Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 1, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010599
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010599.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov Mgr. Marcely
Kosovej a Mgr. Michala Kačániho, PhD., v trestnej veci obžalovaného M. J., pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Malacky z 27.04.2021 sp. zn. 7T/22/2020, na verejnom zasadnutí konanom 02. septembra 2021
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 27.04.2021 sp. zn. 7T/22/2020 bol obžalovaný M. J. uznaný
za vinného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že dňa 29.06.2020 v čase o 01:20 hod. v Malackách na záhoráckej ulici v smere na
E. B. viedol osobné motorové vozidlo zn. Seat Ibiza, ev. čísla C v km 47,88 sa plne nevenoval vedeniu

vozidla,následkomčohozišielzvozovkyvpravoaprednoučasťouvozidlanarazildotamzaparkovaného
osobného motorového vozidla zn. Mazda Premacy, ev. č. SI XXX CC, majiteľom ktorého je poškodený I.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., L.. D. XXX/XX, ktoré vozidlo bolo následkom nárazu posunuté vpred a
narazilo do tam zaparkovaného neznámeho motorového vozidla, po dopravnej nehode v čase o 01:32
hod. bol obvinený podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov el. prístrojom
AlcoQuant 6020 plus, sériové číslo A410827, číslo počítadla 2010 s výsledkom 1,37 mg/l alkoholu v

dychu a opakovanou dychovou skúškou v čase o 02:01 hod. mu bola nameraná hodnota 1,33 mg/l.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 3,
§ 36 písm. k/, písm. l/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 18 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného,
smerujúce výlučne do výroku o treste.

V písomných dôvodoch podaného odvolania prokurátor uviedol, že obžalovanému bola pri cestnej
kontrole nameraná hodnota 1,37 mg/l alkoholu v dychu (2,85 promile alkoholu v krvi) a opakovanou
dychovou skúškou mu bola nameraná hodnota 1,33 mg/l alkoholu v dychu, čo možno považovať za
mimoriadne vysokú hladinu alkoholu v krvi. Tento stav sa v odbornej literatúre hodnotí ako ťažká opitosť.
Obžalovaný bol navyše za jazdu pod vplyvom alkoholu už právoplatne odsúdený v roku 2013, ktorý

trest síce vykonal, avšak zrejme neviedol k náprave. Z uvedeného vyplýva, že vedenie vozidla v stave
ťažkej opitosti predstavuje vážne ohrozenie majetku a zdravia pre iných účastníkov cestnej premávkya vzhľadom na naplnenie individuálnej i generálnej prevencie. Prokurátor v tomto prípade nepovažuje
uložený podmienečný trest odňatia slobody za dostačujúci. Domnieva sa, že v takomto prípade je
potrebné pôsobiť na obžalovaného nepodmienečným trestom odňatia slobody. Záverom prokurátor

navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol o uložení
nepodmienečného trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia
spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu sa vyjadril k odvolaniu prokurátora a to osobitným podaním

zo dňa 14.07.2021. V tomto vyjadrení uviedol, že od spáchania trestného činu, ku ktorému sa v plnej
miere priznal a oľutoval, uplynul už viac ako jeden rok, počas ktorého viedol riadny život, čo posudzoval
aj konajúci súd. Ďalej konštatoval, že je riadne zamestnaný, plní si všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú
z právnych predpisov, je plnohodnotne začlenený do spoločnosti. Má za to, že trest odňatia slobody tak,
ako to navrhuje prokurátor, by bol neprimerane prísny. Navrhuje, aby krajský súd odvolanie prokurátora
zamietol.

Na prejednanie odvolania prokurátora, krajský súd nariadil vo veci verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnil obhajca obžalovaného a prokurátorka krajskej prokuratúry. Obžalovaný M. J. sa tohto
verejného zasadnutia nezúčastnil, pričom osobitným písomným podaním zo dňa 01.09.2021 požiadal,
aby krajský súd o odvolaní prokurátora konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Odvolací súd tejto žiadosti

vyhovel a podľa § 293 ods. 7 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného. V rámci
odvolacieho konania sa krajský súd oboznámil s lekárskou správou Národného ústavu srdcových a
cievnych chorôb, a.s. Bratislava z 26.07.2021, vystavenú MUDr. Stanislavou Remišovou, ktorú predložil
obhajca obžalovaného.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla, aby krajský
súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a sám rozhodol spôsobom, že obžalovanému uloží
nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia spolu s
trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Zvlášť poukázala na rozsudok Okresného súdu Malacky
z 18.03.2013, ktorým bol obžalovaný rovnako uznaný za vinného pre trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr.

zák., čo svedčí o sklonoch obžalovaného viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholu.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako
nedôvodné zamietol. Prvostupňový rozsudok považuje za správny a zákonný, pričom bol aj náležite
odôvodnený. Vyslovil presvedčenie, že podmienečný trest odňatia slobody spolu s trestom zákazu

činnosti vo výmere 6 rokov je dostatočne citeľným trestom ako celok, pričom splní aj svoj účel. Záverom
poukázal aj na rodinné a osobné pomery obžalovaného, zvlášť na skutočnosť, že sa stará o chorého
otca.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§

306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné,

vzhľadom na správnosť a zákonnosť výroku o treste napadnutého rozsudku.

Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaným vyššie uvedeným
ustanovením, bolo preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie
správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z

uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu zo strany prokurátora iba
voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti,
odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku.Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný M. J. na hlavnom pojednávaní konanom
27.04.2021 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., t. j. vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa

§ 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil
o jeho právach, o zmysle priznania, jeho význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa
obžalovanému položil podľa § 257 ods. 4 a § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ h/ Tr. por. otázky, na ktoré
obžalovaný odpovedal kladne a až potom okresný súd rozhodol uznesením, že podľa § 257 ods. 7 Tr.
por. vyhlásenie obžalovaného prijíma a súčasne podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že dokazovanie v

rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v
súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania prokurátora, ktoré smerovalo výlučne do výroku o treste napadnutého rozsudku,
krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému M.ovi J. bol prvostupňovým súdom
uložený nielen zákonný, ale i primeraný trest, či už do druhu, ako aj do jeho výmery.

Je potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok
upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky
skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Tr. zák., ako aj ostatné na účel
trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie
predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov.

Ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zák.
základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí

od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery
na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho
vyplynúť.

Pri úvahách pri ukladaní trestu a spôsobe jeho výkonu, odvolací súd nezistil žiadny dôvod na sprísnenie

potrestania obžalovaného, ktorého sa domáhal prokurátor. Krajský súd v tomto smere poukazuje na
dostatočné a výstižné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom bolo uvádzané z akých dôvodov
nebol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Tieto úvahy a závery súdu prvého
stupňa si v celom rozsahu osvojil aj odvolací súd a v jednotlivostiach na ne aj odkazuje.

Treba si uvedomiť, že pod pojmom „výrok o treste“ v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1, ods. 3 Tr. por.
treba rozumieť súhrn všetkých čiastkových výrokov týkajúcich sa určitého trestu, alebo aj viac trestov
popri sebe. Z tohto pohľadu nemožno izolovane hodnotiť primeranosť alebo neprimeranosť iba jedného
trestu z viacerých trestov uložených popri sebe, ale toto hodnotenie sa musí vzťahovať na celý uložený
trest. Vodičom motorových vozidiel, ktorí vedú motorové vozidlá pod vplyvom alkoholu, treba spravidla

ukladať trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, a to podľa okolnosti buď ako trest samostatný,
prípadne popri inom treste (R 42/1978, R 15/1977).

So zreteľom na okolnosti prípadu (k zraneniu iného účastníka cestnej premávky nedošlo, bola
spôsobená iba škoda na vozidle poškodeného), ale aj s poukazom na osobu obžalovaného (jeho

rodinné a pracovné pomery, skutočnosť, že za posledných osem rokov nebol súdne trestaný) a
v neposlednom rade i na možnosti jeho nápravy, odvolací súd nadobudol presvedčenie, že účel
trestu bude v posudzovanom prípade dosiahnutý už samostatnou hrozbou trestu odňatia slobody, za
súčasného uloženia trestu zákazu činnosti, aby celkový trest vyznieval citeľne a viedol obžalovaného k
uvedomeniu si následkov svojho protiprávneho konania.

Súd I. stupňa pri svojom rozhodnutí neobmedzil zákonné podmienky podmienečného odkladu výkonu
trestu len na osobu páchateľa i jeho doznanie, ale pri rozhodovaní o tom, či je možné obžalovanému
uložiť alternatívny trest nespojený s výkonom trestu odňatia slobody, zvážil aj okolnosti prípadu, t.j. všetko, čo charakterizuje skutok, spôsob jeho vykonania a následok, mieru zavinenia, pohnútku,
prostredie a situáciu za ktorej bol čin spáchaný.

Zo skutočností, ktoré sa týkajú spôsobu spáchania činu, aj krajský súd vyvodzuje, že obžalovaný síce
pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú kolíziu (narazil do zaparkovaného osobného motorového
vozidla), avšak k zraneniu iného účastníka cestnej premávky nedošlo, bola spôsobená iba škoda na
vozidle poškodeného vo výške 979,73 eur. Podľa písomného vyjadrenia poškodenej spoločnosti Allianz
- Slovenskej poisťovne, a. s. Bratislava, vyplynulo, že obžalovaný M. J. vzniknutú škodu vo výške 97,73

eur, už uhradil. Čo sa týka osoby obžalovaného, ten má síce v odpise registra trestov jeden záznam z
roku 2013, avšak jeho odsúdenie (išlo o prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zák.) bolo už zahladené. Na strane druhej vo svojej minulosti nebol vôbec priestupkovo postihnutý
na úseku cestnej dopravy, o čom svedčí evidenčná karta vodiča. V súčasnej dobe je zamestnaný. Je
slobodný a bezdetný. Teraz sa stará o svojho chorého otca, pričom odvolaciemu súdu predložil aj správu
Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb z 26.07.2021, ktorá vypovedá o aktuálnom zdravotnom

stave Ing. W. J. (jeho otca) a termíne hospitalizácie.

