Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75S/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200230
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6020200230.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Kataríny
Kochan Morovej, v právnej veci žalobcu: ADAM stavebniny s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02
Bratislava, IČO: XX XXX XXX, . právne zastúpený: SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/
C, 821 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. marca XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu (od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX . obchodné meno: IŠTOK stavebniny s.r.o.) ako
daňového subjektu bola od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vykonaná daňová kontrola, predmetom ktorej
bolo preverenie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) za zdaňovacie obdobie R. XXXX. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č.

XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu
doručený dňa XX.XX.XXXX. Žalobca svoje právo v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Daňový poriadok“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“) nevyužil a k zisteniam uvedeným v protokole sa
najneskôr do 15 pracovných dní od jeho doručenia nevyjadril.

2. Kontrolovaný daňový subjekt si v zdaňovacom období R. XXXX uplatnil odpočítanie DPH z

dodávateľských faktúr od spoločnosti SMSD, s.r.o., so sídlom Viestova ulica 26, Banská Bystrica, IČO:
XX XXX XXX. Išlo o tieto dodávateľské faktúry:
- fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX za zabezpečenie auditu architektonického návrhu integračného
frameworku v celkovej sume XX XXX,XX Eur, základ dane XX XXX,XX Eur, DPH XX% X XXX,XX Eur;
- fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX za prenájom XX ks kompresorov podľa Zmluvy o prenájme
za obdobie január až R. XXXX v celkovej sume XX XXX,XX Eur, základ dane XX XXX,XX Eur, DPH
XX% X XXX,XX Eur;

- fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX za prenájom XX ks omietacích strojov podľa Zmluvy o prenájme
za obdobie január až R. XXXX v celkovej sume XX XXX,XX Eur, základ dane XX XXX,XX Eur, DPH
XX% XX XXX,XX Eur;- fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX. za IT služby na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v celkovej
sume XX XXX,XX Eur, základ dane X XXX,XX Eur, DPH XX% X XXX,XX Eur;
- fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX za prací gél/koncentrát bal. X galón/XXXX litrov v celkovej

sume XX XXX,XX Eur, základ dane XX XXX,XX Eur, DPH XX% X XXX,XX Eur;
- fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX za inštaláciu software a licencie AVID, inštaláciu hardware AVID
a iné v celkovej sume XX XXX,XX Eur, základ dane XX XXX,XX Eur, DPH XX% X XXX,XX. Eur.

Prvostupňové rozhodnutie

1. V následnom vyrubovacom konaní (v začatom XX.XX.XXXX) Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj
len „správca dane“) rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 68 ods. 5 zákona
č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX XXX,XX Eur na dani z pridanej hodnoty v
zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo
„zákonč.222/2004Z.z.“)zazdaňovacieobdobieR.XXXX akorozdieldanevyrubenejriadnymdaňovým

priznaním v sume XXX,XX Eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume XX
XXX,XX Eur.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že neuznal nárok na odpočítanie DPH z
dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou SMSD, s.r.o. vo výške XX XXX,XX Eur, pretože

žalobca nepreukázal reálnosť uskutočnenia fakturovaných plnení žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Faktúry č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX. ohľadom fakturácie za prenájom XX ks kompresorov
a fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX za prenájom XX ks omietacích strojov správca dane
uznal vzhľadom na to, že považoval za preukázané, že došlo k prenájmu predmetných strojov, ktoré
sú majetkom dodávateľa, a to na základe Zoznamu majetku a Zmluvy o prenájme. K neuznaným

faktúram správca dane konštatoval, že žalobca na výzvu na predloženie dôkazov počas daňovej
kontroly reagoval elektronickým podaním XX.XX.XXXX, ku ktorému pripojil iba odberateľské faktúry,
pričom žiadne relevantné dôkazy nepredložil. Žalobca nevyužil ani právo vyjadriť sa k uvedeným
zisteniam v protokole na základe výzvy podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Konateľ a spoločník
žalobcu K.. S. K. do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX . síce uviedol, že išlo o

sprostredkovanie prostredníctvom osoby Y. S., ale neuviedol priebeh sprostredkovania, nepredložil
žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Z neuznaných faktúr, ktoré boli vystavené za služby a
tovary - zabezpečenie auditu architektonického návrhu integračného frameworku; za IT služby podľa
Zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX; za prací gél/koncentrát bal. 1 galón/1000 litrov a napokon za inštaláciu
software a licenciu AVID a inštaláciu hardware AVID, nevyplýva, že by sa jednalo o sprostredkovanie

obchodu. Pokiaľ žaloba ďalej fakturoval svojim odberateľom, faktúry boli s miernym navýšením ceny,
pričom nefakturoval sprostredkovanie, t. j. províziu za sprostredkovanie, ale len dodanie tovarov a
služieb v takom znení, ako je uvedené na dodacích faktúrach od dodávateľa SMSD, s.r.o. Podľa
správcu dane žalobcom predložené dôkazy sú nepostačujúce a nedostatočne preukazujú uskutočnenie
fakturovaných plnení dodávateľskými faktúrami č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX; fa č. XXXX/XXX

zo dňa XX.XX.XXXX; fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX.
Konštatoval, že na základe objektívnych skutočností a dôkazov zaistených v daňovej kontrole (zhrnuté
na strane XX-XX odôvodnenia rozhodnutia správcu dane) kontrolovaný daňový subjekt síce formálne
splnilzákonnépodmienkypreodpočítaniedane,alenepreukázalvecnénaplneniedodanídeklarovaných
na dodávateľských faktúrach od spoločnosti SMSD, s.r.o., Banská Bystrica.

3. Išlo o nasledovné zistenia:
- konateľ spoločnosti SMSD, s.r.o., Banská Bystrica ako dodávateľ fakturovaných plnení do zápisnice o
ústnom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX. uviedol, že faktúry boli vystavené za účelom zisku, predmet
fakturovaných plnení zabezpečovala spoločnosť VML Slovakia s.r.o., Drieňová 1J, Bratislava - Ružinov,

IČO: XX XXX XXX;
- spoločnosť VML Slovakia s.r.o., Bratislava ako dodávateľ spoločnosti SMSD, s.r.o., Banská Bystrica je
nekontaktný, konateľom spoločnosti je rumunský občan, spoločnosť má virtuálne sídlo;
- nebolo možné preveriť a potvrdiť dodanie fakturovaných plnení spoločnosťou VML Slovakia s.r.o.,
Bratislava pre spoločnosť SMSD, s.r.o., Banská Bystrica a následné dodanie fakturovaných plnení

pre kontrolovaný daňový subjekt na základe faktúr vystavených spoločnosťou SMSD, s.r.o., Banská
Bystrica;
- na základe dostupných informácií a z databázy informačného systému FS správca dane zistil, že
dodávatelia spoločnosti VML Slovakia s.r.o. majú sídlo na tej istej adrese - Drieňová 1J, Bratislava -mestská časť Ružinov, rovnako ako spoločnosť VML Slovakia s.r.o., Bratislava; ide o virtuálne sídlo
spoločností Terramare, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, Bametis, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, M&M Global, s.r.o.,
IČO: XX XXX XXX;

