Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 29, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214201403
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4214201403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.

Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: ADIANT, spol. s r. o., so sídlom
J. Tubu 7, Komárno, IČO: 36 552 526, zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom M. R.
Štefánika 30, Nové Zámky, proti žalovanému: T & L car spol. s r. o., so sídlom Hviezdna 2/4, Komárno,
IČO: 45 659 257, zastúpený: JUDr. Robert Schuchmann, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6,
Komárno, o zaplatenie 11 669,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/43/2017-757 zo dňa 08. 01. 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd m e n í rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/43/2017 - 757 zo dňa 08. 01. 2020

tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 281 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z
dlžnej sumy od 04. 12. 2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

II.Žalovaný má protižalobcovinároknanáhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniavrozsahu
78,04 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 27. 01. 2014, spresnenou podaním zo dňa
08. 03. 2014, domáhal voči žalovanému zaplatenia 11 669,17 eura s príslušenstvom titulom náhrady

škody a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému prenajal nebytové priestory v dome súp.
č. XXX na adrese T. 4, v E., v ktorých žalovaný prevádzkoval autoumyváreň. Zmluva o nájme týchto
priestorov bola uzavretá od 01. 10. 2010 na dobu neurčitú. V roku 2011 žalovaný užívanie predmetných
priestorov ukončil a keďže nemal prechodne kam uložiť vysťahované zariadenie ručnej autoumyvárne,
žalobca mu umožnil uskladnenie zariadenia v tom istom areáli do objektu vo výstavbe s názvom
polyfunkčný dom, v ktorom mal realizovať zámer budúcej autoumyvárne. Žalovaný si na prechodný
čas uskladnil vybavenie za dohodnutú odplatu a za podmienky skolaudovania tohto objektu sa mal

uchádzať o prenajatie týchto nových priestorov na totožný predmet činnosti. Na uskladnenie nebola so
žalovaným vyhotovená a uzavretá žiadna zmluva. Kolaudácia objektu sa oddialila z dôvodu, že žalovaný
nepriaznivo zasiahol do podstaty budovy, rozbil novú podlahu a upevnil tam stroje a potrubia, prerobil
elektrický rozvod v prospech svojej potreby a začal bez súhlasu žalobcu priestory prevádzkovať ako
autoumyváreň a pneuservis. Nový objekt nebol zaevidovaný v katastri nehnuteľností, nemal povolenie
k užívaniu stavby. Žalovaný užíval tento priestor bez zmluvy a bez súhlasu vlastníka. Týmto konaním
žalovaného vznikla žalobcovi na objekte škoda vo výške 11 669,17 eura, pozostávajúca zo sumy 676 eur

titulom rozbitia novej podlahy v časti objektu pre osadenie strojov a potrubia vysokotlakových potrubí,
kompresorov a strojov pre pneuservis a ich uchytenie do podlahy, sumy 376 eur titulom neoprávnených
zásahov do novej elektroinštalácie a jej desanácie aj smerom k ďalším napojeným odberateľom tejto
služby, sumy 179 eur titulom likvidácie starých pneumatík v počte 500 ks, sumy 4 800 eur titulom sklzukolaudačného konania objektu a tým aj ušlého zisku z prevádzkovania objektu (vrátane II. podlažia
budovy), sumy 120 eur titulom zanechania služby skladovania sezónnych pneumatík pre súkromné
osoby, sumy 50 eur titulom upratovania po stavebných zásahoch od hrubej nečistoty, sumy 983,17 eura

titulom neuhradenia faktúry č. F02013/10 za spotrebu elektrickej energie za 1 - 3/2013, sumy 2 700
eur titulom neuhradeného dohodnutého paušálu za vodné - stočné od 5/2011 do 8/2013, sumy 540 eur
titulom parkovania, stráženia a monitorovania kamerovým systémom v areáli ponechaných motorových
vozidiel vrátane vlastného auta Renault megane, sumy 465 eur titulom obmedzenia voľnej kapacity
budovy a pohybu klientov z dôvodu zanechaných strojov a zariadení pred odstránením, sumy 780 eur

titulom skladovania predmetov uplatneného zádržného práva v rozsahu priestoru pre jedno osobné
motorové vozidlo.

2. Súd prvej inštancie o žalobe prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 4Cb/25/2014 - 146 zo dňa 29. 04. 2015
tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Z dôvodu podaného odvolania žalobcom rozhodoval Krajský súd v Nitre, ktorý rozsudkom

č. k. 15Cob/122/2015 - 196 zo dňa 26. 04. 2016 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi
náhradutrovodvolaciehokonanianepriznal.ProtitomutorozsudkuKrajskéhosúduvNitrepodalžalobca
dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Obdo/73/2016 - 260
zo dňa 30. 03. 2017, ktorým rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/25/2014 - 146 zo dňa 29.
04. 2015 a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15Cob/122/2015 - 196 zo dňa 26. 04. 2016 v časti,

ktorou potvrdil rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/25/2014 - 146 zo dňa 29. 04. 2015 zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací súd konštatoval porušenie práva žalobcu
na spravodlivé konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde, keď bolo vykonané dokazovanie
o uzatvorení zmluvy o nájme nebytových priestorov na základe svedeckých výpovedí, bez predloženia
platnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, čím došlo k porušeniu zákona č. 116/1990 Zb., ktorý

v § 3 vyžaduje pre platnosť nájmu nebytových priestorov písomnú formu, pričom musí obsahovať
predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného, spôsob platenia, čas na aký je uzavretá. Zákon
neumožňuje konvalidovať jej neuzavretie v písomnej forme a chýbajúcich obligatórnych náležitostí
svedeckými výpoveďami, resp. že zmluva o nájme iných nebytových priestorov v inej budove, aj keď v
tom istom areáli, to právne dostatočne pokrýva. Žalovaný porušil zákon, keď začal prevádzkovať svoju

živnosťbezriadneuzatvorenejnájomnejzmluvy.Okremtohouviedol,žesúdyvyvodilizáver,žekzmluve
o nájme nebytových priestorov došlo, avšak svedecké výpovede nemôžu nahradiť písomnú formu. Oba
súdy konštatovali, že žalobca v konaní nepreukázal protiprávne konanie žalovaného a samotný rozsah
škody. Pri posudzovaní predpokladov náhrady škody musia súdy postupovať podľa § 373 a nasl. a § 757
Obchodného zákonníka. Súdy pritom spochybnili výšku škody bez dôkazov produkovaných žalovaný

alebo zo znaleckého posudku.

3. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom č. k. 4Cb/43/2017 -
757 zo dňa 08. 01. 2020 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 201 eur spolu s 8 %
ročným úrokom z omeškania od 04. 12. 2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto

rozsudku (I. výrok), žalobu v časti zaplatenia istiny v sume 5 468,17 eura a zvyšku úrokov z omeškania
zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6,28
% (III. výrok).

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 1, ods. 2, § 266 ods. 1, ods.

