Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 23, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200692
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8519200692.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v právnej veci žalobcu: Obec Šarišské

Jastrabie, 065 48 Šarišské Jastrabie, IČO: 00 330 213, právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli,
PhD. & Associates, s.r.o., Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Združenie
bývalých urbarialistov pozemkové spoločenstvo Šarišské Jastrabie, Šarišské Jastrabie 257, 065 48
Šarišské Jastrabie, IČO: 42 380 448, právne zastúpený: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Krivá 3,
040 01 Košice, IČO: 51 941 244, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca,
pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že uznesenie, ktoré bolo prijaté na
zasadnutí zhromaždenia pozemkového spoločenstva, Združenie bývalých urbarialistov pozemkového
spoločenstva Šarišské Jastrabie dňa 24.2.2019, na základe ktorého boli zvolení členovia výboru a
dozornej rady, je neplatné.

2.Žalobudôvodiltým,žedňa24.2.2019sauskutočnilovýročnézasadnutiezhromaždeniapozemkového
spoločenstva Združenie bývalých urbarialistov pozemkové spoločenstvo Šarišské Jastrabie, v ktorého
programe okrem iného bola i voľba do orgánov spoločenstva. Priebeh tohto zhromaždenia, ako aj
samotný spôsob hlasovania, sa uskutočnili v rozpore so zákonom, ako aj stanovami spoločenstva.
Na zasadnutí nebol k dispozícii aktuálny zoznam členov pozemkového spoločenstva s presne
špecifikovanými a hlavne aktuálnymi výmerami spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti,
s čím priamo súvisí aj podiel na hlasovacích právach. V dôsledku tejto skutočnosti nebolo viacerým

riadnym členom dovolené zúčastniť sa na zasadnutí zhromaždenia a tým participovať na hlasovaní
do orgánov spoločenstva. Žalobca dňa 5.2.2019, tri týždne pred konaním zasadnutia, po nahliadnutí
do zoznamu členov pozemkového spoločenstva upozornil žalovaného na neaktuálnosť predmetného
zoznamu spolu s požiadavkou o napravenie tohto stavu. Žalobca mal v čase zasadnutia disponovať
hlasmi v počte 36, avšak namiesto toho mu bolo priznaných 20 hlasov. Ďalej žalobca poukázal na
nesprávny spôsob hlasovania na zasadnutí zhromaždenia. V úvode zasadnutia v hlasovaní, ktoré
sa týkalo samotného programu a zloženia pracovných komisií, prebehlo hlasovanie jednoduchým

spôsobom, a to dvihnutím rúk prítomných členov. Tento spôsob hlasovania bol využitý v priebehu celého
trvania zasadnutia. Takýto spôsob je v rozpore so stanovami, ako aj ustanoveniami zákona. Žalobca
poukázal na čl. II ods. 5, čl. XII ods. 6 zmluvy o pozemkovom spoločenstve, čl. XII ods. 7, ods. 9 a
§ 15 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Ďalej žalobca uviedol, že v čase hlasovania opersonálnom zložení orgánov pozemkového spoločenstva už mnoho členov nebolo prítomných, čím
nastal predpoklad porušenia ustanovenia čl. III ods. 6, ktoré určuje, že zhromaždenie rozhoduje o voľbe
a odvolávaní členov volených orgánov spoločenstva nadpolovičnou väčšinou hlasov spoločenstva,

ktorýchpodielynaspoločnejnehnuteľnostinespravuje,alebosktorýminenakladáfond.Väčšinačlenovv
tomčaseešteprítomnýchbolaprotiprijatiuuznesenia,ktorýmbolozvolenépersonálnezloženieorgánov
Pozemkového spoločenstva, v znení, v akom bolo prijaté, ale člen návrhovej komisie, ktorá mala na
starosti priebeh hlasovania a spočítavanie hlasov, túto skutočnosť ignoroval a napriek nevôli väčšiny
prítomných uznesenie prijal. Toto hlasovanie prebehlo opakovane dvakrát, čo je preukázateľné a jeho

výsledkom bol stav, ktorý nereflektoval skutočnú vôľu väčšiny prítomných. Žalobcovi nebola napriek jeho
písomnej žiadosti poskytnutá kópia uznesenia a taktiež v čase podania žaloby nedisponoval zápisnicou
zo zhromaždenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že s touto nesúhlasí v celom rozsahu a žiada ju zamietnuť.
Má zato, že žalobca neoznačil ani jedno konkrétne ustanovenie predpisov - Stanovy pozemkového

