Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/261/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317205035
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1317205035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o.,
so sídlom Tallerova č. 4, Bratislava, IČO : 47 243 368, zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr. Henrich
Schindler, advokát, so sídlom Ulica Janka Kráľa č. 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanej:
P. V., bytom K. č. XX, B., o zaplatenie 203,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III č.k. 11Csp/16/2017-38 zo dňa 13.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 11Csp/16/2017-38 zo dňa
13.02.2018 p o t v r d z u j e.

Žalovanejpriznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaprotižalobcovi vrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 11Csp/16/2017-38 zo dňa 13.02.2018 zamietol žalobu o
zaplatenie 203,93 eur s príslušenstvom a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť 203,93 eur s
príslušenstvom, ako nárok uzavretej zmluvy. Žalobca tvrdil, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou
rámcovú dohodu ako aj zmluvu, o poskytnutí spotrebiteľského úveru. K uzatvoreniu zmluvy došlo tým,
že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy predloženej zo strany žalobcu, na základe toho

žalobca poskytol žalovanej bezúčelový a bezúročný úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
vrátiť jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 12.03.2016. Predpokladom uzatvorenia zmluvy bola
registrácia žalovanej ako spotrebiteľky na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia
užívateľského účtu a podanie žiadosti o uzatvorenie zmluvy. Podľa žalobcu bola zmluva uzatvorená
v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.
Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust.
§ 132 Civilného sporového poriadku s tým, že v občianskom súdnom konaní sporového

charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý je povinný označiť a predložiť všetky dôkazy,
ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti, osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť
splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol.
Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stanu sporu,
naktorejdôkaznébremenospočívaloaktorásatakdostaladodôkaznejnúdze,pretoženeponúklaalebo
nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce
pre výsledok sporu. Žalobca v danej veci označil rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru

a zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a výpis z účtu.2. Okresný súd právne danú vec posúdil podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 657 Občianskeho zákonníka.

3. Okresný súd vychádzal zo zistenia, že podľa žalobcu bola zmluva uzatvorená dňa 18.02.2016 a
žalovaná bola povinná vrátiť finančné prostriedky do 12.03.2016. Žalobca tvrdil, že ide o spotrebiteľský
úver, avšak vzhľadom na dobu splatnosti, ide iba o pôžičku uzatvorenú podľa Občianskeho zákonníka
a rámcová zmluva odkazuje na použitie Občianskeho zákonníka v súlade s ust. § 657 OZ. Okresný súd

uviedol, že pre platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, a zmluva môže
byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy je okrem označenia
zmluvných strán, určenie predmetu pôžičky a z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť
peniaze. Uzatvorenie zmluvy vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.
Zo zmluvy vyplýva, že zmluva mala byť uzatvorená s P. a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu,
aby preukázal, že zmluvu o pôžičke uzatvoril práve s označenou žalovanou, že jej poskytol finančné

prostriedky v uvedenej sume. Z predložených dôkazov súd zistil, že v mailovom kontakte zmluvná strana
označila A. J. a finančné prostriedky boli zaslané na účet príjemcu, označeného ako Z. X.. Žalobca
bol povinný svoj nárok v zmysle uvedeného aj preukázať, a to najmä, že finančné prostriedky poskytol
práve žalovanej. Žalobca nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že finančné prostriedky poskytol práve
žalovanej a tak neuniesol dôkazné bremeno, čo malo za následok zamietnutie žaloby. V tomto spore

nepreukázal, že poskytol pôžičku práve žalovanej a že jej reálne finančné prostriedky aj odovzdal. Pre
neunesenie dôkazného bremena súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP.

4. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý namietal nesprávne a nedostatočne zistený skutkový
stav, nesprávne vyhodnotenie dôkazov a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu zmeniť

a žalobe vyhovieť, a žalovanej uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 203,93 eur s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 13.03.2016 do zaplatenia a priznať trovy konania alebo
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V podanom odvolaní tvrdil, že preukázal, že žalovanej
poskytol finančné prostriedky, a to na účet, ktorý uviedla vo svojom internetovom profile. Skutočnosť, že
sa takto mala obohatiť práve žalovaná vyplýva z ďalších identifikačných údajov uvedených v

profile, a to rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a ďalšie údaje, ktoré nie sú verejne dostupné a
žalovaná je povinná tieto údaje chrániť pred zneužitím, teda žalobca žalovanú identifikoval dostatočne
a je možné jednoznačne určiť osobu, ktorá právny úkon urobila. Čo sa týka emailového kontaktu
inej osoby, ide len o jeden z kontaktných údajov, ktorý nemá vplyv na platnosť zmluvy. Je bežnou
praxou, že osoba, ktorá nemá vlastný účet si necháva zasielať prostriedky na účet inej osoby, ktorú

