Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/89/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711010491
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6711010491.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 27. 01. 2016 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného M. P., stíhaného pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 47 ods. 2 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný M. P., nar. XX.XX.XXXX v Detve, trvale bytom W., Š. XXX/XX,
t.č. v ÚVTOS Banská Bystrica, Kráľová

j e v i n n ý ,

že
dňa 10.02.2010 v čase okolo 21.00 h v meste Detve, okres Detva na Ul. Štúrovej v blízkosti OD TESCO
asi 5 metrov od vstupu do bývalej budovy sklenárstva bez popisného čísla, na trávnatom poraste fyzicky
napadol O. Č., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že ho zozadu udrel do oblasti hlavy, v dôsledku čoho
tento spadol tvárou na zem, kde mu z pravého zadného vrecka nohavíc zobral čiernu koženú peňaženku
s obsahom a to občianskym preukazom, preukazom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a platobnou
kartou Slovenskej sporiteľne, všetky na meno O. Č. a tiež hotovosťou asi 40,- € a následne z miesta ušiel,
čím spôsobil O. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Z. XXXX zranenia a to zlomeninu sánky vpravo bez
posunu úlomkov, tržnozmliaždenú ranu v ľavej spánkovo-záhlavnej oblasti, ktoré zranenia si vyžiadali
práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 28 dní a odcudzením peňaženky s hotovosťou
škodu vo výške 48,- €, pričom obvinený Ján Oláh sa uvedeného konania dopustil napriek tomu, že bol
aj pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 odsúdený

- 1/ rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 10T 187/74 zo dňa 07.07.1975 pre trestný čin lúpeže
podľa § 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní
18 mesiacov so skúšobnou dobou do 04.09.1977, ktorý mu však bol premenený a dňa 23.03.1977 bol
nariadený výkon trestu odňatia slobody uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 10T 187/74 zo dňa
14.02.1977, právoplatným dňa 14.02.1977,
- 2/ rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T 111/76 zo dňa 20.12.1976 pre trestný čin lúpeže podľa
§ 234 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní troch
rokov so zaradením do NVU pre mladistvých, ktorý vykonal 04.10.1979,
- 3/ rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene sp. zn. 1T 171/92 zo dňa 05.04.1993 pre trestný čin
znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 na trest odňatia slobody v trvaní
tridsať mesiacov nepodmienečne pre výkon ktorého bol zaradený do II. NVS,

t e d a

voči inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom bol za takýto trestný čin uvedený v
ustanovení § 47 ods. 2 Tr. zákona dvakrát odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona ako páchateľ za dokonaný trestný čin podľa § 47
ods. 2 Tr. zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona,
§ 42 ods. 1 Tr. zákona, § 47 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 20 /dvadsať/ rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 2, § 78 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému ukladá aj ochranný dohľad na 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, súd zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp.
zn. 2T 101/2011 zo dňa 02.01.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn.
3To 29/2012 zo dňa 25.04.2012, ktorým bol obžalovaný podľa § 345 ods. 1, § 373 ods. 1 Tr. zákona
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov, 4 (štyroch) mesiacov,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným, a to:
- O. Č., nar. X.XX.XXXX, bytom C., Z. XXXX, škodu z titulu odcudzenej hotovosti a vybavenia osobného
dokladu vo výške 56,50 € a z titulu bolestného vo výške 796,- €
- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35937874 z titulu poskytnutej
zdravotnej starostlivosti, vo výške 54,25 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal na tunajší súd pod sp. zn. 1 Pv/109/10 dňa 15.07.2011
obžalobu na obvineného M. P. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 s poukazom na ustanovenie § 47
ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaného, poškodeného, svedkov, znaleckými posudkami a oboznámením sa s ďalšími listinnými
dôkazmi, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že po prvý krát poškodeného
videl dňa 06.05.2011 v Non stop bare v Detve, po tom, čo bol prepustený z väzby. Tohto inak nepozná.
Obhajoval sa tým, že v deň skutku 10.02.2010 v Detve nebol z dôvodu výkonu práce v Hradnej, kde
v období od januára 2010 až do 04.05.2010 pracoval v rodine N.. Z Hradnej sa do Detvy vracal v
neskorých nočných hodinách. Dokazoval, že práve v deň 10.02.2010 takto v Hradnej po vykonaní
práce ( zhotovovali dva kurníky ) oslavovali meniny pani B., známej gazdu a do Detvy ho buď gazda
alebo jeho syn po polnoci doviezli. Išiel rovno domov. Hradná je od Detvy vzdialená 17-20 km. Tejto
oslavy sa zúčastnili okrem neho gazda M. N., jeho manželka O. N., oslávenkyňa B. V. deti. Na hlavnom
pojednávaní nevedel uviesť, z akého dôvodu tieto okolnosti ohľadom oslavy neuvádzal už vo svojej
výpovedi z prípravného konania. Nevedel sa vyjadriť k tomu, z akého dôvodu uvedené poškodený na
neho uvádza. Poprel, že by bol s poškodeným pri bankomate pomáhať mu vyberať peniaze, naopak
tvrdil, že tieto peniaze s poškodeným bola vyberať osoba s menom M., čo je určite vidieť na kamerovom
zázname. Potvrdil, že v meste ho prezývajú „Š.“, na druhej strane podotkol, že takúto prezývku v Detve
používajú viaceré osoby. Vypovedal, že osobu menom G. O. pozná, jedná sa o krčmárku v predmetnom

