Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/93/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617208786
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1617208786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: 1. X. V. Y. R. J. W. E.
Č. , R.. V., S. U. XX.X.XXXX, R.. Č.. XXXXXX/XXX, N. M. X. H., X. L. V. Y. R. J. W. E. Č. J. W. Á. , R.
Š.O., S. U. X.X.XXXX, R.. Č.. XXXXXX/XXX, N. M. X. H., obaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr.
Tomáš Mutkovič, s.r.o., Hlohovec, ul. SNP č. 10, IČO: 53 121 279, za ktorú koná JUDr. Tomáš Mutkovič,
proti žalovanej: X.. N. G. A. L. S. O. Č. Z. J. W. Á. , S. U. XX.X.XXXX, N. M. Z.L., zastúpená JUDr.
Mgr. Janou Kocandovou, advokátkou, Bratislava, Jungmannova č. 8, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 6. decembra

2019, č.k. 31 C 180/2017-362, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného Malacky zo dňa 6. decembra 2019, č.k. 31 C 180/2017-362, vo výroku I. a II.
p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok Okresného Malacky zo dňa 6. decembra 2019, č.k. 31 C 180/2017-362, vo výroku III. m e
n í tak, že žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

III. Žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 6. decembra 2019, č.k. 31
C 180/2017-362, zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania (výrok I.), vyhovel žalobe žalobcov
a určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území X., obec X. H., okres X., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako stavby -
rodinný dom súpisné číslo č. XXX, postavený na parcele č. XXX a parcely registra „C“ evidované na
katastrálnej mape ako pozemok parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2 so
spoluvlastníckym podielom každého 1 (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 162
ods. 1 písm. a), ods. 3, § 164, § 137 písm. c) C.s.p., § 34, § 35 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 3
Občianskehozákonníka.Pokiaľideovecnéodôvodnenierozhodnutia,uviedol,žežalobcoviasažalobou

domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v petite žaloby.
Žalobuodôvodnilitým,ževroku1984nadobudlidotknuténehnuteľnostidopodielovéhospoluvlastníctva
s výškou spoluvlastníckych podielov každý 1. Od tej doby táto nehnuteľnosť predstavuje ich obydlie,
ktoré si postupne zveľaďovali a nikdy ju nechceli predávať. V roku 1998 zdedil žalobca v 1. rade po svojejmatke podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sa nachádzajú v obci P., pričom túto nehnuteľnosť nevyužívali
a rozhodli sa, že ju žalobca predá. Za týmto účelom kontaktovali spoločnosť Mediátor, s.r.o., o ktorej
sa dozvedeli cez inzerát v novinách a od nich dostali odporúčanie a kontakt na žalovanú. Prvýkrát

sa so žalovanou stretli vo februári 2016 v budove Okresného úradu Malacky, kde mala žalovaná ako
mediátorka kanceláriu. Vysvetlili jej, že chcú predať podiel na nehnuteľnosti v obci P., ktorý žalobca v
1. rade zdedil. Na nasledujúce stretnutie doniesli žalovanej osvedčenie o dedičstve. V priebehu roku
2016 sa ešte niekoľkokrát stretli so žalovanou, ktorá im na jednom zo stretnutí povedala, že sa vyskytol
problém, že jedna zo spoluvlastníčok C. H. robí s predajom problém. Žalovaná im navrhla, nech písomne

vyzvú C. H. na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná pripravila pre žalobcu v 1. rade
návrh spoluvlastníka na predaj spoluvlastníckeho podielu adresovaný C. H., ktorej bol návrh doručený
dňa 12.12.2016 a možnosť odkúpenia nevyužila. Následne začiatkom februára 2017 žalovaná zavolala
žalobcov na stretnutie a navrhla im, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
v P. odkúpi ona. Od žalobcov si vypýtala ich osobné doklady. Následne sa dohodli, že dňa 2.3.2017
prídu do Malaciek overiť podpisy na predaj podielu žalobcu v 1. rade. Stretli sa pred budovou Inkubátor,

s.r.o., Malacky, kde je matrika. Žalovaná priniesla so sebou listiny a povedala im, že sa budú overovať
podpisy oboch žalobcov. Na ich otázku, prečo obidvoch odpovedala, že z dôvodu splnomocnenia, keby
sa žalobcovi v 1. rade niečo stalo. Žalobcovia pri podpisovaní videli iba zadnú stranu dokumentov a
samotný text im žalovaná prečítať nedala. Boli oboznámení s tým, že ide o predaj nehnuteľností v
P. a s týmto vedomím aj listiny podpisovali. Po osvedčení podpisov si všetky listiny vzala žalovaná

a povedala im, že predaj vybaví. Následne sa medzi žalobcami a žalovanou konalo iba jedno krátke
stretnutie, kedy žalovaná prišla do rodinného domu žalobcov v X. a bolo to jediný krát, čo žalovaná
bola v tomto rodinnom dome. Žalovaná im peniaze za predaj domu v P. mala vyplatiť až po predaji
domu tretej osobe. Dňa 17.9.2017 sa žalobcovia, na základe informácie tretej osoby R. J., dozvedeli,
že v katastri nehnuteľností údajne nie sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností v X. H., ktoré obývajú, ale

aktuálnym vlastníkom je žalovaná. Nasledujúci deň išli žalobcovia na Okresný úrad Malacky, kde si na
katastrálnom odbore vyžiadali informácie o aktuálnych vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam v X.
zapísaných na LV č. XXX. Bola im podaná informácia, že aktuálnou vlastníčkou je žalovaná, vyžiadali
si kópiu vkladového spisu, z ktorého zistili, že ich vlastnícke právo bolo prevedené na žalovanú. Boli im
vyhotovené kópie zo spisu, z ktorých zistili, že žalovanou boli podvedení. Žalobcovia zistili, že kúpna

zmluva zo dňa 2.3.2017 bola uzatvorená medzi nimi ako predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou,
pričom predmetom kúpy nebol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v P., ale
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v X. H. zapísaných na LV č. XXX, ktoré tvoria obydlie žalobcov.
O predaji tejto nehnuteľnosti sa so žalovanou nikdy nerozprávali. Bezprostredne po získaní informácií
kontaktovala žalobkyňa v 2. rade žalovanú, aby im to vysvetlila, táto sa telefonicky odmietla vyjadriť a

navrhla im stretnutie na nasledujúci deň 19.9.2017, následne im poslala v ten deň SMS o 11.00 hod., na
stretnutie však neprišla. Dňa 20.9.2017 zistili, že na LV č. XXX je vyznačená plomba pod V-XXXX/XXXX,
v ktorom konaní bolo vydané právoplatné rozhodnutie o povolaní vkladu na pôvodných žalovaných v
I. rade Ing. W. V. a II. rade Ing. L. V.. Žalobcovia tvrdili, že žalovaná zneužila ich dôverčivosť (ľudí vo
vyššom veku) a na podpis im bola predložená kúpna zmluva, s ktorej obsahom neboli oboznámení a

nemali nikdy vôľu takúto zmluvu uzavrieť. Uzatvorená zmluva je v rozpore s ich vôľou a nemôže ísť o
platný právny úkon, pričom poukázali na § 37 Občianskeho zákonníka. Uviedli, že sa prvýkrát videli so
žalovanou vo februári 2016 a nie je reálne, aby uzatvorili v roku 2012 so žalovanou zmluvu o budúcej
zmluve, ktorá je v kúpnej zmluve uvedená, že v roku 2012 mali v hotovosti prevziať peniaze za kúpnu
cenu. O sume 95.000,- € sa so žalovanou nikdy nerozprávali. Poukázali na to, že datovanie fiktívneho

odovzdania kúpnej ceny do roku 2012 má podľa žalobcov jediný význam, a to minimalizovanie možného
rizika uloženia pokuty za údajnú úhradu kúpnej ceny v hotovosti, ktorá bola s účinnosťou od 1.1.2013
zákonom č. 394/2012 Z. z. v sume prevyšujúcej 5.000,- € zakázaná. Číslo bankového účtu žalobcov
bolo žalovanej známe a je uvedené na samotnej kúpnej zmluve. Žalobcovia poukazovali aj na § 37
ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Uviedli,

že boli úmyselne žalovanou uvedení do omylu vo vzťahu k predmetu kúpy; poukázali na § 49, § 49a
Občianskeho zákonníka a listom zo dňa 5.10.2017 sa z opatrnosti dovolali aj relatívnej
neplatnosti právneho úkonu.
1.1.1. V priebehu konania žalobcovia uviedli, že podali trestné oznámenie, na základe ktorého bolo
začaté trestné stíhanie vo veci podvodu. V predmetnom konaní vyšetrovateľ zistil, z osvedčovacej knihy

vedenej na matrike v Malackách a z výsluchu matrikárky L. X. A., že dňa 2.3.2017 pod poradovým
číslom XXX bol na matrike v Malackách overovaný podpis L. V. a pod poradovým číslom XXX podpis
X. V. na kúpnopredajnej zmluve medzi účastníkmi L. Z., rod. V. (správne priezvisko Z., nie Z., vyplýva
z dôkazu na č.l. 280 spisu), Bratislava, F. č. XXXX/XX, C. H., rod. X. (XX.X.XXXX), P. č. XX, X. V.(XX.X.XXXX), X. H. č. XXX, ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX s
príslušenstvom, LV XXXX, katastrálne územie P. ako parcela reg. „C“ č. XXX, zast. plochy a nádvoria,
50 m2 + M.S. podielový spoluvlastník LV XXX, katastrálne územie P. ako parcela reg.

„C“ č. XXX, za dohodnutú kúpnu cenu 40.000,- €, 20.000,- € X. V.; dňa 2.3.2017 pod poradovým číslom
XXX bol overený podpis X. V. a pod poradovým číslom XXX podpis L. V., týkajúci sa splnomocnenia pre
X.. N. G. na mimosúdne vyriešenie sporu a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v obci P., ktoré
splnomocnenie je doložkou k zmluve o navrhovanej kúpe uzatvorenej dňa 2.3.2017 - rodinný dom súp.
číslo XXX, LV XXXX a LV XXX.

1.1.2. Žalobcovia v priebehu konania ďalej uviedli, že do trestného konania bol pribratý znalecký ústav
Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave na zodpovedanie otázok zameraných na posúdenie
možnosti, či bolo neoprávnene manipulované s listinami a to kúpnou zmluvou zo dňa 2.3.2017,
podpísanou na matrike v Malackách L. V. a X. V. ako predávajúcimi a N. G. ako kupujúcou, ktoré boli
zabezpečené z katastrálneho spisu Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, a splnomocnením
pre Mgr. N. G.. Vo veci bol Kriminalistickým a expertíznym ústavom vypracovaný znalecký posudok

ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/1248, ktorý v závere k otázkam uvádza, že štvrtý (posledný) list u
obidvoch exemplárov kúpnej zmluvy bol pôvodne súčasťou inej listiny. Táto bola rozšitá a prvé tri strany
boli vymenené. Zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že k zásahu do obidvoch listín došlo až po ich
zapečatení a teda po overení podpisov.
1.1.3. Žalobcovia ďalej uviedli, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorého určenia sa žalobou

domáhajú, malo byť prevedené v prospech žalovanej na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
stranami dňa 2.3.2017. Z údajov zapísaných v osvedčovacej knihe podpisov vedenej matrikou v
Malackách však vyplýva, že pravosť podpisov žalobcov pod poradovým číslom XXX a XXX bola
overovaná na kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcich sa v katastrálnom území P. za kúpnu cenu 40.000,- € a nie na kúpnej zmluve, ktorá

bola žalovanou predložená katastrálnemu odboru Okresného úradu Malacky spolu s návrhom na vklad
a na základe ktorej bolo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam zapísané v prospech žalovanej.
Žalobcovia nikdy nemali vôľu previesť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v katastrálnom
území X. H. v prospech žalovanej a takúto vôľu neprejavili, teda zmluvu s takým obsahom nikdy
nepodpísali. Poukázali na to, že štvrtý list kúpnej zmluvy s podpismi žalobcov osvedčenými pod

č. XXX, XXX bol pôvodne súčasťou inej zmluvy, z ktorej bol odobratý a následne neoprávnene pripojený
k inej zmluve. Neoprávnene pozmenená zmluva bola predložená katastrálnemu odboru a na jej základe
bolo Okresným úradom Malacky zapísané vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech
žalovanej. Obdobným spôsobom boli neoprávnene pripojené podpisy žalobcov i k splnomocneniu
žalovanej na osobné prevzatie rozhodnutia katastrálneho odboru o povolení vkladu, aby sa žalobcovia

o uvedenom podvode nedozvedeli. Rozhodnutie katastrálneho odboru Okresného úradu Malacky o
povolení vkladu, ktoré bolo adresované žalobcom a z ktorého by sa dozvedeli o prevode vlastníctva na
základe sfalšovaného splnomocnenia, následne žalovaná aj vyzdvihla.
1.2. Súd prvej inštancie rozhodol o pripustení zmeny na strane žalovaných tak, že z
konania vystúpili pôvodní žalovaní v I. rade Ing. W. V. a v II. rade Ing. L. V., na ich miesto do konania

vstúpila žalovaná N. G.. Súd mal preukázané, že z dôvodu dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa
21.9.2017 po začatí sporu došlo k prevodu nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania, na žalovanú
(§ 80 ods. 1, 2 C.s.p.).
1.3. Žalovaná považovala žalobu za nedôvodnú. Odmietla, že by žalobcov uviedla do omylu a poukázala
na to, že súdu nepredložili žiadny priamy dôkaz. Uviedla, že sa so žalobcami prvýkrát stretla v roku 2012

na odporučenie tretej osoby. V tomto období prebehli rokovania o predaji predmetných nehnuteľností v
k. ú. X. H. a dňa 5.11.2012 došlo k podpisu zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Tvrdila, že ju neskôr žalobcovia oslovili aj s prosbou o súčinnosť pri riešení
inej nehnuteľnosti, avšak túto súčinnosť žalovaná odmietla, keďže sa necítila kompetentná a
nepovažovalatozaefektívne.Žalobcommalapomôcťvúvodnýchkrokoch,aleďalejsavecinevenovala.

