Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, June 2, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010593
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714010593.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., a prísediacich

Anny Pivoluskovej a Márie Greguškovej, v trestnej veci obžalovaného Y. S., pre zločin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní
dňa 02. 06. 2017 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Y. S., nar. XX. XX. XXXX vo A., trvale bytom Q., bytom H. Q., F. XXX,

uznáva sa za vinného, preto že

v bode 1/ rozsudku
dňa 12. 02. 2013 v čase okolo 09.50 h v meste Q., okres H. neoprávnene vošiel do obydlia na Ul. N.
XXXX/XX, ktorého majiteľom je jeho otec Y.. Y. S., nar. XX.XX.XXXX a manželka X. S., nar. XX.XX.XXXX
týmspôsobom,žeajnapriektomu,žesiX.S.neželala,abydobytuvstúpilavyzvalaho,abyodišielvošiel
cez neuzamknuté vchodové dvere do bytu, v ktorom sa v tom čase nachádzala X. S., nar. XX.XX.XXXX,

N.XXXX/XX,Q.,ktoráopakovanežiadalaY.S.,abyopustilbyt,pričomsvojímkonanímškodunamajetku
nespôsobil,

v bode 2/ rozsudku
dňa 01. 06. 2013 v čase okolo 16.30 h v meste Q., V. XXXX neoprávnene vošiel do obydlia iného,
kde vlastníčkou domu X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., V. XXXX, pričom vošiel do otvorenej
miestnosti pri vchodových dverách rodinného domu tým spôsobom, že aj napriek tomu, že bol v minulosti
upozornený, na to, že si majiteľka domu a dcéra majiteľky domu X. S., nar. XX.XX.XXXX si neželajú, aby

vstupoval na oplotený pozemok rodinného domu, vošiel cez neuzamknutú, avšak zatvorenú vchodovú
bráničku na pozemok rodinného domu a následne do otvorenej miestnosti pri vchodových dverách
rodinného domu, pričom škodu na majetku nespôsobil,

v bode 3/ rozsudku
dňa 14. 01. 2015 v čase o 22.45 hod. v meste Q., okres H. v rodinnom dome na ulici T. s popisným
číslom XXXX/XX, úmyselne fyzicky napadol T. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., T. XXXX/XX,

ktorý ležal na pohovke v obývacej izbe tak, že po tom, ako vošiel do rodinného domu ho 8-10 krát
bezdôvodne udrel drevenou palicou, ktorú držal v ruke, pričom údery smerovali na oblasť hlavy a
následne z domu ušiel, čím takýmto konaním spôsobil T. Q. podľa znaleckého posudku MUDr. Pavel
Cikatricisa tržnozmliaždené poranenie nad ľavou očnicou, tržnozmliaždené poranenie v strede čela,
tržnozmliaždené poranenie v oblasti lícnej kosti vľavo a tržnozmliaždené poranenie hornej pery úst,
následkomčohonastalpsychosomatickýšok,kdedošlokohrozeniuživotnedôležitéhoorgánu-mozgua
zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v v trvaní 8-10 dní, pričom došlo aj k poškodeniu

zariadenia obývacej izby, kde spôsobil T. Q., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom Q., T. XXXX/XX škodu vo
výške 45,- Eur,teda

v bode 1/ a 2/ rozsudku

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal voči chránenej osobe -

blízkej osobe,

v bode 3/ rozsudku
v úmysle spáchať trestný čin sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému
spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví inému, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

čím spáchal

v bode 1/ a 2/ rozsudku
zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona,

v bode 3/ rozsudku
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa 155 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1, ods. 2, §
42 ods. 1, § 46 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn.0T/130/2015 zo dňa 13. 10. 2015, právoplatným dňa 13. 10. 2015, ktorým
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné opatrenie - ochranné
protialkoholické liečenie.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protialkoholické liečenie vykoná ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej spoločnosti
spôsobenú škodu, a to:- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom T. Z. X, XXX XX F. - Mestská časť T., IČO: XX XXX
XXX,vo výške 217,98 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 25. 08. 2014 na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/180/13/6611 obžalobu na Y. S. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Dňa 24. 02. 2016 bola na tunajší súd doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn.
1Pv/82/15/6611 na Y. S. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona spáchaný

v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Uznesením č. k. 5T/25/2016-191 zo dňa 19. 04. 2016 boli vyššie uvedené trestné veci v zmysle § 21
ods. 3 Trestného poriadku spojené na spoločné konanie.

Obžalovaný Y. S. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedol, že mu nikdy nebol zakázaný prístup do obydlí. Byt patrí jeho rodičom a mal právo ho kedykoľvek
navštíviť, od bytu mal aj ja kľúč, ktorý mu dal jeho otec. Poškodená X. S. ho nevyzývala, aby byt opustil. V
ten deň na byte zazvonil, ona mu otvorila, spýtala sa ho, čo potrebuje, on vošiel do bytu a poškodená mu

spravila kávu, zapálili si cigaretu a bavili sa o niečom. Potom poškodená odbehla niekam do izby, zdržala
sa tam, vrátila sa späť a o pár minút na to prišli policajti. Poškodená naňho vždy volala policajtov, chcela
vyzerať pred jeho otcom ako dobrá žena. V ten deň sa on s otcom nepohádal, vymenili si len názory.
Vo vzťahu ku druhému skutku uviedol, že keď bol jeho otec v rozvodovom konaní, tak poškodená X. S.
odišla bývať ku svojej matke do domu, a keď išiel navštíviť svojho otca, tak jeho nevlastní súrodenci boli

