Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 31Cb/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117213559
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1117213559.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu:

Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO 35 709 332, zast. AK Balara,
s.r.o., so sídlom Košická 5590/56, 821 08 Bratislava, IČO 36 858 528, proti žalovanému: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom: Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní
o zaplatenie 516,98 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom

o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.06.2017 domáhal, aby žalovaný
zaplatil žalobcovi sumu 516,98 eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.11.2012 žalobca a poistený/
poškodený NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, 82109 Bratislava, uzatvorili havarijnú zmluvu poistenia
motorových vozidiel č. 2404238120 na osobné motorové vozidlo zn. N. N., D.: G VIN: Y (ďalej len
„motorové vozidlo“). Dňa 16.05.2015 o 15:55 hod. sa stala škodová udalosť v Ružomberku - Štiavnici
tak, že vodička poškodeného motorového vozidla predbiehala motorové vozidlo zn. IRIBUS, EČV: V

(ďalej len „autobus“), ktoré viedol vodič S. Z., X. X. XXX, XXX XX X. X., pričom vodička poškodeného
motorového vozidla bola už vedľa autobusu, keď vodič autobusu začal predbiehať traktor idúci pred ním
a nakoľko vodičku poškodeného motorového vozidla nevidel, týmto predbiehacím manévrom ju vytlačil
z cesty a vodička narazila do pňa. Táto škodová udalosť bola nahlásená na Okresný dopravný
inšpektorát v Ružomberku, kde predmetnú udalosť evidujú ako škodovú udalosť, účastníkmi boli vodič:
Z. S. s vozidlom EČV: V a vodička: S. Z. s vozidlom EČV: G Účastníci škodovej udalosti sa dohodli na
zavinení a vec bola vybavená napomenutím. Poškodený si náhradu škody na poškodenom motorovom

vozidle uplatnil prostredníctvom svojho poisťovateľa z havarijného poistenia. Náklady, ktoré súviseli s
opravou poškodeného motorového vozidla po poistnej udalosti, sú vo výške 818,38 eur s DPH. Dňa
08.06.2015 žalobca po odpočítaní spoluúčasti poukázal na základe žiadosti poisteného/poškodeného
na účet autoservisu poistné plnenie vo výške 516,98 eur. Podľa ustanovení § 813 ods. 1 OZ prešlo na
žalobcu právo poisteného na náhradu škody do výšky poskytnutého poistného plnenia. Žalobca vyzval
listom zo dňa 19.06.2015 žalovaného na refundáciu vyplateného poistného plnenia vo výške 516,98 eur.
Žalovaný listom zo dňa 25.01.2016 oznámil žalobcovi, že jeho nárok vzhľadom na skutočnosť, že jeho

poistený škodovú udalosť nenahlásil, poprel zodpovednosť za zavinenie škodovej udalosti, ku škodovej
udalosti bola privolaná polícia, ktorá neurčila vinníka, správa o nehode bola spísaná a ich poisteným
podpísaná, ale nie je v nej určené priamo zavinenie, z doložených dokladov nebolo možné určiť právny
základ poistnej udalosti a prípadnú zodpovednosť ich poisteného a z daných dôvodov žalovaný zamietolrefundáciu žalobcu. Žalobca listom zo dňa 12.01.2017 požiadal o doloženie dokladov k regresnému
nároku vodiča-vinníka pána L. S., ktorý následne žalobcovi doručil čestné vyhlásenie, v ktorom vyhlásil,
že v uvedenej poistnej udalosti spôsobil škodu na poškodenom motorovom vozidle. Žalobca následne

predmetné čestné vyhlásenie zaslal žalovanému so žiadosťou o prehodnotenie refundácie. Žalovaný
e-mailom zo dňa 31.05.2017 zotrval na svojom pôvodnom stanovisku a odmietol refundáciu. Žalobca
má za to, že tým, že Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Ružomberku riešilo predmetnú škodovú
udalosť a ukončilo vec napomenutím aj s prihliadnutím na to, že sa účastníci škodovej udalosti dohodli
na zavinení a vinník - vodič autobusu uznal, že dopravnú nehodu zavinil aj čestným vyhlásením zo dňa

15.02.2017, bolo dostatočným spôsobom preukázané, že k nehode došlo, akými motorovými vozidlami
bola nehoda spôsobená a kto nehodu zavinil. Vzhľadom na to, že žalovaný odmietol plniť, žalobca v
podanej žalobe požaduje úhradu vyplateného poistného plnenia vo výške 516,98 eur. Zároveň žiadal
zaplatiť aj trovy konania.

2. Súd vydal dňa 02.10.2017 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor

dňa 24.10.2017. Podaný odpor žalovaný odôvodnil nasledovne. Žalobca svoj nárok uplatnený žalobou
odvodzuje od škodovej udalosti zo dňa 16.05.2015, na ktorej mali podľa žalobcu účasť poškodené
vozidlo, poistené havarijným poisteným u žalobcu a autobus EČV: V prevádzkovateľ SAD LIORBUS,
a.s., povinné zmluvné poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uzatvorené so žalovaným. Z dokladov pripojených k žalobe vyplýva, že polícia SR vec riešila

ako škodovú udalosť, vinníka nehody neurčila (viď Záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti -
ORPZ-RK-ODI-7-135/2015 zo dňa 16.05.2015). Poškodené vozidlo v čase nehody predbiehalo autobus
a malo poškodený predný nárazník, autobus nemal žiadne viditeľné poškodenie (správa o nehode
podpísaná vodičmi v čase udalosti). Zo žiadneho z dokladov pripojených k žalobe nevyplýva, že k
nehode došlo tak, ako je opísaná v žalobe (t.j., že by v čase predbiehania autobusu poškodeným

vozidlom, začal vodič autobusu predbiehať pred ním jazdiaci traktor, čím vytlačil z cesty poškodené
vozidlo), taktiež zo žiadneho dokladu nevyplýva dohoda vodičov o zavinení škodovej udalosti. V
pripojenom čestnom vyhlásení vodiča autobusu chýba údaj o vozidle, ktoré malo spôsobiť škodu, ako
aj údaje o vozidle, ktoré škodu spôsobilo. Z uvedených dôvodov, ani tento doklad nemožno akceptovať
ako dôkaz preukazujúci, že zodpovednosť za vznik škody na poškodenom vozidle nesie prevádzkovateľ

alebo vodič autobusu. Podľa žalovaného preto nebol preukázaný právny základ podanej žaloby a
síce, že prevádzkou autobusu došlo k poškodeniu poškodeného vozidla, teda že poškodenému vzniklo
právo na náhradu škody voči prevádzkovateľovi, či vodičovi autobusu, ktoré by následne výplatou
poistného plnenia za poškodenie poškodeného vozidla mohlo prejsť na žalobcu. Žalovaný po oznámení
škodovej udalosti vykonal jej vlastné šetrenie za účelom zistenia relevantných skutočností na ustálenie

zodpovednosti za vznik škody, pretože spoločnosť SAD LIORBUS, a.s. na výzvu žalovaného listom zo
dňa 30.06.2015 žalovanému oznámila, že z dôvodu absencie viny ich vodiča, nehodu do poisťovne
(t.j. žalovanému) nenahlásila. V rámci daného šetrenia oslovila oboch účastníkov nehody s vyplnením
dotazníka k hláseniu škodovej udalosti. Z uvedených dotazníkov vyplýva, že účastníci rozdielne
popisujú priebeh udalosti, keď vodička poškodeného vozidla udáva, že autobus začal predbiehať pred

ním idúci traktor v čase, keď už bol predbiehaný poškodeným vozidlom a vytlačil ju do poľa - zástupca
spoločnosti ARRIVA Liorbus, a.s. (po zmene obchodného mena od 27.11.2015) uvádza, že vodička
poškodeného vozidla pri predbiehaní autobusu zbehla z vozovky a narazila v priekope prednou časťou
vozidla do pozostatku stromu, pričom ku kontaktu vozidiel nedošlo. S ohľadom na uvedené tvrdenia
navrhol žalobu zamietnuť a uhradiť žalovanému vzniknuté trovy konania.

