Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 14, 2021

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/31/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219201794
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4219201794.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
SMSCREDITS s.r.o., Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpený: Hronček & Partners, s.r.o., Kálov
1, Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: U. B., nar. X.X.XXXX, A. XXXX/XX, S.,, o zaplatenie
250 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
8Csp/73/2019-103 zo dňa 29. júna 2020 vo výroku o nároku na náhradu trov konania, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalobcovi n e p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, zhora uvedeným rozsudkom, Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 189,28 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 189,28 eur od 16.5.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
zvyšku súd žalobu zamieta. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 40%.
Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 657 a nasl., § 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1,
2, 3,5, § 54 ods.1,2, § 517 ods.1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, Nariadením vlády SR č.
87/1995 Z .z., § 1 ods.2, ods.3 písm. l), § 2 písm. c), § 24 zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 písm. a), c) a d)
zákona č. 266/2005 Z. z., 255 ods. 1,2, § 232 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 15.5.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 250 Eur spolu s 5 % -ným ročným
úrokom z omeškania zo sumy 250 Eur od 16.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného došlo medzi žalobcom s predchádzajúcim obchodným
menom River Euro, s.r.o. a žalovaným dňa 16.2.2016 k uzavretiu Zmluvy o pôžičke č. 002932/07.05.12,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažnú pôžičku v sume 250,-Eur so splatnosťou do
15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Za poskytnutie pôžičky bola dojednaná odplata vo výške 20,24
Eur, ktorá bola splatná spolu s istinou. K uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo prostredníctvom krátkych
textových správ SMS zaslaných z telefónneho čísla, ktoré žalovaný zadal na tento účel žalobcovi, a
ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila. Zmluva o pôžičke tak bola uzavretá
písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaný svoj dlh voči žalobcovi aj napriek viacerým
upozorneniam a výzvam (prostredníctvom SMS a upomienkami) dobrovoľne nesplnil a so zaplatením
sa dostal do omeškania. Žalovaný neučinil žiadnu úhradu, pohľadávka veriteľa tak pozostáva zo sumy
250 Eur ako sumy poskytnutej pôžičky. Žalovaný uviedol, že žiada vyhlásiť neplatnosť úverovej zmluvy,
a žiadal umožniť zaplatenie zostatku požičanej sumy formou splátkového kalendára, ktoré skutočnosti
bližšie nešpecifikoval. Uznal, že dostal úver 250 Eur a celkovo s odplatou mal zaplatiť sumu 270,24
Eur. Podľa neho dlhuje sumu 250 Eur mínus 4 x 20,24 Eur, ktorú sumu žalobcovi zaplatil. Žalobca
uviedol, že žalovaný bol vopred informovaný o podmienkach predlžovania splatnosti pôžičky (žiadal

