Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Kanderka

Legislation area – Obchodné právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/54/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200384
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8114200384.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Centrálny depozitár

cenných papierov SR, a.s., so sídlom Ul. 29. augusta 1/A, 814 80 Bratislava, IČO: 31 338 976,
proti žalovanému: IX. zastúpenému advokátskou kanceláriou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie sumy
307,75 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 307,75 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá

žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 3.1.2014, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 9.1.2014, žiadal, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 307,75 eura, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že žalobca vedie v zmysle Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“)

žalovanému účet majiteľa cenných papierov (§ 99 a § 105 ZoCP). Službu „CD-55 - vedenie účtu majiteľa“
poskytuje žalobca žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena služby je vypočítaná
v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, ktorý bol schválený v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému
poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“ v súlade s Cenníkom platným ku dňu vystavenia
faktúry, a to nasledovne:
- za rok 2009 faktúru č. 9000012791 splatnú dňa 15.2.2010 vo výške 331,94 eura, k dnešnému dňu

predstavuje výška nedoplatku za rok 2009 sumu 224,65 eura,
- za rok 2010 faktúru č. 1000011343 splatnú dňa 28.2.2011 vo výške 83,10 eura.

3. Kompletné znenia Cenníkov platných v jednotlivých rokoch sú zverejnené na webovej stránke
žalobcu www.cdcp.sk . V prípade, ak žalovaný uhradí predmetné faktúry v zmysle
platobného rozkazu, žalobca si nebude uplatňovať úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Žalovaný do dnešného dňa

vyššie uvedené faktúry v uvedenom rozsahu neuhradil. Žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku s
príslušenstvom z titulu neuhradenej pohľadávky za vedenie účtu majiteľa.4. Okresný súd Prešov vydal dňa 12.2.2014 platobný rozkaz č. k. 9Ro/8/2014-11, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 307,75 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu.

5. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, v dôsledku
čoho bol tento platobný rozkaz zo zákona zrušený. Žalovaný v odpore zo dňa 4.3.2014 voči vydanému
platobnému rozkazu, okrem iného uviedol, že uplatnený nárok zo strany žalobcu je vykonštruovaný
a odporuje zákonom. Dokonca žalobca poprel, že dňa 17.12.2009 Ing. Juraj Ružbacký ako prevodca
uzavrel s nadobúdateľom Fondom národného majetku SR (ďalej len „FNM“) Zmluvu o bezodplatnom

prevode cenných papierov č. 59788/ZBPCP/1/2009/8106. Podľa tejto zmluvy FNM nadobudol kmeňové
akcie v počte 2173 kusov, ktoré v čase prevodu mali minimálnu hodnotu 2.173.000 Sk, t.j. v súčasnosti
72.130,40 eura. Podľa záverečných ustanovení čl. 6.3. horeuvedenej zmluvy, cit.: „V prípade, ak bude
v lehote do 31.12.2009 uskutočnený prevod len určitého počtu CP špecifikovaných v čl. 2.1. Zmluvy,
Zmluva zanikne s účinnosťou od 1.1.2010 vo vzťahu k tým CP, ktoré neboli prevedené do 31.12.2009
a vo vzťahu k tým CP, ktoré boli prevedené do 31.12.2009 ostáva Zmluva v platnosti“. Navyše podľa čl.

4.1. horeuvedenej zmluvy, cit.: „Nadobúdateľ sa týmto zaväzuje na: 4.1.1. Prevzatie záväzku prevodcu
zaplatiť poplatky spojené s evidenciou CP podľa § 105 zák. č. 566/2001 Z. z. (ďalej len „evidencia CP“)
za kalendárny rok, v ktorom došlo k prevodu CP a za kalendárny rok predchádzajúci tomuto roku, ako aj
prevzatie záväzku prevodcu zaplatiť poplatky spojené s registráciou prevodu CP (ďalej len „prevzatie“);
4.1.2.náhradupoplatkovpodľabodu4.1.1Zmluvy,akužboliprevodcomzaplatené(ďalejlen„náhrada“).

Náhrada sa ďalej zaväzuje vykonávať všetky úkony súvisiace s prevodom CP, s prevzatím a/alebo
náhradou záväzkov podľa tejto Zmluvy, ako aj všetky práva spojené s CP nadobudnutými na základe
Zmluvy.“ Žalovaný preto tvrdí, že poplatky za vedenie účtu majiteľa cenných papierov, a to za rok 2009 a
rok 2010, tak ako uvádza žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu z 3.1.2014 zanikli,
lebo tieto podľa Zmluvy citovanej v bode 2.1 tohto podania prevzal na seba FNM. Navyše žalovaný

z opatrnosti vznáša voči uplatnenému nároku námietku premlčania, pretože podľa § 387 v spojení s
§ 391 a § 397 ObZ, žalobca si svoj nárok neuplatnil v premlčacej dobe 4 roky na Okresnom súde
v Prešove. Konkrétne, pokiaľ sa malo jednať o poplatok za vedenie účtu majiteľa cenných papierov
za rok 2008, potom štvorročná premlčacia doba následkom premlčania zanikla najneskôr 31.12.2012,
resp. 31.1.2013. Žalobca si svoj nárok na súdu uplatnil 9.1.2014, t. j. po uplynutí premlčacej doby.

Žalovaný ani nevie identifikovať z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu (faktúru č. 9000012791
splatnú dňa 15.2.2010 vo výške 331,94 eura, k dnešnému dňu predstavuje výška nedoplatku za rok
2009 sumu 224,65 eura a faktúru č. 1000011343 splatnú dňa 28.2.2011 vo výške 83,10 eura - dodnes
žalovaný neobdŕžal), za čo si žalobca uplatňuje poplatky za vedenie účtu majiteľa cenných papierov,
nevie zistiť o aké akcie sa má jednať, ani nevie určiť za aké obdobie tieto poplatky sa majú týkať.