2, ods. 3, § 365, § 373, § 374 ods. 2, ods. 3, § 378, § 379, § 380, § 381, § 757, Obchodného zákonníka,
§ 34, § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 489, § 517 ods. 1, ods. 2, § 663 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 5 ods. 2, ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme nebytových priestorov
a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti parc. č. XXXX zastavané plochy - dom s. č. XXX vo výmere 603 m2, ktorá sa nachádza
na adrese T. X v E.. Bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili od 01. 10. 2010 na dobu neurčitú
zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej boli nebytové priestory o celkovej výmere

129,5 m2 v nadstavbe s. č. XXX (ďalej „staré nebytové priestory“). Žalovaný v daných nebytových
priestoroch poskytoval služby - čistenie interiéru a exteriéru motorových vozidiel. V roku 2011 sa
žalovaný z predmetných priestorov vysťahoval a keďže nemal kde odložiť stroje a zariadenia, žalobca
mu umožnil ich uskladniť v tzv. „nových nebytových priestoroch“. Podľa vyjadrenia žalobcu malo ísťiba o uskladnenie. Žalovaný tvrdil, že na pokyn žalobcu sa presťahoval do tzv. „nových nebytových
priestorov“, ktoré boli vedľa „starých nebytových priestorov“ a k ukončeniu nájomného vzťahu tým
nedošlo, došlo iba k zmene v predmetu nájmu. Žalovaný predmetné „nové nebytové priestory“ užíval

do augusta roku 2013, kedy došlo z jeho strany k ich vyprataniu na výzvu žalobcu. Súd prvej inštancie
v súlade s názorom dovolacieho súdu konštatoval, že žalovaný v rozhodnom čase nemal so žalobcom
písomne uzatvorenú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej by bol nájom na tzv. nový nebytový priestor
na adrese T. 4, v E.. Nebol predložený písomný dôkaz o tom, že by bolo došlo ku zmene predmetu
nájmu ani zo strany žalobcu, ani zo strany žalovaného. Takýto listinný dôkaz, s poukazom aj na

tvrdenia oboch sporových strán, ale aj podľa záverov súdu, ani neexistoval. Nebolo sporným, že
strany sporu viedli rokovania ohľadne uzatvorenia nájomnej zmluvy na predmetné tzv. nové priestory,
avšak k uzatvoreniu nájomnej zmluvy v písomnej forme nedošlo, čo malo za následok neplatnosť
zmluvy o nájme nebytových priestorov a rovnako tak nebolo možné ustáliť záver, že by bolo došlo
ku zmene podmienok pôvodne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Uvedený stav nekonvaliduje (v súlade
s právnym názorom Najvyššieho súdu SR) ani preukázateľne prejavená vôľa žalovaného uzatvoriť

zmluvu o nájme predmetných nebytových priestorov, a ani to, že v roku 2011 konateľ žalobcu do
nového objektu žalovaného vpustil a umožnil mu tam podnikať, čo bolo preukázané okrem tvrdenia
žalovanéhoajvýpoveďousvedkyneZ.N..Svedeckávýpoveďnemôženahradiťpísomnúzmluvuonájme
nebytovýchpriestorov.Žalovanýtakvpredmetnýchpriestorochpodnikal,resp.prevádzkovalživnosťbez
riadne uzatvorenej zmluvy, t. j. neoprávnene. Žalobca zaslal žalovanému „Oznámenie o zadaní škody k

vyčísleniu“ zo dňa 30. 08. 2013, v ktorom mu oznámil, že zadal na odborné vyčíslenie škodu, ktorú mu
mal spôsobiť a definoval rozsah spôsobenej škody. Následne žalobca zaslal „Predsúdnu upomienku“
zo dňa 03. 12. 2013, v ktorej vyčíslil v peniazoch škodu a oznámil žalovanému, že ju bude vymáhať.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný porušil právnu povinnosť,
keď neoprávnene užíval nehnuteľnosti žalobcu, ktorému spôsobil škodu a ušlý zisk. Žalobca, ktorého

zaťažovalo v konaní dôkazné bremeno na preukázanie splnenia všetkých predpokladov na náhradu
škody, preukázal iba časť uplatnenej náhrady škody. Za nedostatočné označil súd prvej inštancie len
všeobecné či konkrétne tvrdenia žalobca, že škoda existuje, ale bolo potrebné bezpečne preukázať jej
skutočnú výšku a rozsah.

6. Následne súd prvej inštancie posudzoval jednotlivé položky uplatnené žalobcom v rámci nároku
na náhradu škody. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 676 eur titulom rozbitia podlahy pre
osadenie strojov a potrubia vysokotlakových potrubí, kompresorov a strojov a ich uchytenie do podlahy
a nároku na zaplatenie sumy 376 eur titulom neoprávnených zásahov do novej elektroinštalácie a jej
„desanácie“ smerom k ďalším odberateľom, súd prvej inštancie považoval výšku škody v tejto časti za

preukázanú. Konštatoval, že poškodenie podlahy bolo spôsobené pracovnými strojmi žalovaného, čo
potvrdil aj svedok Z. F., potrebu opravy elektriky potvrdil nielen konateľ žalobcu, ale aj svedok R. S.
a problémy s elektrinou potvrdil vo výpovedi svedok Z. F.. Zo žalobcom predloženej faktúry vyplýva,
že spoločnosť INVESTAV s. r. o., Dunajská Streda za predmetné práce, materiál a súvisiace
úkony fakturovala žalobcovi žalovanú sumu. V tomto smere súd prvej inštancie považoval protichodné

výpovede svedkov za nepodstatné, pretože tieto skutočnosti boli podchytené fotodokumentáciou.
Žalovaný, ktorý v rozhodnom čase protiprávne užíval uvedené priestory, používal stroje, ktoré mohli
spôsobiť škodu, v dôsledku čoho nesie podľa názoru súdu prvej inštancie zodpovednosť za vznik tejto
škody a žalobcovi priznal nárok na náhradu škody v tejto časti. Žalobca škodu titulom poškodenia
podlahy a opravy elektriky odstránil ma vlastné náklady potom, čo žalovaný opustil predmetný objekt.

Súd prvej inštancie za dôvodný považoval aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 179 eur titulom likvidácie
starých pneumatík v počte 500 kusov. Odvoz a likvidáciu starých pneumatík realizoval živnostník A. E.,
ktorému žalobca uhradil sumu 179 eur, o čom doložil výdavkový pokladničný doklad. Skutočnosť, že
žalovaný uskladňoval staré pneumatiky v predmetných priestoroch, vyplynula aj z fotodokumentácie.
Žalovaným neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadne

skladovania starých pneumatík. V konaní vypočutí svedkovia Z. F. a R. S. potvrdili, že staré použité,
opotrebované pneumatiky žalovaný uskladňoval v predmetných priestoroch. S poukazom na uvedené
súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu škody aj v časti uplatnenej sumy 179 eur.
Žalobca si ďalej uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4 800 eur titulom ušlého zisku vzniknutého
sklzom kolaudačného konania objektu. Podľa záverov znaleckého posudku č. 16/2017 zo dňa 17.