Kúpu nehnuteľnosti realizovala za účelom investície, keďže z jej pohľadu bola výhodná. Podpisy na
kúpnej zmluve boli úradne osvedčené. Žalobcovia vedeli čo podpisujú a podpis zmluvy sa uskutočnil
na matrike. Ďalej sa vyjadrila k osobe R. J., ktorý mal žalobcov informovať o tom, že už nehnuteľnosti
nevlastnia. Uviedla, že ho osobne nepozná, ale bola s takouto osobou v kontakte, keď hľadala záujemcu
na kúpu predmetných nehnuteľností. R. J. jej mal ponúkať za nehnuteľnosti 50.000,- €, ktorú ponuku

žalovanáodmietla.Následneevidovalazmenuvsprávanížalobcov,ktoríiniciovalisúdnekonanie.Potom
nehnuteľnosti predala manželom V., ktorí po dohode so žalovanou odstúpili od kúpnej zmluvy. Z textu
uzatvorených zmlúv nemožno uvažovať o omyle vo vzťahu k predmetu kúpy.1.4.1. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobcovia mali v úmysle predať podiel
žalobcu v 1. rade na nehnuteľnosti v P., za tým účelom navštívili žalovanú, zaplatili jej 300,- €. Bývajú
v X. H. č. XXX od roku 1987, bývajú s nimi aj dve dcéry a dve vnúčatá. Nikdy predmetný dom v X. H.

nechceli predať. So žalovanou sa spoznali dňa 16.2.2016. Žalovaná bola u nich v X. H. iba raz v lete
2017, priniesla im nejaké papiere na podpis. Od žalovanej neprevzali nikdy žiadne peniaze. Na matrike
dňa 2.3.2017 boli žalobcovia, žalovaná a matrikárka. Žalobca v 1. rade mal za prevod podielu dostať cca
15.000,- €. Podľa žalobkyne v 2. rade mali od žalovanej informáciu, že prevod podielu sa môže urobiť len
tak, že podiel odkúpi ona. Žalovaná naliehala na žalobkyňu v 2. rade, aby jej poskytla občiansky preukaz,

preukazy oboch žalobcov si odfotila. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že žalovaná na matrike odovzdala
doklady, žalobcovia podpísali papiere, tieto nepozerali. Mysleli si, že ide o predaj podielu na dome v P..
Všetky podpísané listiny si žalovaná vzala so sebou a oni si domov nič nevzali. Od pána J. sa dozvedeli,
že ich dom v X. H. je už predaný. W. a L. V. nepoznajú, nikdy neboli v ich dome.
1.4.2. Žalovaná v konaní tvrdila, že od žalobcov dom kúpila. Najskôr s nimi uzatvorila zmluvu o budúcej
zmluve. Chceli od nej 100.000,- €, ona im chcela dať iba 95.000,- €. Priniesla zmluvu o budúcej zmluve,

ktorú si žalobcovia prečítali a dala im peniaze. Nepamätala sa, kto navrhol, že sa najskôr uzatvorí
zmluva o budúcej zmluve. Splnomocnenie na podanie návrhu na vklad a prevzatie rozhodnutia o
vklade ako aj návrh na vklad vlastníckeho práva vyhotovovala sama. Nevedela uviesť dôvod, prečo
sa kúpna zmluva neuzatvorila hneď v roku 2012. Žalovaná bola rada, že žalobcovia v dome bývajú.
Chcela investovať peniaze. Poprela, že by dotknutú nehnuteľnosť predala manželom V., oni jej mali

požičať peniaze a keď peniaze vráti, mali jej dať dom naspäť. Z kópie osvedčovacej knihy a výsluchu
svedkyne L. X. A., pracovníčky matričného úradu Malacky, súd prvej inštancie zistil, že pod overovacím
číslom 479 zo dňa 2.3.2017 je overený podpis L. V.. Podľa stĺpca 6, v ktorom je označená overovaná
listina, bola v uvedený deň podpisovaná v 6 exemplároch kúpnopredajná zmluva medzi účastníkmi L.
Z., rod. V., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom Bratislava 2, F. č. XXXXX/XX, C. H.,

rod. X., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom P. č. XX, a X. V., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom X. H. č.
XXX, ako podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - rodinný dom súpisné číslo XXX s príslušenstvom,
zapísaný na LV XXXX, katastrálne územie P., na parcele reg. „C“ č. XXX, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 50 m2, parcela reg. „C“ č. XXX na LV XXX, katastrálne územie P., za dohodnutú kúpnu cenu
40.000,- €. Podľa svedkyne celý osvedčovací zápis je v jednom riadku, preto v zápise pokračovala do

stĺpca 7, kde sa uvádza číslo občianskeho preukazu, všetko musí byť v jednom riadku, keďže to patrí
k danému overovaciemu číslu. Svedkyňa má 31 rokov praxe na matričnom úrade a zapisuje údaje tak
ako sú uvedené, mená účastníkov, priezviská účastníkov zmluvy, pri ktorej overuje podpis, ich bydlisko,
kúpnu cenu. Za dohodnutou kúpnou cenou je uvedené 20.000,- € X. V.. Text je spoločný k overovaným
podpisom pod č. XXX, XXX. Manželia V. overovali podpisy pod položkami č. XXX, XXX dňa 2.3.2017

a to na splnomocnení pre X.. N. G. na mimosúdne vyriešenie sporu a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva v obci P., toto splnomocnenie bolo doložkou v zmluve o navrhovanej kúpe uzatvorenej
dňa 2.3.2017, vo veci rodinného domu súpisné číslo XXX, LV XXXX a XXX. Kúpna zmluva, pri ktorej
svedkyňa overovala podpisy pod položkami č. XXX, XXX bola uzatvorená účastníkmi L. Z., rod. V., C.
H., rod. X. a X. V., svedkyňa overovala podpisy k nehnuteľnosti súpisné číslo XXX s príslušenstvom, list

vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P. ako parcela registra „C“ č. XXX, zastavaná plocha 50 m2. Z
výpovede svedkyne súd zistil, že pani L. V. nebola účastníkom tejto zmluvy, žena, ktorá ju doprevádzala,
trvala na overení podpisu pani V.. Podľa svedkyne pri predložení zviazanej zmluvy na overenie podpisov
sa táto nerozväzuje.
1.4.3. Z výpovede svedkyne X. V., dcéry žalobcov, súd zistil, že býva od roku 2006 v X. H. č. XXX, v

rodinnom dome bývajú tri rodiny, ona so synom, sestra s dcérou a rodičia. Určite sa ona ani jej rodičia
nechceli odsťahovať z toho domu. Stavali ho taký veľký, aby tam mohli neskôr bývať. Rodičia nechceli
dom v X. H. predať, nemali na to dôvod. Na rodinnom dome boli vykonávané rekonštrukčné práce, v
roku 2012 kovová brána, keďže predtým tam bola drevená, v roku 2014 sa robila kanalizácia, v roku
2015 sa robila dlažba, obidve kúpeľne a v roku 2017 bazén a vírivka.

1.4.4. Z výpovede svedka R. J. súd zistil, že mal záujem o kúpu nehnuteľnosti v X. H., oboznámil sa
so znaleckým posudkom od žalovanej, zistil, že tento nie je kompletný, nachádzala sa tam len úvodná
strana, znalecká doložka, všeobecná hodnota nehnuteľnosti s fotografiami nehnuteľnosti. Po nahliadnutí
do kúpnej zmluvy vznikli otázky ako vyplatenie kúpnej ceny, jej overenie a nesedela cena po vykonanej
analýze. Svedok zistil, že pozemok za stavbou je vo vlastníctve žalobcov. Vycestoval na Záhorie, do X.

H., kde od pani V. zistil, že predmetná nehnuteľnosť nie je na predaj, že predávajú dom v P.. Manželom
V. ukázal list vlastníctva, kde bola vyznačená ako vlastníčka pani G.. Žalobcovia ostali šokovaní. Ešte v
ten deň v jeho prítomnosti pani V. zavolala pani G. a zisťovala, ako pokračuje predaj domu v P.. Žalovaná
uviedla, že dobre, že má kupca na 40.000,- € a dá im vedieť, ako to bude ďalej. Svedok následnežalobcom ukázal kúpnu zmluvu, po jej prečítaní ostali v strese, nebolo možné ďalej pokračovať
v komunikácii. Dohodli sa, že nasledujúci deň pôjde s nimi na kataster do Malaciek a požiadajú o kópie
z vkladového konania. Po poskytnutí kópií z vkladového konania pani V. zavolala žalovanej a povedala

jej, že vie čo urobila a pýtala sa jej, prečo prepísala dom na seba. Dohodli sa na osobnom
stretnutí na deň 19.9.2017 v Malackách v obchodnom centre Malávia. Žalovaná na stretnutie neprišla.
Dňa 21.9.2017 sa z katastrálneho portálu dozvedeli, že na nehnuteľnosti je vyznačená plomba. Dňa
22.9.2017 svedok zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti už nie je žalovaná ale Ing. W. V. s manželkou.
Podľa svedka na pozemku za rodinným domom v X. H. je záhrada, ku ktorej je prístup iba cez parcelu

rodinného domu.
1.4.5. Z predložených kúpnych zmlúv zo dňa 2.3.2017 žalobcami (č. l. spisu 20 - 22b) a žalovanou (č. l.
249 - 251) súd zistil, že obe zmluvy sú obsahovo totožné. Na prvej strane zmluvy je uvedené, že ide o
kúpnu zmluvu medzi účastníkmi a to predávajúcimi 1) L. V., rodená W., narodená dňa X.X.XXXX, bytom
X. H. č. XXX, 908 XX X. Leváre, 2) X. V., rodený V., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom X. H. č. XXX, 908
74 X. H., a kupujúcou: N. G., rodená R., narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom V. č. XXX, Z.. Podľa

bodu I. zmluvy predávajúci 1 je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 a predávajúci 2 je podielovým
spoluvlastníkom v podiele 1 nasledujúcich nehnuteľností: Rodinný dom súpisné číslo XXX s
príslušenstvom a zastavanom pozemku, všetko nachádzajúce sa v obci X. H., spoločne zapísaných na
katastrálnom odbore Okresného úradu Malacky, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie X. H.
(parcela „C“) ako parcela číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 207 m2, stavba súpisné