Žalovaný namieta existenciu svojej pasívnej legitimácie byť účastníkom konania. Pokiaľ by poplatku za
vedenie účtu majiteľa cenných papierov mali sa týkať akcií obchodnej spoločnosti Limita a.s. Prešov, so
sídlom Hlavná 57 v Prešove, IČO: 31 719 520, tak tieto akcie nepodliehajú registrácii a spravovaniu u
žalobcu. Tieto akcie tejto akciovej spoločnosti nie sú verejne obchodovateľné a nepodliehajú registrácii
v Centrálnom depozitári cenných papierov SR a.s. a potom ani žalobca nemá právo tieto akcie viesť

a spravovať na účte majiteľa cenných papierov. Dokonca, majiteľom a správcom predmetných akcií
majúcich formu akcií na meno je v správe a úschove a registrácii u Limity a.s. Prešov, so sídlom Prešov,
Hlavná 57. Potom pokiaľ by žalobca mal spravovať tieto akcie a v súlade so zákonom mal by právo
požadovať za túto správu a vedenie príslušné poplatku, tak v tomto konaní si poplatky za vedenie účtu
majiteľa akcií vydaných Limitou a.s. Prešov mal uplatniť voči tejto akciovej spoločnosti. Legitimovaným

žalovaným v tomto konaní by mala byť Limita a.s. Prešov, ktorá je vlastníkom akcií v celkovej menovitej
hodnote 500.000 Sk, t.j. 16.596,96 eura.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 2.5.2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené 5.5.2014, okrem
iného uviedol, že žalobca viedol pre žalovaného v rokoch 2009 a 2010 účet majiteľa v zmysle ust. § 105

Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa §
99 ZoCP. Na základe poskytnutej služby „CD-55 - vedenie účtu majiteľa“ fakturoval žalobca žalovanému
poplatok vo výške 331,94 eura za rok 2009 a poplatok vo výške 83,10 eura za rok 2010. Právny vzťah v
súvislosti s vedením účtu majiteľa cenných papierov medzi žalovaným a žalobcom sa spravuje ZoCP a

v otázkach neupravených ZoCP sa tento právny vzťah spravuje ustanoveniam Zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodnýzákonníka,apretovzmysleust.387ObZjepremlčaciadobaštvorročnáaplynieododňa,keď
saprávomohlovykonaťpoprvýraz.Žalobcasitedasvojnárokuplatnilpreduplynutímpremlčacejlehoty.
ZoCP vymedzuje, že právny vzťah v súvislosti s vedením účtu majiteľa sa spravuje ZoCP a Obchodnýmzákonníkom. Taktiež podľa právnej úpravy účinnej v čase vzniku právneho vzťahu medzi žalovaným a
žalobcom, a to konkrétne ust. § 58 ods. 5 Zákona č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov: „Právny
vzťah medzi majiteľom účtu a strediskom sa spravuje týmto zákonom a Obchodným zákonníkom“.

CDCP eviduje uskutočnenie bezodplatného prevodu časti cenných papierov na FNM evidovaných na
účte žalovaného v roku 2009, a to konkrétne 2173 ks cenných papierov ISIN CS0009013958. Okrem
uvedených cenných papierov evidoval CDCP na účte žalovaného aj ďalšie zaknihované cenné papiere,
ktoré neboli predmetom bezodplatného prevodu. Právna úprava Zákona č. 91/1992 Zb. v ust. § 29 ods.
12riešiotázkuprevodučasticennýchpapierovvedenýchnaúčtemajiteľa,atedaprípad,kedysúnaúčte

majiteľa evidované aj iné cenné papiere, ktorých prevod nie je predmetom zmluvy. V zmysle uvedeného
ustanovenia FNM môže zaplatiť alebo nahradiť iba pomernú časť poplatkov za poskytnutú službu
„CD-55“, zodpovedajúcu cenným papierom, ktoré sú predmetom bezodplatného prevodu. Vzhľadom na
skutočnosť, že v roku 2009 došlo k bezodplatnému prevodu len časti cenných papierov evidovaných na
účte žalovaného, FNM uhradil poplatky za roky 2008 a 2009 iba v pomernej časti (rok 2008: 107,29 eura,
rok 2009: 107,29 eura). Žalovaný je naďalej povinný uhradiť pomernú časť poplatkov za vedenie účtu

za roky 2009 za neprevedené zaknihované cenné papiere a poplatok za rok 2010 vo výške vystavenej
faktúry, a to všetko v rozsahu akom si žalobca uplatňuje v podanom návrhu.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.9.2019, okrem iného uviedol, že v dôsledku prvej vlny
kupónovej privatizácie, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1991 a 1992, vznikla, okrem iného potreba

centrálnej evidencie vlastníctva zaknihovaných cenných papierov, ktorú zákonodarca upravil Zákonom
č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch (ďalej len „ZoCP92“). Zaknihovaný cenný papier je v zmysle ust.
§ 1 ods. 2 ZoCP92 zápis v evidencii ustanovenej zákonom. V zmysle § 1 ods. 3 ZoCP92 vedením
zákonom ustanovenej evidencie zaknihovaných cenných papierov štát poveruje „Stredisko cenných
papierov SR Bratislava, a.s.“ (ďalej len „SCP“), ktorý bol právnym predchodcom žalobcu. Podľa ust.