3. Súd uznesením zo dňa 26.03.2018, č.k. 31 Cb 78/2017-63 zrušil predmetný platobný rozkaz a
uznesením zo dňa 26.03.2018, č.k. 31 Cb 78/2017-64 vyzval žalobcu na vyjadrenie k podanému
odporu. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 24.04.2018 uviedol, že už zo správy o nehode, ktorá
bola podpísaná oboma účastníkmi škodovej udalosti, vyplýva priebeh udalostí tak, ako ho opisuje

žalobca vychádzajúc z oznámenia škody z poistenia motorových vozidiel predloženého pani Z.. V
uvedenej správe o nehode zakreslené šípky preukazujú smer idúcich motorových vozidiel, t.j. traktor,
ktorý pani D. na poškodenom motorovom vozidle, EČV: K., predbiehala, išiel rovno vo svojom jazdnom
pruhu, pričom vodička poškodeného motorového vozidla, pani Z., už bola vedľa autobusu, keď vodič
autobusu, pán S., začal meniť smer do druhého jazdného pruhu a začal predbiehať traktor idúci pred

ním. Predmetná správa o nehode, ako už žalobca skôr uvádza vo svojom vyjadrení, bol podpísaný
oboma účastníkmi škodovej udalosti, t. j. účastníci škodovej udalosti svojimi podpismi potvrdili správnosť
údajov a rovnako priebeh škodovej udalosti tak ako je zaznačený v predmetnej správe o nehode.
Na základe uvedeného žalobca predloženú a podpísanú správu o nehode so zaznačením priebehuškodovej udalosti považuje za dostatočne preukazujúcu právny základ. Žalobca tiež spolu s návrhom na
vydanie platobného rozkazu predložil aj záznam o preverení oznámenia škodovej udalosti Okresného
dopravného inšpektorátu zo dňa 16.05.2016 - ORPZ-RK-ODI- 7-135/2015, z ktorého vyplýva, že sa

vodiči na zavinení dohodli a vec bola vybavená napomenutím. Na základe predmetného záznamu z
polície žalobca požiadal o doloženie dokladov k regresnému nároku vodiča - vinníka pána XX.XX.XXXX
S., ktorý doručil žalobcovi čestné vyhlásenie, v ktorom čestne vyhlásil, že dňa 16.05.2016 spôsobil
škodu na poškodenom motorovom vozidle. Týmto čestným vyhlásením pán S. len potvrdil priebeh
škodovej udalosti tak, ako bol zaznačený v správe o nehode, ktorý podpísal hneď po škodovej udalosti

a ktorá bola následne doručená žalobcovi spolu s oznámením škody z poistenia motorových vozidiel
zo strany pani Z.. Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta, že ani predložené čestné vyhlásenie, v
ktorom pán S. čestne vyhlasuje, že dňa 16.05.2018 spôsobil škodu nemožno akceptovať ako dôkaz
preukazujúci,žezodpovednosťzavznikškodynapoškodenomvozidlenesieprevádzkovateľalebovodič
autobusu, nakoľko v čestnom vyhlásení chýba údaj o vozidle, ktoré malo spôsobiť škodu. K uvedenému
si žalobca dovoľuje uviesť, že dňa 12.01.2017 bola pánovi S. zaslaná výzva na doloženie čísla poistnej

udalosti. Následne dňa 15.02.2017 bolo na základe zaslanej výzvy doručené žalobcovi od pána S.
čestné vyhlásenie o zavinení škody dňa 16.05.2016, označené s rovnakým číslom poistnej udalosti
ako bolo uvedené na výzve, ktorú žalobca doručil pánovi S.. Na základe uvedeného má žalobca za
to, že nie sú pochybnosti o tom, že si pán S. priznáva zavinenie práve v tejto predmetnej škodovej
udalosti. Žalovaný v podanom odpore tiež uvádza, že v rámci daného šetrenia oslovil oboch účastníkov

nehody s vyplnením dotazníka k hláseniu škodovej udalosti a z predložených dotazníkov vyplýva, že
účastníci rozdielne popisujú priebeh udalosti. K uvedenému si žalobca dovoľuje uviesť, že práve vodička
poškodeného vozidla, zhodne v danom dotazníku uvádza priebeh škodovej udalosti s oznámením škody
z poistenia motorových vozidiel, ktoré predložila žalobcovi a tiež so správou o nehode, ktorá bola
spísaná a podpísaná oboma účastníkmi škodovej udalosti, teda aj pánom S.. Žalobca tiež uvádza, že aj

samotný náčrt vzájomného postavenia vozidiel tesne pred nehodou korešponduje s náčrtom v správe o
nehode. Naopak náčrt zástupcu spoločnosti ARRIVA Liorbus, a. s. nezodpovedá tomu, čo pán S. svojím
podpisom potvrdil v spísanej správe o nehode.

4. V duplike doručenej súdu dňa 25.05.2018 sa žalovaný vyjadril tak, že v danej správe v bode 12

sa uvádza upresnenie nákresu, kde je označené iba jedno políčko č. 11 pri vozidle A (t.j. vozidle
vodičky Z., poistené havarijné u žalobcu), ktoré dopĺňa nákres popisom, že toto vozidlo v čase nehody
predchádzalo. Pri vozidle B (t.j. vozidlo údajného škodcu) nie je označené žiadne políčko, hoci ak by
mal byť nesporný priebeh nehody uvádzaný vodičkou XX,, logicky by tiež malo byť aj pri vozidle B
označené políčko č. 11, t.j. že aj vozidlo B v čase nehody predchádzalo, tak ako uvádzajú šípky na

nákrese. Zo záznamu o preverení oznámenia škodovej udalosti políciou, kde žalobca poukazuje na
údaj v poznámke daného oznámenia cit.: „vodiči sa na zavinení dohodli, vec vybavená napomenutím“.
Takéto tvrdenie sa v uvedenom oznámení uvádza, ale nie je z neho zrejmé, ako sa vodiči mali na
zavinení dohodnúť, t.j. či dohoda vodičov znela, že za nehodu zodpovedá vodička Z., alebo že za
nehodu zodpovedá vodič S.. Žiadna dohoda vodičov o zavinení nevyplýva ani zo žalobcom predloženej

správy o nehode. A tiež vinníka neurčila ani polícia. Čestné vyhlásenie pána S. nie je kompletné - v
časti označenia vozidiel. Nie je teda z neho možné uzavrieť, že uvedeným vyhlásením pán S. naozaj
potvrdzuje, že prevádzkou motorového vozidla EČV:V v daný deň spôsobil škodu na inom motorovom
vozidle EČV: G Žalobca poukazuje na to, že v uvedenom čestnom vyhlásení sa nachádza číslo poistnej
udalosti, a preto je v spojení s regresnou výzvou označenou rovnakým číslom poistnej udalosti, v ktorej