číslo XXX, druh stavby rodinný dom, stojaci na pozemku na parcele číslo 607. V bode III. zmluvy na
strane 2 je uvedená kúpna cena a to nasledovne: predávajúci 1 a predávajúci 2 odpredajú nehnuteľnosti
uvedené v čl. I za dohodnutú kúpnu cenu 95.000,- €. Kúpna cena bola zaplatená pri podpise zmluvy o
budúcej zmluve zo dňa 5.11.2012, každému z predávajúcich v sume 47.500,- €. Prevzatie kúpnej ceny
potvrdili predávajúci svojím podpisom na konci tejto zmluvy. Na samostatnej strane č. 4 kúpnej zmluvy

sa nachádzajú podpisy žalobcov v 1. a 2. rade a žalovanej, dátum uzatvorenia zmluvy je 2.3.2017. Pod
tým sa nachádzajú osvedčené podpisy a to pod položkou 479/2017 žalobkyne v 2. rade a pod položkou
480/2017 žalobcu v 1. rade, osvedčujúci orgán je mesto Malacky.
1.4.6. Zo splnomocnenia zo dňa 2.3.2017 (č. l. spisu 24, 25) súd zistil, že je zložené z dvoch
strán, na prvej strane sú uvedení žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí splnomocňujú žalovanú, aby prevzala

dokumenty im adresované, týkajúce sa všetkých zmien v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č.
XXX katastrálne územie X. H.. Na samostatnej strane 2 sú uvedené podpisy žalobcov v 1. a 2. rade
a pečiatky mesta Malacky o overení podpisov pod položkami XXX/XX overenie podpisu žalobcu v 1.
rade a XXX/XXXX overenie podpisu žalobkyne v 2. rade. Podľa potvrdenia Okresného úradu Malacky,
odbor katastrálny (č. l. spisu 29), žalovaná dňa 22.6.2017 prevzala 3 exempláre rozhodnutia na základe

splnomocnenia. Návrh na vklad vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na základe spornej kúpnej
zmluvy zo dňa 2.3.2017 vypracovala žalovaná a tento podala na Okresnom úrade Malacky, odbor
katastrálny.
1.4.7. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že medzi stranami sporu bolo nesporné, že
pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností pred povolením vkladu do katastra

nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2017 boli žalobca v 1. rade v podiele 1 k celku a
žalobkyňa v 2. rade v podiele 1 k celku. Túto skutočnosť mal súd preukázanú aj z predložených listinných
dôkazov a to výpisu z LV na č.l. 7 spisu, chronológie zmien na č. l. 9 -10 spisu ako aj
samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2017, na základe ktorej bol povolený vklad zmeny vlastníckeho
práva na žalovanú.

1.4.8. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie X. H., vyhotoveného dňa 17.9.2017 (č.l.
31 spisu) mal súd preukázané, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam bolo v katastri nehnuteľností
zmenené na žalovanú ako výlučnú vlastníčku v podiele 1/1 so zapísaným titulom nadobudnutia V
XXXX/XXXX, kúpna zmluva, právoplatné dňa 20.6.2017 - XXX/XX. Z výpisu z listu vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam zo dňa 22.9.2017 (č.l. 34 spisu) vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli Ing.

W. V. a L. V., v podiele 1/1, titul nadobudnutia kúpna zmluva, právoplatné dňa 21.9.2017.
1.4.9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie X. H., obec X. H., vedeného Okresným
úradom Malacky, katastrálny odbor, parcelné číslo XXX, výmera 207 m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvorie, súpisné číslo XXX, druh stavby rodinný dom, vyhotoveného v čase rozhodovania
súdu, súd zistil, že ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti je zapísaná opäť žalovaná s titulom zápisu

Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy V-XXXX/XXXX, právoplatné dňa 21.9.2017.
1.4.10. Z kópie osvedčovacej knihy z roku 2017 matričného úradu mesta Malacky k overovaným
položkám XXX až XXX, pochádzajúcej z vyšetrovacieho spisu ORPZ Malacky č. ČVS: ORP-517/2-VYS-
MA-2017 (č.l. 141 spisu) ako aj priamo z matričného oddelenia mesta Malacky (č.l. 289 spisu) súd zistil,že pod položkou 479 dňa 2.3.2017 bol overovaný podpis žalobkyne v 2. rade a pod položkou 480 dňa
2.3.2017 bol overovaný podpis žalobcu v 1. rade. K predmetným položkám bolo matrikárkou zapísané
do overovacej knihy označenie overovanej listiny v stĺpci 6 ako 6 x K-P zmluva medzi účastníkmi Z. L.,

rodená V. (XX.X.XXXX), Bratislava 2, F. č. XXXX/XX, 2) C. H., rodená X. (XX.X.XXXX), P. č. XX, a X.
V. (XX.X.XXXX), X. H. XXX, ako podieloví vlastníci nehnuteľnosti s. č. XXX s príslušenstvom, LV XXXX,
katastrálne územie P. (parcela reg. „C“) ako parcela č. XXX, zastavaná plocha (50 m2) + M.S. podielový
spoluvlastník, LV XXX, katastrálne územie P. ako parcela č. XXX, v ďalšom stĺpci za DK 40.000,- €,
20.000,- € X. V.. Pod položkou 481 overovanou dňa 2.3.2017 bolo uvedené, že sa overoval podpis X.

V., žalobcu v 1. rade a v stĺpci 6 označenie listiny bol matrikárkou uvedený popis listiny predloženej
na overenie a to 3 x splnomocnenie pre Mgr. N. G. na mimosúdne vyriešenie sporu a vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctva3xvobciP.,totosplnomocneniejedoložkoukzmluve onavrhovanej
kúpe uzatvorenej dňa 2.3.2017, RD s. č. XXX, LV XXXX + LV XXX.
1.4.11. Okresné riaditeľstvo PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície uznesením č. ORP-517/2-
VYS-MA-2017 zo dňa 22.1.2018 pribralo do trestného konania Kriminalistický a expertízny ústav PZ

v Bratislave, odbor kriminalistika a predložilo mu na skúmanie 1. Kúpnu zmluvu
zo dňa 2.3.2017, podpísanú na matrike v Malackách L. V. a X. V. v počte 4 listy zviazané trikolórou,
na poslednom liste trikolóra prelepená bielou páskou a s podpismi L. V. a X. V., zabezpečenej z
Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, 2. Kúpnu zmluvu zo dňa 2.3.2017 podpísanú na matrike
v Malackách L. V. a X. V. v počte 4 listy zviazané trikolórou, na poslednom liste trikolóra prelepená

bielou páskou a s podpismi L. V. a X. V., zabezpečenej z Okresného úradu Malacky,
katastrálnyodbor,3.SplnomocneniepreMgr.N.G.zodňa2.3.2017naprevzatiedokumentovavšetkých
zmien v katastri nehnuteľností na LV XXX, k. ú. X. H., v počte 2 listy, zabezpečené z Okresného úradu
Malacky, katastrálny odbor. Okresné riaditeľstvo žiadalo znalecký ústav zodpovedať viaceré otázky a to
pod bodom 3 zistiť, či s listinami č. 1, 2, 3 bolo manipulované, či kovová spinka na listinách bola

menená, ak áno, na ktorých stranách, či boli kovové spinky na listinách rozväzované a opäť zväzované,
a na ktorých stranách, pod bodom 4 porovnať umiestnenie a veľkosť dierok na jednotlivých stranách
listín 1, 2 a pod bodom 5 zistiť, či bolo manipulované s trikolórou a jej viazaním, či bolo manipulované
s bielou páskou, ktorá je cez trikolóru prelepená na poslednej strane listín 1, 2, či táto bola odlepovaná
a prelepovaná. Znalec dospel k záveru (otázka č. 5, na č. l. 158 spisu), že u oboch predložených

exemplárov kúpnych zmlúv (kúpna zmluva 1, kúpna zmluva 2) bol 4. (posledný) list kúpnej
zmluvy pôvodne súčasťou inej listiny. Táto bola rozšitá a prvé 3 strany boli vymenené. Podľa záverov
znaleckého posudku zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že k zásahu do obidvoch listín došlo až po
ich zapečatení, teda až po overení podpisov. Listina označená ako splnomocnenie bola preskúmaná
z hľadiska možnosti neoprávnenej manipulácie, pričom bolo zistené, že v okolí zošívacej skoby na

poslednom (druhom) liste sa nachádzajú otvory po predchádzajúcej aplikácii a odstránení zošívacej
skoby. Spôsob, akým je listina (splnomocnenie) istená, však neumožňuje jednoznačné určenie, či ide
o neoprávnenú manipuláciu alebo o zásah vykonaný ešte pred podpísaním listiny. K predmetnému
znaleckému posudku boli pripojené kópie kúpnych zmlúv z katastrálneho spisu, ktoré
sa obsahovo zhodujú so zmluvami predloženými žalobcami a žalovanou.

1.4.12. Žalobcovia s podanou žalobou predložili súdu aj listy vlastníctva (č.l. 14, 15 spisu)
k nehnuteľnostiam v katastrálnom území P., u ktorých tvrdili, že mali v úmysle predávať spoluvlastnícky
podiel žalobcu v 1. rade, na LV XXXX a XXX, pričom súd mal preukázaný spoluvlastnícky podiel žalobcu
v 1. rade vo výške 1 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, obec P., katastrálne územie P., rodinný
dom, súpisné číslo XXX, parcela č. XXX, o výmere 50 m2, zastavané plochy a nádvoria. Ďalšími

spoluvlastníkmi sú L. Z. a C. H.. Tieto údaje sa zhodujú s údajmi zapísanými v overovacej knihe podpisov
pod položkami XXX, XXX mesta X., kde mala byť, podľa zápisu, predmetom overenia podpisu zmluva
medzi týmito spoluvlastníkmi, týkajúca sa nehnuteľnosti v obci P..
1.4.13. Súd mal preukázané, že žalobcovia návrhom na predaj spoluvlastníckeho podielu zo dňa
9.12.2016 (č.l. 18 spisu) s doručenkou (č.l. 19 spisu) vyzvali spoluvlastníčku nehnuteľností zapísaných

na LV XXXX, obec P., C. H., na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu. Túto výzvu vypracovala pre
žalobcov žalovaná, čo sama počas výsluchu potvrdila.
1.4.14. Žalovaná predložila súdu zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiamzodňa5.11.2012(č.l.78spisu),vktorejsúakobudúcipredávajúcioznačenížalobcovia
v 1. a 2. rade, pričom pri každom z nich je uvedené aj číslo bankového spojenia XXXXXXXXXX/XXXX a

ako budúca kupujúca je označená žalovaná. Predmet zmluvy je uvedený v bode I. tak, že žalobcovia sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor,
pre obec X. H., katastrálne územie X. H., LV XXX. V bode IV. predmetnej zmluvy o budúcej zmluve jeuvedené, že celú kúpnu cenu žalovaná vyplatila žalobcom v hotovosti a to v prospech L. V. 47.500,- €
a v prospech X. V. 47.500,- €. Podpisy na zmluve overené neboli.
1.4.15. Okresné riaditeľstvo PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície uznesením ČVS: ORP-517/2-

VYS-MA-2017 vznieslo voči žalovanej obvinenie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a), písm. d) Trestného zákona, pretože je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený
záver, že obvinená - žalovaná po tom, čo boli v nezistenom čase dňa 2.3.2017 na matrike
na adrese M. č. XXXX/XA, Malacky, overené podpisy poškodenej L. V., narodenej dňa X.X.XXXX,
bytom X. H. XXX, a poškodeného X. V., narodeného dňa XX.X.XXXX, ako predávajúceho, na kúpnej

zmluve týkajúcej sa nehnuteľnosti - rodinný dom, súpisné číslo XXX, s príslušenstvom, zapísaný na
LV XXXX, katastrálne územie P., parcela č. XXX, kde poškodený bol podielovým spoluvlastníkom, za
dohodnutú kúpnu cenu 20.000,- € a podpisy poškodenej L. V. a poškodeného X. V. na splnomocnení
pre obvinenú na mimosúdne vyriešenie sporu a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v
presnenezistenomčasedodňa2.6.2017,napresnenezistenommieste,doposiaľneznámymspôsobom
zmenila bez vedomia a súhlasu poškodených kúpnu zmluvu, konkrétne účastníkov konania z Z. L.,

C. H. a poškodeného X. V. na predávajúcu poškodenú L. V. a poškodeného X. V., ako aj predmet
kúpy na nehnuteľnosť rodinný dom, súpisné číslo XXX s príslušenstvom, na zastavanom pozemku,
nachádzajúce sa v obci X. H., zapísané na LV XXX, kde spoluvlastníkmi boli poškodení každý v 1 a
zmenila kúpnu cenu z dohodnutej 40.000,- € na 95.000,- €, ktorá poškodeným nebola vyplatená, takisto
na splnomocnení zmenila úkon, na ktorý ju poškodení splnomocnili na splnomocnenie pre obvinenú na

preberanie dokumentov adresovaných poškodeným, týkajúcich sa zmien v katastri nehnuteľností. Takto
pozmenenú kúpnu zmluvu v čase 09:35 hod. dňa 2.6.2017 obvinená predložila na Okresnom úrade
Malacky, katastrálny odbor, Záhorácka 60A, Malacky, ako prílohu k návrhu na vklad vlastníckeho práva.
1.4.16. Okresná prokuratúra Malacky uznesením č. k. 1 Pv 524/17/1106 - 48 zo dňa 10.7.2019 (č. l. 335
spisu) zamietla sťažnosť obvinenej - žalovanej voči horeuvedenú uzneseniu o vznesení obvinenia.

