Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 8, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9Csp/106/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117230678
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1117230678.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobkyne: H. L., W.

XX.XX.XXXX, F. W. XX, XXX XX Bratislava, proti žalovanému: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Tallerova
4, 811 02 Bratislava, IČO: 47243368, zastúpený: JUDr. Daniela Ježová, LL.M., PhD., advokátka so
sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, o určenie že zmluva je bezúročná a bez poplatkov takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresný súd Bratislava I dňa 20.12.2017 domáhala proti

žalovanému určenia, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.09.2014 je bezúročná
a bez poplatkov. Žalobu odôvodnila tým, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 30.09.2014 na diaľku
prostredníctvom internetovej komunikácie rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 485.- euro.
Žalobkyňaakospotrebiteľ sazaviazalavrátiťveriteľoviakožalovanémuúverspríslušenstvomvcelkovej
výške € 627,91 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa do 30.10.214. Celkové náklady spotrebiteľa
podľa § 2 písm. g) Zákona sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou €

142,91 eur .Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným spravuje Občianskeho zákonník, § 657a násl. o
pôžičke. Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods.
1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je
pre tento prípad neaplikovateľný s poukazom na § 1 ods. 3 písm. e/. Podľa citovaného ustanovenia totiž
spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V danom
prípade splatnosť pôžičky bola stanovená na dobu kratšiu ako 1 mesiac. Ako vyplýva z ustanovenia §

657 a § 658 ods. 1 OZ pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme
úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V spornej zmluve sa však výslovne uvádza, že úver (správne pôžička) je
bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku
za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne
neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému účastníkovi právneho úkonu vzniknúť žiadne práva či
povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc).
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 04.09.2018, v ktorom uviedol, že zmluva

o pôžičke je obecne upravená v ust. § 657 a n. 0Z a neobsahuje žiadny zákaz dohodnutia poplatkov,
ale len explicitnú možnosť dohodnutia úrokov. Je potrebné brať do úvahy základné zásady práva,
napr. v súkromnom práve je povolené to, čo nie je výslovne zakázané. Na základe tejto zásady
je potrebné si vyložiť aj zákon. Argumentáciou ad absurdum by sme dospeli k záveru, že právnaúprava zmluvy o úvere neobsahuje vyslovene umožnenie dohodnúť si poplatok a jeho dojednanie
je tak v rozpore so zákonom. V praxi je naopak dojednávanie poplatkov za finančne služby, nech
už sa jedná o úvery alebo pôžičky, úplne bežné. Podlá ust. § 1 odst. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je

„Spotrebiteľským úverom na ^cely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.' Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. h/ zákona č. 129/2010
Z.z. je veriteľ povinný informovať spotrebiteľa pred uzatvorením zmluvy o „výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia. Ust. § 4 odst. 1 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza, že „Ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej
percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte
ročnejpercentuálnejmierynákladovzpredpokladu,žeúrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúveruaostatné
poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný

mal za to, že vzhľadom k tomu, na koľkých miestach (vyššie len výpočet niektorých, poplatky sa však
objavujú takmer v každom ustanovení zákona o spotrebiteľskom úvere) sa úprava poplatkov objavuje,
tak je patrná snaha poplatky regulovať, a teda ich zákonodarca nepriamo umožňuje. Žalovaný sa
stotožnil s vysloveným názorom v rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 14.6. 2017, sp.zn. 13
Csp/21/2017, ktorý podľa žalovanej dopadá presne na prejednávanú vec. Okresný súd tu uzavrel, že

žiadny zákon nezakazuje zmluvným stranám dohodnúť si úplatu pri dojednanej zmluve o pôžičke a
to i vo forme pevne stanovenej čiastky určeného poplatku. Žalovaný mal za to, že všetky potrebné
prílohypreposúdenievecipotomdodalažalobkyňavrámcisvojhonávrhu,resp.žalobkyňasadomnieva,
že na preukázanie svojich tvrdení nemusí nič dokladať. Žalovaný taktiež záverom vzniesol námietku
premlčania, keď podľa jeho názoru, pokiaľ by bol nárok žalobkyne oprávnený, bol by už s prihliadnutím

na uplynutie lehoty premlčaný. Vzhľadom k vyššie zmienenému má žalovaná za to, že by súd mal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť a určiť, že žalobkyňa musí uhradiť náklady konania.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06.08.2020 uviedol, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 25.07.2014 a zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru dňa 30.09.2014. Poukázal na prvý odsek Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského

úveru, „ktorí sú v ďalšom texte označovaní jednotlivo ako „zmluvná strana“ a spoločne ako „zmluvné
strany“, dospeli k zmluvnému konsenzu a na základe Rámcovej zmluvy a žiadosti Klienta o poskytnutie
spotrebiteľského úveru uzatvárajú na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej iba „Zákon“), zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, túto Zmluvu

o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) v nasledovnom znení.“ Vzhľadom k tomu, že
predmetná zmluva je s dobou splatnosti kratšou ako je doba určená podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona
č. 129/2010 Z.z. (minimálne 3 mesiace), nejde o spotrebiteľský úver. Ide teda o pôžičku, ktorá nie je
spotrebiteľským úverom, ale jedná sa o „iný úver“, avšak čiastočne sa na neho vzťahuje právna úprava
zákona č. 129/2010 Z.z. Vzťah medzi stranami sporu je vzťahom zo Zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657

a nasl. OZ. Pričom ide o pôžičku bezúročnú, avšak s poplatkami. Zároveň je tento vzťah upravený aj
ako „iný úver“, v súlade s ust. § 24 ods. 1 zákona, zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Uviedol, že predmetné zmluvy, ktorých predmetnom bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalobkyni
zo strany žalovaného boli uzatvorené písomne, boli urobená elektronickými prostriedkami, ktoré
umožnili zachytenie obsahu zmluvy a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobkyňa obdržala od

žalovaného jedno ich vyhotovenie na inom trvanlivom médiu, ktoré jej bolo dostupné ako spotrebiteľovi v
elektronickej verzii (t.j. na inom trvanlivom nosiči). Samotné zmluvy boli doručená žalobkyni aj emailom.
Zároveň si žalobkyňa mala a mohla zmluvy aj uložiť na bezpečnom mieste. Rovnako tak jej boli okrem
zmluvy doručené ako prílohy aj rámcová zmluva, formulár k RPMN, štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere, príloha č. 1 - Cenník - predĺženie termínu splatnosti. Žalobkyňa sama na

stránke žalovaného zažiadala o úver, následne sa musela zaregistrovať, zažiadala o overenie bonity
a poskytnutie úveru. Žalobkyňa so žalovaným komunikovala cez ňou uvedenú e-mailovú adresu alebo
ňou zriadené konto, ku ktorému sa vedela prihlásiť iba žalobkyňa za pomoci svojho hesla. Žalobkyňa
mala možnosť zoznámiť sa tak s rámcovou zmluvou, ako aj zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru
a s ďalšou dokumentáciou, ktoré potvrdila/podpísala práve zaškrtnutím poľa „Zoznámil/a som sa...“ V

samotnej rámcovej zmluve sa uvádza: „Rámcová zmluva a Zmluva sa považujú za uzavreté momentom
prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej príloh Klientom elektronickou
poštou. Uzavretím Zmluvy Spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach
spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva a Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadreniasúhlasu s textom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej prípadných príloh oboma zmluvnými stranami.“ Ďalej
uviedol, že je v rámci zmluvnej voľnosti dovolené, aby si strany aj v občianskoprávnom vzťahu dohodli
poplatok za poskytnutie úveru/pôžičky pri zmluvnom type Zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ. V

tomto prípade si účastníci nedohodli úrok z úveru, avšak nakoľko spotrebiteľský úver je v zmysle ust.
§ 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. (Spotrebiteľským úverom nie sú... úver bez úroku a bez
ďalších poplatkov) odplatný, dohodli si poplatok za poskytnutie úveru. Neexistuje žiadne ustanovenie
žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by zakazovalo účastníkom dohodnúť si ako
vedľajšie plnenie pri zmluve o pôžičke poplatok resp. poplatky za jej poskytnutie. A to najmä v prípade,