predĺžiť splatnosť úveru 4x). Čo sa týka odplaty, túto zákon nevylučuje a s jej výškou bol žalovaný
oboznámený. Sám žalovaný svojim podpisom vyhlásil, že sa s podmienkami poskytnutia pôžičky
oboznámil. Dodal, že poskytoval pôžičky k 1.4.2015 podľa predpisov účinných k 31.3.2015 (zák.č.
129/2010 Z.z.) ako iný veriteľ zapísaný v registri vedenom NBS. Riadne a včas požiadal žiadosťou
zo dňa 28.5.2015 o udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov. Súd z predloženej
Zmluvy o pôžičke č. 002932/07.05.12 zo dňa 16.2.2016 zistil, že bola uzavretá podľa § 24 zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a zákona
č.266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Z uzavretej zmluvy vyplýva,
že neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o. Na základe uzavretej
zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 250,-Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť s
odplatou vo výške 20,24 Eur. RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 28,45 %. Lehota splatnosti
bola dohodnutá na 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Z obsahu predloženej zmluvy vyplýva, že
žalovaný sa pred uzavretím zmluvy riadne oboznámil s návrhom zmluvy o pôžičke, so zmluvnými
podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a informáciami podľa § 4 ods. 1 zákona o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tvoriacimi prílohu zmluvných podmienok, ktoré
boli žalovanému pred uzavretím zmluvy zaslané doporučene do vlastných rúk spolu s kartou klienta.
Zároveň v zmysle tejto zmluvy žalovaný vyhlásil, že bol informovaný o práve veriteľa požadovať v prípade
omeškania s vrátením celkovej čiastky úroky z omeškania a zmluvnú pokutu podľa bodu 7 zmluvných
podmienok. Súd zo zmluvných podmienok spoločnosti River Euro, s.r.o., a to bodu 2 zistil, že zmluva
o pôžičke sa uzatvára na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na
mobilný telefón(SMS), a to na základe predchádzajúcej žiadosti dlžníka o pôžičku podanej veriteľovi v
elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke veriteľa www.smscredits.sk
alebo prostredníctvom SMS správy. Po podaní žiadosti o pôžičku veriteľ informuje dlžníka o schválení
žiadosti o pôžičku zaslaním SMS na určené číslo mobilného telefónu dlžníka a súčasne sprístupní
dlžníkovi v osobnom účte dlžníka na internetovej stránke www.smscredits.sk, do ktorého sa dlžník môže
prihlásiť na základe pridelenej karty klienta veriteľa návrh zmluvy o pôžičke a zmluvné podmienky. Ak
dlžník súhlasí s prijatím pôžičky, zašle veriteľovi po obdržaní ponuky akceptačnú SMS. Zmluva o pôžičke
je uzavretá okamihom dôjdenia akceptačnej SMS dlžníka veriteľovi. Súd z výpisu z obchodného registra
žalobcu zistil, že okrem iného predmetom činnosti žalobcu je poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z
peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt
a sprostredkovanie poskytovania úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez
verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Súd ďalej zistil, že pôvodné obchodné meno
žalobcu znelo River Euro, s.r.o. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou
zmluvou o pôžičke je potrebné posúdiť podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“). Hoci zmluva o pôžičke patrí medzi tzv. reálne kontrakty, súdna prax a
judikatúra (napr. NS SR, sp.zn.5 Cdo 55/98) dôvodili, že k odovzdaniu finančnej hotovosti môže dôjsť
aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, prípadne tretej osoby. Právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným, založený uzavretou zmluvou, je zároveň vzťahom spotrebiteľským, kde žalovaný vystupuje
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti a žalobca ako dodávateľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Uzavretá
zmluva je podľa svojho obsahu tzv. typovou formulárovou zmluvou, ktorú vypracoval žalobca ako
dodávateľ, nakoľko jej znenie bolo predtlačené na formulári, do ktorého žalovaný len doplnil chýbajúce
údaje. Z uvedeného je zrejmé ,že žalovaný nemohol obsah zmluvy nijako ovplyvniť. Formulárové
zmluvy žalobca opakovane používal pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom. Právny
vzťah založený uzavretou zmluvou o pôžičke súd preto posúdil ako vzťah spotrebiteľský a aplikoval
naň aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákon č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a zákon č.266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase
uzavretia zmluvy. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych
predpisov: Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa §
658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Súd na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že dňa 16.2.2016 uzavrel žalobca pod pôvodným obchodným menom River Euro, s.r.o.
so žalovaným prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o poskytnutí pôžičky č. 002932/07.05.12,
na základe ktorej mali byť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 250,-Eur a žalovaný
sa zaviazal vrátiť sumu 270,24,-Eur so splatnosťou 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky. Z predmetnej
zmluvy vyplýva, že bola uzavretá v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch č.129/2010 Z.z., zákona

o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku č.266/2005 Z.z. a Občianskeho zákonníka.
Podľa § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch mal žalobca postavenie tzv. iného veriteľa z
dôvodu, že úver bolo potrebné splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace (v danom prípade bola lehota
splatnosti dohodnutá do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je
iným veriteľom v zmysle § 2 písm. c/zákona o spotrebiteľských úveroch a žalovaný v konaní vystupuje
ako fyzická osoba - spotrebiteľ, na zmluvu sa v zmysle § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
vzťahujú ustanovenia § 2, § 3 a§ 4, § 6 až § 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19,
23, 24,25 uvedeného zákona. Po preskúmaní obsahu uzavretej zmluvy súd konštatuje, že zmluva o
pôžičke nebola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy. Zmluva bola uzatvorená podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku z dôvodu, že k jej uzavretiu došlo prostredníctvom krátkych textových správ SMS
zaslaných z telefónneho čísla ako prostriedku diaľkovej komunikácie. Predmetnú zmluvu je však
potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože je typickou tzv. formulárovou zmluvou a na daný
vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy
(§ 52 a nasl.).Peňažné prostriedky boli veriteľom žalovaného ako dlžníkovi poskytnuté bezúročne, a
preto predmetnú zmluvu je potrebné posúdiť ako zmluvu o pôžičke v zmysle § 657 OZ, na ktorú sa
vzhľadom na spôsob jej uzavretia primerane vzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku. Predmetná zmluva nie je zmluvou o úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka,
pretože v nej absentuje povinná náležitosť zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného
zákonníka) a to povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky. Na
základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
len čiastočne, preto súd podanej žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
189,28 Eur, ktorá predstavuje zostatok istiny poskytnutej pôžičky 250 Eur + 20,24 Eur ako odplata =
270,24 Eur mínus suma 80,94 Eur (4 x 20.24 Eur) uhradená žalovaným. Súd mal za to, že odplata
20,24 Eur za každú žiadosť o predĺženie lehoty splatnosti je neprimeraná zmluvná podmienka (§ 53
ods. 4 písm. v) Občianskeho zákonníka), keď mal za to, že žalobca požaduje od spotrebiteľa uhradenie
plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada
nebola upravená v zmluve. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania s
prihliadnutím na realizované čiastočné úhrady. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia v znení
účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V predmetnej veci mal žalobca úspech v 70 % (žiadal 250 Eur priznané bolo
189,28 Eur) a žalovaný v 30%, preto celkom bol žalobca úspešný v 40 %.