Súd druhého stupňa si rovnako uvedomuje, že spoločnosť negatívne a pomerne citlivo vníma dopravné
nehody, resp. kolízie zapríčinené vodičom pod vplyvom alkoholu, avšak to neznamená, že súdy môžu
rezignovať na zákonné kritéria stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu a iba formálne ukladať pri

takýchto trestných činoch nepodmienečné tresty odňatia slobody. Takýto postup by bol neprijateľný aj
z hľadiska zásad individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany
súdov, by totiž trest prestal byť trestnom a stal by sa len zabezpečovacím opatrením.

Okresnýsúdtedanepochybil,keďdospelkzáveru,žeobžalovanémujesícepotrebnéuložiťtrestodňatia

slobody vo výmere 5 mesiacov, avšak pre jeho nápravu postačí odklad jeho výkonu so stanovením
skúšobnej doby na 2 roky. Výkon uloženého trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného nevyhnutný,
nakoľko sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Napokon treba konštatovať, že prvostupňový súd správne ustálil vzájomný pomer a mieru závažnosti

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, keď prevažoval pomer poľahčujúcich okolností (§
36 pís. k/, písm. l/ Tr. zák.) nad priťažujúcimi okolnosťami (tieto neboli zistené), prichádzalo do úvahy
zníženie hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona o jednu tretinu (§
38 ods. 3 Tr. zák.).

Súd I. stupňa postupoval správne, keď obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu vo výmere 6 rokov, pretože žalovaný prečin bol spáchaný v súvislosti s jazdou na
motorovom vozidle, pričom obžalovaný spôsobil aj zrážku so zaparkovaným motorovým vozidlom, na
ktorom vznikla škoda vo výške 979,73 eur. Práve pri tomto druhu trestu a stanovenej výmere 6 rokov t.
j. v hornej polovici trestnej sadzby, sa zohľadnila aj tá skutočnosť, že obžalovaný už v minulosti spáchal

rovnaký trestný čin - prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.

K odvolacím námietkam prokurátora, ktorý sa domáhal sprísnenia uloženého trestu v tom smere, aby
obžalovanému bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, krajský súd poznamenáva, že nezistil
žiadnu takú okolnosť, pre ktorú by bolo možné považovať tieto námietky za opodstatnené. Prokurátor

v podanom odvolaní nekriticky zvýrazňuje samotný fakt vedenia motorového vozidla pod vplyvom
požitia značného množstva alkoholu, ako aj kriminálnu minulosť obžalovaného (jedno odsúdenie z
roku 2013 za rovnaký prečin) a úplne opomína ostatné kritéria významné pre uloženie konkrétneho
druhu trestu a jeho výmery. Možno síce súhlasiť, že na posúdenie závažnosti stíhaného prečinu má
vplyv aj množstvo nameraného alkoholu v dychu obžalovaného, avšak táto skutočnosť nie je jediným

kritériom pre spravodlivé a zákonné potrestanie osoby páchateľa, ktorého by bolo nevyhnutne nutné
sankcionovať trestom odňatia slobody s jeho priamym výkonom. Obdobne to platí aj vo vzťahu k otázke
posúdenia osoby obžalovaného a jeho doterajšieho spôsobu života, vrátane existujúceho záznamu v
odpise registra trestov. Je nesporné, že obžalovaný bol v roku 2013 postavený pred súd za spáchanie
prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., avšak okrem uvedeného

prečinu sa obžalovaný vo svojej minulosti už nedopustil žiadneho trestného činu a dokonca nebol ani
priestupkovo prejednávaný a sankcionovaný na úseku cestnej dopravy (v evidenčnej karte vodiča
nie je evidovaný žiadny priestupok). Nemožno teda v osobe obžalovaného vzhliadnuť agresívneho a
nedisciplinovaného vodiča, ktorý by opakovane a po dlhší čas porušoval dopravné predpisy. Uloženieprokurátorom navrhovaného nepodmienečného trestu by v danom prípade nereflektovalo všetky funkcie
trestu a v konečnom dôsledku by s ohľadom na osobu obžalovaného mohlo mať výrazne opačný efekt,
než je ten, ktorý sa má podľa prokurátora dosiahnuť.

Všetky zistené skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že výrok o treste napadnutého rozsudku je
vecne správny, zohľadňujúci všetky atribúty významné pre ukladanie trestov a súčasne bol tento výrok
aj mimoriadne presvedčivo odôvodnený.

Vychádzajúczvyššieuvedenýchprávnychúvahazáverov,odvolacísúdoodvolaníprokurátorarozhodol
spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.