- uvedené spoločnosti si neplnia svoje daňové povinnosti, nie sú zastihnuteľné na adrese sídla,
miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, porušujú povinnosti pri daňovej kontrole, spoločnosti
majú zahraničných konateľov, spoločnosť Bametis, s.r.o. a spoločnosť M&M Global, s.r.o. podali za
zdaňovacie obdobie R. XXXX nulové daňové priznania na DPH;
- konateľom spoločnosti VML Slovakia s.r.o. je C. občan E.-F. F.. Správca dane má k dispozícii doručený

mail s prílohami od E., v ktorom uviedol, že so spoločnosťou VML Slovakia s.r.o. nemá nič spoločné.
Jeho osobné údaje boli ukradnuté neznámymi ľuďmi, a preto v tejto veci prebieha policajné vyšetrovanie
v C.;
- nezrovnalosť vo vyjadrení konateľa spoločnosti SMSD, s.r.o., Banská Bystrica R. L.: „Pri obchodných
prípadoch som jednal s konateľom spoločnosti VML Slovakia s.r.o. - E.-F. F., ktorý hovorí po česky.
Poznám sa s ním približne pol roka. Nakontaktoval som sa na neho cez známych v Prahe alebo v

Bratislave.“ Pán E.-F. F. však uviedol, že so spoločnosťou VML Slovakia s.r.o., Bratislava nemá nič
spoločné a jeho osobné údaje mu boli ukradnuté;
- podľa výpisu z OR SR Banská Bystrica došlo k zmene konateľa a spoločníka spoločnosti SMSD, s.r.o.
dňa XX.XX.XXXX, keď jediným spoločníkom a konateľom sa stal N. L., A. Hlinku 905/15, Detva. Bývalý
konateľ spoločnosti R. L. sa vyjadril, že dostal výhodnú ponuku a spoločnosť predal k XX.XX.XXXX;

- kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne poklady k fakturáciám, t. j. zmluvy, objednávky, dodacie
listy, resp. iné podklady. Predložil len dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťou SMSD, s.r.o. a
odberateľské faktúry.

4. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca tvrdil porušenie ústavného práva daňového
subjektu pri výkone daňovej kontroly DPH a následného vyrubovacieho konania, že rozhodnutie
správcu dane je v rozpore s Daňovým poriadkom, Zákonom o DPH, s princípmi judikovanými Súdnym
dvorom EÚ a zisteným skutkovým stavom, že závery správcu dane nie sú založené na vykonaných

dôkazoch. Namietal neuvedenie skutkového stavu objektívne, že správca dane ku záverom dospel
na základe nedostatočne vykonaných dôkazov, najmä namietal nevykonanie výsluchu svedka Y. S.,
ktorý podľa žalobcu obchody dojednal v mene a na účet spoločnosti IŠTOK stavebniny, s.r.o. Tvrdil,
že správca dane v odôvodnení rozhodnutia uvádzal skutočnosti, ktoré nijako nesúvisia s daňovým
prípadom žalobcu, ale navodzujú atmosféru podvodného konania. Správca dane vykonal daňovú

kontrolu s právnou vadou konania, pretože pochybnosti správcu dane neboli pre daňový subjekt zrejmé
(pre nesplnenie si povinnosti podľa ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku), preto žalobca
nemohol v plnom rozsahu využiť svoje zákonné právo na vyjadrenie sa k pochybnostiam správcu dane,
resp. svoje tvrdenia, ku ktorým správca dane mal pochybnosti, nemohol riadne preukázať. Vytýkal
správcovi dane, že neodstránil rozpory medzi tvrdením bývalého konateľa spoločnosti SMSD, s.r.o.

R. L., ktorý dňa XX.XX.XXXX do zápisnice uviedol, že pri zabezpečení dodania tovaru a služieb pre
žalobcu komunikoval s konateľom spoločnosti VML Slovakia s.r.o., ako svojim priamym dodávateľom a
subdodávateľom žalobcu, pánom E.-F. F., a informáciou získanou správcom dane z emailu poslaného
pánom E.-F. F., v zmysle ktorého nemal nič spoločné so spoločnosťou VML Slovakia s.r.o., za ktorú
vystupoval ako konateľ. Napokon v odvolaní namietal, že nemôže niesť dôkazné bremeno za svojho

dodávateľa a tvrdil, že svoje dôkazné bremeno o dodaní služby spoločnosťou SMSD s.r.o., na základne
objektívnych dôkazov uniesol.

Druhostupňové rozhodnutie

5. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. odvolanie žalobcu odmietol a
prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil

6. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný žiadnu z odvolacích námietok
nepovažoval za relevantnú privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Stotožnil sa s prijatým

záverom správcu dane, že žalobca nepreukázal reálnosť uskutočnenia fakturovaných plnení žiadnymi
relevantnými dôkazmi. V postupe správcu dane nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. Závery
správcu dane spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku rozhodnutia. Daňová kontrola bola vykonaná v zmysle Daňovéhoporiadku a zákona o DPH v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly v
zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Skutkový stav bol zistený dostatočne a náležite, dokazovanie
bolo vedené v zmysle ustanovení § 24 Daňového poriadku. Preto odmietol tvrdené porušenie práva na

spravodlivý proces.

7. Podľa žalovaného správca dane nikde nekonštatoval (ani v protokole, ani v rozhodnutí), že sa
jednalo o „sprostredkovanie“. Správcovi dane nevyplynula povinnosť vykonať výsluch svedka Y.
S.. Správca dane nezistil, že by obchody medzi daňovým subjektom a spoločnosťou SMSD s.r.o.

sprostredkoval Y. S.. Žalobca nepredložil počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní
žiadne doklady preukazujúce sprostredkovanie, t. j. zmluvu o sprostredkovaní, mandátnu zmluvu, plnú
moc na sprostredkovanie obchodov a podobne. Žalobca sa nevyjadril k protokolu, nenavrhol počas
daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania vykonať ďalšie úkony správcovi dane a dokazovanie.
Nebola predložená žiadna zmluva o sprostredkovaní, ani faktúry za provízie za sprostredkovanie.
Preto žalovaný námietku, že konateľ daňového subjektu K.. S. K. považoval pojem „sprostredkovanie

obchodu“ za činnosť, kedy daňový subjekt vo vlastnom mene a na vlastný účet nakúpil tovar a služby a
ďalej tovar v nezmenenom stave predal a služby preúčtoval, nepovažoval za relevantnú.

