Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117213559
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1117213559.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s.,
Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO 35 709 332, zast.: AK Balara, s. r. o., so sídlom Košická
5590/56, 821 08 Bratislava, IČO 36 858 528, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so
sídlom: Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 516,98 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/78/2017-246
zo dňa 30.08.2019 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/78/2017-246 zo dňa 30. 8.

2019 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva
voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby žalovaný

zaplatil žalobcovi sumu 516,98 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.11.2012 žalobca a poistený/
poškodený NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, 82109 Bratislava uzatvorili havarijnú zmluvu poistenia
motorových vozidiel č. 2404238120 na osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Swift, EČV: G., VIN: Y. (ďalej
len „motorové vozidlo“). Dňa 16.05.2015 o 15:55 hod. sa stala škodová udalosť v Ružomberku - Štiavnici
tak, že vodička poškodeného motorového vozidla predbiehala motorové vozidlo zn. IRIBUS, EČV: V.
(ďalej len „autobus“), ktoré viedol vodič S. Z., X. X. XXX, XXX XX X. X., pričom vodička poškodeného
motorového vozidla bola už vedľa autobusu, keď vodič autobusu začal predbiehať traktor idúci pred

ním a nakoľko vodičku poškodeného motorového vozidla nevidel, týmto predbiehacím manévrom ju
vytlačil z cesty a vodička narazila do pňa. Táto škodová udalosť bola nahlásená na Okresný dopravný
inšpektorát v Ružomberku, kde predmetnú udalosť evidujú ako škodovú udalosť, účastníkmi boli vodič:
Z. S. s vozidlom EČV: V. a vodička: S. Z.Á. s vozidlom EČV: G.. Účastníci škodovej udalosti sa dohodli na
zavinení a vec bola vybavená napomenutím. Poškodený si náhradu škody na poškodenom motorovom
vozidle uplatnil prostredníctvom svojho poisťovateľa z havarijného poistenia. Náklady, ktoré súviseli s
opravou poškodeného motorového vozidla po poistnej udalosti, sú vo výške 818,38 Eur s DPH. Dňa

08.06.2015 žalobca po odpočítaní spoluúčasti poukázal na základe žiadosti poisteného/poškodeného
na účet autoservisu poistné plnenie vo výške 516,98 Eur. Podľa ustanovení § 813 ods. 1 OZ prešlo na
žalobcu právo poisteného na náhradu škody do výšky poskytnutého poistného plnenia. Žalobca vyzval
listom zo dňa 19.06.2015 žalovaného na refundáciu vyplateného poistného plnenia vo výške 516,98 Eur.Žalovaný listom zo dňa 25.01.2016 oznámil žalobcovi, že jeho nárok vzhľadom na skutočnosť, že jeho
poistený škodovú udalosť nenahlásil, poprel zodpovednosť za zavinenie škodovej udalosti, ku škodovej
udalosti bola privolaná polícia, ktorá neurčila vinníka, správa o nehode bola spísaná a ich poisteným

podpísaná, ale nie je v nej určené priamo zavinenie, z doložených dokladov nebolo možné určiť právny
základ poistnej udalosti a prípadnú zodpovednosť ich poisteného a z daných dôvodov žalovaný zamietol
refundáciu žalobcu.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo sporné, že vodička motorového vozidla Suzuki

Swift, EČV: G. narazila prednou časťou svojho motorového vozidla do odpíleného pňa stromu na ceste
III/2226 dňa 16.05.2015, na ktorom bola spôsobená škoda v celkovej výške 818,38 Eur. Poškodená
spoločnosť NUBIUM, s.r.o. si uplatnila nárok na poistné plnenie u svojho poisťovateľa-žalobcu, s
ktorým mala uzatvorené havarijné poistenie. Následne žalobca uhradil poškodenému poistnú sumu vo
výške 516,98 Eur dňa 08.06.2015. Listom zo dňa 19.06.2015 si uplatnil nárok na refundáciu vyššie
uvedeného poistného plnenia, keďže podľa žalobcu mal škodu spôsobiť prevádzkovou činnosťou

poistený žalovaného. Skutočnosť, že poistený ARRIVA Liorbus, a.s., IČO 36 403 431 je poistený zo
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla u žalovaného sporná nebola.
Rovnako sporným nebolo ani to, že predmetná spoločnosť a prostredníctvom nej aj jej zamestnanec
vodič S. vykonáva v rámci predmetu podnikateľskej činnosti cestnú pozemnú nepravidelnú hromadnú
osobnú dopravu a verejnú pravidelnú osobnú cestnú dopravu.

