Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 16, 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233181
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8113233181.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou, v súkromnoprávnom spore žalobcu:

Michal Ondričko - MION, s miestom podnikania Bažantia 14, 080 01 Prešov, IČO: 10666001, zastúpený
Advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., Štefánikova 26, Košice proti žalovanej: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o
náhradu škody 480 762,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku

určí súd po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V súkromnoprávnej veci strán sporu tunajší súd rozsudkom sp. zn. 5C/184/2014 zo dňa 26.1.2016
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody v sume 480 762,80 eur s príslušenstvom
titulom nezákonného rozhodnutia vydaného Okresným súdom Prešov č.k. 1K/9/2010-320 zo dňa
13.4.2010, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a ktoré bolo Krajským súdom v Košiciach
ako odvolacím súdom sp. zn. 2CoKR/19/2010 zo dňa 11.5.2010 zmenené tak, že konkurz zastavil. Na
odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 21Co/129/2016 zo dňa 26.5.2017 rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, že na základe
skutkového stavu vyplývajúceho z konkurzného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/9/2010 možno
nepochybne uzavrieť, že dôvodom vydania zmeňujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach bola
nezákonnosť uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 1K/9/2010-320 zo dňa 13.4.2010, čo možno
vyvodiť z jeho odôvodnenia. Namietané nesprávne právne posúdenie zo strany odvolateľa je dôvodné
(bod 26). Z bodu 31 vyplýva, že vzhľadom k prijatiu záveru o existencii nezákonnosti rozhodnutia

ako prvej podmienke zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci bude úlohou súdu prvej
inštancie skúmať ďalšie zákonné podmienky zodpovednosti za škodu, teda či žalobcovi vznikla škoda a
akáno,čiexistujepríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímavznikomškody.Ovzťahpríčinnej
súvislosti (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla
škoda následkom nezákonného rozhodnutia teda, ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného
rozhodnutia ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nenastáva, príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej

by škodlivý následok nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočnosti
prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom
prípade spája. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody, príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak danátam, kde do deja vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť,
ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá
nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu. V ďalšom

konaní teda súd opätovne preskúma nárok žalobcu vo vyššie naznačených intenciách a vo veci
rozhodne, pričom sa vysporiada so všetkými námietkami, ktoré doposiaľ žalovaný, v konaní produkoval
a s ktorými sa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd prvej inštancie nezaoberal.

3. Po vrátení vecí tunajší súd postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vyzval

žalovaného na predloženie jeho spisu sp. zn. 33267/2013/34 a opätovne vyzval obe strany sporu aby
označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré navrhujú vykonať, súčasne ich poučil v zmysle §
153 ods. 2 C.s.p., že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy nemusí prihliadnuť.

4. Na výzvu súdu žalobca prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa
20.11.2017 predložil listinné dôkazy, ktoré navrhol vykonať a označil svedkov, ktorých navrhol vykonať.

K podaniu doložil listinné dôkazy a to: zmluva zo dňa 8.1.2008, nepodpísané - 3x, ukončenie zmluvy -
25.2.2010 ukončenie spolupráce - 4x, zmluva zo dňa 8.1.2008, podpísané - 3x, E-mailová komunikácia
zo dňa 20.6.2013 - 1x, oznámenie k vydaniu stanoviska o prerušení vzájomných obchodných vzťahov
zo dňa 3.7.2013 - 1x, cenová ponuka zo dňa 7.6.2010 -1x, cenová ponuka zo dňa 1.4.2010 - 1x, prehľad
rozpočtových nákladov v Eur zo dňa 29.4.2010 - 1x, krycí list rozpočtu v eur zo dňa 29.4.2010 - 1x,

prehľad rozpočtových nákladov v eur zo dňa 26.3.2010 -1x, E-mailová komunikácia zo dňa 13.5.2010
-1x, Krycí list rozpočtu v Eur zo dňa 26.3.2010 -1x, Rekapitulácia rozpočtových nákladov v eur zo dňa
26.3.2010 -1x, E-mailová komunikácia zo dňa 7.6.2010 - 1x, Cenová ponuka zo dňa 9.3.2010 - 1x, E-
mailová komunikácia zo dňa 22.4.2010 - 1x, Menný zoznam pracovníkov realizujúcich stavbu I/67 a
menný zoznam zodpovedných zástupcov dodávateľov s kontaktmi zo dňa 22.4.2010 -1x, Zoznam z

realizovaných stavieb zo dňa 22.4.2010 -1x, Zoznam strojového parku zo dňa 22.4.2010 -1x, Dohoda
o urovnaní a uznaní škody zo dňa 7.11.2013 podpísané - 1x, referencie firmy, Výplatné lístky za mesiac
apríl 2010, predloženie dokladov - posudok zo dňa 19.4.2013, faktúra č. 17/2013 zo dňa 19.8.2013 -
1x, výplatná listina zamestnancov za obdobie 04/2010 - 1x, vyhlásenie stanoviska k dôvodu prerušenia
vzájomných obchodných vzťahov zo dňa 27.5.2013 -1x.

5. Žalovaná po opakovaných urgenciách súdu na predloženie jej spisu sp. zn 33267/2013/34 dňa
31.5.2018doručilalen Žiadosťopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,ktoráboladoručená
žalovanému dňa 10.5.2013 a Doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
ktorá bola doručená žalovanému dňa 8.11.2013 a oznámenie o výsledku predbežného prerokovania

nároku zo dňa 21.11.2013 adresovaná právnemu zástupcovi žalobcu, ktorá mu bola doručená
27.11.2013. Neúplný spis sp. zn. 33267/2013/34 žalovaná doručila dňa 6.8.2018.

6. Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v záverečnom návrhu
uviedol, že bolo jednoznačne preukázané, že po vyhlásení konkurzu u žalobcu došlo k absolútnemu

prepadu podnikateľských aktivít, čo v končenom dôsledku znamenalo likvidáciu dovtedy fungujúcej a
prosperujúcej firmy. Má za to, že obrana žalovanej bola počas celého konania len účelová, výška
uplatnených nárokov nebola nikdy spochybnená, je na mieste žalobe vyhovieť a žalobcovi priznať
nárok na náhradu trov konania. K tvrdeniam žalovanej uviedol, že na jednej strane uvádza, že
jediným dôvodom pre ukončenie spolupráce medzi Agrakom a žalobcom bolo arogantné a neprístojné

správanie správcu konkurznej podstaty, čiže to bol jediný dôvod na ukončenie spolupráce, na druhej
strane zase tvrdí, že spolupráca bola ukončená ešte pred vyhlásením konkurzu to znamená v čase
keď správca konkurznej podstaty ustanovený do funkcie nebol. Keď prijmeme tvrdenie, že správca
konkurznej podstaty svojim chovaním spôsobil ukončenie spolupráce, potom môžeme prijať aj tézu,
že škoda ktorá vznikla ukončením tejto spolupráce bola v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym

rozhodnutím o vyhlásení konkurzu. Na druhej strane žalovaná nepochopila výpoveď svedka, lebo v
čase keď sa jednalo o končení spolupráce bol do funkcie už ustanovený predbežný správca, ktorý bol
zároveň menovaný aj do funkcie riadneho správcu, ktorý už po začatí konkurzného konania vyvíjal
na svedka nátlak za účelom získania pohľadávok, ktorú mala firma MION Ondričko voči spoločnosti
Agrako, ktorej svedok je konateľom. Vo vzťahu ku mzdám zase je tu konštrukcia kedy si žalovaná snaží

zdôvodniť, prečo nemusí poskytnúť náhradu, vykonštruovanými tvrdeniami, nakoľko žiadnym spôsobom
v rámci doterajšieho konania nenamietala spôsob ukončenia pracovného pomeru zamestnancov
žalobcu, nenamietala pravosť listín, ktoré sa v spise nachádzajú a vo svojej záverečnej reči sa snaží
navodiť dojem, že podstatná časť dôkazov je prinajmenšom falšovaná, alebo upravovaná. Takétoskutočnosti v konaní ani raz nenamietla. Z hľadiska vedenia konania je neprípustné si uplatňovať takéto
návrhy a tvrdenia a práva v štádiu konania, kedy protistrana už nemôže použiť žiadnu argumentáciu ani
navrhovať dôkazy na vyvrátenie skutočnosti, ktoré boli prednesené žalovanou v záverečnej reči, napriek

tomu, že počas konania neboli prezentované. Ďalej poukázať na výplatnú listinu za obdobie 4/2010,
ktorá je jasne datovaná zo dňa 15.5.2010, v najbližšom výplatnom období a spôsob akým bol ukončený
pracovný pomer so zamestnancami je na zvážení zamestnávateľa, čiže pokiaľ žalovaná tvrdí, že v
danom prípade došlo k falšovaniu tejto listiny z dôvodu podľa jej tvrdenia, že pracovný pomer musel
byť ukončený oveľa skôr mal o tejto skutočnosti predložiť dôkazy, keďže pravosť listiny nenamietala. Na

