Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 24, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118379827
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6118379827.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Československá
obchodnábanka,a.s.,sosídlomŽižkova11,81102Bratislava,IČO:36854140,zastúpenýadvokátskou
kanceláriou: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Jahodná 3369/9, Poprad, IČO: 35 885 459, proti žalovaným
v rade: 1. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., č. XXX, 2. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, o
zaplatenie sumy 7 808,25 Eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej 2. proti rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky č. k. 17Csp/4/2019-252 zo dňa 12. novembra 2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. m e n í tak, že žalobcovi p r i z n
á v a nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu
77,66 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 2. rade v rozsahu
100 %, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade

o d ô v o d n e n i e :

1. Zhora uvedeným rozsudkom, Okresný súd Nové Zámky, ako súd prvej inštancie uložil žalovaným
1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 7 808,25 Eur a úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 6 619,78 Eur od 13.02.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1. a 2. v rozsahu
100 % (II. výrok). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 497 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 9,
§ 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“).
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2018
domáhal od žalovaných 1. a 2. spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 8 839,37 Eur, úroku vo výške
4,28 % ročne zo sumy 6 619,78 Eur od 13.02.2018 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 7 808,25 Eur od 13.02.2018 do zaplatenia titulom zmluvy o poskytnutí hypotekárneho

úveru č. 331286, zo dňa 09.06.2018, na základe ktorej žalobca ako veriteľ, poskytol žalovaným 1. a
2. ako spoludlžníkom hypotekárny úver 28 000 Eur za účelom kúpy nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa
dohodli na pohyblivej úrokovej sadzbe, v čase uzavretia zmluvy vo výške 4,28 % ročne a dobe splatnosti
úveru 30 rokov. Splácanie úveru bolo dohodnuté v mesačných splátkach po 138,24 Eur, splatných k15. dňu tohto ktorého mesiaca. Pohľadávka z úverového vzťahu bola zabezpečená záložnou zmluvou
zo dňa 09.06.2014, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť: 2- izbový byt č. X, nachádzajúci sa v L., v
bytovom dome so súp. č. XXX, zapísanom na LV č. XXXX. Záložcami boli B. a C. M.. Podľa čl. VIII

bod 9 úverovej zmluvy v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníkov /žalovaných 1.
a 2./ bol žalobca ako veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť, či požadovať okamžité splatenie úveru a
príslušenstva. Keďže žalovaní 1. a 2. úver riadne nesplácali a boli v omeškaní s úhradou dlžnej sumy,
žalobca ich listom z 10.01.2017 vyzval k náprave a upozornil ich na to, že ak k náprave nedôjde, pristúpi
k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru. Keďže napriek výzve a upozorneniu žalovaní dlžné splátky

žalobcovi neuhradili, tento ku dňu 15.05.2017 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Pohľadávka bola
ku dňu zosplatnenia, t. j. ku dňu 15.05.2017 vo výške 27 420,61 Eur a pozostávala z istiny úveru 27
087,34 Eur a zo zmluvných úrokov 331,47 Eur a zo zákonných úrokov 1,80 Eur. Následne žalobca
pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby realizovanej podľa zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Po zosplatnení pohľadávky žalovaní 1. a 2. čiastočne plnili,
dňa 15.06.2017 uhradili sumu 40,09 Eur, dňa 17.07.2017 sumu 40,09 Eur a následne sumu 36,86

Eur. Uvedená suma spolu vo výške 117,04 Eur bola žalobcom započítaná na pohľadávku istiny. Dňa
26.01.2018 sa uskutočnila dražba, dražená nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 22 300 Eur. Po
uspokojení nákladov dražby v sume 1 949,48 Eur, bola zvyšná, dražbou získaná suma vo výške
20 350,52 Eur, použitá na úhradu istiny úveru. Po zaúčtovaní výťažku dražby na istinu pohľadávky,
predstavovala ku dňu 12.02.2018 pohľadávka žalobcu sumu 8 839,37 Eur a pozostávala z istiny úveru 6

619,78 Eur a neuhradený zmluvný úrok z úveru vo výške 1 188,47 Eur, z vyčísleného úroku z omeškania
1 031,12 Eur. Uvedenú sumu 8 839,37 Eur spolu s nevyčísleným úrokom z úveru a z nevyčísleným
úrokom z omeškania, tak ako to bolo uvedené v žalobe, si žalobca uplatnil v tomto konaní návrhom na
vydanie platobného rozkazu, podaným na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Pred vydaním platobného
došlozpodnetuOkresnéhosúduBanskáBystricazostranyžalovanéhokčiastočnémuspäťvzatiužaloby

postupom podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. V zmysle tohto čiastočného späťvzatia bol dňa
17.12.2018 v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, ktorým kauzálne príslušný Okresný súd
Banská Bystrica zaviazal žalovaných 1. a 2. spoločne a nerozdielne k úhrade sumy 7 808,25 Eur /
neuspokojená istina 6 619,78 Eur + zmluvný úrok 1 188,47 Eur vyčíslený za obdobie do 12.02.2018/
a k úhrade nevyčísleného úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 6 619,78 Eur /istina úveru/ od

13.02.2018 do zaplatenia. Žalovanému 1. sa platobný rozkaz doručiť nepodarilo. Žalovaná 2. voči nemu
podala odôvodnený odpor. Z dôvodu, že žalovaná v rade 2. podala voči platobnému rozkazu odpor,
žalovanému 1. sa zase nepodarilo platobný rozkaz doručiť a žalobca súčasne navrhol pokračovať v
konaní, Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Nové Zámky podľa § 13, § 10 a
14 CSP v spojení s § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. Okresný súd na prejednanie

veci nariadil pojednávanie. Strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobca ešte pred tým, ako bola
žaloba doručená žalovaným 1. a 2. a pred vydaním platobného rozkazu v upomínacom konaní, súhlasil s
vydaním platobného rozkazu postupom podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z., t.j. platí, že vo zvyšnej
časti vzal žalobca žalobu späť a konanie sa v tejto časti zastavilo zo zákona. Predmetom konania je v
vzhľadom na uvedené v súčasnosti suma 7 808,25 Eur/neuspokojená istina 6 619,78 Eur + zmluvný

úrok 1 188,47 Eur vyčíslený za obdobie do 12.02.2018/ a nevyčíslený úrok z omeškania 5 % ročne
zo sumy 6 619,78 Eur /istina úveru/ od 13.02.2018 do zaplatenia. Súd skúmal, či nárok na zaplatenie
tejto pohľadávky žalobcu je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
založenými v spise, vypočul žalovaných, pričom zistil nasledovný skutkový stav: Zo zmluvy o poskytnutí
hypotekárneho úveru č. 331286 zo dňa 09.06.2014 súd zistil, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným

1. a 2. ako dlžníkom úver na kúpu nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve a to vo výške 28 000 Eur.
Úver bol poskytnutý s dohodnutou úrokovou sadzbou 4,28 % ročne s platnosťou do 17.06.2019, so
súčasne dohodnutým spôsobom prípadnej zmeny úrokovej sadzby počas splácania úveru. Podmienky
splácania úveru boli dohodnuté v čl. VI úverovej zmluvy. Pohľadávka žalobcu, t. j. veriteľa z úverového
vzťahu bola zabezpečená zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnostiam, na kúpu

ktorých bol úver poskytnutý. Nakoľko si žalovaní 1. a 2. ako dlžníci zo zmluvy riadne svoju povinnosť
zo zmluvy neplnili, úver riadne nesplácali, žalobca najskôr dlžníkov vyzval na úhradu dlžných splátok
úveru a to výzvou zo dňa 10.01.2017. Keďže si žalovaní 1. a 2. svoju povinnosť riadne nesplnili ani na
základe uvedenej výzvy, žalobca im listom zo dňa 17.05.2017 oznámil, že ku dňu 15.05.2017 vyhlásil
celú pohľadávku z úveru za splatnú. Ku dňu vyhlásenia splatnosti celého dlhu bola pohľadávka žalobcu

voči žalovaným vyčíslená na sumu 27 461,11 Eur a na úhradu tejto sumy boli súčasne obaja žalovaní
aj vyzvaní a bola im na úhradu pohľadávky poskytnutá lehota do 16.05.2017. Písomnú zmluvu o úvere
uzatvoril žalobca - banka a žalovaní 1. a 2. - dlžníci ako spotrebitelia. Súd prvej inštancie posudzoval
túto zmluvu ako zmluvu úverovú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko je zrejmé, žeúverovú zmluvu ako zmluvný typ upravuje Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach § 497 a nasl.
Napriek tomu, že zmluva, ktorú zmluvné strany uzavreli, je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom
zákonníku, nie je možné neprihliadať na skutočnosť, že účastníci zmluvného vzťahu uzatvorili zmluvu,

ktorúžalovaníuzatváraliakospotrebitelia.Pretosúdposudzovalzmluvuajpodľapríslušnýchustanovení
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd však súčasne podotýka, že vzhľadom na skutočnosť, že
úver bol poskytnutý na kúpu nehnuteľnosti, nie je možné na zmluvu aplikovať ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko to výslovne vylučuje ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že strany

sporu uzatvorili platne úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorej sa žalobca
ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovaným 1. a 2. ako dlžníkom dohodnuté peňažné prostriedky na kúpu
nehnuteľnosti a žalovaní 1. a 2. sa zaviazali žalobcovi poskytnutý úver v zmluve dohodnutým spôsobom
splatiť a to aj spolu s dohodnutými úrokmi. Súd mal preukázané, že žalobca ako veriteľ z úverového
vzťahu si svoj záväzok zo zmluvy splnil, úver v dohodnutom rozsahu žalovaným 1. a 2. ako dlžníkom
poskytol. Žalovaní 1. a 2. ako dlžníci si však svoje povinnosti zo zmluvy riadne neplnili, úver dohodnutým

spôsobom riadne nesplácali. Preto ich žalobca najskôr výzvou zo dňa 10.01.2017 upozornil na porušenú
povinnosť a poskytol im lehotu na doplatenie dlžných splátok. V tom čase / ku dňu 09.01.2017/ boli
žalovaní v omeškaní s úhradou splátok spolu v sume 306,20 Eur. Keďže žalovaní 1. a 2. dlžobu
napriek tejto výzve neuhradili, žalobca listom zo dňa 17.05.2017 oznámil, že vyhlásil ku dňu 15.05.2017
mimoriadnu splatnosť úveru a k uvedenému dňu vyčíslil pohľadávku sumou 20 548,64. Žalobca tak

urobil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Možnosť požadovať okamžité splatenie istiny
úveru a príslušenstva mali strany sporu dohodnutú v ustanovení článku VIII. bod 9 zmluvy. Súd sa
nestotožnil s tvrdením žalovanej 2., resp. jej právneho zástupcu a na rozdiel od nich takto koncipovanú
dohodu o možnosti požadovať v prípade porušenia povinností od dlžníkov okamžité splatenie istiny
úveru a jej príslušenstva považoval za dostatočne určité a jasné a v súlade s ustanovením § 53 ods.

