Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Peter Štefčík

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204169
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:3617204169.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu A. V., rod. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX V., právne zastúpená: JUDr. Mária Pirťanová, advokát, so
sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, proti žalovanej Y. V., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Š. XXX/X, XXX XX V., právne zastúpená JUDr. Milan Petrík, bytom Veľké Uherce č. 122, o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške o ktorej

rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

III. Súd vracia žalovanej preddavok na trovy dokazovania vo výške 20 € zložený dňa 28.08.2020,
zaúčtovaný dokladom číslo 03082020 ako D14 Preddavky v súdnom konaní (zálohy) pod položkou
registra č. 19, rok 2020. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby preddavok vo výške 20 € vrátila po
právoplatnosti tohto rozhodnutia žalovanej.

IV. Svedkovi Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., E. XXX/XX, súd svedočné nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha proti žalovanej určenia vlastníckeho práva k bytu
č. X, nachádzajúcemu sa na X. p. vchodu č. X v stavbe so súpis. č. XXX, postavenej na
pozemku parcely registra "D.", parc. č. XXXX, druh stavby: X, popis stavby: bytový dom, o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu X/X, a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX, všetko zapísané na LV č.
XXXX, nachádzajúce sa v okrese V., v obci V.Á., v katastrálnom území V., evidované Okresným úradom
V., katastrálnym odborom.

(2) Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou a dohodou o zriadení vecného bremena zo dňa
20.06.2005 došlo k darovaniu uvedených nehnuteľností a k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v
právedoživotnéhoužívanianehnuteľnostižalobkyňou.Žalovanásaponiekoľkýchrokochoduzatvorenia
zmluvy začala voči žalobkyni správať tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Neumožnila žalobkyni
dlhodobo užívať nehnuteľnosť, zmenila zámky od vchodových dverí bytu. V prípade, ak sa žalobkyňa
vďakasvojimopakovanýmžiadostiamdostaladonehnuteľnosti,nemohlatamdlhodobozotrvaťzdôvodu
nátlakuzostranyžalovanej.Žalovanájejnepomáhalaaneposkytovalapomocvzmysledohodyopomoci

a starostlivosti, uzavretej pred uzatvorím zmluvy. Existenciu dohody potvrdzuje čestné prehlásenie syna
žalobkyne A. V.. Listom zo dňa 08.05.2017 ju vyzvala prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
umožnenie užívania nehnuteľnosti a odovzdanie kľúčov. Dňa 11.05.2017 došlo k odovzdaniu kľúčov,
žalovaná ale následne vymenila zámky. Žalobkyňa sa snažila spor riešiť zmierlivo, bola ochotná vecriešiť prostredníctvom psychologickej terapie, čo žalovaná odmietla. Preto ju opätovne vyzvala na
umožnenie vstupu, listom zo dňa 24.07.2017. Na to reagovala žalovaná ponukou na odplatné zrušenie
vecného bremena za 5000 €, ktorú žalobkyňa neakceptovala, pretože bola v rozpore s dohodou z roku

2005. Výzvou na vrátenie daru zo dňa 15.08.2017 sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru podľa § 630
Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobkyňa uviedla, že naliehavý právny záujem preukazuje tým, že jedine
určovací výrok súdu môže byť podkladom pre zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností, nakoľko nie
je možné očakávať dobrovoľné vrátenie daru.
(3) Ako dôkazy v žalobe označila rozhodnutie Centra právnej pomoci, darovaciu zmluvu a dohodu

o zriadení vecného bremena, čiastočný výpis z LV č. XXXX, čestné prehlásenie, výsluch žalobkyne,
predžalobnú výzvu, výzvu na umožnenie vstupu a zotrvania v nehnuteľnosti a výzvu na vrátenie daru.
(4) Súd žalobu doručil žalovanej a umožnil je v určenej lehote sa k nej vyjadriť. Zároveň ju poučil o jej
procesných právach a povinnostiach.
(5) Žalovaná sa k žalobe vyjadrila vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.02.2018. Uviedla, že žalobkyňa
neuvádza pravdu a ona (žalovaná) mala snahu vec riešiť zmierlivo. Popísala rodinnú a bytovú situáciu

od svojich 14 rokov veku. Od roku 1997 býva v predmetnom byte. Keď matke (žalobkyni) nepriznali
sociálnu dávku z dôvodu, že vlastnila dve nehnuteľnosti, navrhla sporný byt "prepísať" na žalovanú. Do
darovacej zmluvy žiadala dopísať "doživotné právo". Žalobkyňu navštevovala, pomáhala jej v záhrade,
odstrániť starú šopu. Kúpila jej vysávač, kosačku, tanierovú súpravu, sporák, chodbovú stenu, stôl a
stoličky do záhrady, strojček na cigarety, ozdoby na stromček. Dávala jej peniaze na lieky, kúpila jej

cigarety. Zaplatila za ňu dlh u susedy. Keď mal priateľ žalovanej úraz v zahraničí, chodila k žalobkyni
menej, ale zaujímala sa o ňu. Žalobkyňa jej nezavolala, ani keď mala zhoršený zdravotný stav, vtedy jej
zavolalasuseda.Žalobkyňasazačalazadlžovať.Fajčí40kusovcigarietdenneačastráviskamarátkami
v kaviarni. Neprišla na svadbu svojej vnučky, nezaujíma sa o pravnučku. Nezaujíma sa o svoju rodinu,
chce len, aby ju niekto finančne podporoval. Do bytu nechodila, až keď sa rozhodla predať ho. Dňa

23.06.2017 žalobkyni vysvetlila, že kúpila byt oproti a keď ho prerobia, tak sa do neho nasťahujú a
žalobkyňa sa bude môcť nasťahovať do sporného bytu 10.09.2017, s čím súhlasila. Ponúkla jej 5000 €
za zrušenie vecného bremena, ale žalobkyňa to odmietla. Pritom sa vyjadrila, že ona byt nepotrebuje
na bývanie, ale ho chce predať. Povedala, že chce zaň 30 000 €. Keď žalovaná nebola doma a prišla
žalobkyňa, surovo sa vyjadrila na adresu svojho vnuka (syna žalovanej).

(6) Ako dôkazy označila vo vyjadrení výsluch svedkov K. V. a A. V., U. Q., W. V..
(7) Súd vyjadrenie doručil žalobkyni, ktorá k nemu v replike, doručenej súdu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu dňa 20.03.2018 uviedla, že žalovaná jej dala nesprávny kľúč od bytu, preto nemohla
byt užívať. Doteraz jej bráni v užívaní bytu napriek vecnému bremenu. Popísala zo svojho pohľadu
starostlivosť žalovanej o starého otca a okolnosti, za akých ona nadobudla byt. Potvrdila, že žalovaná

dala na vlastné náklady vymaľovať byt, ale ona to chápala ako prejav vďaky. V roku 2016 k nej prišla
bývaťvnučka,ktorúžalovanávyhodilazdomu.Onanechodilanahrobzdôvoduzléhozdravotnéhostavu
a nedostatku financií na taxík. Žalovaná a syn K. jej chceli pomôcť tak, že im dá byt na Q.. Finančne jej
žalovaná nikdy nepomohla. Syn žalovanej ju nechcel vpustiť do sporného bytu, povedal jej, aby čakala
vonku. Keď ďalší krát prišla do bytu, žalovaná ju vyhodila aj s priateľom. Keď im oznámila, že tam príde

bývať, tak jej povedali, že posteľ jej nedajú a jej posteľ jej priniesť nedovolia. Vnučka jej povedala, že
ju na svadbe nechce, preto tam nešla. Byt darovala žalovanej po dohode so svojimi tromi deťmi pod
podmienkou, že tam bude mať doživotné právo bývania a že ju doopatruje, ako ona svojich rodičov.
Aj synovia s tým súhlasili. Celá situácia vznikla z toho, že žalovaná jej nechcela pomôcť, lebo ona
(žalobkyňa) sa musela zadlžiť a teraz musí dlžoby splácať a bude nútená jeden byt predať. Žalovaná

svojim správaním neprejavuje úctu, akú má prejavovať dcéra voči matke a neposkytuje jej pomoc v
chorobe a starobe, čo je možné kvalifikovať ako správanie v rozpore s dobrými mravmi.
(8) Súd repliku doručil žalovanej a umožnil jej vyjadriť sa k nej. Žalovaná doručila súdu dňa 03.05.2018
dupliku, v ktorej uviedla, že bývalý právny zástupca žalobkyňu odmietol zastupovať pre jej správanie
proti dobrým mravom proti jeho osobe. Žalobkyňa si prevzala kľúče od bytu. Je konfliktný človek.

Keď ona (žalovaná) nebola doma, tak žalobkyňa prehľadala celý byt. Preto žalovaná vymenila zámky.
Žalobkyňa súhlasila s uvoľnením bytu k 10.09.2017. Neustále tvrdí, že nemá peniaze, ale má peniaze
na cigarety a kávu. Navrhovala, že jej má vyplatiť 30.000 € za zrušenie vecného bremena so slovami,
že inak ju dostane z bytu aj s celou rodinou. V byte fajčila bez ohľadu na prítomnosť svojho vnuka.
Hoci umožnila žalobkyni v byte bývať k 06.09.2017, žalobkyňa neprejavila záujem. Vždy keď pracovala,

dávala žalobkyni peniaze, nakúpila jej. Nie je pravda, že by žalobkyňa finančne podporovala žalovanú.
Žalobkyňa ich navštevovala, aby im škodila. Nie je pravda, že by ju nepozvali na vnučkinu svadbu.
Poukázala na dlžoby a životné náklady žalobkyne (na cigarety a kávu). Žalobkyňa sa do svojej situácie
dostala vysoko nadštandardným životným štýlom. Ide jej len o finančný profit.(9) Ako dôkazy označila výsluch bývalého právneho zástupcu žalobkyne Q.. K., výsluch Ľ. S., P. Ž..
(10) Súd spor predbežne prejednal dňa 27.06.2018. Na predbežnom prejednaní stranám oznámil, ako
vec predbežne právne posúdil a ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná. Zároveň uložil žalovanej, aby

zabezpečila účasť svedkov, ktorých vypočutie navrhla, na pojednávaní.
(11) Žalobkyňa súdu dňa 06.09.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila, že
zabezpečila účasť svedka A. V. na pojednávaní.
(12) Súd spor prejednal na pojednávaní dňa 10.09.2018. Vykonal na ňom dokazovanie výsluchom
žalobkyne, výsluchom svedkov A. V., K. V., P. Ž.. Listinné dôkazy navrhnuté žalobkyňou súd v zmysle

§ 204 CSP nečítal, pretože boli doručené protistrane, ktorá proti ich obsahu nenamietala (skutočnosti
uvedené v listinných dôkazoch nie sú sporné). Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a zo zhodných
skutkových tvrdení strán súd zistil nasledujúci skutkový stav.
(13) Žalovaná je vlastníčkou bytu č. X na X. podlaží vo vchode č. X bytového domu súpisné číslo
XXX postaveného na parcele č. XXXX v katastrálnom území V. a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku parc. č. XXXX vo výmere XXX m2

zastavané plochy a nádvoria v pomere XXXX/XXXXXX, zapísaného Okresným úradom V.Á., odborom
katastrálnym, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. (ďalej len "byt"). Žalobkyňa je
oprávnenou z vecného bremena - práva doživotného užívania bytu. Žalovaná byt nadobudla darovacou
zmluvou zo dňa 20.06.2005, pričom darkyňou bola žalobkyňa.
(14) Žalobkyňa a žalovaná sú matka a dcéra.