4. Sporným bol v konaní samotný priebeh škodovej udalosti, ako aj vznik nároku na náhradu poistného
plnenia, ktorý žalovaný nemal za preukázaný, keďže správa o nehode nemá charakter uznania
zodpovednosti vodiča motorového vozidla, prevádzkou ktorého mala byť spôsobená škoda (rovnako tak
ani čestné prehlásenie vodiča S.).

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že právo žalobcu voči žalovanému, ktorý spôsobil škodu prevádzkou
dopravného prostriedku pri dopravnej nehode, nie je právom na plnenie z poistenia, ale právom na
náhradu škody, ktoré je v zmysle § 813 ods. 1 OZ odvodené od práva poškodeného (poistenca žalobcu).
Prechodom práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa vstupuje poistiteľ (žalobca) vyplatením

plnenia do práv poisteného-poškodeného. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Obdo V 24/2009).

6. Súd prvej inštancie sa pri samotnom dokazovaní predmetnej veci zameral najmä na preukázanie
skutočnosti, či v dôsledku prevádzkovej činnosti, ktorá v danom prípade spočívala vo vedení - prevádzke

motorového vozidla spoločnosti jej zamestnancom pánom S., bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle zn. Suzuki Swift, ktoré viedla vodička Z.. Vyriešenie predmetnej otázky, ktorá bola sporná má
vplyv na určenie, či žalobca má právo požadovať refundáciu poskytnutého poistného plnenia práve
od žalovaného, ktorý by bol v tomto prípade povinný nahradiť vzniknutú škodu za vodiča motorového
vozidlaoznačenéhoakovinníkanehodytitulompovinnéhozmluvnéhopoisteniazodpovednostizaškodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uzavretého so žalovaným.

7. Poukázal na to, že ak žalobca tvrdil, že v dôsledku prevádzkovej činnosti vodiča S. bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle účastníčke cestnej premávky svedkyne Z., bolo jeho povinnosťou
preukázať príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a spôsobenou škodou a predložiť súdu

relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. V takom prípade by sa dôkazné bremeno presunulo
na žalovaného, keďže nie je potrebné, aby došlo k porušeniu právnej povinnosti zo strany vodiča
poisteného, neskúma sa ani samotné zavinenie (zodpovednosť za výsledok).

8. V tomto smere bolo vyriešenie predmetnej otázky o to naliehavejšie, keďže k samotnému stretu

motorových vozidiel nedošlo. Svedkyňa Z. tvrdila, že ju vodič autobusu vytlačil z cesty, keď začal obiehať
pred ním idúci traktor, zatiaľ čo svedok S. tvrdil, že vodičku Z.Q. nevidel, síce signalizoval smerovkou
predbiehanie, ale pred ním idúci traktor odbočil vpravo, preto išiel celý čas vo svojom jazdnom pruhu a
poškodené vozidlo narazené do pňa stromu v zákrute si všimol až pri návrate danou cestou autobusom
späť.

9. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti konštatoval, že v predmetnej veci stáli proti sebe dve skupiny
dôkazov,nazákladektorýchnebolomožnécelkomjednoznačneabezpochybnostíustáliť,žeksamotnej
škode na poškodenom motorovom vozidle došlo v dôsledku prevádzkovej činnosti povinne zmluvnepoisteného zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Na
základe týchto rozporných dôkazov a nepreukázania príčinnej súvislosti podľa § 420a OZ zo strany
žalobcu, ktorý mal v tomto smere dôkaznú povinnosť, súd predmetnú žalobu zamietol.

