Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 29, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220200671
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220200671.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: S. J.,

R.. XX.XX.XXXX, D. N. XXXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: S. J., R.. XX.XX.XXXX, D. R.. O.. Z..
Q.. I. X, XXX XX D., právne zastúpenému advokátom: JUDr. Vladimír Cahajla, so sídlom Dlhý rad 16,
085 01 Bardejov, o vrátenie pôžičky 1 000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) XX.XX.XXXX sa žalobca
domáhal, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť mu sumu 1 000,- Eur a to titulom

vrátenia pôžičky, ktorú mal žalobca v uvedenej sume poskytnúť žalovanému v mesiaci 02/2020 na
základe jeho dobrej viery, keďže žalobca vyrastal spolu so žalovaným v jednej obci a žalovaného
pozná od mala. Keďže na telefonické výzvy žalobcu, o vrátenie týchto finančných prostriedkov, žalovaný
nereaguje, telefonáty nezdvíha a žalovaný nereagoval ani na písomnú výzvu žalobcu zaslanú žalobcom
žalovanému doporučene 27.03.2020, žalobca sa svojho nároku domáha súdnou cestou (k žalobe okrem
podacieho poštového lístka z 27.03.2020, neboli pripojené žiadne dôkazy, pozn.).

2. Žaloba s prílohami bola doručená žalovanému na vyjadrenie 09.06.2020, ku ktorej sa vyjadril
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním doručeným okresnému súdu 11.06.2020, v ktorom
poprel, žeby si bol voľakedy od žalobcu požičal finančné prostriedky s tým, že ak to bude žalobca aj
naďalej tvrdiť, žalovaný podá na žalobcu cit. „.... trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu
krivého obvinenia.“

3. V podaní doručenom okresnému súdu 25.05.2020 žalobca doplnil odôvodnenie svojej žaloby

tvrdením, že dňa 03.02.2020 bol ako onkologický pacient na kontrole v Prešove, na ktorú ho mal svojim
motorovým vozidlom zaviesť žalovaný, pričom cit. „... prítomný s nami bol aj náš priateľ S. N., to môže
dosvedčiť.“

4. Na stanovisko žalovaného reagoval žalobca svojim podaním (replika) doručeným okresnému súdu
27.07.2020 v ktorom v prvom rade tvrdenia žalovaného, že si od žalobcu nepožičal žiadne finančné
prostriedky, žalobca označil za nepravdivé a na dokreslenie uviedol, že aktuálne je žalobca poberateľom

starobného dôchodku v sume 630,- Eur a do januára 2020 pracoval ešte aj v SBS-ke v Bratislave,
až do doby kedy neochorel závažným onkologickým ochorením, takže žalobca vzhľadom na uvedené
nevidí dôvod, prečo by si mal on vymýšľať, že žalovanému požičal peniaze. Osobu žalovaného označil
za nedôveryhodnú s tým, že práve žalovaný potreboval peniaze, pretože je patologickým hráčom apodstúpilajliečbunaPrednejHorestým,žežalovanýcit.„...sámsebadalzablokovať,abymalzakázaný
vstup do všetkých herní.“ Žalobca vyjadril počudovanie, že žalovaný, ktorý si od neho požičal chce ešte
voči nemu iniciovať trestné stíhanie a namiesto toho, aby sa žalovaný stretol so žalobcom zoči-voči si