spoločenstva, Zákon o pozemkovom spoločenstve, ktoré by malo byť podľa neho porušené. K prvému
namietanému pochybeniu, že na zasadnutí nebol k dispozícii aktuálny zoznam členov uviedol, že sa s
týmto tvrdením nestotožňuje a má zato, že podiel hlasov členov žalovaného na hlasovacích právach bol
určený správne. Poukázal na § 18 ods. 3 Zákona o pozemkovom spoločenstve, v ktorom je uvedené,
že členovia spoločenstva, fond a správa sú povinní všetky zmeny evidovaných skutočností nahlásiť

spoločenstvu do dvoch mesiacov odo dňa ich vzniku a spoločenstvo je povinné zapísať do zoznamu
členov a zoznamu nehnuteľností zmeny evidovaných skutočností do 5 dní odo dňa nahlásenia. Osoby,
ktoré uvádza žalobca v žalobe neoznámili akékoľvek skutočnosti, z ktorých by bolo možné čo i len
minimálne dôvodiť, že im vzniklo členstvo u žalovaného. Ak by tieto osoby si splnili povinnosť nahlásiť
žalovanému predmetné zmeny, žalovaný by im bez problémov riadne umožnil zúčastniť sa zasadnutia a

využiť na ňom i volebné právo. Žalovaný na námietku žalobcu, že mal disponovať počtom hlasov 36 a nie
20, uviedol, že žalobca by nemohol ani s počtom 36 hlasov zvrátiť výsledok hlasovania, avšak žalovaný
popiera,abypočethlasovprežalobcuurčilnesprávne.Knámietkespôsobuhlasovaniažalovanýuviedol,
že tvrdenie uvádzané v žalobe žalobcom je nepravdivé a v rozpore s obsahom zápisnice a prezenčnej
listiny, z ktorých jasne vyplýva, že každý člen žalovaného mal v rámci hlasovania pridelený taký počet

hlasov, aký mu prináleží vzhľadom na veľkosť jeho podielu na nehnuteľnosti v súlade so zákonom a
vnútornými predpismi žalovaného. Ďalej žalovaný poukázal na obsahový rozpor v tvrdeniach žalobcu v
žalobe, keď na jednej strane tvrdí, že mu bolo priznaných 20 hlasov a následne, že každý člen, teda i on
mal pri hlasovaní iba 1 hlas. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o realizácii hlasovania prostredníctvom
zdvihnutia rúk namiesto používania hlasovacích lístkov. Poukázal na zápisnicu a prezenčnú listinu, z

ktorých je zrejmé, aký počet členov žalovaného, s akým počtom hlasov rozhodoval o voľbe členov
orgánovžalovanéhoaakýbolvýsledoktohtohlasovania.Rovnakotvrdeniežalobcuotom,ževýsledkom
hlasovaniabolstav,ktorýnereflektovalskutočnúvôľuväčšinyprítomnýchjeibajehoničímnepodloženou
konštatáciou, ktorá nemá pravdivý ani logický základ. V tomto smere poukázal na obsah zápisnice a
prezenčnej listiny. Žalovaný poprel konštatáciu o zmätočnosti priebehu hlasovania, ktorá nie je ničím

podložená. Žalovaný poprel, aby žalobcovi nebolo umožnené do zoznamov nahliadať so všetkými s tým
súvisiacimi právami, avšak z priložených listín zo strany žalobcu, konkrétne zo dňa 6.2.2019 vyplýva,
že mu bolo umožnené nahliadnuť do zoznamu. Zároveň žalovaný spochybnil existenciu aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu s poukazom na dôvodovú správu Zákona č. 97/2017 Z.z., ktorá v poslednej vete
ust. § 15 ods. 2 zakotvuje právo prehlasovaných členov Pozemkového spoločenstva obrátiť sa na súd

so žalobou o neplatnosť uznesenia zhromaždenia, ak ich hlasy tvoria najmenej 1/10 hlasov členov
spoločenstva, čo by malo zabrániť napádaniu rozhodnutia zhromaždenia na súde členmi spoločenstva,
ktorí disponujú len minimálnym podielom. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na to, že počet hlasov
žalobcu netvorí ani zďaleka 10 % všetkých hlasov žalovaného, a tiež opätovne na to, že žalobcom
namietané skutočnosti nemali ani potenciál ovplyvniť hmotnoprávny stav dosiahnutých hlasovaním na

predmetnom zhromaždení žalovaného.