1.5. Zamietnutie návrhu žalovanej na prerušenie konania súd prvej inštancie odôvodnil tým, že neboli
splnené predpoklady na prerušenie konania či už obligatórne v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. alebo
fakultatívne prerušenie podľa § 164 C.s.p. Konštatoval, že je nesporné, že prebieha trestné konanie
na OR PZ Malacky č. k. ORP-517/2-VYS-MA-2017 vo veci zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona, ktoré úzko súvisí s prejednávanou vecou a voči žalovanej bolo vznesené

obvinenie. Mal za to, že rozhodnutie v prejednávanej veci nie je závislé od posúdenia otázky, či žalovaná
spáchala trestný čin podvodu, a preto nie je daný dôvod na obligatórne prerušenie konania. Žalobcovia
v žalobe argumentovali tým, že nemali vôľu uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej obsahom by bol prevod
spornej nehnuteľnosti na žalovanú a v priebehu konania z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ani
takúto zmluvu nepodpísali. Súdne konanie nebolo teda závislé výslovne od meritórneho rozhodnutia v

trestnom konaní o vine, či nevine žalovanej. Súd posúdil aj možnosť fakultatívneho prerušenia konania
podľa § 164 C.s.p. a dospel k záveru, že vo veci je skutkový stav dostatočne preukázaný vykonanými
dôkazmi v tomto súdnom konaní a nie je potrebné vyčkať na skončenie trestného konania. Výsledky
dokazovania umožnili súdu posúdiť namietanú platnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy, absenciu vôle
žalobcov na uzatvorenie kúpnej zmluvy, nepodpísanie kúpnej zmluvy predloženej na zavkladovanie,

bez nutnosti vyčkania na závery trestného konania. Prerušenie konania by v danom prípade viedlo k
zbytočným prieťahom. Prerušenie konania podľa § 164 C.s.p. je iba fakultatívnym procesným nástrojom,
ktorývšaktrebavyužívaťobozretne,abynebolonarušenéprávoúčastníkovcivilnéhosporovéhokonania
na prejednanie veci v primeranom čase. Tvrdenie žalovanej, že je potrebné najskôr posúdiť zákonnosť
dôkazovvtrestnomkonaní,niejedôvodomnaprerušeniekonania.Súdrozhodovalnazákladeviacerých

dôkazov priamo vykonaných v tomto civilnom súdnom konaní, pričom predložený znalecký posudok
z trestného konania bol iba jedným z dôkazov a tento dôkaz z trestného konania súd vykonal ako listinný
dôkaz v súlade s ustálenou judikatúrou najvyšších súdnych autorít.
1.6. Súd prvej inštancie posúdil podanú žalobu z procesnoprávneho hľadiska podľa § 137 písm. c)
C.s.p. ako žalobu o určenie, či tu právo je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru,

že žalobcovia v 1. a 2. rade majú naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 531/2012, zo dňa 12.2.2013, podľa ktorého
naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. V prípade spornosti v tých právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam,

o ktorých sa vedie príslušná evidencia (kataster nehnuteľností), je určovacia žaloba spravidla prípustná.
Rovnako poukázal na judikát R 52/2010, podľa ktorého ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom
nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k
tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na významzápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom je odôvodnený záver, že
právnepostaveniežalobcujezatejtosituácieneistéažebezpožadovanéhourčeniabyjehoprávomohlo
byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na

vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie
vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych
vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. októbra 2009,
sp. zn. 4 Cdo 96/2008; R 52/2010). Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia sa v prejednávanej
veci domáhali určenia vlastníckeho práva (resp. určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi s podielom

každého žalobcu 1 k celku) k sporným nehnuteľnostiam, pričom žalovaná je v katastri nehnuteľností
vyznačená ako ich výlučná vlastníčka v podiele 1/1 (výpisy z listu vlastníctva na č. l. 40, 291 spisu). V
konaní bolo nesporné a aj listinnými dôkazmi preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade boli podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, ktoré žalovaná od nich mala nadobudnúť
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2017. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaná následne previedla
nehnuteľnosť na pôvodných žalovaných v I. a II. rade, ktorí od kúpnej zmluvy neskôr odstúpili, a

Okresný úrad Malacky zapísal žalovanú opätovne ako výlučnú vlastníčku sporných nehnuteľností, súd
konštatoval, že odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku ktorého sa zmluva zrušuje s
účinkamiodzačiatku,atedanavodilsatakýprávnystav,akokebykuzatvoreniuzmluvyvôbecnedošlo,a
to nielen z hľadiska obligačných účinkov, ale aj vecnoprávnych (viď. R 81/2014). Žalobcovia v 1. a 2. rade
v podanej žalobe namietali absolútnu a aj relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2017, ktorá bola

právnym titulom na povolenie vkladu vlastníckeho práva na žalovanú. Právne postavenie žalobcov v 1.
a 2. rade bolo bez požadovaného určenia vlastníckeho práva neisté, ich vlastnícke právo bolo ohrozené
a toto ohrozenie mohli odstrániť výlučne podaním určovacej žaloby na ochranu svojho vlastníckeho
práva. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v
katastri nehnuteľností. List vlastníctva je pritom verejnou listinou preukazujúcou vlastnícky vzťah osoby,

ktorá je zapísaná ako vlastník nehnuteľnosti na liste vlastníctva. Naliehavý právny záujem žalobcov na
požadovanom určení podielového spoluvlastníctva bol teda jednoznačne daný.
1.7. Súd mal preukázanú tak aktívnu legitimáciu žalobcov v 1. a 2. rade na podanie žaloby, ako aj
pasívnu legitimáciu žalovanej. Žalobcovia boli zapísaní ako vlastníci spornej nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľností pred žalovanou. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná a jednoznačne vyplývala aj z

predložených listinných dôkazov a to záznamu zmeny vlastníctva na liste vlastníctva na č. l. 7 spisu,
ďalej z chronológie zmien na liste vlastníctva (na č. l. 9, 10 spisu). Pasívna legitimácia žalovanej bola
jednoznačne preukázaná aktuálnymi výpismi z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie X. H. (na
č. l. 46 a 291 spisu), keďže žalovaná je vo výpise z listu vlastníctva spornej nehnuteľnosti zapísaná ako
vlastník v podiele 1/1.

1.8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcov je
dôvodná. Vychádzal z tvrdení žalobcov, ktorí nikdy nemali v úmysle sporné nehnuteľnosti v X. Levároch
predávať, so žalovanou sa o tom nerozprávali, túto spoznali až v roku 2016 a nie v roku 2012, kedy
podľa žalovanej mali podpísať zmluvu o budúcej zmluve. Za kľúčový dôkaz súd považoval
zápis v osvedčovacej knihe podpisov matričného úradu Malacky zo dňa 2.3.2017 pod poradovým číslom

479 až 482. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že v uvedený deň sa dostavili na mestský úrad
Malacky za účelom overenia podpisov žalobcov. Žalobcovia zhodne tvrdili, že so žalovanou riešili iba
predaj spoluvlastníckeho podielu žalobcu v 1. rade na nehnuteľnosti - rodinnom dome zapísanom na
LV č. XXXX, v katastrálnom území P., pričom im žalovaná navrhla, že ona odkúpi uvedený podiel
žalobcu. Žalovaná tvrdila, pokiaľ ide o predaj tohto spoluvlastníckeho podielu, že pomohla žalobcom

vypracovať len list obsahujúci návrh spoluvlastníka na predaj spoluvlastníckeho podielu (č.l. 18 spisu).
Kúpnu zmluvu, ktorú priniesla na matričný úrad dňa 2.3.2017, vyhotovovala sama (rovnako aj zmluvu
o budúcej zmluve, návrh na vklad, splnomocnenie). Listinný dôkaz a to kópia osvedčovacej knihy
matričného úradu Malacky (č.l. 141, predložená z vyšetrovacieho spisu a na č.l. 289), ako
aj výsluch svedkyne, zamestnankyne mesta Malacky, ktorá podpisy žalobcov v daný deň osvedčovala

a zapisovala záznam do osvedčovacej knihy, jednoznačne potvrdzujú tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade,
ktoré produkovali v samotnej žalobe ako aj počas ich výsluchov, že dňa 2.3.2017 podpisovali iný právny
dokument a overovali sa ich podpisy ku kúpnopredajnej zmluve, týkajúcej sa inej nehnuteľnosti ako
bola žalovanou predložená spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva a to nehnuteľností
v katastrálnom území P. zapísané na LV XXXX. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že na kúpnej

zmluve zo dňa 2.3.2017, ktorá bola žalovanou predložená spolu s návrhom na vklad Okresnému úradu
Malacky, katastrálny odbor, bol podpis žalobcu v 1. rade overený pod č. XXX/XXXX a žalobkyne v 2.
rade pod č. 479/2017. Avšak k predmetným položkám č. XXX/XXXX a XXX/XXXX
bol matrikárkou zaznamenaný zápis do osvedčovacej knihy, kde označila, že sa overoval podpis k 6exemplárom kúpnopredajnej zmluvy medzi účastníkmi Z. L., rodená V. (XX.X.XXXX), M., F. č. XXXX/XX,
C. H., rodená X. (XX.X.XXXX), P. č. XX, a X. V. (XX.X.XXXX), X. H. č. XXX, ako podieloví
vlastníci nehnuteľnosti súpisné číslo XXX s príslušenstvom, LV XXXX, katastrálne územie P., parcela

reg. „C“ č. XXX, zastavaná plocha (50 m2) a X. V. ako podielovým spoluvlastníkom zapísaným na LV č.
XXX, katastrálne územie P., ako parcela č. XXX, za dohodnutú kúpnu cenu 40.000,- €, pričom 20.000,-
€ bolo určených pre X. V.. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že pod poradovými číslami XXX/
XXXX a XXX/XXXX, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 2.3.2017, boli žalobcami v 1. a 2. rade
podpisované a súčasne aj overované ich podpisy ku kúpnopredajnej zmluve medzi inými zmluvnými

stranami, iným predmetom prevodu a inou kúpnou cenou, a to medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, teda medzi L. Z., C.
H. a X. V., a nie ku kúpnej zmluve medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovanou
ako kupujúcou, predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel žalobcu v 1. rade k nehnuteľnostiam v
katastrálnom území P.. Uvedené skutočnosti boli potvrdené aj výsluchom svedkyne L. X. A., pracovníčky
matričného úradu Malacky. Svedkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že podpisy je povinná overiť aj u

osôb, ktoré nie sú zmluvnými stranami overovaného dokumentu, ak o to požiadajú, ako to vykonala aj
v prípade žalobkyne v 2. rade. K námietkam žalovanej, spochybňujúce autenticitu záznamu v matričnej
knihe, súd prvej inštancie uviedol, že zo žiadneho vykonaného dôkazu a ani zo samotného výsluchu
svedkyne, ktorá predmetný záznam spísala, nevyplynulo podozrenie, že by boli predmetné záznamy
dodatočne dopisované. Svedkyňa potvrdila, že ide o jej písmo a riadne text zapísaný v osvedčovacej

knihe bez problémov prečítala. V konaní nevznikla potreba vyžiadať celú matričnú knihu, rovnako tak
potreba znaleckého dokazovania. Predmetný listinný dôkaz, kópia osvedčovacej knihy, bol predložený
žalobcami z vyšetrovacieho spisu (č.l. 141 spisu), bol opatrený pečiatkou mesta Malacky potvrdzujúcou,
že je totožný s originálom, bol taktiež vyžiadaný aj súdom priamo z mesta Malacky (č.l. 289 spisu).
Návrh žalovanej na vykonanie dokazovania vyžiadaním celej matričnej knihy a podrobením znaleckému

dokazovaniu kópiu časti osvedčovacej knihy súd prvej inštancie považoval za neúčelný a tento preto
nevykonal. Tvrdenie žalovanej, že súd by mal pracovať iba s originálmi listín,
nie je v súlade so súdnou praxou. Súd prvej inštancie dôvodil rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4 M Cdo 9/2005, ZSP 59/2008, podľa ktorého pre spôsobilosť listiny byť dôkazným
prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis, alebo fotokópiu. Aj fotokópia

listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Súd prvej inštancie
malzato,žeosvedčovaciaknihapodpisovkporadovýmčíslam479,480zodňa2.3.2017mestaMalacky
jednoznačne potvrdzuje tvrdenie žalobcov v 1. a 2. rade, že na mestský úrad Malacky sa dňa 2.3.2017
dostavili za účelom podpisu a overenia ich podpisov k zmluve, týkajúcej sa nehnuteľnosti v
obci P. a takúto zmluvu aj podpísali. Predmetný záznam potvrdzuje, že žalobcovia v uvedený deň

nepodpísali kúpnu zmluvu zo dňa 2.3.2017 (č.l. 20 - 22 spisu), ani nebol k predmetnej
zmluve overený ich podpis medzi nimi ako predávajúcimi a žalovanou ako kupujúcou, ktorej predmetom
by bol prevod ich spoluvlastníckych podielov k rodinnému domu súpisné číslo XXX s príslušenstvom
a na zastavanom pozemku, nachádzajúcich sa v obci X. H., spoločne zapísaných na katastrálnom
odbore Okresného úradu Malacky na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie X. H., parcela reg.