8. Podľa žalovaného žalobca bol viackrát vyzývaný, aby predložil dôkazy o uskutočnení deklarovaných
obchodov v zmysle predložených faktúr ku kontrole. K sporným faktúram zaslal správca dane výzvu

zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalobca doručil XX.XX.XXX9 iba odberateľské faktúry svojim
odberateľom, ktorými deklaroval prefakturovanie tovaru a služieb nadobudnutých od spoločnosti SMSD
s.r.o., Banská Bystrica. So zistenými skutočnosťami pri daňovej kontrole bol žalobca oboznámený
listom zo dňa XX.XX.XXXX. Konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX
- vyhodnotenie dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom okrem iného uviedol, že

dodávateľa pozná ako svojho zákazníka. Spoločnosť VML Slovakia s.r.o. Bratislava, ani konateľa tejto
spoločnosti nepozná. Uviedol, že fakturované plnenia priamo zabezpečovala spoločnosť dodávateľa,
pričom nevedel, či to zabezpečili, jemu prišli peniaze a neriešil, či to niekto dodal. Do zápisnice tiež
uviedol, že za ním prišiel pán L., či je ochotný sprostredkovať obchod za určitú maržu, s ktorou má
obchodný vzťah. Aj pri ústnom pojednávaní mal žalobca priestor a možnosť vyjadriť sa k obsahu

zápisnice, preukázať svoje tvrdenia, podávať návrhy, čo nevyužil.

9. Žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle šetrenie za účelom preveria uskutočnenia
dodania tovaru a služieb daňovému subjektu deklarovaným dodávateľom. R. L. konateľ dodávateľa
sa vyjadril, že fakturované plnenia boli priamo dodané od spoločnosti VLM Slovakia s.r.o. žalobcovi.

Pri objasňovaní účelu vystavenia faktúr, keď správca dane požadoval od R. L. objasniť, vysvetliť
účel vystavenia faktúr, špecifikovať predmet fakturácií, kto konkrétne vykonával fakturované plnenia a
kde boli vykonané, R. L. uviedol, že faktúry boli vystavené za účelom zisku, predmet fakturovaných
plnení zabezpečovala spoločnosť VML Slovakia s.r.o. Bratislava a boli vykonané na centrálnej pobočke
daňového subjektu, adresu nevedel uviesť, ako aj to, kto vykonával fakturované služby. Pri obchodných

prípadoch jednal s E.-F. F., ktorý hovorí česky. Žalovaný konštatoval, že ani z vyjadrenia konateľa
dodávateľskej spoločnosti nie je preukázané, že dodanie služieb a tovaru podľa sporných faktúr bolo
daňovému subjektu aj reálne dodané, keďže ich mala vykonať subdodávateľská spoločnosť VML
Slovakia s.r.o. a konateľ dodávateľskej spoločnosti nevedel bližšie uviesť a ani preukázať ich vykonanie.

10. Správca dane dožiadal 0X.XX.XXXX miestne príslušný Daňový úrad Bratislava o šetrenie ohľadom
spoločnostiVMLSlovakias.r.o.Zodpovededoručenejsprávcovidanevyplynuliskutočnosti,žezástupca
spoločnosti VML Slovakia s.r.o. so správcom dane nespolupracoval a správca dane nemohol preveriť a
potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov pre spoločnosť SMSD s.r.o. Banská Bystrica. Spoločnosť
je nekontaktná, konateľom je rumunský občan. Z miestneho zisťovania na adrese sídla spoločnosti VML

Slovakia zistil, že na adrese sa nachádza bytový dom, pri vchode boli umiestnené poštové schránky, na
ktorých bol prilepený zoznam spoločností, ktoré majú na uvedenej adrese virtuálne sídlo, okrem iných
aj spoločnosť VML Slovakia s.r.o. Správca dane zaslal predvolanie zo dňa XX.XX.XXXX na konateľa
spoločnosti VML Slovakia s.r.o. - E.- F. F., C.. Na základe uvedeného bol od E.-F. F. dňa XX.XX.XXXX.
správcovi dane doručený mail aj s prílohami, kde uvádza, že so spoločnosťou VML Slovakia s.r.o.,

Bratislava nemá žiadne spojenie. Jeho osobné údaje boli ukradnuté neznámymi ľuďmi a v dôsledku toho
polícia v C. otvorila trestné vyšetrovanie. Z dostupných informácií a z databázy informačného systému
finančnej správy správca dane zistil, že dodávateľmi spoločnosti VML Slovakia s.r.o. v zdaňovacom
období R. XXXX boli spoločnosti: Terramare s.r.o., Bametis s.r.o. a M&M global s.r.o., pričom podľavýpisu z obchodného registra majú tieto spoločnosti sídlo na tej istej adrese Drieňová 1J, Bratislava -
mestská časť Ružinov, 821 01, tak ako aj spoločnosť VML Slovakia s.r.o., Bratislava. U všetkých ide o
virtuálne sídlo spoločností. Uvedené spoločnosti si neplnia svoje daňové povinnosti, nie sú zastihnuteľné

na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, porušujú povinnosti pri daňovej
kontrole.

11. K namietanému dôkaznému bremenu za svojho dodávateľa a uneseniu vlastného dôkazného
bremena žalovaný uviedol, že správca dane nezaložil svoje rozhodnutie na tom, že dodávateľ a

subdodávateľ nepreukázali dodanie tovaru daňovému subjektu, ale na závere, že dôkazy, ktoré daňový
subjekt predložil, správca dane vyhodnotil, pričom dospel k záveru, že nimi nebolo preukázané, že
daňovému subjektu dodávateľ uvedený na faktúrach dodal fakturované služby a tovar, t. j., že daňový
subjekt od tohto dodávateľa prijal tovar a služby na jeho faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období
R. XXXX. Žalovaný poukázal na obdobný prípad, kde Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. XSžfk/X/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX konštatoval, že výpoveď konateľa nebola jediným a kľúčovým dôkazom, z ktorého

správca dane pri formulovaní svojho záveru vychádzal. Žalobca bol oboznámený s výpoveďou konateľa
spoločnosti SMSD s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX. aj s ďalšími skutočnosťami zistenými u subdodávateľov
listom zo dňa XX.XX.XXXX. Počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní žalobca nevyjadril
žiadne výhrady k zisteniam správcu dane, nevyjadril sa k protokolu, nenavrhol vykonať správcovi
dane žiadne nové úkony (napríklad vykonanie svedeckej výpovede), ani vykonať ďalšie dokazovanie.

Daňový subjekt neprejavil záujem na bezprostrednej konfrontácii svojich tvrdení a vyjadrenia konateľa
spoločnosti SMSD s.r.o. Správca dane poskytol daňovému subjektu dostatočný priestor na realizáciu
jeho procesných práv. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že
daňovník prijal zdaniteľné planenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, a teda nie je sporná existencia
plnenia a ani žiadne iné rozhodné skutočnosti zakladajúce, či už právo na odpočet DPH (alebo právo na

oslobodenie od dane). Judikatúra Súdneho dvora EÚ, resp. ESD je založená na tom, resp. podala výklad
práva EÚ za takej skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky splnené boli. V
takom prípade sa dôkazné bremeno presúva na správcu dane a správca dane môže odoprieť právo na
odpočítanie dane len za predpokladu, že preukáže, že dodávateľsko-odberateľský reťazec vo veci bol
zaťažený podvodom vo vzťahu k DPH, o ktorom daňový subjekt vedel, alebo musel vedieť, alebo, že zo

strany daňového subjektu išlo o zneužitie práva na odpočet DPH. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie
správcu dane nie je založené na týchto skutočnostiach, ale je založené na tom, že daňový subjekt v
daňovej kontrole a ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal, že splnil podmienky pre odpočítanie dane,
pričom dôkazné bremeno na preukazovanie týchto podmienok znáša daňový subjekt. Správca dane
šetrením na strane dodávateľa a subdodávateľa sa len pokúsil verifikovať skutočnosti tvrdené daňovým

subjektom, čo sa ale nepodarilo. Nemení to však nič na tom, že dôkazné bremeno o skutočnostiach
rozhodujúcich pre určenie dane leží na daňovom subjekte.

