Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 18, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220202761
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4220202761.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vsporežalobcu:SKITUS
Automotive s. r. o., so sídlom Okoličná na Ostrove 437, IČO: 44 269 544, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Peter Kubik, advokát, s. r. o., so sídlom Dunajská Streda, Poľná cesta 966/9, IČO: 36 869 295,
protižalovanej:G.L.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.-U.E.,N.XXX/XX,zast.JUDr.ŠtefanomLendvayom,
bytom Slovenský Grob, Pri parku 73, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 30. novembra 2020 č. k. 10C/22/2020-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom L., katastrálny odbor, kat. územie U.
E., ako pozemky registra „C", parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/XXX o výmere XX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
rodinný dom súp. č. XXX na pozemku reg. „C" parc. č. XXXX/XXX, všetko do jedného mesiaca od
právoplatnostirozsudku.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalobcamávočižalovanejnároknanáhradu

trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 123, § 126 ods. 1, § 132
ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 29 ods. 2, § 20 ods. 13 zák. č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v
znení neskorších predpisov a z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie U. E. vyplýva, že
žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých vypratania sa domáha. Ako titul nadobudnutia
týchto nehnuteľností žalobcom sa v katastri nehnuteľností uvádza Notárska zápisnica Osvedčenie o
vykonaní dobrovoľnej dražby N 142/2017 z 03. 07. 2017, Potvrdenie o zaplatení ceny vydraženia zo

dňa 10. 07. 2017, Oznámenie o udelení príklepu, Z-XXXX/XXXX. Výzvou na vypratanie nehnuteľnosti
zo dňa 29. 06. 2020 žalobca vyzval žalovanú na vypratanie nehnuteľnosti. Zásielka bola doručovaná
žalovanej do vlastných rúk, avšak bola nedoručená z dôvodu, že žalovaná si ju neprevzala v odbernej
lehote. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15C/54/2017 súd zistil, že jeho
predmetom bola žaloba žalovanej o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, v ktorej žalobca nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Rozsudkom súdu zo dňa 10. 05. 2019 bola žaloba zamietnutá,
pričom tento rozsudok bol po podanom odvolaní potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.

zn. 25Co/169/2019 zo dňa 06. 05. 2020. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie
U. E. súd zistil, že súčasným evidovaným vlastníkom nehnuteľností je žalobca, ktorý ich nadobudol v
dobrovoľnej dražbe. Žaloba žalovanej o určenie neplatnosti tejto dobrovoľnej dražby bola právoplatne
zamietnutá. V konaní bolo nesporné, že žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti, pričom v priebehukonania nepreukázala existenciu žiadneho titulu, ktorý by jej užívanie nehnuteľností umožňoval. Pokiaľ
žalovaná tvrdila, že so žalobcom uzavrela ústnu nájomnú zmluvu, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom
nepreukázala. Naopak, žalobca podľa názoru súdu dostatočným spôsobom preukázal, že žalovanú

vyzval na vypratanie nehnuteľnosti písomnou výzvou, ktorú žalovaná neprevzala v odbernej lehote.
Pokiaľ žalovaná poukazovala na skutočnosť, že nie je povinná vypratať nehnuteľnosť, kým jej žalobca
nezabezpečí náhradné bývanie, súd túto námietku považuje za bezpredmetnú, keďže predmetom
vypratania v danej veci má byť rodinný dom, pričom ustanovenia o povinnosti vlastníka zabezpečiť pre
nájomcu bytovú náhradu sa viažu len na nájom bytu, nie však na nájom rodinného domu. K námietke

žalovanej o tom, že súd je v konaniach o vypratanie nehnuteľnosti povinný skúmať aj právny dôvod,
súd udáva, že žalobca nadobudol vlastnícke právo na dražbe, pričom žaloba o neplatnosť dražby
bola právoplatne. Námietky žalovanej o tom, že úverová zmluva a záložná zmluva sú neplatné, súd
nepovažuje za relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci, pretože v konaní o vypratanie nehnuteľnosti
sa súd nemôže zaoberať posúdením platnosti zmluvy o úvere ani zmluvy o zriadení záložného práva,
keďže vyriešenie uvedenej otázky by v tomto konaní nemalo žiadny význam vzhľadom na to, že o žalobe

o určenie neplatnosti dražby už bolo právoplatne rozhodnuté a súd je viazaný rozhodnutím súdu o tom,
že dražba je platná. K námietke žalovanej o tom, že žaloba bola podaná predčasne, keďže nebola
spísaná zápisnica o odovzdaní predmetu dražby v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. súd
udáva, že v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách je predchádzajúci vlastník
povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a

doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných
prieťahov. O tejto povinnosti bola žalovaná ako predchádzajúca vlastníčka nehnuteľností poučená v
Notárskej zápisnici osvedčujúcej vykonanie dobrovoľnej dražby. Pokiaľ aj žalovaná poukazovala na to,
že žaloba bola podaná predčasne, keďže nebola spísaná zápisnica o odovzdaní predmetu dražby, z
ustanovenia § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. vyplýva, že túto povinnosť zákon ukladá dražobníkovi

nie vydražiteľovi, preto ani prípadné nesplnenie si tejto povinnosti dražobníkom nemá za následok, že
by žalobca nebol oprávnený domáhať sa vypratania nehnuteľnosti. Keďže žalovaná v priebehu konania
nepredložila žiadny doklad, ktorý by ju oprávňoval užívať predmetné nehnuteľnosti, súd konštatoval, že
žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Keďže žalobca sa ako vlastník domáha
poskytnutia ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka vyprataním

nehnuteľností, súd žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosti špecifikované vo
výroku tohto rozsudku. Lehotu na plnenie súd určil na jeden mesiac od právoplatnosti rozsudku, ktorú
vzhľadom na povahu uloženej povinnosti považoval za primeranú. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech,
preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené.
Prvostupňový súd sa podrobnejšie nezaoberal so skutočnosťou, ktorú namietali, a to nájomným
vzťahom. Súd sa uspokojil preukázanou písomnou výzvou na vypratanie. Nezaoberal sa s časovým
odstupom takmer 2 rokov, prečo žalobca a teda vlastník až po dvoch rokoch zaslal výzvu na vypratanie
a s odstupom pol roka podal návrh na súd o vypratanie nehnuteľnosti. Podľa § 712 OZ je toho názoru,

že im prenajímateľ mal zabezpečiť náhradné bývanie, keďže bývajú v dome s dvoma maloletými
deťmi. Je toho názoru, že súd konal predčasne, nakoľko bolo podané dovolanie na Najvyšší súd SR o
vyslovenie neplatnosti dražby. Stále je toho názoru, že dražba bola vykonaná v rozpore so zákonom.
Je síce pravda, že vlastnícke právo požíva vysokú právnu ochranu, ale pri dobrovoľných dražbách to
tak nie je. Preto mal súd citlivejšie preskúmavať následnú žalobu na vyhlásenie neplatnosti dražby. V

tomto prípade je ochrana vlastníckeho práva zo strany súdu mimoriadne nízka. Pri vyprataní mal súd
prihliadať na maloleté deti a skutočnosť, že môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia, čo má vyššiu právnu
ochranu ako vlastnícke právo. Ústavný súd SR uvádza, že zánik odvodeného práva na bývanie OZ
výslovne neviaže na zabezpečenie bytovej náhrady. Len s ohľadom na § 3 ods. 1 OZ (dobré mravy)
prichádza do úvahy možnosť neprimeranú tvrdosť zmierniť tým, že povinnosť vypratať byt sa podmieni

zabezpečením bytovej náhrady. Ústava SR totiž obsahuje aj zákaz zneužiť vlastníctvo na ujmu práv
iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom, nakoľko pod ochranou zákona
je aj rodina. Najvyšší súd SR tiež uvádza, že „bývalý manžel vlastníka rodinného domu, ktorý tiež
nie je povinný vysťahovať sa z bytu v rodinnom dome, kým mu nie je zabezpečená bytová náhrada,výkon práva na bytovú náhradu však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ, inak
môže byť ochrana odopretá." Podľa § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt
vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o

zabezpečeníbytovejnáhrady;aknájomnúzmluvubezdôvodneneuzavrie,jehonároknabytovúnáhradu
zanikne. Zánik nároku na bytovú náhradu v zmysle uvedenej právnej úpravy je viazaný výlučne na
skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým,
kto má byt vypratať (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 125/2000 a sp. zn.
4 Cdo 107/2003). Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného

vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu
o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať. Citované zákonné ustanovenie § 712c
ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu ako dôsledok bezdôvodného
nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od
doručeniapísomnéhovyhláseniaojejzabezpečení.Písomnévyhlásenieozabezpečeníbytovejnáhrady
je jednostranným adresným právnym úkonom osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné

ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. Zákonná
úprava v ustanovení § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka trvá na tom, aby bol tento jednostranný
právny úkon (vyhlásenie) doručený osobe, ktorá má nárok na bytovú náhradu (nájomca). Uvedená
požiadavka pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle určeného (adresovaného) v
danomprípadenájomcovi,sktorýmizákonspájavznik,zmenualebozánikvzájomnýchprávapovinností

vyplývajúcich z právneho vzťahu. Právnou otázkou je, či takýto prejav vôle má byť fakticky doručený
adresátovi, teda či ho adresát musí bezpodmienečne prevziať a oboznámiť sa s ním alebo postačuje,
ak sa dostane do jeho dispozičnej sféry. Písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo
náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt
vypratať, je potrebné považovať za jednostranný adresný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy -

ofertu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 201L sp. zn. 5 Cdo 129/2010). Podľa § 712c ods. 3
Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade
do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu
bezdôvodneneuzavrie,jehonároknabytovúnáhraduzanikne.Zániknárokunabytovúnáhraduvzmysle
uvedenej právnej úpravy je viazaný výlučne na skutočnosť bezdôvodného neuzavretia nájomnej zmluvy

ohľadne zabezpečenej bytovej náhrady tým, kto má byt vypratať (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4 Cdo 125/2000 a sp. zn. 4 Cdo 107/2003). Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona
predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie
o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať. Citované
zákonné ustanovenie § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka stanovuje zánik nároku na bytovú náhradu

ako dôsledok (sankciu) bezdôvodného nesplnenia povinnosti nájomcu, ktorý má byt vypratať, uzavrieť
zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o jej zabezpečení. Písomné
vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným adresným právnym úkonom osoby, ktorá
poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje povinnosť
zabezpečiť bytovú náhradu. Zákonná úprava v ustanovení § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka trvá

na tom, aby bol tento jednostranný právny úkon (vyhlásenie) doručený osobe, ktorá má nárok na bytovú
náhradu (nájomca). Uvedená požiadavka pramení z predpokladaných právnych účinkov prejavu vôle
určeného (adresovaného) v danom prípade nájomcovi, s ktorými zákon spája vznik, zmenu alebo zánik
vzájomných práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu. Právnou otázkou je, či takýto prejav vôle
má byť fakticky doručený adresátovi, teda či ho adresát musí bezpodmienečne prevziať a oboznámiť sa

s ním alebo postačuje, ak sa dostane (dôjde) do jeho dispozičnej sféry. Písomné vyhlásenie osoby, ktorá
poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme
bytu s osobou, ktorá má byt vypratať, je potrebné považovať za jednostranný adresný prejav vôle
smerujúci k uzavretiu zmluvy - ofertu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011 sp. zn. 5 Cdo
129/2010). Poukázala na ustanovenia § 676 ods. 1, 2, § 677 ods. 1, 2 a § 680 ods. 1, 2, 3 a uviedla,

že poukazuje aj na vyjadrenie podané na Okresný súd v Komárne a žiadala, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu v Komárne sp. zn. 10C/22/2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovanou napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za správny a spravodlivý. Žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadnu konkrétnu

vadu napadnutého rozsudku, či prostriedok procesnej obrany, ktorý nemohla uplatniť, len opakuje tie
isté tvrdenia, ktoré predniesla aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Bezradnosť a účelovosť odvolania
žalovanej preukazuje fakt, že zo štvorstranového odvolania žalovanej tri strany tvoria citácie súdnych
rozhodnutí a právnych predpisov, bez toho, aby žalovaná vysvetlila, aký vzťah majú tieto skutočnostik prejednanej veci, resp. prečo sú podstatné z hľadiska rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca
opätovne popiera existenciu akéhokoľvek nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. Dôkazom
tohojeajfakt,žeOkresnýsúdKomárnorozsudkomsp.zn.10C/34/2019zodňa24.09.2020právoplatne

a vykonateľne priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie dotknutej
nehnuteľnosti žalovanou bez právneho dôvodu. Žalovaná existenciu tvrdeného nájomného vzťahu
nepreukázala ani v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca nadobudol dotknuté nehnuteľnosti
na dražbe v júli 2017. Od tej doby žalovaná mala dostatok času na to, aby dobrovoľne vypratala
nehnuteľnosť a našla si iné bývanie. Namiesto toho však zahlcuje súdy nezmyselnými podaniami a

