Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/183/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214880
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6711214880.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

nesvojprávny D. P., nar. 2. XX. XXXX, bytom Ul. Z. XXXX/XXX, XXX XX W., zastúpený opatrovníčkou L.
P., rod. R., nar. 6. XX. XXXX, bytom Z. XXXX/XXX, XXX XX W., v konaní právne zastúpený advokátkou
Mgr. Katarínou Milanskou, Advokátska kancelária J.Kozačeka 146/13, 960 01 Zvolen, proti žalovanej
O.. T. E., rod. H., nar. 7. 7. XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX W., v konaní právne zastúpená advokátom
JUDr. Ivom Osvaldom, Advokátska kancelária Trhová č. 1, 960 01 Zvolen, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II/ Žalovanej sa náhrada trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2011 žiadal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne určiť
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. W. a to bytu
č. XX, ako aj k pozemkom bližšie špecifikovaným v žalobe. Pôvodne žaloba smerovala voči E. H.. V
priebehu konania procesnými rozhodnutiami došlo k zámene strán sporu na strane žalovanej z dôvodu
prevodu nehnuteľností.

1.1. Žalobca bol vlastníkom sporných nehnuteľností od roku 2002. Následne podpísal kúpnu zmluvu
dňa 4.3.2011 a sporné nehnuteľnosti previedol na pôvodne žalovaného E. H.. Z listín vyplýva, že
táto kúpna zmluva bola spísaná 12.1.2011 a žalobcom podpísaná 4.3.2011. Rozhodnutie o vklade
príslušnou správou katastra bolo povolené 15.3.2011 pod č. V XXX/XXXX. Podľa vyjadrenia žalobcu
tento nedisponoval ani jedným exemplárom kúpnej zmluvy a nemal obdržať dohodnutú kúpnu cenu.
V čase podpísania kúpnej zmluvy, t.j. dňa 4.3.2011 bol po prepustení z Psychiatrickej nemocnice
Prof. Matulaya v Kremnici, kde bol hospitalizovaný do 3.3.2011 s diagnózou schizofrénna porucha -

paranoidný typ. Následne dňom 4.3.2011 previedol sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na E. H..

1.2. Dňom 16.6.2011 bol na tunajšom súde podaný návrh matky žalobcu (t.č. opatrovníčky) na
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony z dôvodu duševnej choroby diagnostikovanej u žalobcu. V
správe lekárov bolo konštatované, že choroba má progresívny priebeh. Konanie bolo vedené pred
tunajším súdom pod sp. zn. XPs X/XXXXa v konaní došlo k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony
žalobcu. Za opatrovníka mu bola ustanovená jeho matka.

1.3. Žalobca sa domáhal pred tunajším súdom neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy podpísanej
4.3.2011 práve z dôvodu duševnej poruchy, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným.
Konanie sa viedlo pod sp. zn. XXC XX/XXXX a žalobca bol v konaní úspešný. Súd vyslovil, že kúpnazmluva uzatvorená dňa 4.3.2011 medzi žalobcom D. P. ako predávajúcim a v tom konaní žalovanom
E. H. ako kupujúcim, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť 2-izbový byt č. XX s príslušenstvom, I.
kategórie, na 7. poschodí, vo vchode č. 7, bytového domu súpisné č. XXXX, na ulici O., zapísaného na

Katastrálnom úrade Banská Bystrica, Správa katastra W., pre kat. úz. W., na LV č. XXXX, postaveného
na parceliach č. CKN XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX v spoluvlastníckom podiele 1/1-ina k celku, je neplatná. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 23.10.2014.

1.4. V priebehu konania bolo zistené, že pôvodný žalovaný E. H. previedol sporné nehnuteľnosti na
žalovanú. Z tohto dôvodu podal žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne návrh na zámenu strán
sporu (v tom čase v zmysle ustanovenia § 92 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku). Poukazoval aj
na návrh podaný na tunajšom súde dňa 23.8.2011, kde sa domáhal vydania predbežného opatrenia,
ktorým by súd zakázal E. H. nakladať so spornou nehnuteľnosťou. Konanie bolo vedené pod sp. zn. XXC
XXX/XXXX, vo veci bolo vydané uznesenie dňa 9.9.2011. Až následne bolo zistené žalobcom, že došlo

k prevodu spornej nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy, ktorú správa katastra odvkladovala pod č.
V XXXX/XX z 28.9.2011. Uznesením zo dňa 3.4.2012 súd pripustil zmenu na strane žalovaného tak,
že pôvodný žalovaný z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila súčasná žalovaná. Rovnako žalobca
požiadal aj o zmenu žaloby podaním doručeným súdu dňa 31.10.2012, o ktorom bolo rozhodnuté na
pojednávaní dňa 13.12.2016 tak, že súd zmenu žaloby pripustil.

