Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 17, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7Csp/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219202603
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219202603.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. J., L.. XX.X.XXXX, G.O. XXX/XX,
XXX XX J., o zaplatenie 169,52 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 169,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5%ročnezosumy169,52Eurod23.3.2019dozaplatenia,náhradytrovkonaniaanáhradytrovprávneho

zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava (ďalej aj
len „postupca“) uzatvorila so žalovanou zmluvu č. XXXXXXXXXX z 15.5.2015, ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Prezentoval názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a
spĺňa všetky podstatné náležitostí zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 313,88
Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 169,52 Eur, z riadneho úroku vo výške 63,50 Eur, z úroku z
omeškania vo výške 20,56 Eur a poplatkov vo výške 60,30 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 169,52 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo
výške 347,57 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 144,36 Eur, ktorá pozostáva z neuhradeného úroku
vo výške 63,50 Eur, neuhradeného úroku z omeškania v sume 20,56 Eur a z neuhradených poplatkov
vo výške 60,30 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatnil.

3. Na výzvu súdu z 19.12.2019 žalobca podaním z 18.3.2020 doplnil, že postupca poskytol žalovanej
úverovýrámecvovýške300,-Eur,ktorýsažalovanázaviazalasplácaťinkasomzúčtu.Výškaminimálnej

splátky bola stanovená v závislosti od schváleného úverového rámca na 15,- Eur mesačne. V zmysle
čl. I Zmluvy bol poplatku za komfort (úrok z prečerpanie sumy v rámci úverového rámca) stanovený
v závislosti od výšky aktuálnej čerpanej sumy, t.j. v prípade čerpanie úverového rámca v rozmedzí
150,- Eur do 299,99 Eur poplatok za komfort vo výške 5,50 Eur a v rozmedzí od 300,- Eur do 599,99Eur poplatok za komfort vo výške 10,50 Eur. V prílohe č. 1 Zmluvy boli stanovené ďalšie poplatky.
Žalovaná suma vo výške 169,52 Eur predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií. Debetné
operácie tvoria výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 500,- Eur [v

platobnejhistóriipredstavujúsúčet„Čerpanierámcavyplatenímhotovosti“(150,-Eur)+„FinancialIssuer
message US-on-SV2SV non-dispute Population.“ (340,- Eur) + „Financial Issuer message Uson-VISA
non-dispute Population.“ (10,- Eur)], poplatky vo výške 243,30 Eur - predstavujú súčet položiek „Fee
transaction“ (243,30 Eur) a úroky z omeškania vo výške 0,02 Eur - v platobnej histórii predstavujú súčet
položiek „Credit module fee transaction.“ (0,02 Eur). Kreditné operácie predstavujú úhrady vo výške

450,- Eur - v platobnej histórii predstavujú súčet položiek „Vklad hotovosti“ (20,- Eur) + „Splátka“ (20,-
Eur) + „Splátka v hotovosti“ (410,- Eur). Ďalej poukázal na § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
ako aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o bankách) vo vzťahu ktorému mal za to, že zákonodarca rozlišuje pojem peňažný záväzok
ako celok a pojem časť peňažného záväzku. V okolnostiach prípadu tvrdil, že žalovaná bola v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu vyzvaná na úhradu
omeškaných splátok výzvou 17.7.2017. Na základe toho považoval za nesporné, že žalovaná bola v
čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a že zo strany postupcu
nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 zákona o bankách. V ďalšom s poukazom na § 150 ods. 1 a § 151 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“) argumentoval, že keďže výzva
na úhradu zo dňa 23.1.2018 doručovaná žalovanej protistranou rozporovaná nebola, toto jeho tvrdenie
je potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenie, ktoré nie je potrebné preukázať ďalšími
listinami (v tomto smere odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa č. k. 24Co/152/2018-90).
Zároveň poukazoval na § 89 ods. 1 zákona o bankách, ktorý pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou

a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon takúto odchýlku nevylučuje (čo § 92
ods. 8 predmetného zákona nevylučuje), pričom vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky
nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy (vo vzťahu k tomu poukázal
narozhodnutiaKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.11Co/11/2015,zodňa25.8.2016,sp.zn.9Co/145/2015

zo dňa 5.10.2016 a sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 5.10.2016). Táto zmluvná dohoda podľa neho
nespôsobuje nevyvážené postavenie zmluvných strán. Tiež vylučoval záver, že banka nemôže postúpiť
nezosplatnenú pohľadávku a v tomto smere poukazoval na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD.,
LL.M. publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015, podľa ktorého účelom § 92 zákona o bankách
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nie úprava podmienok platnosti postúpenia pohľadávky.