12. Žalovaný uzavrel, že správca dane preveroval za kontrolované zdaňovacie obdobie R. XXXX
odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na uplatnenie práva

na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Podmienky uvedené v § 49
ods. 1 a ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku
zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Správca dane vykonal
kontrolu faktúr, ktoré boli vystavené dodávateľom tovaru a služieb. Zákonné podmienky, po splnení

ktorých vzniká nárok na odpočet dane, nespočítavajú len vo formálnej deklarácii, teda v predložení
dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia odrážať reálne plnenie. Platiteľ uplatňujúci si právo
na odpočet dane, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a
právo na odpočet vzniklo. Žalobca bol priamo účastný dvojstranných obchodných vzťahov so svojim
tvrdenýmdodávateľom,ktorýchdostatočnépreukázaniebolspôsobilýzaistiť,nakoľkoakopodnikateľský

subjekt, platiteľ DPH, vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku na odpočítanie
DPH preukázať. Poukázal pritom na rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že
dôkazné bremeno pri uplatňovaní odpočítania DPH je primárne na daňovom subjekte a dokazovanie zo
strany správcu dane slúži len na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu13. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie správcu dane a vec vrátiť Daňovému úradu Banská Bystrica na ďalšie

konanie, a to z dôvodov, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu a napokon, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,

ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

14. K dokazovaniu poukázal na závery publikovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veciach
sp. zn. XSž/XXX/XX, XSž/XXX-XXX/XX, z ktorého vyplynul záver, že objasnenie všetkých otázok,
okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu.
Taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX., kde sa v obdobnej veci

konštatuje„akjenespornáexistencianakúpenéhomateriálnehoplneniaatotoještandardnepreukázané
prijatou faktúrou s podrobnými prílohami od určitého dodávateľa, potom daňový subjekt vyčerpal
vlastné dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Na preukázanie
opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné
bremeno i prípadnú dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré

má povinnosť daňový subjekt štandardne archivovať, od následného nadštandardného vyšetrovacieho
(forenzného) dokazovania. Súd prihliadal aj na judikatúru ESD (., že každá transakcia musí byť
hodnotená samostatne, a teda nemožno na ňu ťaživo prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na
inom stupni obchodu.“

15. Žalobca tvrdil, že preukázal dodanie tovarov a poskytnutie služieb, preto došlo k preneseniu
dôkazného bremena na správcu dane. V prípade akýchkoľvek nezrovnalostí na strane zmluvných
partnerov žalobcu platí, že žalobca nevedel a nemohol ani vedieť o týchto problémoch, keď žalobca
konal s obvyklou starostlivosťou. Správca dane nepreukázal, že by žalobca mal alebo objektívne mohol
mať vedomosť o prípadnom protiprávnom konaní na strane kupujúceho.

16. Namietal konštatovanie v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, že „neprihliada na dôkazy, ktoré
daňový subjekt zaslal v uvedenom podaní...“(3. ods. strana 8), čo považuje za rozporné s Daňovým
poriadkom, pretože správca dane nemôže generálne neprihliadnuť na dôkazy predložené daňovým
subjektom.

17. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán nevykonal výsluch svedka Y. S., hoci práve táto osoba
mala najviac vedomostí ohľadom predmetných obchodov a podľa žalobcu jeho výpoveď bola relevantná.
Žalovaný postup správcu dane obhajuje tým, že správcovi dane nevyplývala povinnosť vykonať takýto
dôkaz.Konaniežalovanéhožalobcapovažujezaporušenieustanovenia§24ods.2Daňovéhoporiadku.

Svojvoľnosť takéhoto postupu žalovaného vyplýva aj zo skutočností, že ku dňu XX.XX.XXXX bol Y. S.
už konateľom žalobcu, ktorým sa stal od XX.XX.XXXX.

18. Daňové orgány zistili, že spoločnosť SMSD, s.r.o. ako dodávateľ žalobcu disponovala hnuteľnými
vecami (XX kusov omietacie stroje a XX kusov kompresory) poskytnutými žalobcovi a napriek

tomuto faktu daňové orgány neuznali právo žalobcu na odpočítanie DPH z príslušných faktúr, a preto
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

19. V ďalšej časti žaloby žalobca namietal nesprávnu aplikáciu Zákona o DPH a poukázal na

rozhodovaciu prax Európskeho súdneho dvora, najmä na rozsudok C-492/13 Traum (body 30, 31 a
32 tohto rozsudku, ďalej na rozsudok ESD C-277/14 PPUH Stehcemp sp. j. S. L., R. L., R. L., podľa
ktorého ustanovenia šiestej smernice rady 77/388/EHS zo 17.05.1977 o zosúladení právnych prepisov
členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný
základ jej ustanovenia, zmenenej a doplnenej Smernicou Rady XXXX/XX/ES zo XX.XX.XXXX, sa majú

vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej
osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej
bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených
touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočnéhododávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od
tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba
vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť

vnútroštátnemu súdu. Žalobca poukázal aj na rozsudok ESD vo veci C-131/13, C-163/13 a C-164/13
Italmoda, z ktorého vyplýva, že šiesta Smernica Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 sa má vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátnym orgánom a súdom prináleží zamietnuť zdaniteľnej osobe pri dodaní v
rámci Spoločenstva uplatnenie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty, právo na oslobodenie od
tejto dane alebo práva na vrátenie tejto dane, a to aj, ak neexistujú ustanovenia vnútroštátneho práva

upravujúce takéto zamietnutie, ak sa na základe objektívnych okolností preukázalo, že táto zdaniteľná
osoba vedela alebo mala vedieť, že transakciou uvedenou ako základ dotknutého práva sa podieľala
na podvode v oblasti DPH, ku ktorému došlo v rámci reťazca dodaní.

20. Žalobca tvrdil, že zo žiadnych vykonaných dôkazov v konaní nevyplýva, že by žalobca vedel alebo
mal vedieť, že táto transakcia by mala byť súčasťou akéhokoľvek podvodu alebo protiprávneho konania.

Nie je možné požadovať od žalobcu overovanie fungovania obchodných partnerov nad rámec obvyklej
starostlivosti, čo vyplýva z citovaných rozhodnutí ESD.

21. Napokon žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, z ktorého nie je zrejmé,
ako sa žalovaný vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, a to najmä ako vyhodnotil tieto dôkazy,

prečo navrhované dôkazy nevyhodnotil alebo na takéto dôkazy neprihliadol. Poukázal pritom na závery
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/12/2009, z ktorého vyplýva, že vadou, ktorá má za následok
nepreskúmateľnosť rozhodnutia je tiež, ak v rozhodnutí nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol
dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedením dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre
vydanie rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

22.Žalovanývpísomnomvyjadreníkžalobetrvalnazákonnostisvojhorozhodnutia,akoajnazákonnosti
rozhodnutia správcu dane a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a žalobcu

zaviazať znášaním trov konania zo svojho. Konštatoval, že žalobné námietky uplatnené žalobcom
nepovažuje za dôvodné, pričom k uvedeným námietkam uviedol jasné a jednoznačné stanovisko už vo
svojom rozhodnutí, napadnutom touto žalobou, keďže sú identické s odvolacími.