4. Žalobca v duplike uviedol k aktívnej legitimácii, že táto je preukázaná v čl. III žaloby a taktiež v ust.
§ 15 ods. 2 Zákona o pozemkovom spoločenstve. Má zato, že s použitím gramatického a logického
výkladu § 15 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách jasne vyplýva, že akýkoľvek prehlasovaný

člen spoločenstva má právo a možnosť podať na súd žalobu o určenie neplatnosti rozhodnutia/
uznesenia zhromaždenia. K námietke týkajúcej sa nesprávneho spôsobu hlasovania poukázal na
viaceré nezrovnalosti v priložených dokumentoch, ktorý žalovaný predložil k vyjadreniu s ustanoveniami
Zmluvy o pozemkovom spoločenstve. Z predloženej zápisnice z konania valného zhromaždenia dňa24.2.2019 vyplýva, že členovia spoločenstva hlasovali minimálne v troch prípadoch, zápisnica o voľbe
mandátovej, návrhovej a volebnej komisie, o voľbe výboru a dozornej rady a o prijatí uznesenia. Ďalej
žalobca poukázal na čl. XII ods. 1 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve, z ktorého vyplýva, že súčasťou

zápisnice z konania valného zhromaždenia v súlade so zmluvou o pozemkovom spoločenstve mali
byť minimálne tri zápisnice z hlasovania obsahujúce všetky náležitosti uvedené v čl. XII ods. 11. S
poukazom na znenie zápisnice o priebehu zhromaždenia predloženej žalovaným poukazuje žalobca
na absenciu jednotlivých zápisníc hlasovania. Z bodu 2 zápisnice, predmetom ktorého bola voľba
mandátovej, návrhovej a volebnej komisie je konštatovanie, že „hlasovaním podielnikmi bola komisia

schválená. Jeden podielnik (P. Kopčík) sa zdržal hlasovania“. Z citovaného je evidentná absencia
nevyhnutných náležitostí hlasovania, najmä informácie o tom, akým počtom hlasov boli jednotliví
členovia komisie zvolení. Taktiež v zápisnici z konania chýba údaj o tom, kto bol zvolený ako zapisovateľ
valného zhromaždenia a v predložených dokumentoch zo strany žalovaného absentuje nielen podpis
zapisovateľa, ale aj akýkoľvek iný podpis, čo zakladá porušenie čl. XII ods. 11. Žalobca ďalej namietal,
že zo strany žalovaného došlo k porušeniu i § 4 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách,

keď nedošlo k vyhotoveniu notárskej zápisnice o voľbe členov orgánov spoločenstva. Žalobca zotrval
na tvrdení o nesprávnom spôsobe hlasovania, t.j. zdvihnutím rúk spoločenstva, a to počas celého
trvania zhromaždenia v každom bode programu, ktoré bolo podmienené hlasovaním, s výnimkou voľby
členov výboru a dozornej rady, ktoré sa preukázateľne v zmysle predloženej zápisnice z konania
valnéhozhromaždeniauskutočnilovzmysleustanovenízmluvyopozemkovomspoločenstvenazáklade

pridelených hlasovacích lístkov, ale na druhej strane neprebehlo v súlade s § 4 ods. 1 Zákona o
pozemkovom spoločenstve, a to z dôvodu nevyhotovenia notárskej zápisnice. Žalobca navrhol v konaní
vypočuť svedkov.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že zotrváva na svojich písomných vyjadreniach a trvá na spochybnení

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na dôvodovú správu zákona o pozemkovom
spoločenstve. Nestotožňuje sa ani s názorom žalobcu o povinnosti vyhotoviť notársku zápisnicu a v
tomto smere poukázal na paragrafové znenie Zákona o pozemkovom spoločenstve a je toho názoru,
že vyhotovenie notárskej zápisnice o voľbe členov orgánov spoločenstva sa vzťahuje na prvú voľbu
členov orgánov spoločenstva uskutočnenú súčasne so založením spoločenstva. Poukázal na samotné

tvrdenie žalobcu, že voľby členov výboru a dozornej rady sa uskutočnili v zmysle ustanovení zmluvy
o pozemkovom spoločenstve žalovaného a teda táto skutočnosť je nespornou skutočnosťou, pričom
jedinou výnimkou týkajúcou sa právneho posúdenia je, že žalobca tvrdí, že mala byť vyhotovená
notárska zápisnica. Čo sa týka voľby mandátovej, návrhovej a volebnej komisie žalovaný poukázal na
to, že zo zápisnice zo zasadnutia zhromaždenia je výsledok hlasovania o tejto otázke zrejmý, pričom