3 Občianskeho zákonníka. Preto mal súd zato, že žalobca ako veriteľ mohol od žalovaných potom,
ako riadene úver prestali splácať a dostali sa do omeškania s úhradou jednotlivých splátok, požadovať
okamžitésplatenieistinaapríslušenstva.Vychádzajúczustanovenia§565vspojenísustanovením§53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, k tomu, aby veriteľ mohol od spotrebiteľa požadovať okamžité splatenie
úveru s prísl., je potrebné, aby bol dlžník v omeškaní s úhradou splátky 3 mesiace a súčasne bol zo

strany veriteľa na uplatnenie tohto práva upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní. V tomto prípade
uvedený zákonný postup zo strany veriteľa pri uplatňovaní si dohodnutej možnosti žiadať predčasné
splatenie úveru s príslušenstvom dodržaný bol. Vychádzajúc aj prehľadu úhrad /č. l. 29/, mal súd za
preukázané, že k jednostrannému uplatneniu uvedeného práva zo strany veriteľa došlo potom, ako boli
žalovaní s úhradou splatnej splátky úveru v omeškaní viac ako 3 mesiace a súčasne potom, ako boli

žalovaní ako dlžníci na možnosť uplatnenie si tohto práva zo strany žalobcu /veriteľa/ upozornení v
lehote nie kratšej ako 15 dní. Keďže pohľadávka žalobcu bola zabezpečená zmluvným záložným právo,
žalobca pristúpil k jeho realizácii, výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. To, že
k dražbe došlo relevantným spôsobom nespochybnila žiadna zo strán. Žalovaná 2. však uviedla, že
realizovaním výkonu záložného práva, ktoré podľa nej plní aj uhradzovaciu funkciu, zanikli akékoľvek iné

nároky voči žalovaným. Súčasne žalovaná 2. uviedla, že je problémom žalobcu, ako veriteľa, že si vybral
takého dražobníka, ktorý nedokázal záloh speňažiť za vyššiu sumu a nezabezpečil čo najväčšie možné
uspokojenie pohľadávky žalobcu v rámci výkonu záložného práva. Preto ak žalobcovi podhodnotením
ceny nehnuteľnosti v dražbe vznikla nejaká škoda, nezodpovedná za ňu žalovaná 2., ale dražobná
spoločnosť a od tejto si má žalobca uplatniť nárok na náhradu škody. Žalovaná 2. spochybnila tiež

náklady na dražbu, tvrdila, že ich žalobca nepreukázal. Z v konaní predloženého listinného dôkazu:
faktúry č. 2018007 a tabuľky vyčíslenia nákladov, mal súd za dostatočne preukázané, že výťažok z
dražby bol vo výške 22 300 Eur a náklady dražby boli vo výške 1 949,48 Eur. Ako bolo uvedené
vyššie, ku dňu 15.05.2017, t.j. ku dňu zosplatnenia úveru /využitia práva veriteľa požadovať od dlžníkov
okamžitú úhradu istiny a príslušenstva pohľadávky/, bola táto pohľadávka na istine a príslušenstve

vo výške 27 420,61 Eur a pozostávala z istiny úveru 27 087,34 Eur a zo zmluvných úrokov 331,47
Eur a zo zákonných úrokov 1,80 Eur. Následne však žalovaní 1. a 2. čiastočne plnili, dňa 15.06.2017
uhradili sumu 40,09 Eur, dňa 17.07.2017 sumu 40,09 Eur a následne sumu 36,86 Eur. Uvedená suma
spolu vo výške 117,04 Eur bola zo strany žalobcu započítaná na pohľadávku istiny. Výkon záložného
práva, t.j. dražba, sa uskutočnila dňa 26.01.2018 a dražená nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 22

300 Eur. Po uspokojení nákladov dražby v sume 1 949,48 Eur, bol zvyšok výťažku dražby vo výške
20 350,52 Eur, použitý na úhradu istiny úveru. Po zaúčtovaní výťažku dražby na istinu pohľadávky,
predstavovala ku dňu 12.02.2018 pohľadávka žalobcu sumu 8 839,37 Eur a pozostávala z istiny úveru
6 619,78 Eur /pôvodne 27 087,34 Eur - čiastočné plnenie 117,40 Eur - výťažok dražby 20 350,52Eur/ a neuhradený zmluvný úrok z úveru vo výške 1 188,47 Eur, z vyčísleného úroku z omeškania
1 031,12 Eur. Z uvedenej sumy sa žalobca v súčasnosti domáha od žalovaných 1. a 2. zaplatenia
doposiaľ neuhradenej istiny 6 619,78 Eur, vyčísleného úroku z úveru vo výške 1 188,47 Eur a úroku

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 619,78 Eur /istina úveru/ od 13.02.2018 do zaplatenia.
Žalovaní 1. a 2. v konaní nepreukázali, že z uvedenej dlžnej sumy, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú a
nárok žalobcu ako oprávnený a to titulom zmluvy o úvere uzavretej podľa § 497 a nasl., Obchodného
zákonníka v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, uhradili čo i len časť. Preto
súd zaviazal žalovaných v rade 1. a 2., aby spoločne a nerozdielne uhradili žalobcovi žalovanú sumu 7

808,25 Eur /istina 6 619,78 Eur - vyčíslený úrok 1 188,47 Eur/. Žalovaní 1. a 2. sú s úhradou žalovanej
sumy nepochybne v omeškaní, ku dňu 13.02.2018 bola splatná celá dlžná istina, preto súd v súlade
s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi aj ním uplatnený 5 %-ný úrok
z omeškania z istiny 6 619,78 eur od 13.02.2018 do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd vo
veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch rozsudku. Čo sa týka tvrdenia žalovanej 2., ktorá bez
bližšieho zdôvodnenia tvrdila, že dohoda podľa čl. VIII. bod 9 je neplatná, k tomu súd opätovne uvádza,

že sa s týmto názorom nestotožnil. Predmetná dohoda je podľa súdu jasná, určitá a zrozumiteľná,
je uzavretá v súlade s Občianskym zákonníka, t.j. nie je v rozpore so zákonom. Čo sa týka postupu
pri uplatnení práva podľa tejto dohody, súd má zato, že žalobca ako veriteľ postupoval v súlade
s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Uvedeným postupom neboli žalovaní
ako dlžníci znevýhodnení, zmluvu podpísali dobrovoľne, jej obsah akceptovali a pokiaľ by si riadne

plnili povinnosti zo zmluvy k realizácii tohto zmluvného dojednania zo strany veriteľa nemuselo dôjsť.
Žalovaná 2. vzniesla aj námietky týkajúce sa výkonu záložného práva, ktoré slúžilo na zabezpečenie
pohľadávky žalobcu z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. K uvedenému súd uvádza, že záložná zmluva
je bežným a často používaným zabezpečovacím inštitútom v súkromnom práve a jeho princípom, resp.
základným účelom, je zabezpečenie pohľadávky veriteľa, s tým, že pokiaľ pohľadávka veriteľa zo strany

dlžníka uspokojovaná riadne nie je, záložný veriteľ je oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva
formoudobrovoľnejdražbyvzmyslezákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.Tátodobrovoľná
dražbamájednoznačneoporuvzákonnejúprave,pričomkotázkelegitimityjejrealizáciesúdnapodporu
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS23/2014, zo dňa 24.09.2014, z ktorého
vyplýva, že realizácia dobrovoľnej dražby v prípade záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby je

možná a k jej realizácii nie je potrebné disponovať zo strany záložného veriteľa akýmkoľvek exekučným
titulom, ktorý by mal byť podkladom na nútený predaj nehnuteľnosti. Je teda zrejmé, že výkon takejto
dražby je/ bol v súlade s ústavou. Pokiaľ však žalovaná 2. mala zato, že dražba sa neuskutočnila v
súladne so zákonom, pokiaľ mala výhrady voči znaleckému posudku, mala to riešiť v rámci uvedenej
dražbyapostupompodľazákonač.527/2002Z.z..Ktomuto,vsúčasnostiuvádzanému,resp.žalovanou

spochybňovanému postupu veriteľa a dražobníka pri realizácii dražby súd uvádza, že rozhodnutie o tom,
či dražba bola vykonaná v súlade zo zákonom a či boli splnené všetky podmienky pre jej uskutočnenie,
t.j. aj to, či existovala splatná pohľadávka, pre ktorú sa výkon záložného práva realizoval, či ohodnotenie
zálohu je, alebo nie je v rozpore so zákonom, bolo možné urobiť výlučne v konaní o neplatnosť dražby.
Priebeh dobrovoľnej dražby upravuje zákon č. 527/2002 Z.z.. V zmysle ust. § 21 odsek 2 cit. zákona

je upravená možnosť požiadať súd , aby určil neplatnosť dražby. Podľa súdu len v takomto konaní o
neplatnosť dražby bolo možné riešiť otázku, či dražba prebehla v súlade so zákonom o dražbách a či pre
jej uskutočnenie, boli splnené všetky zákonné požiadavky. T.j. či bol zo strany dražobníka a záložného
veriteľa dodržaný pri realizácii celého procesu dražby zákonný postup. A v inom konaní, potom ako
dražba prebehla, už nie je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť, či bol veriteľ oprávnený, alebo nie