bare Non stop. Poukázal, že nemá s ňou dobré vzťahy a uviedol, že aj iní s ňou nevychádzajú, pretože
je to osoba, ktorá v krčme okráda ľudí, ktorí sú pod vplyvom alkoholických nápojov. Pokiaľ aj tieto
údaje ohľadom krčmárky v rámci svojej výpovede v prípravnom konaní neuvádzal, bolo to preto, že
táto osoba ho nezaujíma, že nechce nikomu robiť zle, avšak keďže vidí, čo sa v tejto trestnej veci
deje a kam to smeruje, na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti uviedol. Na záver pripustil, že je
osobou s kriminálnou minulosťou, že rok 2010 bol pre neho katastrofálny, avšak prejednávaný skutok
nespáchal. Po prepustení jeho osoby z väzby sám sa snažil ohľadom tejto veci niečo zistiť a dozvedel
sa, že tento skutok mali spáchať M. T. a M. O.. V podrobnostiach doplnil, že už počas jeho väzby sa
o skutku rozprával, nevedel však uviesť s kým a keď bol z väzby prepustený, v Detve o uvedenom
každý rozprával, pričom na hlavnom pojednávaní rovnako nevedel konkretizovať, kto. S menovanými
T. a O. nie sú kamaráti, T. vykonával trest odňatia slobody v rovnakom období, ako on. V priebehu
hlavného pojednávania ešte uviedol, že v čase, keď v bare bol poškodený, bola tam aj M., ktorá hrala
na automatoch, jej syn L. M., prezývaný „slepý“ a ešte ďalší ľudia, o ktorých sa obžalovaný dozvedel po
tom, čo bol prepustený z väzby a sám zisťoval informácie k tejto trestnej veci. Takto mu L. M. povedal,
že keď sa do baru poškodený vrátil bol „posratý“.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený O. Č., ktorý uviedol, že obžalovaného pozná od
predmetného incidentu. Vypovedal, že najskôr bol v Ponorke, kde obžalovaného stretol. Nemal hotovosť
a tak obžalovaného požiadal o pomoc pri výbere z bankomatu a to sumu 50, €. Následne spoločne išli
do baru Non stop, kde ako poďakovanie za pomoc obžalovanému zaplatil pol deci. Neskôr chcel ísť
za kamarátom M. B., aby ho odviezol domov, tak z Non stopky odišiel. Nepopieral, že bol pod vplyvom
alkoholických nápojov, všetko si však dobre pamätá. Takto z baru odišiel sám, všimol si však, že za ním
išiel obžalovaný, ktorý od neho pýtal 10,- € pri autobusovej zastávke, na čo mu poškodený povedal, že
sa mu už zavďačil, že mu peniaze nedá. Naďalej však obžalovaný za ním išiel. Po tom, čo sa obzrel a
obžalovaného za sebou videl až do samotného úderu, podľa poškodeného mohlo prejsť 10-15 sekúnd.
Na mieste, ktoré policajtom označil, dostal úder dozadu do hlavy. Pamätá si len jeden úder. Mal z toho
preťatú hlavu a zlomenú sánku, pričom nevedel uviesť, ako k tejto zlomenine došlo. Poškodený sa
nepamätá, či bol udretý do sánky. Po údere nič nevidel a keď sa pozbieral zo zeme, už nikoho pri sebe
nevidel. Poškodený sa vrátil do baru Non stop a čašníčke uviedol, čo sa mu stalo. Meno obžalovaného
nepoznal, čašníčka mu povedala, že jeho prezývka je „Š.. Kde obžalovaný býval, nevedel a túto
informáciu nemá ani v súčasnej dobe. Následne bol na polícii v Detve a o uvedenom učinil oznámenie.
Policajti ho odviezli na ošetrenie. S odstupom času na hlavnom pojednávaní už nevedel uviesť, či mu
okrem prezývky čašníčka povedala aj meno osoby, ktorej vzal pol deci. So 100 % určitosťou na hlavnom
pojednávaní obžalovaného označil za osobu, ktorá ho napadla. Dokazoval, že v pravom zadnom vrecku
nohavíc mal peňaženku, pričom keď sa prebral, už ju na tomto mieste nemal. Nevedel uviesť, kto a
kedy mu túto vzal. Poukázal na to, že si presne nepamätá, čo uvádzal pri podaní trestného oznámenia,
podotkol, že bol omráčený. Preto na hlavnom pojednávaní nevedel už popísať povrch miesta, kde došlo
k útoku.
Poškodený si v tomto trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody a to z titulu bolestného vo výške
796,- € podľa vyčíslenia odborného lekára, z titulu odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 40,- € a z
titulu vynaložených nákladov za vybavenie nových osobných dokladov v sume 16,50 €.

Poškodený - Všeobecná zdravotná poisťovňa si v rámci tohto trestného konania uplatnila nárok na
náhradu škody z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti O. Č. vo výške 54,52 €, s ktorým nárokom
súd na hlavnom pojednávaní strany oboznámil.

Svedkyňa G. O. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že obžalovaného pozná z videnia, tento má
prezývku „Š.. Ak sa jej niekto opýta, koho si predstaví pod touto prezývkou, predstaví si práve
obžalovaného. Poprela, že by pod touto prezývkou poznala aj iné osoby. Poškodeného v čase skutku
tiež poznala, ale len ako zákazníka, vedela o koho sa jedná, pochádzajú z rovnakého okolia. Uviedla, že
do práce nastúpila na smenu dňa 10.02.2010 v čase o 18.00 hod.. Krátko na to vošiel do baru poškodený
s obžalovaným. Za objednané nápoje zaplatil poškodený, asi 10, € bankovkou. Potom najskôr odišiel
poškodený a krátko po ňom aj obžalovaný. Po nejakom čase sa poškodený vrátil a mal rozbitú hlavu,
tiekla mu krv. Svedkyňa mala pocit, že poškodený má „v gatiach“, poslala ho obriadiť sa. Poškodený
jej povedal, že má kľúče od hotelovej izby a tak odišiel. Neskôr asi po hodine sa vrátil, sadol si, chytal
si sánku, z dôvodu ktorého zavolala záchranku. Prišli aj policajti, pričom si nespomenula na hlavnom
pojednávaní, či týchto privolala ona, alebo záchranka. Potvrdila, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu,
sama mu v ten večer podala 1-2 pol deci alkoholu. Podľa svedkyne obžalovaný nevyzeral, že by bol pod