druhej strane keby aj ukončenie pracovného pomeru nebol práve perfektný, čo nepripustil, žalovaná
nie je tým subjektom práva, ktorá by mohla vznášať akékoľvek pochybnosti do spôsobu ukončenia
pracovného pomeru so zamestnancami, tobôž nie v prípade keď ukončenie pracovného pomeru bolo
okrem listinných dôkazov preukázané aj výpoveďou svedka, ktorý jednoznačne označil obdobie zániku
jeho pracovného pomeru v spoločnosti za obdobie súvisiace so vznikom problémov z dôvodu podľa
jeho vyjadrenie asi konkurzu. Čo sa týka nemajetkovej ujmy samozrejme je na uváženie súdu, ale keď

už o tomto sa bavíme ako nároku, ktorý nemá príčinnú súvislosť s nezákonným rozhodnutím a práva
navrhovateľa ako Michala Ondrička neboli dotknuté, potom už neexistuje v tejto republike spravodlivosť.
K skutočnosti, že navrhovateľ svojím oneskoreným konaním si v podstate škodu spôsobil sám a že
z jeho nedbanlivosti došlo ku skutočnostiam, o ktoré opiera nárok uviedol, že súd by sa mal s touto
otázkou jednoznačne vysporiadať, že správa predbežného správcu, resp. vo veci boli vydané tri správy

predbežného správcu, ktoré boli doručené konkurznému súdu s dostatočným predstihom a na to, aby
si mohol vytvoriť obraz o majetkových pomeroch žalobcu a mal dostatočný priestor a čas na to, aby
vyvodil už z tejto správy záver, že dôvody na vyhlásenie konkurzu dané nie sú. Vo vzťahu k samotnému
rozhodnutiu súdu v tejto veci uviedol, že pokiaľ by došlo k striktnému dodržiavaniu práva pochopil
by situáciu keby súd, resp. žalovaná nejakým spôsobom uplatňovala spoluzodpovednosť žalobcu na

vznikuškody. Príslušnéustanovenia,ktoréhovoriaopredchádzaniuvznikuškodámriešiatakútosituáciu
a myslí si, že zo strany žalobcu by prichádzala do úvahy akceptácia rozumných argumentov v tomto
smere, avšak negovanie akéhokoľvek nároku na náhradu škody považuje za výsmech.

7. Žalovaná na pojednávaniach navrhla žalobu zamietnuť uviedla, že z výsluchu žalobcu vyplýva, že

tento vedel o výzve súdu na osvedčenie svojej platobnej schopnosti, avšak na predmetnú výzvu včas
nereagoval, urobil tak až takmer po dvoch mesiacoch, pričom na následky neosvedčenia platobnej
schopnostibolupozornený. VdôsledkuporušeniažalobcovejpovinnostivydalOSPrešovdňa13.4.2010
uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, vyhlásené v Obchodnom vestníku dňa 19.4.2010.
Z uvedeného je zrejme, že k vyhláseniu konkurzu nemuselo vôbec dôjsť, keby bol žalobca osvedčil

svoju platobnú schopnosť v súdom stanovenej lehote, resp. v dodatočne určenej lehote a nevyčkával
dva mesiace. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že kúpil spoločnosť MM creative s.r.o. asi 4
mesiaci po konkurze, nakoľko žalobca sa konateľom aj jediným spoločníkom tejto spoločnosti stal
27.4.2010 t.j. 8 dní po uverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku. Značne
pochybnosti vyvoláva žalobcom predložená zmluva o dielo zo dňa 8.1.2008 uzatvorená medzi Agrakom

a Michalom Ondričkom MION, ktorá obsahuje pečiatku inej spoločnosti MM creative s.r.o. a zároveň
žalobcom predložené viaceré kópie tejto zmluvy obsahujú rozdielny predmet zmluvy. Žalovaná považuje
za značne pochybné aj tvrdenie žalobcu, že spoločnosť MM creative s.r.o. kúpil od R. X., keďže tento
pán nebol nikdy spoločníkom ani konateľom spoločnosti a ani jeho manželka. Ďalej poukázala na §
76 ods. 5 Zák. práce, podľa ktorého zamestnávateľ vypláca odstupné po skončení pracovného pomeru

v najbližšom výplatnom termíne. Keďže zo žalobcom predložených dôkazov vyplýva, že odstupné
mal zamestnancom vyplatiť najneskôr 15.4.2010 k skončeniu pracovného pomeru so zamestnancami
muselo dôjsť skôr, teda v období pred vyhlásením konkurzu a určení správcu konkurznej podstaty. Z
uvedeného jednoznačne vyplýva, že správca konkurznej podstaty, ktorý bol určený až uznesením o
vyhlásení konkurzu z 13.4.2010 nemohol prikázať žalobcovi, aby so zamestnancami skončil pracovné

pomery a vyplatil odstupné. Z časového hľadiska tak absentuje príčinná súvislosť medzi skutočnou
škodu a žalobcom namietaným nezákonným rozhodnutím. Čo sa týka výpovede p. R. tento povedal
vo svojej výpovedí, že jediným dôvodom ukončenia spolupráce medzi žalobcom a Agrakom bolo
arogantné, nepríjemné a nekorektné sa správanie správcu konkurznej podstaty, ktorý nemal záujem
pokračovať s Agrakom v spolupráci. Z uvedeného je zrejme, že k ukončeniu spolupráce žalobcu s

Agrakom mohlo dôjsť potenciálne v dôsledku správania správcu konkurznej podstaty, nie však v
dôsledku rozhodnutia súdu. K otázke ušlého zisku poukázala na to, že k ukončeniu spolupráce s
Agrakom došlo 25.2.2010 a s Inžinierskymi stavbami 18.2.2010, teda v období pred vydaním žalobcom
namietaného nezákonného rozhodnutia. Čo sa týka skutočnej škody a nemajetkovej ujmy v plnomrozsahu odkázala na vyjadrenie zo dňa 23.4.2014. Vo vzťahu k trovám predbežného prerokovania
odkazuje žalovaná na § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Záverom zdôraznila, že vzhľadom
na to, že žalobca označil za nezákonné rozhodnutie uznesenie o vyhlásení konkurzu, pričom ním

preukazovaná škoda mu mala vzniknúť v období pred vydaním tohto rozhodnutia, má za to, že v danom
prípade absentuje existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodu.

8. Po vrátení vecí tunajší súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov H. R. a R. F.,
oboznámením sa s obsahom žalobcom doložených listinných dôkazov, oboznámením sa s obsahom

pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/9/2010 a žalovaného 33267/2013 na základe
čoho ustálil tento skutkový stav:

9. Zo spisu OS Prešov 1K/9/2010 vyplýva, že DÚ Prešov podal dňa 5.2.2010 návrh na vyhlásenie
konkurzu s odôvodnením, že má voči dlžníkovi Michalovi Ondričkovi daňovú pohľadávku vo výške 199
191,77 eur, pričom v časti jej splatnosť nastala už dňa 27.12.2001, t.j. s jej plnením dlžník mešká

viac ako 8 rokov. Uznesením č. k. 1K/9/2010-285 zo dňa 15.2.2010 súd začal konkurzné konanie voči
dlžníkovi (žalobcovi). V odôvodnení toho uznesenia uviedol, že návrh navrhovateľa spĺňa náležitosti
návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanovené v § 12 ZKR, ku ktorému navrhovateľ pripojil aj listiny, ktoré
preukazujú pohľadávky dlžníka a zakladajú oprávnenie veriteľa podať návrh a odôvodňujú platobnú
neschopnosť dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.2.2010. OS Prešov doručil dlžníkovi

dňa 23.2.2010 návrh na vyhlásenie konkurzu a tiež mu doručil uznesenie č. k. 1K/9/2010-288 zo dňa
19.2.2010, v ktorom ho vyzval, aby sa v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a vyrovnaní
(ďalej len ZKR) v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil
svoju platobnú schopnosť. Súd zároveň poučil dlžníka, že ak sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy
nevyjadrí k návrhu a neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd najneskôr do 5 dní od uplynutia tejto

lehoty vyhlási na majetok dlžníka konkurz alebo v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak
má pochybnosti o majetnosti dlžníka. Tiež súd poučil dlžníka, že ak v konkurznom konaní začatom na
návrh veriteľa osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd v zmysle § 19 ods. 3 ZKR konkurzné konanie
najneskôr do 5 dní od uplynutia lehoty podľa § 19 ods. 1 ZKR uznesením zastaví. Dlžník sa v lehote
10 dní stanovenej vo výzve súdu, t. j. v lehote do 5.3.2010 nevyjadril ani k návrhu a ani neosvedčil

svoju platobnú schopnosť. OS Prešov uznesením č. k. 1K/9/2010-291 zo dňa 10.3.2010 ustanovil Mgr.
Radovana Muziku so sídlom Mierová 4, Humenné do funkcie predbežného správcu dlžníka (ďalej len
uznesenie o ustanovení predbežného správcu) a uložil predbežnému správcovi zistiť majetok dlžníka,
vypracovať a predložiť súdu priebežné správy o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonov
do 10 dní a do 20 dní odo dňa zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku a záverečnú správu