2. Žalovaná v priebehu celého konania namietala dôvodnosť podanej žaloby. Poukazovala na svoju
dobrú vieru ohľadom nadobudnutia sporných nehnuteľností. Nehnuteľnosti nadobudla od vlastníka.
Nemala pochybnosti o tom, kto je vlastníkom, keďže nehnuteľnosť kupovala prostredníctvom realitnej
kancelárie. Rovnako spornú nehnuteľnosť preveroval aj peňažný ústav, nakoľko žalovaná čerpala

hypotekárny úver, prostredníctvom ktorého odfinancovala kúpu sporného bytu. V priebehu konania
zdôrazňovala,žebytbolvdezolátnomstavestým,žesivyžadovalkompletnúrekonštrukciu.Včase,keď
uvedenúnehnuteľnosťnadobúdala,nanehnuteľnostineviazližiadneťarchy.Vsúčasnosti,pokompletnej
rekonštrukcii bytu, byt užíva spolu so svojou rodinou a to dvomi maloletými deťmi a manželom. Od
nadobudnutia spornej nehnuteľnosti až po súčasnosť byt stále spláca a užíva. Mala za to, že splnila

všetky zákonné podmienky, uzavrela riadnu zmluvu, kúpnu cenu vyplatila s tým, že aj naďalej stále
spláca úver, ktorý čerpala na kúpu spornej nehnuteľnosti a nehnuteľnosť nadobudla od vlastníka.

3. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 19.10.2017 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a
žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil aj s poukazom na nález

Ústavného súdu SR zo dňa 16.3.2016. Mal za to, že žalovaná nadobudla sporné nehnuteľnosti v dobrej
viere, že ich nadobúda od vlastníka. Súd dospel k záveru, že pri prevode vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam v čase prevodu bol aktuálne v katastri nehnuteľností ako vlastník týchto nehnuteľností
vedený E. H.. Žalovaná nadobudla tieto nehnuteľnosti od osoby, ktorá v čase uzavretia kúpnej
zmluvy a povolenia vkladu vlastníckeho práva bola vlastníkom prevádzaných nehnuteľností. Zdôraznil

aj to, že žalovaná postupovala s najvyššou obozretnosťou, preverovala si uvedenú nehnuteľnosť
prostredníctvom realitnej kancelárie aj peňažného ústavu s tým, že mala za to, že sú splnené všetky
zákonné podmienky preto, aby uvedenú nehnuteľnosť mohla nadobudnúť. Navyše súd poukázal aj na
postup žalobcu a rodinných príslušníkov, ktorí dlhodobo vedeli, že má žalobca zdravotné problémy,
avšak nepostupovali s náležitou starostlivosťou a opatrnosťou a neuskutočnili žiadne úkony smerujúce

k zabezpečeniu majetku aj napriek jeho zdravotnému stavu. Súd prvej inštancie si uvedomoval, že sa
dostali do kolízie ústavou chránené hodnoty a to princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa
a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Konštatoval, v zmysle záverov Ústavného
súdu, že ak nemožno zachovať maximum z oboch základných práv, treba prihliadať na princíp
všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všetky súvislosti tohto typu kolízie vzájomných práv,

ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý
vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa dozvedieť o tom ako vec opustila
vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom konaní.

4. Z dôvodu podaného odvolania žalobcom vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý

uznesením zo dňa 28.3.2019 rozsudok Okresného súdu Zvolen zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie nesprávne
vec posúdil, keď konštatoval, že pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože nie je schopný sa dozvedieť o tom, akovec opustila vlastníkovi sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
konaní. Ochranu vlastníka možno prelomiť ochranou dobrej viery len výnimočne. Súd neprihliadol aj
na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 4.9.2014,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2014 bolo rozhodnuté o neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
dňa 4.3.2011 medzi žalobcom ako predávajúcim a E. H. ako kupujúcim, predmetom ktorej bola sporná
nehnuteľnosť a to z dôvodu duševnej poruchy žalobcu. Odvolací súd poukázal aj na krátke časové
súvislosti v súvislosti s konaním o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ako aj konaním vo veci
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi nesvojprávnym žalobcom a nadobúdateľom E. H.. Na

všetky tieto okolnosti súd prvej inštancie neprihliadol a nesprávne uzavrel, že žalovaná požíva ochranu
vlastníckeho práva z titulu dobrej viery. Úlohou súdu v ďalšom konaní v zmysle rozhodnutia odvolacieho
súdu bude opätovné posúdenie dôvodnosti žaloby s prihliadnutím na konanie vedené pod sp. zn. XXC
XX/XXXX, ako aj konanie vedené pod sp. zn. XPs X/XXXX.

5. Po vrátení spisu odvolacím súdom bolo vo veci nariadené pojednávanie, na ktorom sa vyjadrili

strany sporu rovnako ako pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Obe strany sporu zotrvávali na svojich
vyjadreniach a stanoviskách. Kým žalobca považoval žalobu za dôvodnú, vychádzal z toho, že žalobcovi
jeho vlastnícke právo nikdy nezaniklo. Práve s poukazom na rozhodnutie súdu vedeného pod sp. zn.
XXC XX/XXXX vyplynulo, že kúpna zmluva, ktorou mal žalobca previesť sporné nehnuteľnosti na E. H.
bola absolútne neplatným právnym úkonom. Z tohto dôvodu nemohla žalovaná nadobudnúť vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam v zmysle zásady na nikoho iného nemožno previesť viac práv, ako
sám má. Preto žalovaná nemohla nadobudnúť od nevlastníka sporné nehnuteľnosti. Žalobca mal za to,
že nekonal nedbalo. Poukazoval na lekárske správy, ako aj konanie najbližších rodinných príslušníkov,
ktorí sa už začiatkom roku 2011 snažili riešiť situáciou návštevou v Advokátskej kancelárie JUDr. Vaňka.
Tiež v snahe ochrániť majetok žalobcu podali návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým súd

zakázal dispozíciu E. H. so spornou nehnuteľnosťou. Aj napriek tomu, že bolo vydané uznesenie došlo k
prevodu spornej nehnuteľnosti. Žalobca apeloval na zásady, na ktorých stojí civilné konanie a požadoval
spravodlivé rozhodnutie na ochranu práv žalobcu.