Podľa žalobcu tak doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky, pričom s nedoručením takejto výzvy môžu byť
spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Žalobca tiež v konaní predložil relevantné
oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, ktoré podľa neho bez ďalšieho zakladá aktívnu
vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd má povinnosť z týchto

oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení (v tomto smere poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4
Obo 210/01, uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 8Co/564/2015, uznesenie
Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.6.2014, sp. zn. 9Co/133/2013, uznesenie Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 19Co/2/2016 zo dňa 2.5.2017, rozhodnutia Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp.

zn. 8C/67/2013 a zo dňa 30.3.2015, sp. zn. 12C/63/2014).

4. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk 27.3.2020 písomne nevyjadrila.
5. S poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého pojednávanie
v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1.000,- Eur konajúci súd spor prerokoval bez nariadenia pojednávania, keďže žalovaná pohľadávka
uvedenú sumu nepresahovala a zabezpečené listinné dôkazy súd vzhliadol za postačujúce pre svoje
rozhodnutie.
6. Súd preskúmal žalobu, jej doplnenie ako aj k nim pripojené listinné prílohy, pričom zistil nasledovný

skutkový stav.

7. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej aj „banka“) so žalovanou uzavrela 15.5.2015 zmluvu označenú ako
Zmluvu o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver), ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľskéhorevolvingového úveru na kreditnú kartu s celkovým úverovým rámcom 300,- Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala splácať v minimálnych splátkach po 15,- Eur mesačne vrátane poplatku uvedeného v
tabuľkovej časti zmluvy pri ročnej percentuálnej miere nákladov 39,54% a celkovej čiastke, ktorú mala

ako spotrebiteľ zaplatiť v sume 357,59 Eur.

8. Postupca z úverovej zmluvy bola banka, ktorá mala žalobcovi ako nebankovej spoločnosti zmluvou o
postúpení pohľadávok z 22.3.2019 postúpiť pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy žalobcovi (čl. V
zmluvy). Oznámením z 30.3.2019 mal postupca žalovanej oznámiť postúpenie pohľadávky podľa § 526

Občianskeho zákonníka z úveru č. D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ako pohľadávky z kreditnej karty.

9. Z výzvy zo 17.7.2017 vyplýva, že postupca v nej mal žalovanej oznámiť omeškanie so splácaním
úveru v sume 313,64 Eur a vyzvať ju na splatenie pohľadávky do 15 dní od doručenia tejto výzvy.

10. Podľa výzvy z 18.12.2018 mal postupca žalovanej oznámiť splatnosť pohľadávky v sume 310,07

Eur v celosti a vyzvať ju na jej úhradu na číslo účtu uvedené vo výzve. Výzva obsahuje upozornenie, že
ak žalovaná dlžnú sumu neuhradí, postupca je oprávnený pohľadávku postúpiť tretej osobe. Zaslanie
oboch týchto výziev (predovšetkým konkrétny deň ich zaslania) žalobca netvrdil. Žalobca neuvádzal ani
deň doručenia týchto výziev žalovanej a žiadnym spôsobom ich doručovanie nepreukazoval.

11. Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej „C.s.p.“).

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka),
avšak právny vzťah medzi stranami založený predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bolo treba

posudzovať i podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec
ochrany spotrebiteľa, popri ostatných zákonoch o ochrane spotrebiteľa (č. 634/1992 Zb., resp. č.
250/2007 Z.z.) a o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z.).