predložiť súdu najneskôr do 28 dní od zverejnenia tohto uznesenia v Obchodnom vestníku.
Uznesenie o ustanovení predbežného správcu bolo zverejnené v Obchodnom vestníka dňa 15.3.2010,
predbežnému správcovi bolo doručené dňa 12.3.2010 a dlžníkovi dňa 22.3.2010. Právoplatnosť
nadobudlo dňa 16.3.2010. Zo spisu OS Prešov 1K 9/2010 vyplýva, že predbežný správca zaslal súdu
3 správy, prvú o vykonaných úkonoch a zisťovaní majetku dlžníka. V druhej správe predbežný správca

uviedol, aké úkony vykonal za účelom zistenia povinnosti, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň
na úhradu nákladov konkurzu. V tejto správe uviedol, že dlžník mu do podania tejto správy neodovzdal
zoznam záväzkov dlžníka a zoznam majetku dlžníka v zmysle ZKR. Poslednú správu doručil predbežný
správca súdu faxom dňa 13.4.2010, v ktorej uviedol, akým spôsobom zisťoval nehnuteľnosti, ktorých
je dlžník vlastníkom, pričom hodnotu nehnuteľného majetku dlžníka určil sám dlžník. OR PZ, Okresný

dopravnýinšpektorát,Prešovmuoznámil,uktorýchmotorovýchvozidieljeevidovanýdlžníkakovlastník.
K tomu podaniu predbežný správca však nedoručil súdu faxom prílohy. OS Prešov vydal dňa 13.4.2010
uznesenie č.k. 1K/9/2010-320, ktorým vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, ustanovil správcu Mgr.
Radovana Muziku a ktoré prevzal dlžník, veriteľ DÚ Prešov a Obvodný úrad Prešov dňa 16.4.2010 a
ustanovený správca dňa 20.4.2010. V rovnaký deň, t.j. 13.4.2010 dlžník Michal Ondričko doručil súdu

dodatočné osvedčenie svojej platobnej schopnosti spolu s potvrdením DÚ Prešov zo dňa 24.3.2010.
V dodatočnom osvedčení svojej platobnej schopnosti dlžník uviedol, že OS Prešov začal konkurzné
konanie voči nemu z dôvodu, že DÚ Prešov má voči nemu pohľadávku vo výške 199 191,77 eur,
ale podľa potvrdenia DÚ Prešov zo dňa 24.3.2010 jeho záväzok voči DÚ ku dňu 24.3.2010 je vo
výške 38 775,33 eur, čo predstavuje sankcie a pokuty. Tretia správa predbežného správcu bola

doručená súdu poštou až dňa 14.4.2010, t.j. až po vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu, ku ktorej
boli priložené prílohy. Dňa 27.4.2010 dlžník doručil OS Prešov odvolanie proti uzneseniu o vyhlásení
konkurzu. V ktorom okrem iného uviedol, že správca konkurznej podstaty mu oznámil dňa 27.4.2010, že
v najbližšej dobe bude nútený prijať opatrenia na odhlásenie odberu elektriny, vody, plynu a na skončeniepracovného pomeru výpoveďou so zamestnancami, čo by znamenalo totálnu likvidáciu jeho firmy. KS
Košice uznesením č. k. 2CoKR/19/2010-420 zo dňa 11.5.2010 zmenil napadnuté uznesenie OS Prešov
o vyhlásení konkurzu tak, že konkurzné konanie zastavil. l. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo

právoplatnosťdňa15.5.2010.ZospisuOSPrešov1K9/2010tiežvyplýva,žeúpadcapodalnaOSPrešov
dňa 30.4.2010 návrh na odvolanie správcu Mgr. Radovana Muziku. Ustanovený správca Mgr. Radovan
Muzika podaním doručeným OS Prešov dňa 7.5. 2010 žiadal, aby súd vyzval úpadcu na poskytnutie
súčinnosti správcovi uvedenej v tomto podaní, keďže úpadca na jeho výzvu mu súčinnosť neposkytol.
Z obsahu konkurzného spisu nevyplýva aby pred vyhlásením konkurzu bolo čo i len nariadené, nie

vykonané pojednávanie, alebo nejaké stretnutie sudcu s účastníkmi konkurzného konania.

10. Žalobca podaním, doručeným žalovanej dňa 10.5.2013, žiadal o predbežné prejednanie nároku na
náhradu škody podľa § 4 ods.1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci vo výške 760 556,54 eur z dôvodov uvedených v žalobe. Náhrada škody
pozostávala z ušlého zisku vo výške 448 506,30 eur, zo škody za vyplatenie odstupného zamestnancom

dlžníka vo výške 12 050,24 z dôvodu núteného skončenia ich pracovných pomerov výpoveďou a z
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300 000,- eur. V doplnenej žiadosti zo dňa 7.11.2013 žalobca tiež
špecifikoval ušlý zisk a vyčíslil ho na sumu 643 455,29 eur a bližšie špecifikoval nemajetkovú ujmu
vo výške 300 000,- eur. Žalovaná dňa 21.11.2013 oznámila žalobcovi, že jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody nebolo vyhovené, keďže nepreukázal splnenie podmienok

pre vznik škody, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutímavznikomškody.Oznámeniebolodoručenéprávnemuzástupcovižalobcudňa27.11.2013.

11. Z listinných dôkazov doložených žalobcom k jednotlivým uplatneným nárokom mal súd preukázané:

Ušlý zisk - v spoločnosti AGRAKO, s.r.o
12. Zo Zmlúv uzavretých podľa ustanovenia § 536 medzi objednávateľom AGRAKO s.r.o. a MION
- Michal Ondričko, ktoré nie sú podpísané, pri podpise objednávateľa je uvedený dátum 8.1.2008
(čl.236-246spisu) vyplývarôznymaximálnyobjemprác čl.236spisu objemprác3500000eur, čl.240
spisu objem prác 3 400 450 eur. Na čl. 249 -257 a 542-545 spisu sa nachádzajú Zmluvy s objemom

prác 4 000 000 eur za zhotoviteľa je nečitateľný podpis a pečiatka spoločnosti MM creative, s.r.o. Na čl.
258 spisu sa nachádza zmluva bez uvedenia objemu prác s dátumom podpisu 8.1.2008 za zhotoviteľa
je nečitateľný podpis s pečiatkou Mion Ondričko Michal. Vo všetkých predložených zmluvách v Čl. 10
bod 1 je ustanovenie, že objednávateľ si vyhradzuje právo odstúpiť od zmluvy v prípade hrubého, alebo
opakovaného porušenia zmluvy. Od zmluvy je možné odstúpiť za podmienok stanovených v Obch. zák.

Pre tento prípad platia aj spôsoby náhrady nákladov a škody podľa Obch. zákonníka.

13. Podľa listín na čl. 246, 247 spisu, ktoré nie sú podpísané sú adresované žalobcovi odosielateľom
je spoločnosťou AGRAKO vyplýva, že sa dozvedeli, že Vaša firma je v konkurze z tohto dôvodu s ňou

musí k dnešnému dňu t.j. 25. februára 2010 ukončiť spoluprácu, ktorú vykonávajú na základe zmluvy zo
dňa 8.1.2008. Nemôžu dopustiť, aby boli spájaní s firmou, ktorá je v konkurze. Preto vyššie uvedenú
zmluvu ukončujú podľa jej Článku 10 z dôvodu hrubého poručenia zmluvy. Podľa listín na čl. spisu 248,
257, 541 ktorá je opatrená podpisom a pečiatkou spoločnosť Agrako, s.r.o. oznámila žalobcovi, že sa
dozvedeli, že Vaša firma je v konkurze z tohto dôvodu s ňou musí k dnešnému dňu t.j. 25. februára 2010

ukončiť spoluprácu, ktorú vykonávajú na základe zmluvy zo dňa 8.1.2008. Nemôžu dopustiť, aby sme
boli spájaní s firmou, ktorá je v konkurze. Preto vyššie uvedenú zmluvu ukončujeme podľa jej Článku 10
z dôvodu hrubého poručenia zmluvy. Týmto rušia aj odsúhlasený rozsah prác v sume 113 076,81 eur.

14. Na čl. 276 spisu sa nachádza Dohoda o urovnaní a uznaní školy uzatvorená medzi spoločnosťou
AGRAKO s.r.o. ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, uzavretá dňa 7.11.2013, pričom za
objednávateľa je nečitateľný podpis a pečiatka MM creative, s.r.o. Z obsah ktorej vyplýva, že zhotoviteľ
realizoval dielo od 8.1.2008 až do 25.2.2010 kedy bol na zhotoviteľa vyhlásený konkurz.
15. Na čl. 375 - 540 spisu sa nachádzajú kalkulácie nákladov.