10. Súd k samotným výpovediam svedkov uviedol, že tieto boli vo vzájomnom rozpore, keď síce
rovnako označili úsek cesty, na ktorom malo dôjsť k vzniku škodovej udalosti, avšak už sa nezhodli
na presnom označení miesta škodovej udalosti (svedok S. označil ako miesto vzniku peň, ktorý bol
v zákrute; svedkyňa Z. označila ako miesto vzniku peň, ktorý sa nachádzal 50 m pred zákrutou) a

nezhodli sa ani na priebehu škodovej udalosti, keď svedok S. tvrdil, že išiel po cely čas jazdy vo svojom
jazdnom pruhu, keďže traktor odbočoval, svedkyňa Z. uviedla, že vodič S. vošiel do jej jazdného pruhu.
Rovnako tak sa nezhodli na signalizovaní smerovky a napomenutia zo strany polície, keď každý z nich
tvrdil iné rozhodné skutkové okolnosti. Uvedené rozpory sa nepodarilo odstrániť ani v rámci vykonanej
konfrontácie medzi svedkami na pojednávaní dňa 31.05.2019. V tomto smere súd uvádza, že ani zo
záznamu polície nie je zrejmé, ako sa mali účastníci škodovej udalosti dohodnúť, keď po celý čas každý

z účastníkov škodovej udalosti tvrdil iné rozhodné skutkové okolnosti a obaja vnímali predmetnú situáciu
inak. Vec mala byť vybavená napomenutím, ale rovnako tak nie je zrejmé a nepodarilo sa ani zistiť, ktorý
zo svedkov mal byť napomenutý.

11. Rozporné bolo medzi stranami aj posudzovanie samotnej správy o nehode, keď sa žalovaný

nestotožnil s názorom žalobcu, že zo Správy o nehode podpísanej obidvomi účastníkmi predmetnej
škodovej udalosti vyplýva, že „autobus pri predbiehaní pred ním idúceho traktora vošiel do protismeru v
čase, kedy už autobus predbiehalo osobné auto vedené svedkyňou Z.“. Žalobca považoval predmetnú
správu za listinný dôkaz, ktorý je v prospech žalobcu, avšak súd v tejto súvislosti uvádza, že ide len o
žalobcom vlastné posúdenie a hodnotenie skutočností vyplývajúcich z danej správy. Súd dal v tomto

smere za pravdu žalovanému, ktorý uviedol, že „Správa o nehode neobsahuje žiadny slovne spísaný
popis škodovej udalosti a je zaškrtnuté len políčko o predchádzaní vozidlom „A“ (poškodené vozidlo),
čo samo o sebe nesvedčí o takom priebehu, aký žalobca popísal ako skutkové tvrdenie. Pokiaľ by
malo byť pravdivé uvedené tvrdenie žalobcu, v predmetnej Správe o nehode v kolónke č. 12. Okolnosti
nehody, by mala byť pri vozidle „B“ zaškrtnutá niektorá z možností, ako: 10-menilo jazdný pruh, 11-

predchádzalo, 15-vošlo do protismeru. V predmetnej Správe o nehode však absentuje informácia o
mieste, kde sa v čase vzniku škodovej udalosti nachádzal autobus, pričom z nákresu nachádzajúceho
sa v predmetnej Správe o nehode, nemožno relevantne posúdiť, kde sa nachádzal autobus a poškodené
vozidlo“. Vzhľadom na neúplnosť čestného prehlásenia, na ktorom sú sčasti údaje predtlačené a vo
zvyšku nie sú úplné, súd z predmetného listinného dôkazu nemohol vyhodnotiť také skutočnosti, aké

z nich vyvodzoval žalobca, resp. že svedok S. mal spôsobiť škodu na motorovom vozidle prevádzkou
svojho motorového vozidla. Navyše žalovaný v tomto smere upozornil, že svedok S. bol uvedený do
omylu, keď zamestnanec žalobcu uvádzal svedkovi, že ide o spoluúčasť, nie prehlásenie týkajúce sa
viny, čo žalobca nevyvrátil.