„C“ č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti 207 m2, stavba súpisné číslo XXX, druh stavby
10, popis stavby rodinný dom, stojaci na parcele č. XXX. Súd ďalej dôvodil, že pod položkami č. 481
a 482 bol dňa 2.3.2017 overovaný podpis žalobcov v 1. a 2. rade, podľa záznamu v osvedčovacej
knihe išlo o 3 exempláre splnomocnenia pre Mgr. N. G. na mimosúdne vyriešenie sporu a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva v obci P., ktoré splnomocnenie je doložkou k zmluve o navrhovanej kúpe

rodinného domu na LV č. XXXX, XXX. Uvedená skutočnosť potvrdzuje tvrdenia žalobcov v 1. a 2.
rade o tom, aká bola ich skutočná vôľa a že podpisovali iba dokumenty týkajúce sa nehnuteľností v
obci P.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že aj z výpovede dcéry žalobcov vyplynulo, že žalobcovia
nemali v úmysle nehnuteľnosť v X. H. predať, vykonávali na nej rekonštrukčné
práce a to i v období, ktoré nasledovalo po tom, ako mali, podľa tvrdenia žalovanej, podpísať zmluvu

o budúcej zmluve o predaji predmetného domu. V prospech tvrdení žalobcov súd
vyhodnotil aj výpoveď svedka R. J., od ktorého sa žalobcovia až dňa 17.9.2017 dozvedeli, že už nie
sú vlastníkmi svojho domu v X. H.. Svedok vypovedal, ako žalovaná do ich spoločnosti zaslala falošný
znalecký posudok rodinného domu žalobcov, ktorý je predmetom sporu, ako aj kúpnu zmluvu, za účelom
poskytnutia financií. Sama žalovaná vypovedala, že hľadala subjekty, ktoré by jej požičali peniaze,

stiahla nejaký znalecký posudok z internetu, ktorý poslala pánovi J.. Tvrdila, že fotodokumentáciu,
ktorú do tohto znaleckého posudku použila, nemá k dispozícii. Námietku žalovanej, že svedecká
výpoveď svedka R. J. je nedôveryhodná, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže nepreukázané tvrdenie
žalovanej o trestnom stíhaní svedka, ako aj predložené uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia,automaticky nespôsobujú nedôveryhodnosť svedeckej výpovede. Súd prvej inštancie konštatoval, že
výpoveď svedka zapadá do skutočností vyplývajúcich z ďalších listinných dôkazov, ako aj samotných
výpovedí žalobcov a čiastočne aj výpovede žalovanej. Rovnako v prospech žalobcov súd vyhodnotil

aj listinný dôkaz a to znalecký posudok vyhotovený v trestnom konaní č. ORP-517/2-VYS-MA-2017
Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru č. ČEZ: PEZ-KEU - BA-EXP-2017/1248
dňa 17.4.2018 (č. l. 150 - 176 spisu), predmetom ktorého bolo preskúmanie dvoch kúpnych zmlúv
zo dňa 2.3.2017. Kúpne zmluvy boli zabezpečené z katastrálneho spisu Okresného úradu Malacky.
Znalecký ústav v znaleckom posudku dospel k záveru (bod 5), že štvrtý (posledný) list u obidvoch

exemplárov kúpnej zmluvy bol pôvodne súčasťou inej listiny. Kúpna zmluva bola rozšitá a prvé tri
strany boli vymenené. Zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že k zásahu do obidvoch listín došlo až
po ich zapečatení, teda až po overení podpisov. Strana zmluvy, na ktorej žalobcovia podpísali zmluvu
a na ktorej boli overené ich podpisy pod poradovým číslom 479/2017 a 480/2017 dňa 2.3.2017, bola
pôvodne súčasťou inej listiny a následne boli prvé tri strany vymenené. K námietke žalovanej, týkajúcej
samožnostipoužitiaznaleckéhoposudkuztrestnéhokonaniavrámciprebiehajúcehocivilnéhokonania,

súd prvej inštancie poukázal na ustálenú judikatúru (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 22.8.2013, sp. zn. 4 Cdo 254/2012, stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky zo
dňa 24.10.1979, sp. zn. Cpj 35/1978, R 22/1979) a na to, že znalecký posudok považoval pri dokazovaní
za listinný dôkaz. Súd dôvodil, že výsluch znalcov znaleckého ústavu nepovažoval za potrebný, keďže
predmetný listinný dôkaz iba dotvára, popri už vykonaných dôkazoch, celkový obraz o kúpnej zmluve

zo dňa 2.3.2017, predloženej Okresnému úradu Malacky, katastrálnemu odboru, na vkladové konanie.
Súd ďalej dôvodil, že žalovaná neuviedla, k čomu majú byť znalci vypočutí. Nedôvodná bola aj námietka
žalovanej, že v znaleckom posudku absentuje uvedenie použitej metódy, keďže tento údaj
je uvedený v prvom odseku časti II označenej ako posudok (č.l. 152 spisu) a to metódy
makroskopiského skúmania, mikroskopického skúmania na mikroskope s priestorovým obrazom MOtic

SMZ-168-TL,optickéakomparačnémetódyskúmaniazapoužitiarôznychzdrojovžiarenianazariadení
nakomplexnúanalýzudokumentovVSC5000Foster&Freeman.Tvrdeniežalovanej,ženiejezrejmé,čo
sapredkladalonaznaleckéskúmanie,považovalsúdprvejinštancierovnakozanedôvodné,poukazujúc
na uznesenie OR PZ v Malackách, odboru kriminálnej polície zo dňa 22.1.2018, ČVS: ORP-517/2-
VYS-MA-2017, ktorým bol znalecký ústav pribratý do konania a z ktorého vyplýva, ktoré listiny boli

znaleckémuústavupredložené,išloodvekúpnezmluvyasplnomocnenie,ktorélistinybolizabezpečené
polícioupriamozOkresnéhoúraduMalacky,katastrálnyodbor,asúoznačenéajvsamotnomznaleckom
posudku. Námietku žalovanej, že v znaleckom posudku je kúpna zmluva, ktorá neobsahuje rovnaké
znaky („odfajknutia“) ako kúpna zmluva na č.l. 20 spisu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže k
znaleckému posudku sú pripojené dve kúpne zmluvy a na jednej sa uvedené znaky („odfajknutia“)

nachádzajú. Súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie ďalším znaleckým posudkom, keďže
znalecký posudok v trestnom konaní vypracoval znalecký ústav, teda znalecká organizácia s najvyššou
možnou odbornosťou a tento vykonaný listinný dôkaz súd považoval za dostačujúci. Súd
nevykonal žalovanou navrhovaný výsluch zamestnankyne Okresného úradu Malacky, odbor katastrálny,
ktorá rozhodovala o povolení vkladu, žalovaná neuviedla, čo má uvedený dôkaz preukázať. Tvrdenie

žalovanej, že si pracovníčka katastra musela všimnúť, že bolo s kúpnou zmluvou manipulované, nie
je dôvodné. Kúpne zmluvy boli v trestnom konaní podrobené znaleckému skúmaniu a až znaleckými
metódami za použitia mikroskopu s priestorovým obrazom a komparačných metód skúmania, za
použitia rôznych zdrojov žiarenia, bola posúdená možnosť manipulovania s predmetnými dokumentmi.
Súd považoval za nadbytočné pripojenie celého spisu z vkladového konania Okresného úradu Malacky,

odbor katastrálny, keďže všetky potrebné listiny boli súdu predložené stranami sporu. Namietanú kúpnu
zmluvu zo dňa 2.3.2017 predložili tak žalobcovia ako aj žalovaná a bola súčasťou aj znaleckého posudku
ČEZ: PEZ-KEU-BA-EXP-2017/1248 zo dňa 17.4.2018, pričom ich obsah bol zhodný. Súd za nedôvodný
považoval návrh žalovanej na pripojenie trestného spisu, keď skutkový stav veci bol dostatočne zistený
ajbezzapožičaniatrestnéhospisu.Pokiaľide ožalovanoupredloženúzmluvuobudúcejzmluve

o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, s dátumom 5.11.2012, súd prvej inštancie konštatoval,
že ide o jediný dôkaz, ktorý žalovaná predložila za účelom preukázania, že žalobcov spoznala už skôr
a to v roku 2012. Podľa súdu prvej inštancie už samotná zistená skutočnosť, že v časti
predmet kúpy v dotknutej zmluve o budúcej zmluve je uvedený ako „nehnuteľnosti sú zapísané na
Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor“, ktoré však v roku 2012 neexistovali a v tom čase existovali

jednotlivé Správy katastra, pričom Okresné úrady, katastrálne odbory boli zriadené až skoro rok po
tvrdenom uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve, spochybňuje čas, kedy mala byť predmetná zmluva o
budúcej zmluve podľa tvrdenia žalovanej podpísaná. Tvrdenia žalovanej o tom, že žalobcom vyplatila
kúpnu cenu v hotovosti v značnej výške 95.000,- € už v roku 2012 bez súčasného prevodu vlastníctva,výpoveď žalovanej, že kúpu brala ako investíciu, pričom sa nezaoberala, či je kúpna cena výhodná,
nepredloženie žiadnych dôkazov o tom, ako sa mala dozvedieť o tom, že žalobcovia chcú predať
predmetné nehnuteľnosti, nepredloženie žiadnych dôkazov o tom, že bola na obhliadke nehnuteľností,

považoval súd prvej inštancie za nedôveryhodné. Podľa súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia v 1. a 2. rade nemali vôľu predávať nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom sporu, ktoré doposiaľ obývajú a kúpnu zmluvu na predaj týchto nehnuteľnosti zo dňa
2.3.2017,nazákladektorejOkresnýúradMalacky,katastrálnyodbor,povolilrozhodnutímčíslovkladuW.
zo dňa 20.6.2017 vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam nachádzajúcich

sa v katastrálnom území X. H., obec X. H., okres Malacky, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako
stavby - rodinný dom súpisné číslo č. XXX, postavený na parcele reg. „C“ č. XXX, zastavané plochy a
nádvoria, o výmere 207 m2, nepodpísali. Uvedené vyplýva z osvedčovacej knihy vedenej matričným
úradom mesta Malacky, z vykonaných výsluchov, ako aj z listinných dôkazov predložených žalobcami.
Súd poukázal na § 37 ods. 1, § 39 ako aj § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých písomný
právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Dospel k záveru, že kúpna zmluva zo dňa

2.3.2017, ktorá bola predložená Okresnému úradu Malacky, katastrálny odbor, spolu s návrhom na
vklad vlastníckeho práva zo dňa 2.6.2017 a na základe ktorej vydal Okresný úrad Malacky, katastrálny
odbor, rozhodnutie číslo vkladu V-XXXX/XXXX zo dňa 20.6.2017, je absolútne neplatným právnym
úkonom pre absenciu vôle a jej prejavu žalobcami v 1. a 2. rade (nepodpísanie predmetnej kúpnej
zmluvy žalobcami), je úkonom ničotným, z ktorého nemôžu vzniknúť práva a

povinnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzatvorenie
platnej zmluvy o prevode nehnuteľností a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušného
katastrálneho odboru okresného úradu o povolení vkladu. Pre platné nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti je nutné, aby boli splnené obe právne skutočnosti, pričom ak bol príslušným orgánom

povolený vklad na základe absolútne neplatnej zmluvy, je daný reálne len modus, avšak chýba titulus,
preto na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu, že vklad vlastníckeho práva bol na žalovanú
vykonaný na základe absolútne neplatného právneho úkonu, súd prvej inštancie vyhovel žalobe a určil,
že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, so spoluvlastníckym

podielom každého žalobcu v 1 k celku.
1.9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcom,
ktorí boli v konaní plne úspešní, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v celom jeho rozsahu, podala v zákonnej lehote odvolanie