von, a jeden z nich sa ho spýtal, či si môže požičať jeho bicykel. On mu bicykel požičal, išiel za otcom do
bytu, a keď sa vracal, tak chlapec tam už nebol, pričom bicykel zobral so sebou, on išiel teda domov. Asi
o mesiac, keď už bol jeho otec vo väzbe, tak si chcel ísť pre bicykel, nemal ale na poškodenú číslo. V tom
dome v minulosti býval, taktiež nemal zákaz vstupu, zazvonil na zvonec, a poškodená X. S. vyšla von, že
čo chce, zišla dole a išla do predsiene, kde bol bicykel, a potom sa ho opýtala, či nechce ísť dnu, že mu

uvarí káva, pýtala sa ho čo je s otcom a kde ja auto, on potom odišiel. Nevedel uviesť, prečo to následne
oznámila, poškodené mu nikdy nedali najavo zákaz vstupu do obydlia, dokonca X. S. aj po jeho úraze
hlavy bola za ním v nemocnici a uviedla mu, aby išiel ku nej bývať, že sa oňho postará. Vo vzťahu ku
tretiemu skutku obžalovaný vypovedal, že vtedy ostal v šoku, pretože jeho otec bo vzatý do CPZ a asi
o 22.30 h. išiel za T. Q., stretnúť sa so svojou matkou, ktorá s ním v tom dome žije. S poškodeným sa

poznajú dlhšie, preto svoju návštevu neohlásil. Odišiel z domu, išiel do pohostinstva, kde požil alkohol,
ale nie vo väčšom množstve. Z pohostinstva odišiel asi o 22.00 h., nestihol už posledný autobus domov,
preto šiel za T. Q. s tým, že ho poškodený buď odvezie domov, alebo prespí uňho. Nemal so sebou
žiadnu palicu, keď prišiel k nemu, našiel ho sedieť na pohovke v podnapitom stave. Opýtal sa ho, kde
je jeho mama, a poškodený on začal hrubo urážať jeho rodičov. Chytili sa do seba za goliere, spadli

na konferenčný stolík, zápasili na zemi, potom sa mu podarilo spod poškodeného vymaniť, oddelili sa,
postavili, a ostali na seba pozerať. Poškodený mu potom povedal, aby vypadol, že ho zabije, a keďže
bol agresívny, tak odišiel. Aj on bol krvavý, mal ťažko poranený prst, nebol to ale oznámiť. Na druhý
deň prišiel poškodený T. Q. za ním, podali si ruky a vysvetlili si to. Obžalovaný nevedel vysvetliť rozsah
zranení poškodeného, pretože nie je doktor. Bol síce pod vplyvom alkoholu, ale nie v takej miere, aby

nevedel ovládať svoje konanie. V ten deň v pohostinstve pil len pivo, ale nevedel uviesť koľko presne.
Čo sa týka jeho výpovede v prípravnom konaní, kde uviedol, že na všetky okolnosti skutku si nepamätá,
tak to vysvetlil tým, že na policajnej stanici bol naňho robený nátlak, začali mu tam spomínať niečo o
drevenej palici, on ostal zarazený a uviedol im, že si nič také nepamätá.

Na doplňujúce otázky obžalovaný uviedol, že po tom, ako prišla do bytu policajné hliadka dňa 12. 02.
2013, tak ich poškodená X. S.Á. poslala preč, že sa nič nedeje, to počul. Potom sa dozvedel, že na
druhý deň naňho bola podať trestné oznámenie. V rodinnom dome poškodenej X. V. v minulosti býval,
asi od 14 rokov, býval som s otcom, X.N. S. a X. V., býval tam asi dva roky. No pozemok toho rodinného
domu vstúpil cez bráničku, ktorá bola otvorená do korán, teda bola otvorená brána pre auto, a cez ňu

vstúpil dnu. X. S.Š. vtedy zišla dole, dala mu bicykel, pričom on do domu nevstúpil. Stolík, cez ktorýpreletel s poškodeným T. Q. bol z dreva a skla. Na druhý deň po incidente s T. Q. prišiel poškodený
za ním na H. Q., spýtal sa ho, či si pamätá, čo sa stalo, na čo poškodenému uviedol, že áno, a že či
si aj on pamätá, a potom mu poškodený povedal, že ho bol udať na polícii, pretože bol v nervoch, ale

aby sa nebál, že pôjdu na políciu spolu a že to uzavrú zmierom. Keď boli vypovedať na polícii, tam im
policajtka povedala, že zmierom sa to nedá riešiť, a že sa to už nedá vziať späť. V deň incidentu mu T.
Q. vyčítal nejaké veci ohľadom matky, a to, že chodí ku nemu a jeho otcovi, kde vyvára a perie, pričom
vtedy bola jeho matka s poškodeným v dobrom vzťahu, doteraz spolu žijú. Ten stôl, cez ktorý preletel s
poškodeným, bol drevený, na ňom bolo sklo, a boli na ňom aj fľaše od alkoholu.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený Y.. Y. S.kaš, otec obžalovaného, ktorý po zákonnom
poučeníuviedol,žeontrestnéoznámenienapolíciinepodával,vtomčasejehosynžilnachatesosvojou
matkou, pričom v tom čase tam žil sám, pretože matka bola dlhšiu dobu vycestovaná v Č. C.. Syn bol
bez prostriedkov, a mal jeho súhlas, ako aj súhlas poškodenej X. S., ku návšteve bytu bez obmedzenia,
a mal aj kľúč. Keďže ale do bytu chodil v podnapitom stave po polnoci, mal s ním debatu, že si neželá,