vplyvom alkoholu. Na hlavnom pojednávaní si nevedela spomenúť, či sa jej poškodený pýtal, s kým
alkohol požíval, či mu túto informáciu poskytla ale dodala, že v prípravnom konaní vypovedala pravdu.
Takto na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania ( čl. 41-42 ), na
čo svedkyňa uviedla, že to, čo bolo prečítané, je pravdou. Potvrdila, že osoba, s ktorou poškodený bol v
predmetný večer v bare bol obžalovaný a potvrdila aj to, že v rámci rekognície, vykonanej v prípravnom
konaní za túto osobu označila práve obžalovaného. Ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v
predmetný deň, keď do baru prišli poškodený s obžalovaným a tiež neskôr, keď sa sám poškodený do
baru vrátil, bolo v bare prázdno. Dokazovala, že v čase skutku nepoznala skutočné meno obžalovaného,
vedela len jeho prezývku, nemala vedomosť, kde býval. Toto nevedela ani v čase konania hlavného
pojednávania. S poukazom na odstup času, na hlavnom pojednávaní si nespomenula, či s policajtmi
komunikovala. Nepamätala si, či sa s nimi rozprával poškodený. Na obvinenie zo strany obžalovaného,
že okráda zákazníkov, ktorí sú pod vplyvom alkoholických nápojov, reagovala slovami, že takéto
obvinenie si nezaslúži, že nikdy nikomu nechcela ublížiť a to ani obžalovanému, lebo na to nemá dôvod,
nikdy nebola trestne stíhaná.

Obhajoba v priebehu už súdneho konania navrhla ako svedkov vypočuť osoby, ktoré by mali potvrdiť alibi
obžalovaného v tom, že v čase skutku sa nachádzal na inom mieste než na mieste činu predmetného
skutku. Súd vyhovel takémuto návrhu obhajoby s poukazom na ich relevantnosť.
Svedok M. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sú kamaráti, poznajú sa dlhšie.
Potvrdil, že v roku 2010 v mesiacoch január-február do jeho domu do Hradnej chodieval obžalovaný
častejšie z dôvodu pomoci mu okolo domu ( robil búdky pre sliepky, prasce, barany, obrubníky, dlažbu
a podobne ). Potvrdil, že pokiaľ mu takto obžalovaný pomáhal, vždy z Hradnej odchádzal okolo 22.30
- 23.30 hod.. Do Detvy ho zaviezol opäť on, jeho syn alebo aj jeho manželka, čo bolo vtedy, keď si s
obžalovaným počas práce aj vypil. Obžalovaného charakterizoval ako osobu dobrú, pracovitú. Ku dňu
spáchania skutku vypovedal, že si na tento deň dobre pamätá, že v ten deň mala meniny Gabriela,
ich suseda, kamarátka jeho manželky. Dokazoval, že vždy k nim chodieva v rámci narodenín, mením,
takto to robievajú už päť rokov a v tento deň oslavovali práve jej meniny. Prítomní pri tejto oslave boli
okrem neho, obžalovaného, B. aj manželka svedka, O. P., dcéra svedka W. D., zať svedka O. D.. Oslava
trvala do pol noci, kedy obžalovaného syn svedka M. N. bol zaviezť do Detvy. Potvrdil, že každý deň
takto po obžalovaného počas tých mesiacov do Detvy chodil. Poprel, že by ho bol na svedectvo niekto
oslovil, následne na hlavnom pojednávaní uviedol, že ten, komu má svedčiť, avšak na priamu otázku
prokurátora, či touto osobou bol obžalovaný, svedok uviedol, že nie.
Svedok O. D. potvrdil, že obžalovaný k jeho svokrovi M. N. na Hradnú chodieval a pomáhal mu pri
rôznych prácach okolo domu. Svedok v dome svokra býva od roku 2009. Potvrdil, že takto obžalovaný
chodil v roku 2010 do tohto domu, kedy presne to uviesť nevedel, pamätal si, že bol tam aj vtedy,
keď bol sneh, lebo ho odhadzoval. Ku konkrétnemu dňu 10.02.2010 sa nevedel vyjadriť. Potvrdil však,
že obžalovaný k nim chodieval okolo obeda, potom vykonával prácu, neskôr si so svokrom vypili a v
neskorých hodinách okolo 23.00 hod. ho svokra vozievala domov. Poprel však, že by bol prítomný na
oslave B. u nich doma. Pamätal si, že jeden krát takto B. u nich svoje meniny oslavovala, avšak nebolo
to v ten deň, kedy v kalendári je toto meno.
Svedkyňa W. D. potvrdila, že obžalovaný chodieval otcovi M. N. pomáhať s prácami okolo domu a to
aj v roku 2010, možno dva krát do týždňa, nechodil stále. Nevedela sa vyjadriť k jeho príchodom, či
odchodom, v tej dobe ona mala iné starosti, keďže v roku 2009 sa jej narodilo dieťa. Poprela však,
že by bola prítomná na nejakej oslave B. X., ani si nespomenula, či táto niekedy u nich svoje meniny
oslavovala.
Svedkyňa O. P. rovnako potvrdila pomoc obžalovaného pri prácach okolo ich domu. Potvrdila, že v roku
2010 chodieval dva - tri krát do týždňa, keď bola robota a teplejšie. Vo februári nechodil tak často,
presne si to nepamätala. Potvrdila, že odhadzoval sneh, pomáhal s drevom. Prichádzal okolo obeda a
odchádzal vo večerných hodinách okolo 20.-21.00 hod., vozila ho ona alebo jej druh M. N.. Potvrdila,
že B. X. je jej kamarátka a táto chodievala k nim na rodinné oslavy a rovnako svedkyňa chodila ku B.
na jej oslavy. Takto na hlavnom pojednávaní svedkyňa vypovedala, že si pamätá jednu oslavu u nich,
kedy oslavovala meniny práve B., presný dátum uviesť nevedela, ale pamätala si, že to nebol totožný
deň, na ktorý pripadá meno B., t.j. 10. február.
Svedkyňa B. X. dokazovala, že obžalovaného v čase skutku poznala, lebo chodieval pomáhať rodine N..
Ako často, uviesť nevedela. Potvrdila, že v roku 2010 sa s rodinou O. P., ako kolegyni na VPP, stretávala.
Takto k nim chodievala, keď oni mali meniny, narodeniny, tiež inokedy. Poukázala na kamarátsky vzťah
jej dcéry s dcérou O. P. ( spolu chodili do škôlky ). Dokazovala, že svoje sviatky oslavuje a v roku
2010 aj oslavovala so svojou rodinou a na túto oslavu k nej domov prišla pani Oláhová s dcérou. Ďalej

vypovedala, že nie je pravidlom, že svoje sviatky oslavuje v deň, na ktorý sviatok pripadá. Oslavuje
vtedy, keď ostatným to vyhovuje. Uviedla, že si nepamätá, že by svoje meniny oslavovala v rodine N.,
nepamätá si ani na to, či pri nejakej jej oslave bol prítomný obžalovaný.