žalovaná, dôvodiac § 365 ods. l písm. písm. b), d), e), f), g), h) C.s.p. Rozhodnutie považovala za
vecne a právne nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Namietala, že súd prvej inštancie sa riadne
nevyporiadal s jej argumentáciou v konaní, podľa ktorej má k dispozícii platnú kúpnu zmluvu na predaj
nehnuteľností v X., v konaní predložila notársky overenú kópiu tejto zmluvy, jej originál poskytla súdu k
nahliadnutiu a to na rozdiel od žalobcov, ktorí tvrdili, že nedisponujú so žiadnou zmluvou, ktorá by sa

týkala prevodu sporných nehnuteľností. V konaní predložila aj kópiu zmluvy o budúcej zmluve, ktorú
žalobcovia podpísali, ich podpisy na zmluve neboli sporné, žalobcovia nerozporovali jej obsah. Zo
zmluvy o budúcej zmluve vyplýva, že žalobcovia prevzali od žalovanej peniaze titulom kúpnej ceny.
Zmluvu o budúcej zmluve je možné považovať za platnú. Odvolateľka namietala, že kúpna zmluva,
ktorú doložila do spisu, nebola v priebehu súdneho konania komparovaná so zmluvami, ktoré boli

podané s návrhom do katastra nehnuteľností, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej
bol riadne povolený. V rámci dokazovania navrhla, aby súd preskúmal obsah katastrálneho spisu,
obsah a formu zmlúv podaných s návrhom do katastra nehnuteľností, aby vypočul
pracovníčku okresného úradu v Malackách, katastrálneho odboru, ktorá na základe kúpnych zmlúv
povoľovala vklad do katastra nehnuteľností, aby sa vyjadrila k obsahu a forme posudzovaných zmlúv,

na základe ktorých povolila vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej, ktoré dokazovanie súd
nevykonal. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o neexistencii kúpnej zmluvy ako platného
právneho titulu. Odvolateľka poukázala na to, že v súvislosti s kúpnou zmluvou sa overovali podpisy
oboch žalobcov ako prevádzajúcich, pričom žalobkyňa v 2. rade nebola spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
v P., ako aj na to, že žiadni iní podieloví spoluvlastníci sa podpisu prevodu svojich spoluvlastníckych

podielov na matrike v Malackách nezúčastnili, ale sú vedení ako podieloví spoluvlastníci v matričnom
zázname. Uviedla, že v matričnom zázname sa neuvádza jej meno, teda jej meno nebolo na zmluve
uvedené, pričom matrikárka v konaní tvrdila, že čo uvidela na zmluve to napísala a overila aj podpis
žalobkyne v 2. rade, i keď táto nebola účastníčkou zmluvy. Podľa odvolateľky je to absurdné, pretožeak niekto nie je účastníkom zmluvy, nemá sa prečo overovať jeho podpis. Záznam v matrike preto
žalovaná nepovažuje za autentický, bol podľa nej dopisovaný dodatočne, keďže „nesedí ani overený
podpis účastníkov so záznamom v matričnej knihe, teda jeho obsahom“. Preto „žiadala predložiť originál

matričnej knihy za konkrétny rok, kedy sa mal prevod vykonávať a podpisy overovať a tiež rok dopredu
matričnú knihu, aby bol zrejmé, ako sa v skutočnosti vykonávali záznamy do matričnej knihy v Malackách
na matrike, či neboli napr. voľné kolónky v matričnej knihe, ktoré mohli slúžiť aj na
dodatočné zápisy, ako tomu bolo v minulosti z nezákonnej praxe matrikárov a notárov zrejmé.
Tiež preto, aby bolo možné priamo z matričnej knihy ohliadnuť zápisy vlastníckych práv, teda

zistiť či sa v matričnej knihe skutočne nachádza iba jeden záznam o prevode nehnuteľností vo vzťahu
k žalobcom, tiež to, či tieto záznamy nie sú dodatočne dopisované, čo sa dá zistiť jednak ohliadnutím
originálu záznamu, prípadne nutnosti aj odborným posúdením znalcom z odboru grafická diagnostika“.
Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie originálmi dokladov, že nepredvolal znalcov
z odboru kriminalistickej diagnostiky, ktorí vypracovali znalecký posudok v trestnom konaní, na ktorý
sa odvolávajú žalobcovia. Uvedeným postupom žalovanej odoprel právo na spravodlivý proces ako

aj zásadu rovnosti procesných strán. Odvolateľka namietala aj protokoláciu výpovedí žalobcov súdom
prvej inštancie. Podľa nej sú výpovede žalobcov v konaní v rozpore s matričným záznamom
a s obsahom podanej žaloby. Ak žalobcovia podpisovali zmluvu o prevode nehnuteľností v X., ktorej
relatívnej neplatnosti sa v konaní domáhajú, potom táto musela existovať a záznam v matričnej knihe
potom nemôže byť autentický a vypovedať o prevode nehnuteľnosti v P.. Žalobcovia musia preukázať,

čo v skutočnosti podpisovali. Výpovede svedkov, dcéry žalobcov a pána J., odvolateľka považuje za
účelové a vykonštruované. Spochybnila dôveryhodnosť svedka J., voči ktorému je vedené trestné
stíhanie a ktorý má záujem o nehnuteľnosti žalobcov, ktoré sú predmetom konania. Nesúhlasila s
tým, že súd znalecký posudok vykonal ako dôkaz listinou, poukázala na to, že C.s.p. definuje, čo sa
považuje za listinu a čo za znalecký posudok. Namietala obsah bodu č. 77 odôvodnenia rozhodnutia,

podľa odvolateľky ide o domnienky súdu o tom, kedy mohlo dôjsť k manipulácii so zmluvami. V konaní
preukázala, že má zmluvu o prevode nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu ako aj to, že jej vlastnícke
právo bolo zapísané na list vlastníctva. Nehnuteľnosti chcela kúpiť ako investíciu, nie na bývanie.
Poukázala na to, že ak nebolo prerušené konanie vzhľadom na prebiehajúce trestné konanie a platí
prezumpcia neviny, dôkazy o podanom trestnom oznámení a iné listinné dôkazy ako uznesenie o

vznesení obvinenia, sú pre toto konanie irelevantné. Pre civilný súd je záväzné až právoplatné trestné
rozhodnutie. Odvolateľka namietala protokoláciu výpovede svedkyne, pracovníčky matričného úradu
Malacky. Uviedla, že svedkyňa zasahovala do technickej jednoty zmluvy, táto „bola dierovaná zo strany
matriky a preväzovaná trikolórou, následne na zadnej strany kúpnej zmluvy boli
nad bielou lepkou podpisy p. V. a p. V., (neporušené), ktoré sama matrikárka potvrdila, že im kázala

dať potom, čo zmluvu predierovala, zašnúrovala“. Odvolateľka ďalej namietala nesprávnosť posúdenia
otázky overovania podpisov na matrike v Malackách (bod 40 a 70 rozsudku), keďže sa podpisovali obaja
žalobcovia, pričom súd uvádza iba žalobcu v 1. rade. Dôvodila, pokiaľ ide o výklad právneho úkonu v
prípade jeho pochybností, že vždy je potrebné zisťovať skutočnú vôľu konajúceho subjektu, pričom v
prípade pochybností sa má právny úkon vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti (potius

valeat actus quam pereat) - rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 8.9. 2014, sp. zn. 23 Co 212/2003.
Je na mieste hľadať skôr dôvody pre platnosť právneho úkonu než pre jeho neplatnosť (zásada potius
valeat actus quam pereat) - nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.9.2016, sp. zn. III. ÚS
212/16. Právne úkony je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj podľa obsahu
vôle toho, kto právny úkon urobil, s prihliadnutím na to, že treba chrániť dobrú vôľu adresáta, ktorému bol

právny úkon určený - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.7.2006, sp. zn. 2 Cdo
281/2005, ZSP 54/2006. Odvolateľka poukázala aj na zákonné povinnosti katastra pri povolení vkladu
vlastníckeho práva ako aj na to, že voči forme doloženej kúpnej zmluvy k návrhu na vklad neboli zo
strany katastrálneho odboru vznesené žiadne námietky. Odvolaciemu súd navrhla, aby rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za zákonné,
vecnesprávneaspravodlivé,dostatočneodôvodnené,spĺňajúce všetkyzákonnéobsahovépožiadavky,
vktoromsúddalžalovanejodpoveďnavšetkyrozhodujúceargumenty.Namietali,žežalovanávodvolaní
neuviedla, z akých dôvodov považuje výrok rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

za nesprávny; odvolaciemu súdu navrhli odvolanie v tejto časti odmietnuť, keďže neobsahuje zákonné
náležitosti. Poukázali na to, že žalovaná v odvolaní uviedla odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d) až h) C.s.p., pričom však odvolacie dôvody nestačí len formálne uviesť označením paragrafov, ale
je nutné identifikovať, v ktorej vade žalovaná vidí naplnenie konkrétne uvedeného odvolacieho dôvodu.Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a možno ich meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. K námietke žalovanej, že kúpna zmluva nebola komparovaná so zmluvami
založenými v katastrálnom spise uviedli, že žalovaná nepoukázala na žiaden obsahový rozdiel medzi

kúpnou zmluvou, ktorú má ona k dispozícii, a zmluvou, ktorá je obsahom súdneho spisu.
Pritom kúpna zmluva, ktorá je založená v súdnom spise, je fotokópiou zmluvy, ktorá je založená v zbierke
listín príslušného katastrálneho odboru a na základe ktorej bol v prospech žalovanej povolený vklad
vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Keďže ide o obsahovo a formálne totožné zmluvy, absolútne
neplatnou zmluvou v zmysle napadnutého rozhodnutie je logicky aj kúpna zmluva, ktorou disponuje

žalovaná. Tvrdenie žalovanej, že nerozporovali podpisy a ani obsah zmluvy o budúcej
zmluve, sa nezakladá na pravde, keďže už v samotnej žalobe namietali, že by: (i) už v čase, kedy mala
byť zmluva o budúcej zmluve uzatvorená, žalovanú poznali, (ii) takúto zmluvu s ňou uzatvorili a (iii) v
hotovosti od nej prevzali 95.000,00 €. Pokiaľ žalovaná namietala, že súd porušil jej právo na spravodlivý
procesazásadurovnostiprocesnýchstrántým,ženevykonalvrámcidokazovaniavšetkyňounavrhnuté
dôkazy, žalobcovia poukázali na to, že súd svoj postup a nevykonanie navrhnutých dôkazov riadne

odôvodnil, pričom nemá povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré mu procesné strany navrhnú. Podľa
žalobcov žiadne práva žalovanej v konaní porušené neboli. K námietke žalovanej, že kúpna zmluva
existovala, inak by nebol katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva povolil, žalobcovia poukázali
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, podľa ktorého na základe absolútne neplatného právneho
úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. K tvrdeniu žalovanej, že

katastrálny odbor nemal voči obsahu a ani forme kúpnej zmluvy žiadne námietky a vklad vlastníckeho
práva na základe tejto zmluvy povolil, žalobcovia uviedli, že súd nie je viazaný rozhodnutím správneho
orgánu o povolení vkladu. K námietke žalovanej, že súd nepracoval s originálmi listinných dokumentov,
žalobcovia poukázali na to, že žiadne zákonné ustanovenie nestanovuje, že dôkazným prostriedkom v
súdnom konaní môže byť len originál listiny. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych

autorít (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2013, sp. zn. 7 Cdo
16/2013) pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny
alebo jej odpis alebo fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom
predpokladaným spôsobom. Zároveň poukázali na to, že pravosť a pravdivosť fotokópií
listín pritom žalovaná nespochybnila. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že je zjavný rozpor medzi výpoveďou

