Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 20, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Csp/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216206132
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8216206132.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 3311/7, 84104 Bratislava - Karlova Ves, IČO: 35 717
769, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Vratislav Šteffek so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: J. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J. XXXX/
XX, XXX XX L., t.č. F. XXX, XXX XX K., O. K., o zaplatenie X 275,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 985,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 985,- Eur od 02.04.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške po 50,- Eur mesačne, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci s účinnosťou od mesiaca

nasledujúceho po mesiaci nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s
plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 54,50 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 18.11.2016 sa žalobca
domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1 275,- Eur s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne z tejto sumy počnúc od 23.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril 31.10.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. K520143306 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový, bezhotovostný spotrebiteľský úver v sume 1 000,- Eur, ktorý mal
byť úročený úrokovou sadzbou 20 % p.a. z istiny úveru a ktorý úrok tak predstavoval sumu 200,- Eur,
pričom žalobca za poskytnutie úveru účtoval žalovanému pri jeho poskytnutí servisný poplatok vo výške

9 % z istiny úveru, t.j. v sume 90,- Eur, takže žalovaný mal žalobcovi vrátiť celkovo sumu 1 290,- Eur
(istina + úrok+ servisný poplatok), ktorú sumu sa žalovaný zaviazal žalobcovi splatiť v 13 mesačných
splátkach a z toho prvé 3 splátky v sume po 5,- Eur a zvyšných 10 splátok v sume po 127,50 Eur
mesačne, so splatnosťou prvej splátky v 10. deň po poskytnutí úveru a každej ďalšej splátky v 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Keďže žalovaný ako dlžník si svoj záväzok z úverovej zmluvy
neplnil voči žalobcovi riadne a včas, pričom do dňa podania žaloby žalovaný splatil z jemu poskytnutého
úveru iba sumu 15,- Eur, žalobca v predžalobnej výzve z 18.02.2015 upozornil žalovaného na jeho

omeškanie s upovedomením na možnosť zosplatnenia celého úveru, ktoré napokon žalobca aj učinil a
to 22.03.2015, ktorú skutočnosť o zosplatnení úveru oznámil žalovanému listom z 25.03.2015.3. Prílohou žaloby boli: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K520143306“ z 31.10.2014; „Predžalobná
upomienka“ z 18.02.2015 (podľa predloženého podacieho hárku bola podaná na poštovú prepravu
19.02.2015); amortizačná tabuľka pre zmluvu č. K520143306; „Oznámenie o zosplatnení záväzku“ z

25.03.2015 (podľa predloženého podacieho hárku bola podaná na poštovú prepravu 26.03.2015) .

4. Okresný súd vydal 26.09.2017 platobný rozkaz č.k. 3 Csp 130/2016-14 (ďalej len „platobný rozkaz“),
ktorým vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 1 275,- Eur s 5,05 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1 275,- Eur od 23.03.2015 do zaplatenia a priznal mu nárok na úhradu

trov konania avšak, keďže sa platobný rozkaz žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk a to ani
po opakovanom šetrení jeho pobytu, okresný súd uznesením č.k. 3 Csp 130/2016-43 zo 06.11.2019
(právoplatné 04.12.2019) platobný rozkaz pre jeho nedoručenie zrušil.

5. V zmysle dodatku č. 2 sp. zn. 1SprR. 16/2019 z 23.12.2019 k Rozvrhu práce Okresného súdu
Bardejov na rok 2020 došlo s účinnosťou od 01.01.2020 k zmene v osobe zákonného sudcu konajúceho

a rozhodujúceho v tejto veci.

6. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanému po opakovanom a
niekoľkonásobnom zisťovaní miesta jeho pobytu do vlastných rúk 20.03.2020, pričom žalovaný vo
svojomvyjadrenídoručenomokresnému14.04.2020uviedol,žejeinvalidnýmdôchodcomakeďžefirma,

v ktorej pracoval bola kvôli pandémii zatvorená, ťažko sa mu hľadá práca aj preto, že od doby, kedy
si bral úver je po viacerých operáciách a keďže príjem, ktorý má mu postačuje akurát na stravu a na
nájom, tak dlžnú sumu môže splácať iba v malých splátkach (bez konkretizácie ich výšky).
Na opakovanú výzvu okresného súdu, aby žalovaný vydokladoval svoj príjem, ktorá výzva bola
žalovanému doručená 29.05.2020 a 01.06.2021 žalovaný nereagoval.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení k stanovisku žalovaného, doručenom okresnému súdu 03.11.2020
uviedol, že nesúhlasí, aby žalovaný svoj dlh splácal v splátkach a to vzhľadom na dobu jeho meškania,
keďže poslednú platbu učinil v roku 2015.