dobrovoľnú dražbu vykonať a či bol pri jej realizácii dodržaný postup. T.j. v tomto sporovom konaní súd už
nie je oprávnený zaoberať sa postupom či už dražobníka, alebo záložného veriteľa pri realizácii dražby.
Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že výkon záložného práva má aj uhradzovaciu funkciu, s týmto tvrdením
možno súhlasiť. Jednou z funkcií, resp. účelom výkonu záložného práva je zabezpečenie pohľadávky
veriteľa, s tým, že pokiaľ pohľadávka veriteľa uspokojovaná riadne nie je, záložný veriteľ je oprávnený

pristúpiť k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby a uspokojiť pohľadávku z výťažku
dražby. Zo žiadneho zákonného ustanovenia však nevyplýva, že výkonom záložného práva dochádza
automatickykzánikucelejzabezpečenejpohľadávky.Výkonomzáložnéhoprávatotiždochádzakzániku
len tej časti zabezpečenej pohľadávky, ktorá bola uspokojená z výťažku z dražby. Preto nič nebráni
veriteľovi, aby si tú časť pohľadávky, ktorá výkonom záložného práva uspokojená nebola, uplatnil na

súde. Čo sa týka tvrdenia právneho zástupcu žalovanej 2., že v čase, kedy malo dôjsť k zosplatneniu
úveru neboli k tomu splnené podmienky, pretože aj podľa prehľadu platieb predloženého zo strany
žalobcu boli v tom čase zo strany žalovaných vykonané úhrady vo výške 8 000 Eur, tak toto tvrdenie
je ničím nepodloženým tvrdením právneho zástupcu, ktorý napokon na poslednom pojednávaní aj sámviedol, že mu cit. ,,zrejme blbol exel“. Naopak aj z predloženého prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaní
boli v tom čase s úhradou niekoľkých splátok úveru preukázateľne v omeškaní. O trovách účastníkov
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy voči

obom žalovaným spoločne a nerozdielne a po upresnení petitu žaloby, ku ktorému došlo ešte pred
vydaním platobného rozkazu bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Je teda zrejmé, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a to tak podľa § 255 ods. 1 CSP. Preto súd rozhodol tak,
ako je uvedené v II. výroku tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu voči žalovaným 1. a 2. O konkrétnej výške trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia a to podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie včas podaným odvolaním napadla žalovaná 2. z dôvodov,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP),
konanie má iný nedostatok, ktorý mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1

písm. d) CSP), Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má chybu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, a
táto chyba mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Za iný nedostatok konania s

podstatným dopadom na jeho výsledok treba považovať, že súd konal so spoločnosťou Československá
obchodná banka, a. s., ako žalobkyňou, hoci tá riadne nesplnomocnila spoločnosť HMG LEGAL, s. r. o.,
na svoje zastupovanie. Táto okolnosť unikla aj pozornosti právneho zástupcu žalovanej 2., zistil to až po
vyhlásení rozsudku. Obratom uvedenú chybu avizoval súdu. Súd už nemohol meniť rozsudok, vyzval
preto „právneho zástupcu žalobcu“ aby doplnil splnomocnenie. Ten reagoval dvoma splnomocneniami,

ktoré udelila Československá obchodná banka, a. s., dvom fyzickým osobám, ktoré nie sú advokátmi,
a to Mgr. G. F. a C.. U. Z.. Takéto splnomocnenia spĺňajú všetky náležitosti splnomocnenia podľa
§ 89 ods. 1 CSP, samozrejme, každé osve, nie obe súčasne. Jedna z týchto fyzických osôb mohla
zastupovať banku v konaní pred súdom - nie súčasne obe. V zmysle § 89 ods. 1 CSP sa ale ani
jedna z týchto osôb nemohla dať zastúpiť treťou osobou, a to ani advokátom. Nemohli to urobiť ani obe

tieto fyzické osoby. Substitučne sa môže nechať zastúpiť len advokát (§ 89 ods. 1 a contrario a ods. 3
CSP). Za týchto okolností nemožno spoločnosť Československá obchodná banka, a. s., považovať za
žalobcu. Za žalobcov podľa nás nemožno považovať ani G.. G. F. a C.. U. Z.. Súd mal ako so žalobcom
konať s obchodnou spoločnosťou HMG LEGAL, s. r. o. Z hľadiska „substitučného splnomocnenia“
udeleného Mgr. G. F. a C.. U. Z. je bezpredmetné, či to sú zamestnanci banky, čo si, aspoň zatiaľ, i

tak nemáme ako overiť. Chyby, spočívajúcej v akceptovaní „substitučného splnomocnenia“, sa dopustil
už okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn. 19Up/1050/2018. Hoci nebolo
jednoduché na túto chybu prísť (aj právnemu zástupcovi žalovanej v 2. rade sa to podarilo až po vy-
hlásení rozsudku a náhodou), zodpovednosť súdu je tu objektívna. Navrhli sme vydanie opravného
uznesenia, pokiaľ sa spoločnosť HMG LEGAL, s. r. o., nepreukáže platným splnomocnením udeleným

Československou obchodnou bankou, a. s. Proti takému uzneseniu je prípustné odvolanie a aj v
odvolacom konaní je možné preukazovať sa platným splnomocnením. Za tohto stavu je tu potom
nesprávne skutkové zistenie o tom, kto je veriteľ a kto žalobca. Veriteľom je, vychádzajúc z tvrdení
v žalobe, Československá obchodná banka, a. s. Žalobcom je spoločnosť HMG LEGAL, s. r. o.,
ktorá nie je majiteľom pohľadávky. To malo vyústiť do právneho posúdenia o absencii aktívnej vecnej

legitimácii žalobcu a k zamietnutiu žaloby. Je ale možné, že spoločnosť HMG LEGAL, s. r. o., sa
dodatočne preukáže splnomocnením spĺňajúcim predpoklady podľa § 89 ods. 3 CSP. V takom prípade
by predchádzajúce odvolacie námietky boli bezpredmetné. Sú tu ale aj iné odvolacie dôvody. Súd svojím
procesným postupom znemožnil žalovanej realizovať jej patriace procesné práva v ústavnoprávnej
intenzite. Žalovaná namietala špekulatívny postup veriteľa v súvislosti uplatňovaním záložného práva.

Ako sme to preukázali výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L., okres U. Q., krátko
po dražbe došlo k prevodu vlastníctva vydraženého bytu. Vklad vlastníckeho práva povolil Okresný
úrad Nové Zámky pod sp. zn. V-1954/2018. Žalovaná navrhla vykonať dôkaz obstaraním uvedeného
spisu a oboznámením sa sním. Súd tento dôkaz nevykonal. Súd tiež neférovo pristupoval k sporovým
stranám.Žalujúcejstranetolerovalpasivitu,nereagovanienavýzvysúdu,reagovanienaposlednúchvíľu

a dopĺňanie dôkazov nad rámec sudcovskej koncentrácie. Dôkazy žalovaných naproti tomu nevykonal a
ani neobstaral. Súd ďalej nedostatočne zistil skutkový stav. Ako sme to už uviedli, vôbec sa nezaoberal
tým, či nebol predaj zálohu na dražbe špekulatívny, keďže, ako sme to tvrdili a preukázali, krátko
potom došlo k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva bytu, ktorý bol predtým zálohom. Nesprávne je ajskutkové zistenie o tom, že žalovaní sa nijako nebránili v procese dražby proti ohodnoteniu predmetu
dražby. Z výsluchu oboch žalovaných vyplýva, že žalovaným nikdy nebol doručený znalecký posudok s
určením hodnoty zálohu. Keďže im nebol doručený, nemali možnosť akokoľvek namietať ohodnotenie

bytu a žiadať o vypracovanie nového znaleckého posudku. Súd nezistil ani skutkový stav o skutočnej
zaplatenej sume napriek návrhu dôkazu zo strany žalovaného 1., ktorý súd uznesením vyhlásením
ústne do zápisnice dňa 03.05.2019 zamietol. Ak považujeme spoločnosť Československá obchodná
banka, a. s., za žalobkyňu, je tu nesprávne právne posúdenie z iného dôvodu, než to uvádzame v
bode 5. Nebolo sporným, že žalovaní uzatvorili s veriteľom úverovú zmluvu zabezpečenú záložným

právom, že žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním úveru a že veriteľ vykonal záložné právo
dobrovoľnou dražbou. Procesnú obranu žalovaných o neférovej dražbe odmietol súd s tým, že platnosť
dobrovoľnej dražby možno posudzovať výlučne v konaní o neplatnosti dražby podľa § 21 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Súdu uniklo, že v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vyšiel judikát R 61/2014 (uznesenie 2 MCdo 20/2011), ktorého
práva veta znie: „Ak ten, vec ktorého bola dražená v rámci dobrovoľnej dražby, nebol jej vlastníkom,

nestal sa vydražiteľ príklepom a zaplatením ceny dosiahnutej vydražením vlastníkom draženej veci, a to
ani v prípade, že bol inak zachovaný postup podľa § 10 až 33 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.“ V tomto zrušujúcom uznesení najvyšší súd vyvrátil
právny názor vyjadrený v zrušenom rozsudku Krajského súdu v Trnave so sp. zn. 10Co/97/2010, podľa

ktorého (citácia parafrázy z judikátu): „S prihliadnutím na to, že predaj na dražbe je verejnoprávny úkon,
prechádza na vydražiteľa vlastníctvo veci aj vtedy, ak sa prípadne neskôr ukáže, že vec nebola vo
vlastníctve toho, kto bol považovaný za jej vlastníka. Proti uvedeným dôsledkom dražby sa možno brániť
len postupom podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. žalobou o určenie neplatnosti dražby.“ Nedávno
sa od tohto právneho názoru chcel odchýliť senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6 C, ktorý

v tejto súvislosti uznesením so sp. zn. 6 Cdo 60/2017 postúpil vec veľkému senátu. Veľký senát ale
uznesením so sp. zn. 1 VCdo 1/2019 vrátil vec senátu 6 C. Urobil tak síce z procesných dôvodov (veľký
senát posúdil dovolanie z hľadiska § 421 CSP ako procesne neprípustné). V každom prípade ostal
neprelomeným judikát R 61/2014, z ktorého vyplýva opačný názor, než aký vyslovil súd v rozsudku
napadnutom týmto odvolaním o nemožnosti domáhať sa revízie výsledkov dobrovoľnej dražby inak než