§ 58 ods. 1 ZoCP92 bolo SCP povinné zriadiť účet majiteľa cenných papierov každému, kto sa stal
majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie, čo žalobca voči žalovanému splnil.
Písomné uzatvorenie zmluvy o zriadení účtu ZoCP92 nevyžadoval. Okrem zriadenia účtu ZoCP92 SCP
vzmysle§56ods.1písm.a)ukladalpovinnosťevidovaťzaknihovanécennépapierenaúčtochmajiteľov
cenných papieroch v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Vzťah medzi žalobcom a majiteľmi účtov z

kupónovej privatizácie teda vznikol priamo na základe ZoCP92, nie na základe zmluvy, keďže nedošlo
k uzatvoreniu zmluvy v zmysle ust. § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle ust. § 58 ods. 5
ZoCP92 právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi okrem iného Obchodným zákonníkom.
Keďže zákon ZoCP92 bol nahradený Zákonom č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách(ZoCP)žalobcavtejtosúvislostipotrebujezdôrazniť,žeust.§58ods.5ZoCP92bolovovzťahu

k majiteľom účtov ponechané v platnosti v spojitosti s ust. § 161 ZoCP, ktorý ustanovil, že vznik právnych
vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákon sa posudzujú podľa
doterajších predpisov, čo súvisí so zákazom retroaktivity právnych predpisov. Zmena v obsahu právneho
vzťahu, ktorej dôsledkom by bolo podriadenie tohto právneho vzťahu právnej úprave Občianskeho
zákonníka by totiž musela vyplývať z právneho predpisu alebo dohody zmluvných strán a ani jedna

z uvedených podmienok v danom prípade splnená nebola. Podľa § 396 Obchodného zákonníka pri
právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť
na súde. Podľa § 397 ObZ je premlčacia lehota v prípade obchodnoprávnych vzťahov 4 roky. Právo
na plnenie možno na súde vymáhať po splatnosti záväzku, teda v prípade fa č. 9000012791 začiatok
premlčacej lehoty začína 16.2.2010 a v prípade fa č. 100001343 dňa 1.3.2011. Vzhľadom na skutočnosť,

že žaloba bola podaná dňa 3.1.2014 pri aplikovaní 4 ročnej premlčacej lehoty, právny nárok žalobcu nie
jepremlčaný.Žalovanýmalnaúčtemajiteľaevidovanécennépapiere,ktorýchbolzároveňvlastníkom.K
údajnému nedoručeniu faktúr žalobca uvádza, že faktúry boli prílohou žalobného návrhu, ktorý žalovaný
preukázateľné obdŕžal, napriek tomu do dnešného dňa neuhradil. Žalobca opätovne zaslal predmetné
faktúry, pričom poukázal na skutočnosť, že úrok z omeškania si neuplatňuje.

8. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 2.10.2019, okrem iného uviedol, že žalovaný
v ničom nesúhlasí s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 23.9.2019, lebo obsah tohto vyjadrenia je
v rozpore s nielen doteraz platným CSP, keď je porušený princíp koncentrácie, ale hlavne s platným
hmotnoprávnym režimom podľa Občianskeho zákonníka. Pritom žalobca pripojil dôkazy a svoje

záväzné vyjadrenie ešte v návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Prešov, a to dňa
25.2.2013, tzn. ešte pred 6 rokmi. Žalobca úplne odlišné vyjadrenie, s úplne iným právnym posúdením
podal na Okresný súd v Prešove dňa 24.9.2019, tzn. tesne pred prvým pojednávaním vytýčeným dňa
30.9.2019. Žalobca svoje písomné vyjadrenie protizákonne odôvodňuje na tzv. aktuálnu súdnu praxpodľarozsudku8Co/7/2019-117, vydanéhoKrajskýmsúdomBratislavadňa21.5.2019.Žalobcatvrdí,že
v tomto rozsudku je prejudikovaný nárok Centrálneho depozitára cenných papierov SR proti žalovanému
Ing. V. Š. o zapl. 310,22 eura, keď odvolací súd potvrdil rozsudok prvého stupňa. Odvolací súd svoj

rozsudok odôvodnil takto, cit. (str. 5 rozs. 8Co/7/2019): „Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
vyhovelpodanejžalobeažalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovipeňažnúsumuvovýške310,22
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to po tom, ako (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa
8.9.2016, č. k. 50C/718/2015-56, z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobu zamietol, avšak na
základe odvolania žalobcu uznesením Krajský súd v Bratislave zo dňa 28.2.2018, č. k. 8Co/18/2017-81,

predmetný rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že na daný právny vzťah
je potrebné aplikovať ustanovenia Zákona o cenných papieroch v spojení s ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ktorý stanovuje všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu a naviac daný vzťah nemožno
považovať za vzťah spotrebiteľský.“ Pritom prvý rozsudok 50C/718/2015-56 zo dňa 8.9.2016 OS
Bratislava, zamietol v citovanom súdnom konaní žalobu Centrálneho depozitára cenných papierov
SR z dôvodu premlčania uplatneného nároku v súlade s ustanoveniami vtedy platného Občianskeho

zákonníka (viď bližšie str. 2 prvý odsek rozsudku). Preto si žalovaný dovoľuje tvrdiť, že na posudzovanie
uplatňovaného nároku existuje jednotná súdna prax, ktorá bola ustálená príslušným rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR v Bratislave. Tento judikát je úplne odlišný od citovaného judikátu, ktorý predložil
súdu žalobca. Naopak doterajšie posudzovanie uplatneného nároku bolo viacerými súdmi zamietnuté
v neprospech Centrálneho depozitára cenných papierov SR. Dokonca posudzovanie nároku CDCP SR