8. Okresný súd v danej veci nariadil pojednávanie na 20.07.2021, na ktoré boli riadne predvolané
obidve sporové strany, avšak tieto sa napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania (právnemu
zástupcovi žalobcu doručené 24.05.2021 a žalovanému 01.06.2021) bez ospravedlnenia nedostavili a
pojednávania na nezúčastnili, preto okresný súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal a vo veci
rozhodol v neprítomnosti sporových strán.

9.Okresnýsúdvykonalvovecidokazovanievyjadreniamisporovýchstránanimipredloženýmilistinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

10. Žalobca uzavrel so žalovaným 31.10.2014 „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K520143306“ (ďalej

len „úverová zmluva“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový, bezhotovostný,
spotrebiteľský úver v sume 1 000,- Eur za celkový úrok vo výške 20 % ročne z istiny; pri ročnej
percentuálnej miere nákladov (RPMN) za úver vo výške 50,22%, pri priemernej RPMN 44,06 %. Sumu
úveru sa žalovaný zaviazal splácať v 13-tich mesačných splátkach a to prvé tri mesačné splátky, ktoré
mali byť splátkami úroku v sume po 5,- Eur mesačne a ďalšími 10-timi rovnomernými splátkami v sume

po 127,50 Eur mesačne, z ktoej sumy malo 78,43 % pripadnúť na splatenie istiny, 14,51 % na splatenie
úrokov a 7,06 % na splatenie servisného poplatku, ktorý si žalobca účtoval vo výške 9 % z istiny úveru,
pričom prvá splátka mala byť splatnou 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného
zaplatenia úveru mala byť splatnou 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že cit. „Termín
poslednej splátky úveru, t.j. konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzavretí zmluvy, pričom doba trvania

tejto zmluvy je od uzatvorenia zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru, t.j. 380 kalendárnych dní.
Celková dlžná čiastka na úhradu bola 1 290,- Eur (istina + úrok + servisný poplatok).
Podľa dojednania v čl. III., bode 1. úverovej zmluvy cit. „Veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej
dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej
výške, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak.“

11. Podľa žalobcom predloženej amortizačnej tabuľky k úverovej zmluve K520143306, ktorá bola
predložená bez uvedenia dátumu jej vyhotovenia a bez podpisov zmluvných strán vyplýva, že mesačnásplátka v sume 127,50 Eur sa na splatenie istiny mala pripisovať vždy v rovnakej sume 100,- Eur
mesačne; na úrok vždy v sume 18,50 Eur mesačne a na servisný poplatok vždy v sume 9,- Eur.

12. Listom označeným ako „Predžalobná upomienka - výzva k úhrade dlžnej sumy“ z 18.02.2015 veriteľ
upozornil žalovaného na jeho omeškanie so splácaním splátok úveru zo „Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. K520143306“ s aktuálnym nedoplatkom na splátkach ku dňu upomienky v sume 10,- Eur s tým,
že ak žalovaný dlžnú sumu nezaplatí tak cit. „ … uplatníme si naše právo a po uplynutí 15 - dňovej lehoty
v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, budeme žiadať o zaplatenie celej pohľadávky ...“ (podľa

predloženého podacieho hárku bol list podaný na poštovú prepravu 19.02.2015). Listom označeným ako
„Oznámenie o zosplatnení záväzku“ z 25.03.2015 žalobca oznámil žalovanému, že jeho pohľadávka
zo „Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K520143306“ sa stala k 22.03.2015 splatnou naraz a to v jej
celkovej sume 1 285,- Eur (podľa predloženého podacieho hárku bol list podaný na poštovú prepravu
26.03.2015) .

13. Podľa verejne dostupného výpisu z Obchodného registra je zrejmé, že žalobca od 11.02.2000 v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti má aj cit. „poskytovanie úverov z vlastných zdrojov“ a
od 28.11.2015 aj cit. „... poskytovanie spotrebiteľských úverov bez odmedzenia rozsahu na základe
rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 08.09.2015, číslo rozhodnutia ODB-5810/2015-11.“

14. Podľa § 290 CSP „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o úvere sa zaväzuje

veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

16. Podľa § 502 ods. 1 ObZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

18. Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“

19. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy

je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.“20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.“

22. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.“

23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase

„Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

24. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na

účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.“

26.Podľa§11ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvrozhodnomčase„Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.“

27. Podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Ročná
percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe

č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa
spojenésospotrebiteľskýmúveromsvýnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne asamostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom.“