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú

právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,

s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

21. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
(ďalej „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

25. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.5.2019, banka a pobočka zahraničnej
banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú
obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií
od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky
a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku;
týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon
alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú,

pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka

a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

26. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.5.2019, ak je napriek písomnej výzve

banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 132 ods. 1 a 2 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.28. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

29. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

30. Žalobca nepopieral postavenie žalovanej v ich zmluvnom vzťahu so Slovenskou sporiteľňou,

a.s. ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Nemôžu preto byť pochybnosti o použití
ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie celej zmluvy, včítane podmienok, za ktorých bol úver
poskytnutýiprechoduprávapovinnostízozmluvnéhovzťahuzpôvodnéhoveriteľanažalobcu.Citované
ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce veriteľovi, ktorým v tomto prípade bola Slovenská
sporiteľňa, a.s., umožňuje svoju pohľadávku postúpiť na iného aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade
žalovanú, ale za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka, teda

nesmie odporovať dohode medzi stranami vzťahu ani zákonu.

31. Súd nezistil, že by postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bránila dohoda,
ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou.

32. Úver žalovanej bol poskytnutý bankou, ktorá úvery poskytuje na základe bankovej licencie.
Vzhľadom na postavenie žalovanej ako spotrebiteľa bolo povinnosťou súdu zisťovať, či obmedzenia pre
postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt, naviac v tomto prípade na subjekt nebankový nepozná
zákon o bankách (zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov) a či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorej úhrada je predmetom sporu

(súd pritom poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2009 sp.
zn. 1Cdo 76/2007). V tejto súvislosti súd uvádza, že mal povinnosť vykonať aj ex offo súdnu kontrolu
zmluvy o úvere, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek nečinnosti žalovanej, lebo
pri spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho
úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky vo veci sp. zn. 6Cdo 1/2012).

33. Vo vzťahu k predloženej argumentácii žalobcu súd uvádza, že súdna prax sa už odklonila od
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01, na ktoré rozhodnutie poukazoval žalobca, a
podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá

aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia
vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo
49/2008 zo dňa 14.5.2008 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa
28.1.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej

postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú
za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú
najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno
vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by

postupcapostúpeniepohľadávkydlžníkovineoznámil,alepostupníkbypostúpeniepohľadávkydlžníkovi
preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Súd poznamenáva, že správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd
SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

34. Preskúmaním relevantných okolností prípadu podľa stavu do vyhlásenia uznesenia o skončení
dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca síce preukázal existenciu ním v doplnení žaloby tvrdenej
výzvy Slovenskej sporiteľne, a.s. zo 17.7.2017, ktorou označená banka žalovanú žiadala o zaplatenie
dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením na jej omeškanie a bez upozornenia
na možnosť postúpenia pohľadávky však vôbec netvrdil a ani nepreukazoval dátum odoslania tejto

výzvy a ani dátum jej účinného doručenia žalovanej. Ďalej súd upriamuje pozornosť na to, že vo
vzťahu k ním spolu so žalobou predloženej výzve z 18.12.2018 neposkytol žalobca absolútne žiadne
skutkové tvrdenia, pričom následne ním spomínanú výzvu z 23.1.2018 vôbec nepredložil. Pokiaľ sa
žalobca domáhal aplikácie §§ 150 a 151 C.s.p. v tom smere, že skutkové tvrdenia, ktoré protistranavýslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, súd poukazuje na to, že pre posúdenie dodržania
lehoty 90 dní ustanovených § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postúpením bankovej pohľadávky,
je potrebné aj tvrdiť, kedy boli pripojené výzvy žalovanej skutočne zasielané, a hlavne kedy boli

tieto žalovanej doručené (alebo sa mali považovať za doručené), čo v danom prípade žalobca úplne
opomína. Okrem toho, súd svojou výzvou z 19.12.2019 žalobcu vyzval ako na doplnenie opisu
rozhodujúcich skutočností o splnení podmienok postúpenia bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách, tak aj na preukázanie týchto prípadne doplnených tvrdení a to pre pochybnosti
o skutočnom doručovaní k žalobe doložených listín postupcu, napriek tomu však žalobca žiadne

dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení v tomto smere nepredložil, pričom vo svojej odpovedi
len poukázal na nespornosť ním v konaní učinených tvrdení. Podľa názoru súdu je však opis ním
učinenýchtvrdeníorozhodujúcichskutočnostiachsvedčiacichosplnenípodmienokplatnéhopostúpenia
bankovej pohľadávky spotrebiteľského charakteru na nebankový subjekt nedostatočný a to napriek
kvalifikovanému právnemu zastúpeniu žalobcu a teda aj vedomosti o obsahu povinností žalobcu
vyplývajúcich z § 132 C.s.p., pretože neumožňuje dôjsť k bezpečnému záveru o tom, kedy začala plynúť