Ušlý zisk -v spoločnosti Inžinierske stavby, a.s.
16. Na čl. 262 spisu sa nachádza mailová komunikácia adresovaná p. Ondričkovi (žalobcovi),
pravdepodobne od jeho právneho zástupcu, ako by malo vyzerať potvrdenie IS, obsah ktorého jetotožný s oznámení k vydaniu stanoviska o prerušení vzájomných obchodných vzťahov nachádzajúce
sa čl. 263 a čl. 549 spisu, ktoré je zo dňa 3.7.2013 odosielateľom sú Inžinierske stavby, a.s. a
je adresované žalobcovi, z ktorého vyplýva, že Inžinierske stavby, a.s. prerušili vzájomné obchodné

vzťahy so žalobcom v období od 18.februára 2010 z dôvodu konkurzného konania prebiehajúce na
majetok jeho osoby, v dôsledku čoho sa jeho osoba stala pre ich spoločnosť nedôveryhodnou. Z tohto
dôvodu neboli z ich strany prijaté žiadne cenové ponuky, ktoré dal po vyššie uvedenom dátume a to aj
napriek tomu, že vzhľadom na ich výhodnosť by inak boli prijaté. Išlo o cenové ponuky zo dňa 9.3.2010,
26.3.2010, 1.4.2010, 29.4.2010, 15.5.2010 a 7.6.2010. Cenové ponuky, rozpočtové náklady a krycie

listy sa nachádzajú na čl. 264-273 a 550-562 spisu.

17. Na čl. 296 spisu sa nachádza vyhlásenie stanoviska k dôvodu prerušenia vzájomných obchodných
vzťahov Inžinierskych stavieb a.s. zo dňa 27.5.2013 adresované žalobcovi, z ktorého vyplýva, že
dôvodom prerušenia vzájomných obchodných vzťahov v období od 19.4.2010 až do dnešného dňa bolo
vyhlásenie konkurzu, z toho dôvodu neboli prijaté žiadne cenové ponuky, ktoré predložil po vyhlásení

konkurzu.

Odstupné
18. Na čl. 287 až 292 spisu sa nachádzajú výplatné lístky za mesiac Apríl 2010 z ktorých súd zistil, že
jednotlivým osobám tam uvedeným bolo priznané 3 alebo 2 mesačné odstupné a to: E. L. - 1 013,95

eur, Y. L. - 704,93 eur, E. Cvelihar - 676,66 eur, O. O. - 647,99 eur, Z. D. 696,77 eur, E. P. - 834,62 eur,
P. Z. - 0 eur, J. M. - 648,85 eur, F. R. 1 100,06 eur, F. R. ml. - 0 eur, F. J. - 0 eur, E. H. - 645,85 eur, S.
E. - 693,16 eur, U. K. - 643,23 eur, K. G. - 628,98 eur, J. R. - 770,07 eur, Y. O., st. XXX,XX eur, Y. O.,
ml. - 0 eur, Y. E. - 638,67 eur, E. V. - 1 012,68 eur. Podľa týchto výplatných lístkov malo byť vyplatené
odstupné podľa prepočtov súdu v sume 12 050,26 eur.

19. Na čl. 295 a 563 spisu sa nachádza výplatná listina zamestnancov za obdobie 04/ 2014 zo dňa
15.5.2010.

20. Žalobca ako listinné dôkazy doručil aj novinový článok a debaty z denníka Pravda „Kto pomáha

konkurznej mafii“ čl. 102-108 spisu.

21. Žalobca vo svojom výsluchu potvrdil, že v súdom stanovenej lehote v rámci konkurzného konania
na výzvu súdu nereagoval uviedol, že po vzájomnej dohode s jeho právnym zástupcom, najprv vyplatil
dlhy a potom to preukázal konkurznému súdu. Tvrdil, že konkurzný súd mal jeho reakciu na výzvu

o preukázaní platobnej schopnosti 5 dní pred vyhlásením konkurzu. Ďalej opísal svoje podnikateľské
aktivitypredvyhlásenímkonkurzu,koľkomalzamestnancov,akýstrojovýparkatechnickézabezpečenie
a vybavenie, aký mal zisk, že súbežne pracoval na viacerých stavbách a jeho hlavnými partnermi
boli spoločnosti Agrako a Inžinierske stavby. Uviedol, že dôvodom ukončenia spolupráce s týmito
spoločnosťami bolo vyhlásenie konkurzu. Po vyhlásení konkurzu podnikal ale nie ako fyzická osoba, na

ktorú bol vyhlásený konkurz, firma existuje, je evidovaná v živnostenskom registri, avšak na túto firmu
nepodniká. Podniká na s.r.o. ktorú kúpil asi 4 mesiace po konkurze, ide o spoločnosť MM creative, s.r.o.,
ktorá má rovnaký predmet činnosti ako mal on pred vyhlásením konkurzu. K pečiatkam na Zmluve o
dielo z 8.1.2008, ktorú uzatvoril on ako fyzická osoba, pričom za zhotoviteľa je uvedená pečiatka MM
creative, s.r.o. uviedol, že pečiatka sa tam dostala omylom, keďže bol dobrým priateľom majiteľom

tejto firmy, ale jeho meno hneď uviesť nevedel. Pričom rovnaký omyl ohľadne pečiatky sa mu stal aj pri
Dohody o urovnaní z 7.11.2013. Zmluvy uzatváral v roku 2008 na objem prác v eurách. Ďalej uviedol,
že oznámenie z Inžinierskych stavieb o ukončení spolupráce mu prišlo tesne po vyhlásení konkurzu.
K odstupnému vyplatenému jeho zamestnancom uviedol, že spôsob skončenia pracovného pomeru
nevie, ale k skončeniu pracovného pomeru došlo na príkaz správcu konkurznej podstaty, mohlo isť o

15 až 20 zamestnancov, pričom len 3 alebo 4 sa stali zamestnancami spoločnosti MM creative, s.r.o.
K nemajetkovej ujme uviedol, že po vyhlásení konkurzu sa cítil ako zbitý pes, zhoršil sa mu zdravotný
stav, hospitalizovaný nebol, bol na infúziách, od vtedy je nervózny, pribral, odbornú pomoc nevyhľadal.
Z výpovedí žalobcu vyplynulo, že žije v tom, že konkurz bol vyhlásený vo februári nie v apríli 2010.

22. Svedok H. R., dlhoročný priateľ žalobcu a jediný konateľ a majiteľ spoločnosti AGRAKO s.r.o uviedol,
že so žalobcom začal spolupracovať niekedy v roku 2007, uvedené obdobie sa týka štátnych pôdnych
fondov v rokoch 2007-2013. V roku 2008 začali spolupracovať na niekoľkých objektoch, osvedčil sa. V
roku 2010 sa mu dostala informácia, že žalobca má problémy, že je v súdnych konaniach, že bol podanýnávrh na konkurz, potom sa mu ozval veľmi arogantný, nepríjemný pán, s tým, že všetko má uhradiť,
čo nebolo možné. Jediným dôvodom ukončenia spolupráce medzi jeho spoločnosťou a žalobcom bola
zmenakonateľa, nový konateľ-správcanemalzáujem snimi pokračovať vspolupráci.Pokiaľbysaten

pán nesprával tak, ako sa správal aj keď zmluvy bola ukončená pred vyhlásením konkurzu spolupráca by
bola obnovená. Stavby na ktorých sa podieľal žalobca dokončil s nejakými obtiažami a firmu MION už
na spoluprácu neoslovil. Svedok uviedol, že pozná spoločnosť MM creative, s.r.o. s pánom Ondričkom
spolupracuje roky dozadu, robí pre nich podružné práce, nemajú uzavretú rámcovú zmluvu ako v
minulosti.

23. Svedok R. F., bývalý zamestnanec žalobcu v súčasnosti zamestnanec spoločnosti MM creative,
s.r.o. kdepracuje akostavbyvedúci, opísalakofirmažalobcufungovala,koľkomalazamestnancov, aké
mala technické vybavenie, pred konkurzom, že sa to nedá porovnať so súčasnými aktivitami spoločnosti
MM creative, s.r.o.. Ďalej uviedol, že v spoločnosti žalobcudostal výpovede a odstupné, kedy to bolo
presný dátum uviesť nevedel, pripustil rok 2009, zhruba pol roka bol na podpore, potom sa zamestnal

v spoločnosti MM creative, s.r.o..

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

24. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

25. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

26. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

27. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
účinného v čase vydania uznesenia OS Prešov o vyhlásení konkurzu a vydania uznesenia odvolacieho
súdu, ktorým bolo uznesenie súdu I. stupňa zmenené a konkurzné konanie zastavené (ďalej len

zák. o zodpovednosti za škodu) Tento zákon upravuje podľa písm. a/. zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podľa písm. c /predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.

28. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zák. o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za podmienok

ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

29. Podľa § 3 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť
(ide o objektívnu zodpovednosť).

30. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zák. o zodpovednosti za škodu Vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1.škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak

31. Podľa § 5 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

32. Podľa § 6 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

33. Podľa § 6 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa § 6 ods. 3 zák. o zodpovednosti za škodu ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,

ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

35. Podľa § 15 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

36. Podľa § 15 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne,
je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

37. Podľa § 16 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

38. Podľa § 16 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu každý je povinný bez zbytočného odkladu na

požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre predbežné prerokovanie nároku

39. Podľa § 17 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

40. Podľa § 17 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

41. Podľa § 17 ods. 5 zák. o zodpovednosti za škodu v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri
uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

42. Podľa § 18 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne

vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

43. Podľa § 18 ods. 3 zák. o zodpovednosti za škodu súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí
ako tarifná odmena advokáta.