regresnej výzve sa uvádza aj EČV poškodeného vozidla aj vozidla škodcu, nepochybné k akej poistnej
udalosti si pán S. zavinenie priznáva. Keďže ide o tlačivo vyhotovené žalobcom, pričom číslo poistnej
udalosti je tiež predtlačené žalobcom, nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca v samotnom čestnom
vyhlásení ponecháva na vyplnenie miesto pre identifikáciu vozidla. Vychádzajúc z tvrdenia žalobcu, by
potom predsa stačilo, aby v čestnom vyhlásení bolo iba miesto pre identifikáciu „škodcu“ a číslo poistnej

udalosti, prázdne predtlačené (vybodkované) miesto je nadbytočné. Z uvedených dôvodov považuje
preto priebeh nehody a jej zavinenie za sporné skutočnosti. Žalobca nepreukázal, že za vznik škody na
motorovom vozidle Suzuki EČV:G zodpovedá vodič, či prevádzkovateľ autobusu EČV: V a teda žalovaný
je s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinný poskytnúť žalobcovi, na ktorého prešlo

výplatou poistného plnenie právo poškodeného na náhradu škody, náhradu škody.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.6. Na pojednávaní dňa 31.05.2019 žalobca a žalovaný zotrvali na svojich doterajších písomných
prednesoch a zopakovali nosné argumenty v nich uvedené. Na predmetnom pojednávaní súd vykonal
výsluch svedkyne S. Z., ktorá uviedla, že išla autom do obce Štiavnica so synom a pred ňou išiel pomaly

autobus. Má menšie auto, preto nevidela, či pred autobusom ešte niečo je. Cestu poznala. Začala
autobus predbiehať, keď bola pri vodičovi, začal aj on odbočovať a vytlačil ju do poľa, kde narazila na
peň. Vodič si ju vôbec nevšimol a ďalej pokračoval. Tento autobus v obci končí. Zastavila šoféra, ktorý
bol prudký. Zavolala políciu. Šofér tvrdil, že to bolo v zákrute, avšak to bolo dávno pred tou zákrutou,
bola to rovná cesta. Bola na jeho úrovni, keď obiehal traktor. Nevedela presne uviesť, či polícia určila

vinníka škodovej udalosti, povedali, že tam prebiehať môže a nech sa so šoférom dohodne. Následne
dodala, že si to pamätá tak, že jej dali za pravdu a potom sa tam pán začal doťahovať. Pán to podpísal,
a až následne dodatočne, keď sa to začalo riešiť cez poisťovňu s tým nesúhlasil. Vodič autobusu si
to nechcel od prvej chvíle uznať. Volala preto aj políciu, lebo odišiel z miesta nehody. Následne mu
polícia dohovárala. Polícia povedala, že je to priestupok, že odišiel z miesta nehody a nezastal. K
stretu vozidiel neprišlo, len ju vytlačil, nedával ani smerovku, až keď bola na jeho úrovni. Záznam o

nehode vypisovala ona, po nahliadnutí do predmetnej správy uviedla, že vypísala svoju časť a pán S.
svoju. Zhodli sa na znení tejto správy, nepamätala si, kto zaškrtol v predmetnej správe bod 12. K. S.
nerozporoval skutočnosť, že prebiehal traktor. Na otázku súdu, či vôbec a koho napomenuli policajti,
svedkyňa nakoniec dodala, že vodiča, lebo nezastal, ona nedostala žiadnu „výtku“.

7. Na pojednávaní konanom dňa 31.05.2019 vypovedal svedok Z. S., ktorý uviedol, že išiel autobusom
smer Štiavnica, pred ním išiel traktor. Dal smerovku, že ho bude obiehať, všimol si, že traktor pôjde
na družstvo. Traktor sa dal na bok a on šiel ďalej. Keď sa vracal zo Štiavnice, videl tam biele auto,
bolo vpichnuté v tráve, asi tam bol peň. Zastavila ho vodička a pýtala sa ho, či išiel smer na Štiavnicu.
Povedala mu, že ho chcela predbehnúť a že ju vytlačil z cesty. Zavolala políciu. Vôbec nevedel, že bola

za ním, zistil to až keď išiel naspäť. On mal 20-30 metrov smerovku. Je tam zatáčka, most sa zužuje, je
tam úzka cesta. Tam by ho auto nepredbehlo. V autobuse mal jedného strážnika, ktorý išiel na družstvo
do X.. Staršieho pána, ktorý potvrdil smerovku. Vravel to polícii. On na aute nemal škodu, nevedel, že
ju vytlačil, ani nič nevidel. Spísali papier, nakreslila to. Povedala, že príde a dá mu ho ofotený, avšak
následne mu dala prázdny papier podpísať. Vravela, že ona to dala do opravovne, ale ten prázdny papier

nepodpísal. Následne išiel po roku do poisťovne žalobcu a tam ho pani presvedčila, aby podpísal čestné
prehlásenie. Tvrdila, že to nie je vina, ale spoluúčasť. Keby bol vinník, tak by dostal od polície pokutu,
ale žiadnu nedostal. Polícia uviedla, aby sa dohodli. Povedali mu, že pôjde na stanicu do Ružomberka,
potom prišli a povedali, aby sa dohodli. Povedali, že to pôjde z jej poistky, že len, aby sa podpísal, že
tam bol. Na výzvu žalovaného, aby popísal manéver, uviedol, že išiel pred ním traktor, ešte tomu pánovi

vravel, že ho predbehne, ale ten traktor odbočoval doprava na družstvo, pustil ho. On nevyšiel zo svojho
jazdného pruhu, načo by vychádzal, keď traktor dal smerovku, že bude odbočovať doprava. Potom keď
ho zastavila vodička, polícia sa ho pýtala, či ju nevytlačil. Boli tam koľaje z jeho auta, ešte v prachu keď
sa vracal. Nevedel uviesť, kedy ho chcela predbehnúť, on asi 20 metrov pred zákrutou hodil smerovku.
V čase, keď vyhodil smerovku neregistroval nevidel žiadne auto. Cesta tam nie je široká. Chodí sa tadiaľ

30-40 km/h. Svedok uviedol, že sa nedohodli, kto zodpovedá za škodovú udalosť. Povedali, že to pôjde z
jej poistky. Správu o nehode vypisovala svoju časť ona, on svoju a nákres robil policajt. Správu o nehode
podpísal, keď tam už bol nákres. Po nahliadnutí do nákresu a otázku súdu, či je ten nákres správny
uviedol, že je zlý, podpísal ho preto, lebo mu ho priniesol policajt, videl len traktor a povedal mu, aby
to podpísal. Myslel si, že ten traktor je už nakreslený tak, že je vedľa. Ponáhľal sa, policajt mu to dal na

podpis. On by to znovu tak podpísal, lebo jemu to vyplýva tak, že ten traktor je už mimo cesty. Na otázku,
či čítal čestné prehlásenie pred podpisom, odpovedal, že nečítal, dostal dva papiere, nevie, čo bolo na
druhej strane napísané. Svedok potvrdil, že ide o čestné prehlásenie spolu so žiadosťou o doloženie
nároku nachádzajúce sa v spise na č.l. 31, 32. Dodal, že tam nebolo ani číslo autobusu, prehovorila ho
pani, že to nič nie je. Nechcel zle. On si to vôbec nevšimol. Pani mu to dala na podpis. Vedel, že ide o túto

škodovú udalosť. Len sa spýtal, prečo tam nie je číslo jeho auta a ani auta druhej vodičky. Povedala, že
nič to nie je, chytro to podpísal a išiel preč. Na otázku súdu, koho napomenuli policajti, uviedol, že jeho
nie, to si nepamätá. Policajt odišiel, pokutu nedostal. Dohoda bola taká, že vodička si to dá cez poistku
a on bude svedok. Tak sa dohodli. Na otázky právneho zástupcu žalobcu, či o škodovej udalosti uviedol
podrobnosti zamestnávateľovi, ktorý nezakreslil správne nehodový dej do doplňujúceho dotazníka (č.l.

