Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/112/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419203870
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1419203870.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: F.. L. Z., Š. S. X, G.,
zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Štúrova 13, Bratislava, proti žalovaným: X. Z.,
N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, Č. Y. X/a, G., zastúpeného Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., IČO:
47 253 983, Páričkova 15, X. Z. V., N..V..Q.., F.: XX XXX XXX, Č. Y. X/a, G. (voči ktorému bolo

konanie právoplatne zastavené uznesením zo dňa 11.05.2020, č.k. 22C/58/2019-133), o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
20.07.2020, č.k. 22C/58/2019-158, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania voči
žalovanému v 1. rade p o t v r d z u j e a vo výroku o náhrade trov konaniam e n í tak, že žalovanému
v 1. rade priznáva voči žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.07.2020, č.k. 22C/58/2019-158, zastavil konanie voči
žalovanému v 1. rade a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v
rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením

po právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 31.10.2019 domáhala voči
žalovaným v 1. a 2. rade uloženia povinnosti vypratať časť stavby so súpisným č. 7788, druh stavby iná
stavba, popis stavby skleník L. F., postavenej na parcele registra „C“ parcela č. XXXX/X, č. XXXX/X a č.
XXXX podľa priloženého nákresu, evidovanú Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre

okres Bratislava IV, obec BA - m. č. L. G., katastrálne územie L. G., na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej
aj ako „nehnuteľnosť“) dôvodiac tým, že žalovaní predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho
titulu užívajú a majú v nej zriadené svoje sídla. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v 2. rade, ktorý
uviedol, že nehnuteľnosť nikdy neužíval a neužíva ju ani v súčasnosti a následné späťvzatie žaloby
voči žalovanému v 2. rade, konajúci súd uznesením zo dňa 11.05.2020, č.k. 22C/58/2019-133, konanie
voči žalovanému v 2. rade zastavil a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalobkyni v rozsahu 100 %.

3. Predmetom konania tak ostala žaloba o vypratanie nehnuteľnosti smerujúca voči žalovanému v 1.
rade, ktorú žalobkyňa písomným podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 02.07.2020 vzala späť v
celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný v 1. rade predmetnú nehnuteľnosť v priebehu konania dobrovoľne
vypratal. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadala zaviazať žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania.

Súd prvej inštancie za aplikácie ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil.4. O náhrade trov konania rozhodol konajúci súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., keď posudzoval procesnú
zodpovednosť na zastavení konania. Zdôraznil, že uvedené znamená objektívne posúdenie dôvodu, pre

ktorý žalujúca strana vzala žalobu späť, vo väzbe s tým, čo v konaní požadovala, t.j. akého výsledku sa
domáhala. Súd prvej inštancie pritom dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade zavinil zastavenie konania,
keď po podaní žaloby ukončil užívanie nehnuteľnosti a túto žalobkyni uvoľnil, a teda sa zachoval v
zmysle žalobnej požiadavky žalobkyne. Vzhľadom na to, že v dôsledku konania žalovaného v 1. rade
bola žalobkyňa nútená vziať žalobu späť, vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému

v 1. rade v celom rozsahu.

5. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) C.s.p. Mal za to, že nebol dôvod na
zastavenie konania, keďže ho žalobkyňa v rozpore s vykonateľným neodkladným opatrením svojvoľne
vypratala z nehnuteľnosti, keď mu dala veci z nej vyniesť pred halu. V tomto smere poukázal na svoje

podanie zo dňa 20.04.2020 a na skutočnosti v ňom uvedené, ktoré žalobkyňa nepoprela, čo malo za
následok, že tieto sa stali nespornými. Správanie žalobkyne, ktorá mu násilne znemožnila vstup do
prenajatých priestorov hodnotil ako nepoctivé, rozporné s vykonateľným rozhodnutím súdu, ktorým v inej
veci nariadil neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa žalobu zobrala
späť len z dôvodu, aby spôsobila zánik účinnosti nariadeného neodkladného opatrenia.