aby tam takto chodil, pretože on sa potrebuje vyspať a sú tam dve malé deti, ktoré ráno vozia do škôlky.
Teda dňa 12.02.2013 bol v byte s jeho súhlasom.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky na
odstránenie rozporov prečítaná zápisnica o výsluchu poškodeného z prípravného konania, v rámci ktorej

uviedol, že dňa 12. 02. 2013 niekedy okolo 10:00 h. prišiel ku nemu do ambulancie jeho syn, obžalovaný
Y. S.Š., a začal mu vulgárne nadávať, kvôli čomu naňho aj zavolal hliadku polície. Potom obžalovaný z
ambulancie odišiel a išiel do bytu, kde sa v tom čase nachádzala sama jeho manželka, poškodená X.
S.. Táto mu vzápätí telefonovala, že obžalovaný je v byte, nechce byt opustiť, a to aj napriek tomu, že
ho ona dôrazne a opakovane žiadala, aby tak urobil. On ju však odignoroval a byt opustiť nechcel, a to

aj napriek tomu, že tam nemá trvalé bydlisko a jeho prítomnosť v byte, ktorý je v jeho a manželkinom
vlastníctve, bola neželaná, čo mu bolo niekoľkonásobne jasne a zreteľne aj povedané. Obžalovaný
kričal po poškodenej slová, že si ho získala na svoju stranu, a preto tam on teraz nemôže byť. Po tomto
telefonáte s manželkou, a po tom, čo mu povedala, opätovne zavolal na políciu a povedal im, čo sa
deje. Hliadka polície išla do bytu, kde jeho manželka na obžalovaného nepodala trestné oznámenie, a

to kvôli tomu, že mala v tom čase obavu, že by jej mohol ublížiť, a práve preto išiel na OO PZ Hriňová
on a podal tam trestné oznámenie. Správanie jeho syna bolo nezvládnuteľné a nepáčilo sa mu, ako sa
ku nemu a jeho manželke správal.

Poškodený ani po opakovaných otázkach nevedel vysvetliť rozpory v jeho výpovediach.

Na doplňujúce otázky poškodený vypovedal, že poškodená Emília Farkašová má psychické problémy,
syn mu v tom čase vyčítal, že na ňu míňa veľa peňazí, medzi nimi bol vyostrený konflikt, lebo si našla
známosť, o čom ho informoval syn a on si to overil, teda situácia bola hustá. Poškodený býval v rodinnom
dome poškodenej X. V., býval tam asi jeden rok pred manželstvom spolu s X. S. a X. V., nejaký čas

tam býval aj jeho syn.

Poškodená X. V. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že v prípravnom konaní
vypovedala pravdu, ona vtedy nebola doma, bola u druhej dcéry, len dcéra, poškodená X. S. jej volala,
že obžalovaný zobral bicykel. Ona sa večer vrátila domov, a T. plakal, že mu obžalovaný zobral bicykel.

Oni vtedy nemali peniaze na druhý bicykel, ju to trochu nahnevalo, a myslela si, že sa to bude riešiť u nich
na polícii, a nie že to zájde až tak ďaleko. Obžalovaný tam chodieval, mal tam nevlastných súrodencov,
ona mu to nezakazovala.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky na

odstránenie rozporov prečítaná časť zápisnice o výsluchu poškodenej z prípravného konania, v rámci
ktorej vypovedala, že dcéra jej uviedla, že bola tento incident nahlásiť na polícii v Q., kde podala trestné
oznámenie. Jej dom je riadne oplotený a brána je riadne uzamknutá. Ona nemá s vnukom dobré vzťahy,
neželá si, aby Y. S. mladší chodil do jej domu, teda ona mu nedovolila prísť ani vtedy ku nej domov a
ani teraz. Ona ako majiteľka domu so súpisným číslom XXXX v V. si neželá, aby Y. S. mladší chodil ku

nej domov, na čo poškodená uviedla, že už teraz si to neželá, vtedy súhlasila, bolo to už dávno, sú to
už tri roky, bola aj nahnevaná, obžalovaný sa predtým, ako prišiel, s ňou nekontaktoval.Poškodená ďalej vypovedala, že dcéra, poškodená X. S., jej k tomu povedala, že obžalovaný sa
nachádzal na dvore a dnu nevošiel. Dom má oplotený, ale nie celú časť, bráničku máva zatvorenú, ale
nie zamknutú. V tom čase na bráne zvonček nemala, len na dome, v súčasnosti má zvonček už aj na

bráne.

Poškodená X. S. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedala, že čo sa týka prvého
skutku, tak na konkrétny dátum si už s odstupom času nespomenula, ale obžalovaný veľa krát vošiel
do bytu, veľa krát sa volala aj polícia. Spomenula si, že vtedy jej už volal muž, poškodený Y.. Y. S., že

sa má zamknúť, že obžalovaný vyvádza uňho v ambulancii. Nestihla sa však zamknúť a obžalovaný
vošiel do bytu, spýtal sa jej, že či si otca pičou udobrila, a vtedajší manžel sa bál, že jej môže ublížiť.
Obžalovaný si otvoril dvere a ona mu v tom nejako nebránila, ona sedela v obývačke. Na viac si už s
odstupom času nespomenula.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky na

odstránenie rozporov prečítaná zápisnica o výsluchu poškodenej z prípravného konania, v rámci ktorej
uviedla, že dňa 12. 02. 2013 v čase okolo 09:50 h. prišiel manželov syn, obžalovaný Y. S., ktorý vnikol
do bytu bez jej súhlasu, a to tak, že si otvoril neuzamknuté dvere a vošiel dovnútra, pričom sa ona
postavila pred neho a chcela mu v tom zabrániť, no on ju aj tak obišiel. Následne mu povedala, aby
odišiel preč, lebo je opitý, a že si neželá, aby v byte zotrval. Obžalovaný jej začal vulgárne nadávať, že