žalovanýustanovilprávnehozástupcu,podľažalobcuzdôvodu,abysažalovanýsnímnemuselstretnúť.
Napokon žalobca konštatoval, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, žeby sa žalovaný mal snahu po
podaní žaloby skontaktovať so žalobcom, aby si to vysvetlili, s tým, že ak by tomu tak bolo, tak žalovaný
by mal doručenku, ktorou by vedel preukázať, že žalobcu písomne kontaktoval, alebo by musel byť
zaznamenaný tel. hovor, čo však nie je a práveže to bol práve žalobca, ktorý opakovane telefonicky a

raz písomne kontaktoval žalovaného, no žalovaný nereagoval.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika), doručenom okresnému súdu 25.08.2020, v reakcii na tvrdenia
žalobcu opätovne uviedol, že od žalobcu si žiadne finančné prostriedky nikdy nepožičal, že pracoval v
zahraničí 12 rokov, takže má dostatok finančných prostriedkov a ani to, že sa so žalobcom od detstva
poznajú nie je dôvod na to, aby si od žalobcu požičiaval peniaze. Žalovaný uviedol, že aktuálne si s

manželkou stavia chatu a v tej spojitosti sa domnieva že žalobca si tak možno myslí, že žalovaný má
cit. „... nadbytok financií a že by odo mňa mohol podvodom vymôcť nejaké finančné prostriedky pre
svoje potreby alebo aj potreby niekoho iného.“ Z uvedených dôvodov žalovaný navrhuje, aby okresný
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Na pojednávaní 18.12.2020 prítomný žalobca uviedol že na podanej žalobe trvá ako bola podaná,
k okolnostiam požičania peňazí žalovanému uviedol, že sa tak stalo XX.XX.XXXX, kedy ho žalovaný
svojim osobným motorovým vozidlom viezol na vyšetrenie k lekárovi do Prešova s tým, že v tomto aute
sa na neho žalovaný obrátil s prosbou o požičanie peňazí s tým, že žalovaný mal uviesť, že žalobca
pracuje v Bratislave v SBS a teda určite má peniaze, tak aby mu požičal 1 000,- Eur s tým, že žalovaný

mal tiež uviesť, že tieto peniaze žalobcovi vráti cca o 1 až 2 mesiace, no nestalo sa tak. K požičaniu
peňazí došlo tak, že v aute XX.XX.XXXX, keď žalovaný žalobcu požiadal o peniaze, žalobca sa postavil
a vybral peniaze z peňaženky a v hotovosti žalovanému dal 1 000,- Eur, pričom vzadu v tom čase v aute
sedel S. N., ktorý toto videl a ktorý v tom čase robil žalobcovi doprovod na vyšetrenie.
Na pojednávaní 18.12.2020 prítomný žalovaný uviedol, že žalobný nárok popiera, žiadne finančné

prostriedky si od žalobcu nikdy nepožičal, spor považuje za vykonštruovaný žalobcom, ktorý je
manipulovaný pánom N., takže pán N. povedal žalobcovi ,čo má vo veci hovoriť s tým, že pán N. si
zrejme myslí, že žalovaný zaplatí žalobcovi 1 000,- Eur a potom tieto peniaze od žalobcu zinkasuje
pán N.. Podľa žalovaného je žalobca manipulovaný S. N.. Žalovaný nikdy neviezol žalobcu na lekárske
vyšetrenie do Prešova, je však pravda, že vo februári 2020 žalovaný viezol žalobcu s pánom N. do

termálnych kúpeľov v Maďarsku, pričom k tejto udalosti malo dôjsť tak, že pán N. zavolal žalovanému,
že spolu so žalobcom potrebujú odviezť, že sa nachádzajú pri AB - obchodné centrum s tým, že za
odvoz mu zaplatia. Žalovaný prišiel pre žalobcu a pána N. na zadané miesto, kde zistil, že žalobca je
pod vplyvom alkoholu s tým, že spolu s pánom N. už dva dni flámovali vo Vysokých Tatrách. Odviezol ich
do zmienených kúpeľov s tým, že si myslel, že pôjde hneď na otočku domov, avšak pán N. so žalobcom

ho presvedčili, aby tam s nimi ostal ešte cez noc, do ďalšieho dňa s tým, že mu zaplatia ubytovanie.
Takže žalovaný sa dal prehovoriť, pretože bolo zimné obdobie a v takomto počasí nechcel šoférovať
naspäť s tým, že v kúpeľoch pán žalobca navštívil aj termálny bazén a spolu sa všetci vrátili domov až
na ďalší deň. Celý tento výlet, ako aj ubytovanie financoval žalobca.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného žalobca uviedol, že na lekárske vyšetrenie potreboval