Svedok O. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že do 01.01.2000 pracoval na OO PZ Detva, ďalej
pôsobí na kriminálnej polícii vo Zvolene. Obžalovaného pozná z videnia a aj z jeho pracovnej činnosti.
Poškodeného pozná len v súvislosti s touto trestnou vecou. Ďalej vypovedal, že prišiel do práce a dostal
do rúk trestné oznámenie poškodeného. Asi vedúci pán C. ho s kolegom G. vyslal vykonať ohliadku
miesta činu. Po príchode do Detvy sa skontaktovali s poškodeným, ktorý im ukázal toto miesto - ul.
Štúrova za OD Tesco. Počas výkonu ohliadky prešiel okolo obžalovaný so psom, s ktorým sa svedok
pozdravil, pričom poškodený im uviedol, že je to páchateľ, pričom sa zľakol, odstúpil a svedok podotkol,
že sa jedná o jednoduchého človeka. Svedok s istotou na hlavnom pojednávaní nevedel uviesť, či meno
resp. prezývka páchateľa neboli už uvedené v trestnom oznámení. Iné úkony v tejto trestnej veci svedok
nevykonal. Nevedel uviesť, ako sa meno, či prezývka obžalovaného dostala do trestného oznámenia. Pri
jeho spisovaní prítomný nebol. Poprel, že by bol poškodeného na výpoveď navádzal, či inak ovplyvňoval.
Vo všeobecnosti svedok vysvetlil, že úradný záznam sa spisuje s poukazom na konkrétny prípad. Robí
sa určité zisťovanie, preverovanie a pokiaľ určité skutočnosti sú zistené, ale aj negatívne, spíše sa takýto
úradný záznam. Úradná záznam čl. 66 spísal svedok spolu s kolegom G. a pokiaľ vyššie vypovedal,
že obžalovaného poznal a jeho meno už vyplývalo z trestného oznámenia, i napriek tomu je potrebné
vykonať operatívnu previerku a takýto postup je potrebný z dôvodu, aby páchateľ bol potvrdený aj z
operatívno-pátracej činnosti. Dokazoval, že už v čase skutku svedok poznal obžalovaného nielen podľa
jeho mena ale aj podľa jeho prezývky „Š.. Vypovedal, že je policajtom 22 rokov a pod touto prezývkou
pozná len obžalovaného.
Totožne ako svedok O. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal aj jeho kolega O. G.. Ohľadom dispozície
s trestným oznámením poškodeného vypovedal, že si už nepamätá, či pred ohliadkou miesta činu mali
k dispozícii toto oznámenie, alebo či len na pokyn nadriadeného boli ohliadku vykonať. Tiež vypovedal,
že obžalovaného pozná aj pod prezývkou „Š.“, pričom inú osobu s takouto prezývkou nepozná.

Svedok F. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pochádza z Detvy, už je na výsluhovom dôchodku
a viac ako 20 rokov pracoval ako policajt v Detve i vo Zvolene. Obžalovaného pozná ako občana
Detvy ale aj zo svojej činnosti policajta. K veci si vzhľadom na odstup času a množstvo prejednávaných
prípadov spomenul len na to, že existovalo nejaké oznámenie, že bolo vykonané nejaké prvotné šetrenie
v pohostinstve, pričom práve on bol v pohostinstve. Bolo to v nočných hodinách a už len za prítomnosti
personálu. Poukázal na úradný záznam o tom spísaný a jeho obsah. Nespomenul si, či poškodeného
vtedy vypočúvali. Potvrdil, že bol prítomný pri podaní trestného oznámenia poškodeným. Ku prezývke
„Š.“ si priradí len osobu obžalovaného a podotkol, že túto má zdedenú po jeho otcovi. Po tom, čo bol
svedok na hlavnom pojednávaní oboznámený s obsahom úradného záznamu čl. 65 uviedol, že to je v
obsahu uvedené o tom vypovedal poškodený vrátane mena, prezývky, adresy obžalovaného. Najskôr
bol spísaný úradný záznam a až na druhý deň bolo podané trestné oznámenie. Svedok nevedel na
hlavnom pojednávaní vysvetliť, prečo poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedá, že tieto údaje o
obžalovanom nevedel, okrem prezývky.

Svedok A. Y. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že v čase skutku pôsobil na OO PZ Detva, v súčasnej
dobe pôsobí na ODI Detva. Po celú dobu obžalovaného pozná pod prezývkou „Š.“, inú osobu si k
tejto prezývke nepriradí, nikto iný ju nepoužíva. Na hlavnom pojednávaní si nespomenul na žiadne
skutočnosti ohľadom tohto prípadu. Z tohto dôvodu bol oboznámený s úradným záznamom čl. 65 a s
trestným oznámením. Vypovedal, že tieto spísal on a skutočnosti v nich uvedené, uviedol poškodený.
Spomenul si, že bol v pohostinstve Non stop, spomenul si, že tam bol poškodený a bol zranený, išiel
s nimi na oddelenie, kde došlo k spísaniu úradného záznamu čl. 65. Podrobnosti ohľadom spisovania
trestného oznámenia, tiež ohľadom osoby páchateľa ( meno, priezvisko, bydlisko, prezývka ), si svedok
nepamätal. Preto sa ani nevedel vyjadriť, ako sa tieto údaje ohľadom obžalovaného do tohto oznámenia
dostali, keď podľa výpovede poškodeného tieto on nepoznal.