je definitívne ustálené i súdnou praxou Najvyššieho súdu SR podľa sp. zn. 1Obdo/42/2015 z 8.6.2016.
Pre prehľadnosť, žalovaný cituje časť odôvodnenia NS SR na str. 2 rozhodnutia v jeho bode 2, cit.:
„Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 23.4.2015 č. k.
26Cob/10/2015-107 podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil. Poukázal na odôvodnenie a závery uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav, keď
právny vzťah medzi účastníkmi konania vyhodnotil ako spotrebiteľský a aplikoval trojročnú premlčaciu
dobu podľa Občianskeho zákonníka, avšak odvolací súd korigoval právne závery pri posúdení vzťahu
samotného. Dospel k záveru, že ustanovenia Obchodného zákonníka nemožno aplikovať z dôvodu
absencie ustanovenia, ktoré by daný vzťah podriaďovalo pod ustanovenia Obchodného zákonníka tak,

ako to vyplýva z ust. § 105 ods. 5 ZoCP. Toto ustanovenie odkazuje na Obchodný zákonník len pre
vzťahy medzi členom a centrálnym depozitárom a vzťahy medzi členom a majiteľom účtu. Odvolací súd
neprijal argumentáciu žalobcu, že aj vzťah medzi centrálnym depozitárom a majiteľom účtu je potrebné
podriaďovať pod úpravu Obchodného zákonníka, nakoľko takáto skutočnosť zo zákona nevyplýva.
Podľa odvolacieho súdu ani z ust. § 261 ods. 6 písm. c) ObZ nemožno vyvodiť záver, že ide o absolútny

obchod, keďže ide o záväzkový vzťah z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov. Medzi
účastníkmi existuje záväzkový vzťah upravený zákonom o cenných papieroch, avšak nejde o vzťah,
ktorý by vznikol na základe odplatných zmlúv, ktoré sú ako zmluvy definované v ust. § 30 a nasl. ZoCP.
Keďže nejde o vzťah založený na zmluve medzi účastníkmi konania, ale o vzťah, ktorý vznikol zo
zákona, nie je možná aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka. V závere upresnil, že konštatovanie,

že medzi účastníkmi nejde o vzťah založený na základe zmluvy, ale o vzťah vzniknutý zo zákona sa
vzťahuje na nesprávnu argumentáciu súdu prvého stupňa, keď daný vzťah posúdil ako spotrebiteľsko-
právny vzťah. Na tento vzťah nemožno použiť ustanovenia o zmluvách s ohľadom na neexistenciu
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi. Keďže je správny záver súdu prvého stupňa, spočívajúci v tvrdení,
že na daný vzťah sa aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a tieto sa aplikujú aj v časti týkajúcej

sa premlčania nárokom a súd prvého stupňa vyhodnotil vznesenú námietku premlčania, ktorá bola
prekážkou priznania uplatneného nároku, správne, odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil. V zmysle citovaného judikátu NS SR, boli prijaté tieto záväzné právne závery na subsidiárne
použitievšeobecnéhopredpisuobčianskehoprávavovzťahukZákonuocennýchpapieroch.Nazáklade
toho k citovanému uzneseniu NS SR je ustálené, cit.: „Ustanovenie § 105 ods. 5 Zákona č. 566/2001

Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon
o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov presne určuje okruh vzťahov, ktoré sa subsidiárne
podriaďujú Obchodnému zákonníku. Analogické použitie takéhoto odkazu na iné vzťahy, ktoré v ňom
uvedené zákonné podmienky nespĺňajú, je neprípustné. Pokiaľ neexistuje v ZoCP ako osobitnom
predpise (lex specialis) pre určitý okruh vzťahov priamy odkaz na Obchodný zákonník (ako je to v ust.

§ 105 ZoCP), je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný predpis občianskeho práva, ak je majiteľom
účtu cenných papierov fyzická osoba nepodnikateľ.“ Zo záverov citovaných v bode 2 a 3 tohto vyjadrenia
jednoznačne vyplýva, že toto je relevantný judikát, ktorý súd musí aplikovať na uplatnený nárok a nie ako
nesprávne a nelogicky sa odvolával žalobca na 8Co/7/2019 KS BA zo dňa 21.5.2019. Keďže žalovaný jefyzickou osobou a takto je aj označený v návrhu na vydanie platobného rozkazu, podaného na súdu dňa
25.2.2013, ešte na Okresný súd Bratislava I, pod č. k. 13Ro/263/13, konkrétne ako Ing. Juraj Ružbacký,
Švábska 43, 080 05 Prešov, potom by bolo právne irelevantné, pokiaľ by súd si mal osvojiť obsah

vyjadrenia žalobcu, že uplatnený nárok a plynutie premlčania vyplýva z Obchodného zákonníka, lebo
skutočne podľa hore citovanej ustálenej súdnej praxe NS SR žalovaným je fyzická osoba, na ktorú je
potrebné aplikovať Občiansky zákonník vrátane ust. § 100 - 101 OZ.

9. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom podaní zo dňa 3.10.2019, okrem iného uviedol,

že na doplnenie svojho stanoviska zo dňa 2.10.2019 uvádza, že okrem záväzného judikátu podľa
uznesenia NS SR 1Obdo/42/2015 zo dňa 8.6.2016, je nepochybne potvrdené, že takýto postulát
akceptujú i iné súdu SR pri posudzovaní nárokov žalobcu voči žalovaným, ktorí majú právne postavenie
fyzickej osoby. Na podporu vyššie uvedeného, právny zástupca žalovaného uviedol i právne závery
OkresnéhosúduvTopoľčanoch,resp.KrajskéhosúduvNitrevkonaní26Cob/10/2015.Takakožalovaný
uviedol vo svojom odpore proti vydanému platobnému rozkazu, žalovaný naďalej trvá na ním vznesenej

námietke premlčania, lebo nárok žalobcu zanikol, a to podľa ust. § 100, 101 Občianskeho zákonníka.
V zmysle toho nárok žalobcu zanikol a súd má povinnosť žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanému 100 % náhradu trov konania.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.10.2019, okrem iného uviedol, že účet majiteľa

mohlo SCP zriadiť dvoma spôsobmi, a to buď:
a) Typ 1: podľa ust. § 58 ods. 1 ZoCP92, podľa ktorého bolo SCP povinné zriadiť účet majiteľa cenných
papierov každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe kupónovej
privatizácie, pričom písomné uzatvorenie zmluvy o zriadení účtu ZoCP92 nevyžadoval, teda právny
vzťah vznikol priamo zo zákona, alebo

b) Typ 2: podľa ust. § 58 ods. 2 ZoCP, podľa ktorého ostatným osobám zriadi SCP účet majiteľa na ich
žiadosť, čiže právny vzťah vznikol na základe uzatvorenej zmluvy.
Okrem zriadenia účtu ZoCP 92 SCP v zmysle ust. § 56 ods. 1 písm. a) ukladal povinnosť evidovať
zaknihované cenné papiere na účtoch majiteľov cenných papierov v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom. Zároveň tento zákon v ust. § 58 ods. 5 definuje právny vzťah medzi SCP a majiteľmi účtov

ako obchodnoprávny. Uvedené ustanovenie považuje žalobca za kľúčové k pochopeniu rozdielnych
rozhodnutí súdov v tejto veci. S rozvojom kapitálového trhu nastala potreba zmeny koncepcie vedenia
účtov majiteľov, preto bol prijatý nový zákon ZoCP. Prijatím zákona ZocP s účinnosťou od 1.1.2002
bolo SCP podľa ust. § 163 ods. 1 ZoCP povinné do 31.12.2002 podať žiadosť o povolenie na
vznik a činnosť centrálneho depozitára podľa nového zákona. Túto povinnosť si SCP splnilo a dňa

28.8.2003 vydáva Úrad pre finančný trh rozhodnutie, v ktorom udeľuje SCP povolenie na vznik a
činnosť centrálneho depozitára s nový obchodným menom „Centrálny depozitár cenných papierov SR,
a.s. (ďalej len „CDCP“). ZoCP priniesol do vedenia účtov majiteľov rozsiahle zmeny, čo vyústilo do
pomerne komplikovanej právnej úpravy. Účelom novej právnej úpravy totiž, okrem iného bolo, aby sa
služba vedenia účtu majiteľa cenných papierov stala bežnou komerčnou službou za odplatu, ktorú budú

poskytovať najmä členovia CDCP, ktorými sa mali stať najmä banky a obchodníci s cennými papiermi.
Z tohto dôvodu ZoCP zaviedol nové možnosti týkajúce sa zriadenia vedenia účtu majiteľa, a to:
a) Typ 3: účet majiteľa zriadený podľa ust. § 105 ods. 2 ZoCP, podľa ktorého CDCP zriadi účet majiteľa
pre každého člena, ktorému udelí členstvo + štátnemu orgánu alebo Fondu národného majetku, alebo
b) Typ 4: účet majiteľa zriadený podľa ust. § 105 ods. 3 ZoCP, podľa ktorého člen CDCP môže na základe

žiadosti zriadiť účet majiteľa FO alebo PO.
Aj ZoCP v ust. § 105 ods. 5 jednoznačne určil, že aj pre tieto nové typy účtov majiteľov (Typ 3 a Typ
4) platí, že sa budú posudzovať podľa Obchodného zákonníka, bez ohľadu na druh subjektov. O ust. §
105 ods. 5 ZoCP súdu často krát opierajú svoje stanoviská týkajúce sa občianskoprávnej povahy veci s
odôvodnením,ženakoľkovtomtoustanoveníniejeexplicitnestanovené,žeobchodnoprávnapovahasa

týka aj vzťahov medzi CDCP a majiteľmi účtov (Typ 1 a Typ 2) nie je možné analogické použitie takéhoto
odkazu na iné právne vzťahy. CDCP s týmto záverom súdom súhlasí, nakoľko predmetné ustanovenie
rieši právny režim účtov Typu 3 a Typu 4, avšak nesúhlasí s druhou časťou argumentácie súdov, že
neexistuje priam odkazy, ktorý by účty Typu 1 a Typu 2 definoval ako obchodnoprávne. ZoCP sa okrem
zavedenia nový typov účtov musel vysporiadať s úpravou vzťahov vzniknutých pred účinnosťou tohto

zákona, teda s účtami Typu 1 a Typu 2 vzniknutých podľa ZoCP92. ZoCP v prvom rade v ust. § 161 určil,
že ustanovenia tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, pričom však vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, teda ZoCP92, ak tento zákonneustanovuje inak. ZoCP zároveň v ust. § 164 určil, že účet majiteľa zriadený podľa ZoCP92 vedie
CDCP aj naďalej a považuje sa za evidenciu podľa § 99 ods. 3 ZoCP. Z uvedeného je zrejmé, že účty
Typu 1 a Typu 2 nezanikli a ich vznik a povahu je nutné posudzovať podľa ZoCP92, ktorý v ust. § 58

ods. 5 jednoznačne definovať ich obchodnoprávny charakter. Rozhodnutia niektorých súdov obsahujú
odôvodnenia, ktoré sa nestotožňujú s uvedenými závermi a uvádzajú, že účty zriadené podľa ZoCP92
zanikli a je nutné ich posudzovať podľa § 105 ZoCP, pričom tým, že v § 105 ods. 5 chýba zmienka o tom,
že obchodnoprávna povaha sa vzťahuje aj na tieto účty, je potrebné subsidiárne aplikovať všeobecný
predpis Občianskeho zákonníka. Bez ohľadu na skutočnosť, že uvedený záver je v rozpore s výkladom