23. K namietanému rozloženiu dôkazného bremena a poukazovaniu na ustálenú judikatúru Slovenskej

republiky, ako aj Európskeho súdneho dvora, žalovaný zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení
rozhodnutia. Uviedol, že dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné,
že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre. Aj judikatúra EÚ vyplýva
zo skutkovej situácie, keď nie je sporné, že vecné a materiálne podmienky boli splnené. V takom
prípade môže správca dane odoprieť právo na odpočítanie dane len za predpokladu, že preukáže, že

dodávateľsko-odberateľský reťazec bol zaťažený podvodom vo vzťahu k DPH, o ktorom daňový subjekt
vedel alebo musel vedieť, alebo, že zo strany daňového subjektu išlo o zneužitie práva na odpočet
DPH. V predmetnej veci ale žalobca nepreukázal, že splnil podmienky pre odpočítanie dane, pričom
dôkaznébremenonapreukazovanietýchtopodmienokznášažalobca.Správcadanešetrenímnastrane
dodávateľa a subdodávateľa sa len pokúsil verifikovať daňovým subjektom tvrdené skutočnosti, čo sa

ale nepodarilo. Nemení to však nič na tom, že dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodujúcich pre
určenie dane leží na žalobcovi.

24. Tvrdenie žalobcu, že správca dane nemôže generálne neprihliadnuť na dôkazy predložené daňovým
subjektom, označil žalovaný za účelové a bez súvislosti s konaním správcu dane. Žalobca na výzvu o

predloženie všetkých dokladov a dôkazov preukazujúcich skutočnosti uvedené na sporných faktúrach,
ktoré boli vystavené spoločnosťou SMSD s.r.o. pre žalobcu (pozn. neuznané 4 faktúry a č. XXXX/XXX
zo dňa XX.XX.XXXX, fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a fa
č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX.) predložil žalobca ako dôkaz len vystavené faktúry odberateľom.
Preto správca dane tieto vyhodnotil ako dôkazy na ktoré neprihliada, nakoľko sú nepostačujúce a

nedostatočne preukazujú uskutočnenie fakturovaných plnení.

25. K nevykonaniu výsluchu svedka - pána Y. S., žalovaný uviedol, že konateľ žalobcu K.. S. K. sa v
zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX nijako nevyjadroval o priebehu sprostredkovaniaa ani nikde neuviedol skutočnosť, že obchodné prípady medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou
SMSD s.r.o. sprostredkoval pán Y. S., ktorý mal obchody dojednať v mene a na účet žalobcu, ako uvádza
žalobca v odvolaní a tiež v žalobe. Žalobca k uvedenému tvrdeniu nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by

preukazovali jeho tvrdenia. Poukázal na to, že v napadnutom rozhodnutí odôvodnil svoje stanovisko, že
zo zisteného skutkového stavu nijako nevyplývala správcovi dane povinnosť vykonať výsluch svedka
Y. S.. To, že by mal obchody sprostredkovať Y. S., žalovaný nezistil ani z ostatných zápisníc o jednaní
správcu dane so zástupcami žalobcu a ani zo zápisnice o ústnom pojednávaní s konateľom dodávateľa.

26. Za nedôvodnú považoval žalovaný aj žalobnú námietku ohľadom tvrdeného rozporu zisteného
skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu, ak daňové orgány neuznali odpočítanie DPH z
dodávateľských faktúr ohľadom prenájmu XX ks omietacích strojov a XX ks kompresorov, keď mali
preukázané, že dodávateľ disponoval týmito hnuteľnými vecami, žalovaný uviedol, že správcom dane a
aj žalovaným neboli uznané odpočítania zo X faktúr v celkovej sume XX XXX,XX Eur (fa č. XXXX/XXX
zo dňa XX.XX.XXXX, fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX, fa č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX a fa

č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX), a nie z faktúr ohľadom prenájmu týchto strojov.

27. Žalovaný konštatoval, že žalobca počas daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní neprejavil
žiadne výhrady k zisteniam správcu dane, nevyjadril sa k protokolu, nenavrhol správcovi dane žiadne
nové úkony (napr. vykonanie svedeckej výpovede), ani vykonať ďalšie dokazovanie. Podľa žalovaného

správca dane poskytol žalobcovi dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv vyplývajúcich
z Daňového poriadku. Preto nie je dôvodná ani žalobná námietka o nesprávnej aplikácii zákona o DPH
v zmysle uvedenej judikatúry súdneho dvora EÚ.

28. Rozhodnutie napadnuté žalobou netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočné

odôvodnenie. Podľa žalovaného aj správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a dostatočne
vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s
ustanovením § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Správca dane sa snažil správne a úplne zistiť skutkový stav, zohľadnil všetky navrhnuté a predložené

dôkazy daňovým subjektom potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov dospel správca dane k záveru uvedenom vo svojom rozhodnutí, s ktorým sa žalovaný stotožnil.

Žalobca nevyužil právo podať repliku.

29. Zároveň s podaním žaloby žalobca podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
ktorý návrh správny súd uznesením č. k. XXS/X/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 188 SSP
zamietol, pretože nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

30. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie, v zmysle požiadavky žalobcu podľa § 107
ods. 1 písm. a) SSP, ktoré sa uskutočnilo 30.06.2021. Na pojednávanie sa napriek riadnemu doručeniu
predvolania, predvolaní účastníci konania nedostavili (neúčasť ospravedlnili) a nedostavila sa ani žiadna
verejnosť, preto súd rozsudok vyhlásil v súlade s § 137 ods. 3 SSP zverejnením jeho skráteného znenia

na úradnej tabuli súdu dňa 30.06.2021.

31. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na prejednanie veci,
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, na nariadenom pojednávaní, a to v

rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto
žalobu zamietol podľa § 190 SSP.

32. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

34. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

35. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (Zákon o DPH); právo odpočítať daň z tovaru alebo zo
služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

37. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže uplatniť
platiteľ, ak pri odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

38. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

39. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

40. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku; na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup
súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov.

41. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

42. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

43. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

44. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

45. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

46.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku;správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.47. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať

skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

48. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku; daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

49. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

50. Vzhľadom na dispozičnú zásadu nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom
žalobných bodov. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať

činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne
a procesnoprávne predpisy, s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v
čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy - žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP). V danom
prípade správny súd posudzoval zákonnosť postupu a rozhodnutí správcu dane a žalovaného v rozsahu

vymedzenom žalobnými bodmi, t. j. tvrdenými skutkovými a právnymi dôvodmi, pre ktoré sa
žalobca domnieva, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné.

51. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Banská Bystrica, ktorým bol žalobcovi

podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku určený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie R. XXXX z dôvodu,
že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočítanie DPH zo štyroch dodávateľských faktúr od dodávateľa
SMSD s.r.o. Banská Bystrica, ktorých predmetom bolo zabezpečenie auditu architektonického návrhu
integračného frameworku, IT služby na základe zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, prací gél/koncentrát, bal 1
galón/1000 litrov a inštalácia software a licencie AVID a inštalácia hardware AVID, celkom zo všetkých

neuznaných faktúr vo výške XX XXX,XX Eur, keď žalobca nepreukázal dodanie tovaru a služieb podľa
deklarovaných skutočností uvedených na neuznaných faktúrach, nepreukázal dodanie tovaru a služieb
deklarovaným dodávateľom, teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH
ustanovených v § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 2 a § 51 Zákona o DPH.

52. Správny súd považuje za dôvodné zaujať právny názor k žalobcom nastoleným otázkam týkajúcim
sa predovšetkým unesenia dôkazného bremena, resp. jeho rozloženia medzi žalobcu a správcu dane,
otázky, či skutkový stav zistený správcom dane umožnil spoľahlivo vyvodiť vyššie popísané závery
spojené s uložením daňovej povinnosti, a napokon otázky, či v procese dokazovania nedošlo k
procesným vadám takej intenzity, ktoré by zakladali nezákonnosť rozhodnutí daňových orgánov.

53. Právo odpočítať DPH z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,

ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z.). Podľa § 51 ods.
1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 tohto zákona môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

54. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre

preukazovanie/dokazovanie nároku na odpočítanie DPH prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a) ako i v ustanovení § 51 ods.
1 písm. a) tohto zákona. Ide o hmotnoprávne podmienky, ktoré pre priznanie nároku na odpočítanie
DPH musia byť bezpodmienečne splnené. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto práva zákonodarca
požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie

dane, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových
dokladoch, v danom prípade na faktúrach vystavených spoločnosťou SMSD s.r.o. ako dodávateľom pre
žalobcu ako odberateľa.55. Správca dane dospel k záveru (stotožnil sa s ním aj žalovaný), že na základe vykonaných dôkazov
v zmysle § 24 Daňového poriadku, aplikujúc zásadu tzv. voľného hodnotenia dôkazov (§ 3 ods. 3
Daňového poriadku) a zo zistených objektívnych skutočností vyplynulo, že zdaniteľný obchod medzi

žalobcom a dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach sa neuskutočnil. Podľa daňových orgánov
žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje preukázať tvrdenia a pravdivosť deklarovaných
skutočností.

56. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Z právnej vety judikovaného

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. X Sžfk/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (Zbierka rozhodnutí
a stanovísk NS a súdov SR 2/2021, por. č. 26) vyplýva, že „Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné
bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom
ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo

strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

57. Preskúmaním veci správny súd nezistil žalobcom tvrdené pochybenia v procese dokazovania.

Správca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie, pričom jeho úlohou je zistiť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane. Prostredníctvom dokazovania, na základe jeho výsledkov
správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a
objektívne rozhodnutie. Nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, jeho povinnosťou však je
zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane,

keďže vedie dokazovanie, sám posudzuje a rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec
dokazovanie doplní, či pre vyvodenie záveru má už dostatok skutkových zistení tak, aby mohol vo veci
rozhodnúť. Základnými zásadami, ktoré sa uplatňujú v daňovom konaní je zásada objektívnej pravdy a
zásada voľného hodnotenia dôkazov, v zmysle ktorých sú daňové orgány povinné postupovať, vrátane
procesu dokazovania.

58. V predmetnej veci sám žalobca neposkytol dostatok dôkazov, ktorými by nepochybne preukázal
pravdivosť skutočností uvádzaných na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH. Preto správca
dane zisťoval v rámci verifikovania údajov uvedených v daňovom priznaní, či žalobca opodstatnene
uplatnil odpočítanie DPH. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle

šetrenie, pričom napriek vykonanému dokazovaniu sa nepodarilo preukázať pravdivosť deklarovaných
skutočností žalobcom. Žalobca okrem sporných faktúr od dodávateľa a faktúr, ktoré on vystavil svojim
odberateľom a vlastných tvrdení, nepredložil žiaden vierohodný doklad o uskutočnení zdaniteľných
plnení deklarovaným dodávateľom.

59. Správca dane spochybnil dôkaznú hodnotu daňových dokladov predložených žalobcom, ich
preukaznosť, a preto bolo povinnosťou žalobcu protidôkazmi preukázať uskutočnenie preverovaného
zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky daňovej uplatniteľnosti práva na odpočítanie DPH
v zmysle ustanovenia § 49 a § 51 Zákona o DPH. Okamihom, kedy správca dane spochybní
vierohodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k

realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným
vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu, v postavení daňového
subjektu, nastupuje procesná povinnosť obnoviť vierohodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca
je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom
priznaní (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku). Správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom

daňových orgánov, že žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno v procese uplatňovania práva
na odpočítanie DPH, čím nedošlo k eliminovaniu pochybností správcu dane týkajúcich sa zistených
skutočností. Vyčerpanie vlastného dôkazného bremena nemožno zamieňať s unesením dôkazného
bremena. Ak žalobca nedisponuje ďalšími dôkazmi, ktorými by vedel preukázať pravdivosť údajov v
daňovom priznaní a oprávnenosť uplatneného odpočítania dane, pričom tie dôkazy, ktoré vyčerpal, vo

svetle objektívnych zistení správcom dane a žalovaným, nepreukazujú ním deklarovanú skutočnosť
ohľadom zdaniteľného obchodu (čo do obsahu, jeho reálnosti), uviazol v dôkaznej núdzi. Zákonným
dôsledkomjenepreukázaniesplneniazákonnýchpožiadaviek,ktorépreuplatnenieprávanaodpočítaniedane vyplývajú z ustanovení § 49 ods. 1 a 2, ako aj § 51 ods. 1 Zákona o DPH a ktoré musia byť splnené
kumulatívne.

60. Žalobca neuniesol vlastné dôkazné bremeno, ak nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť o nadobudnutí
tovarov a služieb od dodávateľa SMSD s.r.o., Banská Bystrica, pričom daňové orgány správne
vyhodnotilijednotlivédôkazyžalobcu,akodôkazybezreálnehoobsahu,schopnostipotvrdiťdeklarovanú
skutočnosť, a to z dôvodov, ktoré podrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí.

61. Správny súd poukazuje na záver Ústavného súdu SR vyplývajúci z rozhodnutia sp. zn. II. ÚS
705/2017 zo dňa 15.11.2017, v zmysle ktorého východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade
správcomdanepreukázanýchpochybnostíouskutočnenídeklarovanýchzdaniteľnýchplneníprechádza
dôkazné bremeno na daňový subjekt, je ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je
odôvodnený verejným záujmom na správnom určení, vymeraní a výbere daní.

62. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové
subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi. Práve z dôvodu, že ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu
zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane,
alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

63. Pokiaľ žalobca namietal nesprávny postup správcu dane, ktorý v odôvodnení rozhodnutia
konštatoval, že neprihliadol na dôkazy, ktoré daňový subjekt zaslal v uvedenom podaní, správny súd
konštatuje, že sa jedná o nedôvodnú, účelovú námietku, pretože z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že
správcadanesaspredloženýmidôkazmizaoberal,vyhodnocovalichavýsledkomvyhodnoteniabolo,že

na ne neprihliadol v tom zmysle, že nie sú relevantné prelomiť záver vyplývajúci z ostatných vykonaných
dôkazov. Pojem „neprihliada na dôkazy“ je potrebné v kontexte vyhodnoteného dokazovania ponímať
ako dôkazy nesvedčiace v prospech tvrdení žalobcu, teda nepreukazujúce tvrdenia, na podporu ktorých
boli dôkazy predložené.

64. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku o nevykonaní výsluchu svedka Y. S., čo
prvýkrát namietal žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Samotná skutočnosť, kedy navrhol
vykonať tento dôkaz nie je podstatná, aj keď svedčí o pasivite žalobcu v priebehu daňovej kontroly, resp.
v priebehu vyrubovacieho konania, keď žalobca bol opakovane vyzývaný na predloženie a navrhnutie
dôkazov na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. Za podstatné však je potrebné vyhodnotiť skutočnosť,

či postupovali daňové orgány správne, ak takýto dôkaz, napriek požiadavke žalobcu nevykonali.

65. Správca dane ako príslušný správny orgán vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom
voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Nie je pritom viazaný návrhmi daňových
subjektov. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie pritom nepredstavuje absolútnu

povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia
tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Je úplne na správcovi
dane a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,
dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to

predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane
v priebehu konania k dispozícii (porovnaj aj závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014
zo dňa 17.02.2015 k aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov).

66. Žalobca síce navrhoval vypočuť svedka Y. S., avšak neuvádzal konkrétne k akým skutočnostiam

by sa mal vyjadriť, čo by jeho svedecká výpoveď mala preukázať, ako by to malo vyvrátiť dôkaznú
situáciu vyplývajúcu zo zistení, ktoré vyplynuli z výsledku daňovej kontroly a z vyrubovacieho konania.
Úlohou správcu dane je hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Správny súd nezistil žiadne pochybenie v

postupe žalovaného, ktorý konštatoval, že správcovi dane zo zisteného skutkového stavu nevyplývala
povinnosť vykonať výsluch svedka Y. S.. Zároveň sa žalovaný dostatočným spôsobom vysporiadal s
tým, prečo výsluch tohto svedka nebol potrebný, keďže sa malo jednať o osobu, ktorá údajne mala
sprostredkovať obchody v mene a na účet žalobcu, avšak zo zhromaždených dôkazov, najmä z dôkazovpredložených samotným žalobcom nevyplynulo, že by sa jednalo o sprostredkovanie, keď žalobca
podľa predložených odberateľských faktúr uvedené plnenia ďalej fakturoval svojim odberateľom, pričom
nefakturovalsprostredkovanie-províziuzasprostredkovanie,aledodanietovaruaslužiebvtakomznení

ako je uvedené na dodávateľských faktúrach od dodávateľa SMSD s.r.o., Banská Bystrica, pričom ani
z vyjadrení zástupcu žalobcu a konateľa dodávateľa nevyplynulo, že by išlo o sprostredkovanie, teda
žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnil, prečo súhlasil s postupom správcu dane o nie potrebnosti
vykonania výsluchu navrhovaného svedka. Na uvedenom závere nemení nič ani fakt, že následne sa Y.
S., bytom Wolfstahlerweg 9, Edelstal 2413, Rakúska republika stal konateľom žalobcu (od 12.02.2019)

a spoločníkom žalobcu od XX.XX.XXXX., pretože konateľ žalobcu v čase realizovania preverovaných
obchodných prípadov K.. S. K. bol vypočutý, teda žalobcovi neboli upreté žiadne práva na spravodlivé
konanie.

67. K otázke potreby vykonať ďalšie dokazovanie na návrh daňového subjektu, správny súd poukazuje
tiež na to, že daňové orgány vykonali potrebné dokazovanie, na základe ktorého ustálili zistený

skutkový stav veci, ktorý bol dostatočným podkladom pre právne posúdenie veci a vydanie zákonného
rozhodnutia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/44/2019 zo dňa 02.12.2020 vyplýva,
že zrušovať rozhodnutia daňových orgánov za účelom doplnenia dokazovania v ďalšom konaní je
potrebné len vtedy, ak by išlo o také dôkazy, ktoré majú reálnu schopnosť v pozitívnom zmysle
ovplyvniť postavenie daňového subjektu v daňovom konaní a nejedná sa o dôkazy, ktorých vykonanie

neovplyvňujeužexistujúcedôkaznépostaveniedaňovéhosubjektuvdaňovomkonaní,t.j.dokazovaním
zistené nesporné skutkové okolnosti veci. Teda zrušovať rozhodnutie žalovaného, resp. aj správcu
dane pre tvrdené nedostatočne vykonané dokazovanie z dôvodu nevykonania všetkých žalobcom
navrhnutých dôkazov, prichádza do úvahy len po vyhodnotení efektivity týchto navrhnutých dôkazov a
ich schopnosti priniesť priaznivejšiu situáciu žalobcovi v daňovom konaní. Podľa názoru správneho súdu

ani eventuálna výpoveď tohto dodatočne navrhnutého svedka by nepriniesla pre žalobcu priaznivejšiu
situáciu v daňovom konaní, vzhľadom na dokazovaním už zistené nesporné skutkové okolnosti veci o
nemožnosti dodať fakturované služby žalobcovi deklarovaným dodávateľom, teda vykonanie takéhoto
dôkazu by bolo neefektívnym. Napokon aj samotný konateľ žalobcu nepoprel zistenia správcu dane, že
na faktúrach uvedený dodávateľ fakturované služby nedodal, ak uvádzal, že ich dodal jeho dodávateľ

(žalobcov subdodávateľ spoločnosť VML Slovakia s.r.o., ktorý ich mal dodať priamo žalobcovi, avšak
konateľ tejto spoločnosti VML Slovakia s.r.o. E.-F. F. poprel dodávky vrátane skutočnosti, že by bol
konateľom tejto spoločnosti tvrdiac, že mu boli odcudzené osobné údaje a tieto zneužité, v dôsledku
čoho sa v C. vedie trestné vyšetrovanie.

68. K dovolávaniu sa použiteľnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/X/XXXX. správny súd
poukazuje na inú situáciu a odlišnosť skutkového stavu. V predmetnej veci ide o neuznanie odpočítania
DPH z odberateľských faktúr od priameho dodávateľa. Vzhľadom na to, že žalobca svoje tvrdenia o
dodávke oprel len o formálne doklady - predovšetkým faktúry, správca dane pristúpil k ich prevereniu
z hľadiska materiálneho, a to prioritne logicky preverovaním reálnosti dodávok priamo u dodávateľa,

následne u subdodávateľa. Dôkazné bremeno na zisťovanie skutočností u týchto subjektov nebolo
prenesené na žalobcu, ako to nesprávne naznačuje v žalobe s odkazom na citované rozhodnutie NS
SR, keďže správca dane ich preukázanie nevyžadoval od žalobcu.