07. 2017, vypracovaného znalcom z odboru ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie
a hodnotenie podnikov, Znaleckou organizáciou s. r. o., Hurbanovo rozsah a výška ušlého zisku z
prenájmu nebytových priestorov žalobcu bola určená v celkovej výške 2 159,41 eura mesačného zisku.
Za obdobie roka 2015, ktoré bolo posudzované znalcom, to predstavovalo sumu 25 912,92 eura. Keďžežalobcom uplatnený nárok na náhradu ušlého zisku bol v nižšej výške, tento bol súdom prvej inštancie
priznaný v celom rozsahu.
Súd prvej inštancie za dôvodný považoval aj nárok na náhradu škody vo výške 120 eur titulom

zanechania služby skladovania sezónnych pneumatík pre súkromné osoby. Žalovaný, ktorý tvrdil v
konaní, že neskladoval sezónne pneumatiky pre súkromné osoby, zostal iba pri tomto tvrdení. Z
doloženej fotodokumentácie vyplýva, že sa v predmetnom objekte nachádzali pneumatiky, ktoré boli
označené rôznymi značkami, a preto možno konštatovať, že boli skladované určitú dobu. Žalobca tvrdil,
že po opustení predmetných priestorov žalovaným, boli postupne vydávané osobám, čím pre žalobcu

vznikla taká činnosť, ktorú by nebol vykonával v prípade, ak by žalovaný nebol zanechal v predmetnom
objekte pneumatiky na skladovanie pre súkromné osoby. Uvedené potvrdili aj svedkovia R. S. a Z. F..
V súvislosti s nárokom na náhradu škody vo výške 50 eur titulom upratovania po stavebných zásahoch
od hrubej nečistoty, bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalobca v konaní preukázal aj nárok na
náhradu tejto škody. Náklady upratovania boli v príčinnej súvislosti so škodou a boli súdom prvej
inštancie uznané ako dôvodne uplatnené. V súvislosti s preukázaním vyplatenia sumy 50 eur za

upratovanie, žalobca predložil výdavkový pokladničný doklad, podľa ktorého táto suma bola vyplatená
B. D.. Naviac žalobca preukázal aj primeranosť výšky tejto položky náhrady škody.
Žalobca, ktorý si uplatňoval aj nárok na náhradu škody vo výške 983,17 eura za neuhradenie faktúry
č. F02013/10, týkajúca sa spotreby elektrickej energie za 1 - 3/2013, okrem predloženia predmetnej
faktúry, nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by presne špecifikovali výšku tejto časti škody. Podľa názoru súdu

prvej inštancie treba súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že pri refakturácii je potrebné preukázať
spotrebu vykazovanú elektromerom (ak elektromer existoval). Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť,
že v rozhodnom období v predmetnom objekte elektrickú energiu odoberali aj iní nájomcovia, a preto
fakturácia spotreby elektrickej energie (alebo refakturácia spotreby elektrickej energie) musí byť presne
a jasne určená. Pre určenie výšky škody nemožno považovať za dostatočné iba tvrdenie, že škoda

existuje, ale je potrebné ju presne vyčísliť, aby nedošlo na druhej strane k bezdôvodnému obohateniu.
S poukazom na uvedené súd prvej inštancie nárok žalobcu v tejto časti náhrady škody nepriznal.
Pokiaľ išlo o nárok na náhradu škody vo výške 2 700 eur titulom neuhradeného dohodnutého paušálu
za vodné - stočné od 5/2011 do 8/2013, žalobca odkazoval na uzatvorenú dohodu medzi stranami
sporu, ktorej existenciu a uzatvorenie nepreukázal. V prípade, ak takáto dohoda nebola uzatvorená,

čo sám žalobca spochybnil svojím tvrdením, súd prvej inštancie mal za to, že absentuje špecifikácia
výšky uplatnenej škody ako základného atribútu pre jej priznanie. Výpoveďami svedkov R. S. a Z. F.
bolo síce preukázané, že vodu na umývanie áut čerpal žalovaný jednak zo studne, ktorá bola majetkom
žalobcu, ale aj z verejného, mestského vodovodu, ktorý spravovala spoločnosť KOMVaK - Vodárne a
kanalizácie mesta Komárno, a. s. Komárno. Preto ak sa žalobca odvolával na uzatvorenú dohodu medzi

sporovými stranami, treba preukázať jej uzatvorenie a predložiť ju. Súd prvej inštancie preto nárok na
náhradu škodu v tejto časti zamietol.
Žalobcom uplatnený nárok na náhradu za parkovanie, stráženie a monitorovanie kamerovým systémom
v areáli ponechaných motorových vozidiel vrátane vlastného auta Renault megane vo výške 540 eur,
bol súdom prvej inštancie posúdený ako nedôvodný, pretože žalobca nepredložil žiadne konkrétne

vyčíslenie výšky a rozsahu tejto časti škody, na základe ktorého by bolo možné určiť skutočnú výšku
spôsobenej škody, čím by bol daný základ pre jej priznanie. Dôkazné bremeno presného vyčíslenia
škody pritom zaťažovalo žalobcu.
Rovnako žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom nárok na náhradu škody vo výške
465 eur titulom obmedzenia voľnej kapacity budovy a pohybu klientov z dôvodu zanechaných strojov

a zariadení pred odstránením, nepreukázal príčinnú súvislosť s prípadnou škodou, výšku a ani rozsah
škody, a preto súd prvej inštancie nárok na náhradu škody v tejto časti zamietol.
Podľa názoru súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že uplatnenie
zádržného práva zo strany žalobcu bolo dôvodné, pretože neexistovali na to žiadne zákonné
predpoklady. V rozhodnom čase žalobca nemal predovšetkým splatnú peňažnú pohľadávku voči

žalovanému, a preto nemal nárok svojvoľne veci zadržiavať. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením
žalovaného, že podmienky na strane žalobcu v čase uplatnenia zádržného práva splnené neboli a nárok
žalobcu na náhradu škody v tejto časti zamietol ako nedôvodný.
Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6 201 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6 201 eur od 04. 12. 2013 do zaplatenia a vo zvyšnej

časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi priznal úroky z omeškania od podania žaloby na súd,
keďže žalobca nepredložil žiaden dôkaz o doručení predsúdnej upomienky žalovanému.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 6,28 %. Uviedol, že úspech žalobcu bol 53,14 % ohľadne priznanej sumy istinya úspech žalovaného bol 46,86 % ohľadne zamietnutej sumy istiny, a preto čistý úspech žalobcu
predstavuje 6,28 % (53,14 % - 46,86 %).

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žalovaný.