(15) Žalobkyňa sa domáhala prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu vstupu a
umožnenia zotrvania v byte, a to výzvami zo dňa 08.05.2017 a 24.07.2017. Výzvou zo dňa 15.08.2017
potom požiadala žalovanú o vrátenie daru - bytu. Výzvu odôvodnila tým, že žalovaná sa k nej správa
tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
(16) Z výpovede žalobkyne vyplýva, že sa domáhala bývania v byte, ale kľúče, ktoré jej žalovaná

odovzdala, jej nepasovali. Od žalovanej chcela aspoň 20 € mesačne, kým pôjde do dôchodku, pretože
onasimuselapeniazepožičiavaťodcudzích.Nebaviasaspolu,nerozprávajúsaspolunaulici.Onabýva
celý čas na Q. ulici, presťahovala by sa, lebo už nemôže do záhrady. Od darovania bytu sa nič nestalo.
Žalobkyňa si predstavovala svoje bývanie v byte tak, že ona by v ňom bývala a žalovaná by bývala v
byte oproti a starala by sa o ňu. Žiaden incident (bitku alebo hádku) so žalovanou nemali. Porušením

dobrých mravov je podľa žalobkyne to, že jej žalovaná nepomohla s liekmi. Následne uviedla, že to,
že ju nepustí do bytu a štve svoje deti a brata K. proti nej, avšak toto uviedla až po nápovede svojho
právneho zástupcu. Žalobkyňa však následne pripustila, že žalovaná jej raz kúpila lieky a zaplatila za
ňu dlh u susedy, ako aj že jej urobila poriadok na dvore. Žalobkyňa uviedla, že išla do sporného bytu na
radu predchádzajúceho právneho zástupcu, že keď ju žalovaná napadne, tak môže spor vyhrať (sic!). V

byte mala konflikt so žalovanou o diaľkový ovládač. Žalobkyňa denne vyfajčí 10 - 15 cigariet. Žalovaná
jej odstránila šopu. Keď mala problémy s tlakom, raz jej zavolala záchranku. Žalovaná jej kúpila vysávač
a kosačku, priniesla jej sporák a starý vyhodila.
(17) Svedok A. V. písomne vyhlásil, že v roku 2005 sa konala rodinná porada, počas ktorej žalovaná
prisľúbila žalobkyni, že sa o ňu bezplatne postará v chorobe a starobe a v prípade smrti jej zabezpečí

dôstojný pohreb. Na pojednávaní však uviedol, že on sa takej porady nezúčastnil. Všetko, čo o spore
vie, vie len z rečí, so žalovanou sa 8 - 10 rokov nestýka a informácie má od matky (žalobkyne). K zlomu
vo vzťahoch medzi žalobkyňou a žalovanou došlo asi pred rokom (t.j. v roku 2017). On matke pomáha.
Nevidel na vlastné oči žiadnu situáciu, kedy by sa žalovaná k žalobkyni správala nevhodne, nevie, že
by žalobkyňa bola v situácii, že by urgentne potrebovala pomoc. Skutočnosť, že sa mala žalobkyňa so

žalovanou dohodnúť na pomoci vie od brata, ktorý mu to vysvetlil, pretože on (svedok) najskôr nesúhlasil
s darovaním bytu žalovanej. On sa porady v skutočnosti nezúčastnil.
(18) Svedok K. V. uviedol, že podľa neho vôbec nejde o byt, matka (žalobkyňa) má kde bývať. On si
myslel,žežalobkyňaažalovanásanejakodohodli,nevieakopresne.Ichvzťahcharakterizoval,žejeako
v každej rodine. Asi rok sa všetci spolu nestretávajú, je to kvôli tomuto sporu. Jeho matka osobne žiadala

o pomoc na lieky, on jej prispel, občas jej pomôže v domácnosti. O rodinnej porade pred darovaním
domu nič nevie, nebol vtedy doma. Keď on býval u žalobkyne, tak žalovaná jej chodila pomáhať. Vie,
že matke kúpila kosačku, stĺpiky do záhrady. Vie, že žalobkyňa nadmerne fajčí.
(19)SvedkyňaP.Ž.uviedla,žežalovanápodľanejničnespravila,prečobymalavrátiťbyt.Sožalobkyňou
mali dobrý vzťah, ktorý sa pokazil, keď si žalobkyňa začala vymýšľať. K zmene vzťahov došlo, keď sa

ona (svedkyňa) odsťahovala od žalobkyne - bolo to v roku 2016. Vtedy začali spory. Žalobkyňa hovorí,
že ju žalovaná nenavštevuje, neprispieva jej na lieky, nepomáha jej, ale pravda je taká, že k nej chodili,
pomáhali jej v záhrade, chodili po lekároch. Žalobkyňa podľa svedkyne nevie, čo chce, lebo raz sa
vyjadrila, že predá byt na Q., potom že aj sporný byt a pôjde bývať inde. Ona (svedkyňa) bola pri konfliktežalobkyne a žalovanej, keď žalobkyňa prišla do bytu s taškou, že tam chce bývať, sadla si pred TV a
potom išla na balkón fajčiť. Žalobkyňa bola arogantná, nebrala ohľad na dcéru svedkyne, ktorá mala
pár mesiacov. Prišla ako domov. Ako odišla nevie, lebo ona (svedkyňa) z bytu odišla skôr. Pri iných

hádkach nebola. Žalovaná pomáhala žalobkyni v záhrade, zavolala pomoc, keď jej bolo zle, chodila s
ňou po lekároch, ona (svedkyňa) to osobne videla. Žalobkyňa veľa fajčí. O dohode medzi žalobkyňou a
žalovanou ona nič nevie, keď sa byt prevádzal, bola ešte malá. Žalovaná hovorila, že žalobkyni pomôže,
všetko bolo v poriadku, starala sa o ňu. Zmenilo sa to, keď musela ísť žalovaná do zahraničia. Vtedy
ale žalobkyňa nemala zdravotné problémy.

(20) Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Ľ. S., pretože žalovaná na predbežnom prejednaní
sporu uviedla, že na jeho výsluchu netrvá. Takisto nevykonal dokazovanie výsluchom advokáta Q.. K.,
pretože jeho výsluch nebol podstatný pre rozhodnutie v spore. Súd neposudzoval v spore okolnosti
poskytovania právneho zastupovania žalobkyni, dokonca ani jej povahové vlastnosti, ale skutočnosť,
či sa žalovaná správala k žalobkyni v hrubom rozpore s dobrými mravmi alebo nie. Okrem toho je
svedok ako advokát viazaný mlčanlivosťou o skutočnostiach týkajúcich sa zastupovania žalobkyne

(a vypovedať mal v jej neprospech). Súd nevypočul ani navrhnutých svedkov U. Q. a W. V., a to z
dôvodu, že žalovaná, ktorá ich výsluch navrhla, nezabezpečila ich účasť na pojednávaní. Okrem toho,
súd považoval dokazovanie ostatnými vykonanými dôkazmi za dostatočné pre rozhodnutie v spore.
Navrhnutí svedkovia mali dosvedčiť skutočnosti tvrdené žalovanou, avšak súd mal za to, že rozhodnúť
v spore bolo možné aj bez potvrdenia týchto skutočnosti svedkami, ktorí vypočutí neboli. Navyše,

dôkazné bremeno v spore nesie žalobkyňa, ktorá predložila len dôkazy, ktorých obsah sporný nebol a
ktorá zabezpečila len výsluch jediného svedka. Dokazovanie nebolo vykonané ani rozhodnutím Centra
právnejpomoci,hocitakýdôkaznavrhnutýbol,atopreto,žerozhodnutieneobsahuježiadneskutočnosti,
ktoré by mohli byť podkladom pri zisťovaní skutkového stavu (netýka sa merita sporu).
(21) Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.09.2018 č.k. 6C/68/2017-85, a to tak, že žalobu

zamietol (ďalej len „prvý rozsudok“). Rozhodol tak z dôvodu, že z vykonaného dokazovania podľa
názoru súdu nevyplývalo, že by sa žalovaná správala k žalobkyni tak, že by tým hrubo porušovala dobré
mravy. Vychádzal pritom z toho, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu
podľa § 630 OZ dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému,
ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním voči darcovi alebo voči členom jeho rodiny. Hrubým

porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie.
(R 88/1988) Ďalej z nej vyplýva, že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej
nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany
obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj
darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných

jubileí. (R 31/1999) Dobrými mravmi sú spoločenské normy, ktoré sú rešpektované podstatnou časťou
spoločnosti. Ide o všeobecne zachovávané a uznávané zásady morálky, slušnosti a pokojného ľudského
spolužitia. Nemusia mať písomnú formu, hoci častokrát majú aj povahu právnych noriem. Pravidlám
dobrých mravov zodpovedá okrem iného aj povinnosť detí postarať sa v prípade núdze o svojich rodičov.
Na druhej strane im však zodpovedá aj povinnosť rodičov rešpektovať svoje deti. Dobrým mravom

zodpovedá aj rešpektovanie práv iných a nezneužívanie práv vlastných. Pri posudzovaní porušovania
dobrých mravov pri aplikácii ustanovenia § 630 OZ treba vychádzať z toho, že aby sa darca mohol
domáhať vrátenia daru, musí sa obdarovaný k nemu (alebo členom jeho rodiny) správať tak, že tým
porušuje dobré mravy hrubým spôsobom. Nestačí teda akékoľvek porušenie dobrých mravov. Intenzita,
priebeh, doba trvania a následky tohto porušenia musia byť natoľko vážne, že by bolo spoločensky

odsúdeniahodné, ak by ostalo obdarovanému vlastnícke právo k daru zachované. Hodnotiť intenzitu
porušenia dobrých mravov je potrebné objektívne, nie len na základe vlastného pocitu darcu.
(22) V posudzovanom spore súd pred vyhlásením prvého rozsudku nezistil, že by žalovaná žalobkyni
neposkytovala potrebnú pomoc, ktorú je dôvodné vo vzťahu dcéry k matke očakávať. Z vykonaného
dokazovania vyplývalo, že až kým si žalobkyňa nezačala uplatňovať nárok k bytu, boli vzťahy medzi