tieto komisie boli schválené všetkými podielnikmi s výnimkou jedného, ktorý sa zdržal hlasovania a aj
samotný žalobca hlasoval bez akýchkoľvek výhrad za schválenie mandátovej, návrhovej a volebnej
komisie. Žalovaný má zato, že predložil do konania doklady na základe výzvy súdu a z týchto dokladov
(zápisnica zo zasadnutia zhromaždenia, prezenčná listina, prijaté uznesenia) vyplýva zákonný priebeh
jednotlivých hlasovaní uskutočnených na predmetnom zhromaždení.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom strany sporu zotrvali na svojej skutkovej i právnej
argumentácii. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov.

7. Svedok Z. D. uviedol, že bol prítomný na zhromaždení, pričom mu bolo udelené plnomocenstvo od p.

E., p. E. a p. U., ktorí ho splnomocnili na zastupovanie na tejto schôdzi. Po predložení splnomocnenia
mu p. O. oznámil, že nemôže zastupovať p. E., lebo už ju niekto zastupuje. K zastupovaniu p. U. a p.
E. mu p. O. oznámil, že týchto nemôže zastupovať, nakoľko nie sú blízki príbuzní a že to nedovoľuje
lesný zákon. Preto na schôdzi svedok D. nehlasoval za osoby, ktoré mu udelili plnomocenstvo. Vo
vzťahu k hlasovaniu, k spôsobu hlasovania svedok uviedol, že sa hlasovalo dvihnutím rúk, okrem voľby

výboru a dozornej rady, kde sa hlasovalo na základe hlasovacích lístkov. O schválení programu a o
voľbe mandátovej, návrhovej a volebnej komisie sa hlasovalo zdvihnutím rúk, pričom sa sčítali ruky a
následne sa oznámil výsledok podľa sčítaných rúk. Nebol oznámený výsledok počtu hlasov. Vo vzťahu
k záverečnému uzneseniu svedok uviedol, že sa hlasovalo opäť zdvihnutím ruky, ktoré sa sčítali. K. a
p. Q. sa ozvali a ohradili sa voči výsledku sčítania, nakoľko viac rúk bolo proti ako za. Následne došlo

k ďalšiemu hlasovaniu, opäť sa sčítali zdvihnuté ruky. K. uviedol, že má pocit, že záverečné čísla nie
sú správne a viac bolo hlasov proti. Taktiež mal pocit, že pri sčítaní hlasujúcich za a proti, že toľko ľudí
ani prítomných nebolo.8. K. Z. E. uviedol, že pri registrácii mu bolo oznámené napriek tomu, že predložil výpis z katastra
nehnuteľností, že nie je zapísaný v zozname, pričom spoločenstvo má vlastnú aktualizáciu. Skutočnosť,
že sa stal vlastníkom spoločných nehnuteľností, žalovanému neoznamoval a vlastníkom sa stal tri dni

pred schôdzou. Následne zostal prítomný na zhromaždení až do konca, avšak nebol pripustený k voľbe.
Hlasovalo sa zdvihnutím ruky, avšak sčítanie hlasov nebolo. Vo vzťahu k záverečnému hlasovaniu
uviedol, že toto bolo realizované po 20-tej hodine a v čase hlasovania bolo prítomných 30 % z ľudí zo
začiatku schôdze. Hlasovalo sa zdvihnutím ruky. Pri hlasovaní bolo viacej ľudí proti. Keď Z. O. oznámil,
že uznesenie je schválené, ohradil sa Z. D., načo sa urobilo opätovné hlasovanie a bolo opäť viac ľudí

proti. Z. O. povedal, že aj po prepočte hlasov je to viac hlasov a uznesenie je schválené. K. uviedol,
že reálne O. nemohol vedieť, či je uznesenie schválené, lebo nevedel kto má koľko hlasov a plus
splnomocnení od iných osôb.