žalobou o neplatnosť dražby. Dobrovoľná dražba, v ktorej si veriteľ uplatňuje záložné právo, aby si
uspokojil svoju pohľadávku, predstavuje výkon práva. Ide o špecifický druh výkonu práva mimosúdne.
Existujú aj iné druhy mimosúdneho výkonu práva. Dobre známe sú najmä dohody o zrážkach zo mzdy.
Dobrovoľná dražba je ale špecifická svojou komplexnosťou. Dobrovoľná dražba sa vykoná jedným
predajom zálohu a z jedného výťažku sa uspokojuje veriteľ. V zásade nie je možné, aby dražobník

realizoval dražbu viac než jedným predajom zálohu. Záloh sa síce nie vždy podarí vydražiť na prvýkrát.
Vydraží sa ale iba raz. Na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou (ani iným spôsobom, ak sa na
tomveriteľsozáložcomdohodolaniejetovrozporesozákonom)niejepotrebnéžiadnepredchádzajúce
rozhodnutie súdu ani iného orgánu verejnej moci. Stačí vyhlásenie záložného veriteľa podľa § 7 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách. Keďže ale celý proces vedie ku komplexnému výsledku, k prevodu

vlastníctva zálohu, je potrebné považovať výsledok tohto procesu za res iudicata v širšom zmysle
slova. Záložné právo má zabezpečovací a uhradzovací účel. Výkonom záložného práva sa oba účely
naplnia.Súpredstaviteľnésituácie,kedyzáložcazálohúmyselnepoškodíprípadnedôjdeknečakanému
zníženiu hodnoty zálohu z dôvodov nie na strane záložného veriteľa. V takom prípade by bezpochyby
malzáložnýveriteľprávodomáhaťsanáhradyškody(vširšomzmysleslova)odzáložcu.Akalekničomu

takému nedošlo, je porušením princípu zákazu rozhodovať viac ako jedenkrát o veci, ak súd prizná
záložnému veriteľovi po úspešnom uplatnení záložného práva druhýkrát už raz uplatnenú pohľadávku
len preto, lebo pri prvom jej uplatnení nedôjde k takému jej uspokojeniu, aké si veriteľ predstavuje.
Osobitne nespravodlivé je to v prípade, ako je tento, keď záloh mal v čase vzniku záložného práva
(rok 2014) hodnotu, podľa znaleckého posudku, 34 500 Eur, no v čase pred dražbou, v roku 2017,

podľa znaleckého posudku už len 20 900 Eur. Žalovaní sa naozaj nebránili po vykonaní dražby proti
jej platnosti. Spoliehali sa práve na to, že záloh pôvodne v ich vlastníctve bude veriteľovi stačiť na
uspokojenie pohľadávky. Nemožno im klásť na ťarchu, že nepodali žalobu o neplatnosť dražby, keď
ani nemali záujem spochybňovať samotnú dražbu. Je ale ústavnoprávne neakceptovateľné, ak súd
umožní vystaviť dlžníka dvojnásobnému postihu za omeškanie so splácaním dlhu. Každý dlžník, ktorého

dlh je zabezpečený záložným právom, sa tak ocitá v situácii extrémnej právnej neistoty. Sám má len
obmedzený dosah na priebeh a výsledok dražby. Ide o proces mimo súdnej kontroly a v zásade aj
mimo kontroly iných orgánov verejnej moci, prinajmenšom vo vzťahu ku konkrétnej dražbe. Nevie teda
pozitívne ovplyvniť sumu, za ktorú sa záloh vydraží. Vie to ovplyvniť len negatívne, poškodením zálohu,čo ale nebol tento prípad. Napriek tomu, v zmysle výkladu zákona uplatnenému súdom, každý dlžník,
ktorého dlh je zabezpečený záložným právom, čelí hrozbe dvojnásobného postihu za omeškanie so
splácaním dlhu. Ďalšou chybou v právnom posúdení je nesprávne posúdenie ustanovenia čl. VIII bodu

9 zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 331286, o možnosti požadovať okamžité splatenie istiny
a príslušenstva úveru. Toto ustanovenie, tak, ako ho naformuloval veriteľ v postavení dodávateľa, je
v rozpore s § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Je tiež neurčité. Nie je zrejmé, porušenie
ktorých povinností dlžníkov môže viesť k požadovaniu okamžitého splatenia istiny a príslušenstva. Ak
by sa to malo vykladať tak, že na to má veriteľ právo v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvy, nielen

porušenia povinností s peňažným plnením, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku, umožňujúcu
veriteľovi jednostranne určiť, čo je vlastne porušením zmluvných povinností. Porušením povinností je v
takom prípade aj omeškanie vo výške 2 eurá alebo v trvaní jedného dňa. V tomto odkazujeme na rozsu-
dok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-415/11 Mohamed Aziz proti Caixa d'Estalvis de Catalu-
nya, Tarragona i Manresa (Catalunyacaixa). V bode 31 odôvodnenia rozsudku súdny dvor rekapituluje
otázku, ktorú mu položil španielsky súd Juzgado de lo Mercantil n° 3 de Barcelona takto (i. a.): „Mož-

no považovať systém núteného výkonu súdnych exekučných titulov týkajúcich sa majetku, ktorý bol
zaťažený hypotékou alebo založený, upravený v článku 695 a nasl. španielskeho občianskeho súdneho
poriadku spoločne s obmedzením námietok proti výkonu rozhodnutia uvedeným v týchto ustanoveniach,
za jasné obmedzenie ochrany spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi formálne i materiálne jasne bráni v
podaní žalôb alebo v podaní opravných prostriedkov na súd, ktoré sú schopné zaistiť účinnú ochranu

jeho práv? Tento návrh sa podáva s cieľom objasniť pojem neprimeranosť vzhľadom na možnosť
vyhlásenia predčasnej splatnosti zmlúv, ktoré sú uzatvorené na dlhé obdobie, v prejednávanej veci na 33
rokov, v prípadoch omeškania, ktoré nastane v rámci určitého veľmi obmedzeného obdobia.“ Generálna
advokátka vo svojich návrhoch v bode 69 uvádza: „V konkrétnom prípade sa v šiestej podmienke
zmluvy o úvere uvádza úprava, podľa ktorej môže sporiteľňa poskytujúca úver bez váhania vyhlásiť

splatnosť celého úveru už v prípade omeškania dlžníka s platbou jednej mesačnej splátky z celkových
396 mesačných splátok, ktoré majú byť splácané v rámci trvania zmluvy počas 33 rokov.“ V bode 78
ďalej uvádza: „Vnútroštátny súd musí nakoniec tiež zohľadniť, aké možnosti má spotrebiteľ k dispozícii
podľa vnútroštátneho práva, vrátane vnútroštátneho procesného práva, odstrániť účinky uskutočneného
vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Pritom je dôležitá najmä možnosť, ktorú príjemcovi

úveru priznáva článok 693 ods. 3 LEC, spočívajúca v tom, že výsledným vyrovnaním splatných splátok
môže opäť zbaviť účinkov výpoveď či vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru. Zohľadniť to
treba v rámci nevyhnutného celkového posúdenia, či bol spotrebiteľ spornou podmienkou neprimerane
znevýhodnený v rozpore so zásadou primeranosti.“ Súdny dvor v bode 73 odôvodnenia svojho rozsudku
uvádza: „V prvom rade pokiaľ ide konkrétne o podmienku týkajúcu sa predčasného splatenia uvedenú

v dlhodobých zmluvách z dôvodu neplnenia povinností zo strany dlžníka počas určitého obdobia, je
úlohou vnútroštátneho súdu predovšetkým preveriť, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 77 a
78 svojich návrhov, či možnosť predajcu alebo dodávateľa rozhodnúť o splatnosti celého úveru závisí
od toho, že si spotrebiteľ nesplnil povinnosť, ktorá je v spornom zmluvnom vzťahu podstatná, či sa táto
možnosť priznáva v prípadoch, v ktorých je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné vo vzťahu

k dobe splácania úveru a k jeho výške, či táto možnosť predstavuje odchýlku od právnych predpisov
uplatňovaných v tejto oblasti a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky, ktoré
spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto splatnosti
úveru.“ Nesprávny je ďalej výrok rozsudku o náhrade trov konania. Žalobca si v upomínacom konaní
uplatnil pohľadávku vo výške 8 839,37 Eur (istina a vyčíslené úroky). Na základe výzvy Okresného súdu

Banská Bystrica ale vzal žalobu späť v časti 1 031,12 Eur. Z hľadiska žalovanej 2., ktorá vyjadrovala
súhlas s týmto čiastočným späťvzatím žaloby podaním z 28.05.2019 na základe výzvy súdu na č. l. 199.
Žalobca bol teda úspešný len v rozsahu 88,33 % a žalovaní v rozsahu 11,67 %. Žalobcovi by teda mal
súd priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,66 %, nie 100 %. Samozrejme výrok o trovách
napádame v celom rozsahu, nielen v rozsahu 23,34 %. Za chybu podľa § 365 ods. 2 CSP považujeme

vydanie uznesenia z 03.05.2019 (ústne do zápisnice), ktorým súd zamietol návrh dôkazu, obstaranie
výpisov z účtu v banke, ktorým by sa dali zistiť skutočné platby žalovaných. Ak zo žalujúcej strany
nedôjde k zmene pokiaľ ide o preukázanie splnomocnenia na zastupovanie Československej obchodnej
banky, a. s., navrhujeme, aby súd vydal odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobu zamieta a žalovanej 2. priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaná 2. má