či si pičou otca udobrila. Následne volala manželovi do ambulancie, aby s tým niečo robil a hneď na
to prišla hliadka polície. Hliadka zaklopala na dvere, ona im otvorila, no nechcela ich pustiť dovnútra,
pretožeobžalovanýjejpovedal,žeimmápovedať,žetamnieje,aonasahobála.Hliadketedapovedala
nepravdivú informáciu, že ho dobrovoľne pustila do bytu, lebo sa ho bála, že jej nejako ublíži. Hliadka sa
následne skontaktovala s manželom, on hliadke dovolil vstúpiť do bytu, a potom odviedli obžalovaného

z bytu von. Následne šla na OO PZ v Q., kde podala trestné oznámenie, pretože takéto konania sa
pravidelne opakovali, kde stále, keď ho nechceli pustiť dovnútra, tak rozkopával dvere. Rozkopávanie
dverí na políciu nikdy neoznamovali, pretože mu manžel vždy dohovoril, a že si dal povedať. Obžalovaný
je ale voči nej neustále vulgárnejší a takéto návštevy sa pravidelne opakujú, kde stále žiada finančnú
pomoc od svojho otca. Ona je v zlom psychickom rozpoložení a berie lieky na ukľudnenie z dôvodu, že

obžalovaný na ňu stále vyvíja psychický nátlak, a myslí si, že ju chce vyštvať z bytu.

Po prečítaní tejto zápisnice poškodená uviedla, že to, čo vypovedala v prípravnom konaní, je pravda.
Obavumalaztoho,žebymoholobžalovanýnaňunejakozaútočiť,vočinejvtomobdobínebolagresívny,
ale keď bol u nich niekedy v byte opitý a volal s otcom, tak hodil o stenu telefón, ju ale nikdy neudrel.

Taktiež je pravda, že sa predtým stávalo, že vykopával dvere.

Vo vzťahu ku druhému skutku zo dňa 01. 06. 2013 poškodená vypovedala, že ona náhodou išla z domu
a obžalovaný už s bicyklom odchádzal preč, pričom bicykel bol predtým vo dvore. Ona sa ho spýtala,
že čo to robí, na čo jej povedal, že má na druhej strane kamaráta, že mu chce niečo ukázať, na čo

mu uviedla, že teda môže, ale nech bicykel donesie späť. Vtedy sa vopred neohlásil, v tom čase do
toho domu ani nechodil, ona vtedy v dome bývala už asi od februára 2013. Obžalovaný tam v tom čase
nechodil, jeden krát ale prišiel pýtať nejaký notebook, aj vtedy volali políciu. Ohľadne toho bicykla volala
na políciu, pýtala sa ich, že či si niekto môže takto zobrať späť darovanú vec len tak, pretože obžalovaný
Peťovi ten bicykel daroval a potom si ho zobral. Vtedy tam obžalovaný nemal na čo chodiť.

Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky na
odstránenie rozporov opäť prečítaná zápisnica o výsluchu poškodenej z prípravného konania, v rámci
ktorej uviedla, že dňa 01. 06. 2013 v čase okolo 16:30 h. bola v dome v V. sama, len s jej dvomi deťmi.
V uvedenom čase začula, ako šteká pes, ktorého majú na reťazi hneď pri vchodových dverách, nakoľko

vchodové dvere do domu sú presklené, zbadala, ako sa za dverami niečo mihlo. Otvorila dvere, a pred
dverami už nikto nebol, preto prešla za roh, aby sa pozrela smerom ku vstupnej bráne, ktorú majú na
strane od cesty. Vtedy zbadala obžalovaného, ako tlačí bicykel, ktorý je jej maloletého syna, a ktorý mu
obžalovaný daroval pred pár mesiacmi. Tento bicykel bol opretý v otvorenej miestnosti pri vchodových
dverách. Ona naňho zavolala, že čo robí a kam ide s tým bicyklom. On sa na to otočil a povedal jej, že si

ho chce len požičať, a že ho o dva dni vráti. To, že zobral bicykel jej syna jej nevadí, nakoľko prisľúbil, že
ho vráti a len si ho požičal. Nepáčilo sa jej však to, že vošiel na jej pozemok, resp. pozemok jej matky, bez
toho, aby sa vôbec opýtal. Obžalovaný potom nasadol na bicykel a odišiel preč, a ona po chvíli zavolala
na políciu. Pozemok okolo domu je riadne oplotený z väčšej časti spredu a zo strán, plotom vysokýmasi 1,5 metra. Zo zadnej strany na konci záhrady plot nie je, avšak je tam terénna nerovnosť a ploty
susedov, teda z tej strany prístup nie je možný. Brána do dvora domu v čase, keď prišiel obžalovaný,
bola zatvorená, avšak nie zamknutá, preto sa mohol dostať dovnútra. Obžalovaný ani od nej, ani od

jej matky nemá povolené chodiť do ich domu, alebo do dvora na ich pozemok. On ku nim nechodí ani
so svojim otcom, , nakoľko si ho tam výslovne neželajú. Obžalovaný teda vošiel na ich pozemok cez
vstupnú bránu bez povolenia a zotrval na ich pozemku.