2. Proti výroku o nároku na náhradu trov konania podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalobca mal viac možností na mimosúdne vyrovnanie, ktoré
odmietol. Medzi tie patrí aj ponúknuté splatenie dlhu cez splátkový kalendár, ktorá bola pripojená aj
ako dôkaz k odporu proti platobnému rozkazu. Vydanie platobného rozkazu a následné pojednávanie
bolo žiadané žalobcom kvôli 81 eur rozdielu medzi žiadanou a ponúknutou úhradou, z čoho bola potom
uznaná suma s rozdielom 20,24 eur. Celá záležitosť už mohla byť urovnaná aj bez zmienených úradných
úkonov, keby žalobca netrval na ich začatí, preto je názoru, že žalobca by mal uhradiť aj všetky trovy
konania. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd hore uvedený rozsudok v napadnutom výroku
zmenil tak, že zruší nariadenú povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania.

3. Žalobca sa nevyjadril k odvolaniu žalovaného.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,
362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdiť. Vo veci samej (vo vyhovujúcom a zamietajúcom výroku) nebol rozsudok súdu prvej inštancie
napadnutý odvolaním, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana plný
úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný úspech,
má každá z nich úspech čiastočný, t.j. každá zo strán sporu je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Ak
mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech
založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní
procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom
úspechu jednej zo strán sporu.. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa
spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá víťazstvu
strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je
jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac,
ako im podľa práva patrí. Nakoľko nie je žiadny rozumný dôvod, aby si strany v prípade čiastočného
úspechu nahradili trovy konania navzájom, časť, ktorá sa prekrýva sa odpočíta. Zásadne teda platí, že
sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady,
vypočítajú sa vynaložené trovy a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.

7. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Vzhľadom na to, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdom prvej inštancie, obmedzuje sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho
rozhodnutia len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na odvolacie dôvody žalovaného považuje za
potrebné poukázať na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4
Ústavy Slovenskej republiky je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má,
zásadne, právo na to, aby sa mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením
tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto
odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred
exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva
zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom
sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a
časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy spojené s jej
účasťou v spore, kým nie je spor ukončený. Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je
v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto výsledku
vynaložila.

12. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú na „vlastné nebezpečenstvo“
a nesú zodpovednosť za výsledok sporu. Od povinnosti platiť trovy, treba odlíšiť povinnosť hradiť trovy
konania, založenej na zásade úspechu vo veci. Podstata povinnosti hradiť trovy konania, spočíva v
tom, že súd zaviaže jednu stranu konania nahradiť druhej strane konania buď celkom alebo sčasti trovy
konania, ktoré v priebehu konania táto druhá strana už zaplatila. Úspech vo veci, ktorá je predmetom
sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Výnimky z tohto pravidla musí
ustanoviť zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za
splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (predtým § 150 OSP).

13. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vo výroku rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku rozhodnutia o nároku na náhradu trov
konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

14. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym
vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.
15. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je
naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne
opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej
právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo -
správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil, pokiaľ priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci v
rozsahu 40% v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP, keďže v danej právnej veci mal žalobca úspech
v rozsahu 70 % (žiadal priznať sumu 250 Eur s prísl., bolo vyhovené žalobe v časti 189,28 Eur s prísl.) a
žalovaný v 30%, teda žalobca bol celkom úspešný v rozsahu 40 % (70% -3 0% = 40%). Pokiaľ žalovaný
v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov
konania nezohľadnil tú skutočnosť, že žalobca mal viac možností na mimosúdne vyrovnanie, ktoré
žalobca odmietol, medzi ktoré možnosti patrilo aj ponúknuté splatenie dlhu cez splátkový kalendár, ktorý
žalobca pripojil ako dôkaz k odporu proti platobnému rozkazu, odvolací súd uvádza že pokiaľ aj z obsahu
spisu vyplýva, že žalovaný pripojil k odporu proti platobnému rozkazu návrh dohody o splátkach dlhu a v
odpore uviedol, že predmetnú dohodu zaslal žalobcovi, avšak ten dohodu neakceptoval, táto skutočnosť
nie je právne významná okolnosť v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania, t.j. pre zmenu
rozhodnutia vo výroku o nároku na náhradu trov konania a pre nepriznanie nároku na náhradu trov
konania žalobcovi, keďže pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v
odvolacom konaní úspešnému žalobcovi proti žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože mu trovy odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jan 31, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.