6. Aj žalovaná zotrvávala na svojich vyjadreniach a stanoviskách. Opätovne žiadala, aby súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol. Poukazovala na svoje právo a na ochranu jej vlastníckeho práva, ako aj
na spravodlivé rozhodovanie. Opätovne zdôrazňovala, že nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere a
dobromyseľne, že ich nadobúda od vlastníka. Nenamietala skutočnosť, že žalobca má vážne zdravotné
ťažkosti a ani to, že bola vyslovená absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy, avšak ona vstúpila do
rozbehnutého konania, kde v čase uzatvárania kúpnej zmluvy bol vlastníkom E. H. a vedomosť o týchto

všetkých skutočnostiach nemala. V čase, keď nadobúdala uvedené nehnuteľnosti prostredníctvom
realitnej kancelárie bola dobromyseľná, že ich nadobúda od vlastníka a nebolo ani vydané predbežné
opatrenie, ktorým by bolo zakázané disponovať so spornou nehnuteľnosťou. Poukazovala na výpovede
svedkýň, ktoré boli vypočúvané v minulosti, ako aj svedkov vypočúvaných po zrušení rozhodnutia súdu
prvej inštancie krajským súdom. E. H. pred súdom potvrdil, že sa s ňou nepoznal, nikdy sa predtým

nestretli a prvý kontakt bol pri podpísaní zmluvy. Rovnako ani po odpredaji sporných nehnuteľností sa
nikdy nestretli a o celej kauze sa žalovaná dozvedela až po rozšírení žaloby. Rovnako svedok H. potvrdil
aj jej ďalšie vyjadrenia a to, že byt bol v dezolátnom stave, preto došlo k zníženiu kúpnej ceny. Žalovaná
opätovne zdôrazňovala, že na byt čerpala úver, ktorý neustále spláca. V byte žije so svojou rodinou,
maloletými deťmi a manželom. Celý byt bolo nevyhnutné prerobiť vzhľadom na dezolátny stav v akom

sa nachádzal. Rovnako vychádzala aj zo svedeckej výpovede I. P. - sestry žalobcu a tiež aj vyjadrenia
opatrovníčkyžalobcustým,žežalobcabolchorýužodroku2004alebo2005.Svedkyňa,sestražalobcu,
uviedla, že už v roku 2010 sa žalobca správal „divne“. Aj napriek tomu až v roku 2011 rodina začala
robiť opatrenia s tým, že začali hľadať právnika a až po polroku odvtedy ako sa začali diať „divné veci“
podľa vyjadrenia svedkyne, podali návrhy na súd. Preto mala za to, že rodina žalobcu a najbližšie okolie

sa správali ako nedbalý vlastník. Potom, čo svedok H. vo svojej výpovedi opísal dezolátny stav bytu,
ktorý predával, mala za to, že aj to svedčilo o nie veľkom záujme pôvodného vlastníka a rodiny o tento
byt. Navyše pred súdom sú vedené ďalšie konania, kde sa žalobkyňa domáha od E. H., ako aj od
žalobcu výplaty finančných čiastok, ktoré do bytu investovala. Uvedené žaloby podala z opatrnosti v
snahe ochrániť svoje práva z dôvodu plynutia premlčacích lehôt. Doslova zdôraznila, že sa do celého

sporu dostala ani nevie ako. Ak by súd žalobe žalobcu vyhovel je ohrozená jej existencia, bývanie a tým
aj celá jej rodina. Zdôraznila dobromyseľnosť, dobrú vieru s tým, že opätovne citovala a poukazovala na
rozhodnutieÚstavnéhosúduapotrebuprihliadnutianavšetkyokolnosti,zaktorýchdošloknadobudnutiu
jej vlastníckeho práva.7. Po vrátení veci odvolacím súdom si súd opätovne pripojil a oboznámil sa so spismi Okresného súdu
Zvolen predovšetkým spisom XXC XX/XXXX, vo veci ktorej bolo rozhodované o neplatnosti právneho

úkonu a to kúpnej zmluvy zo dňa 4.3.2011, ktorou mal previesť žalobca sporné nehnuteľnosti na E.
H.. Tak ako je to vyššie konštatované súd žalobe vyhovel a vyslovil absolútnu neplatnosť tejto kúpnej
zmluvy práve z dôvodu zdravotného stavu a duševnej poruchy žalobcu, ktorou trpel v čase uzatvárania a
podpisovania kúpnej zmluvy. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 23.10.2014. Tieto skutočnosti
medzi stranami sporu neboli spochybňované a akceptovala ich aj žalovaná.