8. Žalobca odvolaním napadol zamietajúci výrok a výrok o trovách konania a domáhal sa, aby odvolací
súd zmenil rozsudok v napadnutých častiach a žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. K nároku na zaplatenie neuhradenej faktúry č. F02013/10

žalovaným za spotrebu elektriky, dodal, že žalovaný nenamietal, že nepoužíval elektrickú energiu a že k
uvedenej časti budovy bola dodaná elektrická energia. Keďže žalovaný nenamietal užívanie priestorov a
elektrickej energie, mal súd prvej inštancie žalobe vyhovieť aj v tejto časti. Nesúhlasil ani s nepriznaním
nároku na náhradu dohodnutého paušálu za vodné - stočné od 5/2011 do 8/2013 vo výške 2 700
eur, keďže dohodnutý paušál sa týkal spoločnosti KOMVaK, avšak vodu užíval žalovaný. Doručená
faktúra KOMVaK za spotrebu vody sa týkala žalovaného, ktorý prevádzkoval autoumývareň vozidiel,

k čomu spotreboval vodu. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená žiadna dohoda, ak by existovala,
tak by sa domáhal zaplatenia neuhradenej dlžnej sumy a nie náhrady škody. Súd taktiež neuznal
ani nárok v podobe náhrady za parkovanie, stráženie a monitorovanie kamerovým systémom v areáli
ponechaných motorových vozidiel vrátane vlastného motorového vozidla Renault megane vo výške 540
eur, napriek tomu, že svedkovia potvrdili skutočnosť, že vozidlo konateľa žalovaného bolo strážené v

areáli aj z dôvodu, že býval blízko areálu. Pre určenie výšky škody predložil cenu podobných služieb v
tejto lokalite. Rovnako preukázaná a riadne vyčíslená bola aj škoda titulom obmedzenia voľnej kapacity
budovy a pohybu klientov z dôvodu zanechania strojov a zariadení pred odstránením vo výške 465
eur. Výzvou, neoprávnenými úpravami, najmä ušlým ziskom a neoprávneným užívaním nehnuteľnosti
žalobca preukázal, že uplatnenie zádržného práva bolo dôvodné a existovali zákonné predpoklady a má

nárok na náhradu škody za skladovanie predmetov uplatneného zádržného práva v rozsahu priestoru
pre jedno osobné motorové vozidlo.

9. Žalovaný odvolaním napadol vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f), h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých častiach zmenil a

žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietal záver
súdu prvej inštancie, že svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu spočívajúcu v ušlom zisku, ktorý
si uplatnil za 15 dní sklzu pri ušlom zisku 320 eur denne. Žalobca neuviedol pravdivé skutočnosti o
priebehu stavebného a kolaudačného konania objektu v rokoch 2012 a 2014, ktoré mali podstatný vplyv
na posúdenie konania z hľadiska vzniku zodpovednosti za škodu. Spoločný stavebný úrad v Komárne

vydal na predmetnú stavbu stavebné povolenie pod č. 12474/Sú/2009 zo dňa 02. 11. 2009 s tým, že išlo
o stavbu s názvom „SKLAD“ a nie o stavbu polyfunkčného objektu prevádzkovej budovy, alebo iného
objektu. Tým je daná i motivácia žalobcu, prečo od začiatku konania tvrdil, že priestory prenajal len
na „skladovacie účely“, keďže nebytový priestor sa prenajíma len na účely stavebne určené. O tom,
že stavebné povolenie bolo vydané na sklad mu nikdy neoznámil. Priestory mu prenajal za účelom

prevádzkovania autoumývarne a pneuservisu a ako skolaudovaný objekt. Dňa 11. 06. 2012 žalobca
podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia, v ktorom navrhuje kolaudáciu stavby SKLAD. Mesto
Komárno nariadilo ústne pojednávanie na deň 03. 07. 2012 a vyzvalo žalobcu o predloženie dokladov
potrebných ku kolaudačnému konaniu. Žalobca pri kolaudácii dňa 03. 07. 2012 nepredložil žiadne
doklady o predpísaných skúškach, ani vyjadrenia dotknutých orgánov (RÚ VZ KN, OR Ha ZZ KN ), tak

ako to vyplýva z Protokolu o priebehu pojednávania vo veci kolaudácie stavby zo dňa 03. 07. 2012,
taktiež sa tam uvádza poznámka o užívaní stavby. Z tohto vyplýva skutočný dôvod neskolaudovania
stavby, ktorý nemá nič spoločné s argumentmi žalobcu a z týchto listinných dôkazov vyplýva, že medzi
konaním - užívaním časti prenajatého objektu na základe ústnej dohody so žalobcom a vzniknutým
následkom - sklz kolaudačného konania nie je žiadna príčinná súvislosť. Žalobca nepreukázal dôkazy o

opaku, ktoré by preukazovali, že mal pripravené doklady týkajúce sa predpísaných skúšok a vyjadrenia
dotknutých orgánov. Vierohodnosť ním predložených dôkazov nepoprel. Súd prvej inštancie tieto listinné
dôkazy ignoroval a v odôvodnení rozsudku tieto ani neuvádza, keď vyhodnotil len dôkazy žalobcu.
Žalobcom predložený znalecký posudok č. 16/2017 neuznáva, keďže ide o výpočet reálneho zisku za
rok 2015 a nie o výpočet hypotetického zisku. Naviac je zrejmé, že neboli znalcovi predložené doklady

o tom, že objekt v roku 2012 nebol skolaudovaný. Ak sa vychádza z tohto dôkazu, ušlý zisk za 15
dní je 1 079,70 eura, čo je v rozpore s ušlým ziskom uplatneným žalobcom v tomto konaní za 15 dní.
Uvedený rozpor súd prvej inštancie ničím neodstránil. Žalobca uviedol, že ušlý zisk 320 eur za deň
vypočítal na základe účtovníctva, avšak dôkazy o tom nedoložil. Okrem toho žalobca v čase podanianávrhu na začatie kolaudačného konania vedel, že nehnuteľnosť je užívaná spoločnosťou ILLE - Papier
- service s. r. o. (kancelárie), P. H. (kaviareň), žalovaným (autoservis) a žalobcom (kancelárie), teda, že
mu môže vzniknúť neskolaudovaním budovy škoda. Je otáznym, prečo podal návrh na kolaudáciu, keď

mal vedomosť o užívaní štyroch nájomcov. V danom absentuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním a
vzniknutou škodou, pretože nevedel a ani nemohol vedieť, že objekt skolaudovaný nie je. Teoreticky ak
užívanie neskolaudovaného objektu spôsobilo sklz kolaudačného konania a tým aj vznik ušlého zisku,
tak všetci uvedení štyria nájomcovia spôsobili týmto užívaním škodu žalobcovi. Je otáznym aká škoda
mohla vzniknúť žalobcovi neskolaudovaním objektu dňa 03. 07. 2012, ktorý si spôsobil sám, keď od

septembra 2012 užíval celý objekt a prenajímal iným subjektom bez kolaudácie. Z listín predložených
Spoločným stavebným úradom Komárno vyplýva, že od septembra 2013 minimálne do 10. 09. 2014
užíval žalobca celý objekt bez kolaudačného rozhodnutia a nebyť písomného podnetu doručeného 06.
06. 2014 RÚ VZ KN, je otázkou, do kedy by bol objekt užívaný takýmto spôsobom. Žalobca porušil
zákon tým, že začal prenajímať nebytový priestor bez riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy, pričom
na základe ústnej dohody o užívaní nového nebytového priestoru mesačne za užívanie nehnuteľnosti

prevzal mesačne od žalovaného 500 eur, a teda za celé obdobie 24 mesiacov mu vyplatil 12 000 eur.
Ďalej obdržal mesačne 730 eur, t. j. spolu sumu 17 520 eur. Z uvedeného vyplýva, že od augusta
2011 do augusta 2013 mal vyplatené 29 520 eur, čím na jeho strane evidentne vzniklo bezdôvodné
obohatenie. Vznik majetkovej ujmy si žalobca spôsobil sám, vlastným konaním a spoluspôsobenie
škody poškodeným podľa § 376 Obchodného zákonníka je liberačným dôvodom, kedy sa poškodenému