lehota 90 kalendárnych dní od skutočného upozornenia spotrebiteľa na jeho omeškanie, resp. či k
takémuto upozorneniu (a k akému dňu) zo strany veriteľa vôbec došlo. Zo strany žalobcu teda neboli
tvrdené a ani preukázané zákonom (konkrétne § 92 ods. 8 zákona o bankách) vyžadované podmienky
pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, predovšetkým dodržanie lehoty 90 kalendárnych dní od
upozornenia spotrebiteľa - klienta na omeškanie, ktorá je pre klienta určená na plnenie svojho dlhu, aby

sa tak vyhol prípadnému postúpeniu takejto pohľadávky na iný nebankový subjekt.

35.Vkonanísatýmnepreukázalipodmienkyplatnéhopostúpeniapredmetnejpohľadávkynapostupníka
t.j. žalobcu, ktorý nie je bankou, a preto je právny úkon žalobcu a Slovenskej sporiteľne a.s. (t.j. zmluva o
postúpení pohľadávok) s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka neplatný pre obchádzanie zákona

(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015 z 10.8.2016, ako aj rozsudky
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19 Co/50/2017 zo 17.8.2017, sp, zn. 7Co/7/2017 z 24.8.2017, sp.
zn. 2Co/220/2016 z 30.8.2017, či sp. zn. 20Co/124/2016 z 28.9.2017). Za irelevantné je potrebné
považovať, s akou sumou bola žalovaná v omeškaní, ak nebolo preukázané zaslanie a ani doručenie
žalobcom označených výziev a ani uplynutie zákonom stanovenej lehoty na zaplatenie dlhu, za účelom

možnosti splnenia dlhu pred jeho postúpením. Písomná výzva upravená v citovanom zákonnom
ustanovení (§ 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) je totiž faktickým úkonom, ktorý
je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany
banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
90 dní. V prípade, ak tento faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovanej, nemôže

byť v tejto časti platná ani zmluva o postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu.

36. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

37. Slovenská sporiteľňa, a.s. bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto
sporu voči žalovanej na žalobcu len po tom, ak by bol klient napriek jej písomnej výzve, ktorá by bola
doručená, nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, a to aj bez súhlasu klienta. V prípade, že takéto predpoklady splnené
neboli, bolo potrebné na takúto pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej

postúpenie by bolo v priamom rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o
postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným
právnym úkonom, na ktorú neplatnosť bol povinný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovaného
prihliadnuť (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 26Co/445/2015 z 19.4.2016 a mnohé
ďalšie).

38. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno preukázania postupiteľnosti (spôsobilosti na postúpenie)
takejto pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s., teda licencovaného subjektu oprávneného podľa zákona
obankáchposkytovaťspotrebiteľskéúvery,nažalobcu,zktoréhobymuvznikloprávovymáhaťžalovanúpohľadávku. Súd podporne poukazuje i na výklad ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.
o bankách Krajským súdom v Žiline v rozhodnutí sp. zn. 7Co/715/2015 z 24.2.2016, ktorý uvádza, že
uvedené zákonné ustanovenie v prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky

na úhradu dlžnej sumy, napriek ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu
dlžník neuhradí, môže banka pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu.
Veta druhá hovorí o tom, že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Banka však aj v prípade, že
klient uhradí omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku

postúpiťvprípade,aksúčetvšetkýchomeškanísosplnením,čolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzku
voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí
najskôr klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie
ako 90 kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu
osobu, ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým
je v omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný

peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže
banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť. Uvedené vyplýva aj z formulácie „napriek písomnej
výzve...“, čo znamená, že najskôr musí byť vyhotovená a odoslaná písomná výzva a potom môže nastať
situácia, že klient bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní alebo nebude, teda táto okolnosť je až následná
a od nej sa odvíja možnosť postúpiť pohľadávku na nebankový subjekt.