28. Podľa § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Kontrolu
dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, ak
osobitný zákon neustanovuje inak; toto ustanovenie sa nevzťahuje na vedenie registra veriteľov.“

29. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Odplatu pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia
alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v

spotrebiteľskej zmluve.“

30. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Na účely stanovenia najvyššej
prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov
bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov

zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy.“

31. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak,
odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej

ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“

32. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom

a žalovaným nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru
a to titulom úverovej zmluvy z 31.10.2014, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný
pri jej uzatváraní vystupoval ako spotrebiteľ, keďže mu bol poskytnutý úver za iným účelom, ako
za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania a žalobca pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet svojho podnikania podľa výpisu z

Obchodného registra. Žalobca nepopieral postavenie žalovaného v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa,
ani spotrebiteľský charakter úveru a napokon aj samotná úverová zmluva je označená ako cit. „Zmluva
o spotrebiteľskom úvere.“ Preto nemôžu byť pochybnosti o použití ustanovení Občianskeho zákonníka
na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok, za ktorých bol úver žalovanému
poskytnutý,akoajprávnychpredpisov,ktoréupravujúprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakteru(zákon

o spotrebiteľských úveroch).

33. Na základe preskúmavanej úverovej zmluvy, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
súladescit.§2písm.d)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,žalobcaposkytolžalovanémuspotrebiteľský
úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť jemu poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady

spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských
úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa cit. § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

34. Súd je povinný skúmať danosť zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za účelom vyváženia
nerovnakého (nerovnocenného) postavenia jej zmluvných strán, keďže pre spotrebiteľské zmluvy je vo
všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla
z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré
sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy

upravujúcejprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakterujeprávevyrovnávaťtútonerovnováhuvprávnom
postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ
uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto okresný súd v záujme naplneniaochrany spotrebiteľa (žalovaného) preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho
súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov a to predovšetkým v tom
smere či dotknutá úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa OZ obsahuje aj osobitné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, absenciu ktorých tento zákon v ustanovení cit. § 11 ods. 1 spája s následkom bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

35. Vykonaním uvedeného prieskumu dotknutej úverovej zmluvy č. K520143306 z 31.10.2014 okresný

súd vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že nárok
uplatnený žalobcom je dôvodný len čiastočne.

36. Podľa okresného súdu v označenej úverovej zmluve v prvom rade absentuje zákonná náležitosť
podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to uvedenie doby trvania úverového
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorá doba je v úverovej zmluve síce zadefinovaná, že trvá

od uzavretia úverovej zmluvy do termínu konečnej splatnosti úveru (viď čl. III., bod 2. úverovej
zmluvy), avšak táto doba už v úverovej zmluve nie je určito uvedená konkrétnym počtom, mesiacov či
rokov. Neuvedením tejto skutočnosti sa úverová zmluva stáva pre spotrebiteľa málo transparentná a
výpovedná, keďže spotrebiteľ by mal mať poskytnuté prehľadné informácie o úvere bez potreby použitia
kalkulačky (t.j. napr. bez toho aby bol nútený odpočítavať si od konečného dátumu splatnosti počiatočný

dátum splatnosti a pod., pozn.), pričom treba mať stále na zreteli, že žalobca (dodávateľ) poskytuje
úverovéslužbyneurčitémupočtuklientovnarôznejúrovnivyspelosti,pričomajspotrebiteľspriemernými
schopnosťami by mal mať reálnu predstavu o dobe, počas ktorej bude zaťažený bremenom splácania
svojho finančného záväzku pochádzajúceho z úverového vzťahu. Okrem toho, podľa okresného súdu
údaj o dobe trvania úverovej zmluvy nie je možné stotožňovať s údajom o počte splátok (v danom

prípade 13 splátok), ktorými mal žalovaný jemu poskytnutý úver žalobcovi splatiť a to podľa okresného
súdu už aj len z dôvodu, že ak by tomu tak bolo (t.j. žeby tieto pojmy bolo možné stotožniť, pozn.), tak
zákonodarca by logicky nevyžadoval uvedenie oboch týchto parametrov úveru v úverovej zmluve osve
[počet splátok - cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch; doba trvania - cit. § 9 ods. 2
písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch], ale uspokojil by sa iba s uvedením jedného z nich. Avšak