57,58) uviedol, že mu podrobnosti povedal. Ten nákres nie je správny, ale on tam nebol. Bola to sobota.

8. V nariadenej konfrontácii medzi svedkyňou Z. a svedkom S. sa svedkovia vyjadrili k rozdielnemu
popisu miesta škodovej udalosti. N. uviedla, že škodová udalosť sa stala 50 m pred zákrutou. Bola torovná cesta. Odbočka je za zákrutou. Svedkyňa označila také isté miesto škodovej udalosti ako pán S..
Súd konštatoval, že svedkyňa rozdielne uvádzala samotný stret s pňom, ktorý sa mal nachádzať 50 m
pred zákrutou a označila iný strom, na ceste do ktorého narazila. Svedok S. označil ten istý peň ako vo

svojej výpovedi, ktorý bol v zákrute a do tohto narazila svedkyňa Z.. Svedkyňa Z. zotrváva na svojom
tvrdení, že ide o peň, ktorý sa nachádza 50 m pred zákrutou. Svedkyňa Z. uviedla, že keby svedok S.
išiel vo svojom jazdnom pruhu, mala vzadu malé dieťa, nešla rýchlo a keby sa autobus nedostal do jej
jazdnej dráhy, nemala dôvod zísť dole. Nevedela, či potom odbočoval ten traktor dole, to nesledovala.
Keby ju vodič videl, tak by zastal. Je jasné, že ju nevidel. Pán S. trval na tom, že tie stromy tam stále

stoja a je jasné, ktorý peň tam stále je. Pamätá si to preto, lebo tadiaľ chodí. On ukáže aj teraz ten peň a
že je v zákrute. Svedkyňa Z. doplnila, že je to viditeľná zákruta a je jedno, ktorý peň to je, on ju nevidel.
Keby to bola opačná zákruta nemôže prebiehať. Zopakovala, že to bolo pred zákrutou. Jazdná dráha
bola na rovnej ceste. Súd svedkov upozornil na rozdielne výpovede v časti týkajúcej sa napomenutia zo
stranypolície.Svedkyňauviedla,ženapomenulisvedka,žeušielzmiestanehody,juniktonenapomenul.
Svedok uviedol, že jeho nenapomenuli, keďže uviedol, že nevidel tú nehodu. Nemohol ujsť z nehody.

Policajt sa ho iba pýtal, prečo odišiel z miesta nehody, avšak on nevedel, že sa niečo stalo, vysvetlil
im, že nehodu nevidel, a že ho môžu vziať na policajnú stanicu. K smerovke, ktorú mal dať svedok S.,
svedkyňauviedla,žejunemohlavidieť,nakoľkobolavedľaneho.Svedokdoplnil,ženamiestepovedala,
že ju nevidela, lebo tam bolo slnko. On mal svedka toho chlapa. Svedkyňa nevedela, o akého pána sa
ma jednať, tvrdila, že tam nikto nebol, žiadneho cestujúceho si nevšimla.

9. Na pojednávaní dňa 13.08.2019 žalobca zotrval na svojom písomnom záverečnom stanovisku
doručenom súdu dňa 20.06.2019, v ktorom uviedol nasledovné. Zo Správy o nehode podpísanej
svedkyňou Z. a svedkom S. vyplýva, že autobus pri predbiehaní pred ním idúceho traktora vošiel do
protismeru v čase, kedy už autobus predbiehalo osobné auto vedené svedkyňou Z.. Z písomného

čestného vyhlásenia svedka S. vyplýva, že zavinil vznik škodovej udalosti a spôsobenie škody. Svedok
S. vo svojej výpovedi potvrdil, že uvedené čestné vyhlásenie sa týka škodovej udalosti prejednávanej
v tomto spore, čoho si bol vedomý aj v čase podpisu daného čestného vyhlásenia. Zo Záznamu ORPZ
ODI Ružomberok o preverení oznámenia - škodovej udalosti vyplýva, že účastníci škodovej udalosti sa
na zavinení jej vzniku dohodli a vec bola zo strany polície riešená napomenutím. Vodička osobného auta

svedkyňa Y.. potvrdila v súlade so Správou o nehode, že počas toho, ako predbiehala autobus, ju vodič
autobusu vytlačil z vozovky tým spôsobom, že začal predbiehať pred ním idúci traktor, čím ju obmedzil, v
dôsledku čoho došlo k vzniku škodovej udalosti, keď svedkyňa N. v snahe vyhnúť sa kolízii s autobusom
prešla mimo vozovku a narazila do pňa stromu. Vodič autobusu svedok S. vo svedeckej výpovedi
potvrdil, že podpísal Správu o nehode obsahujúcu skutočnosť, že pri škodovej udalosti prechádzal do

protismerného jazdného pruhu z dôvodu predbiehania pred ním idúceho traktora. Tlačivo Správy o
nehode, ktoré podpísal, vo svojej výpovedi označil za nesprávne. Vodič autobusu svedok S. označil za
nesprávne aj tlačivo, ktoré vyplnil jeho zamestnávateľ pri prešetrení deja škodovej udalosti žalovaným.
Vodič autobusu svedok S. potvrdil podpísanie písomného čestného vyhlásenia o tom, že zavinil vznik
škodovej udalosti, pričom v okamihu podpisu jednoznačne vedel, o akú škodovú udalosť sa jedná,

identifikoval ju dátumom, a vo svedeckej výpovedi potvrdil, že v deň škodovej udalosti nebol účastníkom
žiadnej inej škodovej udalosti. Výsluch svedkov, ani ich konfrontácia, nepriniesli žiadne ďalšie relevantné
skutočnosti. V otázke zavinenia vzniku škodovej udalosti vodičom autobusu žalobca uniesol dôkazné
bremeno vyššie uvedenými listinnými dôkazmi a výpoveďou vodičky osobného auta svedkyne Z..
Prostriedky procesného úroku žalobcu boli počas celého sporu konzistentné. Prostriedky procesnej

obrany žalovaného nemožno hodnotiť ako konzistentné. Vodič autobusu podpísal Správu o nehode,
pričom následne túto Správu o nehode označil za nesprávnu a nákres priebehu škodového udalosti
označil za „zlý“. Vodič autobusu označil za „nie správny“ aj záznam vypracovaný jeho zamestnávateľom
po konzultácii s ním. Nakoniec vodič autobusu podpísal čestné vyhlásenie o tom, že zavinil vznik
škodovej udalosti, pričom dodatočne túto skutočnosť zľahčoval slovami: „ja som si to ani nevšimol. Ona

mi to len dala a ja som to len podpísal“. Je nepochybné, že dôvodom vzniku škodovej udalosti bol
spôsob riadenia autobusu jeho vodičom. Aj v prípade, ak by súd nemal preukázanú skutočnosť, že vodič
autobusu prešiel do protismerného jazdného pruhu, čím by porušil § 15 ods. 5 písm. i) zákona č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke, je nepochybné, že smerovkou naznačoval zmenu smeru svojej jazdy, čím
obmedzil vodičku osobného auta, ktorá ho v tom čase predbiehala, čím porušil ustanovenie § 15 ods.