ňou a žalovanou normálne. Žalovaná žalobkyňu navštevovala, pomáhala jej, dokonca sama žalobkyňa
pripustila, že jej kúpila lieky, zaplatila za ňu dlh u susedy, kúpila jej vysávač, kosačku. Ich vzťahy sa
zhoršili až v súvislosti s tým, že žalobkyňa sa začala domáhať výkonu svojho práva bývania v byte a
žalovaná jej bývať v spornom byte neumožnila. Skutočnosť, že žalovaná bránila žalobkyni v užívaní
sporného bytu, je v rozpore s dobrými mravmi (i s právom). Nešlo však podľa názoru súdu o takú

intenzitu porušenia dobrých mravov, ktorá by mala za následok vznik práva domáhať sa vrátenia daru.
Pri posudzovaní intenzity porušenia dobrých mravov súd posudzoval vzťah žalobkyne a žalovanej
komplexne. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že žalobkyňa sa domáhala výkonu svojho práva
vyplývajúceho z vecného bremena spôsobom, ktorý možno označiť prinajmenšom za nevhodný a tiežrozporný s dobrými mravmi. Hoci nemožno súhlasiť s postupom, kedy žalovaná žalobkyni opakovane
vydala nepoužiteľný kľúč od bytu, nemožno súhlasiť ani s postupom žalobkyne, ktorá na pojednávaní
priznala, že do bytu šla s úmyslom žalovanú vyprovokovať k fyzickému útoku na svoju osobu a podľa

tvrdenia žalovanej a výpovede svedkyne Ž., ktorá bola v tom čase v byte prítomná, sa tam správala
neslušne. Nebolo možné neprihliadnuť ani na tú skutočnosť, že žalobkyňa býva v inom obydlí a nie je
na bývanie v spornom byte nijako odkázaná. Tvrdenie žalobkyne, že jej žalovaná finančne nepomohla s
liekmi, súd hodnotil len ako účelové. Jednak sama žalobkyňa pripustila, že jej žalovaná raz lieky kúpila,
jednak z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by bola žalovaná kedykoľvek v takej núdzi, že by si

lieky nemohla dovoliť zaobstarať sama. Aj s prihliadnutím na množstvo cigariet, ktoré denne vyfajčí pri
zhoršenom zdravotnom stave a potrebe užívania liekov (sama priznala 10-15 kusov, svedkovia uvádzali,
že fajčí "veľa" alebo "nadmerne") nemožno zazlievať žalovanej, ak by sa zdráhala žalobkyni finančne
s liekmi pomáhať. Inú formu pomoci, napríklad osobnú pomoc v domácnosti, žalovaná žalobkyni až
do zhoršenia vzájomných vzťahov poskytovala (pomáhala v záhrade, s odstraňovaním šopy, privolala
lekársku pomoc). Žalobkyňa nepreukázala, že by bola odkázaná aj na intenzívnejšiu formu pomoci

(napríklad sústavnú osobnú starostlivosť). Aj v čase vyhlásenia prvého rozsudku bývala vo vlastnej
domácnosti a žila spoločenským životom (priznala, že chodí s kamarátkami na kávu). Skutočnosť, že by
žalovaná "štvala" svoje deti a brata K. proti žalobkyni, nevyplývala z vykonaného dokazovania. Svedok
K. V. uviedol, že sa s matkou stretáva, pomáha jej, neuviedol, že by mal k nej zlý vzťah. Takisto svedkyňa
Ž. (vnučka žalobkyne) k svojmu vzťahu k žalobkyni uviedla, že sa zhoršil po tom, keď zistila, že z nej

nemá úžitok (keď odišla zo spoločnej domácnosti). Ani jeden z nich neuviedol, že by ich proti žalobkyni
akýmkoľvek spôsobom popudzovala žalovaná. Samotný spor medzi žalobkyňou a žalovanou týkajúci sa
výkonu práv vyplývajúcich z vecného bremena tak podľa názoru súdu nebol takým porušením dobrých
mravov zo strany žalovanej, ktorý by mal za následok vznik práva žalobkyne domáhať sa vrátenia
daru. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani iné hrubé (teda mimoriadne závažné) porušenie

dobrých mravov žalovanou vo vzťahu k žalobkyni. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Právne
súd rozhodol podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a podľa § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).
(23)Protiprvémurozsudkupodalavčasodvolaniežalobkyňa.Odôvodnilahotým,žedarovacouzmluvou

boli darované nehnuteľnosti žalovanej a súčasne bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobkyne
spočívajúce v jej práve doživotného užívania nehnuteľností. Pri rodinnej porade, ktorá sa konala v roku
2005, žalovaná prisľúbila, že ako odplatu za darované nehnuteľnosti sa bezplatne o žalobkyňu postará v
chorobe a starobe a v prípade jej smrti jej zabezpečí dôstojný pohreb. Žalovaná jej neumožnila užívanie
predmetného bytu, čím jej znemožnila výkon vecného bremena - doživotného užívania a bývania v

predmetnombyte.Žalobkyňasasnažilauplatniťsvojeprávaajpozačatíkonania,žalovanájejodovzdala
kľúče od vchodu do domu aj od vchodu do bytu. Po prehliadke bytu však skonštatovala, že je len
čiastočne zrekonštruovaný, rekonštrukcia nie je ukončená a byt nie je užívania schopný. Žalovaná jej
takisto neposkytla potrebnú pomoc v starobe a chorobe, hoci takú pomoc potrebovala vzhľadom k
svojmu zdravotnému stavu a čiastočnému invalidnému dôchodku 140 €. Túto pomoc jej neposkytuje

ani v súčasnosti. Tiež jej nepomáha pri bežných životných úkonoch, napriek tomu, že si to jej vek a
zdravotný stav vyžadovali. Túto pomoc odmietla poskytnúť, hoci ju žalobkyňa niekoľkokrát žiadala o
pomoc. Žalovaná svojím správaním hrubo porušila dobré mravy a sú splnené podmienky pre vrátenie
daru.
(24) Žalovaná k odvolaniu vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že žalobkyňa klame a zavádza. Jej

úmyslom je riešiť svoje dlhy predajom sporného bytu. Nemá záujem ho sama užívať. Byt darovala
žalovanej z dôvodu, že ako vlastníčka dvoch nehnuteľností nemohla brať peniaze ako nezamestnaná.
Keď jej chcela žalovaná privolať sanitku, žalobkyňa odmietla pohotovosť. Lieky si nedávala predpisovať
a keď jej ich ona (žalovaná) zabezpečila od obvodnej lekárky, tak ich ani nebrala. Účelovo pýtala peniaze
na lieky, ale použila ich na cigarety. Nie je pravda, že predmet sporu je neobývateľný. Svedok K. V. sa

vyjadril, že mu nerobí problém uvoľniť byt. Keďže tam býva, nie je neobývateľný. Býva tam preto, lebo
žalobkyňa nemala záujem sa do bytu nasťahovať. Žalovaná si musela kúpiť kvôli žalobkyni druhý byt,
ktorý musela prerobiť, a to keď žalobkyňa podala žalobu. Nie je pravda, že je žalobkyňa poberateľkou
invalidného dôchodku 140 €, lebo poberá starobný dôchodok cca 270 €. Má zdravotné problémy, ale má
61 rokov a napriek tomu denne vyfajčí 40 až 50 ks cigariet. Za svoje zdravotné problémy si teda môže

sama, nechodí na pravidelné prehliadky. Že jej neposkytovala pomoc - bratia tvrdia opak. Žalobkyňa má
zdravotné problémy, ale každý deň dokáže prejsť cca kilometer do centra mesta na kávu, niekedy aj
dvakrát za deň. Keď potrebuje vytrhať burinu, zavolá si kamarátku, ktorej za to platí. Žalobkyňa ju obíde,
hoci by sa žalovaná s ňou chcela stretnúť. To isté urobí, keď sa má stretnúť s vnučkou P.. Žalobkyňanemá záujem so žalovanou komunikovať, hoci sa žalovaná o to snažila. Aj keby potrebovala pomoc,
neozve sa. Žalobkyňa sa už nerozpráva ani s pani Q.. Je pravda, že vzájomné vzťahy žalobkyne a
žalovanej sa naštrbili po podaní žaloby.

(25) Žalobkyňa k tomu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že vyjadrenia žalovanej
považuje za účelové a umelo vykonštruované. Žalovaná jej neumožňuje obývať predmetný byt. Uviedla,
že keby nevlastnila byt na Q., už by bola určite bezdomovkyňou. Poukázal na problematické správanie
žalovanej v mladosti. Žalovaná bránila a stále bráni žalobkyni v užívaní predmetnej nehnuteľnosti,
až na základe výzvy predchádzajúceho právneho zástupcu žalobkyne odovzdala žalobkyni kľúče

od predmetného bytu, avšak tieto do zámky nepasovali a iný kľúč žalovaná žalobkyni odmietla
dať. Predchádzajúcemu právnemu zástupcovi poslala list, že od 06.09.2017 má žalobkyňa byt k
dispozícii, avšak keď tam prišla, zase sa tam nedostala. Žalovaná žalobkyňu do bytu po naliehaní
predchádzajúceho právneho zástupcu vpustila, ale kľúče jej neodovzdala a priateľ žalovanej ju vyhodil
s tým, že tam nemá čo robiť. Nebolo jej umožnené do bytu sa presťahovať. Keď sa tam nachvíľu
dostala, zistila, že je v dezolátnom stave, v kúpeľni nie je zamurovaná vaňa, je diera v stene, gamaty

sú odmontované a trúbky odpílené. V kuchyni nie je kuchynská linka, v byte nie sú interiérové dvere.
Žalovaná byt zničila a neumožňuje žalobkyni ho užívať. Žalobkyňa žalovanú niekoľkokrát žiadala
o finančnú pomoc, nakoľko bola na invalidnom dôchodku s príjmom 140 € mesačne. Žalovaná jej
nepomohla nikdy s nákupmi či s bežnými potrebami, ani finančne. Bola odkázaná na pomoc druhých ľudí
a cudzí ľudia sa nad ňou zľutovali a pomohli jej. V súčasnosti poberá dôchodok 280 € mesačne. Keď si

uhradínevyhnutnévýdavkyazaplatízalieky,ostanejej120€mesačne,teda4€nadeň,čoledvapokryje
výdavky na stravu, takže si nemôže dovoliť kúpiť cigarety a vyfajčiť 50-60 cigariet denne. Kým bola na ňu
žalovaná odkázaná, pomáhala jej, avšak odkedy sa osamostatnila, už žalobkyni nepomáha a začala ju
navštevovať menej a menej. Za posledné tri roky ju nenavštívila ani raz a ani je nezatelefonovala a ani ju
nijako nekontaktovala. Žalobkyňa do mesta chodieva maximálne jedenkrát do týždňa a robí si nákup na

celý týždeň s tým, že domov musí chodiť taxíkom, lebo ten nákup sama neodnesie, alebo musí poprosiť
susedov. V ťažkých chvíľach jej pomáhajú susedia p. Q. a p. Q.. Z výpovede svedkov na pojednávaní
dňa 10.09.2018 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala, že žalobkyni pomôže v starobe a v chorobe či už
finančne, psychicky alebo tým, že bude s ňou chodiť k lekárovi a tento svoj sľub vôbec nedodržiava. O
svoju matku nejaví žiaden záujem. Žalovaná žalobkyni neposkytla potrebnú pomoc, a to aj napriek jej

zlému zdravotnému stavu a zlej finančnej situácii v čase, keď jej jediným príjmom bol čiastočný invalidný
dôchodok (z toho vyplýva, že má nepriaznivý zdravotný stav). Vážne porušenie dobrých mravov spočíva
v odmietnutí pomoci žalobkyni v starobe a chorobe zo strany žalovanej ako aj v správaní žalovanej,
ktorá aj napriek tomu, že si žalobkyňa riadne uplatnila právo vyplývajúce z vecného bremena, žalovaná
jej neumožnila toto vecné bremeno uplatniť a predmetný byt jej neumožnila užívať. Žalovaná sústavne

neposkytuje žalobkyni nevyhnutnú pomoc, na ktorú je žalobkyňa odkázaná.
(26) Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 23.12.2019 č.k. 16Co/43/2018-148 prvý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zo záverov uznesenia vyplýva,
že výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ).

Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov a pre jeho bližšiu konkretizáciu necháva
priestor judikatúre. Kvalifikovaným porušením dobrých mravov je najčastejšie amorálne konanie, ktoré
môže byť jednorazové, ako aj konanie majúce charakter sústavného porušovania. V tejto súvislosti
Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 33 Odo 538/2003 uviedol, že hrubým porušením
dobrých mravov môže byť aj menej intenzívne porušovanie, ktorého dôsledkom je hlboké narušenie

vzťahov medzi darcom a obdarovaným, ak sa ho obdarovaný dopustil viac ako trikrát a ak je medzi
takýmito skutkami určitá spojitosť. Konanie obdarovaného v súvislosti s hrubým porušovaním dobrých
mravov však nemusí mať znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo priestupku. Podľa judikatúry
konanie musí mať značnú intenzitu alebo to musí byť sústavné porušovanie dobrých mravov ako
napríklad neposkytnutie potrebnej pomoci atď. Odvolací súd uviedol že, dobré mravy sú súbor pravidiel

správania sa, ktoré sú v spoločnosti všeobecne uznávané aj keď sami o sebe nie sú právne záväzné.
Dobré mravy nie sú zákonom definované, ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky,
pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Vo všeobecnosti ide o súhrn morálnych
pravidiel správania, v spoločnosti všeobecne akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti.
Hrubé porušenie dobrých mravov nie je každé správanie, ktoré je neetické, resp. ktoré nezodpovedá

spoločenskyuznávanýmpravidlámslušnéhosprávania.Idenapríkladoneposkytnutiepotrebnejpomoci,
opakované vyháňanie darcu z domu, ktorý bol darovaný, sústavné odmietanie poskytovania výživy, na
ktorú je darca voči obdarovanému odkázaný. Vrátenie daru je jednostranným právnym úkonom, ktorý
je možné považovať v podstate akoby za odstúpenie od darovacej zmluvy. Zákon nevyžaduje súhlasdruhej strany. Právny vzťah, ktorý vznikol z darovania zanikne po splnení dvoch podmienok. Po prvé
musia byť splnené zákonné dôvody, ktoré oprávňujú zmluvnú stranu požiadať o vrátenie daru a po
druhé je nutné, aby sa s prejavom vôle (žiadosťou o vrátenie daru) mohla oboznámiť druhá strana.

Inak povedané momentom doručenia tohto právneho úkonu zaniká právny vzťah z darovania. Vrátenie
daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo
porušujúce morálne pravidlá. Predpokladom aplikácie § 630 Občianskeho zákonníka je kvalifikované
porušenie morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je
hodnotený podľa objektívnych kritérií a nie len podľa subjektívneho názoru darcu. Ak darca uplatní

svoje právo na vrátenie daru a sú naplnené zákonné podmienky pre vrátenie daru, zanikne právny
vzťah z darovania priamo zo zákona a to dňom, kedy bola výzva doručená obdarovanému. Darca
svojim jednostranným právnym úkonom musí odvolávať poskytnutý dar a následne, prípadne súčasne,
žiadať o vrátenie daru. Odôvodneniu odvolania daru má za následok zánik nadobudnutého vlastníckeho
práva k daru. Obdarovaný je povinný vydať vec darcovi. V prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť
a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností,

darca sa musí potom domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru, pretože až
určovací výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušnou správou
do katastra nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale
je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná
záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona. V prípade uplatnenia takéhoto nároku súd rieši ako

predbežnú otázku, či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 OZ. Odvolací súd uviedol,
že žalovaná nerešpektovala právo žalobkyne na jej doživotné užívanie predmetného bytu, opakovane
odovzdala žalobkyni nesprávne kľúče, čím jej zamedzila prístup do bytu a jeho užívanie. Správanie
žalovanej k žalobkyni nezodpovedá z hľadiska etického a morálneho všeobecne uznávaným pravidlám
vzťahu dcéry k matke. Súd mal v konaní za preukázané, že správanie žalovanej voči žalobkyni je

opakované, pretrvávajúce, trvalého charakteru a spôsobilo, že žalobkyňa vyhľadala pomoc u cudzích
ľudí. Napadnuté rozhodnutie preto krajský súd zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v
ktorom súd prvej inštancie ešte raz posúdi či boli splnené podmienky pre vrátenie daru podľa § 630 OZ.
(27) Keďže odvolací súd odlišne právne posúdil zistený skutkový stav, súd považoval za správne a
spravodlivé s ohľadom na iné právne posúdenie odvolacím súdom umožniť stranám na toto nové

posúdenie reagovať a v potrebnom rozsahu predložiť ďalšie prostriedky procesného útoku alebo
procesnej obrany. Preto ich vyzval na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania.
(28) Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla vypočuť svedkov Q. Q. a S. Q. a
dopytom u obvodnej lekárky zistiť, či sa žalovaná zaujímala o zdravotný stav žalobkyne. Poukázala aj na
to, že ani počas pandémie jej žalovaná ani raz nezatelefonovala, či je v poriadku, či niečo nepotrebuje.

Už dlhodobo nejaví o žalobkyňu záujem a žalobkyňa je odkázaná na pomoc cudzích ľudí. Žalovaná
navrhla vypočuť ako svedkyňu p. U. Q.. Poukázala na to, že žalobkyňa zavádza, že je predmet sporu
neobývateľný a aj na to, že sa v súčasnosti stará o cudzie deti (susedov Q.), kvôli ktorým sa pohnevala
s p. Q.. Navrhla vypočuť aj svedka Ľ. S..
(29) Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na 07.10.2020. Predvolaná svedkyňa U. Q. sa naň

neustanovila, svoju neúčasť ospravedlnila plánovaným lekárskym zákrokom. Preto súd vec prejednal
na pojednávaní dňa 07.10.2020 podľa § 180 CSP bez jej prítomnosti.
(30) len sa s lekárkou stretla na jednej svadbe. Keď chodievala so žalobkyňou po lekároch, tak jej lekárka
(srdciarka) jej povedala, že žalobkyňa nie je dobrý pacient.
(31) Na pojednávaní súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov S. Q., Q. Q. a Ľ. S. a pojednávanie

následne odročil na 25.11.2020 za účelom výsluchu svedkyne U. Q..
(32) Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav:
(33) Z výpovede svedkyne S. Q. vyplýva, že je suseda žalobkyne, so žalovanou sa nepozná. So
žalobkyňou majú dobré susedské vzťahy, nehádajú sa. O predmete sporu sa rozprávali so žalobkyňou.
Bavila sa aj so synom žalobkyne A. a vnučkou A.. Informácie má od týchto osôb. Niekedy zachytila, že

suseda Q. ohovára žalobkyňu. S pani Q. nemajú dobré vzťahy. Oni bývajú na inom poschodí rovnakého
domu ako žalobkyňa. Žalobkyňa jej spomínala, že darovala byt dcére a má v ňom právo doživotného
bývania. Ona (svedkyňa) žalovanú pred bránou nikdy nevidela, že by sa dobúchavala a pritom je doma
24 hodín 7 dní v týždni. Ku nim na dvor sa hocikto dostane, ona videla len vnučku žalobkyne ako prešla
okolo, ale sa nezastavila. Ona býva v dome tri a pol roka. Žalovanú videla v dome len raz, pred 3,5

rokmi, keď sa prišla pochváliť vnučkou. Za 3,5 roka nebola svedkyňou žiadneho kontaktu žalobkyne
so žalovanou, predtým tam nebývala, takže to nevie. Či sa žalobkyňa pokúša navštevovať žalovanú
to nevie. Od iných osôb sa dozvedela len základné informácie, že to bolo darované a kedy to bolo.
Podrobnosti o vzťahoch žalobkyne a žalovanej nevie. Žalovaná kontaktovala pred rokom jej mamu, abystiahlavýpoveďanešlavypovedať,nechjejdohovorí,žečosadotohomieša.Žalovanávolalaajjej,čisa
môžu porozprávať, ona odmietla, nechcela sa dať ovplyvniť. Žalobkyňou sa necíti byť ovplyvnená. Vidí,
že ten kontakt je tam nulový, že žalovaná nehovorí pravdu, že sa snažila dobúchavať žalobkyni. Ona

má informácie z výpovede žalovanej na pojednávaní, ktorú si prečítala, dala jej ju prečítať žalobkyňa.
Žalobkyňa je odkázaná na pomoc, neprejde sama na nákup, musela jej prísť pomôcť s nákupom -
volala jej. Zadýchava sa aj pri upratovaní na dvore, musí odpočívať, nevládze. Ona sa jej vždy pýta, čo
potrebuje, snaží sa jej pomáhať, čo sa dá. Ona zle chodí, klepe ju. Žalovaná jej ani raz nepriniesla nákup,
lieky, nevidela ju ani raz za 3,5 roka čo tam býva. Svedkyňa pomohla žalobkyni aj finančne, po pár eur

tesne pred dôchodkom. Keď môže, tak pomôže, alebo niečo kúpia. Žalobkyni to finančne nevychádza,
vie to podľa toho, že majú v rovnaký deň dôchodok ako jej manžel. 5-6 dní pred dôchodkom už nemá
peniaze. Žalobkyňa chodieva k lekárovi. Vždy ráno, keď ide k lekárovi, tak ju stretne, že si volá taxík.
Niekedy ju stretne aj od lekára, keď ide taxíkom. Oni jej chodia aj vyberať lieky. Vie, že jej (žalobkyni)
nepasuje kľúč od toho bytu, že tam vymenili zámky. Vie to od žalobkyne, ona tam nebola, nevidela to. Vie
to aj zo spisu. Ona rada pomôže hocikomu, nič za to nedostáva. Žalobkyňa sa občas zahrá s ich deťmi.