9. K. G. M. uviedol, že pri prezentácii neobdržal hlasovací lístok s počtom hlasov, ktorý by ho sprevádzal
počas celej schôdze. Tieto lístky boli len pri voľbe výboru a dozornej rady a v ostatných bodoch sa

hlasovalo jednoduchým zdvihnutím ruky. Uviedol, že má vedomosť o tom, že niektoré osoby udelili viacej
splnomocnení a taktiež noví členovia urbáru neboli pripustení k hlasovaniu. Vo vzťahu k priebehu volieb
dovýboruadozornejradyuviedol,žetietosakonalivinejmiestnosti,atotak,žebolodovzdanýhlasovací
lístok členovi, na ktorom bol uvedený počet hlasov, pričom tieto hlasovacie lístky po označení následne
vhodili do urny. O záverečnom hlasovaní sa hlasovalo neskoro večer a bolo prítomných asi 30 % - 40 %

členov z pôvodného počtu členov pri začatí schôdze a keďže ľudia nemali lístky s počtom hlasov, svedok
sa domnieva, že nikto nevie, aký bol výsledok hlasovania. Naviac došlo k opätovnému hlasovaniu.
Podľa názoru svedka počet hlasov nemohol byť sčítaný, lebo nikto nevedel, koľkými hlasmi disponuje.
K. nevedel objasniť údaje uvedené v písomnom uznesení o hlasovaní záverečného uznesenia. Nevedel
vysvetliť, ako sa dospelo k počtu hlasov, nakoľko sa nesčítavali.

10. K. T. D. uviedol, že pri registrácii nedostal hlasovací lístok a nebolo mu ani oznámené, koľkými
hlasmi disponuje. Počet hlasov bol zapísaný iba do zoznamu, kde sa podpísal. V priebehu schôdze
sa hlasovalo zdvihnutím ruky, pričom nikto nevedel, koľko má hlasov. Spočítavanie prebiehalo len
spočítaním zdvihnutých rúk. Pri hlasovaní pri priebehu volieb do výboru a dozornej rady svedok uviedol,

že obdržal hlasovací lístok s počtom hlasov, ktorý následne vhodil do urny.

11. K. Z. O. uviedol, že bol členom mandátovej komisie a vykonával registráciu pri začatí schôdze.
Uviedol, že pri prezentácii každý člen dostal lístok, kde mal napísaný počet hlasov. Pri hlasovaní o
mandátovej, volebnej a návrhovej komisie členovia hlasovali dvihnutím ruky a spočítavali sa zdvihnuté

ruky. Nepriradzoval sa počet hlasov, pričom nikto nebol proti. O voľbách členov a výboru dozornej rady
sa hlasovalo hlasovacím lístkom v inej miestnosti následným vložením hlasovacieho lístka do urny.
O záverečnom uznesení sa hlasovalo zdvihnutím ruky, pričom zvlášť na papier sa napísali mená a
následne sa sčítali hlasy. K. poprel, aby sa hlasovalo o záverečnom hlasovaní opakovane. Tvrdil, že
sa hlasovalo iba raz.

12. Svedkyňa B. U. uviedla, že bola prítomná ako zapisovateľka pri registrácii a následne pri voľbe.
V priebehu konania schôdze nebola vo vnútri. Pri prezentácii na začiatku schôdze kontrolovali osoby
podľa registračnej listiny, následne ich zapisovali, kontrolovali lístky, pozvánku a následne sa členovia
podpísali. Svedkyňa nemala vedomosť o záverečnom hlasovaní, ani o výsledku hlasovania mandátovej,

návrhovej a volebnej komisie.

13. K. Z. K. uviedol, že na schôdzi nebol, nevedel sa vyjadriť, prečo je uvedený ako člen mandátovej,
návrhovej a volebnej komisie.

14. K. A. D. uviedol, že pri registrácii bol označený každý člen v zozname a po predložení splnomocnení
sa mu vyznačil počet hlasov do zoznamu. Pri hlasovaní programu schôdze zdvihli ruky všetci okrem
p. E.a. Pri volení výboru a dozornej rady každej osobe bol daný volebný lístok s menami a na
hlasovací lístok sa napísal počet hlasov, ktorými disponuje daná osoba. Následne za plentou osoba
zakrúžkovala svoj výber, hlasy sa sčítavali a prepočítali dvakrát. Následne boli oznámené výsledky

volieb predsedajúcemu, ktorý ich vyhlásil. K záverečnému hlasovaniu uviedol, že sa hlasovalo jedenkrát,
schôdza trvala dlho, členovia i odchádzali a pripustil, že priebeh bol trošku chaotický. K hlasovaniu,
ktoré prebiehalo zdvihnutím ruky uviedol, že sa sčítavali hlasy. Na stole mali zoznam z katastra, kde
bolo uvedené meno osoby, jeho adresa, výmera v m2 a koľko hlasov. Zoznam prichádza každý rokžalovanému s údajmi k 31.12. a žalovaný disponoval zoznamom z katastra k 31.12.2018. K. sa nevedel
vyjadriť, prečo v zozname vlastníkov nebol zahrnutý nárast hektárov u žalobcu.