práve v záujme ochrany spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľsko - dodávateľskom
vzťahu, v záujme neponechať spotrebiteľa, aby si sám pracne z dodávateľom uvedených údajov úveru
sám vypočítaval jeho iné parametre, zákonodarca vyslovene vyžaduje, aby v úverovej zmluve bola
uvedená tak doba trvania úverového vzťahu, ako aj počet splátok. V tomto smere podľa okresného
súdu sa nejedná len o vec výkladu aplikovanej právnej normy, ale ide o explicitne (jasne a presne)

formulovaný zákonný imperatív ohľadne náležitosti úverovej zmluvy, ktorého porušenie je explicitne
sankcionované zákonnom predvídaným spôsobom a to bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. A
ak by aj bol žalobca (dodávateľ) toho názoru, že sa jedná o vec výkladu cit. § 9 ods. 2 písm. f) a k)
zákona o spotrebiteľských úveroch (okresný súd tento názor nezdieľa, pozn.), tak aj v tomto prípade by
platilo, a to opäť v záujme ochrany spotrebiteľa, v spotrebiteľských vzťahoch univerzálne zákonodarcom

v cit. § 54 ods. 2 OZ proklamované výkladové pravidlo, podľa ktorého v prípade pochybností o obsahu
úverových zmlúv je vždy uprednostnený výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Okresný súd je tiež názoru,
že zodpovednosť žalobcu za nerešpektovanie zákonného imperatívu na explicitný obsah úverovej
zmluvy, podľa ktorého musí byť v nej uvedený nie len údaj o počte splátok [§ 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch], ale aj údaj o dobe trvania úverového vzťahu [§ 9 ods. 2 písm. f)

zákona o spotrebiteľských úveroch], by nebolo možné prenášať ani na plecia spotrebiteľa (žalovaného)
s odvolávaním sa na jeho/jej matematické zručnosti a vyspelosť, pretože žalobca (dodávateľ), ktorý
podniká aj v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov musí mať na zreteli nielen rôznorodosť svojej
klientely z hľadiska jej zručnosti a vyspelosti, ale aj okolnosti za ktorých spotrebitelia o úver žiadajú,
potrebujú a chcú, pričom častokrát za týchto okolností aj seba viac vyspelý spotrebiteľ stráca ostražitosť

a pozornosť k tomu, aby svojim „zodpovedným“ prístupom mal ešte nahrádzať povinnosti dodávateľa a
pracne hľadať, domýšľať si, či vypočítavať si parametre úveru, ktorých umiestnenie v úverovej zmluve,
zákonodarca majúc už všetko toto na zreteli, už explicitne (obligatórne) zákonne vyžaduje a aj zákonom
predvídaným spôsobom sankcionuje.

37. V preskúmavanej úverovej zmluve okrem toho absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to je
údaj o konečnom termíne splatnosti úveru. V danom prípade je tento údaj vymedzený tak, že je to
cit. „... 380. deň po uzavretí zmluvy...“, avšak takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke,pretože údaj o termíne konečnej splatnosti úveru musí byť čitateľný a presne určený a to uvedením
konkrétneho dňa, mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Aj tu platí,
že samotný počet splátok nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca

pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa
uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je
možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo,
neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014). Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o termíne konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve

absentuje.

38. Na tomto mieste okresný súd uvádza, že keďže absencia, čo už i len jednej zákonnej náležitosti
v úverovej zmluve v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, odôvodňuje
legitímne prijať záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, by už nebolo azda ani potrebným
zaoberať sa ďalšími dôvodmi, pre ktoré okresný súd dotknutý úverový vzťah medzi žalobcom a

žalovaným za taký vyhodnotil, avšak z dôvodu presvedčivosti svojho odôvodnenia sa okresný súd
venoval aj ďalším týmto dôvodom.

39. Ďalej je okresný súd názoru, že v úverovej zmluve dohodnutý úrok z úveru vo výške 20 %
ročne, nemožno považovať za úrok, ktorý by bol v súlade dobrými mravmi a to jednako z dôvodu,

že v čase uzavretia úverovej zmluvy podľa prehľadu Národnej banky SR, výška úrokových sadzieb
pri spotrebiteľských úveroch od jedného roka do päť rokov predstavovala pri nových obchodoch
uzatváraných v tom čase 10,19 % ročne, t.j. v danom prípade dojednaný úrok vysoko prevyšuje sadzby
úrokov pri úveroch poskytovaných v čase uzavretia dotknutej úverovej zmluvy medzi klientmi a bankami,
takže pokiaľ v zmluve medzi účastníkmi bola stanovená výška úrokovej sadzby na 20 % ročne, tak ide o

neprimeranevysokéúroky,ktorébolidojednanévrozporesdobrýmimravmiapretookresnýsúdúverovú
zmluvu v časti povinnosti platenia úrokov považoval aj za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Takéto navýšenie neodôvodňuje ani skutočnosť, že žalobca je nebankovou
spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie
úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia. Žalobca totižto vystupuje

ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom, čo predpokladá, že v
rámci predmetu tejto svojej činnosti je znalým právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov
spotrebiteľovi ohľadne náležitostí právnych úkonov a že bude konať s odbornou starostlivosťou a
dodržiavať tieto požadované náležitosti právneho úkonu a nebude konať v rozpore s dobrými mravmi
(tzv. prezumcia znalosti práva). V danom prípade v súlade s judikatúrou (napr. Krajský súd v Prešove

sp. zn. 8Co/112/2014 z 18.12.2014) je možné síce konštatovať, že úrok, ktorý by aj prevyšoval jeho
priemernú výšku v rozhodnom čase, by síce mohol byť akceptovateľný, ale len za predpokladu, žeby
dodávateľ preukázal, z akého dôvodu navrhol úrok v určitej výške a či konkrétne okolnosti prípadu a
situácia spotrebiteľa boli takého charakteru (napríklad také rizikové), že vyžadovali stanovenie určitej
úrokovej sadzby, avšak pokiaľ v tomto smere nebudú preukázané žiadne okolnosti odôvodňujúce iný

záver a teda žalobca žiadne takéto okolnosti netvrdí, možno mať za to, že úver s úrokovou sadzbou v
dôsledku ktorej táto prekročila v rozhodnom čase pre obdobné prípady priemernú úrokovú sadzbu, je
v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené, okresný súd aj v tomto prípade, keďže žalobca
netvrdil, ani nepreukázal v okolnostiach veci potrebu, resp. dôvodnosť stanovenia úrokovej sadzby až
20 % ročne, považuje tento úrok za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi, t.j. jeho dojednanie v tejto

výške je neprijateľnou podmienkou a teda neplatné, preto má okresný súd za to, že v úverovej zmluve
absentuje jeho uvedenie tak, ako to požaduje cit. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch
(napr. Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 17Co/313/2010 mal za úroky nezodpovedajúce dobrým mravom
úroky vo výške 24 % ročne, Krajský súd v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008 úroky nad 25 %, Najvyšší súd
SR sp. zn. 1MCdo/1/2009 úroky vo výške 60 % a ďalšie napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/26/2011;

Krajský súd v Prešove sp. zn. 8Co/116/2014 a pod.).

40. Okresný súd poukazuje aj na ďalší nedostatok úverovej zmluvy z 31.10.2014 a to, že v nej absentuje
jej podstatná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, v súvislosti s
v úverovej zmluve uvedenou ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN), a to uvedenie všetkých

predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. priamo v úverovej
zmluve absentuje explicitný a pre spotrebiteľa zrozumiteľný výpočet tejto RPMN na základe údajov
platných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy s prehľadným uvedením všetkých predpokladov k jej
výpočtu použitých. RPMN vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom preporovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií. Je to teda pre spotrebiteľa najdôležitejší
ukazovateľ ceny úveru, pretože okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace
s úverom ako napr. poplatok za vybavenie účtu, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie

výhodnejšiehoúroku,ainé,prepočítanénajedenkalendárnyrok.InýmislovamiRPMNvyjadrujecelkové
náklady, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za požičanú sumu, keďže zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné
poplatky súvisiace s úverom. Okresný súd má za to, že v danom prípade v úverovej zmluve nie sú v
súlade s dikciou cit. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch prehľadne uvedené všetky
potrebné údaje, žalobcom (dodávateľom) použité pre výpočet RPMN, pretože nie je úlohou spotrebiteľa

hľadať a „pátrať“ v úverovej zmluve, či táto obsahuje všetky potrebné údaje pre výpočet RPMN, o ktorých
spotrebiteľ napokon ani len nemá vedomosť, ktoré všetky údaje to sú (teda nevie ani ktoré má hľadať)
a aj preto spotrebiteľ má mať prehľadne a na jednom mieste sprístupnené všetky tieto vstupné údaje k
výpočtu RPMN použité. V danom prípade žalobca v úverovej zmluve len opísal vzorec na výpočet RPMN
uvedený už v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch, čo nezodpovedá dikcii cit. § 9 ods. 2 písm. j)
zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v danom prípade je o to naliehavejšia potreba konkretizácie