Po prečítaní tejto zápisnice poškodená uviedla, že si na takúto výpoveď nepamätá, je ale pravda, že sa

jej nepáčilo, že obžalovaný vošiel na pozemok, nemôže len tak niekde vojsť a niečo si zobrať. Dvere na
bráničke bývajú zatvorené, keď deti idú preč, tak nechajú bránu rozpleštenú, ale oni ju vždy zatvárajú.

Na doplňujúcu otázku poškodená uviedla, že je liečená na duševnú chorobu až od roku 2014, predtým
liečená nebola.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že je to klamstvo.

Poškodený T. Q. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že v prípravnom konaní
vypovedal pravdu, vtedy ležal na pohovke, obžalovaný vošiel rýchlo do domu a zbil ho palicou, a to
do oblasti hlavy, čela, na temeno, aj na peru. Tú palicu videl. Po tomto útoku videl hviezdičky, keď sa

dvíhal, obžalovaný už odišiel preč. On obžalovaného nenapadol. Pri tom bol poškodený stolík, rozbil
sa pri zaháňaní palicou, vrch stolíka je sklenený, nožičky sú drevené, rozbilo sa sklo na stolíku. On s
obžalovaným nezápasil. Celé to trvalo 30 až 40 sekúnd, a potom obžalovaný odišiel. On šiel za ním,
mal ale rozbité okuliare, veľa toho nevidel, a obžalovaný už bol ale preč. Následne to bol oznámiť na
polícii. Tých úderov bolo asi 8, počas toho obžalovaný nič nehovoril. Podľa neho to spravil preto, že

v tom bol alkohol, jeho otec bol v tom čase vo väzbe, a on žil vtedy s matkou obžalovaného, tak asi
kvôli týmto veciam. Videl, že bol vtedy obžalovaný pod vplyvom alkoholu, pozná ho. On bol tiež pod
vplyvom alkoholu, ale detailne si na to pamätal. Následne sa obžalovaným stretli, oľutoval to, že ho to
mrzí. Konflikt medzi nimi nie je, sú kamaráti.

Na doplňujúce otázky poškodený uviedol, že pred týmto incidentom nemal s obžalovaným žiadne
nezhody, mali dobrý vzťah, on sa aj čudoval, ale dáva to za vinu alkoholu a tej situácii. V ten deň
obžalovanému nič ohľadne jeho matky nevyčítal, v ten deň s ním ani nebol v kontakte, stretli sa až potom
na pohotovosti. Škoda mu bola vyplatené, uhradil mu ju obžalovaný v hotovosti.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že trvá na tom, čo uviedol vo svojom
výsluchu, nie je pravda to, čo vypovedal poškodený, keď vošiel do domu poškodený neležal, ale sedel
na pohovke. Poškodený sa snaží byť ponížený, preto ho šiel udať na OO PZ Hriňová, kde uviedol, že
ho mal napadnúť meter dvadsať dlhou palicou, pričom sám doniesol len 22 cm papek, kolík. Taktiež
nevie, prečo miesto činu bolo zabezpečené až na druhý deň a nie v ten deň. V miestnosti, v ktorej došlo

k ich konfliktu, má poškodený krbovú vložku, v ktorej kúri počas celého roka, pričom používa drevo dub
a buk, teda podľa jeho teórie toto drevo môže pochádzať z tej miestnosti, a nie je mu zrejmé, prečo ho
neodovzdal v ten deň, ale až na druhý deň.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj znalec MUDr. Pavel Cikatricis, ktorý po zákonnom poučení

uviedol, že je prípustný aj iný spôsob vzniku zranení poškodeného T. Q., poukázal na to, že tam bol
prítomný alkohol, poškodený bol v stave opitosti, mechanizmov zranení môže byť viac, mohli napr.
zápasiť, ale taktiež mohol poškodený spadnúť z pohovky a poraniť sa na črepoch. Zranenia uvedené
v znaleckom posudku je možné spôsobiť tak, ako to popísal poškodený, ale je to možné aj iným
spôsobom,napr.úderomapotompádomnaostrýpredmet.Ajvzhľadomnavšetkyvýpovedenahlavnom

pojednávaní znalec zotrval na záveroch znaleckého posudku, vzhľadom na prítomnosť alkoholu môže
byť niekoľko alternatív vzniku zranení. Na záver uviedol, že zo spisu vyplýva, že išlo len o úlomok palice,
nie teda o papek dlhý 22 cm.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky č.

6/2014-2/2014, 2016, 23/2016, 5/2015, 2015, 41/2015.

Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2014-2/2014 o duševnom stave obžalovaného vyplýva, že
znalci u obžalovaného nezistili duševnú chorobu alebo poruchu, ktorá by narušovala rozpoznávaciealebo ovládacie schopnosti obžalovaného, takouto chorobou alebo poruchou obžalovaný v minulosti
ani v súčasnosti netrpí. U obžalovaného nebol zistený syndróm závislosti od alkoholu alebo iných
psychoaktívnych látok. Požitie alkoholu u obžalovaného facilituje agresívnejšie formy správania, avšak

účinok alkoholu na obžalovaného je nechorobný, prejavuje sa len oslabením zábranového systému.
Obžalovaný je plne schopný chápať zmysel a význam trestného konania, takisto sa dokáže náležite
obhajovať. Stav po úraze, ktorý obžalovaný utrpel, nemá významnejší forenzný vplyv na tieto schopnosti
obžalovaného. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný, preto
znalci nenavrhli žiadne ochranné opatrenia.