Deti neopatruje, nestráži. Vie, že žalobkyňa sa pohádala so svedkyňou p. Q. kvôli synovi p. Q., ktorý
mal konflikt so žalobkyňou. Ona vie, že žalovaná neprišla, lebo brána vydáva zvuk, keď ju niekto otvorí.
(34) Na výpoveď žalovaná uviedla, že sa nemôže dostať k žalobkyni. Žalobkyňa jej ani len nezdvihne
telefón. Sporný byt je obývateľný, býva tam brat K., nechápe, prečo sa tam nejde žalobkyňa pozrieť,
kľúč pasuje, menil sa len kľúč od vchodu, ktorý bol odovzdaný právnemu zástupcovi žalobkyne. Má

informácie, že žalobkyňa chce kúpiť byt, v ktorom bývajú svedkovia Q., preto má záujem o sporný
byt, ktorý chce predať. Nie je pravda, že by chcela ovplyvniť svedkyňu, telefonovala ešte v čase, keď
nevedela, že bude svedčiť a chcela vrátiť kočík.
(35) Súd prečítal obsah písomnosti označenej ako „Odpoveď na písomnú žiadosť“, z ktorej zistil, že dňa
12.05.2017 odovzdala žalovaná právnemu zástupcovi žalobkyne kľúč od bytu.

(36) Svedok Q. Q. uviedol, že žalobkyňa je ich suseda, býva nad nimi, žalovaná je jej dcéra. So
žalobkyňou majú dobré vzťahy. So žalovanou sa dlho nevideli. S pani žalovanou nemá žiadne problémy,
so žalovanou nemá vôbec žiaden vzťah. O predmete sporu vie od susedy (žalobkyne). Sám nebol
svedkom žiadnej okolnosti, ktorá by mohla byť rozhodná v spore. Vie, že suseda dala byt, že sa o ňu
dcéra postará a že má právo doživotného bývania. Vie, že sa tam nemôže dostať a vie, že to postaranie

sa je na nule. So žalobkyňou sa často stretávajú, toto mu povedala ona (žalobkyňa). Od iných osôb nič o
spore nevie. V jednom dome so žalobkyňou býva už 17 rokov. Zo začiatku boli vzťahy medzi žalobkyňou
a žalovanou v poriadku, ale potom sa to skončilo. Skončilo sa to rádovo pred 10 rokmi. Nevie, čo sa
vtedy stalo. Zmenilo sa to, že už žalovanú nevidel na dvore. Nevídal ju, keď sa vracal z vonku, z brigád,
on v dome stále býval. Nič iné, ako to, že žalovaná zrazu prestala chodiť, si nevšimol. Nijako ho to

nezaujímalo, s nikým sa o tom nebavil, nič som o tom nepočul. On žalobkyni pomáha so starostlivosťou
o dvor, ona už nevládze. Ona im na oplátku nič nedáva. Keď jej treba vybrať lieky, tak ide on, lebo sa jej
ťažko chodí. Chodí, keď treba niečo zaplatiť na poštu, robí jej nákupy. Párkrát sa stalo, že sa im na chvíľu
starala o deti, ale bolo to len chvíľu. Finančne jej nepomáha, raz alebo dvakrát ku koncu mesiaca jej dal
nejaké peniaze. Za ostatných desať rokov sa párkrát stalo, že žalovanú videl pri bráničke. Nevie kedy

ju videl naposledy, nepovažoval to za dôležité. Žalobkyni treba pomôcť s nákupmi, liekmi, s poštou. Ich
dom je oddelený od ulice plotom a je tam aj bránička, ktorá býva zamknutá. Z bytu na bráničku vidia. Na
bráničku sa ale sústavne nedívajú. Konflikty v dome majú so synom pani Q., a to aj oni (so svedkyňou
Q.), aj žalobkyňa. Nemá vedomosť o tom, prečo žalovaná žalobkyni nepomáha. Vie, že jej nepomáha,
inak by suseda neprosila o pomoc jeho. Je to dlho, čo susede (žalobkyni) pomáha, ak by pomáhala

žalovaná, tak by jeho suseda neprosila.
(37) Žalovaná na výpoveď svedka uviedla, že pred cca 5 až 7 rokmi natierala plot, zbúrala šopu, ešte dva
dni pred tým, ako jej vtedajší právny zástupca žalobkyne poslal, čoho sa žalobkyňa domáha, opilovali
strom.
(38) Svedok Ľ. S. vypovedal, že žalovaná je jeho dlhodobá priateľka, žalobkyňa je jeho nastavajúca

svokra. K žalovanej má pozitívny vzťah, keby nebolo Corony, tak by sa vzali. K žalobkyni mal pozitívny
vzťah, ale odkedy jej bol opilovať strom a o dva dni došlo predvolanie, tak sa v nej nevyzná, necíti k nej
nenávisť, len to nechápe. Vie, čo je predmetom sporu. Teraz, že chce žalobkyňa vrátiť byt, predtým,
že nemá kde bývať. Nevie čo vlastne žalobkyňa potrebuje. Ak peniaze, môže predať „Q.“, skôr mu to
pripadá ako nejaká pomsta. Nechápe, čo je jej úmyslom. Vzájomné vzťahy žalobkyne a žalovanej sú

momentálne na bode nula. Po vyhlásení rozsudku tam po dvakrát boli, ale bránička bola zavretá, nemali
sa tam ako dostať. On si myslí, že ich vzťahy boli dobré, kým nedošlo predvolanie k právnikovi. Dovtedy
vychádzali dobre, on pracoval vo Švajčiarsku, keď išla žalovaná za ním, žalobkyňa sa im starala o deti.
Mala malý dôchodok, vždy jej pomohli, či potrebovala kúpiť kosačku alebo zaplatiť lieky. Po začatí sporuon pracoval vo Švajčiarsku a žalobkyňa došla do bytu robiť zle. On musel zabezpečiť taxík, aby syn
došiel na dva mesiace za ním, aby bol pokoj. Došla tam, fajčila v byte, ľahla si na zem, že ona ho odtiaľ aj
takvyštve.Vtedybolvbytelensynažalovaná.Otom,čosadialovbyte,vielenzrozprávania.Žalobkyňa

v tom čase mala kľúč od bytu. Potom, ako odišli do Švajčiarska, vymenili zámok na byte, aby tam niečo
neurobila (žalobkyňa). Po návrate zo Švajčiarska sa nasťahovali do vedľajšieho bytu a sporný byt jej
sprístupnili, vrátili naspäť pôvodný zámok a upovedomili o tom jej zástupcu. Potom sa už nič nedialo,
nejavila záujem. Jedenkrát tam bola pozrieť po vyhlásení rozsudku. V spornom byte momentálne býva
syn žalobkyne K.. On sa tam nasťahoval hneď potom, ako sa oni odsťahovali. Žalovaná sa snažila

párkrát žalobkyni volať, ale neúspešne. Dva alebo trikrát išli okolo, skúšali bráničku. Za toto obdobie
žalobkyňa nežiadala o pomoc ani ich nijako nekontaktovala. O zdravotný stav žalobkyne sa zaujímali
prostredníctvom známych, brata žalovanej, ktorý býva vo vedľajšom byte, od susedov, pani Q.. Párkrát
videli žalobkyňu na káve v meste, občas strážila deti susedov. Brali to tak, že jej zdravotný stav nie je
až taký vážny. Keď mala zlomený prst, kontaktoval ďalších ľudí, čo má známych - taxikárov, snažili sa
zistiť, či je to naozaj niečo vážne. Báli sa zasiahnuť, aby im niečo nepoškodilo. Ak by zistili niečo naozaj

vážne, zasiahli by. Nemali sa odkiaľ dozvedieť o žalobkyni, napr. doktorka im nepovie, len či je jej stav
vážny alebo nie. Pýtali sa pani doktorky, povedala, že podľa karty nevie o ničom. Pýtali sa Q.. O., bolo
to vtedy, keď sa to stalo s tým prstom. To zavolali do ambulancie. Bolo to možno tri mesiace dozadu.
Keď im suseda povedala, že žalobkyňu tri dni nepočula a nevedel sa k nej dostať ani syn K., tak zistili,
že má niečo s prstom a že je v nemocnici. Iný problém so sporným bytom okrem výmeny zámku nebol.

Žalobkyni on ani žalovaná nebránili v užívaní bytu. O tom, či si žalobkyňa uplatňuje právo na užívanie
bytu aj vo vzťahu k synovi K., ktorý v byte býva, nič nevie. Žalovaná pre žalobkyňu v minulosti robila
nákupy, chodila s ňou k lekárovi. Oni jej vždy zaplatili za lieky, vrátili dlžobu u susedy Q., vybavovali
lekára, sanitku. Od prvého pojednávania v spore už nie, ona sa od nich odtrhla. Žalobkyni byt sprístupnili
až po svojom odsťahovaní preto, lebo tam robila zle a oni nemali inú možnosť kde bývať. Mali tam dieťa

a ona tam fajčila. Povedali jej, že idú kúpiť iný byt, kam sa snažili čo najskôr odsťahovať, aby mohla byt
užívať sama, lebo by to bolo lepšie pre ňu. Keby ten byt potrebovala a nerobila by zle, mohla v ňom
s nimi bývať. Jej úmyslom ale bolo uškodiť im čo najviac. On to bral tak, že dovtedy byt užívať mohla,
oni jej v tom nijako nebránili. Od žalobkyne žiadali zrušiť vecné bremeno, lebo hovorila, že má finančné
problémy. Oni hovorili, že jej dajú peniaze, keď zruší doživotné právo. Hovorilo sa, že ostane na ulici, že

má dlhy, ale oni o tom nevedeli. Nikdy im nevravela, že má veľké dlhy. Oni keby jej vtedy požičali, nemali
by peniaze na kúpu bytu. Keby nezrušila vecné bremeno, malé finančné prostriedky by jej požičali, ale
veľké nie. Medzi žalobkyňou a svedkom nebol nijaký konflikt. Svedok uviedol, že nie je konfliktný typ a
v dome sa nikdy s nikým nepohádal.
(39) Žalovaná k výpovedi uviedla, že keď boli vo Švajčiarsku, vždy nechali žalobkyni, keď sa starala o

deti, nákup aj peniaze. Oni museli z bytu utekať do Švajčiarska, sama žalobkyňa vypovedala, že do bytu
prišla, aby ju vyprovokovala. Žalobkyňa môže ísť do bytu a požiadať brata K., aby byt vypratal. Keď bola
v nemocnici, nedostal sa tam ani K., lebo žalobkyňa vymenila zámok. Ona ich všetkých škrtla, aj toho
K.. Keby sa jej niečo stalo, dostanú sa k nej len spodní susedia.
(40) Žalobkyňa uviedla, že od bráničky kľúče majú všetci. Každému kľúč nechala, vymenila si zámok

na byte, lebo jej mizli veci. Čo sa týka kočiara, to sú len klebety. Nemala žiaden zlomený prst, bola v
nemocnici, lebo jej opuchol a hnisal prst. K výpovedi svedka uviedla, že keď boli vo Švajčiarsku, povedal
jej, že jej niečo za to dajú, myslela si, že aspoň tých 20 € jej dajú, ale dostala len dve čokolády. Ona si
peniaze za opatrovanie detí nepýtala. Chcela tých 20 €, len kým nebude dostávať dôchodok. Výživné
si proti žalovanej na súde neuplatňovala. Zato tam prišla, že tam bude, keď svedok si dovolil vyhodiť

ju z toho bytu. Ona do sporného bytu išla s tým, aby jej pomohli, za to ju vyhodili, že niečo chce. Za
vyhadzovanie považuje to, že jej povedal, že v byte nemá čo robiť. V tom byte jej boli všade za chrbtom,
dýchali jej na krk, čo ona tam môže existovať. Ona tvrdí, že keď sa snažila dostať do bytu, nemohla
sa tam dostať, keď sa vrátila, zámok bol vymenený a dostala sa dnu. Sused, ktorý býval o poschodie
vyššie, skúšal kľúč do jedného aj druhého bytu, nepasoval ani do jedného. Vtedy tam bola aj p. Q..