zneužíva vlastnícke právo žalobcu. Žalobca podal návrh na vypratanie nehnuteľnosti po tom, čo sa
skončilokonanieiniciovanéžalovanounaurčenieneplatnostidobrovoľnejdražby.Vzhľadomnauvedené
nie žalobca, ale práve žalovaná je tá, ktorá koná v rozpore s dobrými mravmi: nevypratala dobrovoľne
nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom je žalobca, nerešpektuje právoplatné rozhodnutia súdov, neplatí
žalobcovi za užívanie nehnuteľností. Žalobca podaním žaloby na vypratanie nehnuteľnosti len uplatňuje
zákonom stanoveným spôsobom ochranu svojho vlastníckeho práva. Žalobca tiež poznamenáva, že

súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dal žalovanej dostatočný časový priestor na vysťahovanie
sa z nehnuteľnosti a na zabezpečenie náhradného bývania. Z tohto hľadiska je zarážajúce, že žalovaná
sa odvoláva na dobré mravy, ktoré majú odôvodňovať jej nárok na náhradné bývanie, ktoré právo, ako
samažalovanáuznávavpodanomodvolaní,zabežnýchokolnostíjejneprináleží.Vzhľadomnauvedené
žalobca navrhol, aby súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil a žalobcovi priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jej odvolaniu uviedla, že dochádza k jednaniu na
spätné odkúpenie nehnuteľnosti. Žalobca však z jej neznámych dôvodov dohovor predlžuje. Viac krát
žiadala, aby jej povedal ním požadovanú sumu, za ktorú by bol ochotný nehnuteľnosť spätne predať.

Manžel sa kvôli tomu, aby mohol požiadať o úver sa zamestnal v zahraničí a jeho príjem je dostatočný
na obdržanie úveru vo výške akú žalobca požaduje. To je dôvod, prečo sme dom nevypratali. Naopak,
ešte aj po vydražení, keď došlo k predbežnej ústnej dohode a žalobca súhlasil s ich ďalším užívaním,
ale aj k jeho zveľaďovaniu, spoločnú dohodu plnili. Inak prezentuje svoj postoj pred súdom a inak pred
nimi. S manželom sú z toho v pomykove a nie je im jasný zámer žalobcu. Nikde nespomína, že s jeho

vedomím a súhlasom nehnuteľnosti zhodnocujú a navyšujú ich hodnotu.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná uvádza tvrdenia, z ktorých jedinou pravdivou
skutočnosťou je, že žalovaná viackrát žiadala žalobcu o odkúpenie nehnuteľností, tvoriacich predmet
tohto konania. Keďže však žalovaná nemala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny

nehnuteľnosti, žiadne ďalšie rokovania sa v tomto smere neviedli a ani nevedú. Žalovaná klame, keď
tvrdí, že žalobca súhlasil s užívaním nehnuteľností. Žalobca takéto užívanie trpí, ale iba do momentu
právoplatnosti rozhodnutia súdu o povinnosti žalovanej vypratať nehnuteľnosti. Po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým bude uložená povinnosť žalovanej vypratať nehnuteľnosti bude žalobca trvať na
tom, aby žalovaná nehnuteľnosť bezodkladne vypratala a ak tak dobrovoľne neurobí, žalobca požiada o

vyparatenie súdnym exekútorom. So zhodnocovaním nehnuteľnosti žalobca nesúhlasí, dokonca listom
zo dňa 29. 06. 2020 vyzval žalovanú, aby sa zdržala takéhoto konania. Po skončení tohto sporu žalobca
bude od žalovanej požadovať aj bezdôvodné obohatenie získané neoprávneným užívaním predmetných
nehnuteľností.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalovanou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
163 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného

odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a bez prejednania na odvolacom
pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej vypratania nehnuteľností, zapísaných na liste

vlastníctva č. 456 vedeného Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, kat. územie U. E., ako
pozemky registra „C", parcelné č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie a parc. č. XXXX/XXX o výmere XXmX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, rodinný
dom súp. č. XXX na pozemku reg. „C" parc. č. XXXX/XXX. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučnýmvlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol v dobrovoľnej dražbe konanej dňa 03. 07. 2017 osvedčenej
notárskou zápisnicou č. U spísanej JUDr. K. R., PhD., notárom. Žalovaná sa v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 15C/54/2017 domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, na základe

