Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Dana Bystrianska

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/47/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200294
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7021200294.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: HYDINA SK s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468,
Kežmarok, IČO: 46 645 454, právne zastúp. KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO:
51 003 848, so sídlom v Bratislave, Dunajská 32, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100335894/2021 zo dňa 24.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe doručenej správnemu
súdu dňa 30.04.2021.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 28.04.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu
dňa 30.04.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100335894/2021 zo dňa
24.2.2021 ako i rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101350966/2020 zo dňa 24.08.2020 a vrátenia

veci Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný rozhodnutím č. 100335894/2021 zo dňa 24.2.2021 potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Košice č. 101350966/2020 zo dňa 24.08.2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 68
ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel dane v sume 127.298,55 eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013.

2. Súčasťou žaloby bola aj žiadosť žalobcu, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle
ust. § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku. Tento návrh žalobca odôvodnil
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v
prípade výkonu rozhodnutia, ktorá spočíva v tom, že žalobca by sa stal absolútne a objektívne platobne
neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Žalobca zároveň poukazuje

na to, že akákoľvek strata pracovných miest, ktorá v súvislosti s blokáciou bankových účtov môže nastať,
bude pre ťažko skúšaný región Kežmarku zásadným negatívnym účinkom, ktorý sa môže podpísať
pod nárast kriminality, prípadne zvýšenia rozvratu jednotlivých rodín zamestnaných u žalobcu. V
súvislosti s vládou prijatými opatreniami na zabránenie šíreniu ochorenia COVID - 19, ktoré žalobca
hodnotí ako mimoriadny zásah do jeho finančnej situácie, tento uvádza, že v ich dôsledku došlo k
evidentnému poklesu predaja mäsa, nakoľko zákazníci zamerali svoju kúpyschopnosť na zásobenie

sa múkou, pečivom a čistiacimi prostriedkami. V ďalšej časti návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe sa žalobca venuje ekonomickým prognózam v rámci Slovenskej republiky a opakovane
aj opisom negatívnych dopadov núteného výkonu žalovaných rozhodnutí na jeho podnikateľskú činnosť
a na situáciu jeho zamestnancov. Žalobca sa vo svojom návrhu venuje aj príkladom, kedy rozhodnutiami
Krajských súdov v Trnave a Prešove boli správnym žalobám na základe návrhov žalobcov, odlišných od
žalobcu v tomto správnom súdnom konaní, priznané odkladné účinky. Žalobca uvádza, že priznaním

odkladného účinku správnej žalobe nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie
včasného a riadneho výberu daní, pretože nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právnynárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Na základe takto predostretých skutočností,
žalobca žiada aby Krajský súd v Košiciach uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok v
súlade s ust. § 185 ods. 1, písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z..

3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného vyjadril vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.07.2021
a uviedol, že sa s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestotožňuje. Daňovými
kontrolami u žalobcu a nie iba jednou, bolo zistené účelové konanie s cieľom neoprávneného uplatnenia
odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa, a tým získania daňovej výhody, preto nemožno

súhlasiť s navrhovaným odkladným účinkom správnej žaloby. Argument, že nepriznaním odkladného
účinku správnej žalobe vznikne priama hrozba hladu a zanedbania výživy 113 maloletých detí, je silne
expresívny. Správca dane pri kontrole zistil porušenie zákona a dôsledky takéhoto konania musí mať
na zreteli predovšetkým podnikateľský subjekt.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho

súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

7. Právo na správnym súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva
z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom priznania
odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie
orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe

je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy.

8. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh
žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci

z ustanovenia § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať
skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe.

9. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení
žalovaného iba za takého stavu, kedy by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej

správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho
konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú
reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy
na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo
okamžitým výkonom prípadne inými právnymi následkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia

resp. opatrenia orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie
ďalšejzákonnejpodmienky,ktoroujeneexistenciarozporutakéhotopostupusprávnehosúdusverejným
záujmom.10. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého
základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj
základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje.

Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného
charakteru tretích osôb.