doprovod S. N., pretože žalobcu bolela noha a musel sa podopierať; že má lekársku správu z
XX.XX.XXXX a môže ju predložiť; na otázku ako sa pri požičiavaní peňazí v aute žalovaného žalobca
postavil, žalobca uviedol, že preto, lebo mu bolo žalovaného ľúto, ktorý aj s plačom žiadal o peniaze;
ďalej na otázku, aby žalobca konkretizoval, či teda požičanie peňazí zvažoval alebo ich žalovanému dal
hneď, žalobca uviedol, že z dôvodu, že mal zlú skúsenosť už aj s iným dlžníkom, ktorému tiež požičal

peňažné prostriedky, zvažoval, či ich požičia žalovanému, avšak keďže žalovaný ho presvedčil, tak mu
požičal; na otázku či žalobca bežne nosí v peňaženke hotovosť 1 000,- Eur, žalobca uviedol, že keďže
išiel do Prešova, zobral si 1 000,- Eur, pretože sa domnieval, že možno si v Prešove niečo kúpi, alebo
sa pôjde niekde najesť, preto pri sebe takúto hotovosť mal a na otázku v akých bankovkách žalobca
odovzdal 1 000,- Eur žalovanému, žalobca uviedol, že odovzdal jednu celú tisíc eurovú bankovku, na

čo právny zástupca žalovaného podotkol, že taká bankovka neexistuje.7. Podaním doručeným okresnému súdu 07.01.2021 žalobca predložil okresnému súdu lekársku správu
z XX.XX.XXXXX, za účelom preukázania, že v tento deň bol na lekárskom vyšetrení v nemocnici v
Prešove.

8. Na pojednávaní 06.07.2021 žalobca nezabezpečil prítomnosť ním navrhovaného svedka S. N. hoci
bol na predchádzajúcom pojednávaní poučený, že má zabezpečiť jeho prítomnosť s tým, že svedok
osobitne predvolávaný nebude. K predmetu sporu žalobca dodal, že svedka S. N. pozná z videnia z
ulice, poznal ho cca 6 mesiacov pred dátumom XX.XX.XXXX, kedy mal dôjsť k pôžičke, takže ho až tak

veľmi dobre nepozná. Žalovanému požičal 1 000,- Eur z dôvodu, že žalovaný nemal peniaze a požičal
mu na cca 1-2 mesiace. Iný účel pôžičky žalovaný neuviedol. K požičaniu peňazí malo dôjsť tak, že
žalovaný zastavil motorové vozidlo pred nemocnicou. Žalobca vystúpil, postavil sa a z peňaženky mu
dal 1 000,- Eur, a to dve päťsto-eurovky, pričom svedok S. N. sedel v motorovom vozidle a odovzdávku
peňazí videl. Žalobca podotkol, že nikdy by pred súdom neklamal, pretože si uvedomuje, že je to trestné.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 06.07.2021 v prvom rade ospravedlnil neprítomnosť

žalovaného z dôvodu jeho práce v Českej republike, súčasne spochybnil dôveryhodnosť žalobcom
navrhovaného svedka S. N., keďže sa jedná o osobu viac krát trestne stíhanú a odsúdenú s tým,
že od žalovaného má vedomosť, že aj u iných ľudí nastala situácia, že pod vplyvom pána N. sú od
nich vymáhané imaginárne pôžičky. Z dôvodu hospodárnosti konania navrhol žalobu zamietnuť, keďže
žalobca nezabezpečil prítomnosť svedka, ktorého podľa poučenia súdu mal zabezpečiť.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného koľko zo žalovanej sumy žalobca vyplatí pánovi N., žalobca
uviedol, že ani cent, nevidí dôvod, prečo by mal dávať peniaze cudzím ľuďom.

