Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 15, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/165/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200592
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7020200592.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča,
PhD. a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu:
DER SERVICE s.r.o,. so sídlom Južná trieda 1553/8, Košice, IČO: 50 690 868, právne zastúpeného:
JUDr. Ing. Peter Slávik, PhD., advokát, so sídlom Břeclavská 3, Malacky, IČO: 41 721 519, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v

konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101006108/2020 zo dňa 08.06.2020, o
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.08.2020 bola Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená
správna žaloba žalobcu DER SERVICE s.r.o., ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101006108/2020 zo dňa 08.06.2020, ktorým tento na
základe zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia § 74
ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice, č.

100464595/2020 zo dňa 19.02.2020, ktorým mu bol podľa ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený
rozdiel dane v sume 41 856,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2018.

2. Žalobca zároveň vo svojej správnej žalobe zo dňa 10.08.2020 navrhol, aby správny súd priznal
odkladný účinok správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného. Tento návrh žalobca

odôvodnil tým, že okamžitým výkonom a iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia nastala
zamestnancom a dodávateľom daňového subjektu závažná ujma, značná hospodárska škoda čím
daňovému subjektu hrozí nenapraviteľný následok. Samotný daňový subjekt sa môže dostať do rizika
s vyplácaním mzdy a odvodov zamestnancov a svojich daňových povinností. Priznanie odkladného
účinku je v súlade s verejným záujmom a určite nie je v rozpore s ním. Tieto tvrdenia potvrdil faktami
bližšiešpecifikovanýmivnávrhu.Nazákladeuvedenéhožiada,abysúdpriznalsprávnejžalobeodkladný

účinok.

3. Žalobca v časti návrhu na odkladný účinok poukázal na ustanovenie § 185 písm. a) Správneho
súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe priznať odkladný účinok.

4. Žalovaný správny orgán - Finančné riaditeľstvo SR sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku správnej žaloby zo dňa 10.08.2020 písomne vyjadril vyjadrením doručeným správnemu súdudňa 27.01.2021. Vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nepovažuje za preukázaný a opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že
postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda,

závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých
je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku možné priznať správnej žalobe
žalobcu odkladný účinok. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd zamietol návrh
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Podľa § 184 SSP, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, podanie správnej žaloby
nemá odkladný účinok. Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok
správnejžalobeuznesenímpriznať.Návrhnapriznanieodkladnéhoúčinkusapodávaspolusosprávnou
žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa použijú ustanovenia § 185 až 189
SSP.

6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má
podklady právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a
žalobcovi, by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
so záujmom Európskej únie.

7. Podľa ust. § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, ale pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný

podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Zákonným predpokladom podľa ust. § 188 SSP pre
priznanieodkladnéhoúčinkujenávrhžalobcu,vyjadreniežalovanéhoazabezpečenieadministratívneho
spisu a naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku. Základným účelom priznania
odkladného účinku správnej žalobe je ochrana práv a oprávnených záujmov žalobcu tak, aby tento po
prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nebol dotknutý

ich účinkami alebo následkami. Ide tu o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Z obsahu návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku má súd za to, že v tomto prípade sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP.

Ustanovenie § 185 písmeno a) SSP podmieňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe hrozbou
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí,
prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku v prípade okamžitého (nie v budúcnosti možného)
výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami. Zákon
však súčasne stanovuje ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že takéto priznanie

nebude v rozpore s verejným záujmom. Koncepcia inštitútu odkladného účinku predpokladá existenciu
hrozby, ktorá v ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace
následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 - 196

zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu
na priznanie odkladného účinku.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými v návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nezistil splnenie zákonného dôvodu pre jeho priznanie a preto návrh zamietol.

Žalobca návrh odôvodnil uvedením argumentov (bod 2 odôvodnenia tohto uznesenia). Podľa žalobcu
tieto argumenty slúžia na preukázanie, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne
nastala a navyše určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje vo forme nemožnosti plnenia si svojich
povinností voči štátu a dodávateľom.11. Tvrdenia žalobcu o tom, že ujma u žalobcu už nastala a že aj na ďalej je tu existencia hrozby ujmy
v podobe závažnej ujmy a značnej hospodárskej škody je podložené len jeho hypotetickou úvahou

o takomto možnom následku v prípade exekúcie. Žalobca len uviedol argumenty, ktoré podľa neho
spôsobujú hrozbu vzniku takéhoto následku, avšak ani jeden z týchto argumentov ničím neosvedčil.
Neosvedčil tak svoje tvrdenie o tom, že táto ujma už nastala a ani tvrdenie o tom, že hrozí vo forme rizika
s vyplácaním miezd a odvodov zamestnancov a vo forme neplnenia si svojich povinností voči štátu a
dodávateľom. Zároveň má súd za to, že hrozbu ujmy vo forme hospodárskej škody žalobca ani nijako

bližšie nešpecifikoval napríklad jej vyčíslením a ani ju ničím neosvedčil, pričom takéto osvedčenie hrozby
(nie preukázanie stačí osvedčenie) existencie závažnej ujmy ako aj hospodárskej škody a aj finančnej
škodyjepovinnosťoužalobcutak,akotosúduviedolvyššiespoukazomnapríslušnérozhodnutie.Pokiaľ
ide o hospodársku škodu vo vzťahu k tomuto argumentu ani žalobca neuviedol a ani neosvedčil aká je
jeho finančná a majetková situácia. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti má súd za to, že argumenty
žalobcu ohľadom ujmy ostali iba v rovine hypotetického tvrdenia a neboli ničím bližšie osvedčené a preto

má súd za to, že takéto samotné tvrdenia žalobcu bez ďalšieho nie sú právne významným dôvodom
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu. Vzhľadom k tomu sa súd už ďalej nezaoberal
druhou zákonnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a to, či by priznanie
odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom.

12. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku zamietol.

13. Senát vo veci rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (§ 439 ods. 4 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písmeno c) SSP).