2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. V spore sa preto podarilo preukázať zavinenie vodiča
autobusunavznikuškodovejudalosti.Vsporeniejesporné,žekškodovejudalostidošlomedzivodičkou
osobného auta a autobusom pravidelnej medzimestskej dopravy. Poistený žalovaného je podnikateľský
subjekt vykonávajúci pravidelnú prepravu osôb, čo sme preukázali výpisom z obchodného registrapoistenéhožalovaného.Poistenýžalovanéhoakoprávnickáosobavykonávajúcadopravuzodpovedáza
škodu spôsobenú osobitou povahou tejto prevádzky podľa § 427 ods. 1 OZ, pričom sa jedná o objektívnu
zodpovednosť, ktorej sa podľa § 428 OZ nemožno zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré

majú pôvod v prevádzke. Existencia žiadnych okolností, ktoré by nemali pôvod v prevádzke, nebola
žalovaným v súvislosti so vznikom škodovej udalosti tvrdená. Osobitnou povahou prevádzky sú jej
typické vlastnosti, ktoré spočívajú v jej nebezpečnosti a sú spôsobilé vyvolať škodu, v tomto prípade
najmä zvýšená rýchlosť a vysoká hmotnosť autobusu a z nich vyplývajúce zvýšené nebezpečenstvo
pre okolie v súvislosti s pohybom autobusu. Za stret autobusu s osobným autom možno považovať

aj vzájomné škodné pôsobenie na seba bez toho, aby došlo k fyzickému stretu vozidiel, napríklad
signalizácia zmeny smeru jazdy smerovkou autobusu v čase, kedy už za ním idúce osobné vozidlo
začalo predbiehanie. V spore preto bolo preukázaná zodpovednosť poisteného žalovaného za škodu a
že nárok žalobcu na náhradu poistného plnenia podľa § 813 ods. 1 OZ a podľa § 15 ods. 1 zákona č.
381/2001 Z. z. je uplatnený dôvodne.

10. Žalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť v písomnom záverečnom stanovisku doručenom súdu
dňa 08.08.2019 na pojednávaní konanom dňa 13.08.2019 a zároveň požiadal súd, aby konal a rozhodol
v jeho neprítomnosti. Súd s ohľadom na uvedené mal za to, že boli splnené procesné podmienky na
konanie v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný v záverečnom stanovisku uviedol, že zo žiadneho z
dokladov pripojených k žalobe nevyplýva, že k škodovej udalosti došlo tak, ako je opísaná v žalobe

(t.j. že by v čase predbiehania autobusu poškodeným vozidlom, začal vodič autobusu predbiehať
pred ním jazdiaci traktor, čím vytlačil z cesty poškodené vozidlo). Objasniť skutočnosť, ako naozaj
došlo k vzniku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu (vytlačeniu) poškodeného vozidla mimo
vozovky, nepomohla ani výpoveď samotných účastníkov predmetnej škodovej udalosti ani ich následná
konfrontácia. Účastníci predmetnej škodovej udalosti síce rovnako na pojednávaní dňa 31.05.2019

označili úsek cesty, na ktorom malo dôjsť k vzniku škodovej udalosti, avšak už sa nezhodli na presnom
označení miesta škodovej udalosti (svedok XX označil ako miesto vzniku peň, ktorý bol v zákrute;
svedkyňa Z. označila ako miesto vzniku peň, ktorý sa nachádzal 50 m pred zákrutou) a nezhodli sa ani
na priebehu škodovej udalosti. Rozpornou a v konaní nedostatočne preukázanou ostala aj skutočnosť
o zavinení škodovej udalosti, keď táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho dokladu pripojeného k žalobe

a rozporná ostala aj po výpovedi a konfrontácii samotných účastníkov škodovej udalosti. Žalovaný sa
nestotožňuje s názorom žalobcu, že zo Správy o nehode podpísanej obidvomi účastníkmi predmetnej
škodovej udalosti vyplýva, že „autobus pri predbiehaní pred ním idúceho traktora vošiel do protismeru v
času, kedy už autobus predbiehalo osobné auto vedené svedkyňou N.“. Správa o nehode neobsahuje
žiadny slovne spísaný popis škodovej udalosti a je zaškrtnuté len políčko o predchádzaní vozidlom

„A“ (poškodené vozidlo), čo samo o sebe nesvedčí o takom priebehu, aký žalobca popísal ako skutkové
tvrdenie. Pokiaľ by malo byť pravdivé uvedené tvrdenie žalobcu, v predmetnej Správe o nehode v
kolónke č. 12. Okolnosti nehody, by mala byť pri vozidle „B“ zaškrtnutá niektorá z možností, ako: 10-
menilo jazdný pruh, 11-predchádzalo, 15-vošlo do protismeru. V predmetnej Správe o nehode však
absentuje informácia o mieste, kde sa v čase vzniku škodovej udalosti nachádzal autobus, pričom

z nákresu nachádzajúceho sa v predmetnej Správe o nehode, nemožno relevantne posúdiť, kde sa
nachádzal autobus a poškodené vozidlo. Žalobca ako v priebehu konania, tak aj vo svojom poslednom
písomnom vyjadrení zo dňa 20.06.2019, poukazuje na Záznam ORPZ Ružomberok o preverení
oznámenia - škodovej udalosti, z ktorého vyplýva, že účastníci škodovej udalosti sa na zavinení dohodli
a vec bola zo strany polície riešená napomenutím. Žalovaný môže súhlasiť so žalobcom na tom, že

predmetný záznam obsahuje v časti Poznámka text: „na zavinení sa vodiči dohodli, vec vybavená
napomínaním“, avšak z predmetného záznamu už nevyplýva pre toto konanie podstatná informácia, a
to, ako sa vodiči na zavinení dohodli. Z predmetného záznamu nevyplýva ani skutočnosť ako bola vec
vybavená napomenutím, teda ktorý z účastníkov predmetnej škodovej udalosti bol políciou napomenutý.
Túto skutočnosť sa nepodarilo objasniť ani výpoveďou a konfrontáciou samotných účastníkov škodovej

udalosti, vzhľadom na ich rozdielne výpovede v časti týkajúcej sa napomenutia zo strany polície.
Skutočnosť, že k dohode o zavinení medzi účastníkmi predmetnej škodovej udalosti nedošlo podporuje
aj tvrdenie svedkyne XX.XX.XXXXvyslovené na pojednávaní dňa 31.05.2019 keď uviedla, že: „on
(svedok S. pozn. žalovaného) si to nechcel od prvej chvíle uznať“ , ako aj tvrdenie svedka S. počas
celej jeho výpovede na pojednávaní dňa 31.05.2019, kedy konzistentne tvrdil, že svedkyňu Z. počas

cesty za jeho autobusom nevidel a nevidel ju ani v čase keď chcel začať manéver predbiehania tým,
že vyhodil smerovku (nevyšiel pritom zo svojho jazdného pruhu), pričom sa však najprv presvedčil, či
tak môže spraviť a či autobus v tom čase nepredbieha už iné vozidlo. Čestné vyhlásenie o zavinení
škody podpísané svedkom S., na ktoré poukazuje žalobca, nie je kompletné, nie je teda z nehomožné podľa názoru žalovaného uzavrieť, že uvedeným vyhlásením svedok S. naozaj potvrdzuje, že
prevádzkou motorového vozidla EVČ: V v daný deň spôsobil škodu na motorovom vozidle EVČ: G
Samotný svedok S. pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 31.05.2019 uviedol, že pri jeho návšteve v

poisťovni žalobcu citujem: „ma (svedka S. pozn. žalovaného) pani presvedčila, aby som podpísal čestné
prehlásenie.Tvrdila,žetoniejevina,alespoluúčasť“,čímbolzostranyžalobcupripodpisepredmetného
čestného vyhlásenia uvedený do omylu. Vzhľadom na rozpory vyplývajúce z vykonaných dôkazov vo
vzťahu k priebehu škodovej udalosti a jej zavineniu, ktoré sa nepodarilo žalobcovi odstrániť, žalobca
neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, ktorých zaplatenia sa podanou žalobou