(41) Splnomocnený zástupca žalovanej k tomu predložil listinu označenú ako „Výzva na umožnenie
vstupu a zotrvanie v nehnuteľnosti“, ktorej obsah súd na pojednávaní prečítal. Vyplýva z nej, že dňom
06.09.2017 bol kľúč odovzdaný žalobkyni funkčný a nič jej nebránilo v užívaní bytu. List je adresovaný
Q.. K., advokátovi a bol ním podľa podpisu a dátumu prevzatý dňa 06.09.2017.
(42) Súd pojednávanie dňa 07.10.2020 odročil na 25.11.2020 za účelom výsluchu svedkyne U. Q..

(43) Na pojednávaní dňa 25.11.2020 súd vypočul svedkyňu U. Q. a oboznámil predložený výpis z listu
vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V..(44) Súd sa pokúsil aj o zmierne riešenie sporu medzi stranami. Pritom žalobkyňa uviedla, že sa jej
nepodarilo dostať do bytu, lebo jej nepasuje kľúč. Súd vyzval žalobkyňu a žalovanú, aby si porovnali
kľúče od sporného bytu, pričom oba kľúče boli zhodné.

(45) Z výpovede svedkyne U. Q. vyplýva, že so žalobkyňou je suseda, majú normálny susedský vzťah,
žalovanú pozná od dieťaťa. So žalobkyňou sa momentálne nerozprávajú, mali konflikty, ale sa na
ňu nehnevá. Žalovaná tam teraz nebýva, nemá prečo sa na ňu hnevať, nič jej nespravila. Vie, čo
je predmetom sporu, predmetom sporu je byt. Žalobkyňa jej hovorila a to isté aj žalovaná, že jej to
podpísala, že sa o ňu postará. Prvýkrát o tom počula už dávno, je to asi menej ako 10 rokov. Chodievali

so žalobkyňou „na Š.“ k žalovanej, to bolo hádam aj pred 5-6 rokmi. Prestali sa navštevovať, keď začali
medzi nimi nezhody kvôli bytu. Ona sa s žalobkyňou normálne bavila aj potom, ako sa so žalovanou
prestali navštevovať. Nevie, či je nejaká konkrétna udalosť, pre ktorú sa prestali navštevovať, nikto jej to
nepovedal. Do začatia sporu bolo všetko normálne, normálne sa navštevovali. Pred začatím sporu sa
svedkyňa nezaujímala o to, či žalovaná žalobkyni pomáhala. Po začatí sporu nebola svedkom žiadneho
konfliktu medzi nimi. Nevie, kedy presne žalobkyňa žalovanej darovala byt, ale vie, o ktorý byt ide, bola

tam viackrát aj so žalobkyňou. V byte bola aj potom, čo sa začal medzi nimi spor, bola aj vnútri bytu. Stalo
sa, že do bytu išli aj so žalobkyňou a nemohli ho odomknúť, bolo to potom, ako sa začal spor. Žalobkyňa
ju volala, že sa tam nemôže dostať, potom vyšiel sused, ktorý tiež neotvoril. Žalobkyňa mala zlý kľúč,
nepasoval. Žalobkyňa hovorila, že asi jej dala zlý kľúč. V súčasnosti nevie, či je žalobkyňa odkázaná
na pomoc iných ľudí, lebo sa nerozprávajú. Ona raz požičala žalobkyni 20 €, vrátila jej ich žalovaná,

ale nepamätá si, kedy to bolo. Vzťahy medzi svedkyňou a žalobkyňou sa pokazili asi pred dvomi rokmi,
žalobkyňa mala konflikt s jej synom, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Svedkyňa a žalobkyňa bývajú po
celý čas v tom istom dome. Svedkyňa nevidela v blízkosti domu žalobkyne žalovanú. Od žalobkyne vie,
že darovala byt žalovanej, že jej bude pomáhať. Žalovaná jej tvrdila, že jej bude pomáhať a že jej aj
pomáha. Hovorila, že jej pomáha, ale svedkyňa to nevidela. Do bytu na Q. chodila na návštevy v čase,

keď ešte žil dedko žalovanej. Chodila aj do bytu na Š., kde bývala žalovaná s priateľom, vie, že tam teraz
býva brat žalovanej. Svedkyňa raz dala vedieť žalovanej o zdravotných problémoch žalobkyne, bolo to
vtedy, keď bola ona (svedkyňa) so žalobkyňou v nemocnici. Žalovanej dala vedieť z vlastnej iniciatívy,
žalobkyňa ju o to nežiadala. Vtedy boli ešte vzťahy dobré. Je pravda, že žalovaná robila okolo dvora,
maľovala, chodila po doktoroch, kým ešte neprebiehal spor. Je pravda, že keď prišli aj so žalobkyňou na

návštevu k žalovanej, tak žalobkyni ešte aj nabalila. Ona (svedkyňa) sa na takej návšteve cítila dobre.
Svedkyňa počula od žalobkyne aj žalovanej, že žalovaná sa zaviazala žalobkyni pomáhať. Nevie, či
žalobkyňa žiadala o finančnú pomoc, ani či žalovaná žalobkyni finančne pomohla, nevidela nič také.
Keď sa žalobkyňa a žalovaná nehnevali, žalovaná žalobkyni pomáhala.
(46) Splnomocnený zástupca žalovanej poukázal na to, že žalobkyňa darovala svoj byt, v ktorom býva,

svojej vnučke. Jedného bytu sa zbavuje a druhý chce vrátiť. Žalobkyňa k tomu uviedla, že to urobila
preto, lebo žalovaná jej navrhla, že jej byt dá do poriadku, keď jej to podpíše. Ona to nachytro prepísala
na vnučku, aby si nárok nerobila žalovaná. Urobila s ňou dohodu, že sa postará, keby niečo. Nevie,
prečo taká dohoda nie je na liste vlastníctva.
(47) Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. V. vyplýva, že žalobkyňa darovacou zmluvou

zapísanou v katastri pod č. V 1048/2020 z 09.07.2020 darovala byt v ktorom býva (na Q. ulici) A. V.. Na
liste vlastníctva nie sú evidované žiadne ťarchy.
(48) Súd na predmet sporu aplikoval nasledujúce právne predpisy:
(49) Podľa § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho

rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
(50) Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.
(51) Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
(52) Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či je žalobkyňou podaná žaloba procesne prípustná podľa

§ 137 CSP. Dospel pritom ku kladnému záveru. Žalobkyni ponúka možnosť podať žalobu, ktorou sa
môže domáhať vrátenia daru, ustanovenie § 630 OZ. Z procesného hľadiska je vyjadrenie prejavu vôle
na vrátenie daru pretavené do žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetu darovania v prospech
darcu. Jedine takouto žalobou sa môžu definitívne vyriešiť sporné právne vzťahy medzi darcom aobdarovaným a jedine na základe právoplatného rozsudku súdu o určovacej žalobe sa môže dosiahnuť
zápis vlastníckeho práva žalobkyne k spornému bytu do katastra nehnuteľností.
(53) Vzal do úvahy aj závery krajského súdu, podľa ktorých žalovaná nerešpektovala právo žalobkyne

na jej doživotné užívanie predmetného bytu, opakovane odovzdala žalobkyni nesprávne kľúče, čím
jej zamedzila prístup do bytu a jeho užívanie, pričom správanie žalovanej k žalobkyni nezodpovedá
z hľadiska etického a morálneho všeobecne uznávaných pravidlám vzťahu dcéry k matke. Podľa
krajského súdu správanie žalovanej voči žalobkyni bolo opakované, pretrvávajúce, trvalého charakteru
a spôsobilo, že žalobkyňa vyhľadala pomoc u cudzích ľudí.

(54) Ani po zohľadnení uvedených skutočností však súd prvého stupňa nemohol dospieť k odlišnému
záveru, ako uviedol vo svojom prvom rozsudku.
(55) Z vykonaného dokazovania vyplýva a je nesporné, že žalobkyňa darovala žalovanej byt č. X na
X. p. vchodu č. X v stavbe so súp. č. XXX postavenej na pozemku parcely registra „D.“ č. XXXX a
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, na ktorom je bytový dom
postavený v podiele XXXX/XXXXXX, zapísané Okresným úradom V., odborom katastrálnym na liste

vlastníctva č. XXXX v okrese V., obci V., katastrálne územie V.. K darovaniu došlo darovacou zmluvou
zo dňa 20.06.2005, ktorej vklad do katastra bol povolený ku dňu 25.10.2005. Zmluvou bolo zriadené aj
vecné bremeno - doživotné právo užívania v prospech žalobkyne ako darkyne.
(56) Medzi stranami nie je sporné ani to, že sa dohodli, že žalovaná ako dcéra poskytne žalobkyni
ako svojej matke potrebnú pomoc a zaopatrenie. Vykonané dôkazy svedčia tomu, že žalobkyňa ako

matka a žalovaná ako dcéra mali po istú dobu medzi sebou normálne vzťahy zodpovedajúce vzťahu
matky a dcéry. Bolo tak aj istý čas po darovaní sporného bytu. Žalobkyňa po určitom čase prejavila
vôľu užívať predmetný byt. Užívania sa domáhala prostredníctvom svojho právneho zástupcu výzvami
zo dňa 08.05.2017 a 24.07.2017 a výzvou zo dňa 15.08.2017 požiadala o vrátenie daru z dôvodu, že
žalovaná sa k nej správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy.