9. Na pojednávaní 30.07.2021 žalobca na dopyty okresného súdu uviedol, že má príbuzných a v
spoločnej domácnosti žije s bývalou manželkou a aj s dcérou, pričom celkovo má 4 deti. Na dopyt,

z akého dôvodu, ak XX.XX.XXXX potreboval doprovod na vyšetrenie, neoslovil so žiadosťou svojich
príbuzných, ale S. N., ktorý bol v tom čase pre žalobcu podľa jeho vlastného vyjadrenia takmer cudzou
osobou, ktorého poznal z ulice, uviedol, že dcéra v tom čase pracovala sa nemala auto a auto nemala
takisto exmanželka, s ktorou nemá ani dobré vzťahy; na doplňujúci dopyt, prečo teda požiadal o pomoc
S. N., ktorý taktiež nemá auto, uviedol, že tento sa mu sám ponúkol. Je pravdou že v 02/2020 bol v

Maďarsku v kúpeľoch a to v doprovode K. O. S. N., pričom ich tam zaviezol K. N., žalovaný tam prítomný
nebol. Dňa XX.XX.XXXX, kedy S. N. sprevádzal žalobcu na vyšetrenie, ich mal žalovaný viesť na toto
vyšetrenie cca o 10.00 hod. naspäť do Bardejova žalobca už išiel sám vlakom, keďže žalovaný po tom,
ako dostal peniaze, ho nečakal a taktiež S. N., keď videl, že je treba čakať, tiež odišiel.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 30.07.2021 uviedol, že má za to, že z výpovede žalobcu

je možné urobiť si obraz o pravdivosti jeho výpovede, keďže žalobca si v rámci jednej vety aj opakovane
odporuje. Podľa jeho osobného názoru, keďže predvolaného svedka pozná, má za to, že aj sám svedok,
ktorý je dostatočne zbehlý, sám vyhodnotil, že tento pokus dostať peniaze od žalovaného nevyjde a
preto sa na pojednávanie podľa jeho názoru nedostavil. Má za to, že žalobca v danom prípade neuniesol
dôkazné bremeno, preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať 100 %-ný

nárok na náhradu trov konania.
Napojednávaní30.07.2021okresnýsúdkonštatoval,žesvedoknavrhovanýžalobcomsanapriekriadne
vykázanému doručeniu predvolania bez ospravedlnenia nedostavil a žalobca uviedol, že on svedka
nekontaktoval a ani svedok nekontaktoval jeho.

10. Okresný súd vykonal dokazovanie vyjadreniami sporových strán a nimi priloženými listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

11. Podľa predloženej lekárskej správy z XX.XX.XXXX, bol žalobca v XX.XX.XXXX o 14.59 hod. na
lekárskom urologickom vyšetrení v nemocnici v Prešove.

12. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.“

13. Podľa § 123 ods. 1 a 2 CSP „Podanie je úkon určený súdu. Podanie vo veci samej je najmä žaloba,
vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci
vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.“14.Podľa§131CSP„Žalobajeprocesnýúkon,ktorýmsauplatňujeprávonasúdnuochranuohrozeného
alebo porušeného práva.“

15. Podľa § 132 ods. 1 až 3 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.“

16. Podľa § 137 písm. a) CSP „Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.“

17. Podľa § 149 CSP „Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.“

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

19. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP „Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“

20. Podľa § 154 CSP „Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.“

21. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník „Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ

dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.“

22. V danom prípade sa žalobca domáhal voči žalovanému vrátenia mu sumy 1 000,- Eur a to titulom
vrátenia pôžičky, ktorú mal žalobca podľa jeho tvrdenia poskytnúť žalovanému v prítomnosti svedka

03.02.2020.