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Ak sa žalujúca strana preukáže platným splnomocnením,
navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
nové konanie.3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má za to, že rozhodnutie súdu, proti ktorému podala
žalovaná odvolanie, je správne a vychádza zo súdom zisteného skutkového stavu. Žalobca nesúhlasí
s tvrdeniami žalovanej v podanom odvolaní, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to, že sme na výzvu súdu zo dňa 19.12.2019 v súdom
stanovenejlehotedoplnilináležitépoverenieč.024/2016/SRudelenézostranyžalobcuČeskoslovenská
obchodná banka, a.s. Mgr. G. F., zamestnancovi Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa
11.04.2016 a poverenie č. 037/2016/SR udelené zo strany žalobcu Československá obchodná banka,
a.s. C.. U. Z., zamestnankyni Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 05.05.2016, a taktiež

aj splnomocnenie zo strany žalobcu Československá obchodná banka, a.s., zastúpená G.. G. F.,
povereným zástupcom (na základe poverenia) a JUDr. U. Z., poverenou zástupkyňou (na základe
poverenia) advokátskej kancelárii HMG LEGAL, s.r.o., zo dňa 09.08.2018, má žalobca za to, že
absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie je možné považovať za dôvodný odvolací dôvod.
Žalovaná v podanom odvolaní ďalej namieta posúdenie ustanovenia čl. VIII bodu 9 Zmluvy o poskytnutí
hypotekárneho úveru č. 331286 v súvislosti s požadovaním okamžitého splatenia istiny a príslušenstva

úveru. Žalovaná považuje formuláciu daného ustanovenia zmluvy za neurčitú a v rozpore s § 53 odsek 9
a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ“). Žalovaná v odvolaní uvádza, že
z formulácie predmetného ustanovenia zmluvy je taktiež nemožné zistiť, porušenie ktorých povinností
dlžníkov môže viesť k požadovaniu okamžitého splatenia istiny s príslušenstva. Vzhľadom na to, že
žalovaní v 1. a 2. rade úver riadne nesplácali a boli v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, podľa znenia

čl. VIII bod 9 úverovej zmluvy mohla Banka využiť svoje zákonné a zmluvné právo vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru. Čl. VIII bod 9 Zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru: ,,Zmluvné strany sa ďalej
dohodli, že ak Dlžník poruší svoje povinnosti dohodnuté Zmluvou, Podmienkami alebo súvisiacimi
zmluvnými dokumentmi, môže Banka v súlade s Podmienkami od Zmluvy odstúpiť či požadovať
okamžité splatenie istiny Úveru a Príslušenstva.“ Žalobca má za to, z ustanovenia čl. VIII bodu 9

úverovej zmluvy jasne a určito vyplýva možnosť okamžitého splatenia istiny úveru a jej príslušenstva
v prípade porušenia povinností od dlžníkov. Podľa ustanovenia § 565 v spojení s ustanovením § 53
odsek 9 OZ, k tomu, aby veriteľ mohol od spotrebiteľa požadovať okamžité splatenie úveru s prísl., je
potrebné, aby bol dlžník v omeškaní s úhradou splátky 3 mesiace a súčasne bol zo strany veriteľa na
uplatnenie tohto práva upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalobca sa preto stotožňuje s názorom

súdu v predmetnom rozsudku, že podľa vyššie uvedených ustanovení bol postup zo strany veriteľa pri
uplatňovaní si dohodnutej možnosti žiadať predčasné splatenie úveru s príslušenstvom v súlade so
zákonom a preto považujeme žalovanou uvedené odvolacie dôvody v súlade s posúdením ustanovenia
čl. VIII bodu 9 za bezpredmetné. Žalovaná sa v predmetnom odvolaní taktiež odvoláva na nesprávnosť
výroku rozsudku o náhrade trov konania, vzhľadom na to, že si žalobca v upomínacom konaní uplatnil

pohľadávku vo výške 8 839,37 Eur a neskôr na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica vzal
žalobca žalobu späť v časti 1 031,12 Eur. Žalobca má za to, že na základe čiastočného späťvzatia
žaloby, ktoré bolo vykonané v rámci upomínacieho konania, nemožno požadovať percentuálne zníženie
úspešnostižalobcuosumu,ktorájerozdielompôvodnejžalovanejvýškysumypohľadávkyavýškysumy
pohľadávky po čiastočnom späťvzatí žaloby, vzhľadom na to, že pomer úspechu vo veci sa posudzuje

z právneho sporu o zaplatenie pohľadávky vo výške 7 808,25 Eur s príslušenstvom. Ustanovenie
§ 255 odsek 1 CSP: ,,Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“
Žalobca sa preto stotožňuje s výrokom rozsudku súdu a na základe vyššie uvedených skutočností má
žalobca za to, že súd vo výroku rozsudku o náhrade trov konania správne priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. V nadväznosti na uvedené

máme za to, že prvostupňový súd sa v napadnutom Rozsudku žalovaným správne vysporiadal so
všetkými skutočnosťami, ktoré počas konania na súde prvého stupňa vyšli najavo. Žalobca má za to, že
rozhodnutie súdu, proti ktorému podala žalovaná odvolanie, je správne a vychádza zo súdom zisteného
skutkového stavu a všetkých potrebných a relevantných dôkazov. V zmysle ustanovenia § 387 odsek
1 CSP a v nadväznosti na žalobcom predostreté skutočnosti a tvrdenia, žalobca žiada odvolací súd,

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznal proti žalovanej
v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Žalovaná 2. cestou právneho zástupcu v replike uviedla, že v odvolaní vyčerpávajúco uviedla
všetky odvolacie dôvody. Na uplatnených odvolacích dôvodoch nič nemení a plne sa pridržiava

podanéhoodvolania.Považujealezaosobitnepotrebnéreagovaťnaotázkusubjektu,ktorývystupujena
žalujúcej strane. Súdu zaslala ešte dňa 17.12.2019 upozornenie na pochybenie spočívajúce v absencii
splnomocnenia pre spoločnosť HMG LEGAL, s.r.o., platne udeleného spoločnosťou Československá
obchodná banka, a. s. ako to spoločnosť HMG LEGAL, s.r.o., vo svojom vyjadrení uviedla, doručilasúdu poverenie č. 024/2016/SR udelené spoločnosťou Československá obchodná banka, a. s., Mgr.
G. F. a C.. U. Z.. Ani súd, ani žalovaní nevedia, kto sú G.. G. F. a C.. U. Z.. Spoločnosť HMG LEGAL,
s.r.o., tvrdí, že ide o zamestnancov banky. Toto tvrdenie si nemáme ako overiť. Bez ohľadu na to, či sú

to zamestnanci banky alebo nie, z verejne dostupných zdrojov, najmä z webu Slovenskej advokátskej
komory, sa dá ľahko zistiť, že nejde o advokátov. Taktiež tieto osoby nie sú oprávnené konať v mene
banky, nie sú štatutármi. Banka síce mohla tieto osoby splnomocniť - inak povedané aj poveriť -
zastupovaním v konaní (pravdaže nie oboch, ale len jedného z nich). Oni ale už nemohli substitučne
splnomocniť spoločnosť HMG LEGAL, s.r.o. Nateraz preto platí, že žalobcom je HMG LEGAL, s.r.o., nie

Československá obchodná banka, a. s. V tomto smere ustanovenie § 89 ods. 1 a ods. 3 CSP pripúšťa
len jeden výklad, teda že strana sa môže dať zastúpiť inou osobou, no ak nejde o advokáta, môže mať
strana len jedného všeobecného zástupcu, ktorý sa nemôže nechať substitučne zastúpiť. Naďalej preto
trvá na tom, aby, s ohľadom na skutkový a právny stav, súd vydal opravné uznesenie, v ktorom v záhlaví
uvedie ako žalobcu spoločnosť HMG LEGAL, s.r.o., namiesto spoločnosti Československá obchodná
banka, a. s. Vo zvyšku odkazujeme na podané odvolanie.

5. Žalobca v duplike reagujúc na repliku žalovanej uviedol, že podľa ustanovenia § 20 odsek 2 prvá
veta Občianskeho zákonníka: „Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo
členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich
pracovné zaradenie obvyklé.“ Podľa ustanovenia § 15 odsek 1 Obchodného zákonníka: „Kto bol pri

prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri
tejto činnosti obvykle dochádza.“ Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že zákon nevyžaduje, aby
poverení zamestnanci, ktorí sú oprávnení vykonávať úkony v mene právnickej osoby boli advokátmi,
ako to opakovane uvádza a tvrdí žalovaná 2. Z citovaných zákonných ustanovení vychádza žalobca
aj pri ďalšom nesprávnom tvrdení žalovanej 2., a to, že aj keby boli osoby vyššie uvedené poverené

bankou na výkon určitých úkonov, nemôžu udeliť v mene právnickej osoby splnomocnenie advokátskej
kancelárii HMG LEGAL, s.r.o. Žalobca má za to, že slovné spojenie „splnomocnený na všetky úkony, ku
ktorým pri takejto činnosti obvykle dochádza“ sa v tomto prípade vzťahuje aj na udelenie splnomocnenia
advokátskej kancelárii na zastupovanie v civilnom sporovom konaní. Žalovaná 2. ďalej uvádza, že ak
by aj došlo k povereniu zamestnancov žalobcu (obchodnej spoločnosti) je možné poveriť iba jedného

zamestnanca a nie dvoch (a viacerých) zamestnancov súčasne. V zmysle už citovaných ustanovení
zákonodarca nestanovil maximálny ani minimálny počet osôb, ktoré môže právnická osoba poveriť
určitými činnosťami súvisiacimi s prevádzkovaním jej podniku a tiež ktoré môžu za ňu robiť iné osoby
ako jej pracovníci. Žalobca má za to, že preukázal aktívnu vecnú legitimáciu doložením náležitých
poverení, a to poverenia č. 024/2016/SR udeleného zo strany žalobcu Československá obchodná

banka, a.s., Mgr. G. F., zamestnancovi Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 11.04.2016
a poverenia č. 037/2016/SR udeleného zo strany žalobcu Československá obchodná banka, a.s.
JUDr. U. Z., zamestnankyni Československej obchodnej banky, a.s. zo dňa 05.05.2016, a taktiež aj
splnomocnenia zo strany žalobcu Československá obchodná banka, a.s., zastúpeného Mgr. G. F.,
poverenýmzástupcomaJUDr.U.Z.,poverenouzástupkyňouadvokátskejkanceláriiHMGLEGAL,s.r.o.,

zo dňa 09.08.2018. Žalobca sa ďalej pridŕža všetkých skutočností uvedených vo Vyjadrení k odvolaniu
žalovanej v 2. rade zo dňa 29.01.2020.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej 2. vo výroku I. (vo veci samej) nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku I. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo výroku II. (nárok na náhradu trov

konania pred súdom prvej inštancie) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, keďže v tejto
časti bolo odvolanie žalovanej 2. dôvodne podané.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Zo zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru reg. č. 331286 (ďalej aj ako zmluvy) odvolací súd zistil,
že zmluvu uzatváral žalovaný 1. a žalovaná 2. ako v zmluve spolu identifikovaní ako „Dlžník“. Podľa

čl. VI. bod 7 Obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak na
strane dlžníka vystupuje viac osôb, považuje sa každý z nich za dlžníka a súčasne za spoludlžníka.
Zmluva ako aj Obchodné podmienky, sa rovnako vzťahujú na všetkých spoludlžníkov, ktorí zodpovedajú
za záväzky voči banke spoločne a nerozdielne.

