Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010420
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5819010420.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obž.: M. Z., nar.

XX.XX.XXXX, pre zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.02.2020 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná M. Z., rod. M., nar. XX.XX.XXXX v Š., trvale bytom F., X. G. XXX/XX, okres Námestovo, na
materskej dovolenke, vydatá, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e

dňa 11.06.2018 v čase okolo 08:30 hod., pred garážou číslo 47, v meste Trstená, na Ulici Mieru, v
blízkosti budov Hornooravskej nemocnice s poliklinikou Trstená, zaparkovala osobné motorové vozidlo
značky BMW, ev. č.: D.-XXXEU, aj so svojou ťažko zdravotne postihnutou maloletou dcérou Z. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, pripútanou v autosedačke na zadnom sedadle vozidla, z vozidla vystúpila, toto
uzamkla, avšak maloletú dcéru ponechala bez dozoru vo vozidle a to napriek letnému slnečnému
počasiu, následne odišla na lekárske vyšetrenia do priestorov Hornooravskej nemocnice s poliklinikou

Trstená, kde zotrvala minimálne až do 12:47 hod. a následne sa k vozidlu vrátila, pričom následkom
ponechania dieťaťa v prehriatom vozidle spôsobenom vonkajšou letnou teplotou ovzdušia došlo k
malígnemu opuchu mozgu maloletej v dôsledku nadmerného pôsobenia tepla na telo dieťaťa s
následným nadmerným prehriatím organizmu, čo spôsobilo smrť maloletej Z. Z.,

t e d a

opustila dieťa, o ktoré mala povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, vystavila ho tým

nebezpečenstvu smrti, čin spáchala na dieťati mladšom ako šesť rokov a spôsobila ním smrť,

t ý m s p á c h a l a

zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 206 ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm.
j/, písm. l/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere
4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovanú na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 27.11.2019 na M. Z. obžalobu pre
zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na tom

skutkovom základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní chcela s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po
poučení podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku po osobitnom poučení, že vyhlásenie o vine je
neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku vyhlásila, že nepopiera spáchanie skutku.

Samosudkyňa vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej postupovala podľa § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h/
Trestného poriadku a obžalovanej postupne všetky ustanovenia, na ktoré musí odpovedať, prečítala.
§ 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku: Či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za
vinu. Obžalovaná uviedla, že porozumela čo tvorí podstatu skutku, ktorý jej je kladený za vinu.

§ 333 ods. 3 písm. d/ Trestného poriadku: Či bol ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o
práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť
o spôsobe obhajoby. Obžalovaná uviedla, že áno.
§ 333 ods. 3 písm. f/ Trestného poriadku: Či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu.
Obžalovaná uviedla - áno.

§ 333 ods. 3 písm. g/ Trestného poriadku: Či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za trestný/e čin/y jej kladený/é za vinu. Obžalovaná uviedla - áno.
§ 333 ods. 3 písm. h/ Trestného poriadku: Či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok,
ktorý sa kvalifikuje ako zločin opustenia dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/
Trsteného zákona. Obžalovaná uviedla - uznala som vinu za spáchaný skutok.

Vzhľadom na stanovisko prokurátora, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal
vyhlásenie obžalovanej o tom, že nepopiera spáchanie skutku, kladeného jej za vinu v obžalobe
okresného prokurátora zo dňa 27.11.2019 č. Pv 287/18/5507-52, ktorý sa kvalifikuje ako zločin opustenia
dieťaťa podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a podľa § 257 ods. 8

Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku
sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že do augusta s manželom bývala
v obci F. u svokra, od augusta bývajú vo S. v byte a kúpili starší rodinný dom v F., ktorý prerábajú.

Manžel pracuje v F. v 10-dňových turnusoch, majú jedno dieťa vo veku rok a sedem mesiacov s tým,
že starostlivosť o neho vykonávajú spoločne. Vyjadrila sa, že sa jej u svokra v F. moc nepáčilo, dosť
pil a mala pocit, že nie je rád, že sú tam. Preto aj v ten deň dcéru zobrala so sebou. Chodievala aj na
hematológiu a brávala si ju so sebou. Aj keď sa narodila Z.D. a prišli s ňou po troch mesiacoch do F.,
stále okolo nej chodili aká je maličká, ako keby sa nikdy nikomu nenarodilo postihnuté dieťa. Dcéru mala

naozaj rada. Cvičila s ňou trikrát do dňa a mali ísť na rehabilitačný pobyt hneď potom ako by porodila.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením a s listinnými dôkazmi a to s odpisom
z registra trestov, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov MV SR, správou PhDr. Oľgy Filkovej,
správou HNsP Trstená, psychiatrické oddelenie, správou OR PZ Dolný Kubín, odbor poriadkovej polície,

správou Obce Rabča, správou sociálnej poisťovne, lekárskymi správami a správou OO PZ Námestovo.

Zločinu opustenia dieťaťa podľa § 206, ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona sa
dopustí ten, kto opustí dieťa, o ktoré mal povinnosť starať sa a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, vystaví
ho tým nebezpečenstvu smrti, čin spácha na dieťati mladšom ako šesť rokov a spôsobí ním smrť.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovanej, v rámci ktorého nepoprela spáchanie skutku sa súd
otázkou viny bližšie nezaoberal.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods.
1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovanej súd
zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/, písm. j/ Trestného zákona (priznala sa k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, pred spáchaním trestného činu viedla riadny život).
Priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona zistené neboli.

Vyhodnotiac predmetné skutočnosti, súd dospel k záveru, že v danom prípade hoci reálne obžalovanej
hrozil trest vo výmere 7 až 12 rokov, čo by bol vzhľadom na následok jej nedbanlivostného konania
trestom adekvátnym, avšak vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná má vo svojej starostlivosti dieťa
vo veku 1 rok a 7 mesiacov, je súd toho názoru, že v prípade uloženia trestu odňatia slobody čo aj len
na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby by utrpelo ujmu najmä maloleté dieťa, ktoré má

vo svojej starostlivosti. Absencia obžalovanej ako matky pri výchove dieťaťa v takomto útlom veku by
zrejme mala ťažko napraviteľné následky. Súd je toho názoru, že obžalovaná je potrestaná za svoje
konanie existenciou vedomia, že svojim konaním spôsobila smrť dieťaťa.

S poukazom na tieto skutočnosti súd preto aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a

obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený

za úmyselný trestný čin,

Vzhľadom na to, že obžalovaná nebola v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone
trestu odňatia slobody, súd ju na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od
oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická

osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.