23. Okresný súd v prvom rade podotýka, že pôžička je reálny kontrakt, čo znamená, že zmluva o
pôžičke síce nemusí mať obligatórne písomnú formu, avšak pre jej vznik je nevyhnutným, aby medzi
požičiavateľomresp.medziveriteľom(tenktopožičiava)najednejstraneavypožičiavateľomresp.medzi

dlžníkom (ten kto si požičiava) na strane druhej došlo k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu predmetu
pôžičky s tým, že ak táto podmienka nie je splnená, ide o neplatný právny úkon (t.j. k pôžičke nedošlo).

24. Okrem toho okresný súd uvádza, že v civilnom konaní majú strany sporu procesnú dôkaznú
povinnosť, t.j. povinnosť nie len pravdivo opísať a tvrdiť pre vec rozhodujúce skutkové okolnosti, ale aj

povinnosť predložiť dôkaz na preukázanie týchto nimi tvrdených skutočností. Pričom procesný dôsledok
spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena a strana
sporu, ktorá nepredložila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že
ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia
súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vo veci vykonaných

dôkazov. Inými slovami povedané, strana sporu je povinná v spore nie len tvrdiť, ale aj preukázať tvrdené
(dôkazné bremeno), pričom ak ňou tvrdené skutočnosti strana sporu v konaní hodnoverne nepreukáže
relevantnými dôkazmi a tieto tvrdenia nebudú preukázané ani iným skutočnosťami, znáša tým táto
strana sporu riziko, že súd, ako na spore nezainteresovaný subjekt rozhodne len na podklade v spore
preukázaných tvrdení.

25. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takýchprípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 5 Obo 52/2010 z 24.06.2010).

26. V okolnostiach veci, žalobca nepreukázal a v konečnom dôsledku to ani netvrdil, žeby medzi ním ako

veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá písomná zmluva o pôžičke, preto bolo na žalobcovi,
ktorý existenciu pôžičky tvrdil, aby okresnému súdu jej vznik aj preukázal a to včas predloženými alebo
navrhnutýmidôkaznýmiprostriedkamistým,žežalobcatvrdil,žeexistenciupôžičkymudosvedčísvedok
S. N., ktorý mal byť pri jej realizácii prítomným, avšak žalobca na výzvu okresného súdu prítomnosť
tohto svedka sám nezabezpečil, hoci, ako už bolo uvedené, prítomnosť svedka bola predovšetkým v
záujme žalobcu a na predvolanie súdu sa svedok, ktorému bolo riadne a včas vykázané doručenie

predvolania na pojednávanie sa tento bez ospravedlnenia nedostavil a žalobca bol v tomto smere taktiež
pasívnym, keďže aj napriek jeho vedomosti o predvolávaní svedka, tohto svedka ani nekontaktoval ani
sanezaujímalčinedopytovalhoohľadnejeho(ne)účastinapojednávaní.Hocopakujemvýpoveďsvedka
bola jediným dôkazným prostriedkom, ktorým žalobca mohol v okolnostiach veci preukázať pravdivosť
svojich tvrdení, keďže iné dôkazy žalobca nepredložil ani nenavrhol v konaní vykonať.

27. V uvedených súvislostiach okresný súd upriamuje pozornosť na zásadu rímskeho práva „vigilantibus
iura scripta sunt“, podľa ktorej právo patrí len bdelým, t.j. tým ktorí sú ostražití a v prvom rade sami
dbajú a zaujímajú sa o zachovanie a ochranu svojho práva, pričom žalobca v tomto prípade sa takto
ostražito a obozretne pri ochrane svojich práv a záujmov nesprával, pretože práve takáto obozretnosť

od neho vyžadovala istú aktivitu v podobe či už uzavretia zmluvy o pôžičke, kvôli jeho právnej istote
v písomnej forme alebo minimálne v podobe jeho aktívneho prístupu pri zabezpečení svedka, pričom
nedostatok aktivity žalobcu v tomto naznačenom smere nie je možné prenášať ani na plecia protistrany
ani na plecia samotného svedka, pretože opakujem, bolo predovšetkým v záujme žalobcu, aby ním
navrhovaný svedok potvrdil žalobcom tvrdené skutočnosti.