8. Opätovne sa súd oboznámil so spisom tunajšieho súdu sp. zn. XPs X/XXXX, kde sa viedlo
konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony u žalobcu. Zo spisu vyplýva, že návrh podala
matka žalobcu dňa 16.6.2011. Z písomného návrhu vyplýva, že žalobca je invalidný dôchodca. Nežije
s matkou v spoločnej domácnosti, ale je neustále odkázaný na jej pomoc. Značne sa mu zhoršil
zdravotný stav a to aj napriek tomu, čo sa vrátil dňa 3.3.2011 z Nemocnice z Kremnice. Ďalej je

opísaná diagnóza z prepúšťacej správy. V písomnom návrhu doručenom súdu 16.6.2011 je v časti
II. uvedené okrem iného, že „po návrate z Psychiatrickej nemocnici v Kremnici v marci tohto roku
odpredal žalobca byt aj so zariadením bez toho, aby zvážil, kde bude bývať. Svojim nezodpovedným
správaním alebo možno zneužitím svojich známych sa dostal do situácie bezdomovca“. Navrhovateľka
(matka žalobcu) uviedla, že z týchto dôvodov nie je spôsobilý k právnym úkonom, ani k úkonom

súvisiacim disponovaním finančných prostriedkov uložených v bankových inštitúciách a podobne. Preto
žiadala pozbaviť spôsobilosti na všetky právne úkony. Okresný súd Zvolen po znaleckom dokazovaní
vo veci rozhodol rozsudkom dňa 18.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.7.2012 a D. P. pozbavil
spôsobilosti na právne úkony.

9. Okrem spisov, ktorých oboznámenie bolo uložené odvolacím súdom, súd si pripojil a oboznámil
sa aj so spisom sp. zn. XXC XXX/XXXX, v konaní ktorom žiadal žalobca vydať predbežné opatrenie,
ktorým by bolo zakázané nakladať so spornými nehnuteľnosťami E. H.. Návrh na tunajšom súde
bol podaný 23.8.2011. Práve z obavy následnej dispozície so spornými nehnuteľnosťami požiadal
žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne o vydanie predbežného opatrenia. Okresný súd Zvolen

uznesením zo dňa 9.9.2011 zakázal E. H. previesť vlastnícke právo na tretiu osobu, založiť alebo iným
spôsobom scudziť nehnuteľnosti vo výroku bližšie popísané. Uznesenie bolo vykonateľné 16.9.2011. Z
dôvodu podaného odvolania rozhodoval vo veci Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa
30.1.2012 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo zakázané E. H. nakladať so
spornou nehnuteľnosťou tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

V ostatnej časti uznesenie okresného súdu zrušil. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplynulo,
že súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa, nakoľko došlo k zmene vlastníka spornej nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XX z 28.9.2011, čím odpadla potreba dočasnej úpravy pomerov
medzi účastníkmi konania.

10. Súčasťou spisu je aj pripojený spis sp. zn. 8C XXX/XXXX, v konaní ktorom sa E. H. domáha voči
nesvojprávnemu D. P. vrátenia kúpnej ceny vo výške 33.000,-- €. Nateraz je vo veci prerušené konanie
do právoplatného rozhodnutia konania vedeného pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 15.2.2019.

11. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd na návrh strán sporu vypočul ďalších svedkov a to
predovšetkým E. H., od ktorého žalovaná nadobúdala sporné nehnuteľnosti. Svedok vypovedal dňa
14.11.2019. V rámci svojej výpovede uviedol, že sa so žalobcom poznal v ŽOS-ke, avšak od incidentu,
ktorý s ním mal sa nestretli. Chodieval do baru na pivo, bol to jeho známy. Žalovanú nepoznal,
videl ju v pojednávacej miestnosti druhýkrát, pričom prvýkrát sa stretli pri podpise zmluvy v realitnej

kancelárii. Svedok potvrdil, že byt predával cez realitnú kanceláriu. Ponúkol tento byt v dvoch realitných
kanceláriách s tým, že z jednej ho kontaktovali, že je o byt záujem. Kúpna cena bola vyplácaná cez
realitnú kanceláriu a suma mu mala byť posielaná zo Slovenskej sporiteľni zrejme bola vyplácaná cez
úver. Na otázky ohľadom nadobudnutia bytu uviedol svedok, že on byt nadobudol legálnym spôsobom
kúpnou zmluvou, avšak so žalovanou sa o týchto skutočnostiach nebavil. Byt bol podľa jeho slov čistý,

legálne kupovaný, s tým, že v čase kúpy od žalobcu bol v hroznom stave. Podľa svedka okná boli rozbité,
dnu sa nachádzali holuby, boli tam plesne. Po polroku sa rozhodol byt predať aj kvôli tomu v akom stave
sa nachádzal a tiež preto aký ďalší susedovci bývali vo vchode. Z dôvodu katastrofálneho stavu bytu
súhlasil aj so znížením kúpnej ceny asi o 2.000,-- €. Zdôraznil, že byt bol vo veľmi zlom stave. Poprel,že by sa v minulosti pred kúpnou zmluvou, ale aj po uzavretí kúpnej zmluvy akýmkoľvek spôsobom so
žalovanou kontaktoval alebo stretol.

12.RovnakosúdvypočulnanávrhstránsporuvkonaníopätovnesestružalobcuI.P.,ktoráužvminulosti
vypočúvaná bola. Táto svedkyňa vypovedala pred súdom dňa 17.10.2019. Svedkyňa v rámci svojej
výpovede uviedla, že brat sa jej zmienil, že chce byt predať. Jej sa to hneď nepozdávalo, preto sa obrátila
na políciu. Tí ju nasmerovali na právnika a na potrebu podania predbežného opatrenia. Preto zašla
za advokátom, kde bol pán Matejka (Advokátska kancelária JUDr. Vaňka). Bola tam spolu so svojou