všetkých údajov k jej výpočtu použitých, pretože v danom prípade výška všetkých 13 splátok nebola
jednotná, takže nie je zrejmé, aký vstupný údaj k výpočtu RPMN žalobca použil. S poukazom na cit.
§ 9 ods. 2 písm. j), § 19 ods. 1, 2 a § 23 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v rozhodnom čase, má okresný súd za to, že zákon o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom čase
uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval, aby v úverovej zmluve boli uvedené nie len predpoklady na

výpočet RPMN, ale aj samotný jej výpočet, pretože, ako sa z citovaných noriem javí, výpočet RPMN
nie je len internou záležitosťou dodávateľa (veriteľa), ktorý by mal v úverovej zmluve uviesť už len
výsledok tohto svojho výpočtu, ale tento výpočet má byť transparentným (prehľadným) s komplexným
uvedením vstupných premenných na jej výpočet použitých (aby aj spotrebiteľ vedel ktoré z množstva
údajov uvedených v úverovej zmluve sú práve tými, ktoré sú pre výpočet RPMN dôležité), tak aby tento

výpočet bol odkontrolovateľným nie len samotným spotrebiteľom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale
hlavne a predovšetkým, aby bol odkontrolovateľným aj hocikedy spätne kontrolným orgánom za účelom
zistenia, ako a či dodávateľ (veriteľ) v ktoromkoľvek čase postupoval pri výpočte RPMN v súlade so
zákonom. Ak by totižto tomu tak nebolo a platilo by, že zákonu by bolo dané zadosť, ak by údaje použité
pre výpočet RPMN, bez jej výpočtu, boli uvedené v úverovej zmluve a to na jej rôznych miestach, za

ktoré údaje možno považovať výšku úveru, výšku splátky, jej periodicitu a počet, výšku úrokovej sadzby
a poplatkov, a ktoré údaje sú v zmysle cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnymi
náležitosťami úverovej zmluvy už podľa písmen g), i) a k) tohto ustanovenia, tak potom by zákonodarca
logicky nevyžadoval výpočet RPMN a tieto k výpočtu RPMN použité údaje duplicitne aj podľa písmena
j) cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase a už vôbec

by neuvádzal v prílohe tohto zákona aj vzorec resp. rovnicu tohto výpočtu RPMN s odkazom na jeho
aplikáciu podľa cit. § 19 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase.
Samozrejme podľa okresného súdu, aj v tomto prípade platí pri pochybnostiach o obsahu úverových
zmlúv, všeobecné výkladové pravidlo uprednostňujúce výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.

41.OkremtohovsúvislostisvúverovejzmluveuvedenouRPMNvovýške50,22% okresnýsúddodáva,
že táto je v uvedená nesprávne a teda v neprospech spotrebiteľa a to z dvoch dôvodov. Ako už bolo
uvedené, RPMN zahŕňa všetky náklady úveru, ktoré musí spotrebiteľ za úver zaplatiť, takže ak žalobca v
žalobe tvrdí, že v danom prípade okrem úroku, ktorý bol 20 % ročne z istiny a okrem servisného poplatku,
ktorý bol 9 % z istiny úveru ročne, už žalovaný (spotrebiteľ) nebol povinný platiť žiadne iné náklady napr.

v podobe poplatkov a pod., tak potom nie je zrejmé, prečo je RPMN až vo výške 50,22 %, čo značne
a nepochybne prevyšuje sadzbu 29 % (20% + 9%).

42. Napokon podľa okresného súdu úverová zmluva z 31.10.2014 neobsahuje podľa cit. § 9 ods.
2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch cit. „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. V predmetnej
úverovej zmluve je uvedená len výška celkovej mesačnej splátky, z nej nevyplýva, koľko vo vyčíslenej
sume ide z tejto splátky na splátku istiny úveru, koľko ide na splátku úroku a koľko na prípadnú
splátku poplatkov. Zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného konkrétna výška splátky istiny, výška

splátky úrokov a výška splátky poplatkov, pričom podľa názoru okresného súdu nepostačuje uvedenie
percentuálneho podielu zo splátky, ktorý pripadá na istinu, úrok a servisný poplatok (a aj to len u
posledných 10 splátok), keďže by tým bol spotrebiteľ neodôvodnene zaťažovaný nad rámec povinnosti
dodávateľa, ktorý je povinný takýto výpočet v zmluve uviesť v zmysle cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákonao spotrebiteľských úveroch. Zo zmluvy má byť zrejmá okrem iného výška splátky istiny, výška splátky
úrokov a výška splátky poplatkov, pričom uvedená skutočnosť má byť v zmysle návestia cit. § 9
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezprostredne súčasťou a náležitosťou úverovej zmluvy a