Na návrh obhajoby na hlavnom pojednávaní boli vypočutí aj ďalší svedkovia a to O. B., L. O., M. O., M.
P., ktorých obhajoba rovnako navrhla vypočuť v priebehu súdneho konania a ktorí mali potvrdzovať alibi
obžalovaného v tom, že v čase skutku nebol v bare Non stop.
Svedok O. B. uviedol, že obžalovaného pozná od detstva. Ku skutku sa vyjadriť nevedel, ale dokazoval,
že nebohý kamarát M. T. z Detvy mu niekedy spomenul, dátum neuviedol, že mal nejaký konflikt s

C., meno nepovedal, že nevie, čo z toho bude. Podotkol, že M. T. mal v tej dobe viacero problémov.
Tieto informácie si svedok spojil s tým, čo mu o tejto trestnej veci rozprával obžalovaný, keď i tu je C.
( poškodený ). Obžalovaný mu takto povedal, že ak mu to bude dokázané, že má istú lúpež. Od niekoho
iného o tomto skutku nemá iné informácie.
Svedok L. O. vypovedal, že obžalovaného pozná 15-20 rokov a sú kamaráti. Syn obžalovaného je
bratranec svedka. Pozná z videnia aj poškodeného 3-4 mesiace, lebo tento žil s jednou cigánkou B..
Vypovedal, že aj v roku 2010 chodieval, tak ako aj v súčasnosti, do baru Non stop a to 3-4 krát do
mesiaca. Svedok s určitosťou dokazoval, že si presne pamätá v deň konania hlavného pojednávania
t.j. 21.01.2015, že dňa 10.02.2010 bol vo večerných hodinách v predmetnom bare a obžalovaný v ňom
nebol. Tu sedel za stolom s bratom M. O., M. P. a bol tam aj poškodený, ktorý popíjal a bol opitý, pričom
prišiel aj k ich stolu, objednal im po pive a odišiel s tým, že oni mu povedali, aby ich neobťažoval. Asi len
tieto osoby boli prítomné v tomto bare, nikto iný. Takto dobre si to svedok pamätá aj napriek tomu, že
uplynula taká dlhá doba od času spáchania skutku. Svedok nemá vedomosť o nejakom konflikte medzi
obžalovaným a poškodeným. Potvrdil, že obžalovaný používal prezývku „Š.“ a túto v Detve používa ešte
jeho syn. Či svedok v predmetnom bare bol aj dňa 10.09.2014 ( čo bola otázka obžaloby ), svedok uviesť
nevedel, lebo si to nepamätá, t.j. nepamätá si, kde bol pred 4 mesiacmi, ale veľmi dobre si pamätá, kde
bol pred viac ako 4 rokmi a s kým.
Svedok M. O. uviedol, že obžalovaného i poškodeného pozná len z videnia. Syn obžalovaného je
bratranec svedka. Ku skutku uviesť nevedel žiadne skutočnosti, len to, že po Detve sa rozprávalo, že
poškodenému sa niečo stalo. U obžalovaného neeviduje žiadnu prezývku, on ho volá M.. Dokazoval,
že do predmetného bytu chodieva a takto to bolo aj v roku 2010, že dňa 10.02.2010 v tomto bare bol
na obed a potom aj poobede. Takto dobre si to pamätá, lebo svedok si všetko dobre pamätá. V tento
deň v bare boli prítomní svedok, jeho brat L. O., M. P., krčmárka a poškodený. Obžalovaný vtedy v
bare prítomný nebol. Nevidel žiadny konflikt medzi obžalovaným a poškodeným. Rovnako na otázku
obžaloby, či v tomto bare bol svedok aj dňa 10.09.2014, svedok odpovedal, že si to už nepamätá, ale
zopakoval, že na deň 10.02.2010 si dobre pamätá, lebo poškodený im aj poplatil. Ešte dodal, že na
výpoveď v tejto trestnej veci ho oslovil brat L. O. V. M. P.. O útoku na poškodeného sa svedok dozvedel
na druhý deň.
Svedok M. P. vypovedal, že obžalovaného pozná z Detvy, nestretávajú sa, obžalovaný je starší. Potvrdil,
že v nejaký deň, kedy presne, uviesť nevedel, bol v pohostinstve spolu s M. V. L. O. a poškodeným,
ktorého tiež pozná z videnia a ktorý popíjal pivo a kávu. Poškodený už mal značne vypité. Svedok s
O. z baru odišli okolo 18.-19.00 hod, pričom po asi jednej hodine sa do baru všetci traja vrátili a už im
poškodený hovoril, že ho niekto zbil, držal si hlavu, avšak zranenia na ňom svedok nevidel. Toto sa
udialo asi pred 4-5 rokmi, po Vianociach, bola zima, nosili sa bundy. Ako dôvod, pre ktorý odišli z baru
svedok uviedol, že poškodený veľmi páchol, bol pomočený. Inak bar bol prázdny. Pozná aj čašníčky a
vtedy sa menila smena, prišla taká staršia ( predtým bola mladšia ). Uviedol, že obžalovaný používa
prezývku „Š. či Š.“. Nikto svedka neoslovil, aby vypovedal v tejto veci, aj keď potvrdil, že sa o tomto pred
výsluchom s Jánom O. rozprával, kedy presne uviesť nevedel, ale s istotou si pamätá, čo bolo pred viac
ako 4 rokmi. On M. O. nikdy neoslovil, aby v tejto veci išiel vypovedať. Svedok nevedel vysvetliť, prečo M.
O. vypovedal, že o útoku na poškodeného sa dozvedel až na druhý deň. Na záver uviedol, že po Detve
sa rozpráva, že tento skutok spravil pán, ktorého prezývajú „T.“, ktorým bol M. T., že tento niekoho zbil.

Napokon na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ako svedok aj M. O. a tento uviedol, že obžalovaného
pozná, nie sú kamaráti, poškodeného nepozná. Ku skutku sa vyjadriť nevedel. Osobu menom M. T.
poznal, bol mu to kamarát, je nebohý. Osoby menom B., F., mu nič nehovoria. S M. T. sa v minulosti
svedok dopustil určitých protiprávnych konaní, avšak nie vo vzťahu ku poškodenému v tejto veci. Po
oboznámení sa s predmetom tohto konania svedok uviedol, že nič o tomto skutku nepočul. Dokonca ani
nevedel kto je M. P., pretože obžalovaného pozná len pod prezývkou „Š.“. Svedok do Detvy len chodieval,
nebýval tam. Chodieval aj do baru Non stop, kde sa s T. stretával. Podotkol, že v čase spáchania skutku
nevie, či bol na slobode alebo vo výkone trestu, bol tri krát vo väzbe, vykonával trest aj v Rakúsku a aj na
Slovensku. Ohľadom osoby M. T. vypovedal, že mu bol najlepším kamarátom 14 rokov, no zároveň bol
najväčším bitkárom v Detve. Stalo sa, že spolu išli po ulici a T. ľuďom nadával a aj ich napadol z ničoho
nič, kedy svedok ušiel. Svedok poprel, že by na predmetnej lúpeži bol on participoval spoločne s M. T..