Zo záverov znaleckého posudku z roku 2016 MUDr. Jany Bahledovej ohľadne duševného stavu
poškodenej X. S. vyplýva, že u poškodenej dominuje zmiešaná porucha osobnosti, pričom sa nejedná o
duševnú poruchu ako takú. Vývoj osobnosti bol významne ovplyvnený otcovým etylizovaním, hádkami
rodičov, nedostatkom emočnej podpory, smrťou otca v adolescentnom veku, čo viedlo ku poruchám
správania, s čím súvisí aj konzumácia návykových látok cca 10 rokov - Tramalu, až so vznikom závislosti

a komplikácií s tým súvisiacimi. Na podklade toho sa u poškodenej v čase výraznej záťaže pri ohrození
jej rodinného, sociálneho a finančného statusu rozvinula ťažká depresívno-úzkostná symptomatika s
nutnosťou liečby a hospitalizácie. V priebehu cca 2 rokov liečby stav kolíše, avšak došlo postupne ku
zlepšeniu do ľahkého stupňa, v záťaži so zvýraznením najmä v podobe panických atakov. Intelektové
schopnosti poškodenej sú v pásme populačnej normy, poškodená netrpí takou duševnou poruchou

alebo chorobou, ktorý by choromyseľne ovplyvňovala jej úsudok a kritickosť, je plne schopná chápať
zmysletrestnéhokonania.Duševnýstavpoškodenejniejedôvodomnaneúčasťpoškodenejnahlavnom
pojednávaní a vypočúvanie v predmetnom trestnom konaní.

Zo záverov znaleckého posudku č. 23/2016 PhDr. Emílie Gajdošovej vyplýva, že osobnosť poškodenej

X. S. nemá známky duševného ochorenia a porúch kontaktu s realitou. Je abnormne štruktúrovaná,
emočne instabilná, so sklonom k rizikovému správaniu, konzumu návykových látok a poruchám
adaptability. Po rozvode a umiestnení manžela do výkonu trestu sa narušil jej sociálny status,
ekonomická situácia, sebaistota, čo viedlo k pocitom ohrozenia, paroxyzmálnej anxiete, depresívnym
a fobickým reakciám, sociálnemu stiahnutiu. Intelektové schopnosti poškodenej zodpovedajú hornému

pásmu populačnej normy, nemá ničím narušené schopnosti správne vnímať, zapamätať si a
reprodukovať sledované a prežívané udalosti a vie ich správne posúdiť aj z trestnoprávneho hľadiska.
Pri aktuálnom vyjadrovaní sa k predmetným skutkom u nej môže dochádzať k zamlčovaniu informácií,
ktoré by považovala za ohrozujúce pre svoju osobu.

Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2015 MUDr. Pavla Cikatricisa vyplýva, že poškodený Peter Hronec
dňa 14. 01. 2015 utrpel poranenia ľahké, a to tržnozmliaždené poranenie na temene hlavy - 11 cm
dlhá rana, tržnozmliaždené poranenie nad ľavou očnicou - 2 cm dlhá rana, tržnozmliaždené poranenie
v strede čela - 2 cm dlhá rana, tržnozmliaždené poranenie v oblasti lícnej kosti vľavo - 3 cm dlhá
rana, tržnozmliaždené poranenie hornej pery úst - 3 cm dlhá rana, psychosomatický šok. Vážnosť

tomuto poraneniu dodáva poranenie lokalizované v temennej oblasti hlavy, pretože bol ohrozený životne
dôležitý orgán - mozog, pri väčšej intenzite útoku mohlo dôjsť k poraneniu mozgu, možno očí. Počas
zraňovania a aj bezprostredne po ňom nebol poškodený vo vážnom, život ohrozujúcom stave a nejavil
ani vážne poruchy zdravia. Poškodený po zranení nebol v bežnom spôsobe jeho života výraznejšie
obmedzený, obmedzenie trvalo len krátku dobu, asi týždeň až 10 dní. Liečba poškodeného začala dňa

15. 01. 2015 a trvala asi 8 dní, posledný nález od lekára je zo dňa 22. 01. 2015. Pri nekomplikovanom
priebehu takéhoto poranenia neschopnosť práce trvá asi 7 - 10 dní, avšak pri komplikovanom priebehu
môže trvať aj dlhšie. Poranenie poškodeného je v traumatológii radené medzi poranenia ľahké, životne
dôležité orgány postihnuté neboli, avšak boli ohrozené, konkrétne mozog. Poranenia poškodenému
trvalé následky v somatickej oblasti života funkčného charakteru nezanechajú, zanechajú len následok

kozmetického charakteru. Poranenia poškodeného sú svojím charakterom, lokalizáciou, rozsahom a
vážnosťou príznačné pre taký mechanizmus poranenia, aký uviedol vo svojej výpovedi poškodený.
Intenzita úderov musela byť podstatne väčšia, ako dokáže úder päsťou, údery palicou spôsobujú taký
typ a charakter poranenia, aké videl chirurg, ktorý poškodeného ošetril jednalo sa skutočne o rany
spôsobené zmliaždením, ktoré trhajú kožu, cievy, nervy, svalstvo a pod. okraje takýchto rán nie sú

nikdy pravidelné, rovné, ostrá a hladké. Znalec poranenia poškodeného ohodnotil na 35 bodov, čo vo
finančnom vyjadrení predstavuje sumu 576,80 Eur.Zo záverov znaleckého posudku č. 41/2015 MUDr. Kvetoslava Moravčíka vyplýva, že obžalovaný je
jednoznačne chorobne závislý na alkoholických nápojoch, závislosť na iných psychotropných látkach
nebola zistená. Znalec navrhol realizovať ochrannú ambulantnú protialkoholickú liečbu. Požitie alkoholu

u obžalovaného odbrzdilo jeho korektívy slušného správania sa. Obžalovaný dokonale pozná negatívny
vplyv alkoholu na svoj organizmus i svoje správanie, vie, že po požití alkoholu sa stáva prchkým a
popudlivým.Obžalovanývsúčasnostipotrebujeprotialkoholickéliečenie,oktoréaledoposiaľsámnemal
záujem.