matkou. Rozprávali sa s ním, že brat je chorý a treba vydať predbežné opatrenie na jeho nehnuteľnosť,
aby ju ochránili. Mali zaplatiť 195,-- € o čom im bol vydaný pokladničný blok. Domnievali sa, že sa vo veci
koná. Podľa slov svedkyne to bolo niekedy v januári 2011. Sama však pripustila, že si to už stopercentne
nepamätá. Potom bol brat hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v Kremnici a svedkyňa odišla za
prácou do Španielska. Keď sa vrátila zhruba po polroku zistila, že nič podané nebolo a byt je predaný.
Navyše brat z toho nemal nič, nemal ani byt a ani žiadnu hotovosť. Pokiaľ zisťovala okolnosti, za ktorých

malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy svedkyňa potvrdila, že tieto informácie mala sprostredkovane od
svojej matky, ktorá mala byť s bratom po prepustení z nemocnice dňa 4.3.2011 u lekára v čakárni. Tu za
ním prišli aj nejakí dvaja-traja ľudia. Ona išla domov autobusom a brat išiel s nimi pešo. V súčasnosti brat
býva spolu s rodičmi v ich byte. V lete 2011 zisťovala na súde, či bola podaná žaloba, či niečo v tom pán
Matejka koná. Pracovníkmi súdu jej bolo povedané, že nie a preto sa obrátila na slovenskú advokátsku

komoru, kde podala sťažnosť. Sťažnosť na postup však bol zamietnutý. Dátumy uviesť nevedela, bolo
to v mesiaci jún po návrate zo Španielska. Následne kontaktovali terajšiu právnu zástupkyňu, pretože
už Matejkovi nedôverovali. Zdôraznila, že už v minulosti koncom roku 2010 boli upozorňovaní lekárom,
že je potrebné brata pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Bolo im prikázané, aby riešili zdravotný
stav. Tieto informácie mala od matky sprostredkovane. Niekedy na jeseň v roku 2010 bola s bratom

u psychiatra, pretože nechcel ísť, museli ho oklamať, že jej je zle a on ju má doprevádzať. Hneď z
ambulancie ho brali na hospitalizáciu vo Zvolene. Bolo to na jeseň asi v mesiaci október 2010. Už v
tom čase, podľa slov svedkyne, nebol schopný sám sa o seba postarať. Poberal invalidný dôchodok,
striedali sa u neho svetlejšie chvíľky so zlými. Keď mal tie zlé chvíľky vyhádzal si všetky veci do koša.
Robil podľa svedkyne „čudné veci“. Nevedel hospodáriť s peniazmi. Na invalidnom dôchodku bol od

roku 2008. Svedkyňa zdôraznila, že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo na jeseň roku 2010. Svedkyňa
sa vyjadrovala aj k osobe E. H. s tým, že v roku 2011 mal brat iné telefónne číslo. Začal používať inú
telefónnu kartu, na ktorú mu stále niekto volal. Toto telefónne číslo mal do obdobia kým nepredal byt. V
tomto období sa vyjadroval aj o E. H., že je to super kamarát. Samotná svedkyňa ho v živote nevidela
a nevie kto to je. Svedkyňa potvrdila aj to, že žalobca - jej brat, je dlhodobo psychiatrickým pacientom

približne od roku 2005.

13. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu,
kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Podľa článku 20, ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa článku 20, ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je
možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

16. Podľa článku 20, ods. 5 Ústavy SR iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy,
ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie

nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti
alebo práv a iných slobôd. Podmienky ustanoví zákon.

17. Podľa článku 11, ods. 2 Listiny základných práv a slobôd vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť
naujmuprávinýchalebovrozporesovšeobecnýmizáujmamichránenýmizákonom.Jehovýkonnesmie

poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

18. Podľa článku 11, ods. 4 Listiny základných práv a slobôd vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme a to na základe zákona a za náhradu.19. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie bolo uložené pripojiť a oboznámiť sa so spismi
a konaniami vedenými pred tunajším súdom pod sp. zn. XXC XX/XXXX a XPs X/XXXX. Súd sa

s uvedenými spismi opätovne oboznámil s tým, že v konaní vedenom pod sp. zn. XXC XX/XXXX
bola vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 4.3.2011 medzi žalobcom a E. H.. Dôvodom
neplatnosti právneho úkonu bol práve zlý zdravotný stav a duševná nespôsobilosť žalobcu k takémuto
právnemu úkonu. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Aj v priebehu konania právna
zástupkyňa žalobcu poukazovala a citovala správy o zdravotnom stave a diagnóze žalobcu. Tieto však

zo strany žalovanej spochybňované neboli, ani zo strany súdu. Práve zlý zdravotný stav a duševná
nespôsobilosť viedli k vysloveniu neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobcom a E. H.. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť dňom 23.10.2014.

19.1. Súd sa oboznámil aj so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. XPs X/XXXX, kde sa matka
žalobcu domáhala pozbavenia spôsobilosti na právne úkony u syna trpiaceho závažným duševným

ochorením. Po oboznámení sa s návrhom, ako aj s celým spisom vyplynulo, že návrh podala matka
žalobcu 16.6.2011, kde už v samotnom návrhu písala, že syn byt odpredal kamarátovi a stal sa z neho
bezdomovec. Následne bolo podané neodkladné opatrenie až 23.8.2011, kde žiadala opatrovníčka,
ktorá zastupovala žalobcu, vydať predbežné opatrenie, ktorým by súd zakázal E. H. akýmkoľvek
spôsobom disponovať so spornými nehnuteľnosťami. Tento návrh bol podaný až 23.8.2011, hoci už

16.6.2011 mala opatrovníčka vedomosť o tom, že jej syn byt odpredal E. H.. Žaloba o neplatnosť
právneho úkonu bola podaná až následne 26.4.2012.

