Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 9, 2019

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7Csp/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200160
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2019:5818200160.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov: 1/ E. Ž., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, XXX XX X., 2/ E. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, XXX XX X.
a 3/ E. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. S. XXX, XXX XX X., žalobkyňa 3/ aj splnomocnená zástupkyňa
žalobcov 1/ a 2/ proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02
Bratislava, IČO: 36 854 140, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva,
o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a o zaplatenie 470,38 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Súd návrh žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.12.2019, ktorým navrhli, aby do konania pristúpil ako ďalší
žalovaný subjekt EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 z a
m i e t a .

III/ Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu 25. 1. 2018, doplnenou dňa 11. 12. 2018 a dňa 11. 2. 2019 žalobcovia
žiadali, aby súd určil, že úver zo zmluvy reg. č. 055920 zo dňa 14. 9. 2007, uzatvorenej medzi žalovaným
a žalobcami je bezúročný a bez poplatkov, že zmluva o úvere č. 055920 zo dňa 14. 9. 2007, uzatvorená

medzi žalovaným a žalobcami je neplatná, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.
055920 je neplatná a aby súd zaviazal žalovanú, aby žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne zaplatila
470,38 EUR s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 26. 1. 2018 do zaplatenia. Žalobu odôvodnili
tým, že dňa 14. 9. 2007 so žalovaným uzatvorili spotrebiteľskú úverovú zmluvu reg. č. 055920, na
základe ktorej mal byť poskytnutý úver vo výške 680 000,- Sk ( v prepočte 22 751,86 EUR ). Táto
úverová zmluva bola žalovaným vopred naformulovaná a podpísaná. Oni na úver vo výške 22 751,26
EUR doteraz zaplatili 22 962,88 EUR. Sú názoru, že úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, napr. podriadenie zmluvy režimu Obchodného zákonníka, zmluva je písaná nečitateľným,
iba veľmi obtiažne čitateľným písmom. Tvrdili tiež, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom stanovené
náležitosti, čo spôsobuje, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov, konkrétne tvrdili, že
zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu
mieru nákladov ( RPMN ) a priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tvrdili, že žalovaný ich pri
uzatváraní uviedol do omylu, použil nekalé praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky

a preto je úverová zmluva neplatná. Žiadali tiež vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 470,38
EUR s príslušenstvom, pretože na úver vo výške 22 571,86 EUR celkovo zaplatili 22 962,88 EUR, teda
o 391,02 EUR viac, ako boli poskytnuté peňažné prostriedky.2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

3. Podľa § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2007 ( ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch „ ) zákon sa
nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v

Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere
medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje
za jediný spotrebiteľský úver.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia sa voči žalovanému domáha vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 470,38 EUR s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 26. 1. 2018

do zaplatenia na tom skutkovom základe, že túto sumu žalovanému zaplatili navyše na splatenie úveru
poskytnutého vo výške 22 751,26 EUR na základe zmluvy o úvere zo dňa 14. 9. 2007. Zároveň žiadali
určiť, že táto zmluva je neplatná, že sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov a že je neplatná aj zmluva
o zriadení záložného práva, ktorej účelom je zabezpečenie pohľadávky žalovaného na zaplatenie úveru.
Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalobcovia 1/

až 3/ ako dlžníci uzatvorili so žalovaným zmluvu o poskytnutí úveru reg. číslo 055920 zo dňa 14. 9. 2007
a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 14. 9. 2007, ktorá zabezpečuje pohľadávku
žalovaného z úverovej zmluvy. Medzi sporovými stranami ostalo sporné, či sú tieto zmluvy platné a či sa
úverovázmluvapovažujezabezúročnúabezpoplatkovkvôliabsenciizákonomstanovenýchnáležitostí.
Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že tá je vnútorne rozporná a zmätočná a hoci je značne rozsiahla,