ktorej žalobca nadobudol nehnuteľnosti. Okresný súd Komárno rozsudkom sp. zn. 15C/54/2017 zo
dňa 10. 05. 2019 zamietol žalobu žalovanej. Toto rozhodnutie bolo potvrdené aj Krajským súdom
Nitra rozsudkom sp. zn. 25Co/169/2019 zo dňa 06. 05. 2020. Žalovaná napriek uvedenému a napriek
viacerým ústnym výzvam zo strany konateľa žalobcu na vypratanie nehnuteľností do dnešného dňa
užíva nehnuteľnosti aj so svojou rodinou, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu alebo bez toho,

aby aspoň platila žalobcovi za užívanie nehnuteľnosti (ohľadne náhrady za užívanie nehnuteľností sa
vedie konanie na Okresnom súde Komárne pod sp. zn. 10C/34/2019). V zmysle § 126 Občianskeho
zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva zasahuje, najmä
sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Žalovaná v tomto prípade zasahuje
do vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, keďže ich užíva bez súhlasu žalobcu a v rozpore
s jeho vôľou. Žalobca sa touto žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník
môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím
dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

11. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovanou v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vec správne právne
posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci
podstatnéskutočnostiatoitie,ktoréžalovanáuvádzalavpriebehukonania, pretoodvolacísúdrozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a keďže s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

12. Na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné. Žalobca
v danej veci podanou žalobou zvolil ochranu svojho vlastníckeho práva žalobou na vypratanie

nehnuteľnosti. Zákon pritom zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého obsahom je oprávnenie
vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním pomocou
vlastníckych žalôb, ako aj žalôb na vydanie veci. Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126
Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom, na základe ktorého sa realizuje subjektívny
nárok vlastníka veci na ochranu. Žaloba na určenie vlastníckeho práva prichádza do úvahy, ak je ako

vlastník nehnuteľnosti zapísaný niekto iný. Žaloba na vydanie veci (vindikačná) má miesto tam, kde
k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci. Zmyslom tejto žaloby je
dosiahnuťfaktickývýkonvlastníckehoprávakvlastnejveci,t.j.abyvlastníkmoholsvecounielenprávne,
ale aj fakticky disponovať (aby mal vec vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže domáhať žalobou na
vydanie veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava. Podmienkou úspešnosti vindikačnej žaloby je, že

vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta
vydať a žalovaný má vec u seba a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi, predmetom žaloby je vec, o
vydanie ktorej sa žiada, žalovaný musí vec zadržiavať protiprávne a vlastník musí preukázať existenciu
vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada.

13. Aktívnu legitimáciu má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho
faktickej moci a zadržiavanie veci niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva.
Základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je preukázanie vlastníckeho práva
žalobcu. Preto skúmanie právneho úkonu, o ktorý žalobca opiera tvrdenie o svojom vlastníckom práve,je prirodzenou súčasťou postupu súdu v konaní o takej žalobe. Vlastnícke právo musí existovať v dobe
vydania rozhodnutia v konaní o vydanie veci. Pasívnu legitimáciu má ten, kto má spornú vec fakticky
vo svojej moci a hoci ju môže vydať, neprávom to však odopiera urobiť. Žalovaný sa v konaní môže

brániť tým, že žalobca nie je vlastníkom veci alebo že právom odopiera vydanie veci. Predpokladom
úspešnosti žaloby na vydanie veci je tiež okolnosť, že žalovaný má spornú vec ku dňu podania žaloby
neoprávnene u seba.

14. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa čl. 15 ods. 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákona.

16. Podľa čl. 15 od. 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

17. Podľačl.17CSP súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

18. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Podľa § 150 ods. 2 CSP na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

20.Jednouzozákladných procesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť. Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá

strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa
odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

21. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak

bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové
tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a

povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

22. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

23. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom

prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za
následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveňtiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

24. Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní dospel k záveru, že súd prvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, potrebný pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z
ktorého aj odvolací súd vychádzal bez potreby ho dopĺňať, jeho výsledky správne vyhodnotil jednotlivo i
vovzájomnejsúvislostiachanapokondospelajksprávnymskutkovýmzáverom,pokiaľideoskutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, pričom odvolací súd v celom rozsahu

zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie. Odvolací súd, ani s prihliadnutím na odvolacie dôvody
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od právnych záverov súdu prvej inštancie.

25. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností je aktívne
legitimovaným na podanie takejto žaloby a žalovaná je osobou, ktorá mu v užívaní jeho nehnuteľnosti
bráni, teda je v konaní pasívne legitimovaná. Žalovaná svoju obranu postavila na tom, že súd sa

nezaoberal nájomným vzťahom a časovým odstupom takmer 2 rokov, kedy žalobca ako vlastník zaslal
žalovanej výzvu na vypratanie nehnuteľnosti a podal návrh na vypratanie nehnuteľností. K tomu je
potrebné uviesť, že žalovaná okrem svojho skutkového tvrdenia v priebehu konania, že medzi žalobcom
a ňou došlo k ústne uzatvorenej nájomnej zmluve, toto svoje skutkové tvrdenie ničím nepreukázala
a žalobca toto jej skutkové tvrdenie poprel a uviedol, že k nájomnej zmluve medzi nimi nedošlo.

Dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti pritom bolo práve na žalovanej. Časový odstup, kedy
si žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností svoje vlastnícke právo reálne voči osobe, ktorá do
neho zasahuje začne uplatňovať, závisí len od neho a nie je pre posúdenie veci podstatné, pričom
žalobca ho odôvodňoval práve tým, že vyčkával na právoplatnosť rozhodnutia o neplatnosť dražby, a
toto konanie je už právoplatne ukončené (táto skutočnosť v konaní nebola sporná) a súd v tomto konaní

je jeho závermi viazaný. Správnosť záverov konania o neplatnosť dražby súd v tomto konaní už nie je
oprávnený preskúmavať. To, že žalovaná podala proti tomuto rozhodnutiu dovolanie žalovaná len
tvrdila, v konaní to nepreukázala. V ďalšej časti odvolania žalovaná len citovala zákonné ustanovenia
a rozhodnutia NS SR, pričom z toho nevyvodila žiadne skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu,
ktorou by bol povinný súd sa zaoberať. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej tvrdil, že Okresný

súd Komárno rozsudkom sp. zn. 10C/34/2019 zo dňa 24. 09. 2020 právoplatne priznal žalobcovi nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie dotknutej nehnuteľnosti žalovanou bez právneho
dôvodu, pričom žalovaná toto skutkové tvrdenie žalobcu vo svojom následnom vyjadrení nepoprela. Z
toho potom vyplýva, že žalovaná uznáva užívanie predmetných nehnuteľností z jej strany bez právneho
dôvodu. V prípade vypratania bytu užívaného bez právneho dôvodu možno vo vzťahu k bytovej náhrade

pre vypratávaného výnimočne postupovať podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (napr. za okolností,
že vypratávaný, ktorý tu dlhodobo býval v presvedčení, že mu patrí platný titul bývania, nedostatky tohto
titulu nespôsobil), avšak o takýto prípad v danej veci nejde a žalovaná ani neuvádzala skutkové tvrdenia
pre to, aby sa tým súd mal zoberať, pričom aj v takýchto prípadoch je potrebné sa zaoberať aj tým,
či možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby sa ochrana jeho vlastníckeho práva takto podmienila

alebo odložila. Pri takomto posudzovaní je potrebné tiež zvážiť, či rozhodnutie, ktorým bola povinnosť
osoby, užívajúcej nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vypratať nehnuteľnosť viazaná s ohľadom na
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie bytovej náhrady, nebola odoprením ochrany
vlastníkovinehnuteľnostipodľa §126Občianskehozákonníka. Žalovanáanijejďalšieskutkovétvrdenia
o jednaní o odkúpení predmetných nehnuteľností so žalobcom nepreukázala a to, či prípadne

so súhlasom žalobcu alebo bez jeho súhlasu dochádza k zhodnocovaniu predmetných nehnuteľností
žalovanou je z pohľadu predmetu tohto konania bezpredmetné.

26. Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za to, že záver súdu a napadnuté rozhodnutie je
podložené dôkazmi, z ktorých záver súdu prvej inštancie vyplýva. Vzhľadom k uvedenému nie je možné

podľa odvolacieho súdu vytknúť súdu prvej inštancie, že by zistený skutkový stav neobstál a že v konaní
došlo k vade, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Výsledok hodnotenia dôkazov
súdu prvej inštancie zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, keď zobral do úvahy všetky
skutočnosti, ktoré vyplynuli z produkovaných dôkazov a prednesov strán sporu, v hodnotení týchto
dôkazov nie je logický rozpor a neodporujú ani ust. § 195 až § 210 CSP. Právo na spravodlivý súdny

proces neznamená, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby bolo rozhodnuté
v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004). Z uvedených dôvodov odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a vzhľadom k tomu, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

29. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že keďže v záhlaví napadnutého rozsudku je chyba v uvedení
IČA žalobcu, povinnosťou súdu prvej inštancie bude túto chybu v písaní postupom podľa § 224 CSP
opraviť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).