39. Súd nespochybňuje právo Slovenskej sporiteľne, a.s. ako poskytovateľa úveru zmluvne so
žiadateľom o úver (dlžníkom) upraviť práva a povinnosti pri poskytovaní úveru odchylne od zákona
alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ich
ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Toto právo nakoniec vyplýva aj z už citovaného

súdom ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách. Pokiaľ však žalobca právo Slovenskej sporiteľne, a.s.
ako postupcu na postúpenie pohľadávky voči žalovanej na neho zakladá na tomto zákonnom ustanovení
a nekonkretizovanom ustanovení Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s.,
v ktorom žalobca vidí dohodu o možnosti Slovenskej sporiteľne, a.s. kedykoľvek postúpiť akékoľvek
svoje pohľadávky bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka

vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akékoľvek požiadavky alebo nie voči klientovi, tak uvedené
v skutočnosti takouto dohodou nie je. Bod 12.4 totiž tvorí obsahovú súčasť Všeobecných obchodných
podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré boli dopredu pripravené Slovenskou sporiteľňou, a.s. pre
široký okruh jej klientov bez možnosti žalovanej akýmkoľvek spôsobom sa podieľať na ich tvorbe a
ovplyvniťjehoobsah.Všeobecnéobchodnépodmienkyvčítanetohtobodupretoniejemožnépovažovať

za individuálne dohodnuté. Už z tohto dôvodu tento text nemožno považovať za dohodu v zmysle
ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách, oprávňujúcu Slovenskú sporiteľňu, a.s. postúpiť pohľadávku
voči žalovanej na žalobcu.

40. Všeobecné obchodné podmienky tvoria obsahovú súčasť samotnej zmluvy uzavretej medzi

Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou. V dôsledku toho aj ich text bodu 12.4 je potrebné považovať
za zmluvnú podmienku, ktorá je však podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože s ohľadom na obsah bodu 12.5 Všeobecných obchodných podmienok, ktorý
klientom banky umožňuje pohľadávky voči nej postúpiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom
Banky vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

žalovanej ako spotrebiteľky. Jednak touto zmluvnou podmienkou banka zrejme obchádzala ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež, žalovaná ako spotrebiteľ už vopred pri samotnom uzavretí
zmluvného vzťahu s bankou dávala súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou voči nej
ako dlžníčke na tretiu osobu (teda aj na zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva zo strany
spotrebiteľa by bolo značne sťažené), zatiaľ čo žalovaná takýto súhlas na postúpenie pohľadávky voči

banke, resp. prevod záväzku voči banke na tretiu osobu nedostala a postúpiť svoju prípadnú pohľadávku
voči banke bola oprávnená iba s predchádzajúcim písomným súhlasom banky (viď znenie bodu
12.5 Všeobecných obchodných podmienok). Nemôžu byť potom pochybnosti o tom, že táto zmluvná
podmienka je nielen neprijateľná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale tiež absolútne neplatná
podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatná zmluvná podmienka nemôže zakladať

akékoľvek právo alebo povinnosť, v dôsledku čoho Slovenskú sporiteľňu, a.s. bod 12.4 neoprávňoval
postúpiť pohľadávku voči žalovanej žalobcovi, bez splnenia zákonných podmienok vyžadovaných § 92
ods. 8 zákona o bankách.41. Vychádzajúc z uvedeného, súd žalobu voči žalovanej ako nedôvodnú v celosti zamietol. Obdobné
právne závery, z ktorých vychádza aj toto rozhodnutie, zaujali v podobných spotrebiteľských sporoch
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (pozri rozhodnutia sp. zn. 7Cdo/26/20178 z 28.3.2018, či sp.

zn. 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018) a Krajský súd v Prešove, ktorý je odvolacím súdom tunajšieho súdu
(pozri napr. rozhodnutia sp. zn. 9Co/114/2019 zo 6.2.2020, sp. zn. 11Co/79/2019 z 12.6.2020, sp.
zn. 13Co/109/2019 z 12.5.2020, sp. zn. 16Co/12/2019 z 28.5.2020, či sp. zn. 17CoCsp/11/2020 z
21.5.2020). S prihliadnutím na uvedené tunajší súd ani v prejednávanej veci nevidí žiadne dôvody pre
odklon od týchto súdnou praxou ustálených právnych názorov.

42. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O
trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná,
ale žiadne trovy konania jej nevznikli, súd vychádzajúc zo zásady procesnej ekonómie rozhodol, že
žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.