žalobca spolu s istinou domáha, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 3 Cdo 212/2017, ako aj rozhodnutie Krajského súdu Bratislava zo dňa
15.02.2017, sp. zn. 3Cob/93/2015, v zmysle ktorého prechod práva na náhradu škody na poisťovateľa
je limitovaný výškou plnenia, ktorú poisťovateľ vyplatil poistenému. Nárok žalobcu na zaplatenie úroku z
omeškania považujeme preto v celom rozsahu za nedôvodný. Vzhľadom k vyššie uvedenému žalovaný
aj naďalej nepovažuje za preukázaný právny základ podanej žaloby a síce, že prevádzkou autobusu

došlo k poškodeniu poškodeného vozidla, teda že poškodenému vzniklo právo na náhradu škody voči
prevádzkovateľovi či vodičovi autobusu, ktoré by následne výplatou poisteného plnenia za poškodenie
poškodeného vozidla mohlo prejsť na žalobcu.

11. Zo záznamu o preverení škodovej udalosti vyplýva, že účastníkom škodovej udalosti, pánovi XX.

Zo a pani Z. bolo oznámené, že sa nejedná o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť, ktorú orgány
Policajného zboru neobjasňujú, pričom bola vec vybavená napomenutím, na zavinení sa vodiči dohodli.

12. Zo správy o nehode vyplýva, že dňa 16.05.2015 vozidlo A N. N., EČV G predchádzalo vozidlo B
F., EČV V pričom bolo poškodené len vozidlo A. Z nákresu škodovej udalosti vyplýva, že autobus mal

začať obiehať traktor. Správa o nehode bola podpísaná oboma vodičmi.

13. Z oznámenia škody vodičky XXXXXXXXXX vyplýva, že mala prebiehať autobus, keď vodič autobusu
začal predbiehať traktor idúci pred ním, nevidel ju a vytlačil ju z cesty.

14. Z čestného vyhlásenia o zavinení škody k poistnej udalosti č. 2090150655 zo dňa 15.02.2017
vyplývajú údaje vodiča Z. S. na predtlačenom tlačive žalobcu o spôsobení škody bez vyplnenia údajov o
tom, akým motorovým vozidlom bolo spôsobená škoda, na akom motorovom vozidle s podpisom vodiča
S..

15. Z vyjadrenia spoločnosti SAD LIORBUS, a.s. zo dňa 30.06.2015 k podkladom ku likvidácii škody
vyplýva, že uvedeného dňa autobus EČV: V premávajúci na pravidelnej linke Ružomberok - Liptovská
Štiavnica, išiel za pomaly idúcim traktorom. Za autobusom išla vodička motorového vozidla EČV: G
Nakoľko kolóna išla zjavne pomaly vodička sa rozhodla túto predísť v tiahlej ľavotočivej zákrute, pričom
zišla z vozovky a narazila do pňa z odpíleného stromu. Nakoľko vodička tvrdila že bola obmedzená zo

stranyautobusu,ktorýsajejdostatočnenevystúpilnapravústranu,bolakuškodeprivolanápolíciazODI
Ružomberok. Polícia po obhliadke miesta nehody a kontrole dokladov a vozidiel, nedala za vinu vodičovi
autobusu a nakoľko autobus nebol nijako poškodený, pokračoval vjazde. Na požiadanie vodičky OMV,
ktorá tvrdila, že škodu si bude riešiť cez svoju poisťovňu, poskytol jej vodič autobusu svoje údaje (správa
nie je podpísaná a nie je uvedené kto je vinný a kto poškodený). Z uvedených dostupných poznatkov

spoločnosť nenahlásila uvedenú nehodu do poisťovne.

16. Z doplňujúceho dotazníka k škodovej udalosti spoločnosti SAD LIORBUS, a.s. vyplýva, že za pomaly
idúcim traktorom išiel autobus a za autobusom vozidlo EČV:G Vodička začala prebiehať vpredu idúce
vozidlá v miernej zákrute pričom zbehla z vozovky a narazila v priekope prednou časťou vozidla do

pozostatku stromu. Ako príčinu uviedol netrpezlivosť vodičky. Na otázku, ako sa snažil zabrániť nehode,
uviedol, že jazdou v pravom jazdnom pruhu za traktorom rýchlosťou cca 20 km.

17. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s
výpismi z obchodného registra strán konania, so zápisom o poškodení vozidla, s osvedčením o evidencii

- časť II. vozidla A, s fotodokumentáciou, s kalkuláciou opravy, s faktúrou č. XXXXXXXX, s internou
faktúrou, so žiadosťou o vystavenie krycieho listu, s oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti
2090150655, s výpisom z účtu, so žiadosťou o refundáciu, s odpoveďou na žiadosť o refundáciu zo
dňa 25.01.2016, s listom o doložení dôkazov zo dňa 12.01.2017, s e-mailovou komunikáciou medzistranami konania, s doplňujúcim dotazníkom svedkyne Z., s fotkami a pohľadmi z webovej stránky
www.google.maps.sk a street view na miesto škodovej udalosti, s náčrtmi
škodovej udalosti miesta škodovej udalosti svedkov na pojednávaní konanom dňa 31.05.2019.

18. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

19. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,

označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

20. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

22. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

23. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

24. V zmysle § 788 ods. 1 a 3 OZ sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy
sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva

a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel,
oznámené.

25. Podľa § 797 ods. 1 až 3 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach

ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

26. Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

27. Podľa § 420a ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

28. Podľa § 420a ods. 2 OZ škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená podľa
písm. a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, podľa písm. b)
fyzikálnymi,chemickými,prípadnebiologickýmivplyvmiprevádzkynaokolie,podľapísm.c)oprávneným

vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu
podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

29. Podľa § 420a ods.3 OZ zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným

konaním poškodeného.

30. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,

uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnejzmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo
stratou veci.

32. Žalobca sa podanou žalobou domáha refundácie poistného plnenia vyplateného poškodenému z
havarijného poistenia uzavretého u žalobcu, v dôsledku spôsobenej škody na motorovom vozidle zn.
N. N., EČV:G a to vo výške 516,98 eur s príslušenstvom. Náhradu poskytnutého poistného plnenia si
žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 19.06.2015 z titulu náhrady škody v zmysle § 813 odsek 1

OZ v spojení s § 442 OZ a nasl., nakoľko mal vodič motorového vozidla zn. IRIBUS, EČV:V spôsobiť
predmetnú škodu. Žalovaný nárok poprel.