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s odborným vyjadrením MUDr. P. N., odborného lekára
z odboru chirurgia, anestéziológia a intenzívna medicína č. 6/2010 zo dňa 19.03.2010 ( čl. 52-55 ), z
ktorého vyplýva, že poškodenému O. Č. dňa 10.02.2010 boli spôsobené zranenia a to zlomenina sánky
vpravo bez posunu úlomkov, tržnozmliaždená rana v ľavej spánkovo-záhlavovej oblasti. Tieto lekár

kvalifikoval ako ľahké s dobou liečby 4 týždne a doby pracovnej neschopnosti 3-4 týždne. K mechanizmu
vzniku týchto zranení uviedol, že zranenie bolo spôsobené pôsobením vonkajšieho mechanického
násilia o stredne veľkej intenzity do ľavej spánkovo-záhlavovej oblasti hlavy, pričom zraňujúci predmet
mal tuhú konzistenciu ( kovový predmet, tvrdé drevo a pod. ) a bol hranatého tvaru. Týmto predmetom
bola spôsobená tržná rana na hlave, pričom poškodený spadol smerom dopredu na tvrdú podložku
( zem, nejaký tvrdý predmet ) a nárazom naň došlo u neho k zlomenine sánky. Zranenia lekár bodovo
ohodnotil na 55 bodov a finančne vyčíslil bolestné na sumu 796,- €.

Zo záverov znaleckého posudku č. 30/2011, č. 29/2011 ( čl. 133-143 ) vypracovaného MUDr. Petrom
Vážnym a MUDr. Tiborom Ďurianom, znalcami z odboru zdravotníctvo, odvetvia psychiatria, podaného
dňa 28.02.2011, vyplýva, že obžalovaný netrpel a ani netrpí duševnou chorobou ani duševnou poruchou
majúcou vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládanie schopnosti. V plnom rozsahu chápe zmysel trestného
konania. Z psychiatrického hľadiska podľa znalcov jeho pobyt na slobode nie je pre spoločnosť
nebezpečný, preto ani neodporučili uložiť mu žiadne ochranné opatrenie. Nezistili u neho ani závislosť
na požívaní alkoholu či iných návykových látok.

Zo záverov znaleckého posudku č. 8/2011 znalca PhDr. Jindřicha Cupáka, znalca z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychológia, vyplýva, že osobnosť obžalovaného je abnormne štruktúrovaná
s akcentáciou dissociálnych čŕt. O city druhých má malý záujem, neberie potrebný ohľad na sociálne
normy, nevie udržať trvalé vzťahy, aj keď ich vie nadviazať. Nízky u neho je aj prah na uvoľnenie agresie
a schopnosť poučiť sa zo skúsenosti vrátane trestu je u obžalovaného nízka. Jeho intelektové schopnosti
odpovedajú rozhraniu populačnej normy s mentálnou subnormou. Z psychologického hľadiska motivácia
činu obžalovaného sa javí zištná. Prognóza jeho ďalšieho vývoja vo vzťahu k protispoločenskému
konaniu s ohľadom na doterajší vývoj jeho osobnosti so skorým začiatkom trestnej činnosti, aj
nízku účinnosť udelených mu trestov a chýbajúce rodinné zázemie je podľa znalca skôr nepriaznivá.
Prognóza resocializácie s ohľadom na jeho opakované prekračovanie sociálnych noriem je podľa znalca
skôr nepriaznivá. Obžalovaný podľa znalca nevykazuje známky sugestibility, manipulovateľnosti a
ovplyvniteľnosti, je samostatný, dostatočne sebavedomý a rozhodný. K riešeniu záťažových situácii má
obžalovaný sklony násilia, ale agresívnosť neprekračuje patologickú hranicu.

Samosudkyňa na hlavnom pojednávaní vykonala dokazovanie aj oboznámením sa so zápisnicou o
rekognícii ( čl. 22 ) poškodeným z fotoalbumov ( čl. 44, 47 ), z ktorej vyplýva, že táto bola vykonaná
dňa 16.02.2010 v čase od 08.15 do 09.10 hod. a poškodený z fotografií opoznal obžalovaného ako
páchateľa daného trestného činu, lekárskou správou ( čl. 49 ) zo dňa 10.02.2010 v čase o 23.29
hod., z ktorej vyplýva ošetrenie poškodeného, utrpené zranenia ( tržná rana o veľkosti 1 cm na ľavej
spánkovo záhlavovej oblasti hlavy, opuch spodnej čeľusti a zlomenina sánky vpravo ) a tiež to, že
poškodený ošetrujúcemu lekárovi uviedol, že bol napadnutý, že dostal úder do hlavy aj do tváre, že ho
bolí hlava aj sánka a tiež to, že lekár konštatoval, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, oboznámením
sa aj so zápisnicou o ohliadke miesta činu zo dňa 16.02.2010 v čase od 10.00 hod. za prítomnosti
poškodeného, ppor. O. G. a kpt. O. Z. ( čl. 60-64 ) vrátane fotodokumentácie, zápisnicou ( čl. 113-122 ),
z ktorej vyplýva uplatnená náhrada škody VšZP, s úradným záznamom ( čl. 65, 66 ), jednotlivými spismi
a najmä s rozsudkami Okresného súdu Zvolen o predchádzajúcich odsúdeniach obžalovaného a to
rozsudok sp. zn. 10T 187/1974, sp. zn 5T 111/1976, sp. zn. 1T 171/1992, so spisom sp. zn. 2T 101/2011,
najmä s rozsudkom zo dňa 02.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa
25.04.2012, s odpisom z registra trestov na obžalovaného ( č.l. 375-378 ) a ďalšími listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spise.

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v
úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Obžalovaný poprel spáchanie skutku. Obhajoval sa tým, že v čase spáchania skutku v Detve a už vôbec
nie v bare Non stop nebol, s poškodeným sa nestretol, tomuto nepomáhal s výberom z bankomatu, nebol
s ním v tomto bare, nepýtal od neho peniaze a vôbec ho fyzicky nenapadol a nevzal mu peňaženku s
dokladmi a peniazmi.