15. K. Mg. A. D. na pojednávaní uviedol, že bol požiadaný členmi výboru pozemkového spoločenstva,
aby viedol výročnú schôdzu. K voľbe mandátovej, návrhovej a volebnej komisie sa svedok nevedel
vyjadriť, uviedol, že nebol prítomný pri hlasovaní. Pri hlasovaní výboru a dozornej rady bol hlasovací
lístok, v ktorom boli uvedené mená a členovia mali možnosť krúžkovania. Vo vzťahu k záverečnému
hlasovaniu uviedol, že sa hlasovalo zdvihnutím ruky, pričom predsedajúci vedeli, kto koľko má hlasov a

splnomocnení. K. osobne pri sčítavaní hlasov nebol. Pri hlasovaní o záverečnom uznesení už niektoré
osoby neboli prítomné, pričom niektoré osoby svedkovi oznámili, že súhlasia s uznesením, ktoré bude
prijaté na záver a odišli. Teda pri záverečnom hlasovaní o uznesení sa započítali i hlasy týchto osôb.
Koľko osôb s akými počtami hlasov boli pripočítané a odišli, svedok nevedel uviesť, mal vedomosť o
troch osobách, ktoré odišli skôr, pričom toto oznámil predsedovi spoločenstva. Pri konkrétnom sčítavaní
svedok nebol.

16. Právny zástupca žalobcu uviedol, že priebeh zhromaždenia pozemkového spoločenstva bol
zmätočný a v rozpore so zákonnou úpravou v priebehu zhromaždenia, ako aj hlasovania. Namietal,
že na zasadnutí nebol k dispozícii aktuálny zoznam členov pozemkového spoločenstva s presne
špecifikovanými a aktuálnymi výmerami spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, v

dôsledku čoho žalobca namiesto 20 priznaných hlasov nedisponoval 36 hlasmi, ktoré mu mali byť
priznané v zmysle aktuálnej výmery. Poukázal na svedecké výpovede, z ktorých vyplynula skutočnosť
nesprávneho hlasovania dvihnutím ruky bez zohľadnenia počtu hlasov prináležiacemu tomu ktorému
členovi podľa veľkosti podielu, pričom nebol dodržaný volebný a hlasovací poriadok. Taktiež má za
to, že záverečné hlasovanie bolo vykonané dvakrát a opäť sa hlasovalo len jednoduchým dvihnutím

ruky. Naviac boli započítavané hlasy členov spoločenstva, ktorí v čase hlasovania neboli prítomní na
zhromaždení do celkového výsledku hlasovania o tomto uznesení.

17. Právny zástupca žalovaného namietal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojich
tvrdení a neexistujú žiadne také nedostatky týkajúce sa priebehu a výsledku zhromaždenia, ktoré by boli

spôsobilé spôsobiť neplatnosť niektorého neprijatého rozhodnutia na tomto zhromaždení. K výpovediam
svedkov uviedol, že títo prezentovali svoj subjektívny pocit a nie objektívne existujúci reálny stav.

18. Žalobca písomne požiadal žalovaného o nahliadnutie a spravenie si výpisu z aktualizovaného
zoznamu členov spoločenstva, ktorý žalovaný každoročne k 31.3. predkladá Okresnému úradu,

pozemkovému a lesnému odboru.

Zákonné ustanovenie, ktoré aplikoval súd:
19. Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, členmi spoločenstva
podľa § 2 ods. 1 písm. a) až c) sú všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti. Pri rozhodovaní
zhromaždeniafondvykonávaprávačlenaspoločenstva,ktoréhopodielspoločnejnehnuteľnostispravuje
alebo s ktorom nakladá podľa § 10 ods. 1 a 2, len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 a),

b), d), e), i) a j).

21. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, členstvo v spoločenstve
vzniká a zaniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti.

22. Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, pomer účasti členov
spoločenstva na výkone práv a povinností vyplývajúcich z členstva v spoločenstve je vyjadrený podielmi
na spoločnej nehnuteľnosti.