neobsahuje žiadnu relevantnú právnu argumentáciu. Neobsahuje skutkové tvrdenia, ktoré by mohli
odôvodniť žalovaný nárok. Predovšetkým však argumentoval, že predmetný úver nie je spotrebiteľským
úverom, pretože na základe úverovej zmluvy bola žalobcom poskytnutá suma vo výške 22 751,86
EUR a preto sa na ňu nevzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere obsahuje všetky
náležitosti vyžadované zákonom a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky. To sa vzťahuje

aj na záložnú zmluvu. Žalobcovia netvrdili žiadne skutkové tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné
čo i len uvažovať o neplatnosti úverovej alebo záložnej zmluvy. Medzi stranami prebehol štandardný
kontraktačný proces, ktorého výsledkom bolo uzatvorenie predmetných zmlúv. Žalovaný tvrdil, že konal
v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti a nedopustil sa žiadnej nekalej obchodnej praktiky.

5. Súd obranu žalovaného proti žalobe akceptuje. Zo zmluvy o poskytnutí úveru reg. č. 055920 zo
dňa 14. 9. 2007 súd zistil, že na jej základe žalovaný poskytol žalobcom 1/ až 3/ úver vo výške
680 000,- Sk ( v prepočte 22 571,86 EUR ), čo je suma vyššia ako 20 000 EUR a preto sa tento
úver nepovažuje za spotrebiteľský úver. Zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez
poplatkov, pretože náležitosti, stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch ( žalobcovia uvádzajú

chýbajúcu RPMN, termín konečnej splatnosti úveru a rozčlenenie splátky na istinu, úrok a poplatky )
musia mať len zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Súd preto žalobu v časti, v ktorej žalobcovia žiadali
určiť, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, zamietol. Čo sa týka žaloby v časti, v ktorej
sa žalobcovia domáhali určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva,
tá je z procesného hľadiska žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ Civilného

sporového poriadku, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Možnosť žalovať o určenie neplatnosti úverovej zmluvy alebo
zmluvy o zriadenie záložného práva nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Pre nesplnenie tohto
procesného predpokladu žalobe v tejto časti nemožno vyhovieť. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že
tento spor je spotrebiteľský, z procesného hľadiska sa od ostatných sporov odlišuje predovšetkým tým,

že súd v konaní o spotrebiteľskom spore vykoná aj dôkazy, ktoré žiadna sporová strana nenavrhla,
Civilný sporový poriadok však pre spotrebiteľské spory nestanovuje žiadnu výnimku v tom smere,
že žaloba, podaná spotrebiteľom, nemusí byť procesne prípustná podľa § 137 písm. d/ Civilného
sporového poriadku. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného sa však súd zaoberal otázkou platnosti úverovej zmluvy ako predbežnou otázkou a dospel

k záveru, že táto zmluva je platná. Čo sa týka žalobcami tvrdenej neplatnosti zmluvy o úvere, žaloba
je skutočne v tomto smere vnútorne rozporná - žalobcovia sa na jednej strane domáhajú určenia, že
úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov a zároveň tvrdia, že zmluva je neplatná - bezúročnosť a
bezpoplatkovosť však možno konštatovať len u platnej úverovej zmluvy. Okrem toho súd konštatuje, žeskutočne žalobcovia napriek rozsiahlosti žaloby a jej doplnenia zo dňa 11. 12. 2018 neuviedli relevantné
skutkové tvrdenia ohľadne neplatnosti úverovej zmluvy - žaloba a jej doplnenie sú prevažne kompilátom
úryvkovsúdnychrozhodnutíačastízmluvy.Pokiaľvšakajmožnourčitétvrdeniazožalobyajejdoplnenia

posúdiť, tak nie sú takého charakteru, že by z nich bolo možné konštatovať neplatnosť úverovej zmluvy.
Čo sa týka žalobcami tvrdeného ťažko čitateľného písma, ktoré použil žalovaný v zmluve o úvere, súd
konštatuje, že toto tvrdenie nie je dôvodné, pretože zmluva je čitateľná aj bez optickej pomôcky a v čase
uzatvorenia zmlúv právny predpis nestanovoval minimálnu veľkosť písma pre spotrebiteľské zmluvy.
Samotné zmluvné dojednanie, že zmluva o úvere sa bude riadiť ustanoveniami Obchodného zákonníka,