nie Obchodných podmienok alebo amortizačnej tabuľky. V tejto spojitosti okresný súd podotýka, že
časť obsahu zmluvy síce možno určiť aj odkazom na Obchodné podmienky, avšak nemalo by sa
to týkať podstatných náležitostí zmluvy, ale len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru.
Okrem toho určitosti a zrozumiteľnosti úverovej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu nesvedčí ani
rozsiahlosť a neprehľadnosť textu Obchodných podmienok napísaná drobným písmom so súčasným

zakomponovaním viacerých podstatných zmluvných náležitostí zmluvy o úvere na ich viacerých
miestach. Pokiaľ ide o uvedenú náležitosť úverovej zmluvy okresný súd v tomto podporne poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20 Co/50/2015 z 31.03.2016, ako aj na jeho najnovšiu
judikatúrusp.zn.2Co82/2018z12.12.2018,vktorýchsaKrajskýsúdvPrešovevysporiadalajsotázkou
nepriameho účinku smernice.
Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2 Co 82/2018 z 12.12.2018 taktiež uviedol cit.:

„Primárnemu účelu právnej úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. písm. k) predmetného zákona však
zodpovedá len taký výklad, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny
splátok“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva uvádzajúca uvedenie celkovej výšky mesačnej splátky, neobsahujúca

aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je napriek odchylnosti
takejtoúpravyspotrebiteľskýchúverovodúpravyúverovvšeobecneprávedôkazomzvýšenejpozornosti
venovanej ochrane spotrebiteľa.
Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať splátky v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj

otázka, kedy sa považuje spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že Smernica
Rady 93/13/EHS zakotvuje tzv. úplnú harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika
pri implementácii smernice do Zákona o spotrebiteľských úveroch povinnosť tzv. úplnej harmonizácie
porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/2015 potvrdil, že smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa

odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o
vnútroštátne právo nad rámec smernice, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve
o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by
slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku
tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica. Avšak

slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov
a iných poplatkov“.
V takomto prípade dochádza ku kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a
Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu
na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu,

úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako
ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný.
Priama aplikácia ustanovenia smernice však nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo
právnickej osobe, to znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny
priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo

eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie
splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od zákonnej požiadavky, čo by malo za následok
výkladvnútroštátnehoprávacontralegemaprekročenielimitovuplatnenianepriamehoúčinkusmernice,
pričom takýto postup je neprípustný. V neposlednom rade je potrebné si uvedomiť, že Súdny dvor
Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený

poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor Európskej únie aj vo
veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.“
Okresný súd v súlade s argumentáciou krajského súdu má taktiež za to, že eurokonformný výklad
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch skrz Súdnym dvorom Európskej únie výklad

Smernice Rady 93/13/EHS, je v okolnostiach aplikácie Slovenského zákona o spotrebiteľských úveroch
irelevantným,pretožeSúdnydvorEurópskejúniejeoprávnenývykladaťlenprávoEurópskejúnie,alenie
aj právo vnútroštátne, preto ako to uviedol aj krajský súd, Súdny dvor Európske únie sa cit. „… nemohol
a ani sa nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.“ Okresný súd navyše uvádza, žepodľa jeho názoru, požiadavka uvádzať v úverovej zmluve, ako jej podstatnú náležitosť, aj rozpis resp.
skladu každej jednej splátky úveru na sumu istiny, úroku a poplatku, je plne legitímnou a súhlasnou s cit.
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože už aj z jeho samotného znenia vyplýva,

že úvodné uvádzacie slovné spojenie cit. „výšku, počet a termíny splátok ...“ sa významovo aj gramaticky
viaže resp. vzťahuje na každú z v tomto ustanovení zmienenú veličinu t.j. na istinu, úrok aj poplatky,
čo v rozmenenom na drobné znamená, že podľa cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, má úverová zmluva obsahovať (i) „výšku, počet a termíny splátok istiny“ (ii) „výšku, počet a
termínysplátokúrokov“a(iii)„výšku,početatermínysplátokinýchpoplatkov“,ktorúzákonnúpožiadavku

úverová zmluva z 31.10.2014 nespĺňa.

43. Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel okresný
súd k záveru, že úverová zmluva č. K520143306 z 31.10.2014 neobsahuje náležitosti ustanovené cit.
§ 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho v zmysle cit. § 11
ods. 1 písm. b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch to má za následok, že spotrebiteľský úver

poskytnutý z tejto úverovej zmluvy žalovanému na základe úverovej zmluvy z 31.10.2014 je bezúročný
a bez poplatkov, preto okresný súd v tejto časti (úrokov a poplatkov) žalobu zamietol.