44. Podľa § 19 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky
odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené.45. Podľa § 19 ods. 2 zák. o zodpovednosti za škodu najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí
za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola

spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa §
7 a 8.

46. Podľa § 19 ods. 3 zák. o zodpovednosti za škodu lehota neplynie počas predbežného prerokovania
nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich

mesiacov.

47. Podľa § 25 ods. 1 zák. o zodpovednosti za škodu ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne
vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom (Obč. zákonníkom).

48. Podľa § 25 ods. 4 zák. o zodpovednosti za škodu spory vzniknuté z právnych vzťahov upravených

týmto zákonom rozhodujú súdy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 11 ods. 3 zákon č.7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinný v čase vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu a vydania uznesenia KS
Košice, ktorým bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zmenené a konkurzné konanie zastavené (ďalej

len ZKR) veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak je dlžník voči nemu viac ako 30
dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku a zároveň možno odôvodnene predpokladať platobnú
neschopnosť tohto dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak
je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch vykonateľných alebo písomne uznaných
peňažnýchpohľadávokaspoňdvochveriteľov,napriektomu,žebolveriteľmitýchtopohľadávokpísomne

vyzvaný na ich zaplatenie.

50. Podľa § 11 ods. 5 ZKR ak súd konkurzné konanie začaté na základe návrhu veriteľa na vyhlásenie
konkurzu zastaví z dôvodu osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka, veriteľ zodpovedá dlžníkovi, ako
aj iným osobám za škodu, ktorá im v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla, ibaže

preukáže, že pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu postupoval s odbornou starostlivosťou. Táto
zodpovednosť sa rovnako vzťahuje aj na štatutárny orgán alebo člena štatutárneho orgánu, ktorý
rozhodol v mene veriteľa o podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

51. Podľa § 12 ods. 2 ZKR návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať aj skutočnosti, z

ktorých veriteľovi vyplýva oprávnenie podať návrh a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka; k
návrhujeveriteľpovinnýpripojiťlistiny,ktorépreukazujúpohľadávku,ktorámuzakladáoprávneniepodať
návrh, a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Pohľadávka veriteľa, ktorý podáva návrh, sa
považuje za preukázanú, ak je uznaná dlžníkom na listine s úradne osvedčeným podpisom dlžníka alebo
doložená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Návrh je veriteľ povinný podať v dvoch

rovnopisoch spolu s prílohami.

52. Podľa § 14 ods. 1 ZKR ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené
náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí konkurzného konania. Inak
návrh na vyhlásenie konkurzu v rovnakej lehote uznesením odmietne. Uznesenie o začatí konkurzného

konania alebo uznesenie o odmietnutí návrhu súd doručí navrhovateľovi;

53. Podľa § 14 ods. 3 ZKR o začatí konkurzného konania súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením tohto uznesenia v Obchodnom vestníku sa začína
konkurzné konanie.

54. Podľa §14 ods. 5 ZKR Začatie konkurzného konania má tieto účinky: a/
dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť,
platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať
b/ na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie;

už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c/ na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom
začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon
zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebov pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo
výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu.

55. Podľa § 14 ods. 6 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, účinky začatia konkurzného konania
zanikajú vyhlásením konkurzu alebo zverejnením uznesenia o zastavení konkurzného konania v
Obchodnom vestníku. Uznesenie o zastavení konkurzného konania súd vždy bezodkladne po jeho
vydaní zverejní v Obchodnom vestníku.

56. Podľa § 19 ods. 1 ZKR ak sa konkurzné konanie začalo na základe návrhu veriteľa, súd do piatich dní
od začatia konkurzného konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis návrhu aj s prílohami spolu
s výzvou, aby sa do 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu a osvedčil svoju platobnú schopnosť
s poučením, že inak bude na jeho majetok vyhlásený konkurz; výzva sa nezverejňuje v Obchodnom
vestníku.

57. Podľa § 19 ods. 2 ZKR ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť podľa odseku 1, súd môže do
piatich dní od uplynutia lehoty podľa odseku 1 určiť dlžníkovi lehotu nie dlhšiu ako 10 dní na predloženie
ďalších dôkazov. Ak súd dlžníkovi lehotu na predloženie ďalších dôkazov neurčí alebo dlžník ani v
dodatočnej lehote určenej súdom neosvedčí svoju platobnú schopnosť, súd najneskôr do piatich dní
od uplynutia lehoty podľa odseku 1 alebo od uplynutia lehoty na predloženie ďalších dôkazov vyhlási

na majetok dlžníka konkurz, alebo dlžníkovi v rovnakej lehote ustanoví predbežného správcu, ak má
pochybnosti o jeho majetnosti.
58. Podľa § 19 ods. 3 ZKR ak dlžník v konkurznom konaní, ktoré sa začalo na základe návrhu veriteľa,
osvedčí svoju platobnú schopnosť, súd konkurzné konanie najneskôr do piatich dní od uplynutia lehoty
podľaodseku1alebooduplynutialehotynapredloženieďalšíchdôkazovuznesenímzastaví.Uznesenie

súd doručí účastníkom konkurzného konania; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku. Proti uzneseniu môže podať odvolanie veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. O
odvolaní odvolací súd rozhodne do 30 dní od predloženia veci.

59. Podľa § 20 ods. 1 ZKR ak súd v konkurznom konaní po tom, čo ustanovil dlžníkovi predbežného

správcu, zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu, konkurzné
konanie pre nedostatok majetku zastaví. Inak na majetok dlžníka najneskôr do 30 dní od ustanovenia
predbežného správcu vyhlási konkurz.

60. Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.

Právne posúdenie vecí:

61. Predmetom konania je náhrada škody vo výške 480 762,80 eur s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne od 12.11.2013 do zaplatenia a náhrada trov konania z dôvodu náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím - uznesením o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka (žalobcu) Michala
Ondričku vydaným OS Prešov v konkurznom konaní č. k. 1K/9/2010- 320 zo dňa 13.4.2010, ktoré KS
Košice na základe odvolania dlžníka uznesením č. k. 2CoKR/19/2010-420 zo dňa 11.5.2010 zmenil tak,

že konkurzné konanie zastavil.

62. Výšku škody žalobca špecifikoval ako
ušlý zisk - zníženie príjmov a ziskov ku ktorým by nebolo došlo nebyť vyhlásenia konkurzu v spoločnosti
AGRAKO, s.r.o v sumách 251 00,08 eur a 251 045,- eur a v spoločnosti Inžinierske stavby, a.s. v sume

141 410,21 eur, spolu ušlý zisk 643 455,29 eur, z ktorej sumy si uplatňuje sumu uvedenú v žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku v sume 448 506,30 eur.
Odstupné - 12 050,24 eur
Nemajetková ujmy - 16 885 eur
Náklady na predbežné prerokovanie nároku 3 321,26 eur.

63. Keďže súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v súlade s jeho právnym
názorom vychádzal zo skutočností, že uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 1K9/2010- 320 zo dňa
13.4.2010, ktoré KS Košice na základe odvolania dlžníka uznesením č. k. 2CoKR/19/2010-420 zo dňa11.5.2010 zmenil tak, že konkurzné konanie zastavil je nezákonným rozhodnutím a následne skúmal
ďalšie zákonné podmienky zodpovednosti za škodu, teda či žalobcovi vznikla škoda a ak áno, či existuje
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody.

64. Tak ako to vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol odvolací súd (bod 31) o vzťah príčinnej
súvislosti (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla
škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda, ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného
rozhodnutia ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu

nenastáva, príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by
škodlivý následok nenastal. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočnosti
prichádzajúcich do úvahy ako príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom
prípade spája. Príčina musí mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody, príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná
tam, kde do deja vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť,

ktorá je pre vznik škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá
nemá vecný vzťah k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu.

65. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, súd má za to, že ak žalobcovi vznikla škoda
tak, ako to podanou žalobou tvrdí, táto škoda nie je v príčinnej súvislosti s napadnutým nezákonným

rozhodnutím, t.j. uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 1K/9/2010- 320 zo dňa 13.4.2010.

66. V prvom rade súd poukazuje na časové súvislosti medzi dňom vydania nezákonného rozhodnutia
a momentom nastania skutočnosti od ktorých žalobca odvodzuje vznik škody.