10. Žalovaná 2. podala odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v z dôvodov uvedených v
ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Uzneseniu, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej vytýkal vadu podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) CSP a táto chyba mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej.

11. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že predmetom konania je žaloba žalobcu doručená

Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.11.2018, ktorou sa domáhal vydania platobné rozkazu v
upomínacom konaní, ktorým žalovaného 1. a 2. zaviaže spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
8 839,37 Eur spolu s úrokom z úveru vo výške 4,28 % p.a. Zo sumy 6 619,78 Eur od 13.02.2018
do zaplatenia, úrok z omeškania 5 % p.a. zo sumy 7 808,25 Eur od 13.02.2018 do zaplatenia titulom
nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom žalovaným 1. a 2. ako spoludlžníkom na

základe zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru reg. č. 331286. Okresný súd Banská Bystrica vyzval
dňa 03.12.2018 (č. l. 48) žalobcu podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, aby
sa vyjadril, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti istiny vo výške 7 808,25 Eur a v časti úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 619,78 Eur od 13.02.2018 do zaplatenia, pretože nárok v časti
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 808,25 Eur od 13.02.2018 do zaplatenia je v rozpore s

právnymi predpismi, pretože žalobca si uplatňuje úrok z omeškania nie len z istiny, ale aj z príslušenstva
v podobe vyčíslených zmluvných úrokov vo výške 1 188,47 Eur. Žalobca vyjadril súhlas s navrhovaným
znením platobného rozkazu a navrhol vydať platobný rozkaz v znení, že žalovaní sú povinní do 15 dní
od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 808,25 Eur, úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 6 619,78 Eur od 13.02.2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Okresný

súd Banská Bystrica dňa 17.12.2018 vydal vo veci platobný rozkaz (č. l. 56), ktorý sa nepodarilo doručiť
do vlastných rúk žalovanému 1. a proti ktorému žalovaná 2. podala odôvodnený odpor. Okresný súd
Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Nové Zámky ako súdu vecne a miestne príslušnému na
jej prejednanie podľa § 13 v spojení s § 10 a § 14 CSP, nakoľko žalobca v zmysle § 10 ods. 3 a § 14
ods. 3 zákona č. 307/2016 o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom

podľa CSP. Okresný súd Nové Zámky (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) vyzval žalovaných 1. a 2.
(č. l. 198, 199), aby sa v lehote 10 dní vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie 1
031,12 Eur ako aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo dňa sumy 1 188,47
Eur od 13.02.2018 do zaplatenia. Výzva adresovaná žalovanému 1. sa vrátila súdu ako neprevzatá s
poznámkou adresát neznámy (č. l. 202) a žalovaná 2. s čiastočným späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas

(č. l. 206). Súd prvej inštancie vyhovel napadnutým rozsudkom žalobe v celom rozsahu ako dôvodne
podanej.

12. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci zaujal právny názor s
poukazom na ustanovenia § 497 ObZ, § 1 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3,

4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 2 Občiansky zákonník, že žaloba žalobcu bola dôvodne podaná, keď dospel
k záveru, že strany sporu uzatvorili platne úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa
ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovaným 1. a 2. ako dlžníkom dohodnuté peňažné
prostriedky na kúpu nehnuteľnosti a žalovaní 1. a 2. sa zaviazali žalobcovi poskytnutý úver v zmluve
dohodnutým spôsobom splatiť a to aj spolu s dohodnutými úrokmi. Súd mal preukázané, že žalobca ako

veriteľ z úverového vzťahu si svoj záväzok zo zmluvy splnil, úver v dohodnutom rozsahu žalovaným 1. a
2. ako dlžníkom poskytol. Žalovaní 1. a 2. ako dlžníci si však svoje povinnosti zo zmluvy riadne neplnili,
úver dohodnutým spôsobom riadne nesplácali. Preto ich žalobca najskôr výzvou zo dňa 10.01.2017
upozornil na porušenú povinnosť a poskytol im lehotu na doplatenie dlžných splátok. V tom čase /ku
dňu 09.01.2017/ boli žalovaní v omeškaní s úhradou splátok spolu v sume 306,20 Eur. Keďže žalovaní

1. a 2. dlžobu napriek tejto výzve neuhradili, žalobca listom zo dňa 17.05.2017 oznámil, že vyhlásil ku
dňu 15.05.2017 mimoriadnu splatnosť úveru a k uvedenému dňu vyčíslil pohľadávku sumou 20 548,64
Eur. Žalobca tak urobil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Možnosť požadovať okamžité
splatenie istiny úveru a príslušenstva mali strany sporu dohodnutú v ustanovení článku VIII. bod 9zmluvy. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej v rade 2., resp. jej právneho zástupcu a na rozdiel
od nich takto koncipovanú dohodu o možnosti požadovať v prípade porušenia povinností od dlžníkov
okamžité splatenie istiny úveru a jej príslušenstva považoval za dostatočne určité a jasné a v súlade

s ustanovením § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z ustanovenia § 565 v spojení s
ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, k tomu, aby veriteľ mohol od spotrebiteľa požadovať
okamžité splatenie úveru s prísl., je potrebné, aby bol dlžník v omeškaní s úhradou splátky 3 mesiace a
súčasne bol zo strany veriteľa na uplatnenie tohto práva upozornení v lehote nie kratšej ako 15 dní. V
tomto prípade uvedený zákonný postup zo strany veriteľa pri uplatňovaní si dohodnutej možnosti žiadať

predčasné splatenie úveru s príslušenstvom dodržaný bol. Vychádzajúc aj prehľadu úhrad /č. l. 29/, mal
súd za preukázané, že k jednostrannému uplatneniu uvedeného práva zo strany veriteľa došlo potom,
ako boli žalovaní s úhradou splatnej splátky úveru v omeškaní viac ako 3 mesiace a súčasne potom, ako
boli žalovaní ako dlžníci na možnosť uplatnenie si tohto práva zo strany žalobcu / veriteľa/ upozornení
v lehote nie kratšej ako 15 dní. Keďže pohľadávka žalobcu bola zabezpečená zmluvným záložným
právom, žalobca pristúpil k jeho realizácii, výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby.

To, že k dražbe došlo relevantným spôsobom nespochybnila žiadna zo strán. Žalovaná 2. však uviedla,
že realizovaním výkonu záložného práva, ktoré podľa nej plní aj uhradzovaciu funkciu, zanikli akékoľvek
iné nároky voči žalovaným. Súčasne žalovaná 2. uviedla, že je problémom žalobcu, ako veriteľa,
že si vybral takého dražobníka, ktorý nedokázal záloh speňažiť za vyššiu sumu a nezabezpečil čo
najväčšie možné uspokojenie pohľadávky žalobcu v rámci výkonu záložného práva. Preto ak žalobcovi

podhodnotením ceny nehnuteľnosti v dražbe vznikla nejaká škoda, nezodpovedná za ňu žalovaná 2., ale
dražobná spoločnosť a od tejto si má žalobca uplatniť nárok na náhradu škody. Žalovaná 2. spochybnila
tiež náklady na dražbu, tvrdila, že ich žalobca nepreukázal. Z v konaní predloženého listinného dôkazu:
faktúry č. 2018007 a tabuľky vyčíslenia nákladov, mal súd za dostatočne preukázané, že výťažok z
dražbybolvovýške22300Euranákladydražbybolivovýške1949,48Eur.Akobolouvedenévyššie,ku

dňu 15.05.2017, t.j. ku dňu zosplatnenia úveru /využitia práva veriteľa požadovať od dlžníkov okamžitú
úhradu istiny a príslušenstva pohľadávky/, bola táto pohľadávka na istine a príslušenstve vo výške
27 420,61 Eur a pozostávala z istiny úveru 27 087,34 Eur a zo zmluvných úrokov 331,47 Eur a zo
zákonných úrokov 1,80 Eur. Následne však žalovaní 1. a 2. čiastočne plnili, dňa 15.06.2017 uhradili
sumu 40,09 Eur, dňa 17.07.2017 sumu 40,09 Eur a následne sumu 36,86 Eur. Uvedená suma spolu

vo výške 117,04 Eur bola zo strany žalobcu započítaná na pohľadávku istiny. Výkon záložného práva,
t.j. dražba, sa uskutočnili dňa 26.01.2018 a dražená nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 22 300 Eur.
Po uspokojení nákladov dražby v sume 1 949,48 Eur, bol zvyšok výťažku dražby vo výške 20 350,52
Eur, použitý na úhradu istiny úveru. Po zaúčtovaní výťažku dražby na istinu pohľadávky, predstavovala
ku dňu 12.02.2018 pohľadávka žalobcu sumu 8 839,37 Eur a pozostávala z istiny úveru 6 619,78 Eur /

pôvodne 27 087,34 Eur - čiastočné plnenie 117,40 Eur - výťažok dražby 20 350,52 Eur/ a neuhradený
zmluvný úrok z úveru vo výške 1 188,47 Eur, z vyčísleného úroku z omeškania 1 031,12 Eur. Z uvedenej
sumy sa žalobca v súčasnosti domáha od žalovaných 1. a 2. zaplatenia doposiaľ neuhradenej istiny 6
619,78 Eur , vyčísleného úroku z úveru vo výške 1 188,47 Eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 6 619,78 Eur /istina úveru/ od 13.02.2018 do zaplatenia. Žalovaní 1. a 2. v konaní nepreukázali,

že z uvedenej dlžnej sumy, uhradili čo i len časť. Preto súd zaviazal žalovaných 1. a 2., aby spoločne a
nerozdielne uhradili žalobcovi žalovanú sumu 7 808,25 Eur /istina 6 619,78 Eur - vyčíslený úrok 1 188,47
Eur/. Žalovaní 1. a 2. sú s úhradou žalovanej sumy nepochybne v omeškaní, ku dňu 13.02.2018 bola
splatná celá dlžná istina, preto súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal
žalobcovi aj ním uplatnený 5%-ný úrok z omeškania z istiny 6 619,78 Eur od 13.02.2018 do zaplatenia.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s
právnymi názormi súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by

sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

14. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnymvyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

15. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

16. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 389 ods.1 písm.
b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu
znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné
oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyprocesjemožnosťfyzickýchaprávnickýchosôbdomáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným
ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a
nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.

Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká

nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zakúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae, teda odmietnutia spravodlivosti (obdobne napr.
uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/141/2017 z 30. 08. 2018). Právo na spravodlivý proces je jedným zo
základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a
princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv
na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom Z práva na spravodlivý súdny proces alebo pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

18. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR vydaných do
30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca
činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor)

znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015,
5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na
faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný
priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného

nároku. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci
v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho
odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej
je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (porovnaj rozhodnutia NS SR sp. zn. 1ECdo
10/2014, 3Cdo 146/2013). Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy

účinnej od 1. júla 2016. V súvislosti s námietkou odvolateľa o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko prijaté na rokovaní Občiansko-právneho
kolégia NS SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomnévyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP.“ Uvedené
stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod

R 2/2016, možno aplikovať na odvolacie konanie, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá vadu
konania spočívajúcu v odňatí práva na spravodlivý súdny proces, pre ktorú by musel odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušiť.

19. Ustanovenie § 365 ods.1 písm. d) CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe

súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovanej 2. vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii
žalobcu a oprávnením spoločnosti Advokátska kancelária HMG LEGAL, s.r.o. zatupovať žalobcu v tomto
konaní.

21. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009)

22. V danej veci je žalobcom Československá obchodná banka, a.s., ktorá so žalovanými 1. a 2.

uzatvorila zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru reg. č. 331286, teda žalobcovi patrí hmotnoprávne
postavenie oprávňujúce ho domáhať sa v súdnom konaní zaplatenia pohľadávky vyplývajúcej z danej
úverovej zmluvy, teda mu svedčí aktívna vecná legitimácia. V súvislosti s oprávnením spoločnosti
advokátska kancelária HMG LEGAL, s.r.o. zastupovať žalobcu v tomto konaní je potrebné poukázať
na skutočnosť, že žalobca zastúpený Mgr. G. F. (povereným zástupcom na základe poverenia) a C..

U. Z. (povereným zástupcom na základe poverenia) spolu so žalobou predložil súdu plnú moc udelenú
advokátskej kancelárii HMG LEGAL, s.r.o. (č. l. 7). Žalobca cestou advokátskej kancelárie tiež predložil
poverenia udelené G.. G. F. (č. l. 271) a JUDr. U. Z. (č. l. 274) k tomu, aby v zastúpení ČSOB
splnomocnili advokátsku kanceláriu HMG LEGAL, s.r.o. na zastupovanie ČSOB pred súdmi … Poverený
zamestnanec je oprávnený zatupovať banku pri vyššie uvedených právnych úkonoch a podpisovať

za banku výlučne len spolu s ďalším zamestnancom banky, ktorý je rovnako písomne povereným na
zastupovanie banky pri takýchto právnych úkonoch.

23. Podľa § 20 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach
robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom

(štatutárne orgány). (ods. 1) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo
členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich
pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti
právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide
o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť. (ods. 2)

24. Podľa § 31 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v
ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia (ods. 1). Pri plnomocenstve udelenom
právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe,

ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo (ods. 2).

25. Odvolací súd je toho názoru, že námietka žalovanej 2. uvedená v odvolaní, že len jedna z fyzických
osôb (Mgr. G. F. alebo JUDr. U. Z.) mohla zastupovať banku v konaní pred súdom podľa § 89 ods. 1 CSP,
ale ani jedna sa nemohla následne dať zastúpiť treťou osobou, teda ani advokátom, nie je dôvodná.

Ust. § 89 ods. 1 CSP hovorí, že strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Pokiaľ ide o konanie
za právnickú osobu, procesnoprávna úprava odkazuje na použitie ustanovení osobitného predpisu ( §
72 CSP). Tým je primárne Občiansky zákonník, ktorý upravuje konanie za právnickú osobu v § 20OZ. Okrem štatutárneho orgánu môžu za právnickú osobu konať aj jej zamestnanci alebo členovia,
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné
zaradenie obvyklé (§ 20 ods. 2 OZ). Oprávnenie konkrétneho zamestnanca konať za právnickú osobu

ako sporovú stranu sa súdu preukazuje poverením, ktoré však nezakladá vzťah zastúpenia na základe
splnomocnenia. Zamestnanec ani štatutárny orgán nie sú bez ďalšieho splnomocnenými zástupcami a
ich právne postavenie sa nespravuje ustanoveniami o zastúpení. Na základe skutočností uvedených
v tomto odseku je zrejmé, že za ČSOB ako právnickú osobu konali na základe osobitných poverení
zamestnanci ČSOB, ktorých banka oprávnila udeliť splnomocnenie na zastupovanie v súdnom konaní

advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o. a ako bolo uvedené vyššie, poverenie udelené nemožno
považovať za procesné splnomocnenie, preto nemôže platiť ani výklad žalovanej 2., že fyzické osoby
(Mgr. G. F. alebo JUDr. U. Z.) ako splnomocnenci žalobcu sa už potom podľa § 89 ods. 1 CSP nemohli
dať zastúpiť advokátom resp. advokátskou kanceláriou. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje,
že mal v danej veci preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako aj riadne splnomocnenie
Československej obchodnej banky, a.s. udelené advokátskej kancelárii HMG LEGAL, s.r.o. na svoje

zastupovanie v tomto konaní.

26. Žalovaná 2. namietala, že jej súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) a zároveň namietal nesprávne zistený skutkový stav (§ 365 ods. 1

písm. f) CSP), tým, že súd nevykonal ňou navrhovaný dôkaz (obstaranie spisu Okresného úradu Nové
Zámky týkajúci sa povolenia vkladu vlastníckeho práva sp. zn. V-1954/2018). Pod porušením práva na
spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný
postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa
vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie

ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov

rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a
spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý
predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3.

júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne
určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.)

27. Pokiaľ žalovaná 2. namietala, že súd nepristupoval rovnako k sporovým stranám, žalobcovi toleroval
pasivitu, nereagovanie na výzvy súdu resp. reagovanie na poslednú chvíľu dopĺňanie dôkazov nad
rámec sudcovskej koncentrácie, odvolací súd uvedené námietky považuje len za všeobecné tvrdenia
žalovanej, ktoré nepreukazujú, ktoré konkrétne práva žalovanej boli porušené v takej intenzite, že by

mali za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a preto uvedenú námietku odvolací súd
považuje za nedôvodnú.

28. Čo sa týka namietaného nevykonania navrhovaných dôkazov (nevyžiadanie spisu katastrálneho
úradu resp. nezistenie skutočných nákladov na vykonanie dražby), odvolací súd uvádza, že navrhovanie

dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, avšak len súd rozhodne, ktorý
z označených, resp. navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci
všeobecného súdu korigovať návrhy sporových strán na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a
hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovanímdržalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty
prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý sporovou stranou
navrhovaný dôkaz, v zmysle § 220 ods. 2 CSP uvedie, prečo dôkaz nevykonal. Neúplnosť zistenia

skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za
predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, (napr. preto, že ho
nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi
navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.

29. Žalovaná sa v danej veci snažila spochybniť platnosť vykonanej dražby, tvrdením, že po vydražení
ich bytu následne došlo k ďalšiemu prevodu bytu, čo nasvedčuje, že išlo o špekulatívnu dražbu, ďalej
tvrdila, že nemala možnosť sa oboznámiť so znaleckým posudkom určujúcim hodnotu ich nehnuteľnosti,
pretože veriteľ im ho nedoručil a tiež namietala, že žalobca nepreukázal náklady, ktoré mu mali vzniknúť
v súvislosti s dražbou. Žalovaná zastáva názor, že namietať neplatnosť dražby môže s poukazom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/20/2011 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 61/2014 aj mimo konania o neplatnosť dražby.
V súvislosti s uvedeným je potrebné v prvom rade uviesť, že najvyšší súd v danej veci riešil právnu
otázku prelomenia zásady „nemo plus iuris“ v prípade dobrovoľnej dražby, teda otázku, či v prípade
dobrovoľnej dražby môže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva (dobromyseľným) vydražiteľom, i

keď povinný nebol vlastníkom nehnuteľnosti v porovnaní s dražbou vykonanou v exekučnom konaní
súdnym exekútorom ako vykonávateľom verejnej moci. Z daného rozhodnutia nemožno extrahovať
záver, že sa možno dovolávať neplatnosti dražby aj mimo konania podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z. z.
Naopak, dovolací súd v predmetnom rozhodnutí konštatuje, že otázkou platnosti dobrovoľnej dražby sa
dovolací súd nezaoberal, nakoľko toto nie je možné riešiť v tomto konaní (žalobca v zákonom určenej

lehote platnosť dražby na súde nenapadol, otázkou platnosti dražby sa už nemožno zaoberať ako
otázkou predbežnou v inom konaní), no zároveň treba uviesť, že riešenie danej otázky nie je pre toto
konanie v konečnom dôsledku ani potrebné. Práve s poukazom na uvedené rozhodnutie najvyššieho
súdu a tiež s poukazom na § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. je odvolací súd toho názoru, že
pokiaľ žalovaný v prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu nepodali žalobu o neplatnosť

