Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203542
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8415203542.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnému: Y. P., A..
XX.X.XXXX, W. F. XX, o vymoženie 807,17 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č.k. 5Er/256/2015-16 z 23.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Vychádzal zo zistenia, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo štandardnej formulárovej

spotrebiteľskej zmluvy na základe rozhodcovského rozsudku, pričom rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku nebola individuálne
dojednaná, nakoľko je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť
sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Zákonom č.

150/2004 Z.z. od 1.1.2004 došlo k implementácii Smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať
rozhodcovskúdoložkuvprípadespotrebiteľskýchzmlúvakoneprijateľnúpodmienku,aknebolaosobitne
dojednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje za neplatnú, a teda rozhodcovský súd nemal právomoc tento spor
rozhodovať.

3. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zmeniť
a vyhovieť žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Namietal, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia s

poukazom na to, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať, hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu
o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V prípade, že je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, nemôže exekučný súd konať ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o
opravnom prostriedku. Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej doložky, tak o nej rozhoduje rozhodcovský

súd, pričom prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) bráni tomu, aby bola opätovne posúdená, a to
s poukazom na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012 a stanoviská R. Procházku a K. Csacha.Jeho právny predchodca (Poštová banka, a.s.) postupoval v zmysle § 93b zákona o bankách, ktorý
mu ukladal povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, pričom klientovi bola daná
možnosť neprijať túto ponuku. To, že ju klient neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody.

Ak je rozhodcovská doložka dohodnutá vo všeobecných obchodných podmienkach a v obchodných
podmienkach pre úver, je dohodnutá riadne a v súlade so zákonom. Rozhodcami sú výhradne odborne
spôsobilé a bezúhonné osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rozdielnych oblastí
Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.
Exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť

sa k vykonaným dôkazom. Vykonaným dokazovaním dospel súd k odlišným právnym záverom ako
rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený pritom nemal možnosť vyjadriť sa k takto
vykonaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu, čím (s poukazom na vyššie uvedený
nález Ústavného súdu SR II. ÚS 499/2012) zasiahol do jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy
SR. Namietal aplikovanie Smernice 93/13/EHS prvoinštančným súdom s konštatovaním, že smernica
je záväzná len pre členský štát, ktorému je určená a teóriu eurokonformného výkladu právnych noriem

národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Poukázal na
rozhodnutia iných okresných a krajských súdov, ktoré v obdobných veciach poverenia vydávajú. Súd
nezákonne zvýhodňuje povinného len na základe jeho postavenia.

5. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a, § 243h
Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je
otázka platnosti rozhodcovskej doložky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci 3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS

2164/10 zo dňa 1.11.2011).

8. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.9.2010 ani právneho názoru, ktorý by mal
byť oprávnenému známy z uznesení odvolacieho súdu sp. zn. 6CoE 207/2012, 6CoE 156/2012, 6CoE

158/2012, 6CoE 150/2012, 6CoE 128/2012, 20CoE 230/2012, 20CoE 221/2012, 20CoE 232/2012,
20CoE 237/2012 (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 610/2012).

9.Rozhodcovskýrozsudokbolzaloženýnaneprijateľnejrozhodcovskejdoložkevspotrebiteľskejzmluve
(bod 9.2 obchodných podmienok pre úver - verzia 2/2005). Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná,

a teda nevyvoláva právne účinky obdobne, ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo
veci 6CoE 66/2012, 6CoE 256/2012).

10. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj uplatnenými

odvolacími námietkami, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci
nevyhnutný pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, ako aj správne právne vec posúdil.

11. Uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia vrátane nesprávne zisteného
skutkového stavu nevyhnutného pre posúdenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia,

odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

12. Je nesporné, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe uzatvorenej Zmluvy o úvere
zo dňa 22.5.2006. Povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ a právny predchodca
oprávneného (F.Á. W., Y..X..) ako dodávateľ. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak na

právny vzťah aplikoval ust § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a správne skúmal dojednané zmluvné
podmienky, najmä článok 9.2 obchodných podmienok pre úver, podľa ktorého klient prijíma návrh banky
na riešenie vzájomných sporov v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenompri spoločnosti H., Y. Y. P., Y..X.. podľa jeho vnútorných predpisov. Zároveň bolo vopred určené miesto
rozhodcovského konania v Bratislave.

13. Pri posudzovaní rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o jej
neprijateľnosti pod následkom absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere t.j. 22.5.2006. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V tomto prípade sa spotrebiteľ dojednaním
riešenia sporov výlučne pred rozhodcovským súdom vopred vzdal svojho práva na riešenie sporu
pred príslušným všeobecným súdom v mieste svojho bydliska, rozhodcovská doložka zároveň nebola
individuálne dojednaná, bola povinnému predložená formulárová štandardná zmluva, ktorej obsah
povinný nemohol ovplyvniť, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku toho je potrebné rozhodcovskú doložku považovať za

neprijateľnú zmluvnú podmienku a v celistvosti za absolútne neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie nedošlo k prekročeniu právomoci
pri preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie exekučného titulu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, lebo exekučný súd je povinný okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j.
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, a teda skúma nie len to, či rozhodcovská zmluva
(resp. rozhodcovská doložka) bola medzi oprávneným a povinným uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá
platne. V spotrebiteľským veciach v konkrétnych súvislostiach v danej veci ustupuje princíp „vigilantibus
iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj

keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy/
doložky a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu (rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012). Právne posúdenie dojednanej
rozhodcovskej doložky bolo správne a preto uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia nie
je dôvodná.

15. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky týkajúce sa nesprávneho procesného postupu,

ktorým súd prvej inštancie preskúmaval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Rozhodcovské konanie nepredstavuje prekážku právoplatne
rozhodnutej veci z dôvodu, že na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená
právomoc rozhodcovského súdu vo veci vydať rozhodcovský rozsudok. Takýto rozsudok nie je
vykonateľný, nemôže byť ani exekučným titulom v danej veci. Postupom súdu prvej inštancie preto

nedošlo k porušeniu práva strany sporu na spravodlivé konanie.

16. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj uplatnenú námietku týkajúcu sa postupu právneho
predchodcu oprávneného v zmysle ust. § 93b Zákona o bankách. Uvedené ustanovenie vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch

jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované
preukázateľnépoučeniespotrebiteľaajehovoľbanenapĺňatakýpostupdodávateľa,aksarozhodcovská
doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných
obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca
o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri

kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti
v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ
C-76/10bod37ainé).Rozhodcovskázmluvauzavretásospotrebiteľom,akmábyťprávomakceptovaná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá

ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci
6MCdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Uvedená norma vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou

príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu.
Záver súdu prvej inštancie o neprijateľnosti dojednanej zmluvnej podmienky je preto správny.

17. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v

záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť
miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

18. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými

odvolacími námietkami.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
387 ods. 1 CSP).

20. Toto rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím vo veci, preto odvolací súd nemal dôvod rozhodovať
o náhrade trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).