19.2. Okrem oboznámenia sa s uvedenými spismi súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a
to opätovným výsluchom sestry žalobcu, ktoré navrhoval žalobca a výsluchom E. H., od ktorého

nadobúdala spornú nehnuteľnosť žalovaná, na základe jej návrhu. Sestra žalobcu potvrdila, že jej brat
trpel duševným ochorením od roku 2005. Podľa jej slov zdravotný stav sa mu zhoršil v roku 2010
na jeseň kedy bolo potrebné vyhľadať odbornú pomoc. Následne už začiatkom roku (bližšie si na to
svedkyňa nevedela spomenúť) zisťovala možnosti ochrany jeho majetku. Aj napriek tomu prvé podanie
týkajúce sa ochrany majetku žalobcu bolo až 23.8.2011, t.j. niekoľko mesiacov potom čo zbadali, že robí

podľa jej slov „divné veci“. Navyše sestra žalobcu uviedla, že sa jej koncom roku 2010 brat nezdal a
zmienil sa, že chce ten byt predať. Tomu by zodpovedala aj dátumovo vyhotovená kúpna zmluva, ktorá
bola vyhotovená 12.1.2011, avšak bola podpísaná žalobcom až 4.3.2011 (po prepustení z nemocnice).
Opätovne súd konštatuje, že rodinní príslušníci žalobcu náležitým spôsobom nekonali od jesene roku
2010, kedy sa výrazne mal zhoršiť zdravotný stav žalobcu, nepodnikli žiadne kroky smerujúce k ochrane

jeho vlastníckych práv. Svedkyňa sama uviedla, že jej brat býval u rodičov, pretože sa nevedel sám
o seba postarať. Rovnako by tomu zodpovedalo aj vyjadrenie žalovanej, ale aj svedka E. H., ktorý
zhodne uviedli v rámci svojich výpovedí, že byt bol v dezolátnom stave. Svedok E. H. potvrdil, že v
byte sa nachádzali holuby, plesne, okná boli rozbité, byt bol v dezolátnom stave. Rovnako vypovedala
aj žalovaná v rámci svojej prvej výpovede, kde uviedla, že byt vyžadoval kompletnú rekonštrukciu,

pretože bol v zanedbanom, dezolátnom stave. Opätovne tu rezonuje otázka na najbližších rodinných
príslušníkov akým spôsobom zabezpečili ochranu vlastníctva žalobcu, u ktorého vybadali už na jeseň
2010 výrazné zhoršenie jeho zdravotného stavu. Navyše svedkyňa v rámci svojej výpovede uviedla,
že mala informácie, sprostredkovane od matky, týkajúce sa nutnosti pozbavenia spôsobilosti na právne
úkony u brata, na ktoré konanie sa ich ošetrujúci lekár jej brata pýtal. Prečo až 16.6.2011 bol podaný

návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u žalobcu a keď bol podaný a v tom čase, ako
vyplýva z návrhu, už mali vedomosť o prevode nehnuteľnosti, prečo návrh na vydanie predbežného
opatrenia bol podaný až 23.8.2011. Pokiaľ rodinní príslušníci žalobcu neboli spokojní s poskytovaním
právnych služieb oslovenej advokátskej kancelárie nič im nebránilo obrátiť sa na iného zástupcu, ktorý
by im poskytol adekvátne služby, resp. na centrum právnej pomoci. Ak aj oslovili uvedenú advokátsku

kanceláriu začiatkom roku 2011, vyše polroka trvalo podanie návrhu na zabezpečenie ochrany majetku
žalobcu. V čase podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia už nehnuteľnosť bola ponúkaná v
realitných kanceláriách a kúpnou zmluvou E. H. previedol sporné nehnuteľnosti na žalovanú 26.8.2011
(tri dni po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia). V tom čase žalovaná ani E. H. a ani
realitná kancelária nemohli mať vedomosť o tom, že na Okresnom súde Zvolen bol podaný takýto návrh.

Predbežné opatrenie bolo vydané 9.9.2011 v čase, keď už kúpna zmluva bola podpísaná a rozhodoval
vo veci katastrálny odbor, ktorý vklad vlastníckeho práva povolil 28.9.2011. Ani po vydaní neodkladného
opatrenia zo strany žalobcu, resp. rodinných príslušníkov, nebolo oznámené príslušnej správe katastra
nehnuteľností, že je vo veci vydané predbežné opatrenie.20. Súd opätovne poukazuje aj na svedecké výpovede U. M. a W. U.. W. U. pracovala pre realitnú
kanceláriu, ktorá ponúkala uvedenú nehnuteľnosť prostredníctvom inzercie na internete. Na základe

telefonického kontaktu sa stretla so žalovanou, ktorej predmetnú nehnuteľnosť ukázala a následne
prejavila záujem o kúpu tejto nehnuteľnosti. Návrhy kúpnych zmlúv a podklady pre realitnú kanceláriu
vypracovával právnik JUDr. E., ktorý byt preveril a následne pripravil listiny k podpisu. Táto svedkyňa
zdôraznila, že nemala pochybnosti o vlastníctve k bytu a mala za to, že všetky doklady, dokumenty
týkajúce sa sporného bytu sú v poriadku. Aj následne druhá vypočúvaná svedkyňa, ktorá pracovala ako

finančná poradkyňa s uvedenou realitnou kanceláriou a pomáhala žalovanej ohľadom čerpania úveru.
Rovnako aj táto svedkyňa preverovala uvedenú nehnuteľnosť a tiež ju preverovala prostredníctvom
slovenskej sporiteľne odkiaľ následne žalovaná čerpala úver. Úverom mala byť odfinancovaná kúpa
takmer celého bytu. Pri uzatváraní a čerpaní úveru sa všetky doklady preverovali nielen ňou ako
finančnou poradkyňou, ale predovšetkým peňažným ústavom, prostredníctvom ktorého sa kúpa
financovala. Ani v rámci tohto konania neboli žiadne pochybnosti ohľadom spornej nehnuteľnosti.