33. V konaní nebolo sporné, že vodička motorového vozidla Suzuki Swift, EČV: G narazila prednou
časťou svojho motorového vozidla do odpíleného pňa stromu na ceste III/2226 dňa 16.05.2015, na
ktorom bola spôsobená škoda v celkovej výške 818,38 eur. Poškodená spoločnosť NUBIUM, s.r.o. si

uplatnila nárok na poistné plnenie u svojho poisťovateľa-žalobcu, s ktorým mala uzatvorené havarijné
poistenie. Následne žalobca uhradil poškodenému poistnú sumu vo výške 516,98 eur dňa 08.06.2015.
Listom zo dňa 19.06.2015 si uplatnil nárok na refundáciu vyššie uvedeného poistného plnenia, keďže
podľa žalobcu mal škodu spôsobiť prevádzkovou činnosťou poistený žalovaného. Skutočnosť, že
poistený ARRIVA Liorbus, a.s., IČO 36 403 431 je poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného sporná nebola. Rovnako sporným nebolo ani to, že
predmetná spoločnosť a prostredníctvom nej aj jej zamestnanec vodič XX. Právo vykonáva v rámci
predmetu podnikateľskej činnosti cestnú pozemnú nepravidelnú hromadnú osobnú dopravu a verejnú
pravidelnú osobnú cestnú dopravu.

34. Sporným bol v konaní samotný priebeh škodovej udalosti, ako aj vznik nároku na náhradu poistného
plnenia, ktorý žalovaný nemal za preukázaný, keďže správa o nehode nemá charakter uznania
zodpovednosti vodiča motorového vozidla, prevádzkou ktorého mala byť spôsobená škoda (rovnako tak
ani čestné prehlásenie vodiča S.).

35. Právo žalobcu voči žalovanému, ktorý spôsobil škodu prevádzkou dopravného prostriedku pri
dopravnej nehode, nie je právom na plnenie z poistenia, ale právom na náhradu škody, ktoré je v zmysle
§ 813 ods. 1 OZ
odvodenéodprávapoškodeného(poistencažalobcu).Prechodomprávananáhraduškodyzpoisteného
na poistiteľa vstupuje poistiteľ (žalobca) vyplatením plnenia do práv poisteného-poškodeného. (bližšie

pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 24/2009).

36. Súd pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal zo skutočností, že právne posúdenie prípadu je
nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení § 813 ods. 1 OZ v zmysle ktorého, ak poistený má proti inému
právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do

výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. V tomto smere súd skúmal rozpornú otázku, a to splnenie
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu u poisteného žalovaného. V zmysle § 420a OZ chýba
jedna z podmienok vzniku zodpovednosti - protiprávnosť konania toho, kto za škodu zodpovedá. Stačí,
že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou niekoho, a to bez ohľadu na to, či spôsobenie škody
bolo zavinené, alebo nie, ako aj bez ohľadu na to, či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou

prevádzkovateľ činnosti porušil určitú právom uloženú povinnosť, alebo nie. Na vznik zodpovednosti
stačí, že je tu príčinná súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a škodou spôsobenou touto činnosťou.
V tomto prípade ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje ani protiprávnosť
konania; ide teda o zodpovednosť za výsledok. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú
prevádzkovoučinnosťou,musítubyťmedziobomaskutočnosťamipríčinnásúvislosť.Dôkaznébremeno

spočíva na poškodenom. Za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a OZ zodpovedá
poškodenému prevádzkovateľ takejto činnosti, a to bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť),
ak je škoda v príčinnej súvislosti s prevádzkovou činnosťou; ide teda o objektívnu zodpovednosť, ktorá
umožňuje širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady takejto škody. Poškodený pri uplatňovaní svojho
nároku nemusí dokazovať porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale

len to, že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou prevádzkovej činnosti. Žalovaný sa zodpovednosti
nemôže zbaviť tým, že preukáže, že škodu nezavinil; môže sa však úplne alebo čiastočne zbaviť
zodpovednosti (liberalizovať), pokiaľ preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou
nemajúcou pôvod v prevádzke, alebo že škoda bola zavinená vlastným konaním poškodeného. Idepritom rovnako o objektívne posudzovanie konania bez ohľadu na zavinenie, kde je dôležité len to, či
a nakoľko toto konanie viedlo k vzniku škody. Zbaveniu sa zodpovednosti môže dôjsť za situácie, že
konkrétne okolnosti, ktorými bola škoda spôsobená, nie sú touto prevádzkou vyvolané a vznikli mimo

vlastnej prevádzkovej činnosti. Skutočnosti odôvodňujúce zbavenie sa zodpovednosti podľa § 420a ods.
3 OZ musí v súdnom konaní preukazovať prevádzkovateľ.

37. Súd sa pri samotnom dokazovaní predmetnej veci zameral najmä na preukázanie skutočnosti, či v
dôsledku prevádzkovej činnosti, ktorá v danom prípade spočívala vo vedení - prevádzke motorového

vozidla spoločnosti jej zamestnancom pánom N., bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn.
Suzuki Swift, ktoré viedla vodička N.. Vyriešenie predmetnej otázky, ktorá bola sporná má vplyv
na určenie, či žalobca má právo požadovať refundáciu poskytnutého poistného plnenia práve od
žalovaného, ktorý by bol v tomto prípade povinný nahradiť vzniknutú škodu za vodiča motorového
vozidlaoznačenéhoakovinníkanehodytitulompovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretého so žalovaným.

38. Súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno preukázania tvrdení uvedených v žalobe nesie žalobca.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
konania.Tátonormazásadneurčujetakrozsahdôkaznéhobremena(okruhskutočností,ktorémusiabyť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tieto tvrdenia.
Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť rozhodné skutočnosti a na svoje tvrdenie musí

označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie
bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami konania v závislosti na aktuálnom stave
(priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho
vzťahu (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

39.Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťstranykonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

40. Ak teda žalobca tvrdil, že v dôsledku prevádzkovej činnosti vodiča XX. V bola spôsobená škoda na
motorovom vozidle účastníčke cestnej premávky svedkyne Z., bolo jeho povinnosťou preukázať príčinnú
súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a spôsobenou škodou a predložiť súdu relevantné dôkazy
na preukázanie tejto skutočnosti. V takom prípade by sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného,
keďže nie je potrebné, aby došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany vodiča poisteného, neskúma

sa ani samotné zavinenie (zodpovednosť za výsledok).

41. V tomto smere bolo vyriešenie predmetnej otázky o to naliehavejšie, keďže k samotnému stretu
motorových vozidiel nedošlo. Svedkyňa Z. tvrdila, že ju vodič autobusu vytlačil z cesty, keď začal obiehať
pred ním idúci traktor, zatiaľ čo svedok S. tvrdil, že vodičku Jurčovú nevidel, síce signalizoval smerovkou

predbiehanie, ale pred ním idúci traktor odbočil vpravo, preto išiel celý čas vo svojom jazdnom pruhu a
poškodené vozidlo narazené do pňa stromu v zákrute si všimol až pri návrate danou cestou autobusom
späť.

42. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že v predmetnej veci stáli proti sebe dve skupiny dôkazov, na

základe ktorých nebolo možné celkom jednoznačne a bez pochybností ustáliť, že k samotnej škode na
poškodenommotorovomvozidledošlovdôsledkuprevádzkovejčinnostipovinnezmluvnepoistenéhozo
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Na základe týchtorozporných dôkazov a nepreukázania príčinnej súvislosti podľa § 420a OZ zo strany žalobcu, ktorý mal
v tomto smere dôkaznú povinnosť, súd predmetnú žalobu zamietol.

