Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 21, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/36/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219010410
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4219010410.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr.
Adriany Némethovej a Mgr. Moniky Farkašove,j v trestnej veci obžalovaného L. N., pre zločin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, odsek 4 písmeno b/, písmeno c/
Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného L. N. proti rozsudku Okresného súdu Komárno sp.zn.
3T/36/2019 zo dňa 08.12.2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 21.07.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného L. N. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa) rozsudkom z 08.12.2020 sp.zn. 3T/36/2019 (ďalej
len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného L. N. (ďalej len „obžalovaný“) za vinného zo spáchania
zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b/, odsek 4 písmeno
b/, písmeno c/ Trestného zákona a prečinu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20

k § 145 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
dňa XX. decembra XXXX v čase okolo XX.XX hod. v obci Q. B. číslo XXXX spoločne s už odsúdeným
T. U. rozkopali drevené vchodové dvere na ľavom boku rímskokatolíckeho kostola M. U. L., po čom sa
dostali k ďalším dverám bielej farby vedúcim dovnútra kostola, ktoré sa im nepodarilo otvoriť a z toho
dôvodu prešli na pravú stranu kostola, kde vykopli stredovú výplň drevených vchodových dverí, cez ktorý
otvor vo dverách o rozmeroch 74 x 100 cm vnikli do vnútorného priestoru kostola, odkiaľ strhnutím zo

stien odcudzili štyri kovové pokladničky čiernej farby o rozmeroch 25x15x10 cm určených na milodary,
s ktorými odišli do katolíckeho cintorína v blízkosti kostola, kde drevenou latou na nich vylomili zámky,
vybrali z nich finančnú hotovosť vo výške 250,- Eur, ktorú si rozdelili na polovicu, pokladničky zahodili
do burinového porastu v zadnej časti cintorína a odišli preč, pričom v čase niekedy po polnoci dňa XX.
decembra XXXX sa vrátili do kostola cez ten istý otvor v bočných vchodových dverách na pravej strane
kostola a zo stolíka pri oltári odcudzili jeden zosilňovač značky Professional Power Amlifier O Q P., jeden

mixážnypultznačkyMS-5ChannelMixer,sériovéhočíslaXXX,XXVACsadaptéromznačkyQ.ZNXX/
XXX a jeden mixážny pult značky L K. L., sériového čísla L ktoré veci ukryli doma vo dvore a nasledujúci
deň predali, čím D. cirkvi, farnosti Q. B. so sídlom v Q. B., L. číslo XXX, okres B., I.: XXXXXXXX spôsobili
škodu odcudzením pokladničiek s finančnou hotovosťou a audio zosilňovacej techniky v celkovej výške
560,- Eur a poškodením oboch drevených vchodových dverí v celkovej výške 360,- Eur.

Za tieto trestné činy uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 212 odsek
4 Trestného zákona s použitím § 41 odsek 2 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona,
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a za zistenia poľahčujúcej okolností podľa § 36 písmeno
l/ Trestného zákona úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Obžalovaný podľa § 48
odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň súd prvého stupňa zrušil výrok o treste trestného

rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/18/2020 zo dňa 12.03.2020 a trestného rozkazu
Okresného súdu Komárno sp.zn. 2T/40/2020 zo dňa 18.06.2020 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia natieto výroky obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej
Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Q. B. škodu výške 920 € a podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku

so zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a to proti výroku o treste, ktoré
odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. V písomnom odôvodnení zdôraznil, že na
pojednávaní urobil vyhlásenie o vine. Je toho názoru, že u jeho osoby je možné aplikovať ustanovenie

§ 39 a nasledovné Trestného zákona a to s poukazom na to, že je síce pravdou, že trestným rozkazom
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/18/2020 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
avšak tento trest vykonal a preto sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Preto je toho názoru, že súd
mu nemal ukladať súhrnný trest odňatia slobody, ale mu mal uložiť za jeden zločin a jeden prečin úhrnný
trest odňatia slobody bez aplikácie § 41 odsek 1 Trestného zákona. Z uvedených dôvodov má za to, že
jeho odvolanie je dôvodné, a preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa vo výroku o treste zrušil a uložil mu trest odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odloží.

Na verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa obžalovaný nedostavil, a preto toto bolo za splnenia
podmienok uvedených § 293 odsek 5 Trestného poriadku vykonané v jeho neprítomnosti.