ak si účastníci nedohodli úrok z úveru, nakoľko spotrebiteľský úver musí byť vždy v zmysle ust. §
1 ods. 3 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. (Spotrebiteľským úverom nie sú... úver bez úroku a bez
ďalších poplatkov) odplatný. Pričom účastníci si výšku poplatku za poskytnutie úveru, ako aj všetkých
ďalších poplatkov, výslovne v konkrétnej výške v konkrétnej zmluve, dohodli. S touto výškou poplatku
žalobkyňa súhlasila a preto mal žalovaný v zmysle ust. § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. na jej
zaplatenie nárok. Žalovaný poukázal aj na Rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 14.06.2017,

sp.zn.:13Csp/21/2017,tiežna rozhodnutieOkresnéhosúduGalantavoveci10C/22/2015arozhodnutie
Krajského súdu v Žiline vo veci so žalovaným, č.k. 9Co/146/2016, kde súd uviedol, „Úver poskytnutý
navrhovateľom (ako veriteľom) bol dohodnutý ako bezúročný. Odplata zaň bola dohodnutá vo výške
149,53 €. Takáto odplata bola dohodnutá vopred a odporca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vedel, v akej výške bude musieť odplatu za poskytnutý úver uhradiť. Nie je možné hodnotiť

takéto dojednanie - dojednanie o odplate ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a nárok na zaplatenie
tejto odplaty je dôvodný. Odvolací súd mal za to, že výška úveru, doba splatnosti (30 dní) bola 15
individuálne dojednaná. Potom samotná odplata vyplývala zo sumy a doby splatnosti. Teda odporca
ju mohol ovplyvniť (nižšou požičanou sumou alebo kratšou dobou splatnosti). Sama sociálna situácia
odporcu (dlhy, ktoré mal v čase uzavretia zmluvy) nemôže byť na škodu inému účastníkovi, ktorý ho do

takejto situácie nedostal.“ V zmysle uvedenej právnej úpravy a skutkového a právneho stavu, neexistuje
podľa žalovaného žiadny dôvod, pre ktoré by mala byť zmluva podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z., bezúročná a bez poplatkov. Zdôraznil, že žalovaný nepožadoval v zmluve od spotrebiteľa úrok z
úveru, ale iba poplatok za poskytnutie úveru, pričom je zrejmé, že s jeho výškou bol spotrebiteľ riadne
oboznámený vopred, nakoľko je uvedená v zmluve a ide o jedinú odplatu za poskytnutie finančných

prostriedkov, ktoré spotrebiteľ uhradil veriteľovi za to, že od neho získal finančné prostriedky. Poplatok
za poskytnutie úveru je viditeľný v kalkulačke hneď na úvodnej stránke žalovaného www.pozickomat.sk
a bez nastavenia kalkulačky nie je možné pokračovať ďalej v žiadosti o úver. Bez úhrady poplatku
by veriteľ ani nemohol poskytovať spotrebiteľovi finančné prostriedky, pretože s poskytnutím každého
úverumásámnáklady.Kneprijateľnýmzmluvnýmpodmienkamžalovanýuviedol,žezmluvyneobsahujú

žiadnu z neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluvy boli
uzatvorená po dohode strán za rešpektovania zmluvnej voľnosti strán a je v úplnosti platná a v súlade
dobrými mravmi. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Mal za to, že na tento prípad sa aplikuje
2-ročná subjektívna premlčacia doba. Aj v prípade ak by súd na prípad aplikoval 3-ročnú objektívnu
premlčaciu doba táto uplynula tiež.

4. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 08.06.2021 uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomne podanej žaloby, ktorou sa domáha určenia, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
zo dňa 30.9.2014 je bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 39 OZ. Má za to, že uzavretá zmluva
obsahuje neprípustné RPMN. Predložila súdu nasledovné listinné dôkazy: rozhodnutie bankovej rady
NBS 3.7.2018, v ktorom NBS uložila žalovanému pokutu 30 tis. eur za nedostatky v jej činnosti

spočívajúcevporušeníochranyfin.spotrebiteľovvobdobíod23.12.2015do21.3.2016atozaporušenie
§ 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 250/2007 Z.Z. v počte 1517 zmlúv o úvere, v ktorých RPNM úveru prekročila
najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú podľa § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1 a 1a nariadenia vlády
č. 87/95 Z.z. V rozhodnom období sa dopustila použitia nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého
konania podľa § 8 ods. 1 písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľov. Taktiež predložila súdu rozhodnutie

Okresného súdu Bratislava III v exekučnej veci 35 Er 1892/2017 - 49 zo dňa 17.1.2018, ktorým súd
povolil odklad exekúcie do právoplatnosti rozhodnutia žalobe vedenej pod 9Csp/106/2017 Okresným
súdom Bratislava I. Ďalej predložila súdu kópiu spotrebiteľskej zmluvy a poverenie súdneho exekútora
JUDr. Romana Fogta, Priemyselná 6, zo dňa 24.07.2017 a ďalej predložila súdu štandardné európske
informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorej jej boli zaslané žalovaným v deň podpisu zmluvy. Žalobkyňa

uviedla, že 29.01.2015 uhradila žalovanému sumu 130 eur, 09.03.2015 uhradila 264 eur, čo je spolu 394
eur a 26.04.2018 súdny exekútor exekvoval 1377,47 eur, ktorá suma sa nachádza na účte exekútora.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom vyjadrením ako aj listinnými dôkazmi predloženými súdu
sporovými stranami. Z listinných dôkazov označených a predložených žalobkyňou, nachádzajúcich sav súdnom spise, a to zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru , Štandardných európskych informácii
o spotrebiteľskom úvere, potvrdením o vyplatení peňažných prostriedkov, výpisom o prehľade splátok
a úhrad, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Dňa 30.09.2014 uzavrela žalobkyňa a žalovaný na základe vzájomnej internetovej komunikácie
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni
krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 485,- eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným
prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr
v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver

s príslušenstvom v celkovej výške 627,91 bezhotovostne na bankový účet veriteľa do 30.10.2014.
Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval sumu 142,91 eur. Ročná percentuálna miera nákladov
ku dňu podpisu zmluvy mala predstavovať 2215,2 %. Dňa 30.09.2014, t.j. v deň uzatvorenia zmluvy,
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 485,- eur bezhotovostným prevodom na bankový účet
uvedený žalobkyňou v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru .
7. Žalobkyňa uviedla, že 29.01.2015 uhradila žalovanému sumu 130.- eur, 09.03.2015 uhradila 264.-

eur, čo je spolu 394.- eur a 26.04.2018 súdny exekútor exekvoval 1377,47 eur, ktorá suma sa nachádza
na účte exekútora.
8. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

9. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10. V danom prípade zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno charakterizovať v zmysle § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský, v takom prípade na daný právny vzťah v zmysle §
52 ods. l.2 Občianskeho zákonníka, teda aj na posúdenie premlčania nároku sa prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Žalobkyňa
sa domáhala určenia, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.09.2014 je bezúročná a
bez poplatkov. Na premlčanie je dôvodné aplikovať ust. § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka
§ 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobkyňa si po prvý raz mohla právo uplatniť dňa 30.09.2014,

kedy bola zmluva uzavretá a úver čerpaný. Premlčacia doba začala plynúť dňa 30.09.2014 a uplynula
dňa 30.09.2017. V danom prípade, pokiaľ žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 20.12.2017, bola žaloba
podanápouplynutítrojročnejpremlčacejdoby.Žalovanývzniesolnámietkupremlčania,premlčanýnárok
nemožno priznať, preto súd žalobu žalobkyne zamietol.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262

CSP v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalovaný mal v konaní plný úspech, súd preto priznal
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.