Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409207310
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8409207310.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol.
s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zastúpeného: JUDr.
Róbert Gombala, advokát, so sídlom P. Rádayho 14/A, Lučenec, IČO: 42010608 proti povinnému: N. F.,
A.. XX.X.XXXX, W. S. XXX/XX, XXX XX O., o vymoženie 82,98 eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/1308/2009-15 z 15.3.2019, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením exekučný súd rozhodol o zastavení exekúcie.

2. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej
exekučným titulom, ktorým je zmenkový platobný rozkaz č.k. 3Zm 696/99-6 zo dňa 30.9.1999. Z § 39
ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v exekučných konaniach vykonávaných na
podklade, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným opíše oprávnený. Tieto skutočnosti bol povinný

opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazoval nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na
vykonanie exekúcie bol oprávnený povinný pripojiť dôkazy, ktoré skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným osvedčovali. Oprávnený súdu predmetné rozhodujúce skutočnosti nepopísal, iba
odkázal na konanie, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Taktiež nepredložil dôkazy na osvedčenie
týchto skutočností. Oprávnený poukázal na to, že v prípade, keby došlo k zastaveniu exekúcie, došlo
by k aplikácii neprípustnej retroaktivity. Podľa exekučného súdu sa v danom prípade nemohlo jednať

o retroaktivitu, pretože ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do
budúcna, t.j. v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený
Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa
vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho predchodcu) s povinným. Zo zmlúv o
postúpení pohľadávok vyplynulo, že postupník preberal od postupcu kompletnú dokumentáciu týkajúcu
sapredmetnejpohľadávky,pretooprávnenýmalmožnosťpodľa§39ods.4Exekučnéhoporiadkuopísať

rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Keďže v konaní nebol preukázaný
opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
Oprávnený si svoju zákonnú povinnosť o doplnení návrhu na vykonanie exekúcie nesplnil.

3. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a rozhodol o pokračovaní v exekúcii.4. Odvolanie podal z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

5. Namietal, že uznesenie exekučného súdu nie je konformné s ústavou. Oprávnený v doplnení
návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov,
resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah

s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou S., Y..X.., že sa jednalo
o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal
exekučný titul, prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila v
Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny
vzťah povinného a spoločnosti S., Y..X.. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto opätovný
prieskumprávoplatnéhoavykonateľnéhorozhodnutianeprichádzavtomtoexekučnomkonanídoúvahy.

Oprávnený označil v doplnení jeho návrhu na vykonanie exekúcie za dôkaz súdny spis, v ktorom sa
prejednávala vec v základnom konaní a uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným
nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť S., Y..X.. medzičasom zanikla a oprávnený
vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 (a platný aj v čase
podávania návrhu na vykonanie exekúcie) nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným, a

preto ani nemal povinnosť za situácie, že mal právoplatne judikovanú pohľadávku, o ktorej už aj bolo
vedená exekúcia, zabezpečiť si a zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie
vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Za daného stavu mal exekučný súd vyhodnotiť doplnenie
návrhu na vykonanie exekúcie podaného oprávneným ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní
v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57

ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože v čase základného konania ani neplatila právna
úprava spotrebiteľských zmlúv. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd prípadne
zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania. Zároveň exekučný súd nemal
pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu

domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná,
no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od oprávneného do 22.12.2015
nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní
o doplnenom návrhu oprávneného uplatniť výklad ním citovaných ustanovení Exekučného poriadku
v súlade so zásadou právnej istoty a zákazom retroaktivity, ktorá platí v Slovenskej republike ako

právnom štáte s tým, že je neprípustný akýkoľvek zásah do práv konkrétnych subjektov, ktoré vznikli
na základe skoršej právnej úpravy, t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého
subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so
splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii.
Exekučný súd nemohol a nemal zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od

oprávneného niečo, čo je pre neho objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava,
podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia,
sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila, pričom je nepochybné, že oprávnený nemohol
rozumne predpokladať, že k výkonu jeho súdom priznaného práva sa bude od neho v budúcnosti (aj
po uplynutí mnohých rokov od skončenia základného konania) požadovať splnenie ďalších predtým

nevyžadovaných podmienok. Oprávnený s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu sa domáhal
zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia, žiadal odvolací súd, aby prehodnotil právne závery súdu
prvej inštancie, a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku s
ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou, nech postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 243h, § 9a Exekučného poriadku účinného

do 31.03.2017, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie
je dôvodné.8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na
podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz, vydaný Krajským súdom v Prešove
dňa 30.9.1999 č.k. 3Zm 696/99-6. Poverenie bolo pre súdneho exekútora vydané dňa 15.4.2010. S
poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie
v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný

poriadok.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd vychádzal z prezumpcie dôvodu
na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

13. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu

na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté

na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1
nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu

nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

16. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného na
podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil
oprávnenému podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré

sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť,
podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.

17. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s

povinným, ale ako dôkaz navrhol pripojiť súdny spis Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Zm 696/1999.
Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v konaní
ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však exekučnému
súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku. Túto povinnosť si súd prvej inštancie splnil, keď si pripojil zmenkový spis

Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Zm 696/1999.

18. Z tohto zmenkového spisu mal odvolací súd preukázané, že vo veci samej rozhodol zmenkový
súd len na podklade tvrdení predchodcu oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobnéhorozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne
listinné dôkazy, preukazujúce vlastný vzťah s povinným (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie
oprávneného, že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti

so spotrebiteľskou zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu
skúmal právny dôvod vystavenia zmenky, alebo že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s
ktorou vznikol vymáhaný nárok, t.j. v konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku

(prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku (§ 243f ods. 4), je rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie vecne
správne.

19. Na prejednávanú vec odvolací súd aplikoval ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, lebo
nedospel k záveru o splnení podmienok na konanie o súlade právnych predpisov v zmysle § 162 ods.

1 písm. b) CSP.

20. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný a povinnému preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).