Obhajobu obžalovaného v naznačenom smere však vyvracia skupina dôkazov a to výpoveď
poškodeného, ktorý svojimi výpoveďami opakovane potvrdil, ďalej opakovane pri rekognícii a tiež v
rámci ohliadky miesta činu, opoznal obžalovaného ako osobu, s ktorou bol v bare a popíjal, ktorá mu

pomáhala pri výbere z bankomatu a ktorá za ním išla, keď odišiel z baru a to s tým že nevedel ako
sa volá, túto osobu opoznal podľa popisu tak, ako ju videl. Pokiaľ obhajoba poukazovala na to, že pri
ohliadke na mieste činu poškodenému práve policajti rukou ukázali na neho ako na osobu menom M.
P., „Š., súd dáva do pozornosti, že najskôr sa konal výsluch poškodeného s rekogníciou dňa 16.02.2010
v čase od 08.15 do 09.10 hod., kde pri opoznávaní podľa fotografií poškodený so 100 % určitosťou
označil ako páchateľa osobu obžalovaného a až po tejto rekognícii sa konala ohliadka miesta činu so
začiatkom od 10.00 hod., v rámci ktorej poškodený opäť osobu, ktorá popri nich prechádzala opoznal a
označil ako páchateľa tejto trestnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj policajti pri ohliadke miesta
činu poškodenému povedali :“aha tam ide Ján Oláh“, poškodený už sám pred tým obžalovaného pri
rekognícii opoznal. Je pravdou, že v porovnaní všetkých výpovedí poškodeného sú určité nezrovnalosti
a to aj pokiaľ ide o útok na neho, keď raz vypovedal ( pri podaní trestného oznámenia dňa 11.02.2010
o 00.35 hod. ) o dvoch úderoch a to do hlavy a do sánky, pri svojej výpovedi zo dňa 16.02.2010
uviedol, že bol len jeden krát udretý do zadnej časti hlavy a keď spadol, zacítil bolesť v sánke, na
hlavnom pojednávaní však zotrval na tom, že bol udretý len jeden krát do hlavy a keď spadol, udrel
si sánku, ktorý mechanizmus zodpovedá aj záverom odborného vyjadrenia MUDr. Ondreja Bohuša. V
tejto súvislosti súd poznamenáva, že v osobe poškodeného sa jedná o jednoduchú osobu, pričom pri
podaní trestného oznámenia tak, ako to vypovedala čašníčka G. O., tiež ako to vyplýva z lekárskej
správy o jeho ošetrení v danú noc, poškodený bol pod vplyvom alkoholických nápojov a ako aj sám
vypovedal, pri podaní oznámenia bol otrasený. Podľa názoru súdu preto mohol takto uviesť, že bol
dva krát udretý, neskôr pri svojich výpovediach zotrval na jednom údere. Súd však konštatuje, že či
by bol preukázaný jeden úder alebo dva, na právnej kvalifikácii skutku by sa tým nič nezmenilo. Súd
má za to, že vykonaným dokazovaním a to následnými výsluchmi poškodeného a záverov ohľadom
mechanizmu vzniku zranenia, bolo preukázané, že páchateľ fyzicky poškodeného napadol len jedným
úderom do zadnej časti hlavy. Obhajobu obžalovaného vyvracia aj výpoveď čašníčky G.D. O., ktorá
rovnako obžalovaného po mene nepoznala len po prezývke „Š.“, pri rekognícii ho však s určitosťou
podľa fotografií opoznala ako osobu, ktorá bola v čase skutku s poškodeným, spoločne popíjali a najprv
z baru odišiel poškodený a ihneď za ním aj obžalovaný. Pokiaľ opäť obhajoba poukazovala na to, že s
takouto prezývkou je v Detve viacero osôb, všetci vypočutí svedkovia, policajti sa vyjadrili, že inú osobu
pod prezývkou „Š.“ v Detve nepoznajú. Pokiaľ obžalovaný ďalej na svoju obhajobu predkladal návrhy
na doplnenie dokazovania formou výpovedí svedkov, ktorých v prípravnom konaní ani pri preštudovaní
spisového materiálu nenavrhol, a ktorí mali potvrdiť jeho alibi v tom, že sa nenachádzal v čase skutku na
mieste jeho spáchania, toto jeho tvrdenie výpoveďami ním navrhnutých svedkov jednoznačne nebolo
preukázané, naopak vypočutí svedkovia ( N., D., D., X., P. ) len potvrdili, že na jar roku 2010 obžalovaný
u nich pracoval, aj to nie každý deň, že sa nezúčastnili žiadnej oslavy B., samotná svedkyňa B. X.
vypovedala, že si nepamätá, že by u N. oslavovala svoje meniny, tieto svoje sviatky oslavovala a aj
oslavuje so svojou rodinou doma, aj keď potvrdila, že pani P. s dcérou ku nej domov chodievala. Aj
ostatní svedkovia navrhnutí obhajobou, ktorí mali preukazovať, že skutku sa mal dopustiť M. T.Č., že
obžalovaný v čase skutku v bare Non stop nebol, na hlavnom pojednávaní uvedené nepotvrdili, len
svedkovia O., P., B. vypovedali, že určite sa v tento deň obžalovaný v bare nenachádzal, títo svedkovia
vypovedali neurčito, nekonkrétne, nie vo vzťahu k osobám zúčastnených na tomto trestnom konaní a len
v tom zmysle, že niečo počuli. Súd ohľadom hodnotenia ich výpovedí uvádza, že O., P., B. vypovedali,
že nikto iný v bare vtedy nebol, je tu ale aj výpoveď práve obžalovaného, ktorý vypovedal, že v bare
bola aj M. so svojim synom L. M.Á. a ďalší, že práve od L. M. sa dozvedel, že keď sa poškodený
do baru vrátil, bol „posratý“. Svedok O. sa vôbec ku skutku, či iným relevantným okolnostiam, vyjadriť
nevedel. Súd poukazuje na to, že u týchto osôb sa jedná o svedkov, ktorí mali dokazovať neprítomnosť
obžalovaného na mieste činu v čase jeho spáchania, títo svedkovia si nepamätali, čo robili pár mesiacov
dozadu ale s určitosťou si pamätali, čo robili takmer pred piatimi rokmi s tvrdením že si vždy všetko
dobre pamätajú. Naviac týchto svedkov len v rámci posledných hlavných pojednávaní obhajoba navrhla
vypočuť, nie počas celého prípravného konania a jedná sa pre obhajobu o tak závažných svedkov, ktorí
mali potvrdzovať alibi obžalovaného.
Pokiaľ obžalovaný poukazoval na to, že už v trestnom oznámení je uvedené jeho meno, bydlisko,
prezývka, hoci sám poškodený tieto osobné údaje o ňom nevedel a on podával trestné oznámenie,
uvedené je pravdou. Zrejme pri spisovaní úradného záznamu čl. 65 a tiež aj trestného oznámenia
tým, že poškodený osobu označil len prezývkou „Š.“, príslušní policajti, ktorí tieto listiny spisovali tým,
že pod touto prezývkou poznali len obžalovaného, zrejme takto sa do týchto listín jeho osobné údaje
dostali. Podľa názoru súdu však uvedené nič nemení na tom, že skutok sa stal a z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že ho spáchal práve obžalovaný, či už by bol v úradnom zázname a trestnom