dražby, odvolací súd nie je oprávnený v danom konaní riešiť otázky v súvislosti s priebehom dražby
resp. jej neplatnosťou, keďže žalovaní mali možnosť chrániť svoje subjektívne práva v konaní podľa §
21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., čo však neučinili. Vzhľadom na uvedené, je potom odvolací súd aj
toho názoru, že nevykonanie dôkazov navrhovaných žalovanou 2. by nemalo za následok preukázanie
právne významnej skutočnosti, a preto dané odvolacie dôvody odvolací súd vyhodnotil ako nespôsobilé

privodiťzmenualebozrušenierozhodnutiasúduprvejinštancie.Odvolacísúdvšakpovažujezapotrebné
dodať, že súd prvej inštancie mal preukázané vynaloženie nákladov spolu s odmenou s organizovaním
dražby vo výške 1 949,48 Eur faktúrou č. 2018007 (č. l. 128) s ktorou strany oboznámil na pojednávaní
dňa 03.04.2019 (vyjadrenie doručené súdu prvej inštancie dňa 03.04.2019 spolu s prílohami). Vzhľadom
na vykonané dokazovanie súdu prvej inštancie mal aj odvolací súd preukázané vynaloženie nákladov

spolu s odmenou s organizovaním dražby vo výške 1 949,48 Eur.
30. Žalovaná tiež v podstate namietala, že vykonaním dražby mala v podstate zaniknúť celá pohľadávka
veriteľa a veriteľ už v prejednávanej veci nie je oprávnený domáhať sa zaplatenia zvyšku pohľadávky,
ktorá nebola uspokojená dražbou. O opaku tohto názoru, však svedčí § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002
Z. z. podľa ktorého, ak uhradil vydražiteľ cenu dosiahnutú vydražením v ustanovenej lehote, prechádza

na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu dražby udelením príklepu; to neplatí, ak
je vydražiteľom osoba, ktorá je povinná zapísať sa do registra partnerov verejného sektora podľa
osobitného predpisu,17) ak v čase príklepu nie je zapísaná v tomto registri. Ku dňu zaplatenia ceny
dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z
výťažku dražby. Z citovaného ust. vyplýva, že pohľadávky veriteľa, ktorá nebola uspokojená vykonaním

dražby nezaniká a veriteľ je oprávnený sa domáhať uhradenia jej zvyšku napr. aj v súdnom konaní, preto
aj uvedená námietka žalovanej 2. nie je dôvodná.

31.Vsúvislostisnámietkoužalovanej2.nesprávnehoprávnehoposúdeniaohľadneplatnostizmluvného
dojednania podľa čl. VIII. bod 9 zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 331286 o možnosti

požadovať okamžité splatenie istiny a príslušenstva pre jeho neurčitosť, súd prvej inštancie v právne
relevantnej časti zaujal názor, že predmetná dohoda je jasná, určitá a zrozumiteľná, uzavretá v súlade
s Občianskym zákonníkom. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k postupu pri uplatnení práva podľa tejto
dohody, pričom konštatoval, že veriteľ postupoval v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.32. Podľa čl. VIII. bod 9 zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 331286 sa zmluvné strany dohodli,
že ak dlžník poruší svoje povinnosti dohodnuté zmluvou, podmienkami alebo súvisiacimi zmluvnými

dokumentmi, môže banka v súlade s podmienkami od zmluvy odstúpiť, či požadovať okamžité splatenie
istiny úveru a príslušenstva.

33. V čl. I. predmetnej zmluvy je uvedené, že súčasťou Zmluvy sú Obchodné podmienky Banky pre
poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov a Všeobecné obchodné podmienky Banky (ďalej len

„Podmienky“). Odlišné ustanovenia zmluvy majú prednosť pred znením Podmienok. Podpisom Zmluvy
Dlžník potvrdzuje a vyhlasuje, že prevzal tieto Podmienky a oboznámil sa s ich obsahom.

34. Podľa čl. IV. bod 5 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí hypotekárneho
úveru č. 331286, Banka môže požadovať okamžité jednorazové splatenie istiny úveru a príslušenstva
alebo odstúpiť od zmluvy, najmä pokiaľ dlžník: a) bude v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok

úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, b) ….až h) ...

35. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

36. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

37.Vsúvislostisnámietkoužalovanej2.nesprávnehoprávnehoposúdeniaohľadneplatnostizmluvného
dojednania podľa čl. VIII. bod 9 zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 331286 o možnosti
požadovať okamžité splatenie istiny a príslušenstva ako rozporného s ustanoveniami § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka a pre jeho neurčitosť, žalovaná 2. v podanom odvolaní uviedla len toľko,

že nie je zrejmé, porušenie ktorých povinností dlžníkov môže viesť k požadovaniu okamžitého splatenia
istiny a prísl., teda nielen porušenie povinností s peňažným plnením, pri ktorom porušení povinností
je v takom prípade aj omeškanie vo výške 2 eur alebo v trvaní jedného dňa. Odvolací súd k tejto
vyššie uvedenej namietanej konkrétnej (skutkovej a právnej) vade rozhodnutia súdu prvej inštancie
uvádza, že vyššie uvedená námietka žalovanej v 2. rade nie je v danej právnej veci právne významná,

teda je nedôvodná, keďže právne významná by bola v danej právnej veci námietka platnosti čl. VIII.
bod 9 predmetnej zmluvy v súvislosti s možnosťou žalobcu požadovať okamžité splatenie istiny a
príslušenstva od žalovaných z dôvodu riadneho a včasného nesplácania úverového dlhu žalovanými,
teda pokiaľ by žalovaná 2. v podanom odvolaní namietala neplatnosť zmluvnej podmienky - čl. VIII.
bod 9 predmetnej zmluvy v spojení s čl. IV. bod 5 Obchodných podmienok (ktoré sú súčasťou zmluvy

o poskytnutí hypotekárneho úveru č. 331286), ktorá upravuje možnosť žalobcu uplatnenia požadovať
okamžité jednorazové splatenie istiny úveru a príslušenstva, pokiaľ bude dlžník v omeškaní s úhradou
viac ako 2 splátok úveru alebo jednej splátky úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pre rozpor s
ustanoveniami § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, resp. jeho neurčitosť. Žalovaná 2. samotný
postup žalobcu v súvislosti s realizáciou čl. VIII. bod 9 predmetnej zmluvy v spojení s čl. IV. bod 5

Obchodných podmienok pri uplatnení predčasnej splatnosti dlhu ako rozporný s ustanoveniami § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka nenamietala (neuvádzala konkrétnu skutkovú a právnu vadu).

38. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu
za výsledok sporu, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym

následkom neunesenia dôkazného bremena stranou sporu je jej neúspech v spore. Pod vyhodnotením
dôkazovjetrebarozumieťajzhodnotenie absenciedôkazovvedúcejkneuneseniudôkaznéhobremena.
Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta strane sporu, na ktorej leží podľa
predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných
z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí strana

sporupreukázať,zásadneurčujehmotnoprávnanorma,ktorájenaspornývzťahaplikovaná.Znejpotom
vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorá strana sporu je povinná stanovený okruh
skutočností preukázať.39. Pokiaľ žalovaná 2. namietala, že súd prvej inštancie nedoplnil dokazovanie listinným dôkazom
(vyžiadaním si od žalobcu prehľadu transakcií žalovaného 1. na účet žalobcu) ohľadne skutočne
zaplatenej sumy žalovanými 1., 2. žalobcovi, odvolací súd uvádza, že žalobca na č.l. 29 spisu predložil

súdu prvej inštancie dôkaz preukazujúci prehľad splácania splátok podľa predmetnej úverovej zmluvy
žalovanými 1.,2., vznik omeškania so splácaním jednotlivých splátok, ako aj aktuálnu výšku dlhu v
rozhodnom období. Pokiaľ žalovaný 1. tvrdil, resp. žalovaná 2., že výška dlhu nezodpovedala tvrdeniu
žalobcu, bolo na žalovaných dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia, avšak žalovaný 1., ani
žalovaná 2. dôkazné bremeno svojho tvrdenia neuniesli.

40. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku I. potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

41. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán
sporu prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ako aj s podstatnými tvrdeniami odvolateľa

uvedenýmivpodanomodvolaní.Odvolacísúdďalejuvádza,ževosvojomrozhodnutídalodpoveďlenna
tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci podstatný
význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia odvolacieho súdu.

42. Odolanie žalovanej 2. čo do výroku o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie

odvolací súd považuje za dôvodné, pretože súd prvej inštancie pri rozhodovaní nevzal do úvahy
skutočnosť, že civilné sporové konanie je pokračovaním upomínacieho konania, teda spolu tvoria
jeden celok, a preto ak predmet konania bol vymedzený už podaním návrhu na vydanie upomínacieho
platobného rozkazu a v konaní došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby pred doručením
žaloby žalovanému, túto skutočnosť je súd povinný zohľadniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov

konania. Podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, sa konanie začína podaním návrhu na
vydanie platobného rozkazu a na konanie podľa tohto zákona sa subsidiárne použijú ustanovenia CSP
(§ 15 zákona č. 307/2016 Z. z.). Súd prvej inštancie sa v danej veci nevysporiadal s tým, že ak došlo k
zastaveniu konania (čo i len v časti), bol povinný o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť v súlade s
§ 256 CSP rozhodujúc podľa zásady zodpovednosti zavinenia za zastavenia konania a vo zvyšnej časti

rozhodovať podľa § 255 CSP podľa zásady úspechu v konaní. Hoci súd o čiastočnom späťvzatí žaloby
podľa § 145 ods. 3 CSP nerozhoduje, nemôže súd opomenúť skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu
žaloby došlo.

43. Odvolací súd v súvisiacom výroku II. o nároku na náhradu konania pred súdom prvej inštancie
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovaným 1., 2. v rozsahu 77,66 % s poukazom na dôvody vyššie uvedené
v bode 40. tohto rozsudku v súlade ustanoveniami § 396 ods.1, § 255 ods.1, § 256 ods.1 CSP.

44. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej 2. odvolací súd rozhodol podľa § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní (vo veci samej) plný úspech priznal
voči žalovanej 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O trovách odvolacieho
konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1. odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 257 CSP a
žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech nepriznal voči

žalovanému 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1., pretože tento odvolanie
vo veci nepodal.

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).