67. Súd opakovane poukazuje na jednotlivé časové momenty konkurzného konania, ktoré nepochybne
vyplývajú z pripojeného konkurzného spisu OS Prešov sp. zn. 1K/9/2010, a to návrh na vyhlásenie
konkurzu bol doručený konkurznému súdu dňa 5.2.2010, uznesenie o začatí konkurzného konania bolo
vydané dňa 15.2.2010, právoplatné dňa 19.2.2010. Výzva žalobcovi na osvedčenie platobnej schopnosti
zo dňa 19.2.2010, doručená žalobcovi do vlastných rúk dňa 23.2.2010. Ustanovený predbežný správca,

Mgr. Radovan Muzika, uznesením zo dňa 10.3.2010, právoplatné dňa 16.3.2010. Dňa 13.4.2010
vyhlásený konkurz a v rovnaký deň žalobca doručil súdu dodatočné osvedčenie svojej platobnej
schopnosti. Oznámenie o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19.4.2010. KS
Košice zmenil uznesenie o vyhlásení konkurzu uznesením z 11.5.2010, uznesenie publikované v
Obchodnom vestníku elektronický dňa 11.5.2010 a reálne 14.5.2010. Teda reálne konkurz na majetok

žalobcu bol vyhlásený v období od 13.4.2010 do 11.5.2010, publikovaný v obchodnom vestníku od
19.4.2010 do 14.5.2010 ( teda necelý mesiac).

68. Nezákonné rozhodnutie, ktoré je prvou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu pri výkone
verejnej moci bolo vydané dňa 13.4.2010, avšak žalobca v konaní produkoval dôkazy z ktorých vyplýva,

že k vzniku škody titulom ušlého zisku došlo pred týmto dátumom. Žalobca preukazoval, že jeho
obchodní partneri t.j. spoločnosť AGRAKO, s.r.o. a Inžinierske stavby, a.s. s ním rozviazali obchodnú
spoluprácu pred týmto dátumom.

69. So spoločnosťou AGRAKO, s.r.o. malo dôjsť k ukončeniu spolupráce dňom 25.2.2010, čo

nepochybne vyplýva z listinných dôkazov doložených žalobcom a ktoré sa nachádzajú na čl. 248,
257 a 541 spisu. K dôkazom doloženým ohľadne obchodnej spolupráce s touto spoločnosťou súdu
nedá poukazuje na dôvodné pochybnosti, ktoré vzniesol sám žalobca, keď ako dôkazy o existencií
zmluvného vzťahu doložil niekoľko Zmlúv s touto spoločnosťou, s rôznym objemom prác, ktoré mali
byť uzavreté v roku 2008, pričom objem prác bol dohodnutý na menu euro, avšak takáto mená

platila až od roku 2009. Ďalej doložil zmluvy opatrené pečiatkami iného subjektu, ktorého sa stal
konateľom,vrovnakommesiaci,akonajehomajetokbolvyhlásenýkonkurz,aj keď satentoomyl snažil
vysvetliť, súd sa musel stotožniť s argumentáciou žalovanej, ohľadne tohto omylu. Súd musí poukázať
aj na rozpor výpovede svedka R. s predloženými listinnými dôkazmi. Svedok uvádzal, že jediným
dôvodom ukončenia spolupráce bolo arogantné správanie sa nového konateľa - správcu. Z pripojeného

konkurzného spisu vyplýva, že predbežný správca bol ustanovený uznesením zo dňa 10.3.2010,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.3.2010, avšak z listín (čl. 248, 257 a 541 spisu) vyplýva,
že k ukončeniu spolupráce došlo dňa 25.2.2010, teda ešte pred ustanovením predbežného správcu
a teda arogantne správanie sa správcu nemohlo byť dôvodom ukončenia spolupráce. K výpovedítohto svedka, že nebyť vyhlásenia konkurzu bol by obnovil spoluprácu so žalobcom súd dodáva, že
konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený necelý kalendárny mesiac, k ukončeniu spolupráce došlo
viac ako mesiac a pol pred vyhlásením konkurzu, dokonca pred ustanovením predbežného správcu,

a teda túto výpoveď možno chápať skôr ako snahu svedka pomôcť žalobcovi v tomto konaní, nie
myslenú vážne, že skutočne by došlo k obnoveniu spolupráce. Podľa názoru súdu svedok ani nemal
dôvod so žalobcom ukončiť spoluprácu spôsobom a z dôvodov aké mal súd preukázané. Svedok ako
dôvod ukončenia spolupráce uviedol Čl. 10 Zmluvy t.j. odstúpil od zmluvy z dôvodu hrubého, alebo
opakovaného porušenia zmluvy čo špecifikoval ako citujem: „ Vaša firma je v konkurze z tohto dôvodu

s ňou musíme k dnešnému dňu t.j. 25. februára 2010 ukončiť spoluprácu“. Teda ukončeniu spolupráce
s touto spoločnosťou nie je žiadnym spôsobom ovplyvnené vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu.
Súd má za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou,
ktorá mu vznikla titulom ušlého zisku z dôvodu ukončenia spolupráce so spoločnosťou Agrako, s.r.o. v
sumách 251 008,08 eur a 251 045 eur.

70. So spoločnosťou Inžinierske stavby, a.s. malo dôjsť k ukončeniu spolupráce dňom 18.2.2010,
čo vyplýva z listín na čl. 263 a 549 spisu. Sám žalobca pred súdom tvrdil, že oznámenie o ukončení
spolupráce mu prišlo tesne po vyhlásení konkurzu ale súdu predložil potvrdenia, ktoré sú datované
dňom 3.7.2013 a 27.5.2013 (viac ako tri roky po vyhlásení konkurzu). Súd taktiež musí poukázať
na dátumy jednotlivých cenových ponúk, ktoré sú z obdobia pred vyhlásením konkurzu (9.3.2010,

26.3.2010, 1.4.2010) ako aj z obdobia po zastavení konkurzného konania (15.5.2010 a 7.6.2010),
pričom obdobia vyhláseného konkurzu sa týkala len ponuka z 29.4.2010. Aj tu sa musí súd stotožniť
s argumentáciou žalovanej, že predloženie cenovej ponuky neznamená, že by bola druhou stranou
akceptovaná. Naviac žalobca predkladal spoločnosti Inžinierske stavby, a.s. cenové ponuky napriek
tomu, že už dňa 18.2.2010 mu bolo oznámené, že s ním končia spoluprácu. Teda zo strany žalobcu

nebolo nepochybne preukázané, že v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia - uznesenia OS
Prešov sp. zn. 1K/9/2010 zo dňa 13.4.2010 mu vznikla škoda titulom ušleho zisku v spoločnosti
Inžinierske stavby a.s. v sume 141 410,21 eur.

71. K odstupnému. Žalobca v žalobe tvrdí, že na príkaz správcu konkurznej podstaty bol nútený

zamestnancom dať výpovede z pracovného pomeru a následne vyplatiť odstupné. Vo svojej výpovedí
žalobca nevedel uviesť spôsob skončenia pracovného pomeru so zamestnancami. Žalobca súdu
nepredložil dôkaz o skončení pracovného pomeru so zamestnancami. Ak bola zamestnancom daná
výpoveď v čase po vyhlásení konkurzu na majetok žalobcu, takéto oprávnenie vyplývalo len správcovi
konkurznej podstaty, nie žalobcovi a žalobca tak nemohol učiniť na príkaz správcu, ako to tvrdí. Pokiaľ

súd bude vychádzať z obsahu pripojeného konkurzného spisu, konkrétne z obsahu odvolania žalobcu
voči uzneseniu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok (čl. 416 pripojeného konkurzného spisu)
žalobca v ňom uvádza, že správca konkurznej podstaty mu oznámil dňa 27.4.2010, že v najbližšej dobe
bude nútený prijať opatrenia na odhlásenie odberu elektriny, vody, plynu a na skončenie pracovného
pomeru výpoveďou so zamestnancami. To znamená, že ak ešte 27.4.2010 nebola zamestnancom daná

výpoveď,kudňu15.5.2010,kedybolazamestnancomvyplatenámzda,zamestnancomnemohlauplynúť
dvoj alebo trojmesačná výpovedná lehota. Z tohto dôvodu, je zrejmé, že pokiaľ zamestnanci žalobcu
dostali výpoveď pred vyhlásením konkurzu, vyplatenie odstupného nebolo v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná v priebehu konania nenamietala spôsob
skončenia pracovného pomeru a pravosť listín, súd dáva do pozornosti skutočnosť, že žalovaná už

vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.4.2014 poukázala na nepreukázanie skutočnosti zo strany
žalobcu, aby došlo k rozviazaniu pracovných pomerov so zamestnancami a v akej výške jednotlivým
zamestnancomvyplatilžalobcaodstupnépričomfotokópiuvýplatnejlistinyza04/2010otomniejedôkaz
(čl. 74 spisu).