nepriznáva nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že bol ubezpečený o kolaudácii nových priestorov
potvrdila aj svedkyňa Z. N.. Nepriamo to potvrdil aj žalobca. Akýkoľvek následok spočívajúci v možnom
ušlom zisku z titulu neskolaudovania objektu bol z jeho strany nepredvídateľný.
Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že spôsobil škodu na podlahe, pretože ak by
škoda na podlahe bola spôsobená v dobe od septembra 2011, kedy začal objekt užívať, táto škoda by

reálne existovala, a musela by byť zrejmá pri kolaudácii, ktorá sa uskutočnila dňa 03. 07. 2012 a bola
by zapísaná v protokole. Aj keď pre účely prevádzkovania autoumývarne a pneuservisu zakúpil rôzne
zariadenia, išlo o stroje značnej hmotnosti, ktoré nie je potrebné uchytiť do podlahy, nebolo potrebné
rozbíjať podlahu, vyfrézovať obvody strojov, ani viesť v podlahe žiadne potrubia, Používal vysokotlakové
potrubia, ktoré sú uchytené jednoduchými úchytkami na stene, pričom na objekte nevznikla žiadna

škoda. Vypočutí svedkovia B. C., Z. N., P. H., A. R., ale čiastočne svedkovia navrhnutí žalobcom potvrdili,
že podlaha v priestore autoumývarky a pneuservisu nebola poškodená. Výpovede svedkov neboli
ničím spochybnené a vyvrátené. Argumentáciu, že protichodné výpovede vyvrátila fotodokumentácia,
nemožno akceptovať. Podlaha sa neprerábala, uložil sa na ňu oceľový pás, iné veci na podlahe robené
neboli. Žalobcom predloženú fotodokumentáciu neuznáva, pretože nie je zrejmé, kedy bola zhotovená,

nevyplýva z nej rozsah škôd, ktoré si uplatňuje na podlahe žalobca. Faktúra od spoločnosti INVESTAV,
s. r. o. predstavuje účtovný doklad, z ktorého vyplýva, že spoločnosť tento materiál a práce vyúčtovala,
nepotvrdzuje výšku škody uplatnenej v konaní, a že táto bola v rozsahu, v akom boli práce prevedené.
Žalobca nepredložil doklad o úhrade faktúry. Žalobca po jeho odchode pokračoval v činnosti, ktorú
vykonával bez prerušenia, pričom práce na faktúre by si vyžadovali v prípade ich reálneho prevedenia

odstavenie prevádzky. Záver súdu prvej inštancie o zodpovednosti za vznik škody možno považovať
za nesprávne právne posúdenie. Z jeho strany nedošlo k zásahu do elektroinštalácie. Vyčíslené opravy
tak neboli potrebné. Fotodokumentácia nepreukazuje žiadne zásahy do elektrického vedenia, resp.
žiadne škody. Pokiaľ išlo o staré pneumatiky všetky boli odvezené prenajatým úžitkovým vozidlom, a
to pracovníkmi žalovaného B. C. a O. M.. Fotodokumentácia nie je objektívny dôkaz o existencií týchto

pneumatík. Rovnako tak nebola preukázaná škoda za službu skladovania sezónnych pneumatík, pričom
len fotodokumentácia nie je objektívny dôkaz o tejto škode. Nebol vypočutý ani jeden svedok, ktorému
mali byť pneumatiky vydané. Keďže žiadne stavebné zásahy prevedené neboli, nemohlo byť vykonané
ani žiadne upratovanie. Ide o žalobcom ničím nepodložené tvrdenie, takáto škoda v konaní preukázaná
nebola.

10. Žalobca po lehote na podanie odvolania, doručil súdu prvej inštancie dodatok k odvolaniu, v
ktorom namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, čím znemožnil žalobcovi realizovať
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Uviedol, že nie je potrebné dokazovať, čo je všeobecne známe súdu, a to že v stroje v prevádzkach

pracujú na základe dodávke elektriky. Preukázal, že žalovaný nečerpal elektrickú energiu inde ako
z centrálnej dodávky hospodárskeho areálu T. X v E., ktorého je žalobca vlastníkom. Zmluva na
dodávku elektriky sa uzatvára s vlastníkom areálu s fakturačnou ťarchou na účet vlastníka, ktorý
má pre každého odoberateľa vo vnútri areálu a so stanovením paušálu pre každého odoberateľa,rozúčtovaním podľa plochy, podľa činnosti alebo iného kritéria, alebo podľa neho najobjektívnejší
spôsob, a to pre každého odoberateľa osadením odpočítacích elektrohodín. Tento spôsob presne a
jednoznačne vykáže jednotlivú spotrebu na každé samostatné odberné miesto, čo bolo aj v období,

keď žalovaný prevádzkoval svoju činnosť v starej budove a rovnako tak aj v novej budove, v ktorej
bol osadený odčítací elektromer zvlášť pre každý nájomný priestor. Spotreba sa nemôže viazať na
to, či užíval priestor oprávnene alebo neoprávnene, ale na to, či túto energiu odoberal. Pri prevádzke
žalovaného vznikla spotreba vody z verejnej vodovodnej siete a užívala sa verejná kanalizácia. Uvedené
sa prejavilo v nákladoch účtovaných podnikom KMVaK ako dodávateľom vody z uličného verejného

rozvodu na ťarchu žalobcu. Na predošlom mieste mal so žalovaným dohodnutý paušál na spotrebu vody,
ktorého výška bola výsledkom spriemerovania niekoľkých rokov tejto spotreby žalovaným. Paušál bol
žalovaným odsúhlasený a žalovaný ho každoročne uhrádzal. Uvedený spôsob použil aj na preúčtovanie
spotreby žalovaným na novom mieste jeho spotreby, hoci výška paušálu predstavovala na nové
priestory neúmernú sumu v prospech žalovaného a na ťarchu žalobcu, keďže väčšia plocha umožňovala
naraz umývať väčší počet automobilov. Pokiaľ išlo o poplatok za parkovanie vozidla, tento je oficiálne

stanovený a zverejnený, pokiaľ túto službu užívali zákazníci žalovaného, poplatok za nich má platiť
žalovaný. Tento poplatok má priamu príčinnú súvislosť s podnikateľskou aktivitou žalovaného, a teda
priamo súvislosť so vznikom nároku na náhradu škodu ušlého zisku v rámci náhrady škody. Súd prvej
inštancie nesprávne posudzoval nárok na náhradu škody za skladovanie predmetov žalovaného v
zádržnom práve na posúdenie oprávnenosti zádržného práva. Žalovaný tvrdí, že ku kolaudácii nedošlo

preto, že nepredložil potrebné doklady, ale skutočnosť bola taká, že k nej nedošlo preto, že pred jej
povolením jej užívania žalovaný poškodil priestor. Záverom nesúhlasil ani s nárokom na náhradu trov
konania, pretože ak mal byť úspešný v rozsahu 53,14 %, patrí mu nárok na náhradu trov konania v
tomto rozsahu.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie správne poukázal na
znalecký posudok, ktorý žalovaný nijako nespochybnil. Žalovaný nepreukázal tvrdenie o tom, že žalobca
ho mal ubezpečiť o tom, že objekt je skolaudovaný. Zvyšní nájomcovia s protiprávnym konaním a
spôsobením škody zo strany žalovaného nemajú nič spoločné. Žalovaný nepreukázal tvrdenie, že z
užívania nehnuteľnosti mal zisk aj žalobca, nebol predložený žiadny dôkaz o uzatvorení platnej nájomnej