6. Žalovaný v 1. rade nesúhlasil ani s rozhodnutím konajúceho súdu o náhrade trov konania založeného
na tom, že zavinil zastavenie konania, keďže dobrovoľne splnil povinnosť, ktorá je predmetom konania.
Dôvodil, že túto skutočnosť žalobkyňa v konaní nepreukázala, a preto mu i v kontexte ním uvádzaných
nepopretých skutkových tvrdení nebolo zrejmé, na základe čoho konajúci súd ustálil svoj záver o

dobrovoľnom splnení žalovanej povinnosti. Žalovaný v 1. rade súdu prvej inštancie vytkol, že mu
neumožnil relevantne sa vyjadriť k dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyne ešte pred vydaním rozhodnutia,
čo malo za následok porušenie jeho procesného práva v miere zakladajúcej aj porušenie práva na
spravodlivý proces. Podľa mienky žalovaného v 1. rade nebol daný právny základ pre rozhodnutie o
priznaní nároku na náhradu trov konania žalobkyni, nakoľko ten by bol daný za predpokladu dôvodnosti

podanej žaloby. Súd prvej inštancie však v rozhodnutí o neodkladnom opatrení konštatoval, že jeho
nájomné právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam je dané.

7. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie v časti zastavenia konania zmenil, resp. zrušil s tým, že vec bude zastavená a

vrátená v časti konania o vzájomnej žalobe a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania žiadal priznať
nárok na náhradu trov konania.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že na akýkoľvek jeho nesúhlas so
späťvzatím žaloby, i keď potenciálne relevantný, súd prvej inštancie nemôže prihliadať, pokiaľ pristúpila

k späťvzatiu žaloby pred prvým pojednávaním alebo predbežným prejednaním sporu.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1C.s.p.acontrario)adospelkzáveru,žejehoodvolanieječiastočnedôvodné.

10. V prvom rade treba uviesť, že neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie v
záhlaví napadnutého rozhodnutia naďalej označoval žalovaného v 2. rade, ako stranu sporu, hoci voči
nemu bolo konanie právoplatne skončené, a to uznesením o zastavení konania zo dňa 11.05.2020, č.k.
22C/58/2019-133. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd prvej inštancie ďalej konať len so žalovaným

v 1. rade, označujúc ho ako žalovaného.

11. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.14. Späťvzatím žaloby, ako jednostranným procesným úkonom, žalobca prejavuje vôľu nepokračovať
ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Súd je povinný

dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať. Po späťvzatí žaloby súd konanie zastaví, ak tomu nebránia
okolnosti uvedené v § 146 C.s.p. Pokiaľ ide o stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby to súd zisťuje
len vtedy, ak dôjde k späťvzatiu žaloby po začatí predbežného prejednania sporu alebo po začatí
pojednávania,akoajvspore,vktoromspôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitného
predpisu. Pokiaľ teda žalobca procesným úkonom prejaví vôľu zobrať žalobu späť ešte pred začatím

predbežného prejednania sporu alebo pojednávania, a nejde o výnimku podľa § 146 ods. 2 C.s.p., súd
žalovaného na vyjadrenie súhlasu so späťvzatím žaloby nevyzýva a konanie bez ďalšieho uznesením
zastaví; neprihliada pritom na prípadné vyjadrenie nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby.

15. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobkyňa zobrala žalobu späť (už len vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade) písomným podaním zo dňa 02.07.2020 (č.l. 157). Z obsahu spisu vyplýva, že

do toho času konajúci súd predbežne spor neprejednal a ani nezačal pojednávanie. Keďže predmetom
konania bola žaloba o vypratanie nehnuteľnosti, t.j. nešlo o spor, v ktorom by spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýval z osobitného predpisu (§ 146 ods. 2 C.s.p.), súdu prvej inštancie
nemožno vytýkať, pokiaľ žalovaného v 1. rade s dispozičným úkonom žalobkyne na účely rozhodovania
o späťvzatí žaloby neoboznamoval. Jeho prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby by totiž vzhľadom

na ustanovenie § 146 ods. 1 veta druhá C.s.p. nemal na rozhodnutie konajúceho súdu vplyv a na
taký nesúhlas by konajúci súd nemohol následne prihliadať. Uvedené možno uplatniť i vo vzťahu
k odvolacím námietkam žalovaného v 1. rade, v ktorých vyjadril nesúhlas so zastavením konania.
Odvolací súd v tomto smere udáva, že ani podanie vzájomnej žaloby zo strany žalovaného v 1. rade
po vydaní napadnutého uznesenia nemôže spochybniť správnosť postupu konajúceho súdu, ktorý

bol povinný rešpektovať dispozičný úkon žalobkyne a konanie o žalobe zastaviť. Treba podotknúť,
že zastavenie konania o žalobe nemá vplyv na konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v 1. rade,
nakoľko obe konania sú de facto samostatné, s individuálnymi procesnými závermi a nie sú vzájomne
podmienené, čo znamená, že ak vezme žalobkyňa žalobu späť, súd konanie o žalobe zastaví a koná
ďalej len o vzájomnej žalobe. Za pre vec nerozhodnú vyhodnotil odvolací súd i domnienku žalovaného

v 1. rade o skutočnom dôvode späťvzatia žaloby, za ktorú považoval snahu žalobkyne o zmarenie
účinnosti neodkladného opatrenia nariadeného vo veci Okresného súdu Bratislava IV vedenej pod sp.
zn. 22C/2/2020.