Zo záverov znaleckého posudku z roku 2015 MUDr. Kvetoslava Moravčíka a MUDr. Jany Bahledovej
vyplýva, že obžalovaný má neporušené úsudkové schopnosti a kritickosť, bola však u neho zistená
chorobne rozvinutá závislosť na alkohole. Obžalovaný v čase skutku mal nenarušené rozpoznávacie
zložky konania, jeho ovládacie zložky konania v čase skutku boli výlučne v dôsledku jeho predošlého
a dobrovoľného požívania alkoholu ľahko, ale forenzne nevýznamne narušené. Obžalovaný si je
pritom dokonale a dostatočne vedomý nepriaznivého pôsobenia alkoholu na svoj organizmus a svoje

správanie, a keď chce, dokáže zabrániť prvej konzumácii alkoholu. Obžalovaný nebol nikdy duševne
chorý tak, že by mal narušenú logiku svojho uvažovania, preto plne chápe zmysel trestného konania.
Obvinený nie je duševne chorý, je však chorobne závislý na alkohole, je preto vhodné u neho realizovať
ústavnú protialkoholickú liečbu. Motívom jeho konania bol hnev, ktorý sa rozvinul voči poškodenému pre
používanie oplzlých nadávok voči matke obžalovaného.

Znalkyňa PhDr. Emília Gajdošová v záveroch znaleckého posudku č. 13/2015 uviedla, že osobnosť
obžalovaného má vrodene dráždivý typ nervovej sústavy, už od útleho detstva sa prejavoval poruchami
správania, impulzivitou, ľahkovážnym konaním. Netrpí žiadnym duševným ochorením v zmysle
procesuálneho ochorenia, nie sú u neho prítomné poruchy vnímania, myslenia, bludy a pod. Motivácia

trestného činu je ventilácia agresívneho napätia a hnevu pod vplyvom alkoholu voči poškodenému, bez
zvažovania na dopady takéhoto konania. Obžalovaný sa môže pri jeho impulzívnej a nezodpovednej
povahe so sklonom k užívaniu návykových látok dopúšťať ďalšieho protispoločenského konania, pričom
sa za určitých okolností môže z uloženého trestu poučiť a mať snahu ovládať svoje konanie. Obžalovaný
nie je manipulovateľný ani sugestibilný, iná osoba bez jeho vlastného rozhodnutia ho nedokáže

ovplyvniť, aby porušoval morálne a sociokultúrne normy, má celoživotne zvýšený sklon k presadzovaniu
so svojich predstáv, požiadaviek a názorov verbálnym aj fyzickým násilím.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: listy vlastníctva (č.l. 127 - 130), správy na obžalovaného (č.l. 131

- 140, 210 - 217), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 378 - 379), zápisnica o vydaní veci s
fotodokumentáciou (č.l. 103 - 105), spisový materiál OO PZ Hriňová (č.l. 117 - 147).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Vina obžalovaného bola podľa názoru súdu bez akýchkoľvek dôvodných pochybností preukázaná.
Obžalovaný síce od začiatku trestného stíhania svoju vinu vo vzťahu ku všetkým trom skutkom popiera,
je ale usvedčovaný svedeckými výpoveďami, ako aj znaleckými posudkami. Poškodený Y.. Y. S.,
otec obžalovaného, síce na hlavnom pojednávaní tvrdil, že trestné oznámenie na syna, zo spisového

materiálu však vyplýva presný opak. Taktiež sa snažil na hlavnom pojednávaní zmeniť svoju výpoveď
oproti prípravnému konaniu, a po prečítaní zápisnice o jeho výsluchu ani na opakované otázky nijakým
spôsobom nevedel vysvetliť rozpory v jeho výpovediach. Súd sa preto priklonil k výpovedi poškodeného
z prípravného konania, pretože táto bola vykonaná v krátkom časovom úseku po spáchaní trestného
činu. Súd taktiež poukazuje na to, že pokiaľ by mal obžalovaný súhlas poškodeného na vstup do bytu,

nepodával by poškodený na svojho syna trestné oznámenie, a taktiež by nebola privolaná policajná
hliadka. Zo spáchania prvého skutku je obžalovaný taktiež usvedčovaný výpoveďou poškodenej X.Í. S.,
ktorá podrobne opísala, ako obžalovaný vstúpil do bytu, napriek jej výslovnému zákazu (ako aj zákazu
poškodeného Y.. Y. S.), a taktiež vysvetlila dôvody, prečo privolanej policajnej hliadke klamala ohľadne
okolnostívstupuobžalovanéhodobytu.Zospáchaniadruhéhoskutkujeobžalovanýtaktiežjednoznačne

usvedčovaný svedeckými výpoveďami poškodenej X. V. a poškodenej X. S., ktoré vypovedali, že v
tom čase v rodinnom dome obžalovaný nebýval, mal vyslovený zákaz vstupu do tohto domu, ako aj
na pozemok prislúchajúci k tomuto domu, a napriek tomu tam dňa 01. 06. 2013 vstúpil a odniesol
odtiaľ bicykel. Súd teda konštatuje, že zo spáchania prvého, ako aj druhého skutku, je obžalovanýjednoznačne usvedčovaný výpoveďami troch poškodených: Y.. Y. S., X.Í. S. a X. V., pričom súd
vykonaným dokazovaním nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by čo i len náznakom potvrdila obhajobu
obžalovaného. Taktiež znaleckým posudkom bola preukázaná vierohodnosť výpovede poškodenej X.