nemá vplyv na platnosť zmluvy o úvere. Žalobcovia v doplnení žaloby napokon sami argumentujú, že v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy už boli účinné ustanovenia § 52 až 60 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorých bolo možné aj na spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva. Potom skutočnosť, že zmluvné strany dohodli v úverovej zmluve,
že sa podriadi režimu Obchodného zákonníka, nemôže byť dôvodom pre neplatnosť zmluvy a dokonca
ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože tým, že na zmluvu o úvere, ktorá má charakter

spotrebiteľskej zmluvy ( to medzi stranami ani nebolo sporné ) sa bez ohľadu na to, či bola uzatvorená
podľa ustanovení Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, nemôže zmluvná podmienka o podriadení zmluvy Obchodného zákonníka spôsobiť značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Inými slovami,
z hľadiska posúdenia tejto zmluvy ako spotrebiteľskej je nepodstatné, či bola uzatvorená podľa

ObčianskehoaleboObchodnéhozákonníka,pretožetonaprávaapovinnostižalobcovakospotrebiteľov
nemá žiadny vplyv. Ako už bolo uvedené, úverová zmluva, hoci má charakter spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 Občianskeho zákonníka, nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto úvahy žalobcov o
vedomosti žalovaného, že sa môže bezdôvodne obohatiť a vôľa bezdôvodne sa obohatiť, v nadväznosti
na nedostatok náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie sú odôvodnené. Súd konštatuje, že

zmluva o poskytnutí úveru obsahuje obligatórne náležitosti podľa § 497 Obchodného zákonníka. Súd
v zmluve nezistil žiadny z dôvodov jej neplatnosti podľa § 37 až 40 Občianskeho zákonníka. Keďže
zmluva o úvere nie je neplatná a nepovažuje sa ani za bezúročnú a bez poplatkov, na strane žalovaného
nevzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov, súd preto zamietol žalobu aj v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia.

6. Súd zamietol návrh žalobcov 1/ až 3/ zo dňa 05.12.2019, ktorým navrhli, aby do konania pristúpil ako
ďalší žalovaný subjekt EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
postupujúc podľa čl. 5 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva
právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné

úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie
alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Žalobcovia návrh na pristúpenie
ďalšieho subjektu na stranu žalovaného súdu doručili vo štvrtok dňa 5. 12. 2019 ( pojednávanie sa
konalo nasledujúci pondelok dňa 9. 12. 2019 ). Z obsahu návrhu vyplýva, že žalobcovia mali vedomosť
o postúpení pohľadávky žalovaného už z listu zo dňa 8. 8. 2019, no návrh na pristúpenie ďalšieho

žalovaného podali až 5. 12. 2019, hoci v návrhu neuvádzajú žiadny dôvod, ktorý by im bránil tento návrh
uskutočniť skôr, bez toho, aby súd musel zrušiť termín pojednávania, určený už o 3 dni. Žalobcovia
navyše tento návrh odôvodnili tým, že žalovaný im oznámi postúpenie pohľadávky na EOS KSI
Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, no oni toto postúpenie pohľadávky
považujú za neplatné, pretože pred postúpením pohľadávky ich žalovaný nevyzval ne zaplatenie

pohľadávky, v súlade s ust. § 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách a preto je zmluva o postúpení
pohľadávkyneplatnáprejejrozporsozákonom.Zatýchtookolností,keďsamotnížalobcovianeuznávajú
EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 za nadobúdateľa
pohľadávky žalovaného voči nim, aj z dôvode, že samotná žaloba je nedôvodná, súd považoval za
nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, aby návrhu na pristúpenie nového subjektu

na strane žalovaného vyhovel.

7. Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že ju žalovanému nepriznal, pretože ten, hoci bol v konaní
úspešný, si výslovne náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na
príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.