Obhajca obžalovaného zotrval na písomných dôvodoch odvolania, pričom navrhol odvolaniu
obžalovaného vyhovieť za súčasného použitia ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu v zmysle
ustanovenia § 39 Trestného zákona.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhol podľa § 319 Trestného poriadku

zamietnuť,pretožeodvolanieobžalovanéhonepovažujezadôvodné.Poukázalnato,žeuobžalovaného
neexistujú také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného, ktoré by odôvodňovali použitie tzv.
zmierňovacieho ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona. To, že skorší trest bol vykonaný nemá
vo vzťahu k tomuto konštatovaniu relevantný význam. V zmysle ustanovenia § 42 odsek 3 Trestného
zákona by súhrnný trest nebolo možné uložiť iba za predpokladu, že by skoršie odsúdenie bolo takej

povahy, že by sa na páchateľa hľadelo ako keby nebol odsúdený, čo však v predmetnej trestnej veci nie
je možné. Uloženie samostatného trestu, ktorého sa obhajoba domáhala, by v podstate bolo neprospech
obžalovaného, pretože do uloženého súhrnného trestu odňatia slobody sa mu započítava už vykonaný
trest odňatia slobody.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu bolo zistené, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný
vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu. V dôsledku toho súd prvého stupňa
nevykonával dokazovania ohľadne jeho viny a prijal jeho vyhlásenie o vine.

Z dôvodu prijatia vyhlásenia o vine obžalovaného, ako i skutočnosti, že odvolanie obžalovaného bolo
podané iba čo do výroku o treste a prokurátor odvolanie nepodal, výrok o vine citovaného rozsudku
nadobudol právoplatnosť a nebol tak predmetom preskúmavacej povinnosti odvolacieho súdu.

Po preskúmaní výroku o treste uloženom obžalovanému napadnutým rozsudkom, krajský súd zistil,

že súd prvého stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu postupoval v súlade s kritériami
uvedenými v § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v § 36 písmeno l/ Trestného zákona. Pri ukladaní súhrnného trestu súd prvého stupňa následne
postupoval podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 2 Trestného zákona a § 42
odsek 1 Trestného zákona.

Neušlo pozornosti krajského súdu to, že súd prvého stupňa pochybil, keď vo výroku o treste neprihliadol
na priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písmeno h/ Trestného zákona - obžalovaný spáchal
viac trestných činov, ktorá priťažujúca okolnosť sa použije pri ukladaní úhrnného a súhrnného trestu. Privyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom prvostupňový súd mal vychádzať
zo zákonnej trestnej sadzby 3 roky až 10 rokov bez použitia ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného
zákona o znížení hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. V zmysle § 322 odsek 2 Trestného

poriadku veta druhá, v neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len
na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, preto odvolací súd
keďže prokurátor odvolanie nepodal, toto pochybenie súdu prvého stupňa v odvolacom konaní nemohol
napraviť.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionality) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného
zákona. Tým je určená aj jeho funkcia na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa i ostatných
občanov, pričom ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia)
a prvkom výchovy. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenia páchateľa (retribúcia).

Odvolací súd s poukazom na uvedené poukazuje na správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, že v
prípade obžalovaného bolo nutné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
vo výmere 3 roky, t.j. na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, ktorú výšku trestu krajský
súd nepovažuje za prísnu (skôr naopak), a to vzhľadom na jeho trestnú minulosť a počet skutkov
obdobného charakteru, ktorých sa dopustil, ako i na to, že prejednávaný skutok a skutky uvedené

v trestných rozkazoch Okresného súdu Komárno sp.zn. 2T/40/2020 a Okresného súdu Nové Zámky
sp.zn. 2T/18/2020 sa dopustil v priebehu 9 mesiacov (dňa 18.12.2018, 30.06.2019 a 15.09.2020). Z
registra trestov teda vyplýva, že sa jedná o špeciálneho recidivistu dopúšťajúceho sa majetkovej trestnej
činnosti, najmä trestného činu krádeže, ktorý pácha v krátkych časových intervaloch.
Krajský súd trest uložený súdom prvého stupňa považuje za spravodlivý, primeraný a naplňujúci

účel trestu tak z pohľadu generálnej ako i individuálnej prevencie. Uložený trest zohľadňuje osobu
obžalovaného, povahu spáchaného skutku, jeho závažnosť a trestnú minulosť obžalovaného. Z
uvedených dôvodov odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo možné v zmysle
ustanovenia § 39 Trestného zákona u obžalovaného mimoriadne znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby.

Nadriadený súd súčasne konštatuje, že súd prvého stupňa správne zaradil obžalovaného na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ustanovenia
§ 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného spočívajúce v tom, že sa na neho hľadí ako keby nebol
odsúdený, pretože trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/18/2020
vykonal a súd mu nemal ukladať súhrnný trest, krajský súd uvádza (ako správne konštatoval prokurátor
v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného), že odsúdený nepodmienečný trest odňatia slobody
vykonal 14.3.2020, v osobe obžalovaného sa nejedná o mladistvého, a na zahladenie tohto odsúdenia

sa vzťahuje ustanovenie § 92 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku. Odsúdenie na nepodmienečný
trest odňatia slobody sa u dospelého odsúdeného nikdy nezahladzuje zo zákona jeho vykonaním.
Postup navrhovaný obžalovaným, aby mu bol namiesto jedného zákonného súhrnného trestu za
zbiehajúce sa trestné činy, uložený ďalší trest, by bol uložený jednak v neprospech obžalovaného a
jednak v rozpore s ustanovením § 42 odsek 1 Trestného zákona.

Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie obžalovaného považoval za nedôvodné, a preto ho podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.