žalobcov, podľa ktorej prevádzali nehnuteľnosti v P. na žalovanú a záznamom v matričnej knihe,
ktorý nezodpovedá obsahu ich výpovede, žalobcovia namietali, že im nie je zrejmé, na aký rozpor
žalovaná poukazuje. Z matričného záznamu jednoznačne vyplývajú žalobcami uvádzané skutočnosti.
K námietke žalovanej, že záznam v matričnej knihe bol dodatočne dopisovaný, žalobcovia poukázali
na to, že vykonané dokazovanie toto konštatovanie vyvrátilo, pričom žalovaná svoje tvrdenie nijakým

spôsobom nepreukázala a pravdivosť zápisu v matrike žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila.
Dôvod, prečo matrikárka osvedčila pravosť podpisu žalobkyne v 2. rade na kúpnej zmluve, napriek
tomu, že nemala byť predávajúcou, počas svojho výsluchu svedkyňa logicky vysvetlila a tento dôvod
zodpovedá tiež vyjadreniu žalobkyne v 2. rade. K námietke žalovanej, že výpoveď svedkyne nie je
zaprotokolovaná komplexne, súdom bola vyhodnotená nesprávne a že súd protokoloval len minimum

výpovedí žalobcov, títo poukázali na to, že protokolovanie výpovedí bolo správne a úplné, žalovaná
bola pri protokolácii prítomná a túto nenamietala. Aké vyhodnotenie výpovede svedkyne A. považuje
žalovaná za správne, v odvolaní neuviedla. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovanej, že žaloba
pôsobí zmätočne. Relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy sa domáhali výlučne z dôvodu právnej istoty pre
prípad, že by súd nedospel k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Rovnako nesúhlasili ani s

tvrdením žalovanej, že výpovede svedka J. a dcéry žalobcov sú účelové a vykonštruované, tieto tvrdenia
ničím nepreukázala. Svedok J. nemal záujem o kúpu sporných nehnuteľností a opak nevyplýva ani z
vykonaného dokazovania. K námietke žalovanej, že znalecký posudok nie je možné v civilnom konaní
vykonať a posúdiť ako listinu žalobcovia poukázali na to, že v konaní nebolo súdom nariadené vykonanie
znaleckého dokazovania, preto dokazovanie na základe znaleckého posudku, ktorý do konania doložila

strana sporu, nemohol súd vykonať inak ako dokazovanie listinou. Poukázali na § 187 C.s.p., podľa
ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany,
výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Zákon žiadnym
spôsobom nevylučuje, aby jeden listinný dokaz mohol byť využitý vo viacerých konaniach. K námietke

žalovanej, podľa ktorej bod 77 odôvodnenia rozhodnutia obsahuje domnienky súdu, žalobcovia uviedli,
že v tomto bode je konštatovaný záver Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, vyplývajúci z jeho
skúmania.Pokiaľžalovanánamietanesprávnosťposúdeniaotázkyoverovaniapodpisovnamatrike(bod
40 a 70 odôvodnenia rozsudku), lebo sa podpisovali obaja žalobcovia a súd uviedol iba žalobcu v1. rade, žalobcovia uviedli, že im nie je zrejmé, k čomu mala smerovať uvedená námietka žalovanej,
keďže ani jej konštatovaný základ nie je pravdivý. V bode 40 a 70 odôvodnenia rozsudku súd správne
uvádza, že bol overený podpis žalobcu v 1. rade i žalobkyne v 2. rade. K námietke žalovanej, že podľa

judikatúry je namieste hľadať skôr dôvody pre platnosť právneho úkonu než pre jeho neplatnosť a je
vždy potrebné zisťovať skutočnú vôľu konajúceho subjektu žalobcovia uviedli, že vôľu uzatvoriť kúpnu
zmluvu na prevod nehnuteľností v X. H. nikdy nemali, preto i pri naznačenom uvažovaní žalovanej nie
je možné prisvedčiť tejto argumentácii v prospech platnosti kúpnej zmluvy. Odvolaciemu súdu navrhli
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná. Zotrvala na podanom odvolaní, ktoré podľa nej spĺňa
všetky zákonom predpísané náležitosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za zmätočné, bez
presvedčivého odôvodnenia. Všetky skutočnosti, ktoré rozporovala v konaní, sú uvedené v zápisniciach
z pojednávaní, na nahrávkach a tiež v podanom odvolaní. Podľa žalovanej žalobcovia svoje tvrdenia
nepreukázalirelevantnýmdôkazom.Nevedeliuviesť,akúzmluvupodpisovalinamatrike,aniakejzmluvy

sa záznam na matrike týkal. Poukázala na to, že do spisu predložila notárom overenú kópiu zmluvy, súdu
predložila k nahliadnutiu aj originál zmluvy. V kópii predložila súdu aj zmluvu o budúcej zmluve, originál
sa nachádza u vyšetrovateľky, podpisy na nej sú podpismi žalobcov, čo potvrdil aj Kriminalistický a
expertízny ústav PZ, nemôžu preto tvrdiť, že neprevzali kúpnu cenu, keďže to potvrdili svojimi podpismi.
Uvedené podpisy na zmluve o budúcej zmluve žalobcovia nenamietali. Odvolaciemu súdu navrhla

pripojiť trestný spis, v ktorom sú kompletné posudky všetkých znalcov v origináloch. Podľa žalovanej v
konaní pred súdom prvej inštancie nevyšlo najavo, že právny úkon nevznikol, žalobcovia nepreukázali,
žeprejavilivôľukinémuprávnemuúkonu,resp.ženechcelipredaťdom.Vostatnomžalovanápoukázala
na obsah svojho odvolania.

5. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Keďže toto neobsahuje žiadne nové skutočnosti a
argumenty, ktoré by neboli doteraz v priebehu konania žalovanou uvádzané, zotrvávajú na svojich
predchádzajúcich vyjadreniach, najmä uvedených vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Zotrvali
na návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

6. V priebehu odvolacieho konania žalovaná do spisu doložila kópiu znaleckého posudku č. 32/2018,
originál ktorého sa nachádza v trestnom spise a poukázala na to, že z jeho záverov vyplýva, že podpisy
v zmluve o budúcej zmluve sú podpismi budúcich predávajúcich, z obsahu poslednej strany vyplýva,
že ide o zmluvu o budúcej zmluve s dátumom 5. november 2012, ktorý je umiestnený nad podpisom
budúcich predávajúcich a budúcej kupujúcej. Týmto je podľa žalovanej preukázané, že v uvedený deň

sa podpisovala zmluva o budúcej zmluve. Žalobcovia v konaní nesporovali podpísanie zmluvy o budúcej
zmluve. Uvedený posudok má k dispozícii i strana žalobcov.

7. V priebehu odvolacieho konania žalobcovia doložili do súdneho spisu upovedomenie prokurátora
Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 26.2.2021, adresované žalovanej, o podaní obžaloby pre obzvlášť

závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.

8. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre

jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 30. júna 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch, ktorým súd zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania a ktorým určil, že

žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností každý
v podiele 1, ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a zmenil vo výroku týkajúci
sa náhrady trov konania (§ 388 C.s.p.).

9. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

10. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, týkajúcimi sa odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti
rozsudku, ktorou boli žalobcovia určení podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností každý v

podiele 1, ako aj výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania.
Súd prvej inštancie vykonal vo veci, z hľadiska žalobcami uplatneného práva
na určenie vlastníctva, dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s § 191 C.s.p.
zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil
správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p.
odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami,

naktorýchzaložilsvojerozhodnutie,aktorébolipreposúdenieveciarozhodnutiepodstatné.Zaoberalsa
podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané,
a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v

hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej
argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je
konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti nároku žalobcov na určenie
spoluvlastníctva sporných nehnuteľností. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené

opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovanej, týkajúcich
sa týchto častí (prvého a druhého výroku) rozsudku.

12. Odvolateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa riadne nevyporiadal s jej argumentáciou
v konaní, podľa ktorej má k dispozícii platnú kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností v X. a v

konaní predložila notársky overenú kópiu tejto zmluvy; s touto odvolacou námietkou sa odvolací súd
nestotožňuje. Súd prvej inštancie sa v prvom rade náležite vysporiadal s absenciou vôle žalobcov
previesť na žalovanú vlastníctvo sporných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území X..
Absenciuvôležalobcovpovažovalzapreukázanújednaktvrdeniamižalobcovvžalobe,akoajvpriebehu
celého súdneho konania (tvrdili, že ich úmyslom bolo previesť vlastníctvo žalobcu v 1. rade k podielu

na nehnuteľnostiach v P., nikdy nemali v úmysle predať nehnuteľnosť v X. H., v ktorej riadne bývali),
ďalej výpoveďou svedkyne X. V. - dcéry žalobcov (ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že žalobcovia
nemali v úmysle predať nehnuteľnosť v X. H., ktorú stavali pre seba a ich dcéry a ktorú obývajú
spolu s dcérami a vnúčatami, na ktorej vykonávali viaceré rekonštrukčné práce a to ešte v roku 2017),
výpoveďou svedka R. J. (ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobcovia nemali vedomosť o tom, že už

nie sú vlastníkmi nehnuteľností v X. H.), ako aj výpoveďou svedkyne L. X. A. - pracovníčky matričného
úradu Malacky, podporenou listinným dôkazom - overenou kópiou osvedčovacej knihy. Predovšetkým
na základe uvedeného listinného dôkazu a svedeckej výpovede L. X. A. dospel súd prvej inštancie k
záveru, že pod poradovými číslami 479/2017 a 480/2018, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa
2.3.2017, ktorú žalovaná predložila Okresnému úradu Malacky, katastrálny odbor, a na základe ktorej

došlokprevoduvlastníckehoprávakspornýmnehnuteľnostiamvkatastrálnomúzemíX.H.nažalovanú,
boli žalobcami v 1. a 2. rade podpisované a súčasne aj overované ich podpisy ku kúpnopredajnej zmluve
uzatvorenej medzi inými zmluvnými stranami, s iným predmetom prevodu a inou kúpnou cenou. Pod
poradovýmičíslami479/2017a480/2018bolioverenépodpisyžalobcovv1.a2.radenakúpnopredajnej
zmluve, ktorej zmluvnými stranami boli L. Z., rod. V., C. H., rod. X. a X. V., ako podieloví spoluvlastníci

nehnuteľnosti súp. č. XXX s príslušenstvom, LV č. XXXX, katastrálne územie P., parcela reg. „C“ č.
XXX, zastavaná plocha, 50 m2, a ďalej X. V. ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXX, katastrálne územie P., parcela č. XXX, za dohodnutú kúpnu cenu 40.000,- €, X. V. malo
byť vyplatených 20.000,- €. V prospech žalobcov súd vyhodnotil aj ďalšiu skutočnosť, vyplývajúcu z
uvedeného listinného dôkazu a svedeckej výpovede L. X. A., a to, že pod poradovými číslami 481/2017

a 482/2017 boli overené podpisy žalobcov na splnomocnení pre Mgr. N. G. na mimosúdne vyriešenie
sporu a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v obci P., zapísaných na LV č.
XXXX a XXX. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov prihliadol aj na závery znaleckého posudku
vyhotoveného v trestnom konaní Kriminalistickým a expertíznym ústavom dňa 17.4.2018 (dokazovanieuvedeným posudkom vykonal súd ako dôkaz listinou v súlade s § 204 C.s.p.), z ktorých záverov zistil, že
dva exempláre kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2017, zadovážené z Okresného úradu Malacky, katastrálneho
odboru, na základe ktorej došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na

žalovanú, boli pôvodne súčasťou inej listiny, k zásahu do obidvoch listín došlo až po ich zapečatení,
teda až po overení podpisov. Na základe všetkých uvedených dôkazov dospel súd prvej inštancie
k záveru, že žalobcovia nemali v úmysle previesť vlastníctvo sporných nehnuteľností a nepodpísali
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by boli sporné nehnuteľnosti v katastrálnom území X. H.. Na strane
žalobcov tak absentovala vôľa, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Absentoval aj podpis žalobcov na kúpnej zmluve, predmetom ktorej by boli
sporné nehnuteľnosti, čo má rovnako za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Závery súdu prvej inštancie preto považuje odvolací súd za správne a
odvolaciu námietku žalovanej za nedôvodnú.