zmluvy, na základe ktorej mal za účelom nájmu uhrádzať 500 eur. Nedoložil doklady z účtovníctva aj
napriek tomu, že vykonanie takého dôkazu navrhoval. Správnosť faktúry od spoločnosti INVESTAV s.
r. o. žalovaný nenamietal, táto bola súdom prvej inštancie správne vyhodnotená. Výpoveď svedkov
B. C., Z. N., P. H., ktorí nemali vedomosť o tom, že by sa v nových priestoroch prerábala elektrina
neobstojí, pretože neboli prítomní pri zásahoch do elektroinštalácie. Žalovaný neprodukoval žiadny

dôkaz, ktorým by spochybnil nárok na náhradu škodu vo výške 179 eur titulom likvidácie starých
pneumatík. Pričinenie žalovaného preukazuje fotodokumentácia a dôkazy o odprataní pneumatík
spoločnosťou na tou určenou. Bolo preukázané, že žalovaný zanechal pneumatiky pre súkromné osoby
v polyfunkčnom objekte, čo potvrdili aj svedkovia vypočutí v konaní. Žalobca riadne preukázal stavebné
zásahy, ktoré v priestoroch boli prevedené, a preto bolo potrebné vykonať upratovanie.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nie je zrejmé na základe
akého právneho úkonu došlo k refakturácii elektrickej energie. Žalobca nedoložil zmluvu o odbere
elektrickej energie, zmluvu o refakturácii voči žalovanému, nepredložil spôsob výpočtu tejto spotreby,
keď elektromer v objekte meral elektrickú energie aj pre ďalších nájomcov objektu. Medzi stranami

sporu nebol dohodnutý žiadny paušál z titulu vodného a stočného. Konateľ žalobca na pojednávaní
dňa 11. 04. 2018 na otázku, či bola medzi ním a žalovaným uzatvorená zmluva o vodnom a stočnom a
jeho výslovnom platení, uviedol, že ako sa možno dohodnúť s niekým, kto nemá uzatvorenú nájomnú
zmluvu. Opätovne zdôraznil, že ohľadne vodného a stočného bola dohoda, že túto položku uhrádzať
nebude, pretože príbuzní, priatelia a známi budú môcť využívať ich služby zadarmo, teda bezplatne.

Do budovy bola zavedená voda z vlastnej studne, čo potvrdili aj ním navrhnutí svedkovia. Medzi
stranami sporu nebola dohodnutá ani žiadna zmluva o odplate za parkovanie, a ani za stráženie a
monitorovanie. Na túto skutočnosť nebol produkovaný žiadny dôkaz. Nebolo preukázané parkovanie
auta žalovaného a klientov, a to konkrétne 3 motorových vozidiel za obdobie 6 mesiacov. Nemožno
akceptovať vyjadrenie združenia vlastníkov bytov a rozhodnutie konateľa žalobcu. Žiadny dôkaz nebol

žalobcom produkovaný ani na preukázanie položky týkajúcej sa obmedzenia voľnej kapacity budovy
a pohybu klientov z dôvodu zanechaných strojov a zariadení pred odstránením a škody týkajúcej sa
skladovania predmetov uplatneného zádržného práva v rozsahu priestoru za jedno osobné motorové
vozidlo. Táto škoda neexistuje.13. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že dôvody uvádzané žalovaným
sú zmätočné a nezakladajú sa na pravde. Poukázal na to, že spodná časť sporného objektu je

určená pre prevádzku ručného mytia osobných motorových vozidiel, pričom je opatrená aj samostatným
elektromerom, ktorý vykazuje spotrebu len v tejto prevádzke. Žalobca nemohol uzatvoriť dohodu na
odberelektrickejenergie,pretoženemalvôľumaťvprevádzkežalovanéhoaobjektbolpredkolaudáciou.
Žalovaný čerpal vodu v autoumývarni z dvoch zdrojov, a to zo studne v nádvorí areálu v kombinácii
s odberom vody z centrálnej dodávky, ktorú zabezpečuje miestna mestská vodáreň. Nebol dohodnutý

zmluvný vzťah z dôvodu protiprávneho konania žalovaného. Cena vodného - stočného sa žalovanému
viacnásobne uhradila zákazníkmi. Skutočnosť, že nebola dohodnutá medzi stranami sporu odplata
za parkovanie, je priamym dôkazom, že na základe nepovolenej činnosti žalovaného nedovolene na
parkovisko sústreďoval svojich zákazníkov a tak svojvoľne obsadzoval platené parkovacie miesta.
Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na prevzatie zadržiavaných vecí, na čo nereagoval.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací následne preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj
postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalobcom a žalovaným (§ 379 CSP,
§ 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že vydaný rozsudok je potrebné zmeniť tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 1 281 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 04. 12.
2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti treba

žalobu zamietnuť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
v rozsahu 78,04 %. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

15. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

16. Z obsahu spisu vyplývalo, že predmetom konania je žaloba o náhradu škody vo výške 11 669,17
eura, v rámci ktorého nároku si žalobca uplatňoval jednotlivé položky, predstavujúce skutočnú škodu a
ušlý zisk, ktoré mu vznikli v dôsledku neoprávneného užívania nebytového priestoru žalovaným. Súd
prvej inštancie v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu, vyslovený v tejto veci v uznesení č.

k. 5Obdo/73/2016 - 260 zo dňa 30. 03. 2017 správne konštatoval, že v konaní nebolo preukázané
uzatvorenie platnej nájomnej zmluvy na tzv. nové nebytové priestory, napriek tomu, že zákon č. 116/1990
Zb. v § 3 vyžaduje pre platnosť nájmu nebytových priestorov písomnú formu, ktorá musí obsahovať
predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného, spôsob platenia, čas na aký je uzavretá. Zákon
neumožňuje konvalidovať jej neuzavretie v písomnej forme a chýbajúcich obligatórnych náležitostí

svedeckými výpoveďami, resp. že zmluva o nájme iných nebytových priestorov v inej bude, aj keď v
tom istom areáli, to právne dostatočne pokrýva. Rovnako tak v súlade s právnym názorom dovolacieho
súdu bolo súdom prvej inštancie ustálené, že žalovaný porušil zákon, keď začal prevádzkovať svoju
živnosť bez riadne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Následne súd prvej inštancie správne posudzoval
predpoklady náhrady škody podľa § 373 a nasl. a § 757 Obchodného zákonníka, a to vzťahu ku

každej žalobcom uplatnenej položke, predstavujúcej náhradu škody. V danom prípade žalobca, ktorého
zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok z hľadiska
priznania nároku v zmysle § 373 a nasl. a § 757 Obchodného zákonníka preukázal porušenie zákonnej
povinnosti žalovaným, ktorý prevádzkoval živnosť v priestore žalobcu bez riadne uzatvorenej nájomnej
zmluvy, ktoré porušenie malo za následok spôsobenie škody žalobcovi avšak len v rozsahu nároku na