(57) Žalovaná popiera, že by sa k žalobkyni správala v rozpore s dobrými mravmi a že by zadala dôvod
na vrátenie daru.
(58) Súd musí opätovne konštatovať, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou nezodpovedajú
vzťahom, aký očakáva spoločnosť medzi matkou a dcérou. Je pravda a vykonané dokazovanie to
potvrdzuje, že žalovaná nerešpektovala právo žalobkyne na jej doživotné užívanie predmetného bytu,

keď vymenila na byte zámku a žalobkyni neodovzdala správny kľúč. Z vykonaného dokazovania, po jeho
doplnení však nevyplýva, že by sa tak malo stať opakovane. Je pravda, že zlé vzťahy medzi žalobkyňou
a žalovanou pretrvávajú od vtedy, od kedy sa žalobkyňa domáha vrátenia daru a trvajú aj doteraz.
Žalobkyňa namiesto pomoci žalovanej v súčasnosti vyhľadáva pomoc u cudzích ľudí. Ani tieto zistenia
všaksúdnepresvedčiliodôvodnostiaplikácieustanovenia§630OZ,atoanipoichopakovanomzvážení

a po doplnení dokazovania. Súd tieto zistenia hodnotil nie izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti aj s
inými zisteniami. Dobré mravy skúmal nielen z hľadiska ich dodržiavania zo strany žalovanej po prijatí
daru, ale aj z hľadiska ich dodržania v procese uplatňovania práva na vrátenie daru žalobkyňou proti
žalovanej.
(59) Teoretické východiská posúdenia inštitútu dobrých mravov už boli rozoberané aj v prvom rozsudku,

aj v rozhodnutí odvolacieho súdu. K tomu už niet čo dodať naviac, ako bolo uvedené aj v odseku 21 a
v odseku 26 odôvodnenia tohto rozsudku.
(60) Súd skúmal, či žalovaná vo vzťahu k žalobkyni pred uplatnením práva na vrátenie daru značne
intenzívne alebo sústavne porušovala pravidlá všeobecne uznávané spoločnosťou, hoci nie právne
záväzné, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania, a to najmä pravidlá správania, etiky,

morálky a mravnosti. Opätovne súd uvádza, že pravidlám dobrých mravov zodpovedá okrem iného aj
povinnosť detí postarať sa v prípade núdze o svojich rodičov. Na druhej strane im však zodpovedá
aj povinnosť rodičov rešpektovať svoje deti. Dobrým mravom zodpovedá aj rešpektovanie práv iných
a nezneužívanie práv vlastných. Pri posúdení dôvodov na vrátenie daru podľa § 630 OZ je potrebné
posudzovať nielen správanie obdarovaného, ale aj správanie darcu, teda je potrebné uplatniť princíp

vzájomnosti (uznesenie NS SR vo veci 8Cdo/288/2019).
(61) Z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplynulo, že žalobkyňa zamedzila žalovanej v
užívaní sporného bytu. Takéto konanie je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Je však potrebné
posúdiť, či je tento rozpor kvalifikovaný. To znamená, že či ide o tak závažný rozpor s dobrými mravmi, že
je možné považovať ho za „hrubý“. Súd vykonaným dokazovaním skúmal dôvody, pre ktoré žalobkyňa

konala v rozpore s dobrými mravmi i dĺžku a intenzitu tohto konania a zároveň skúmal aj správanie
samotnej darkyne - žalobkyne.
(62) Je treba uviesť, že žalobkyňa po celý čas býva v byte na Q. ulici v V.. Bývala tam aj v čase darovania
sporného bytu a býva tam nepretržite až do súčasnosti. Jej bytové pomery teda sú usporiadané a nieje z tohto hľadiska odkázaná na bývanie v spornom byte (odhliadnuc od možnej potreby poskytnutia
pomoci). Žalobkyňa síce v priebehu konania tvrdila, že ak by nevlastnila byt na Q., už by bola určite
bezdomovkyňou, avšak jej tvrdenie je v rozpore s jej následným konaním, keď tento byt darovala v

priebehu konania svojej vnučke (hoci predtým deklarovala, že je naň odkázaná).
(63) Ďalej je potrebné poukázať na to, že žalobkyňa sa domáhala proti žalovanej vstupu do predmetného
bytu preukázateľne prvýkrát výzvou zo dňa 08.05.2017 a následne výzvou zo dňa 24.07.2017. Dňa
15.08.2017 sa žalobkyňa domáhala vrátenia daru. Žalovaná nepopiera, že kľúč od bytu, ktorý žalobkyni
odovzdala, nebol funkčný, a to až do 06.09.2017, od kedy sa kľúč nemenil. Porovnaním tohto kľúča s

kľúčom žalovanej bolo na pojednávaní zistené, že ide o identické kľúče. Od 08.05.2017 do 06.09.2017
teda preukázateľne žalovaná bránila žalobkyni vstupu do sporného bytu. Nebolo preukázané, že by
od 06.09.2017 žalobkyňa nemala možnosť do bytu vstúpiť. V nijakom prípade nemožno schvaľovať
konanie žalovanej, ktorá po istý čas preukázateľne bránila žalobkyni vo vstupe do sporného bytu, hoci
tej svedčalo nielen právo vstupu, ale aj právo bývania v spornom byte. Na druhej strane, podľa názoru
súdu nebolo preukázané, že by v období od 06.09.2017 žalobkyňa nemala možnosť predmetný byt

užívať, keďže mala od neho rovnaký kľúč, ako má v súčasnosti, ktorý je totožný s kľúčom predloženým
žalovanou (hoci nemohla vopred vedieť, že kľúč od nej súd bude vyžadovať na predloženie). V určitom
zmysle závažnosť konania žalovanej čiastočne znižuje tá skutočnosť, že žalobkyňa v tom čase (aj
doteraz) mala vlastné bývanie a zabránenie v užívaní sporného bytu (hoci nepochybne protiprávne) ju
nevystavilo do existenčného ohrozenia. Žalobkyňa uviedla, že zo sporného bytu ju vyhodila žalovaná a

jej priateľ. Svedok Ľ. S. však vypovedal, že po ich návrate zo Švajčiarska sa oni presťahovali a žalobkyňa
mala možnosť v spornom byte bývať, avšak neprejavila o to záujem. V byte býva syn žalobkyne K.,
ktorý sa tam nasťahoval hneď potom, ako sa odsťahovala žalovaná so svedkom. Svedok potvrdil, že
žalobkyňa v byte fajčila, hoci v ňom bolo dieťa, poprel však, že by žalobkyňu vyhadzoval. Fajčenie
žalobkyne v spornom byte potvrdila aj svedkyňa P. Ž. (č.l. 83), ktorá popísala správanie žalobkyne v

spornom byte ako arogantné. Nevhodnosť správania žalobkyne a jej nečestné úmysly potvrdzuje aj jej
vlastná výpoveď (č.l. 81), keď uviedla, že sa išla dať do sporného bytu žalovanou napadnúť, aby vyhrala
spor. Žalobkyňa uviedla, že za vyhadzovanie považovala to, že jej svedok povedal, že tam nemá čo robiť
(č.l. 187) a prekážalo jej, že jej tam „dýchali na krk“. Na druhej strane ale právo žalobkyne na užívanie
sporného bytu nezahŕňa právo na jeho užívanie bez prítomnosti iných osôb, respektíve ani užívanie s

pôvodným vnútorným vybavením. Žalobkyňa však na pojednávaní (č.l. 187) deklarovala, že sa do bytu
nasťahovať nechce, pretože žalovanej neverí, tvrdí, že jej „bude stáť za chrbtom“. Na jednej strane teda
deklaruje, že potrebuje pomoc žalovanej (v chorobe a v starobe), na strane druhej však o jej prítomnosť
nestojí. Tvrdenia žalobkyne, že nemôže sporný byt užívať, pretože nie je spôsobilý na užívanie, je v
rozpore s tým, že byt v skutočnosti užíva syn žalobkyne K. V. (č.l. 83).

(64) Čo sa týka výpovede iných svedkov k znemožneniu bývania žalobkyne v spornom byte, priamym
svedkom toho, ako sa žalobkyňa nemohla do sporného bytu dostať, bola len svedkyňa U. Q., ktorá
uviedla, že bola so žalovanou pred sporným bytom, ktorý nemohli spolu s tam bývajúcim susedom
odomknúť. Nevedela časovo ohraničiť, kedy sa tak stalo, ale bolo to podľa nej po tom, čo sa začal spor.
Táto výpoveď nie je v rozpore s inými dôkazmi - je nesporné, že po určitý čas žalovaná vymenila na

spornom byte zámku. Zároveň ale výpoveď nepotvrdzuje tvrdenie, že žalovaná znemožňovala užívanie
sporného bytu žalobkyni sústavne alebo opakovane.
(65) Súd ďalej skúmal, či žalovaná pred vyžadovaním vrátenia daru opakovane alebo sústavne
neposkytovala potrebnú pomoc žalobkyni, s tým, že v prípade kladného zistenia bude skúmať aj dôvody,
prečo sa tak dialo.

(66) V prvom rade je potrebné opätovne pripomenúť, že nebolo sporu o tom, že žalobkyňa žalovanej
darovala sporný byt s podmienkou, že sa o ňu bude starať a zabezpečí jej potrebnú pomoc v chorobe
alebo v starobe. Niet sporu ani o tom, že najmenej od začatia tohto konania sa tak nedeje. Keďže
však neposkytovanie potrebnej pomoci malo byť dôvodom na žiadanie vrátenia daru, súd skúmal túto
okolnosť osobitne za obdobie do uplatnenia vrátania daru, teda do 15.08.2017.

(67) Žalovaná tvrdí, že pred začatím sporu žalobkyni pomáhala, kúpila jej vysávač, kosačku, tanierovú
súpravu, sporák, chodbovú stenu, stôl, stoličky do záhrady, strojček na cigarety či ozdoby na stromček
(č.l. 33). Zbúrala jej starú šopu, natierala plot od cesty, osadili obrubníky v záhrade a stĺpiky na nový plot.
Prispievala jej na lieky, uhradila za ňu dlh 20 € u susedy. Intenzitu starostlivosti o žalobkyňu znížila v
čase, keď jej priateľ bol 5 mesiacov hospitalizovaný v zahraničí. Naposledy bola 26.04.2017 žalobkyňa

u nich a 30.04.2017 a 01.05.2017 oni u nej a dňa 02.05.2017 jej opilovali konáre na strome. Tieto
skutkové tvrdenia žalobkyňa nepoprela, potvrdila, že žalovaná jej kúpila vysávač za 30 €, zaplatila za
ňu dlh u susedy, raz jej kúpila lieky, raz jej robila poriadok na dvore (č.l. 81). Aj svedkyňa Q. potvrdila,
že kým sa žalobkyňa a žalovaná nehnevali na seba, boli ich vzťahy dobré (č.l. 192). Žalobkyňa ažalovaná medzi sebou nikdy nemali fyzický incident. (č.l. 81) Svedok K. V. uviedol, že žalovaná sa
kedysi o žalobkyňu starala a žalobkyňa má kde bývať (č.l. 82). Potvrdil, že pred začatím sporu sa všetci
(žalobkyňa, žalovaná, on aj brat A.) stretávali, teraz sa už kvôli sporu nestretávajú. Potvrdil, že žalovaná

žalobkyni chodila pomáhať, napríklad opíliť stromy, búrať šopu, kúpila kosačku, stĺpiky do záhrady.
Uviedol, že sa mu žalobkyňa na žalovanú nikdy nesťažovala (č.l. 83). Ani svedok A. V. nepotvrdil, že
by sa žalovaná voči žalobkyni správala niekedy nevhodne. K zlomu malo dôjsť až v roku 2017. (č.l. 62)
Svedkyňa P. Ž. uviedla, že spory začali v roku 2016, popísala, že žalobkyňa jej odmietla ísť na svadbu,
hoci bola pozvaná. Uviedla, že k žalobkyni chodili, pomáhali v záhrade a chodili po lekároch (č.l. 83).