28. Za daných okolností tak nastala v konaní procesná situácia, kedy skutočnosť uzavretia/neuzavretia
zmluvy o pôžičke reálnym odovzdaním peňazí žalobcom žalovanému, sa nachádza iba v rovine
nepreukázanýchdvochprotichodnýchtvrdení(slovoprotislovu)sporovýchstrán,keďžežalobcatvrdí,že
žalovanému pôžičku poskytol, avšak žalovaný toto v celom rozsahu popiera, pričom je však povinnosťou

tej sporovej strany, ktorá s týmto tvrdením prišla, aby toto aj objektívne dokázala, t.j. dôkazné bremeno
o uvedenom spočíva na ramenách žalobcu, ktorý ho však podľa okresného súdu neuniesol, preto
mu okresný súd nemohol na základe „ničoho“ uveriť, z ktorého dôvodu okresný súd pre neunesenie
dôkazného bremena žalobcom, jeho žalobu zamietol.

29. Na margo okresný súd poznamenáva, že o dôvodnosti zamietnutia žaloby dospel okresný súd aj
vďaka viacerým nejasnostiam (nelogickostiam) a rozporuplnostiam vo výpovedi samotného žalobcu,
ktorý pri popise na prvý pohľad s vecou nesúvisiacich okolností raz uviedol, že napr. žalovanému
poskytol pôžičku bankovkou v nominálnej hodnote 1 000,- Eur, avšak po poznámke právneho zástupcu
žalovaného o neexistencii bankovky v takejto nominálnej hodnote, žalobca na ďalšom pojednávaní

zmenil svoju výpoveď s tým, že žalovanému dal dve bankovky v nominálnej hodnote po 500,- Eur;
žalobcatiežuviedol,žekvôlizdravotnýmťažkostiamsnohou(muselsapodopierať)potrebovaldoprovod
na lekárske vyšetrenie XX.XX.XXXX, z ktorého dôvodu však o pomoc nepožiadal žiadneho zo svojich
rodinných príslušníkov, ale svedka, ktorý bol podľa jeho vlastného tvrdenia pre neho viac menej cudzou
osobou (žalobca ho spoznal na ulici cca 6 mesiacov predtým), ktorý navyše tiež nemal auto, takže

žalobca napokon potreboval aj tak odvoz, ktorý mu mal poskytnúť žalovaný, avšak napokon napriek
uvedenému, z lekárskeho vyšetrenia už išiel žalobca domov sám a dokonca vlakom, kde je oveľa ťažšie
nastupovanie ako do auta; žalobca tiež priamo na pojednávaní nerozporoval výpoveď žalovaného, ktorý
tvrdil, že na lekárske vyšetrenie žalobcu neviezol, ale žalobcu spolu s S. N. viezol do termálnych kúpeľov
v Maďarku, kde mal jednu noc s nimi zotrvať aj žalovaný, ale až na ďalšom pojednávaní na ktorom

žalovaný už nebol prítomný (t.j. konfrontácia nebola možná), žalobca síce potvrdil, že bol v zmienených
kúpeľoch avšak ho tam neviezol žalovaný, ale K. N. a žalovaný tam ani vôbec nebol; pri opise okolností
za ktorých malo k pôžičke dôjsť žalobca najsamprv uviedol, že v aute sa „postavil“ a dal z peňaženkyžalovanému 1 000,- Eur, na neskoršom pojednávaní už uviedol, že auto žalovaný odstavil a žalobca
najprv vystúpil a dal mu 1 000,- Eur a pod..

30. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu, pre neunesenie dôkazného bremena ním
tvrdeného zamietol, tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP „Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

33.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

34. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

35. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov

konania a to podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého tak v konaní plne úspešnému žalovanému priznal
voči neúspešnému žalobcovi 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške
náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.