23. Podľa § 13 ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, orgánmi spoločenstva sú:

a) zhromaždenie,
b) výbor,
c) dozorná rada,
d) iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o spoločenstve.24. Podľa § 14 ods. 1 Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, najvyšším orgánom
spoločenstva je zhromaždenie. Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov spoločenstva.

25. Podľa § 14 ods. 7 písm. c) Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, do pôsobnosti
zhromaždenia patrí voliť a odvolávať členov a náhradníkov členov orgánov spoločenstva uvedených v
§ 13 ods. 1 písm. b) až d).

26. Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, zhromaždenie rozhoduje
podľa § 14 ods. 7 písm. a), b), i) a j) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; o
veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov
členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá
fond podľa § 10 ods. 1 a 2 a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje
alebo s ktorými nenakladá správca. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci

spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva
majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.

27. Podľa § 18 ods. 1 veta prvá Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, spoločenstvo
vedie zoznam členov podľa údajov katastra nehnuteľností.

28. Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, do zoznamu
členov a do zoznamu nehnuteľností sa zapisujú zmeny evidovaných skutočností vrátane zmien v
členstve spoločenstva a zmien údajov o spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovaných
nehnuteľnostiach. Členovia spoločenstva, fond a správca sú povinní všetky zmeny evidovaných

skutočností nahlásiť spoločenstvu do dvoch mesiacov odo dňa ich vzniku. Spoločenstvo je povinné
zapísať do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností zmeny evidovaných skutočností do piatich dní
odo dňa ich nahlásenia.

Súd dospel k právnemu záveru:

29. Žalobca je členom pozemkového spoločenstva (čo v konaní ani nebolo rozporované) a v
zmysle § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách prehlasovaní členovia spoločenstva majú
právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia. S argumentáciou
žalovaného o spochybnení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorá vychádza z dôvodnej správy k
zákonu o pozemkových spoločenstvách, kde je uvedená podmienka, že hlasy prehlasovaných členov

spoločenstva musia tvoriť najmenej jednu desatinu hlasov členov spoločenstva, sa súd nestotožňuje.
Pre súd je záväzné zákonné znenie ust. § 15 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách, ktoré
neobsahuje podmienku jednej desatiny hlasov členov spoločenstva. Z uvedeného súd má za to, že je
daná vecná aktívna legitimácia žalobcu v konaní.

30. Súd má výpoveďami svedkov preukázané, že k hlasovaniu o voľbe mandátovej, návrhovej a volebnej
komisie sa hlasovalo dvihnutím ruky a nie v zmysle čl. XII Zmluvy o pozemkovom spoločenstve
bod 9 a 14 - hlasovacími lístkami s uvedeným počtom hlasov. Zo zápisnice z konania zhromaždenia
však vyplýva skutočnosť, že iba 1 podielnik sa zdržal hlasovania, čo nemohlo mať vplyv na výsledok
hlasovania. Taktiež súd musí konštatovať, že samotný člen mandátovej, návrhovej a volebnej komisie Z.

K. nebol prítomný na zhromaždení a teda sa ani nemohol podieľať na činnosti týchto komisií. Z. K. je v
zápisnicioznačenýakoštvrtýčlenkomisieazčl.XIIbod2Zmluvyopozemkovomspoločenstve vyplýva,
že volebná komisia je tvorená troma členmi. Teda na platnosť činnosti volebnej komisie postačovala i
trojčlenná komisia.

31. K námietke žalovaného o nesplnení povinnosti vyhotovenia notárskej zápisnice o priebehu
zhromaždenia, súd poukazuje na § 4 ods. 1 Zákona o pozemkových spoločenstvách, z ktorého vyplýva,
že notárska zápisnica o voľbe členov orgánov sa vyhotovuje pri založení spoločenstva. Túto námietku
žalovaného súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.

32. Z výpovedí svedkov (Z. D., Z. E., G. M.) vyplýva, že o záverečnom hlasovaní sa hlasovalo dvakrát,
pričom výsledok hlasovania bol podľa názoru svedkov opačný - teda, že o záverečnom hlasovaní
hlasovalo viac osôb proti. Skutočnosť, že viac prítomných osôb malo byť proti, však súd nemá
hodnoverne preukázanú.33. Z výpovede svedka Ing. D.a vyplynula skutočnosť, že do výsledku hlasovania sa k osobám
hlasujúcich za prijatie uznesenia pripočítali i hlasy osôb, ktoré neboli prítomné na tomto hlasovaní a zo

zhromaždenia odišli. Táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného rozporovaná.