§ 161 a § 164, žalobca je toho názoru, že aj v tomto prípade je nutné posudzovať takýto vzťah ako
obchodnoprávny vychádzajúc z ústavného princípu rovnosti a použitého výkladu. Materiálna rovnosť
predstavuje opak rovnosti formálnej. Zatiaľ, čo formálna spravodlivosť kladie požiadavku na rovnosť
v okamžiku aplikácie normy, materiálna rovnosť sa naproti tomu snaží o individuálne zhodnotenie
situácie, berúc na okolnosť rôzne situácie ako hodnotiace kritériá a zaujíma sa rovnako o výsledný
dopad. To nám umožňuje dosiahnuť reálnej rovnosti tam, kde táto kvôli formálnych medzerám chýba.

V prípade, že pripustíme skutočnosť, že § 105 ods. 5 je jediným platným ustanovením, ktoré upravuje
obchodnoprávnu povahu vzťahu vedenia účtu majiteľa je namieste otázka, prečo zákonodarca do
predmetného ustanovenia nezahrnul aj vzťah medzi CDCP a majiteľmi účtov Typu 1 a Typu 2, keď aj
v pôvodnom zákone ZoCP92 bol tento vzťah definovaný ako obchodnoprávny. V tomto prípade totiž
dochádza k situácii, kedy pri tom istom predmete vzťahu, ktorým je účet majiteľa cenných papierov a

tom istom okruhu subjektov vzťahu, ktorými sú na jednej strane PO (členovia CDCP alebo CDCP) na
druhej strany majitelia účtov (PO alebo FO) dochádzalo k rozdielnemu hodnoteniu týchto vzťahov a
nárokov z nich vzniknutých, kedy v prípade vzťahu člen CDCP vs. majiteľ účtu (Typ 4) ide v zmysle §
105 ods. 5 o obchodnoprávny vzťah a v prípade CDCP vs. majiteľ účtu (Typ 1 a 2) vďaka chýbajúcemu
ustanoveniu o občianskoprávny vzťah. Je teda zrejmé, že v tomto prípade by došlo k zásadnému

narušeniu princípu materiálnej rovnosti pred zákonom, čo určite nebolo zámerom zákonodarcu. V
prípadoch, kedy z právneho predpisu nie je možné jednoznačne vyčítať, aké právne normy sa na danú
skutkovúpodstatumajúaplikovaťnapochopeniedanéhokontextujenutnépoužiťniektorúzvýkladových
metód, v tomto prípade analogický a teleologický výklad ustanovenia § 105 ods. 5. Analogický výklad
nahrádza chýbajúcu alebo nejasnú explicitnú úpravu na základe úpravy obsiahnutej v inom právnom

predpise. Je zrejmé, že ak rovnaký právny vzťah ako vzťah medzi CDCP a majiteľmi účtov (Typ 1 a Typ
2) čo do predmetu a obsahu upravuje § 105 ods. 5, je namieste ho použiť. Teleologický výklad skúma,
aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel predmetnej právnej normy. Je nepochybné, že zákonodarca
či už v starom predpise ZoCP92 (§ 58 ods. 5) alebo v novom ZoCP (§ 105 ods. 5) v súvislosti s
vedením účtu majiteľa uvažoval vždy len o obchodnoprávnej povahe tohto vzťahu. Uvedená skutočnosť

súvisí s povahou cenných papierov, kedy neexistuje iné ako obchodnoprávne využitie cenných papierov.
Cenné papiere disponujú dvomi základnými funkciami, a to ekonomickou a právnou. Z ekonomického
hľadiska je najvýznamnejšou funkciou cenných papierov funkcia akumulácie kapitálu a tvorby zdrojov
financovaniapotriebpodnikateľskejsféry,verejnéhosektoraaštátu.Druhouzásadnoufunkcioucenných
papierov je funkcia právna, ktorej súčasť tvorí prevodová funkcia. Prostredníctvom prevodovej funkcie

cenné papiere podstatne uľahčujú obeh práva a obchod s nimi. Je zrejmé, že majiteľ cenného papiera
ním disponuje za účelom dosiahnutia zisku, a teda zvyšovania svojho majetku. Cenný papier teda nie
je vec bežnej spotreby, ale slúži na zhodnocovanie finančných prostriedkov investíciou na kapitálovom
trhu nadobudnutím cenných papierov. Takéto investície dávajú nadobúdateľovi možnosť spolupôsobiť
na správe a riadení spoločnosti, resp. inej zákonom určenej osobe v zmysle osobitných predpisov.

Skutočnosť, že cenné papiere na seba viažu obchodnoprávne využitie bez ohľadu na povahu subjektov
potvrdzuje aj skutočnosť, že odplatné zmluvy týkajúce sa cenných papierov je nutné v zmysle ust. § 261
ods. 6 písm. c) ObZ považovať za absolútne obchody. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade použitia
analogického a teleologického výkladu ust. § 105 ods. 5 možno toto ustanovenie rozšíriť aj na právne
vzťahy týkajúce sa vedenia účtu majiteľa medzi CDCP a majiteľmi účtov. Kľúčom k tomu podľa akého

právneho predpisu súd posúdi danú vec je skutočnosť, ako a či vôbec sa súd zaoberá otázkou § 58 ods.
5 ZoCP92. V prípadoch kedy súd rozhodne, že ide o občianskoprávny vzťah súdy bez odôvodnenia a v
rozpore s platným právom rozhodnú, že keďže neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by vzťah posúdila
ako obchodnoprávny (napriek tomu, že existuje) definujú tento vzťah ako občianskoprávny. Žalobca
si dovoľuje súd požiadať, aby pri rozhodovaní vo veci posúdil danú vec aj vo vzťahu k predmetnému

ustanoveniu.