S., ako aj jej schopnosť zúčastniť sa hlavného pojednávania a odpovedať na položené otázky, súd preto
nemal dôvod neuveriť výpovedi tejto poškodenej

Čo sa týka tretieho skutku, tak z jeho spáchania je tiež obžalovaný usvedčovaný jednak výpoveďou
samotného poškodeného T. Q., ako aj vypracovaným znaleckým posudkom MUDr. Pavla Cikatricisa.

Poškodený opísal, ako ho mal obžalovaný napadnúť palicou, a znalec v znaleckom posudku uviedol,
že mechanizmus zranení zodpovedá tomu, ako to opísal poškodený. Znalec bol prítomný na hlavnom
pojednávaní, a aj po výsluchu všetkých relevantných svedkov, ako aj obžalovaného, zotrval na záveroch
znaleckého posudku, pričom v ňom opakovane uviedol, že bol ohrozený životne dôležitý orgán -
mozog, a pri väčšej intenzite útoku mohlo dôjsť k poraneniu mozgu, možno očí. Čo sa týka namietanej
skutočnosti, že bol v trestnom konaní zaistený drevený papek o dĺžke 22 cm, ktorým uvedené

zranenia obžalovaný poškodenému nemohol spôsobiť, tak súd poukazuje na to, že zo spisového
materiálu vyplýva, že išlo len o úlomok palice, ktorou mal obžalovaný napadnúť poškodeného, nie o
celú palicu, ktorou mal obžalovaný na poškodeného útočiť. Taktiež ani vo vzťahu ku tomuto skutku
neboli vykonaným dokazovaním preukázané skutočnosti, ktoré tvrdil obžalovaný na svoju obhajobu. Aj
znaleckými posudkami bolo preukázané, že ovládacia a rozpoznávacia schopnosť obžalovaného v čase

spáchania skutkov nebola ničím narušená, ani že netrpí duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by
mala za následok naplnenie okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd uznal vinu obžalovaného za všetky skutky v zmysle
podanej obžaloby.

Podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo
tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Odňatím slobody na tri roky až
osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2voči chránenej osobe.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa
odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje
k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Obžalovaný Y. S. tak svojim konaní naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie§139ods.1písm.c)Trestnéhozákona,akoajzločinuublíženianazdravípodľa§155ods.1
Trestného zákona spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pretože neoprávnene
vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal voči chránenej osobe - blízkej osobe,
a v úmysle spáchať trestný čin sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému

spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví inému, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v
§ 34 Trestného zákona. V prípade obžalovaného prihliadol na dve priťažujúce okolnosti, a to podľa §
37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného

zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
Trestného zákona. Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi, ako aj s poukazom
na asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona musel súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného
zákona zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, a v zmysle § 41 ods.
2 Trestného zákona musel zvýšiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu

(a to trestného činu najprísnejšie trestného). Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom predstavuje
6 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.Zo správ na obžalovaného vyplýva, že v minulosti sa dopustil 28 priestupkov, ktoré boli prejednávané
Okresným úradom Zvolen, v ústrednej evidencii priestupkov Ministerstva vnútra SR má ale celkovo
evidovaných 32 priestupkov. Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že bol doposiaľ 5 krát

súdne trestaný, naposledy mu bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/130/2015 zo dňa 13.
10. 2015 uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Súd potom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 6rokov, teda na samej dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Súd pri rozhodovaní o výmere trestu nezistil žiadnu okolnosť,

ktorá by odôvodňovala mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 Trestného zákona. Súd v tomto
prípade ukladal trest ako trest úhrnný podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože odsúdil
obžalovaného za viac trestných činov. Zároveň súd ukladal trest ako trest súhrnný podľa § 42 ods. 1
Trestného zákona, pretože odsúdil obžalovaného za trestné činy, ktoré obžalovaný spáchal skôr, ako bol
vyhlásený odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa za iný jeho trestný čin (rozsudok Okresného súdu
Zvolen sp. zn. 0T/130/2015 zo dňa 13. 10. 2015). Súd preto v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil

aj výrok o treste z uvedeného rozsudku. Takýto trest je potom podľa názoru súdu na nápravu páchateľa,
ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň
zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento
trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestných činov nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, súd ho v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona súd uložil aj obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidláakéhokoľvekdruhu,atovovýmere6rokova6mesiacov(ideoprevzatývýrokotrestezrozsudku
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/130/2015 zo dňa 13. 10. 2015).

Vzhľadom na závery znaleckých posudkov súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické
liečenie, ktoré sa vykoná ambulantnou formou.

V adhéznom konaní si nárok na náhradu škody uplatnila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., a
to z titulu vynaložených nákladov na liečenie poškodeného T. Q.. Poškodená spoločnosť nárok na
náhradu škody aj riadne vyčíslila, súd preto zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodenému
spôsobenú škodu vo výške 217,98 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.