13. Odvolateľka v odvolaní tvrdila, že zmluvu o budúcej zmluve, ktorú mala uzatvoriť so žalobcami

dňa 5.11.2012, je možné považovať za platnú, jej obsah žalobcovia nerozporovali a na základe nej
žalobcovia prevzali peniaze titulom kúpnej ceny. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcovia už v
žalobe tvrdili, že sa so žalovanou zoznámili až v roku 2016, už v žalobe namietali, že by v roku 2012
boli so žalovanou uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve a prevzali od nej v hotovosti sumu 95.000,- €.
Poukazovali na to, že už v roku 2012 mali účet v banke, preto podľa nich nie je logické, aby takú vysokú

čiastku peňazí preberali v hotovosti. Nepovažovali za bežné, aby úhrada kúpnej ceny za nehnuteľnosť
bola uhradená v celosti takmer 5 rokov pred samotným nadobudnutím vlastníctva. Poukazovali na
to, že sporné nehnuteľnosti užívajú od roku 1984 a to bez platenia nájomného resp. iných plnení za
užívanie nehnuteľnosti v prospech budúceho kupujúceho od momentu uzavretia zmluvy o budúcej
zmluve. Odvolací súd poukazuje na to, že ani samotná žalovaná v priebehu konania hodnoverným

spôsobom nevysvetlila časový odstup medzi uzatvorením zmluvy o budúcej zmluve dňa 5.11.2012 a
kúpnej zmluvy dňa 2.3.2017 a jeho dôvod. Vzhľadom na to, že pre určenie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam je podstatná otázka platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.3.2017, je námietka žalovanej
o platnosti zmluvy o budúcej zmluve právne irelevantná. Uvedenú odvolaciu námietku žalovanej preto
odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

14. Odvolateľka v odvolaní namietala, že kúpna zmluva, ktorú doložila do spisu, nebola v priebehu
súdneho konania komparovaná so zmluvami, ktoré boli podané s návrhom do katastra nehnuteľností,
pričomvkladvlastníckehoprávavprospechžalovanejbolriadnepovolený.Vytýkalasúduprvejinštancie,
že nevykonal ňou navrhnuté dokazovanie preskúmaním obsahu katastrálneho spisu, obsahu a formy

zmlúv podaných s návrhom do katastra nehnuteľností, výsluchom pracovníčky Okresného úradu v
Malackách, katastrálneho odboru, ktorá na základe kúpnych zmlúv povoľovala vklad do katastra
nehnuteľností, aby sa vyjadrila k obsahu a forme posudzovaných zmlúv, na základe ktorých povolila
vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie
v bode 80 odôvodnenia rozhodnutia podrobne zdôvodnil, prečo žalovanou navrhnuté dokazovanie

nevykonal (§ 220 ods. 2 C.s.p.), s ktorým zdôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Súd uviedol,
že pripojenie katastrálneho spisu považoval za nadbytočné, keďže kópie kúpnej zmluvy doložili do
spisu žalobcovia ako aj žalovaná, uvedená kúpna zmluva bola aj súčasťou znaleckého posudku
ČEZ: PEZ-KEU-BA-EXP-2017/1248 (pri ktorého vypracovaní mal znalec k dispozícii originál kúpnej
zmluvy zabezpečený z Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor; č.l. 147 a nasl. spisu), pričom

súd prvej inštancie konštatoval, že obsah kúpnych zmlúv bol zhodný. Súd nepovažoval za dôvodný
výsluch pracovníčky Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor, keďže až v rámci znaleckého
skúmania, znaleckými metódami za použitia mikroskopu s priestorovým obrazom a komparačných
metód skúmania, za použitia rôznych zdrojov žiarenia, bola posúdená možnosť manipulovania s kúpnou
zmluvou a splnomocnením. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd

rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania
vykonávať, je tak výlučne na ňom. Odvolací súd preto uvedenú odvolaciu námietku žalovanej považoval
za nedôvodnú.

15.Žalovanávodvolanínamietalaautentickosťzáznamuvmatrike,podľanejboldopisovanýdodatočne,

keďže „nesedí ani overený podpis účastníkov so záznamom v matričnej knihe, teda jeho
obsahom“. Dôvodila, že navrhla predložiť originál matričnej knihy za konkrétny rok, kedy sa mal prevod
vykonávať a podpisy overovať a tiež matričnú knihu z predchádzajúceho roku, aby bolo zrejmé, ako sa v
skutočnostivykonávalizáznamydomatričnejknihyvMalackách,čivnejnebolinapr.voľnékolónky,ktorémohli slúžiť aj na dodatočné zápisy, ako tomu bolo v minulosti v nezákonnej praxi matrikárov a notárov.
Záznam v matrike navrhla posúdiť znalcom z odboru grafická diagnostika. Odvolací súd uvádza, že aj
s týmito návrhmi na dokazovanie sa súd prvej inštancie vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Kópiu časti knihy s osvedčovanými podpismi žalobcov pod poradovými číslami 479 až 482 doložili do
spisu žalobcovia, uvedená kópia pochádzala z vyšetrovacieho spisu a bola opatrená pečiatkou mesta
Malacky, potvrdzujúcou, že súhlasí s originálom (č.l. 141 spisu). Súd si zároveň sám vyžiadal kópiu
časti knihy s osvedčovanými podpismi žalobcov z mesta Malacky (č. l. 289 spisu). Všetky záznamy v
osvedčovacej knihe ako aj postup pri osvedčovaní podpisov vysvetlila vo svojej výpovedi svedkyňa L.

X. A. (č.l. 299 p. v. až 302 spisu), ktorá okrem iného uviedla, že strany sporu nepozná, pri osvedčovaní
podpisov postupovala štandardným spôsobom a zapísala údaje, ktoré zistila z predložených zmlúv.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že tvrdenia žalovanej o možných dodatočných záznamoch
sú fiktívne a ničím nepodložené. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolaciu námietku
žalovanej za nedôvodnú.

16. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie originálmi dokladov, že
nepredvolal znalcov z odboru kriminalistickej diagnostiky, ktorí vypracovali znalecký posudok v trestnom
konaní, na ktorý sa odvolávajú žalobcovia, čím žalovanej odoprel právo na spravodlivý proces, porušil
zásadu rovnosti procesných strán. Odvolací súd uvádza, že ide opäť o námietku žalovanej, s ktorou
sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o možnosť vykonať dokazovanie

odpisom listiny, resp. jej fotokópiu, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4 M Cdo 9/2005, podľa ktorého pre spôsobilosť listiny byť dôkazným
prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny alebo jej odpis, alebo fotokópiu. Aj fotokópia
listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Odvolací súd uvádza,
že totožné závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo

16/2013(naktorérozhodnutiepoukázalaajstranažalobcov).Odvolacísúdpoukazujenato,žežalovaná
na pojednávaní dňa 11.10.2019 uviedla, že by chcela zapožičať matričnú knihu, aby zvážila znalecké
dokazovanie znalca z oblasti grafická diagnostika (č.l. 330 spisu). Neuviedla však, aké skutočnosti majú
byť znaleckým dokazovaním preukázané. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia (bod 73 a
74) vysporiadal aj s vyššie uvedeným návrhom žalovanej, posúdil ho ako nadbytočný, keď dokazovaním

osvedčovacou knihou podpisov s poradovými číslami 479 a 480 zo dňa 2.3.2018 boli jednoznačne
potvrdené tvrdenia žalobcov, že sa v uvedený deň dostavili na Mestský úrad Malacky, aby podpísali
zmluvu, týkajúcu sa nehnuteľností v P., ku ktorej im boli overené podpisy a ktorú na úrade aj podpísali.
Subjektívna nespokojnosť s výsledkami dokazovania na strane žalovanej nemá za následok odopretie
práva na spravodlivý proces, ako aj porušenie zásady rovnosti procesných strán. Súd prvej inštancie

postupoval pri dokazovaní v súlade s ustanoveniami § 185 a nasl. C.s.p., ako aj čl. 6 C.s.p.

17. Odvolateľka v odvolaní namietala nedostatočné protokolovanie výpovede žalobcov, keď súd
protokoloval „len minimum ich výpovedí“, ako aj protokoláciu výpovede svedkyne L. X. A.. Odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 99 C.s.p., podľa ktorého súd v zápisnici

uvedie podstatný obsah prednesov. Odvolací súd poukazuje na to, že ak žalovaná mala námietky k
obsahu protokolácie výpovedí žalobcov, resp. svedkov, mala možnosť túto skutočnosť namietať počas
pojednávania (bola v konaní zastúpená advokátkou), čo však v priebehu konania, ako vyplýva zo
zápisníc z pojednávaní, neurobila. Pokiaľ odvolateľka namietala, že výpovede svedkov X. V. a R. J.
považuje za účelové a vykonštruované, odvolací súd uvádza, že túto svoju námietku nešpecifikovala,

neuviedla, v čom vidí ňou namietané nedostatky výpovede, tvrdenia o trestnom stíhaní svedka J.
nepreukázala žiadnymi dôkazmi. Uvedené námietky odvolateľky preto považoval odvolací súd za
nedôvodné.

18. Odvolateľka v odvolaní uviedla, že súd nemohol znalecký posudok vykonať ako dôkaz listinou.

Pokiaľ však v prejednávanej veci súd nenariadil vykonanie znaleckého dokazovanie (§ 207 a nasl.
C.s.p.), potom mohol vykonať dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý do konania doložila strana
sporu, len ako dokazovanie listinou v súlade s § 204 C.s.p. Uvedené vyplýva zo znenia ustanovenia
§ 187 ods. 2 C.s.p.

19. Pokiaľ ide o otázku výkladu právneho úkonu v prípade pochybností o jeho obsahu, odvolateľka
poukázala na to, že vždy je potrebné zisťovať skutočnú vôľu konajúceho subjektu, pričom v prípade
pochybností sa má právny úkon vykladať tak, aby právny úkon mohol zostať v platnosti. Odvolací súd
uvádza,žesúdprvejinštancievkonanípostupovaltak,žepredovšetkýmzisťovalvôľužalobcovuzatvoriťkúpnu zmluvu, predmetom ktorej by boli nehnuteľnosti v ich spoluvlastníctve v katastrálnom území
X. H. a následne ďalším dokazovaním a jeho vyhodnotením dospel k záveru o absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na

žalovanú.

20. Pokiaľ odvolateľka namietala, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365
ods. 1 písm. g/ C.s.p.) odvolací súd uvádza, že odvolateľka nekonkretizovala, aké ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo procesného útoku sú prípustné, ktoré neboli v konaní uplatnené, preto túto
odvolaciu námietku považoval odvolací súd rovnako za nedôvodnú.

21. Odvolateľka namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Nesprávne právne posúdenie
je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie v tomto
nepochybil, na vec aplikoval správny právny predpis (zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník),
pričom tento aj správne interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
Odvolateľka v odvolacom konaní nepredložila žiadny relevantný argument majúci súvis s prejednávanou

vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie.
22. Odvolateľka podala odvolanie aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento zamietol
jej návrh na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti
žalovanej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Malacky č. ORP-517/2-VYS -MA-2017. Súd
prvej inštancie považoval návrh žalovanej na prerušenie konania za nedôvodný, keďže rozhodnutie

v prejednávanej veci, ktorej predmetom je určenie spoluvlastníckeho práva žalobcov k sporným
nehnuteľnostiam v katastrálnom území Malé Leváre, nie je závislé od posúdenia otázky, či žalovaná
spáchala trestný čin podvodu. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním v
prejednávanej veci bol dostatočne preukázaný skutkový stav, na základe ktorého mohol posúdiť platnosť
uzatvorenej kúpnej zmluvy, absenciu vôle žalobcov túto zmluvu uzatvoriť, jej nepodpísanie a to bez

nutnosti vyčkania na závery trestného konania. S uvedeným názorom súdu prvej inštancie sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje, preto jeho výrok o zamietnutí návrhu žalovanej na prerušenie konania
ako vecne a právne správny potvrdil.

23. Odvolateľka podala odvolanie aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania.

Odvolací súd výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcom náhradu trov konania v
rozsahu 100 % zmenil tak, že žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne priznal voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie nepostupoval dôsledne
podľa právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 262 ods. 1 C.s.p. Podľa uvedeného ustanovenia súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne najprv o nároku na náhradu trov konania a až po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania (§ 262
ods. 2 C.s.p.). Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento priznal žalobcom náhradu trov konania
v rozsahu 100 % tak nebol v súlade s uvedenou právnou úpravou, zároveň nerešpektoval postavenie
žalobcov v spore ako nerozlučných spoločníkov podľa § 77 C.s.p. [spoluvlastníci ideálnych podielov;
z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne (§ 139

ods. 1 Občianskeho zákonníka)]. Žalobcovia boli v konaní pred súdom prvej inštancie úspešní v celom
rozsahu, preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobcom v súlade s § 255 ods. 1
C.s.p. priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1,

v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovia mali v odvolacom konaní plný úspech, preto majú spoločne a
nerozdielne aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262
ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c)jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýška príslušenstvavčasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženoualebozriadenounaochranu spotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie

prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).