12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nie je úplným a správnym tvrdenie žalobcu, že poistený
žalovaného popísal priebeh škodovej udalosti inak v podanom oznámení o hlásení poistnej udalosti.
Z vyhlásenia spoločnosti SAD LIORBUS, a.s. vyplýva, že za pomaly idúcim traktorom išiel autobus
a za autobusom vozidlo EČV: G.. Vodička začala prebiehať vpredu idúce vozidlá v miernej zákrute
pričom zbehla z vozovky a narazila v priekope prednou časťou vozidla do pozostatku stromu. Ako príčinu

škodovej udalosti uviedol poistený žalovaného netrpezlivosť vodičky. Na otázku, ako sa snažil zabrániť
nehode, uviedol, že jazdou v pravom jazdnom pruhu za traktorom rýchlosťou cca 20 km. Na pojednávaní
sa právny zástupca žalobcu pýtal svedka, či vie vysvetliť, že zamestnávateľ pri popise nehodového deja
neuvádza tú skutočnosť, že traktor odbočoval doprava, a ani v priloženom nákrese sa taká odbočka
nenachádza, na čo svedok reagoval nasledovne: „povedal mu to, ten nákres nie je správny, ale on tam

nebol, bola to sobota“, z čoho je zrejmé, že nákres v oznámení nevyhotovoval svedok, pričom v tomto
nákrese je naznačený smer v rovnakom jazdnom pruhu bez vybočenia. Z uvedeného potom vyplýva, že
predmetné oznámenie nespochybňuje výpoveď svedka, ani svedkov popis priebehu škodovej udalosti.

13. V predmetnom konaní sa preto nepodarilo objasniť priebeh škodovej udalosti, resp. či vedením

motorového vozidla zn. IRIBUS, EČV: V. došlo k priamemu a bezprostrednému vzniku škody na
motorovom vozidle zn. Suzuki Swift, EČV: G.. Napriek tomu, že v predmetnom konaní bola zistená
škoda a vznik škody ako takej na poškodenom motorovom vozidle, pričom sa zavinenie vodiča
S. ani nevyžadovala (zodpovednosť za výsledok), nemal súd za preukázaný jeden zo základnýchpredpokladov pre vznik nároku podľa § 420a OZ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou, ktorým je vyššie popísaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a prevádzkou, a preto
žalobu zamietol.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1
CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že je

presvedčený, že preukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou autobusu a vznikom škodovej udalosti.
Poukázal na to, že z písomného čestného vyhlásenia svedka S. vyplýva, že zavinil vznik škodovej
udalosti a spôsobenie škody. Svedok S. vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že uvedené čestné
vyhlásenie sa týka škodovej udalosti prejednávanej v tomto spore, čoho si bol vedomý aj v čase podpisu
daného čestného vyhlásenia. V okamihu jeho podpisu jednoznačne vedel, o akú škodovú udalosť sa
jedná, identifikoval ju dátumom, a vo svedeckej výpovedi potvrdil, že v deň škodovej udalosti nebol

účastníkom žiadnej inej škodovej udalosti. Skutočnosť, že svedok S. nevyplnil úplne text čestného
vyhlásenia,nespôsobujejehoneplatnosťaleboirelevantnosť.Rovnakoniejerelevantnétvrdeniesvedka
S., že si myslel, že sa dané čestné vyhlásenie týka len spoluúčasti pri úhrade poistného plnenia. Vodič
autobusu svedok S. vo svedeckej výpovedi potvrdil, že podpísal Správu o nehode, z ktorej náčrtu podľa
jeho názoru vyplýva, že bezprostredne pred vznikom škodovej udalosti prechádzal do protismerného

jazdného pruhu z dôvodu predbiehania pred ním idúceho traktora.

16. Uviedol, že prostriedky procesnej obrany žalovaného nemožno hodnotiť ako konzistentné. Vodič
autobusu svedok S. podpísal Správu o nehode, pričom následne túto Správu o nehode označil za
nesprávnu a nákres priebehu škodového udalosti označil za „zlý". Vodič autobusu svedok S. označil

za „nie správny“ aj záznam vypracovaný jeho zamestnávateľom po konzultácii s ním. Nakoniec vodič
autobusu svedok S. podpísal čestné vyhlásenie o tom, že zavinil vznik škodovej udalosti, pričom
dodatočne túto skutočnosť zľahčoval slovami: „ja som si to ani nevšimol. Ona mi to len dala a ja som
to len podpísal.“ Z dokazovania vyplýva príčinná súvislosť medzi prevádzkou autobusu medzimestskej
dopravy vedeného svedkom S. a vznikom škodovej udalosti. Vo výpovediach svedkyne Z. a svedka