21. Aj keď odvolacím súdom, v zrušujúcom uznesení bolo vyslovené, že súd prvej inštancie nesprávne
vec posúdil, keď konštatoval, že pri nadobúdaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyššie riziko
má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože nie je schopný dozvedieť sa
o tom ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonnom

určenom správnom konaní, súd opätovne rozhodol v prospech žalovanej. Je nepochybné, že v
priebehu konania došlo k vysloveniu neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol E. H.
od žalobcu sporné nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu vydané v konaní XXC XX/XXXX nadobudlo
právoplatnosť dňom 23.10.2014. Kúpna zmluva medzi E. H. a žalovanou, na základe ktorej bol
prevádzaný sporný byt bola podpísaná 26.8.2011 a vklad bol povolený príslušným správnym orgánom

28.9.2011. Súd neodkladným opatrením na základe návrhu opatrovníčky žalobcu podanom 23.8.2011,
zakázal disponovať s nehnuteľnosťami uznesením zo dňa 9.9.2011. To znamená v čase, keď kúpna
zmluva bola podpísaná. Aj napriek vydanému neodkladnému opatreniu táto skutočnosť príslušnému
katastru oznámená nebola. Z uvedeného je zrejmé, že sa tu dostávajú do vzájomnej kolízie dve ústavné
hodnoty a to princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty

štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka (t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv než koľko sám má). Opätovne súd konštatuje, tak
ako v predchádzajúcom rozhodnutí, že pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv,
čo platí pre tento prípad, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať
všetky súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu.

Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný
sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu
po zákonnom určenom správnom (katastrálnom) konaní (rozhodnutie Ústavného súdu I.ÚS 549/2015
zo dňa 16.3.2016).

21.1. Pokiaľ súd vyhodnocoval správanie sa žalobcu, resp. rodinných príslušníkov žalobcu a žalovanej
dospel k záveru, že žalovaná venovala náležitú pozornosť skutočnostiam týkajúcim sa nadobudnutia
novej nehnuteľnosti. V konaní bolo zistené, že predávajúceho E. H., ktorý vypovedal ako svedok,
nepoznala. Prvýkrát sa s ním stretla pri podpise zmluvy a následne na súde 14.11., kde sa dostavil a
vypovedal ako svedok. Nehnuteľnosť nadobúdala prostredníctvom realitnej kancelárie s tým, že okrem

realitnej kancelárie komunikovala s finančným poradcom a peňažným ústavom, od ktorého čerpala
peňažné prostriedky na kúpu predmetného bytu. Ani jedna z inštitúcii, tak realitná kancelária ako
peňažný ústav, nezistili nedostatky a z ničoho nevyplývalo, že na uvedenej nehnuteľnosti viaznu ťarchy.
V čase nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti žalovaná nadobúdala túto nehnuteľnosť od E. H., ktorý
bol ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva. Jeho vlastníctvo nebolo ničím obmedzené a limitované. V

príslušnom katastri nebola vyznačená skutočnosť predstavujúca súdny spor, ani samotný fakt, že dňa
9.9.2011 mal Okresný súd Zvolen vydať vo veci predbežné opatrenie. Naopak pri žalobcovi, ktorý síce v
čase podpísania zmluvy trpel duševnou poruchou, o čom svedčí konanie a rozhodnutie súdu vedenom
pod sp. zn. XXC XX/XXXX, nemožno hodnotiť ako konanie s náležitou starostlivosťou. Najbližší rodinní
príslušníci a to sestra a matka uviedli, že bol dlhodobo chorý. Psychické problémy mal od roku 2005,

pričom svedkyňa I. P. (sestra žalobcu) v rámci svojej výpovede potvrdila, že brat mal výrazne zhoršený
zdravotný stav na jeseň roku 2010. Začiatkom roku 2011 ešte pred hospitalizáciou tvrdil sestre, že byt
predá. Tomu by zodpovedalo aj samotné vyhotovenie kúpnej zmluvy s tým, že kúpna zmluva uzavretá
medzi E. H. a žalobcom je datovaná 12.1.2011. Žalobcom však bola podpísaná až 4.3.2011. To, žetáto zmluva bola odvkladovaná v zrýchlenom konaní 15.3.2011 nemohlo byť smerodajné pre posúdenie
zámeru nadobúdateľa ďalej s uvedenou nehnuteľnosťou nakladať. Navyše do realitnej kancelárie bola
táto nehnuteľnosť ponúknutá až v lete. Je preto otázne, akým spôsobom zabezpečila rodina a najbližšie

okolie žalobcovi ochranu jeho vlastníckeho práva. Už 16.6.2011, kedy podali návrh na pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony žalobcu, v návrhu uviedli, že byt predal. To znamená, že už v júni 2011
mali vedomosť o tom, že žalobca byt previedol. Až 23.8.2011 podali návrh na vydanie predbežného
opatrenia. Až po vyše dvoch mesiacoch konali za účelom ochrany jeho vlastníckeho práva. Je zvláštne
aj to, že sa nezaujímali o to, v akých podmienkach žije žalobca, keďže byt, ktorý je predmetom tohto