43. Žalobca svoj nárok oprel o dôkazy, ako napr. Správu o nehode s vyznačením priebehu vzniku
škodovej udalosti, písomné čestné vyhlásenie vodiča autobusu, Záznam ORPZ ODI Ružomberok
o preverení oznámenia - škodovej udalosti a o výpoveď vodičky osobného auta svedkyne S.. Na
druhej strane žalovaný rozporoval výpoveďou svedka XX. Súd, vykonanou konfrontáciou, oznámením
žalovaného a spochybnením vyššie uvedených dôkazov.

44. Súd k samotným výpovediam svedkov uvádza, že tieto boli vo vzájomnom rozpore, keď síce rovnako
označili úsek cesty, na ktorom malo dôjsť k vzniku škodovej udalosti, avšak už sa nezhodli na presnom
označení miesta škodovej udalosti (svedok Mydliar označil ako miesto vzniku peň, ktorý bol v zákrute;
svedkyňa XX označila ako miesto vzniku peň, ktorý sa nachádzal 50 m pred zákrutou) a nezhodli sa ani
na priebehu škodovej udalosti, keď svedok S. tvrdil, že išiel po cely čas jazdy vo svojom jazdnom pruhu,

keďže traktor odbočoval, svedkyňa Z. uviedla, že vodič V. vošiel do jej jazdného pruhu. Rovnako tak sa
nezhodlinasignalizovanísmerovkyanapomenutiazostranypolície,keďkaždýznichtvrdilinérozhodné
skutkové okolnosti. Uvedené rozpory sa nepodarilo odstrániť ani v rámci vykonanej konfrontácie medzi
svedkami na pojednávaní dňa 31.05.2019. V tomto smere súd uvádza, že ani zo záznamu polície nie je
zrejmé, ako sa mali účastníci škodovej udalosti dohodnúť, keď po celý čas každý z účastníkov škodovej

udalosti tvrdil iné rozhodné skutkové okolnosti a obaja vnímali predmetnú situáciu inak. Vec mala byť
vybavená napomenutím, ale rovnako tak nie je zrejmé a nepodarilo sa ani zistiť, ktorý zo svedkov mal
byť napomenutý.

45. Rozporné bolo medzi stranami aj posudzovanie samotnej správy o nehode, keď sa žalovaný

nestotožnil s názorom žalobcu, že zo Správy o nehode podpísanej obidvomi účastníkmi predmetnej
škodovej udalosti vyplýva, že „autobus pri predbiehaní pred ním idúceho traktora vošiel do protismeru v
čase, kedy už autobus predbiehalo osobné auto vedené svedkyňou L.“. Žalobca považoval predmetnú
správu za listinný dôkaz, ktorý je v prospech žalobcu, avšak súd v tejto súvislosti uvádza, že ide len o
žalobcom vlastné posúdenie a hodnotenie skutočností vyplývajúcich z danej správy. Súd dal v tomto

smere za pravdu žalovanému, ktorý uviedol, že „Správa o nehode neobsahuje žiadny slovne spísaný
popis škodovej udalosti a je zaškrtnuté len políčko o predchádzaní vozidlom „A“ (poškodené vozidlo), čo
samo o sebe nesvedčí o takom priebehu, aký žalobca popísal ako skutkové tvrdenie. Pokiaľ by malo byť
pravdivé uvedené tvrdenie žalobcu, v predmetnej Správe o nehode v kolónke č. 12. Okolnosti nehody, by
malabyťprivozidle„B“zaškrtnutániektorázmožností,ako:10-menilojazdnýpruh,11-predchádzalo,15-

vošlo do protismeru. V predmetnej Správe o nehode však absentuje informácia o mieste, kde sa v čase
vzniku škodovej udalosti nachádzal autobus, pričom z nákresu nachádzajúceho sa v predmetnej Správe
o nehode, nemožno relevantne posúdiť, kde sa nachádzal autobus a poškodené vozidlo“. Uvedené nie
je možné vyvodiť len na základe nákresu zo Správy o nehode, navyše za situácie, keď samotný popis a
náčrt na samotnom pojednávaní nekorešponduje s uvedeným. Svedok S. uviedol, že „správu podpísal,

lebo mu ju priniesol policajt, videl len traktor a myslel si, že traktor je už nakreslený tak, že je vedľa.
Ponáhľal sa, policajt mu to dal na podpis. On by to znovu tak podpísal, lebo jemu to vyplýva tak, že
ten traktor je už mimo cesty“. Na základe uvedeného, súd dal za pravdu žalovanému, že z predmetnej
správy nie je možné vyvodiť taký popis priebehu škodovej udalosti, ako vyvodzoval žalobca.

46. Vzhľadom na neúplnosť čestného prehlásenia, na ktorom sú sčasti údaje predtlačené a vo zvyšku
nie sú úplné, súd z predmetného listinného dôkazu nemohol vyhodnotiť také skutočnosti, aké z nich
vyvodzoval žalobca, resp. že svedok J. mal spôsobiť škodu na motorovom vozidle prevádzkou svojho
motorovéhovozidla.Navyšežalovanývtomtosmereupozornil,žesvedokMydliarboluvedenýdoomylu,
keď zamestnanec žalobcu uvádzal svedkovi, že ide o spoluúčasť, nie prehlásenie týkajúce sa viny, čo

žalobca nevyvrátil.

47. Rovnako tak nie je úplným a správnym tvrdenie žalobcu, že poistený žalovaného popísal priebeh
škodovej udalosti inak v podanom oznámení o hlásení poistnej udalosti. Z vyhlásenia spoločnosti SAD
LIORBUS, a.s. vyplýva, že za pomaly idúcim traktorom išiel autobus a za autobusom vozidlo EČV:G

Vodička začala prebiehať vpredu idúce vozidlá v miernej zákrute pričom zbehla z vozovky a narazila v
priekope prednou časťou vozidla do pozostatku stromu. Ako príčinu škodovej udalosti uviedol poistený
žalovanéhonetrpezlivosťvodičky.Naotázku,akosasnažilzabrániťnehode,uviedol,žejazdouvpravom
jazdnom pruhu za traktorom rýchlosťou cca 20 km. Na pojednávaní sa právny zástupca žalobcu pýtalsvedka,čivievysvetliť,žezamestnávateľpripopisenehodovéhodejaneuvádzatúskutočnosť,žetraktor
odbočoval doprava, a ani v priloženom nákrese sa taká odbočka nenachádza, na čo svedok reagoval
nasledovne:„povedalmuto,tennákresniejesprávny,aleontamnebol,bolatosobota“,zčohojezrejmé,

že nákres v oznámení nevyhotovoval svedok, pričom v tomto nákrese je naznačený smer v rovnakom
jazdnom pruhu bez vybočenia. Z uvedeného potom vyplýva, že predmetné oznámenie nespochybňuje
výpoveď svedka, ani svedkov popis priebehu škodovej udalosti.

48. V predmetnom konaní sa preto nepodarilo objasniť priebeh škodovej udalosti, resp. či vedením

motorového vozidla zn. IRIBUS, EČV: V došlo k priamemu a bezprostrednému vzniku škody na
motorovom vozidle zn. Suzuki Swift, EČV: G Napriek tomu, že v predmetnom konaní bola zistená
škoda a vznik škody ako takej na poškodenom motorovom vozidle, pričom sa zavinenie vodiča XX.
Podľa ani nevyžadovala (zodpovednosť za výsledok), nemal súd za preukázaný jeden zo základných
predpokladov pre vznik nároku podľa § 420a OZ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou, ktorým je vyššie popísaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou, a preto

žalobu zamietol.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalovaný bol v plnom rozsahu
úspešný, pričom tieto mu v konaní vznikli (preddavky na trovy dôkazu). O samotnej výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).