72. K argumentácií právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 12.11.2019 o tom, že žalovanou je
stále štát a pokiaľ škoda bola spôsobená iným subjektom - napr. daňovým úradom mala žalovaná vec
postúpiť príslušnému subjektu a jeho o tom upovedomiť. Súd sa musí stotožniť s reakciou žalovanej, že
žalobca sám podanou žalobou, ale aj nárokom uplatneným u žalovanej na predbežné prerokovanie
nároku za nezákonné označil rozhodnutie OS Prešov sp. zn. 1K/9/2010 o vyhlásení konkurzu zo

dňa 13.4.2010, od tohto nezákonného rozhodnutia odvíja svoje nároky. Žalobca sa nedožadoval
nároku na náhradu škody na základe iného nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného
postupu a keďže svoj nárok odvíjal od rozhodnutia súdu je daná pasívna legitimácia žalovanej vrátane
subjektu, ktorý koná za štát. Ako dôvod pre ktorý mal konkurzný súd konkurzné konanie zastaviť, akouvádza žalobca v žalobe, čo podčiarkuje nezákonnosť rozhodnutia - uznesenia o vyhlásení konkurzu,
poukázal na protiprávnosť spočívajúc v šikanóznom výkone práva navrhovateľom (DÚ Prešov), pričom
šikanózny výkon práva navrhovateľom je dôvodom nezákonnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu nie

samotným dôvodom uplatneného nároku. Na pojednávaní dňa 12.11.2019, ale aj podaním zo dňa
11.11.2019 sa právny zástupca žalobcu snažil navodiť dojem, že nezákonným bolo celé konanie
ktoré predchádzalo vyhláseniu konkurzu, že v reťazci príčinných súvislosti, bolo vyhlásenie konkurzu
na osobu žalobcu len poslednou fatalizujúcou ranou, pričom nezákonnosť tohto rozhodnutia plynie
z rozhodnutia druhoinštančného konkurzného súdu, že konkurzné konanie od jeho začatia až po

vyhlásenie konkurzu je potrebné chápať ako celok, vrátane rozhodnutie a vyhlásení konkurzu, a od
celého konkurzného konania žalobca odvíja svoje nároky, pričom poukázal na rozhodnutie ÚS SR. V
tejto súvislosti súd uvádza, že právny zástupca žalobcu neučinil príslušný procesný úkon v tomto
smere, že svoj nárok neodvíja len od nezákonného rozhodnutia - uznesenia o vyhlásení konkurzu (ako
to bolo tvrdené od začatia tohto konania), ale aj z iných dôvodov. Rozhodnutie ÚS SR, na ktoré poukázal
právny zástupca žalobcu nie je použiteľné v tomto konaní, keďže sa týka trestnej veci. V rámci civilných

konaní aj konkurzného konania existuje právna úprava, ktorá upravuje zodpovednosť za škody aj v
jednotlivých štádiách konkurzného konania.

73. Konkurzný súd v súlade s § 14 ods. 1 ZKR bol povinný do 15 dní od obdržania návrhu vydať
rozhodnutie - uznesenie o začatí konania. Ak bol daný návrh na začatie konanie nedôvodne zodpovedá

veriteľ dlžníkovi za škodu, ktorá mu v súvislosti s účinkami začatia konkurzného konania vznikla v
zmysle 11 ods. 5 ZKR. Súd zdôrazňuje, že toto súdne konanie je vedené od roku 2013 nielen v tomto
konaní, ale ani v konaní o predbežnom prerokovaní nároku, žalobca ako prvý predpoklad nároku na
priznanie náhrady škody neoznačil iné rozhodnutie či nezákonný postup (nesprávny úradný postup)
ako rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K/9/2010 zo dňa 13.4.2010 o vyhlásení konkurzu

na jeho majetok. Aj z rozhodnutia odvolacieho súdu v tomto konaní bod 31 vyplýva, že vzhľadom k
prijatiu záveru o existencii nezákonnosti rozhodnutia (t.j. uznesenia o vyhlásení konkurzu) ako prvej
podmienke zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci bude úlohou súdu prvej inštancie
skúmať ďalšie zákonné podmienky zodpovednosti za škodu, teda či žalobcovi vznikla škoda a ak áno, či
existuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. O vzťah príčinnej súvislosti

(tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa jedná, ak vznikla škoda
následkom nezákonného rozhodnutia teda, ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia
ku škode by nedošlo.

74. V rámci konkurzného konania je potrebné poukázať na jednotlivé fázy konania a to fázu od podania

návrhu po vydanie uznesenia o začatí konkurzného konania, od začatia konkurzného konania do
vyhlásenia konkurzu a fázu po vyhlásení konkurzu. S každou s týchto fáz konkurzného konania zákon
spája iné účinky. Fáza podania návrhu a vydania uznesenia o začatí konkurzného konania neznamená
ešte, že na majetok dlžníka bude vyhlásený konkurz. Ako to vyplýva z výpovedí samotného žalobcu
ten žil v tom, že podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu je už na neho vyhlásený konkurz a v

konaní tvrdí, že škoda mu vznikla v súvislosti s vyhlásením konkurzu, avšak z výsledkov vykonaného
dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že ak žalobcovi vznikla škoda bolo to vo fáze do vydania
uznesenia o vyhlásení konkurzu, t.j. do 13.4.2010 a teda súd nemal preukázanú príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, t.j. prvou podmienkou zodpovednosti štátu za škodu
pri výkone verejnej moci a škodou. Súd nemal preukázané, že žalobcovi vznikla škoda následkom

nezákonného rozhodnutia - uznesenia o vyhlásení konkurzu teda, nemal preukázané, že nebyť vydania
nezákonného rozhodnutia ku škode by nedošlo.

Nemajetková ujmy a náklady súvisiace s predbežným prerokovaním nároku

75. Keďže súd má za to, že v súvislosti s nezákonným rozhodnutím neexistuje kauzály nexus, t.j.
príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím nie je dôvod ani na priznanie nákladov
súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku a nemajetkovej ujmy.

76. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného a vedľa
nepriaznivých dôsledkov môže zahŕňať aj iné negatívne dopady nesprávneho úradného postupu,
či nezákonného konania, ktoré môže zasahovať do osobnostnej integrity poškodeného. Peňažná
kompenzácia je v zákone označená ako spôsob subsidiárneho odškodnenia, ktoré nastupuje až vtedy,ak nie je možné vzniknutú nemajetkovú ujmu uhradiť inak. Vzhľadom na to, že nemajetková ujma
vzniknutá porušením osobnostných práv sa ani nedá odškodniť a jej rozsah nie je možné kvantifikovať
a vyčísliť. Namiesto nej je možné poskytnutie zadosťučinenia s tým, že pokiaľ ide o vyjadrenie miery

akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby spoločnosti, treba vychádzať z následnej
reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, či v inom prostredí fyzickej osoby. Preto je potrebné
prihliadať na dopad nezákonného rozhodnutia do osobnostnej sféry poškodeného, nepriaznivosť jeho
vplyvu na povesť poškodeného a doterajší spôsob života a podobne.

77. Úlohou žalobcu, preto bolo náležite preukázať, že práve vydaním nezákonného rozhodnutia o
vyhlásení konkurzu na jeho majetok došlo k takému závažnému zásahu do osobného života žalobcu
v prostredí, v ktorom žije a v spoločenskom uplatnení, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej
ujmy. Základom pre priznanie tohto nároku bolo presvedčivo zistiť, že žalobcovi vznikla ujma v
príčinnej súvislosti s rozhodnutím, ktoré bolo následne pre nezákonnosť zrušené. Súd má za to, že tieto
skutočnosti žalobca nepreukázal.

78. Možno prisvedčiť námietkam žalovanej, že žalobca neuviedol relevantné skutočnosti pre
odôvodnenie vzniku nemajetkovej ujmy. Pre posúdenie vzniku a závažnosti nemajetkovej ujmy nemôže
byť zohľadnený postup DÚ Prešov. Ak zo strany DÚ Prešov došlo k šikanóznemu výkonu práva, teda k
nesprávnemu úradnému postupu a v súvislosti s tým vznikla žalobcovi akákoľvek ujma, ide o osobitný

nárok, nezávislý od nároku, ktorý je predmetom konania. Pred súdom žalobca uviedol, že po vyhlásení
konkurzu sa cítil ako zbitý pes, bol na infúziách, hospitalizovaný nebol, odbornú pomoc nebol nútený
vyhľadať. V tejto súvislosti musí súd poukázať na skutočnosť, že konkurz na majetok žalobcu na základe
nezákonného rozhodnutia bol vyhlásený necelý kalendárny mesiac, v rámci tohto kalendárneho
mesiaca sa žalobca stal jediným konateľom spoločnosti (MM creative, s.r.o. ) s rovnakým predmetom

podnikania. Keďže žalobca ako fyzická osoba, bol zapísaný ako jediný konateľ obchodnej spoločnosti v
čase tesne po vyhlásení konkurzu je nepochybné, že nebola znížená do žiadnej miery jeho dôstojnosť
alebo vážnosť v rodinnom, spoločenskom či podnikateľskom prostredí.

79. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu sporu, v ktorej záujme je,

aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou účastníkom tvrdená, bola v konaní
preukázaná tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného
právaamátiežjedineprocesnýúčel,ažvosvetletakejdôkaznejsituácie,keďaktívnastrana bezozbytku
splní si svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena,
pretože jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá

skutočnosť, rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia
dôkazov neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli
rozhodne nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej
záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

80. Z takto vyššie popísaných zistených skutkových okolností súd dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal bez pochybností, že mu vznikla nemajetková ujma výhradne v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím, a nie v dôsledku iných skutočnosti.