11. Dňa 30.1.2020 pojednával súd v neprítomnosti žalobcu, nakoľko boli splnené podmienky pre
prejednanie veci bez jeho účasti.12. Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2020 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením
listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne faktúry č.1000011343, faktúry č.9000012791,

Cenníka Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s., účinného od 1.1.2010, Cenníka
Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a.s. zo dňa 15.12.2008, platobného rozkazu, odporu proti
platobnémurozkazu,vyjadreniažalobcuzodňa23.9.2019, Výpisuzúčtumajiteľak1.1.2010,Vyjadrenia
právneho zástupcu žalovaného zo dňa 2.10.2019, Doplnenia vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného
zo dňa 3.10.2019, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.10.2019, Vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného

zo dňa 12.11.2019, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 9.1.2020, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil
tento s k u t k o v ý s t a v :

13. Žalobca vedie v zmysle Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoCP“) žalovanému účet majiteľa cenných papierov (§
99 a § 105 ZoCP). Službu „CD-55 - vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalobca žalovanému v zmysle § 99

ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka Centrálneho depozitára cenných
papierov SR, ktorý bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe
uvedeného fakturoval žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“ v súlade
s Cenníkom platným ku dňu vystavenia faktúry, a to nasledovne:

- za rok 2009 faktúru č. 9000012791 splatnú dňa 15.2.2010 vo výške 331,94 eura, k dnešnému dňu
predstavuje výška nedoplatku za rok 2009 sumu 224,65 eura,
- za rok 2010 faktúru č. 1000011343 splatnú dňa 28.2.2011 vo výške 83,10 eura.

14. Kompletné znenia Cenníkov platných v jednotlivých rokoch sú zverejnené na webovej stránke

žalobcu www.cdcp.sk. Žalovaný do dnešného dňa vyššie uvedené faktúry v uvedenom rozsahu
neuhradil. Žalobca preto stále eviduje voči žalovanému pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky za
vedenie účtu majiteľa.

15. Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 91/1992 Zb. o cenných papieroch, stredisko zriadi účet každému, kto

sa stane majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie s použitím investičných
kupónov vykonanej podľa osobitných predpisov.

16. Podľa § 58 ods. 5 Zákona č. 91/1992 Zb. o cenných papieroch, právny vzťah medzi majiteľom účtu
a strediskom sa spravuje týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.

17. Podľa § 105 ods. 1 Zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), účet majiteľa obsahuje najmä
a) číselné označenie účtu majiteľa a dátum jeho zriadenia,
b) tieto údaje o majiteľovi účtu:

1. obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo, ak je právnickou osobou,
2. meno a priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt, ak je fyzickou osobou,
c) údaje o jednotlivých cenných papieroch, a to najmä
1. druh cenného papiera, jeho bližšie určenie z hľadiska jeho zastupiteľnosti, ISIN a ďalšie náležitosti
cenného papiera,

2. počet kusov cenného papiera príslušnej emisie a ich podiel z takejto emisie,
3. obchodné mená alebo názvy, identifikačné čísla, spolumajiteľov cenného papiera, ak sú právnickými
osobami, a veľkosť ich podielu alebo mená a priezviská a rodné čísla spolumajiteľov cenného papiera,
ak sú fyzickými osobami, a veľkosť ich podielu,
4. údaj o registrácii pozastavenia práva nakladať a obmedzení výkonu tohto práva,

5. obchodné meno a sídlo obchodníka s cennými papiermi, ktorý cenný papier spravuje podľa § 41 alebo
s ním hospodári podľa § 43,
6. údaj o tom, či je cenný papier predmetom záložného práva, a identifikačné údaje záložného veriteľa,

d) identifikačné údaje podľa písmena b) osôb oprávnených nakladať s cennými papiermi evidovanými

na účte majiteľa a rozsah tohto oprávnenia,
e) identifikačné údaje podľa písmena b) osôb oprávnených požadovať údaje o týchto cenných papieroch
a rozsah tohto oprávnenia,
f) dátum a čas vykonania príslušného účtového zápisu na tomto účte majiteľa.18. Podľa § 105 ods. 2 Zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), centrálny depozitár zriadi na žiadosť účet

majiteľaajcentrálnemudepozitárovi,členovi,štátnemuorgánukonajúcemuvmeneSlovenskejrepubliky
a právnickej osobe podľa osobitného predpisu. 90ab) Centrálny depozitár môže zriadiť účet majiteľa aj
inej právnickej osobe, ak je to uvedené v prevádzkovom poriadku.

19. Podľa § 105 ods. 3 Zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), pre iné právnické osoby ako osoby podľa
odseku 2 alebo pre fyzické osoby môže zriadiť účet majiteľa člen. Člen zriadi účet majiteľa právnickej
osobe alebo fyzickej osobe aj na žiadosť obchodníka s cennými papiermi, pobočky zahraničného
obchodníka s cennými papiermi, zahraničného obchodníka s cennými papiermi, emitenta alebo burzy
cenných papierov.