11. V prejednávanej veci žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnil
skutočnosťami uvedenými v druhom odseku tohto uznesenia.

12. Súčasťou žalobcovho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bola aj účtovná
závierka zostavená k 31.12.2019, prehľad peňažných tokov za obdobie roka 2019 a základné
ukazovatele o nezamestnanosti v SR.

13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak sa preukáže reálna

hrozba následkov uvedených v ust. § 185 SSP. Preto nestačí len tvrdenie žalobcu o hrozbe takýchto
následkov,aležalobcamusínímuvádzanéfaktypodoprieťnespochybniteľnoudôkaznousituáciou,ktorá
utvrdí správny súd v závere, že negatívne dôsledky okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia, žalobcovi skutočne hrozia.

14. Na podporu svojich tvrdení o hrozbe „ekonomickej likvidácie“, prípadne „radikálnych reštrikčných
opatrení“ v prípade výkonu žalovaného rozhodnutia, vyplývajúcich z návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe, predložil žalobca správnemu súdu účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2019.
Pokiaľ však ide o údaje uvedené v účtovnej závierke, správny súd môže v záujme konštatovania ich
spoľahlivosti, vychádzať len s audítorom verifikovanej účtovnej závierky, nakoľko len táto podáva

pravdivý a reálny obraz o ekonomickej situácii účtovnej jednotky/žalobcu. Účelom auditu vykonaného
od žalobcu nezávislým audítorom podľa medzinárodných audítorských štandardov, je získať primerané
uistenie, že účtovná závierka ako celok neobsahuje významné nesprávnosti, v dôsledku
ktorých možno odôvodnene očakávať, že tieto by jednotlivo alebo v súhrne mohli ovplyvniť ekonomické
správanie sa účtovnej jednotky/žalobcu. Žalobcom predložená účtovná závierka za obdobie roka 2019

auditovanániejeapretopresprávnysúdtakútovýpovednúhodnotunemôžemať.Inýmislovamisprávny
súd konštatuje, že priložená účtovná závierka mu nedáva záruku, že poskytuje pravdivý a verný obraz
o finančnej situácii žalobcu a z tohto dôvodu, že z nej vyplývajúce skutočnosti spolu s jeho tvrdeniami
v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, u neho odôvodňujú hrozbu závažnej ujmy,
značnejhospodárskejškody,finančnejškody,aleboinéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku.Zároveň

správny súd poukazuje aj na fakt, že ekonomické ukazovatele vyplývajúce so žalobcom predloženej
účtovnej závierky nie sú aktuálne, a preto neodzrkadľujú jeho hospodárske fungovanie v čase, kedy
tento žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe (žalobca je v zmysle zákona o účtovníctve
účtovnou jednotkou / veľkou /, ktorá je povinná zaznamenávať účtovné zápisy v účtovnom období
priebežne ). Pokiaľ ide o žalobcom uvádzaný negatívny dopad realizácie žalovaných rozhodnutí na

nárast nezamestnanosti a na finančné zabezpečenie členov rodín jeho zamestnancov, správny súd
to aj vzhľadom na neoverené ekonomické ukazovatele hodnotí iba ako žalobcom prezentovaný
scenár, pre ktorý ale nie je za danej situácie podľa správneho súdu vybudovaný hodnoverný základ.
Z tohto dôvodu žalobca v tomto štádiu konania nepresvedčil správny súd o tom, že ním uvádzané
negatívne následky okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného mu skutočne hrozia a

mali by podobu konkrétnych, nielen hypotetických dopadov na jeho existenciu, pričom reálna hrozba
žalobcom uvádzaných následkov nevyplýva ani z administratívneho spisu, ktorý správnemu súdu
predložil žalovaný orgán verejnej správy. Z tohto dôvodu preto správny súd nezistil zákonný dôvod na
priznanie odkladného účinku jeho správnej žalobe.

15. Na základe hore uvedených faktov, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t.j. neexistencii rozporu s verejným záujmom pre daný
procesnoprávny postup), súd preto ani nepristúpil.

16. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

zamietol podľa ust. § 188 SSP.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) Správneho súdneho
poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.