81. Nedôvodný je aj žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch na

predbežné prerokovanie nároku v sume 3 321,26 eur, tu súd poukazuje na argumentáciu žalovanej,
ktorá uviedla, že v zmysle zákona o náhrade škody náklady spojené s predbežným prerokovaním
nároku nie sú súčasťou trov konania a tieto nie sú súčasťou náhrady škody podľa zákona o náhrade
škody. Ak sa aj súd stotožni s tvrdením žalobcu, že náklady na predbežné prerokovanie nároku patria
žalobcovi ako príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. tento nárok priznať nemôže,

pretože žalobca nepreukázal jednak jeho vznik ani výšku. Súdu nebolo predložené vyúčtovanie trov
právneho zastúpenia ani doklad o ich úhrade.

82. K tvrdeniu žalobcu, že ak mu nebude priznaná žiadna náhrada niet spravodlivosti, súd poukazuje
na to, že žalobca podanou žalobou sám určil mantinely v rámci ktorých sa dožaduje súdnej ochrany.

Žalobca sám označil základne atribúty uplatneného nároku na náhradu škody voči štátu v režime zákona
č. 514/2003 Z.z. ( rozhodnutie vydané orgánom verejnej moci a to uznesenie OS Prešov sp. zn.
1K/9/2010 zo dňa 13.4.2010). Súd ďalej upriamuje pozornosť na samotný pojem „spravodlivosť“.
Spravodlivosť nie je subjektívny pojem, aj keď strana môže subjektívne pociťovať, že ak nie je v konaníúspešnou niet spravodlivosti. Spravodlivosť v rámci súdneho konania znamená, že každé rozhodnutie
by malo byť nielen zákonné ale aj spravodlivé. Princíp spravodlivosti je jedným z najdôležitejších
princípov sporového konania. Spravodlivosť predstavuje koncept zahŕňajúci spravodlivosť, rovnosť a

spravodlivé zaobchádzanie ktorého obsahom je predovšetkým jeho uplatňovanie vo svetle konkrétnych
okolností každého sporového konania. Napriek skutkovým okolnostiam, ktoré sa zdajú vzhľadom na
zákonnú úpravu pomerne jednoducho preskúmateľné, nemôže súd rozhodnúť bez prihliadnutia na vyšší
princíp spravodlivosti, ktorému je v každom súdnom konaní potrebné „podriadiť“ rozhodovanie vo veci
samej. Princíp spravodlivosti predstavuje okrem iného aj „férovosť“, teda prejednanie okolností konania

čestne a poctivo v ich spoločnej súčinnosti. Spravodlivým rozhodovaním súd aplikuje aj rímsko-právnu
zásadu „ex aequo et bono“, podľa ktorej by mal postupovať podľa zásad slušnosti a spravodlivosti, podľa
slušného a dobromyseľného uváženia, a nie podľa prísne formálneho právneho spôsobu uvažovania
a rozhodovania. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať
k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom
právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho

ktorého záujmu chráneného príslušnou normou (nález Ústavného súdu SR č. 2221/07 z 19.3.2008). V
materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva, ale predovšetkým o dodržiavanie takých
pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Súdu
jednoznačne vždy prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť
nespravodlivé dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby ju takouto interpretáciou pomocou redukcie

"ad absurdum" odmietol a zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude
racionálny a spravodlivý. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol Český Ústavný súd keď v jednom zo
svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať
k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom
právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho,

ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II.ÚS
222/07).

83. Vychádzajúc z takto formulovaných princípov spravodlivosti a férovosti súdu nedá zdôrazniť, že do
značnej miery si žalobca sám tým, že nereagoval na výzvu konkurzného súdu na osvedčenie svojej

platobnej schopnosti zavinil nepríjemnosti. Bola len zhoda náhod, že v rovnaký deň ako on doložil do
podateľne konkurzného súdu doklady dodatočne osvedčujúce jeho platobnú schopnosť, v ten istý deň
bol aj vyhlásený konkurz. V rámci organizácie práce súdov je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou,
že podanie žalobcu sa v ten istý deň nedostalo k sudcovi, ktorý vo veci rozhodoval. Z oboznámeného
konkurzného spisu nevyplýva, ako to tvrdil, žalobca, resp. jeho právny zástupca, aby pred vyhlásením

konkurzu sa uskutočnilo pojednávanie, resp. stretnutie účastníkov konkurzného konania a konkurzný
súd mal mať vedomosť o jeho platobnej schopnosti. Aj tretia správa predbežného správcu bola súdu
doručená v rovnaký deň t.j. 13.4.2010, ale len faxom, doplnená písomne bola 14.4.2010. Ďalej súdu
nedá uviesť, že žalobca ako to vyplýva z jeho podania doručeného konkurznému súdu dňa 13.4.2010,
ktorým osvedčuje svoju platobnú schopnosť už dňa 24.3.2010 disponoval potvrdením navrhovateľa

konkurzného konania ( DÚ Prešov) o výške jeho záväzku, ale konkurznému súdu ho predložil až po
19 dňoch. Na výzvu konkurzného súdu, ktorú prevzal dňa 23.2.2010 do vlastných rúk, na preukázanie
svojej platobnej schopnosti zareagoval až skoro po dvoch mesiacoch, výzvu súdu ignoroval napriek
tomu, ako to tvrdí v tomto konaní, keď jeho zmluvní partneri s ním z dôvodu vyhlásenia konkurzu
končili záväzkovo právne vzťahy ako preukázal už dňa 18.2.2010 a 25.2.2010. Aj tu musí súd

poukázať na časové súvislosti, keď uznesenie o začatí konkurzného konania bolo žalobcovi doručené
dňa23.2.2010akukončeniu spoluprácesobchodnýmipartnermimalodôjsťdňa18.2.2010a25.2.2010.

84. Žalobca si nepočínal tak ako to ukladá ustanovenia § 415 Obč. zák. tak, aby nedochádzalo ku
škode na jeho majetku. Uvedené ustanovenie predpokladá, že od každého je možné v zásade očakávať,

že sa bude správať ako priemerne rozumná osoba a ukladá každému povinnosť zachovávať taký
stupeň opatrnosti, ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne
požadovať. V rámci konkurzného konania žalobca sa nesprával prevenčne (ako primerane rozumná
osoba) a v dôsledku tohto jeho konania, resp. nekonania (nereagovanie na výzvu konkurzného súdu)
došlo k škode na jeho majetku, ktorá však ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania nebola

v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím - uznesením o vyhlásení konkurzu.

85. Súd rešpektujúc princípy férovosti a spravodlivosti tak ako sú vyššie opísané dospel k záveru, že
žalobe tak ako bola podaná nie je možné vyhovieť a ako nedôvodnú pre neexistenciu príčinnej súvislostimedzi nezákonným rozhodnutím (uznesením o vyhlásení konkurzu) a škodou žalobu v celom rozsahu
zamietol. Ak žalobcovi vznikla škoda táto nebola v príčinnej súvislosti s rozhodnutím OS Prešov sp. zn.
1K/9/2010 zo dňa 13.4.2010 o ktorý žalobca opiera svoj nárok.

Nevykonanie navrhovaných dôkazov

86. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov - zistenie u predchádzajúceho právneho

zástupcu žalobcu, či bolo resp. nebolo pojednávanie v konkurznom konaní, súd poukazuje na
ustanovenie § 153 C.s.p. v zmysle ktorého, sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

87. Žalobca podal žalobu na súd 14.11.2013, teda za účinnosti Občianskeho súdneho konania
(konanie prebieha už viac ako 6 rokov), avšak Civilný sporový poriadok je účinný od 1.7.2016 žalobca
navrhol vykonanie dôkazu na pojednávaní dňa 12.11.2019. Podľa názoru súdu žalobcovi nič nebránilo,
pokiaľ by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, aby vykonanie takéhoto
dôkazu, predložil súdu skôr, už po nadobudnutí účinností C.s.p., resp. v lehote na základe

výzvy súdu v ktorej bol na sudcovskú koncentračnú zásadu upozornený, nie na pojednávaní, naviac
za situácie, keď konkurzný spis Okresného súdu Prešov je pripojený k tomuto spisu a žalobca, resp.
jeho právny zástupca mohol doňho nahliadnuť. Súd poukazuje na ústavné právo každej strany sporu,
aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov. Odročenie pojednávania
za účelom zistenia či bolo alebo nebolo pojednávanie v konkurznom konaní je konaním, ktoré možno

charakterizovať ako umele predlžovanie súdneho sporu za situácie, keď z oboznámeného konkurzného
spisu mal súd nepochybne preukázané, že žiadne pojednávanie či stretnutie sudcu a účastníkov
konkurzného konania nebolo. Naviac plná moc udelená žalobcom právnemu zástupcovi v konkurznom
konaní bola z 16.4.2010 (čl. 411 konkurzného spisu), teda až po vyhlásení konkurzu. Z uvedeného
dôvodu súd tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol.

Trovy konania

88. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

89. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

91.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

92. Žalovaná mala plný úspech vo vecí, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % od neúspešného žalobcu s tým, že výšku trov konania určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu
po právoplatnosti veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa §
77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360
ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.