náhradu škody na zaplatenie sumy 676 eur titulom rozbitia podlahy pre osadenie strojov a potrubia
vysokotlakových potrubí, kompresorov a strojov a ich uchytenie do podlahy, sumy 376 eur titulom
neoprávnených zásahov do novej elektroinštalácie a jej „desanácie“ smerom k ďalším odberateľom,
sumy 179 eur titulom likvidácie starých pneumatík v počte 500 kusov a sumy 50 eur titulom upratovania
po stavebných zásahoch od hrubej nečistoty. Súdom prvej inštancie vo vzťahu k týmto uplatneným

položkám náhrady škody, bolo správne ustálené splnenie zákonných požadovaných predpokladov a
unesenie dôkazného bremena žalobcom, a to ohľadne výšky tejto skutočnej škody, ktorá mu vznikla v
dôsledku porušenia zákonnej povinnosti žalovaného a dôkazné bremeno ohľadne preukázania splnenia
podmienky aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama
príčinná súvislosť. Ohľadne priznania nároku na náhradu škody titulom uvedených položiek závery

súdu prvej inštancie o tom, že došlo k spôsobeniu škody žalobcovi titulom poškodenia podlahy, opravy
elektriky, likvidácie starých pneumatík a upratovania po stavebných zásahoch, treba považovať za
správne a odvolanie žalovaného v tomto smere za nedôvodné. Ide o spôsobenie škody v priamejpríčinnej súvislosti s porušením zákonnej povinnosti žalovaným, a preto je povinný nahradiť žalobcovi
škodu.

17. Odvolací súd však z hľadiska posúdenia nároku žalobcu na zaplatenie sumy 4 800 eur titulom
sklzu kolaudačného konania objektu a tým aj ušlého zisku z prevádzkovania objektu a sumy 120 eur
titulom zanechania služby skladovania sezónnych pneumatík pre súkromné osoby, na rozdiel od súdu
prvej inštancie nepovažoval za preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie
tohto nároku v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný

svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu formou ušlého zisku titulom sklzu kolaudačného konania
a skutočnej škody titulom skladovania a vydania sezónnych pneumatík tretím osobám. Absentuje aj
preukázanie splnenia podmienky aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou
bola daná priama príčinná súvislosť a aj preukázanie výšky škody (ušlého zisku). Žalobca si uplatnil
nárok na náhradu ušlého zisku za 15 dní sklzu pri ušlom zisku 320 eur denne (tržby denne 400 eur,
80 eur réžie), čo mal vypočítať na základe účtovníctva. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca

tento nárok preukázal predložením znaleckého posudku č. 16/2017 zo dňa 17. 07. 2017, ktorým bola
určená výška mesačného zisku z prenájmu nebytových priestorov v roku 2015 vo výške 2 159,41
eura mesačne a keďže si podľa názoru súdu prvej inštancie uplatnil nárok na náhradu ušlého zisku
v nižšej výške, priznal mu ušlý zisk v celom rozsahu. Uvedené závery súdu prvej inštancie odvolací
súd považuje za nesprávne. V prvom rade súd prvej inštancie vôbec neposudzoval argumentáciu

žalovaného v tejto časti nároku žalobcu, keď poukazoval na skutočnosti týkajúce sa kolaudačného
konania, o čom predložil aj listinné dôkazy. Z týchto listinných dôkazov predložených súdu prvej inštancie
žalovaným vyplýva, že žalobca dňa 11. 06. 2012 podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia,
v ktorom navrhuje kolaudáciu stavby „SKLAD“, predpokladaný termín stavby sa uvádza 15. 06. 2012,
termín úplného vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia sa uvádza vypratané. Z oznámenia

o začatí kolaudačného konania a nariadenia ústneho pojednávania zo dňa 13. 03. 2012 č. 47505/
SÚ/2012-BR-1 vyplýva, že Mesto Komárno nariadilo ústne pojednávanie na deň 03. 07. 2012 a vyzvalo
žalobcu o predloženie dokladov potrebných ku kolaudačnému konaniu. Podľa Protokolu o priebehu
pojednávania vo veci kolaudácie stavby zo dňa 03. 07. 2012 bola stavba prehliadnutá a bolo zistené,
že podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia boli dodržané, boli dodržané všeobecne

technické požiadavky na výstavbu a skutočné prevedenie stavby je v súlade s dokumentáciou overenou
stavebným úradom v stavebnom konaní, avšak boli zistené vady a nedorobky, keď neboli predložené
ku kolaudácii stavby žiadne doklady o predpísaných skúškach, ani vyjadrenia dotknutých orgánov
(RÚ VZ, OR Ha ZZ KN) a stavba je prevažne užívaná. Na základe uvedeného došlo k prerušeniu
kolaudačného konania. Z uvedených listinných dôkazov tak vyplýva, že dôvod neskolaudovania stavby

nezodpovedá argumentom žalobcu, a nepreukazujú, že medzi konaním žalovaného, a to užívaním
časti sporného objektu, a sklzom kolaudačného konania je daná príčinná súvislosť. Nemožno súhlasiť
s tvrdením žalobcu, že nemožnosti kolaudácie ku dňu 03. 07. 2012 sú irelevantné, pretože z jeho
strany neboli produkované dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosti týkajúce sa kolaudácie z iného
obdobia. Naviac dňa 06. 05. 2014 bol Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v

Komárne doručený podnet týkajúci prevádzkovania autoumyvárne a bufetu v neskolaudovanej budove
na parc. č. XXXX, a z vykonaného zdravotného dozoru bolo zistené, že žalobca na uvedenej adrese
prevádzkuje autoumyváreň a zariadenie spoločného stravovania - Kaviareň „Car wash caffe“, na
ktorú bolo vydané súhlasné stanovisko RÚ VU č. RH 1080/2012 zo dňa 17. 07. 2012 so zmenou v
užívaní časti stavby polyfunkčného objektu na kaviareň. Predmetný podnet bol postúpený Spoločnému

stavebnému úradu Komárno, ktorý nariadil ústne pojednávanie na deň 23. 06. 2014. Podľa záväzného
stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom Komárno č. RH 1142/2014 zo
dňa 16. 04. 2014 bol daný súhlas s návrhom žalobcu doručeným dňa 06. 06. 2014 na kolaudáciu
stavby „Prevádzková budova“ na prevádzke T. 4 v kat. úz. E. na pozemku parc. č. XXXX. Uvedené
dôkazy predložené žalovaným relevantným spôsobom spochybnili nárok žalobcu na náhradu ušlého

zisku a nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že žalovaný je zodpovedný za sklz kolaudačného
konania. Žalobca doložil znalecký posudok č. 16/2017, ktorým bol určený výpočet mesačného zisku z
prenajatých nebytových priestorov v roku 2015. Odvolací súd predmetný znalecký posudok nepovažoval
za dostatočný dôkazný prostriedok, pretože znalec v znaleckom posudku vychádzal z obdobia roku
2015, ktoré nebolo rozhodným obdobím, keďže k ukončeniu užívania objektu žalovaným došlo koncom

augusta roku 2013. Naviac žalobca žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil, prečo ku kolaudácii
stavby došlo až v roku 2014, keď po odchode žalovaného sám začal prevádzkovať autoumývareň
v totožných priestoroch. Vzhľadom na to, že absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi sklzom
kolaudačnéhokonaniaakonanímžalovaného,nebolomožnéžalobcovipriznaťnároknanáhraduušléhozisku. Žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným spôsobom ani nárok na náhradu škody vo výške 120
eur titulom zanechania služby skladovania sezónnych pneumatík pre súkromné osoby, keď nepreukázal
príčinnú súvislosť s prípadnou škodou, výšku a ani rozsah škody, a preto odvolací súd na rozdiel od

súdu prvej inštancie nárok na náhradu škody v tejto časti nepovažoval za dôvodný.