Takisto popísala, že žalobkyňa prišla do sporného bytu s taškou, že tam chce bývať, bola arogantná,
fajčila na balkóne, hoci tam bolo pármesačné dieťa (č.l. 83). Pri iných hádkach nebola. Všetko bolo v
poriadku, žalovaná sa o žalobkyňu starala, kým odišla do zahraničia. Z toho vyplýva, že ich vzťahy boli
v podstate normálne a zhoršili sa až vtedy, keď sa žalobkyňa rozhodla žiadať vrátenie sporného bytu.
(68) Žalobkyňa tvrdí, že na prelome rokov 1998 až 1999 sa stretla a dohodla so svojimi tromi deťmi, že
byt daruje žalovanej pod podmienkou, že ju doopatruje. Toto tvrdenie (o stretnutí) síce nepotvrdili ani

svedok A. V., ani svedok K. V. (ďalšie dve deti žalobkyne, bratia žalovanej), obaja však akceptovali, že
ich matka (žalobkyňa) darovala byt ich sestre (žalovanej) s tým, že žalovaná ju bude opatrovať v prípade
potreby. Svedkovi A. V. to mala povedať žalobkyňa a vysvetliť brat K. V., ktorému to mala povedať
žalovaná (č.l. 82, 83). Skutočnosť, že žalovaná neposkytla žalobkyni potrebnú pomoc napriek jej žiadosti
je v konaní preukázaná len čiastočne. Nepochybne žalovaná žalobkyni od vtedy, ako sa žalobkyňa

domáhavráteniadaru,neposkytujepomoc.Zvykonanéhodokazovaniavšaknevyplýva,žebyžalobkyňa
o jej pomoc prejavila skutočný záujem. Tomu, že v skutočnosti o pomoc nestojí, nasvedčuje aj to, že
si vymenila zámku na vlastnom byte (na Q.), aby sa doň žalovaná nedostala (č.l. 82). Na pojednávaní
dňa 07.10.2020 sama žalobkyňa vyhlásila, že o pomoc žalovanej nestojí (č.l. 187). Žalobkyňa nepoprela
ani skutkové tvrdenie žalovanej, že žalovaná sa žalobkyni nemôže telefonicky dovolať. Žalobkyňa

síce deklaruje vlastnú nepriaznivú finančnú situáciu a to, že očakávala finančnú podporu zo strany
žalovanej, na druhej strane ale sa nedomáhala proti žalovanej plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti
podľa zákona o rodine. Pochybnosti o skutočnej odkázanosti žalobkyne na materiálnu pomoc žalovanej
posilňuje aj konanie žalobkyne, ku ktorému pristúpila v priebehu tohto konania, keď darovala svoj byt na
Q. ulici svojej vnučke, a to dokonca bez toho, že by si ponechala v tomto byte aspoň právo bývania. Hoci

v odvolacom konaní deklarovala, že ak by nemala byt na Q., už by bola určite bezdomovkyňou (č.l. 134).
(69) Svedkovia S. a Q. Q. majú informácie sprostredkované len od žalobkyne, ich svedectvá sú teda
v zásade len svedectvami „z počutia“. Dokonca svedkyňa Q. čítala zápisnicu z pojednávania súdu,
ktorú jej dala žalobkyňa, čím v podstate ovplyvnila jej výpoveď. Svedkyňa Q. síce tvrdí, že 3 a pol
roka nevidela žalovanú v dome, kde býva žalobkyňa, čo však žalovaná vysvetľuje tým, že sa do domu

nevedela dostať a žalobkyňa jej nedvíha telefón (pritom aj samotná žalobkyňa potvrdila, že si vymenila
zámku na byte). Súd nemá pochybnosti o tom, že svedkovia žalobkyni v súčasnosti pomáhajú, pričom
skutočným dôvodom takéhoto konania môže byť aj ich altruizmus, alebo iné dôvody, ktoré ale súd už
nepovažoval za nutné skúmať (žalovaná v tejto súvislosti naznačila, že svedkovia môžu byť motivovaní
vypovedať v prospech žalobkyne preto, že má záujem kúpiť byt, v ktorom oni bývajú, čo však súd

nepreveroval a ani to nepovažuje za rozhodujúce pri posudzovaní podstaty tohto sporu). Pochybnosti
je možné mať o dôveryhodnosti najmä svedkyne S.Í. Q., súc pred pojednávaním poučenej žalobkyňou,
preto vypovedajúcou v jej prospech. Svedok Q. Q. uviedol, že párkrát videl žalovanú pri bráničke, čo
nie je v rozpore s tvrdením žalovanej, že sa nemohla dostať do domu žalobkyne (aj v tej súvislosti, že
svedok uviedol, že bránička býva zamknutá).

(70) Výpoveď svedka Ľ. S. je nutné hodnotiť tiež s ohľadom na jeho vzťah k jednej strane sporu (k
žalovanej, ktorej je priateľom). Neuviedol však žiadne podstatné okolnosti, ktoré by nevyplývali aj z iných
dôkazov.Potvrdil,žesožalobkyňouvychádzalidobre.Uviedol,žežalobkyňaimzačala„robiťzle“,keďon
bol vo Švajčiarsku. Žalobkyňa podľa jeho výpovede fajčila v byte a ľahla si tam na zem, že ona ho odtiaľ
vyštve, avšak toto vie len z rozprávania žalovanej a syna. Zároveň však potvrdil aj, že vymenenú zámku

po jeho návrate zo Švajčiarska vymenili do pôvodného stavu a informovali o tom právneho zástupcu
žalobkyne, aj to, že sa snažili navštíviť žalobkyňu, ale neúspešne. Žalobkyňa od nich nežiadala žiadnu
pomoc, ani ich nekontaktovala, o jej zdravotný stav sa zaujímali prostredníctvom tretích osôb. Potvrdil,
že pred začatím sporu zaplatili žalobkyni za lieky, vrátili za ňu dlhu u susedy a aj že jej vybavovali lekára,
až po začatí sporu sa od nich žalobkyňa „odtrhla“ (č.l. 187). Žalobkyni chceli pomôcť vyriešiť finančné

problémytým,žebyzafinančnúnáhradusúhlasilasozrušenímvecnéhobremena,kčomuvšaknedošlo.
(71) Ani z výpovede svedkyne U. Q. súd nezistil natoľko závažné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
záver o kvalifikovanom porušovaní dobrých mravov zo strany žalovanej. Svedkyňa potvrdila, že vzťahy
medzi stranami boli dobré, a to aj po darovaní sporného bytu. Potvrdila, že žalovaná pracovala okolodvora, maľovala, chodila po lekároch, kým nezačalo toto konanie. Spontánne uviedla, že keď sa
nehnevali, žalovaná žalobkyni pomáhala.
(72) Z uvedených dôkazov súd vyvodil záver, že až kým si žalobkyňa nerozmyslela darovanie sporného

bytu žalovanej, bol ich vzájomný vzťah normálny, v podstate zodpovedajúci očakávaniam spoločnosti o
vzťahu matky a dcéry. K zhoršeniu vzájomných vzťahov došlo až po začatí sporu medzi nimi. Rozpor
vzájomného správania žalobkyne a žalovanej z dobrými mravmi sa teda súdu javí nie ako príčina tohto
konania, respektíve uplatneného nároku, ale ako jeho dôsledok.
(73) Je pravda, že žalobkyňa po začatí konania vyhľadáva pomoc cudzích ľudí (svedkov Q.). To však

môže byť aj účelovým správaním, keďže logicky by bolo očakávať, že pomoc bude hľadať u vlastných
detí (vzťah so synmi hodnotila v podstate pozitívne - č.l. 81, so synom A. má vzťah „v pohode“, so
synom K. sa stretávajú). Logické by bolo rovnako očakávať, že sa bude domáhať plnenia vyživovacej
povinnosti, ktorú k nej jej vlastné deti majú, tej sa však vôbec nedomáhala. Ponúkanú pomoc žalovanej v
súčasnosti už výslovne odmieta, nekontaktuje ju, označuje ju pejoratívne ako „veľká pani Švajčiarka“ (č.l.
81) a jej partnera ako „tajtrlíka“ (č.l. 187).

(74) Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala kvalifikované porušenie
dobrých mravov žalovanou pred jednostranným právnym úkonom - žiadosťou o vrátenie daru, pre ktoré
využila svoje právo domáhať sa vrátenia daru a zároveň aj jej konanie vo vzťahu k žalovanej (pokus o
vyprovokovanie, arogantné správanie v spornom byte, hanlivé označenia, nekontaktovanie a vyhýbanie
sa pokusom o kontakt) je v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli ustanovenie § 3 ods. 1

OZ. Za takto zisteného skutkového stavu teda súd dospel k záveru, že neboli naplnené podmienky §
630 OZ a zároveň uplatnenie práva na vrátenie daru žalobkyňou je vzhľadom na okolnosti uvedené v
predchádzajúcej vete v rozpore s § 3 ods. 1 OZ. Preto súd žalobu opätovne ako nedôvodnú zamietol.
(75) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(76) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

(77) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Keďže bola žalovaná
v spore v celom rozsahu procesne úspešná, súd jej proti neúspešnej žalobkyni priznal plný nárok na
náhradu trov konania. O ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, súdny úradník.
(78) O vrátení zaplateného preddavku na trovy dokazovania žalovanej súd rozhodol z dôvodu, že

zaplatený preddavok v konaní nebol spotrebovaný, keďže si svedkovia nárok na svedočné riadnym
spôsobom neuplatnili. Keďže pre konanie už preddavok potrebný nie je, súd ho vrátil žalovanej, ktorá
ho zložila.
(79) Podľa § 258 ods. 1, ods. 3 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne
vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom. Náhrada

podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní, inak právo na
náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.
(80)OnepriznanísvedočnéhosvedkoviQ.Q.súdrozhodolpodľa§258ods.3CSP.Svedoksivzákonnej
desaťdňovej lehote od podania výpovede svoj nárok na svedočné riadne nevyčíslil, pričom z obsahu
spisu mu vznik žiadnych trov súvisiacich s jeho výsluchom nevyplýva. Preto mu súd žiadne svedočné

nepriznal.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie

urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť vlistinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania
nevyzýva.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Proti výrokom III. a IV. tohto rozsudku odvolanie prípustné nie je.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.