16. S poukazom na vyššie uvedené možno potom uzavrieť, že súd prvej inštancie postupoval správne,

pokiaľ prihliadajúc na dispozičný úkon žalobkyne, ktorým prejavila vôľu nepokračovať v konaní, konanie
o žalobe voči žalovanému v 1. rade zastavil, bez zisťovania jeho stanoviska; v danej veci totiž nešlo o
žiaden prípad predpokladaný ustanovením § 146 ods. 1 veta prvá, resp. ods. 2 C.s.p. So zreteľom na
túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania
voči žalovanému v 1. rade ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 1. rade do výroku o náhrade trov konania, odvolací súd sa s
jeho obsahom stotožnil a vyhodnotil ho za dôvodné.

18. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

19. V prípade zastavenia konania sa vo všeobecnosti uplatňuje zásada zavinenia. Ak dôjde k zastaveniu
konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách, tak na strane žalobcu,

ako aj na strane žalovaného. Zodpovednosť na zastavení konania, t.j. zavinenie, sa posudzuje len z
hľadiska procesného, a nie z hľadiska hmotného práva, keďže v takom prípade by išlo o posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej; zavinenie je potrebné posudzovať objektívne, a to vo
vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo

odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval
v zmysle žalovanej požiadavky, potom nemožno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie
medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke.20. Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie o náhrade trov konania, ktorým žalobkyni priznal plnú
náhradutrovkonaniavočižalovanémuv1.radetým,žepopodanížaloby,ktorousadomáhalavypratania
nehnuteľnosti, žalovaný v 1. rade jej užívanie dobrovoľne ukončil, túto v prospech žalovanej uvoľnil, čo

malo za následok, že procesne zavinil zastavenie konania. S týmto názorom konajúceho súdu, najmä so
zreteľom na odvolaciu argumentáciu žalovaného v 1. rade a ostatný obsah spisu, nemožno bezvýhradne
súhlasiť.

21. V prvom rade treba uviesť, že konajúci súd mal z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 02.03.2020 (č.l. 120 a

nasl.) vedomosť o existencii neodkladného opatrenia nariadeného v konaní Okresného súdu Bratislava
IV vo veci sp. zn. 22C/2/2020. Z jeho obsahu vyplýva, že okresný súd uložil žalovanému v 1. rade (G.
N..V..Q..), žalovanému v 2. rade (Y. N..V..Q..) a žalovanej v 3. rade (F.. L. Z.) povinnosť 1/ strpieť užívanie
nehnuteľností, a to nebytového priestoru s príslušenstvom a zariadeniami so súpisným č. XXXX, na
parcele č. XXXX/X, skleník L. F., súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/X, skleník L. F.. a súpisné č.
XXXX, na parcele č. XXXX, skleník L. F.. a pozemkov parcela č. XXXX/X, o výmere 831 m2, druh

pozemku orná pôda, parcela č. XXXX/X, o výmere 24 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a
parcela č. XXXX/X, o výmere 472 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X,
o výmere 472 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidované na liste vlastníctva č. XXXX,
pre katastrálne územie L. G., obec L. G., okres G. F., žalobcom (Z., N..V..Q..), 2/ zdržať sa konania,
ktorým by bránili žalobcovi (Z., N..V..Q..) v užívaní označených nehnuteľností, pričom žalovanému v

1. rade (G. N..V..Q..) uložiť povinnosť zdržať sa vstupu do nehnuteľností a žalovanému v 2. rade (Y.
N..V..Q..) a žalovanej v 3. rade (F.. L. Z.) zakázal s nehnuteľnosťami nakladať, najmä uzatvoriť nájomnú
a podnájomnú zmluvu v prospech tretej osoby, všetko do času právoplatného skončenia prebiehajúceho
konania (sp. zn. 22C/58/2019). Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia bola obava, že žalovaní
budú žalobcovi (Z., N..V..Q..) brániť v užívaní nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým osvedčil danosť

nároku, a to nájomnou zmluvou uzatvorenou so žalovanou v 3. rade (F.. L. Z.). Okresný súd Bratislava
IV dospel k záveru, že žalovaná v 3. rade ako vlastníčka označených nehnuteľností uzavretím nájomnej
a podnájomnej zmluvy so žalovanými v 1. a v 2. rade znemožnila žalobcovi tieto užívať a následne na
nich žalovaný v 1. rade dňa 28.12.2019 vymenil zámky a nainštaloval zabezpečovacie zariadenie, čo
malo za následok zamedzenie prístupu žalobcu (Z., N..V..Q..) k veciam v jeho vlastníctve.

22. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva, že žalovaný v 1. rade v písomnom podaní zo dňa 20.04.2020
(ktoré súd prvej inštancie nedoručil žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi - pozn. odvolacieho súdu)
namietal vykonateľnosť žalobného petitu, nakoľko žalobkyňa dňa 04.03.2020 násilným spôsobom, za
prítomnosti jej právneho zástupcu a zástupcu spoločnosti G., N..V..Q.., vnikla do skladovej haly a

kancelárie, ktoré bol oprávnený užívať na základe nájomnej zmluvy, a všetky jeho osobné a firemné
veci protiprávne vyviezla na plochu mimo areál, čím tieto poškodila a znehodnotila. Za tejto procesnej
situácie, keď žalobkyňa odôvodnila späťvzatie žaloby len strohým konštatovaním o dobrovoľnom
uvoľnení nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa v konaní voči žalovanému v 1. rade domáhala, a ten
ešte predtým namietal, že žalobkyňa ho v rozpore s nariadeným neodkladným opatrením z týchto

priestorov vypratala, je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal pre účely rozhodnutia o náhrade trov
konania za dostatočne preukázaný záver o tom, že žalovaný v 1. rade sa zachoval v zmysle žalobnej
požiadavky žalobkyne, dobrovoľne nehnuteľnosť opustil, a preto nesie procesnú zodpovednosť na
zastavení konania. Odvolací súd udáva, že i keď žalobkyňa nemala vedomosť o písomnom podaní
žalovaného v 1. rade zo dňa 20.04.2020, rovnako ako ani o jeho podaní - vzájomnej žalobe (súd

prvej inštancie tieto podania nedoručoval žalobkyni - pozn. odvolacieho súdu), ktorých obsahom boli
i skutkové tvrdenia o násilnom vyprataní žalovaného v 1. rade z nehnuteľnosti, na argumentáciu
žalovaného v 1. rade s totožným obsahom uvedenú i v odvolaní proti napadnutému uzneseniu
nereagovala,tútonijakonespochybnila,resp.nevyvrátilatvrdenímopaku.Vsituácii,keďžalobkyňasvoje
tvrdenia o dobrovoľnom vyprataní nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade nijako nepreukázala a zároveň

nepoprela tvrdenia žalovaného v 1. rade o násilnom odstránení jeho majetku z užívanej nehnuteľnosti,
ktoré žalovaný v 1. rade podporil i fotodokumentáciou zachytávajúcou prázdne halové priestory a
tovar umiestnený mimo areálu, žalobkyňa neosvedčila, že k späťvzatiu žaloby pristúpila pre správanie
žalovaného v 1. rade, ktorým by sa zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Žalobkyňa tak nepreukázala,
že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného v 1. rade, ktorý dobrovoľne

nehnuteľnosť vypratal, z dôvodu ktorého nemožno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie
medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke; v takom prípade spočíva procesné zavinenie
na zastavení konania na žalobkyni.23. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie pochybil, keď nesprávne posúdil otázku
procesného zavinenia na zastavení konania, ktoré pričítal žalovanému v 1. rade, a nie samotnej
žalobkyni. Vzhľadom na túto skutočnosť, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o

náhrade trov konania zmenil podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému v 1. rade priznal proti žalobkyni plný
nárok na náhradu trov konania.

24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p., keď mal za to, že predmetom odvolacieho

prieskumu bolo procesné uznesenie o zastavení konania a o náhrade trov konania. Žalovaný v 1. rade
mal neúspech v časti odvolania proti výroku o zastavení konania, čo predstavuje úspech žalobkyne,
pričom bol úspešný v časti odvolania proti výroku o náhrade trov konania, v ktorej časti bola neúspešná
žalobkyňa; ide teda o pomerný úspech oboch procesných strán v odvolacom konaní. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

254. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).