oznámení označený len prezývkou, pod ktorou všetci dotknutí v tejto trestnej veci rozumejú len osobu
obžalovaného, alebo celým svojím menom s uvedením bydliska.

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu
obžalovaného, keď preukazujú, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa
stal a tento spáchal práve obžalovaný, pričom obžalovaný po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s poukazom
na § 47 Tr. zákona, keď proti poškodenému použil násilie ( fyzicky ho napadol ) v úmysle zmocniť sa
cudzej veci - peňaženky, pričom už bol dva krát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody
za trestné činy uvedené v § 47 ods. 2 Tr. zákona hoci aj v štádiu pokusu. Preto súd obžalovaného uznal
za vinného v zmysle podanej obžaloby.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného zločinu spočíva
v tom, že obžalovaný svojím konaním narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom,
ktorým je pri zločine lúpeže ochrana slobodného rozhodovania človeka.

Obžalovaný je rozvedený, má 7 detí, nezamestnaný, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody. Z miesta
trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. Priestupkovo bol jeden krát prejednávaný za priestupky proti
majetku. Obžalovanému nepoľahčovala žiadna okolnosť, naopak priťažovala mu okolnosť odsúdenia v
minulosti ( § 37 písm. m/ Tr. zákona ) a spáchania viac trestných činov vzhľadom na ukladanie súhrnného
trestu ( § 37 písm. h) Tr. zákona ).

Vzhľadom na vyššie uvedené vychádzajúc v danom prípade z toho, že obžalovanému bolo potrebné
ukladať súhrnný trest k predchádzajúcemu odsúdeniu Okresným súdom Zvolen sp. zn. 2T 101/2011 a
tiež z aplikácie ustanovenia § 47 Tr. zákona, keď u obžalovaného prichádzalo do úvahy aj ukladanie
trestu odňatia slobody na doživotie, pretože sa daného skutku dopustil hoci bol v minulosti už za takýto
trestný čin ( uvedený v tomto ustanovení § 47 Tr. zákona ) dva krát potrestaný, súd u obžalovaného
vzhliadol okolnosti hodné osobitného zreteľa a to v konštatovaní znalca PhDr. Cupáka, ktorý z hľadiska
prognózy resocializácie a nápravy obžalovaného pokiaľ ide o ukladanie trestu odňatia slobody na
doživotie síce uviedol, že postoj obžalovaného k danému trestnému činu, tiež jeho kriminálnej minulosti
ako aj z vlastného vyšetrenia obžalovaného, tieto skutočnosti nedávajú možnosť priaznivej prognózy
nápravy obžalovaného trestom kratším, no na druhej strane znalec zároveň uviedol aj to, že obžalovaný
sa staral ( pokiaľ bol na slobode ) o svoje maloleté deti a toto dáva nádej, že obžalovaný má určitú
schopnosť súcitenia s inými a túto okolnosť by bolo možné zohľadniť pri rozhodovaní súdu o tom,
že by obžalovanému nemusel byť ukladaný najprísnejší trest odňatia slobody. I takémuto páchateľovi
však súd nemôže uložiť trest odňatia slobody pod 20 rokov. Ďalej pri ukladaní trestu súd prihliadol aj
na závery znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie, ktorí konštatovali, že z psychiatrického
hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť, neodporučili mu ukladať
ani žiadne ochranné opatrenie.
Preto súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere uvedenej vyššie, keď tento nemohol
uložiť vo výmere menej ako 20 rokov a ktorý považoval za zákonný, spravodlivý, primeraný spáchanému
trestnému činu a pomerom a osobe obžalovaného, ako aj za dostatočný na prevýchovu obžalovaného
a ochranu spoločnosti. Obžalovaného zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, lebo za posledných 10 rokov pred spáchaním skutku bol vo výkone
nepodmienečného trestu odňatia slobody. Obligatórne súd musel obžalovanému uložiť aj ochranný
dohľad. Obžalovanému bolo potrebné ukladať súhrnný trest k odsúdeniu Okresným súdom Zvolen sp.
zn. 2T 101/2011, preto súd týmto rozsudkom zrušil výrok o treste z tohto odsúdenia, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

S poukazom na uplatnenú škodu poškodenými, špecifikovanú a vyčíslenú, súd rozhodol aj o povinnosti
obžalovaného poškodeným túto škodu nahradiť. Vykonaným dokazovaním pokiaľ ide o poškodeného O.
Č. mal súd za preukázané, že pred tým, než spolu s obžalovaným vošli do baru Non stop, si poškodený
vybral z bankomatu 50,- €, že v bare platil 10,- € bankovkou, čo potvrdila aj čašníčka G. O.. Zostalo
mu 40,- € v hotovosti, ktoré si uplatnil ako škodu odcudzením z peňaženky spolu s nákladmi, ktoré
vynaložil za vydanie nového občianskeho preukazu v sume 16,50 €. Súd o výške takto vyčíslenej škody
pochybnosti nemal, preto ju poškodenému priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.