69. K námietke žalobcu, že žalobca nemá povinnosť preverovať si dodávateľa, správny súd poukazuje

na závery Najvyššieho súdu SR vyslovené v rozsudku sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.,
v zmysle ktorých je rozumné očakávanie, že najmä v zmluvných vzťahoch vzhľadom na nevylúčenie
možnosti vykonania daňovej kontroly v relatívne dlhom časovom úseku si daňový subjekt zabezpečí
dostatok hodnoverných dôkazných prostriedkov ohľadom priebehu zdaniteľného obchodu tak, aby
za každých okolností vedel preukázať zrealizovanie zdaniteľného obchodu spôsobom opísaným vo

faktúre a aby bol schopný za každých okolností odstrániť pochybnosti daňových orgánov o uskutočnení
deklarovaného zdaniteľného obchodu. Najvyšší súd SR v uvedenom vidí nepriamy vplyv daňových
predpisov na dispozitívne dotváranie zmluvných vzťahov, ktoré boli v minulosti pod vplyvom najmä a
iba súkromného práva.

70. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR tiež vyplýva, že overovanie si obchodných partnerov nie
je síce povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu
k štátnemu rozpočtu (napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie DPH), musí byť schopný preukázať
reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa môže dostať dodôkaznej núdze. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového
subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ustanovenia § 49 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou

povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná,
preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah
faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal.
Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už
dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však

treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.
Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase
uskutočňovania obchodov získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti
nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf XX/XXXX zo dňa
XX. X. XXXX).

71. Pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá
oporu, ak daňové orgány neuznali žalobcovi odpočítanie DPH po zistení, že dodávateľ disponoval,
bol vlastníkom XX kusov omietacích strov a XX kusov kompresorov, správny súd poukazuje na
to, že žalobná námietka je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že

dodávateľské faktúry č. XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX za prenájom XX ks kompresorov a fa č.
XXXX/XXX zo dňa XX.XX.XXXX za prenájom XX ks omietacích strojov boli akceptované, t. j. uznané
odpočítanie DPH v zmysle týchto faktúr spolu vo výške XX XXX Eur, ktorá suma nebola zahrnutá do
sumyXXXXX,XXEur,ktorápredstavujesumuneuznanejDPHzozostávajúcichštyrochdodávateľských
faktúr od spoločnosti SMSD s.r.o. za zdaňovacie obdobie R. XXXX.

72. Správny súd nezistil ani žalobcom tvrdené nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnil sa
so žalobcom, keď poukazoval na to, že daňové orgány nepristupovali k posudzovaniu nároku na
odpočítanie dane eurokonformným spôsobom. Správny súd nespochybňuje, že právo na odpočítanie
dane je neoddeliteľnou súčasťou jednotného systému DPH uplatňovaného v členských štátoch EÚ, s

tým, že toto právo možno obmedziť za podmienok vymedzených v smernici č. 2006/112/ES o spoločnom
systéme DPH. Smernica je však transponovaná vo vnútroštátnej právnej úprave v Zákone o DPH, ktorý
podrobne stanovuje hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane. Medzi tieto podmienky patrí aj
preukázanie reálnosti zdaniteľného plnenia, resp. dodanie tovaru alebo služieb dodávateľom uvedeným
na faktúre na materiálnom základe. Práve táto skutočnosť bola zásadnou pre vyvodenie záverov

daňových orgánov o nesplnení podmienok v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1, ods. 2,
§ 49 ods. 2 a § 51 Zákona o DPH. Správny súd poukazuje na to, že aj v zmysle judikatúry Súdneho
dvora EÚ (C-324/11 vo veci Tóth, bod 45 posledná veta) medzi základné vecné podmienky uplatnenia
práva na odpočítanie dane, bez splnenia ktorej nie je možné vyhovieť právu na odpočítanie dane je
preukázanie dodávateľa tovaru. Postup daňových orgánov je súladný aj s rozsudkom Súdneho dvora EÚ

v spojených veciach SGI a Valériane SNC, v zmysle ktorého na neuznanie odpočítania DPH postačuje,
aby daňový úrad preukázal, že plnenia zodpovedajúce faktúram neboli skutočne poskytnuté tak, ako
sú uvedené na faktúrach.

73. K dovolávaniu sa žalobcu na použiteľnosť uvedených rozsudkov Súdneho dvora EÚ, správny

súd uvádza, že žaloba nie je dostatočne konkrétna, ak žalobca neuvádza skutkovú totožnosť v
tam posudzovaných veciach s jeho prípadom, ak neuvádza ktoré body predmetných rozsudkov sú
použiteľné na jeho prípad. Navyše správny súd poukazuje na to, že ním uvádzané rozsudky Súdneho
dvora EÚ vychádzajú z predpokladu, že boli splnené vecné a materiálne podmienky pre odpočítanie
DPH, čo však nie je prípad žalobcu. V prípade žalobcu bolo preukázané v daňovej kontrole a v

následnom vyrubovacom konaní nesplnenie zákonných podmienok pre odpočítanie DPH, nedodanie
tovaru a služieb dodávateľom uvedeným na faktúrach. Preto posudzovať úmysel žalobcu, resp.
preverovaťpodvodnékonaniepresahujerozsahadministratívneho,daňovéhokonania.Niejerelevantné
posudzovať v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ preukázanie vedomosti žalobcu o podvodnom
konaní. Správca dane nemal dôvod preverovať, či došlo zo strany žalobcu k podvodu, resp. zneužitiu

práva v súvislosti s uplatneným odpočtom DPH, na čo správne poukázal žalovaný aj vo svojom vyjadrení
k žalobe.74. Ďalšie tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, správny súd považuje taktiež za nedôvodné. Rozhodnutie
žalovaného spĺňa zákonom vyžadované náležitosti v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. K tejto

žalobnej námietke správny súd dodáva, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku
46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka
konania. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu základné práva podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy, článku 36 ods. 1 Listiny a právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nemôžu byť

porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami
účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 111/2017-17 z 08.03.2017). Správny
súd dodáva, že uvedené je plne použiteľné aj pre odôvodňovanie rozhodnutí orgánmi verejnej správy.

75. Správny súd má za to, že žalovaný aj správca dane na základe zisteného skutkového stavu veci,
vec správne právne posúdili, ak žalobcovi nebolo uznané uplatnené odpočítanie DPH. S poukazom na

výsledky dokazovania vykonaného v konaní pred daňovými orgánmi súd konštatuje, že dodávateľovi
SMSD s.r.o., Banská Bystrica pri deklarovaných obchodoch na základe sporných faktúr nemohla
vzniknúť daňová povinnosť, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.

76. Z dôvodov vyššie uvedených, správny súd zo súdneho prieskumu nezistil žalobcom tvrdené

nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nebolo zistené, že
by zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, taktiež nebolo zistené, že
by skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia bol v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a taktiež správny súd nezistil, že by došlo k
podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

77. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

78. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1

SSP a contrario.

79. Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Tento rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.