S. boli aj skutočnosti, ktoré neboli sporné. Jednou z nich bola skutočnosť, že svedok S. pri vedení
autobusu smerovkou naznačoval zmenu smeru svojej jazdy, konkrétne zmenu jazdného pruhu. Ak by
aj z dokazovania nevyplynulo, že došlo k zmene jazdného pruhu autobusu, už len signalizáciou zmeny
smeru jazdy a zmeny jazdného pruhu obmedzil vodičku osobného auta svedkyňu Jurčovú, ktorá ho v
tom čase predbiehala, čím porušil § 15 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

17. Z uvedených dôvodov je presvedčený o tom, že v spore bolo preukázaná zodpovednosť poisteného
žalovaného za škodu a že nárok žalobcu na náhradu škody podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je uplatnený dôvodne. Uviedol, že popri práve na zaplatenie
istiny má právo aj na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania zo sumy istiny.

18. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.

19. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s
§ 219 ods. 3 CSP dňa 01.02.2021. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania
odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetom sporu bol nárok žalobcu titulom refundácie
poistného plnenia vyplateného poškodenému z havarijného poistenia uzavretého u žalobcu, v dôsledku
škody spôsobenej na motorovom vozidle zn. Suzuki Swift, EČV: G., a to vo výške 516,98 Eur s
príslušenstvom.Súdprvejinštancievyhodnotilakonespornúskutočnosť,ževodičkamotorovéhovozidla

Suzuki Swift, EČV: G. narazila prednou časťou svojho motorového vozidla do odpíleného pňa stromu
na ceste III/2226 dňa 16.05.2015, na ktorom bola spôsobená škoda v celkovej výške 818,38 Eur.
Poškodená spoločnosť NUBIUM, s.r.o. si uplatnila nárok na poistné plnenie u svojho poisťovateľa-
žalobcu, s ktorým mala uzatvorené havarijné poistenie. Následne žalobca uhradil poškodenémupoistnú sumu vo výške 516,98 Eur dňa 08.06.2015. Listom zo dňa 19.06.2015 si uplatnil nárok na
refundáciu vyššie uvedeného poistného plnenia u žalovaného, keďže podľa žalobcu mal škodu spôsobiť
prevádzkovou činnosťou poistený žalovaného. Skutočnosť, že poistený ARRIVA Liorbus, a.s., IČO

36 403 431 je poistený zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla u
žalovanéhospornánebola.Rovnakospornýmneboloanito,žepredmetnáspoločnosťaprostredníctvom
nej jej zamestnanec vodič S. vykonáva v rámci predmetu podnikateľskej činnosti cestnú pozemnú
nepravidelnú hromadnú osobnú dopravu a verejnú pravidelnú osobnú cestnú dopravu. Ako sporné
vyhodnotil súd prvej inštancie v konaní samotný priebeh škodovej udalosti, ako aj vznik nároku na

náhradu poistného plnenia, ktorý žalovaný rozporoval. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní
nebol preukázaný jeden zo základných predpokladov pre vznik nároku podľa § 420a OZ zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, ktorým je príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a
prevádzkou autobusu poisteného žalovaným, a preto žalobu zamietol.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

24. Podľa § 420a ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

25. Podľa § 420a ods. 2 OZ škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená podľa
písm. a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, podľa písm. b)

fyzikálnymi,chemickými,prípadnebiologickýmivplyvmiprevádzkynaokolie,podľapísm.c)oprávneným
vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu
podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

26. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil, z ktorých
dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a zistený
skutkový stav správne právne posúdil podľa § 813 ods. 1, § 420a ods.1, 2 Občianskeho zákonníka
a § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z.. Súd prvej inštancie dal v odsekoch 36 až 48
napadnutého rozsudku jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky a vysporiadal sa so všetkými

podstatnými argumentami sporových strán. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k jednotlivým
odvolacím námietkam žalobcu dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.

27. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že písomné čestné vyhlásenie svedka S.,
Správa o nehode a skutočnosť, že svedok S. pri vedení autobusu smerovkou naznačoval zmenu

jazdného pruhu, preukazujú zodpovednosť poisteného žalovaného za škodu, a že preukázal existenciu
príčinnej súvislosti medzi prevádzkou autobusu a spôsobením škody. Odvolací súd zhodne s názorom
súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca tvrdí, že v dôsledku prevádzkovej činnosti vodiča S.
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle účastníčke cestnej premávky svedkyne Z., bolo jeho
povinnosťou preukázať príčinnú súvislosť medzi prevádzkovou činnosťou a spôsobenou škodou a

predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Je pravdou, že na preukázanie
svojhonárokupredložilžalobcavkonanílistinnédôkazy Správuonehodesvyznačenímpriebehuvzniku
škodovej udalosti podpísanú svedkami Z. a S., písomné čestné vyhlásenie vodiča autobusu svedka S.,
Záznam ORPZ ODI Ružomberok o preverení oznámenia - škodovej udalosti a navrhol výpoveď vodičky
osobného auta svedkyne Z.. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods. 43 a nasl.) súd

prvejinštancievykonaldokazovaniecitovanýmidôkazmiaprivyhodnotenítýchtodôkazovvzaldoúvahy,
že tieto dôkazy žalovaný spochybnil, preto vykonal na návrh aj výsluch svedka vodiča S. a vykonal
konfrontáciu svedkov.

28. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

29. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá
vplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobío vykonaných dôkazoch je vecou jeho logického myšlienkového postupu a vnútorného presvedčenia.
Hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Podľa súdnej
judikatúry hodnotiaca úvaha súdu musí zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo

zisteného skutkového stavu a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Výsledky hodnotenia
dôkazov musia byť súčasťou odôvodnenia rozsudku, keďže z ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva súdu
povinnosť v odôvodnení rozsudku (okrem iného) stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil.

30. Podľa odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov správne a
ich vyhodnotením dospel k správnemu záveru o neunesení dôkazného bremena. Ako vyplýva z
odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivo všetky listinné dôkazy, vykonal
konfrontáciu svedkov a vyhodnotením dôkazov ustálil, že v predmetnom konaní sa nepodarilo objasniť
priebeh škodovej udalosti, resp. či vedením motorového vozidla zn. IRIBUS, EČV: V. došlo k priamemu

a bezprostrednému vzniku škody na motorovom vozidle zn. Suzuki Swift, ECV: G.. Súd prvej
inštancie správne vyhodnotil výpovede svedkov ako rozporné, pričom rozpor sa nepodarilo objasniť
ani konfrontáciou svedkov a preto pristúpil k vyhodnoteniu listinných dôkazov. Odvolací súd súhlasí so
záverom súdu prvej inštancie, že zavinenie svedkom S. nebolo preukázané ani svedeckou výpoveďou,
ani záznamom z ORPZ ODI Ružomberok, keďže v zázname je síce uvedené, že na zavinení sa

vodiči dohodli a vec bola vybavená napomenutím, ale nie je zrejmé a tento rozpor nebol odstránený
ani konfrontáciou svedkov, kto škodu zavinil a kto mal byť napomenutý. Pokiaľ ide o vyhodnotenie
listinných dôkazov Správy o nehode a Čestného vyhlásenia odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie uvedeným v ods. 45 a 46, kde súd podrobne zdôvodnil, z akého dôvodu tieto
listinné dôkazy jednoznačne nepreukazujú zodpovednosť svedka S.. Ani jeden z listinných dôkazov

jednoznačne nepreukazuje jeho zavinenie, keďže ani jeden z listinných dokladov nebol vypísaný úplne a
ani ich vyhodnotením vo vzájomnej súvislosti so svedeckými výpoveďami sa nepodarilo odstrániť rozpor,
či vznik škody bol v bezprostrednej príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla poisteného u žalovaného.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že už len signalizáciou zmeny smeru jazdy a zmeny jazdného pruhu
obmedzil svedok S. vodičku osobného auta, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že

došlo k zmene jazdného pruhu. Táto okolnosť nevyplýva ani zo svedeckej výpovede svedka S., ani zo
Správy o nehode. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, táto okolnosť v Správe o nehode zapísaná,
resp. vyznačená nebola. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, čo viedlo k strate sporu.

31. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy v
jeho neprospech, odvolací súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS

50/2004).

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací rozhodol,
že mu priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

34. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).