34.Knámietkeneaktuálnehozoznamučlenovpozemkovéhospoločenstvanazhromaždení súduvádza:
Z predložených listinných dôkazov - upozornenia na chybný údaj v aktuálnom výpise zoznamu členov
a zoznamu nehnuteľností zo dňa 6.2.2019 (č.l.17) vyplýva, že v skutočnosti žalovaný v čase konania

zhromaždenia nemal minimálne vo vzťahu k žalobcovi aktualizovaný počet hlasov a výmeru podielu
na spoločných nehnuteľnostiach. Z predloženého LV XXXX kat. územia U. ako vyššie uvedeného
upozornenia žalobcu vyplýva, že ešte v júni 2017 žalobca nadobudol nehnuteľnosti a tieto neboli
premietnuté do podielu žalobcu. Žalovaný túto skutočnosť hodnoverným spôsobom nevyvrátil, len
zotrval na tvrdení, že jeho výpočet hlasov bol správny.

35. Žalobca podanou žalobou žiada určiť, že uznesenie prijaté na zasadnutí zhromaždenia žalovaného
dňa 24.2.2019, na základe ktorého boli zvolení členovia výboru a dozornej rady, je neplatné.

36. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že voľba členov výboru a dozornej rady prebehla
tajnou voľbou, čo je v súlade s čl. XII. bod 12 Zmluvy o spoločenstve, keď prítomní členovia hlasovali

hlasovacími lístkami, na ktorých bol zapísaný ich počet hlasov a po označení vybraných osôb, vhodili
svoj hlasovací lístok do volebnej urny. Z ustanovenia § 14 ods. 5 písm. c) Zákona o pozemkových
spoločenstvách vplýva, že do pôsobnosti zhromaždenia patrí voliť a odvolávať členov a náhradníkov
členov orgánov spoločenstva uvedených v § 13 ods. 1 písm. b) až d) (t.j. výbor, dozorná rada a iné
orgány).

37. V uznesení, ktoré žalobca napadol žalobou je uvedené: valné zhromaždenie schvaľuje po 1. výbor
v zložení R. K., E. U., J Z., M. O., J. U., M. K. a 2. dozornú radu v zložení J. D., J. F. st., M. N.. Žalobcom
žiadaný výrok rozhodnutia je určenie, že uznesenie ktoré bolo prijaté a na základe ktorého boli zvolení
členovia výboru a dozornej rady, je neplatné. Teda žiadaný výrok je v rozpore s uznesením prijatým

zhromaždením, pretože týmto uznesením valné zhromaždenie schválilo a nie zvolilo členov orgánov
spoločenstva. Naviac súd musí uviesť, že i takto prijaté uznesenie o schválení členov výboru a dozornej
rady je uznesením bez právneho významu, pretože do pôsobnosti zhromaždenia a ani v zmysle
Zákona o pozemkových spoločenstvách ani v zmysle Zmluvy o pozemkovom spoločenstve, nepatrí
schválenie už zvolených členov orgánov pozemkového spoločenstva, ktorí boli zvolení vo voľbách. K

zvoleniu členov výboru a dozornej rady spoločenstva došlo tajným hlasovaním po oznámení výsledkov
hlasovania, tak ako sú uvedené v bode 7 zápisnici o konaní zhromaždenia.

38. Vzhľadom na to súd musí konštatovať, že priebeh zhromaždenie žalovaného bol zjavne zmätočný.
Na zhromaždení neboli hlasy členov aktualizované - minimálne vo vzťahu k žalobcovi, hlasovalo sa

dvihnutím ruky s výnimkou voľby orgánov, a to aj opakovane, zápisnica neobsahuje uvedenie počtu
hlasov, avšak žalobcom požadovaný výrok - určenie neplatnosti uznesenia, na základe ktorého boli
zvolení členovia orgánov pozemkového spoločenstva, je v rozpore s vykonaným dokazovaním, keď títo
členovia orgánov - výboru a dozornej rady boli zvolení vo voľbách a uznesením (ktoré je podľa názoru
súdu bez právnej opodstatnenosti) bolo len konštatované zloženie týchto orgánov. Z tohto dôvodu súd

žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol:
39. Podľa § 251 ods. 1 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po

právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.