20. Podľa § 105 ods. 4 Zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), číselné označenie účtu majiteľa oznámi
centrálny depozitár alebo člen iba osobe, ktorej tento účet majiteľa zriadil, a to bezodkladne po zriadení
účtu majiteľa.

21. Podľa § 105 ods. 5 Zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), právne vzťahy medzi členom, ktorému bol
účet majiteľa zriadený, a centrálnym depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto
účtu sa spravujú týmto zákonom a Obchodným zákonníkom.

22. Podľa § 161 Zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch), ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa§397Obchodnéhozákonníka,akzákonneustanovujeprejednotlivéprávainak,jepremlčacia
doba štyri roky.

24. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

25. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah
záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo

strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca vedie v zmysle Zákona č. 566/2001
Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoCP“) žalovanému účet majiteľa cenných papierov (§ 99 a § 105 ZoCP). Službu „CD-55 - vedenie

účtu majiteľa“ poskytuje žalobca žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena služby je
vypočítanávzmysleCenníkaCentrálnehodepozitáracennýchpapierovSR,ktorýbolschválenývsúlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval žalobca žalovanému
poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD-55“ v súlade s Cenníkom platným ku dňu vystavenia
faktúry, a to nasledovne:

- za rok 2009 faktúru č. 9000012791 splatnú dňa 15.2.2010 vo výške 331,94 eura, k dnešnému dňu
predstavuje výška nedoplatku za rok 2009 sumu 224,65 eura,
- za rok 2010 faktúru č. 1000011343 splatnú dňa 28.2.2011 vo výške 83,10 eura.

27. Kompletné znenia Cenníkov platných v jednotlivých rokoch sú zverejnené na webovej stránke
žalobcu www.cdcp.sk. Žalovaný do dnešného dňa vyššie uvedené faktúry v uvedenom rozsahu
neuhradil. Žalobca preto stále eviduje voči žalovanému pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky za
vedenie účtu majiteľa. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje celkovo sumu 307,75 eura. Súd pretooprávnenej žalobe žalobu o zaplatenia sumy 307,75 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
tejto sumy v prospech žalobcu.

28.Pokiaľideonámietkyžalovanéhovznesenévpriebehutohtokonania,jepotrebnéuviesť,žesasnimi
podrobne vysporiadal samotný žalobca, a preto súd na jeho právnu argumentáciu v podstatnej miere
nadviazal. V dôsledku prvej vlny kupónovej privatizácie, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1991 a 1992,
vznikla, okrem iného potreba centrálnej evidencie vlastníctva zaknihovaných cenných papierov, ktorú
zákonodarca upravil Zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch (ďalej len „ZoCP92“). Zaknihovaný

cenný papier je v zmysle ust. § 1 ods. 2 ZoCP92 zápis v evidencii ustanovenej zákonom. V zmysle § 1
ods.3ZoCP92vedenímzákonomustanovenejevidenciezaknihovanýchcennýchpapierovštátpoveruje
„Stredisko cenných papierov SR Bratislava, a.s.“ (ďalej len „SCP“), ktorý bol právnym predchodcom
žalobcu. Podľa ust. § 58 ods. 1 ZoCP92 bolo SCP povinné zriadiť účet majiteľa cenných papierov
každému, kto sa stal majiteľom zaknihovaného cenného papiera na základe privatizácie, čo žalobca
voči žalovanému splnil. Písomné uzatvorenie zmluvy o zriadení účtu ZoCP92 nevyžadoval. Okrem

zriadenia účtu ZoCP92 SCP v zmysle § 56 ods. 1 písm. a) ukladal povinnosť evidovať zaknihované
cenné papiere na účtoch majiteľov cenných papieroch v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Vzťah
medzi žalobcom a majiteľmi účtov z kupónovej privatizácie teda vznikol priamo na základe ZoCP92,
nie na základe zmluvy, keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V zmysle ust. § 58 ods. 5 ZoCP92 právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi,

okrem iného Obchodným zákonníkom. Keďže zákon ZoCP92 bol nahradený Zákonom č. 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch a investičných službách (ZoCP) v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ust.
§ 58 ods. 5 ZoCP92 bolo vo vzťahu k majiteľom účtov ponechané v platnosti v spojitosti s ust. § 161
ZoCP, ktorý ustanovil, že vznik právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákon sa posudzujú podľa doterajších predpisov, čo súvisí so zákazom retroaktivity právnych

predpisov. Zmena v obsahu právneho vzťahu, ktorej dôsledkom by bolo podriadenie tohto právneho
vzťahu právnej úprave Občianskeho zákonníka by totiž musela vyplývať z právneho predpisu alebo
dohody zmluvných strán a ani jedna z uvedených podmienok v danom prípade splnená nebola. Podľa §
391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba
odo dňa, kedy sa právo mohlo uplatniť na súde. Podľa § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia

lehota v prípade obchodnoprávnych vzťahov 4 roky. Právo na plnenie možno na súde vymáhať po
splatnosti záväzku, teda v prípade fa č. 9000012791 začiatok premlčacej lehoty začína 16.2.2010 a v
prípade fa č. 100001343 dňa 1.3.2011. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 3.1.2014
pri aplikovaní 4 ročnej premlčacej lehoty, právny nárok žalobcu nie je premlčaný. Žalovaný mal na účte
majiteľa evidované cenné papiere, ktorých bol zároveň vlastníkom, a to aj po tom čo časť z nich previedol

na FNM SR. K údajnému nedoručeniu faktúr je potrebné uviesť, že faktúry boli prílohou žalobného
návrhu, ktorý žalovaný preukázateľné obdŕžal, napriek tomu ich však do dnešného dňa neuhradil.

29. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.