pozná. Nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy, aby osoba, ktorá zmluvu uzatvorila aj účet vlastnila.
Žalovaná nespochybnila nárok žalobcu a žiadne skutočnosti, ktoré tvrdil a nenamietala, že sa na
internetovom sídle žalobcu zaregistrovala. Nepoprela uzavretie zmluvy a neuviedla dôvod, prečo sa
na zmluve nachádzajú jej identifikačné údaje. Pokiaľ tieto tvrdenia žalobcu neboli popreté, považujú
sa za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP. Žalobca tak poskytol finančné prostriedky žalovanej, čo

zakladá minimálne nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okrem toho súd právnou kvalifikáciou
žalobcu nie je viazaný a poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 196/2009. Poukázal na to, že
súd vydal platobný rozkaz, ktorý bol zrušený len z dôvodu, že nebol doručený žalovanej a skutkový
stav sa nezmenil, a za toho istého skutkového stavu súd žalobu zamietol, čo potvrdzuje nesprávnosť a
arbitrárnosť rozhodnutia. Poukázal na uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/276/2016. Navrhol

odvolaciemu súdu odvolaniu vyhovieť, keď boli splnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), f), h) CSP.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

6. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich

právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods.
1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností,
ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej
a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšlinajavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia
rozsudku, v čase podania odvolania.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol, je vecne a právne správny, je výsledkom
vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ v
odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je
súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

8. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 132 Civilného sporového poriadku s
tým, že v občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi,
ktorý je povinný označiť a predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti,
osvedčujúce jeho nárok. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon
nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol.

9. Okresný súd nárok žalobcu právne posúdil podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a
dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. V zmysle uvedeného ustanovenia Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia.

11. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci v podanom odvolaní, je potrebné
uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide
vtedy,aksúdnepoužilsprávnyprávnypredpisaleboaksíceaplikovalsprávnyprávnypredpis,nesprávne

ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom,
ale neuviedol, v čom táto jeho námietka spočíva a aký právny záver súdu je nesprávny, resp. ako mal súd
danú vec právne inak posúdiť, prípadne aký, podľa názoru odvolateľa, správny právny predpis mal súd

na danú vec použiť. Z uvedeného dôvodu preto námietka nesprávneho právneho posúdenia danej veci
z podaného odvolania žalobcu nevyplýva a pochybenie prvostupňového súdu nezistil ani odvolací súd.

13. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú
prenechanie (odovzdanie) veci, najmä peňazí a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a určenie času

vrátenia. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
strán. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

14. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom,
že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a
že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu) alebo poskytnuté
požičané peňažné prostriedky nevrátil. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a

poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

15. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie okresného súdu je nesprávne a v súvislosti
s odvolacou námietkou, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam uviedol, že žalobca preukazuje svoj nárok tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovanou rámcovú
dohoduakoajzmluvu,oposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru.Kuzatvoreniuzmluvydošlotým,žežalovaná
prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy predloženej zo strany žalobcu, na základe toho žalobca poskytol
žalovanej bezúčelový a bezúročný úver vo výške 200 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť jednorázovov dohodnutej lehote do dňa 12.03.2016. Predpokladom uzatvorenia zmluvy bola registrácia žalovanej
ako spotrebiteľky na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a
podanie žiadosti o uzatvorenie zmluvy.

16. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil
v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vec
aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v danom
prípade žalobca bol povinný svoj nárok v zmysle uvedeného aj preukázať, a to najmä tým, že finančné

prostriedky poskytol práve žalovanej. V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať na ustanovenie §
657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú prenechanie
(odovzdanie) veci, najmä peňazí a práve túto podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 657 OZ žalobca
nepreukázal. Z vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že zmluva mala byť uzatvorená
s JT. a dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, aby preukázal, že zmluvu o pôžičke uzatvoril práve s
označenou žalovanou, že jej poskytol finančné prostriedky v uvedenej sume. Z predložených dôkazov

súd zistil, že v mailovom kontakte zmluvná strana označila A. J. a finančné prostriedky boli zaslané na
účet príjemcu, označeného ako Z. X..

17. Žalobca nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že finančné prostriedky poskytol práve žalovanej a
tak neuniesol dôkazné bremeno, čo malo za následok zamietnutie žaloby. V tomto spore nepreukázal,

že poskytol pôžičku práve žalovanej a že jej reálne finančné prostriedky aj odovzdal. Pre neunesenie
dôkazného bremena okresný súd správne žalobu zamietol.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a

právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré
aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným
a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.

19. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2

CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami

sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos

VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

21. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná a preto jej

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).