18. Vo vzťahu k náhrade škody titulom neuhradenia faktúry č. F02013/10 za spotrebu elektrickej energie
za 1 - 3/2013, titulom neuhradeného dohodnutého paušálu za vodné - stočné od 5/2011 do 8/2013,
titulom parkovania, stráženia a monitorovania kamerovým systémom v areáli ponechaných motorových

vozidiel vrátane vlastného auta Renault megane, titulom obmedzenia voľnej kapacity budovy a pohybu
klientov z dôvodu zanechaných strojov a zariadení pred odstránením a titulom skladovania predmetov
uplatneného zádržného práva v rozsahu priestoru pre jedno osobné motorové vozidlo, odvolací súd
zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok
pre priznanie tohto nároku v zmysle § 373 Obchodného zákonníka. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu
škody vo výške 983,17 eura za neuhradenú faktúru F02013/10 za spotrebu elektrickej energie za

obdobie 1 - 3/2013, súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca neprodukoval dôkazy, ktoré
by preukazovali jednoznačne výšku škody, t. j. spotrebu vykazovanú elektromerom. Žalobca nedoložil
zmluvu o odbere elektrickej energie a originálnu faktúru, ktorá by preukazovala, že táto suma mu
bola fakturovaná od dodávateľa elektrickej energie a že táto zodpovedá spotrebe elektrickej energie
za daný nebytový priestor, ktorú spotreboval žalovaný. Žalobca tvrdil, že objekt v období 1 - 3/2013

neužíval nikto iný, avšak uvedené skutkové tvrdenie nezodpovedalo vykonanému dokazovaniu, ktorým
bolo preukázané, že v rozhodnom období bol objekt užívaný aj inými subjektami (spoločnosťou ILLE
- Papier - service s. r. o., P. H.). Bolo tak na žalobcovi, aby jednoznačne preukázal spôsob výpočtu
spotreby žalovaného, keďže podľa jeho vyjadrenia nárok na náhradu škody v tejto časti žiadal na
základeskutočnespotrebovanejelektrickejenergieodpočítanejnaelektromere.Nemožnoopomenúťani

skutočnosť, že faktúra F02013/10 bola vyhotovená žalobcom. Za daného stavu nemožno jednoznačne
ustáliť, že spotreba elektrickej energie žalovaným za obdobie od 1 - 3/2013 zodpovedá žalobcom
vyúčtovanej sume 983,17 eura. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný musel spotrebovať
elektrickúenergiu,pretože bolopotrebnépreukázaťjejpresnúvýšku.Uvedenézáveryplatiaajprenárok
žalobcu na náhradu škody vo výške 2 700 eur za neuhradený paušál za vodné a stočné, ktorý si vyčíslil v

sume 100 eur mesačne za obdobie august 2011 až august 2013. Z dôvodu absencie písomnej nájomnej
zmluvy, nemožno konštatovať existenciu akejkoľvek dohody pre paušál z titulu vodného a stočného,
pričom nebola preukázaná existencia žiadnej osobitnej dohody. Žalobca tvrdil, že dohodnutý paušál sa
týkal spoločnosti KOMVaK a doručená faktúra KOMVaK za spotrebu vody sa týkala žalovaného, ktorý
prevádzkoval autoumývareň vozidiel, k čomu spotreboval vodu. V tomto smere žalobca neprodukoval

v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti preukazovali. Bolo na
žalobcovi, aby preukázal, že mu bola vyúčtovaná za objekt užívaný žalovaným spotreba vody od
KOMVaK za dané obdobie august 2011 až august 2013 a táto zodpovedá uplatnenej výške náhrady
škody 2 700 eur. Z hľadiska priznania nároku na náhradu škody v tejto časti nestačí len konštatovanie,
že žalovaný spotreboval vodu pri prevádzkovaní živnosti, a preto správne súd prvej inštancie nárok

žalobcu v tejto časti zamietol. Súd prvej inštancie správne neuznal ani nárok žalobcu v podobe náhrady
za parkovanie, stráženie a monitorovanie kamerovým systémom v areáli ponechaných motorových
vozidiel vrátane vlastného motorového vozidla Renault megane vo výške 540 eur. Za nedostatočné z
hľadiska unesenia dôkazného bremena odvolací súd považoval vyjadrenie združenia vlastníkov bytov
a rozhodnutie konateľa žalobcu. Medzi stranami sporu nebola dohodnutá žiadna zmluva o odplate

za parkovanie, a ani za stráženie a monitorovanie. Na túto skutočnosť nebol produkovaný žalobcom
žiadny dôkaz. Žiadny relevantný dôkaz nebol žalobcom produkovaný ani na preukázanie škody titulom
obmedzenia voľnej kapacity budovy a pohybu klientov z dôvodu zanechania strojov a zariadení pred
odstránením vo výške 465 eur a škody týkajúcej sa skladovania predmetov uplatneného zádržného
práva v rozsahu priestoru za jedno osobné motorové vozidlo. Súd prvej inštancie správne posúdil

nesplnenie podmienok na náhradu škody v tejto časti a odvolacie námietky žalobcu neboli podľa názoru
odvolacieho súdu spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti.

19. V kontexte vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobca preukázal
splnenie podmienok nároku na náhradu škody vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 676 eur titulom

rozbitia podlahy pre osadenie strojov a potrubia vysokotlakových potrubí, kompresorov a strojov a ich
uchytenie do podlahy, sumy 376 eur titulom neoprávnených zásahov do novej elektroinštalácie, sumy
179 eur titulom likvidácie starých pneumatík v počte 500 kusov a sumy 50 eur titulom upratovania po
stavebných zásahoch od hrubej nečistoty a vo zvyšnej časti žalobný nárok preukázaný nebol. Odvolacísúd preto rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/43/2017 - 757 zo dňa 08. 01. 2020 podľa § 388
CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1 281 eur s úrokom z omeškania vo výške 8
% ročne z dlžnej sumy od 04. 12. 2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

21. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

24. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 2 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 11 669,17 eura (100 %),

odvolací súd mu priznal 1 281 eur (10,98 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 10 388,17 eura (89,02 % zo
žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Žalovaný
bol úspešný v 78,04 % (89,02 % - 10,98 %) a v takomto rozsahu mu odvolací súd priznal náhradu
trov konania. V rámci odvolacieho konania mal žalovaný takisto úspech 78,04 %, a preto mu odvolací
súd priznal proti žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho konania v tomto rozsahu. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2
CSP).