44. Z dôvodu záveru, že úver z úverovej zmluvy č. K520143306 z 31.10.2014 je bezúročný a
bezpoplatkový, sa všetky žalovaným učinené platby na jeho splatenie započítali v prospech splatenia

istiny jemu poskytnutého úveru, pričom žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1000,- Eur a žalovaný
zaplatil v prospech jeho splatenia 15,- Eur, teda rozdiel predstavuje suma 985,- Eur (1 000 - 15),
ktorú sumu okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanému, tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto
rozhodnutia.

45. Podľa prvej vety § 517 odsek 1 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.“

46. Podľa § 517 odsek 2 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.“

47. Podľa § 563 OZ „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“

48. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

49. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania má okresný súd za to, že žalovaný sa so
splnením svojho záväzku dostal do omeškania, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z
omeškania. Žalobca požadoval priznanie mu úroku z omeškania z dlžnej sumy od 23.03.2015, čo je deň
pod dni, kedy žalobca úver zosplatnil (22.03.2015), avšak keďže oznámenie o zosplatnení úveru bolo

žalovanému oznamované až listom z 25.03.2015, t.j. do dispozičnej sféry žalovaného sa toto oznámenie
dostalo až neskôr ako 23.03.2015 a s preukázaním, že tento list adresovaný žalovanému bol podaný
na poštovú prepravu 26.03.2015, keďže žalobca nepreukázal, kedy bol tento list žalovanému doručený,
tak pri štandardnej dobe doručenie zásielky v lehote 5 dní, so zohľadnením cit. § 563 OZ, podľa ktorého
by mal žalovaný ako dlžník po výzve zo strany veriteľa (žalobcu) na plnenie, ešte lehotu na dobrovoľné

plnenie minimálne jeden deň po doručení, ak by veriteľ neurčil lehotu dlhšiu, takže žalovaný by sa tak
mohol objektívne dostať do omeškania s plnením svojho dlhu až deň po dni, kedy by mu od doručenia
uplynula lehota ešte na toto dobrovoľné plnenie, takže okresný súd mal za to, že žalovaný sa mohol
dostať do omeškania najskôr deň po šiestom dni po odoslaní mu zásielky s oznámením o zosplatnení
úveru (5 dní na doručovanie a 1 jeden deň na dobrovoľné plnenie), t.j. mohol sa dostať do omeškania

02.04.2015, od ktorého dňa okresný súd priznal žalobcovi zákonný nárok na úrok z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 985,- Eur do zaplatenia a v prevyšujúcej časti okresný súd vzhľadom na vyššie
uvedené, žalobu žalobcu (ohľadom úroku z omeškania) zamietol.50. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného, že je invalidným dôchodcom, z ktorého dôvodu by mohol
svoj dlh splatiť v splátkach, keďže z invalidného dôchodku je mu ťažko vyžiť, ktorú skutočnosť aj
napriek následnej pasivite žalovaného si okresný súd overil lustráciou v Sociálnej poisťovni, podľa

zistenia ktorého je žalovaný naozaj poberateľom invalidného dôchodku aktuálne ku dňu pojednávania
v sume 412,30 Eur mesačne, po zohľadnení priemerných mesačných nákladov na bývanie a živobytie
(cca 250,- Eur), okresný súd, ktorého cieľom nie je vyrábať zo žalovaného bezdomovca, v záujme
reálnej vykonateľnosti rozhodnutia bez potreby jednako stresovania žalovaného, ako aj samozrejme
s prihliadnutím na záujem žalobcu na navrátenie mu ním poskytnutých prostriedkov v reálnom čase,

mal okresný súd s prihliadnutím na všeobecnú zásadu spravodlivosti za to, že je dôvodné povoliť
žalovanému splácanie dlhu v pre neho primeraných splátkach vo výške po 50,- Eur mesačne so
splatnosťou k 25. dňu v mesiaci, pri ktorom splácaní by mal žalobca návratnosť ním poskytnutých
finančných prostriedkov za cca ani nie celé 2 roky s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením
čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Na ochranu žalobcu slúži teda strata výhody splátok
v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

52.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.“

54. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 1 275,-
Eur, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 985,- Eur, t.j. úspech mal v rozsahu 77,25 % a neúspech v

rozsahu22,75%,pričomrozsahuneúspechužalobcukorešpondujenadruhejstraneúspechžalovaného
a opačne. Vzhľadom na uvedené, tak okresný súd v konaní pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal
voči pomerne neúspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,50 % (77,25 %
- 22,75 %). O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.