konania bol podľa slov žalovanej, ale aj vypočúvaného svedka E. H. v dezolátnom stave. V byte sa
nachádzali holuby, boli tam plesne, okná boli rozbité. To bolo aj dôvodom prečo predávajúci znížil kúpnu
cenu, ktorú pôvodne požadoval za prevod tohto bytu. Svedkyňa, sestra žalobcu, v rámci svojej výpovede
uviedla, že brat už od jesene 2010, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, robil „divné veci“, divne
sa správal. Ďalej uviedla, že nevedel hospodáriť s finančnými prostriedkami, nemal peniaze, stále si
pýtal peniaze od rodičov. Už v tom čase mali najbližší rodinní príslušníci podniknúť kroky k ochrane jeho

vlastníctva. Rovnako im nebolo divné, že má nové telefónne číslo, telefónnu kartu a že spomína pre
nich neznámeho muža, ktorý sa mu stal najlepším kamarátom. Následne po predaji bytu, ktorý vopred
už začiatkom roku avízoval, prestal túto kartu používať. Všetko sú to skutočnosti, ktoré v kontexte s
ostatnými vyvolávajú otázky ohľadom náležitej ochrany a starostlivosti o žalobcu a jeho vlastníctvo.
Preto, pokiaľ súd posudzoval správanie sa žalobcu, resp. okolia žalobcu, nakoľko žalobca v tom čase,

keď uzatváral kúpnu zmluvu trpel psychickým ochorením a správaním sa žalovanej, jednoznačne z
toho vyvodil, že správanie sa žalobcu a rodinných príslušníkov žalobcu bolo nedbalé v porovnaní so
správaním sa žalovanej, ktorá nezanedbala patričnú ostražitosť a konala v dobrej viere, že nadobúda
nehnuteľnosti od vlastníka.

21.2. Pri zohľadnení všetkých týchto aspektov súd aj napriek vyslovenému právnemu názoru krajským
súdom ako súdom odvolacím opätovne po oboznámení sa s pripojenými spismi, ako aj dovypočutí
svedkov opätovne rozhodol v prospech žalovanej ako osoby, ktorá nadobudla uvedené nehnuteľnosti
v dobrej viere. Navyše žalobca ako osoba trpiaca duševnou poruchou, ktorá sa výrazne zhoršila od
jesene roku 2010 nemala žiadnym spôsobom obmedzovaný pohyb, ani sociálne kontakty. Rodinní

príslušníci videli, že jeho stav je vážny. Avízoval dopredu, že chce predať tento byt alebo že ho predáva.
Rozprával o najlepšom kamarátovi, ktorého nikto z rodiny nepoznal. Na ošetrenie a do čakárne pred
ambulanciu prišli za ním dňa 4.3.2011 neznáme osoby a aj napriek tomu matka žalobcu t.č. opatrovníčka
umožnila synovi odísť z ambulancie v doprovode pre ňu cudzích osôb a sama odišla domov. Nie je
zrejmé kedy presne sa dozvedeli o prevode bytu, ale najneskôr 16.6. o tom vedomosť mali, čo vyplýva

z podaného návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Aj napriek tomu, že už v júni 2011 túto
vedomosť mali až po viac ako dvoch mesiacoch 23.8.2011 podnikli kroky na ochranu jeho vlastníckeho
práva podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia. V tom čase však už došlo k podpísaniu
kúpnej zmluvy prostredníctvom realitnej kancelárie. Preto súd opätovne dospel k záveru, že rodina
žalobcu nepostupovala s náležitou starostlivosťou a opatrnosťou a neuskutočnila včas úkony smerujúce

k zabezpečeniu majetku žalobcu hoci mali vedomosť o jeho zlom zdravotnom stave. Zdôrazňujúc
tak princíp všeobecnej spravodlivosti, súd opätovne zvážil všetky súvislosti, dospel k záveru, že je
tu kolízia základných práv a to vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a vlastníckeho práva nového
nadobúdateľa na základe jeho dobrej viery. Práve z dôvodu dobrej viery nového nadobúdateľa, dospel
súd k záveru, že žalovaná nadobudla predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere, že túto nadobúda od

vlastníka a poskytol ochranu žalovanej ako osobe, ktorá konala v dobrej viere.

22. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

23. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. V konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, preto by jej prináležal nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Súd práve v danej veci aplikoval ustanovenie § 257 Civilného
sporového poriadku a výnimočne nepriznal náhradu trov konania inak úspešnej strane sporu, pretožemal za to, že tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú nielen v majetkovej sfére, ale
predovšetkým v okolnostiach, za ktorých došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva na strane žalovanej
a strate vlastníckeho práva na strane žalobcu. Obe strany si uplatňovali svoje vlastnícke právo v

konaní, pričom pri žalovanej súd zobral do úvahy princíp všeobecnej spravodlivosti v nadobudnutie
nehnuteľnosti v dobrej viere, že túto nadobúda od vlastníka. Vzhľadom k tomu, že tu proti sebe stáli
ústavou garantované vlastnícke práva tak žalobcu, ako aj žalovanej a rozhodnutie súdu je postavené
práve na princípe všeobecnej spravodlivosti, súd v tom videl dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
inak úspešnej strany sporu náhradu trov konania voči neúspešnej strane nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).