Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118206108
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118206108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: E. právne zastúpenej

JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. Hrdinov 163/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava , IČO: 35 807 598, o zaplatenie 1.400 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.400 Eur
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ýnahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 31.5.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 1.400 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal plnú
náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod
sp.zn. 14C/133/2014 o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, bola v postavení spotrebiteľky
úspešná. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel rozsudkom zo dňa 6.5.2015 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 14.9.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
sp.zn. 21Co/260/2016 zo dňa 31.8.2017, právoplatný 9.10.2017. Keďže si žalobkyňa úspešne uplatnila
porušenie práva na súde a bola splnená hypotéza citovanej právnej normy v ustanovení § 3 ods. 5

v spojení s ustanovením § 4 ods. 2 písm.b) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, domáha sa
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.400 eur, čo predstavuje poplatok zo zmluvy o úvere
č. 806300838 a zároveň výšku ujmy, ktorá reálne žalobkyni hrozila, nakoľko v prípade vykonávania
zrážok zo mzdy na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný ako dodávateľ získal
plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výške 1.400 eur.
2. Žalovaný v písomnom stanovisku súdu doručenom dňa 10.7.2018 uviedol, že so žalobkyňou skutočne
uzavrel dňa 24.5.2012 Zmluvu o úvere č. 806300838 , na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 1.600

eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 1.400 eur, teda celkom sumu 3.000 eur v 12
pravidelných mesačných splátkach po 250 eur. Vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného
zadosťučinenia , avšak je potrebné ustanovenie vykladať reštriktívne. Priznanie požadovaných
finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné
napraviť inak. Aj keď žalovaný rešpektuje súdne rozhodnutie, domnieva sa, že žalobca uplatňuje svoje
domnelé právo svojvoľne a zjavne bezúspešne, nakoľko sám neoznačil podstatné skutkové tvrdenia

dôležité pre rozhodnutie vo veci a sám je dlhodobo v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a dobrovoľne
neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú
protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie, alebo
prípadnúnáhraduškody.Priznaniepožadovanýchfinančnýchprostriedkovprežalobkyňubyprichádzalodo úvahy iba v prípade porušenia práva, ktoré nie je možné napraviť inak. Žalovaný tiež poukázal, že
žalobkyňa konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne a s obsahom zmlúv bola oboznámená, s
týmito súhlasila. Pred podpisom si zmluvu mohla prečítať, keďže v období rokov 2010-2012 uzavrela

so žalovaným celkom 3 zmluvy. Aj keď má primerané finančné zadosťučinenie nesporne sankčnú
funkciu , jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale potrestať žalovaného. Určenie konkrétnej výšky
primeraného zadosťučinenia je v kompetencii súdu , avšak priznanú výšku je potrebné riadne odôvodniť
s poukázaním na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla. Ďalej žalovaný vo vyjadrení cituje
viaceré súdne rozhodnutia, tak súdov SR ako aj rozhodnutie NS ČR , sp.zn. 29Odo/652/2001.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne rozsudkom OS Prešov, sp.zn. 14C/133/2014 v
spojení s dopĺňacím rozsudkom , rozsudkom KS Prešov, sp.zn. 21Co/260/2016 , ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil : Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom sp.zn. 14C/133/2014-57 zo dňa 6.5.2015
tak, že určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretá účastníkmi dňa 24.5.2012 je
neplatná a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania (žalobkyňou v konaní bola
Helena Adamčíková a žalovaným Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave. Okresný súd rozsudok dňa

14.9.2016 sp.zn . 14C/133/2014-84 doplnil tak, že rozhodol: „určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov uzavretá medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava a žalovanou dňa 24.5.2012 je v
bodeII.,ktorýznie:„Dlžníksúhlasístým,abysauspokojenepohľadávkyveriteľazabezpečilovykonaním
pravidelnýchmesačnýchzrážokaabyjehozamestnávateľ/vyplácateľdôchodku:M-TECHpartners.r.o.,
IČO: 31 728 251, Vodárenská 28/6006, Prešov, zrážal mesačne z jeho mzdy/dôchodku čiastku 250 EUR

a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa č. účtu: XXXXXXXX/XXXX Poštová banka, variabilný symbol
8806300838 (číslo zmluvy na zmenke) až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka uvedenej v čl.
I tejto dohody. V prípade, ak uvedené zrážky presiahnu zákonom stanovenú hranicu, zamestnávateľ/
vyplácateľ dôchodku postupuje v súlade s platnými právnymi predpismi, týkajúcimi sa výkonu zrážok zo
mzdy. Dlžník súhlasí s tým, aby mu zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy aj vyššiu čiastku ako

je uvedená v čl. II tejto dohody, až do zákonom stanovenej hranice určenej pre výkon zrážok zo mzdy.
Po ukončení poslednej zrážky zo mzdy zašle veriteľ zamestnávateľovi dlžníka/vyplácateľovi dôchodku
výpočet zmenkových a zákonných úrokov, ktoré medzičasom pribudnú k istine do úplného uhradenia
celej pohľadávky. Túto čiastku zamestnávateľ dlžníka/vyplácateľ dôchodku odvedie na vyššie uvedený
účet veriteľa“, a v bode III., ktorý znie: „V prípade, že dlžník - zamestnanec ukončí pracovný pomer

pred uplynutím splatenia celej pohľadávky so zamestnávateľom uvedeným na tejto dohode, bude táto
dohoda o zrážkach zo mzdy podkladom na vykonávanie zrážok zo mzdy alebo nemocenských dávok u
každého jeho ďalšieho zamestnávateľa. Dlžník sa zaväzuje upovedomiť bez meškania pri nástupe do
nového zamestnania svojho zamestnávateľa o tejto dohode a veriteľovi oznámiť názov a adresu nového
zamestnávateľa. Ustanovenie tohto článku sa nevzťahuje na poberateľov dôchodku“, n e p l a t n á .“

4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe
vyhovelaurčil,žedohodaozrážkachzomzdy ainýchpríjmovuzavretámedziúčastníkmidňa24.5.2012
je neplatná, pričom pokiaľ žalovaný poukazoval na nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu,
že žalobkyni neboli vykonávané zrážky zo mzdy, súd poukazuje na to, že žalovaný listom zo dňa
2.9.2013 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy a iba samotná skutočnosť,

že k vykonaniu zrážok nedošlo, navyše z dôvodu, že už boli vykonávané zrážky v prospech iných
subjektov, nesvedčí o tom, že by nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody,
a to aj s poukazom na to, že žalovaný na základe dohody o zrážkach zabezpečil sumu 1.600 eur
(reálne poskytnutú sumu 980 eur), ktorú navýšil o „príslušný poplatok“ 1.400 eur, pričom v dohode o
zrážkachzomzdysíceuviedol akovariabilný symbolč.úverovejzmluvy,avšakžiadnyminýmspôsobom

nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť zabezpečený touto dohodou, navyše v dohode uvádza,
že sa má jednať o zabezpečenie zmenky, ktorá však nie je konkrétne špecifikovaná v rámci tejto dohody
a v tomto ohľade postráda aj náležitosť určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka,
čo má taktiež za následok neplatnosť právneho úkonu.
5. Krajský súd v Prešove prvoinštančný rozsudok potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení uviedol: Krajský

súd v Prešove, ako súd odvolací sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie a v bode 24
odôvodnenia rozsudku na doplnenie uviedol: V zmysle zmluvy o úvere č. 806300838 zo dňa 24.5.2016
bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.600 eur, pričom žalobca sa zaviazal predmetný úver vrátiť
spolu s poplatkom vo výške 1.400 eur v lehote 12 mesiacov v celkovej výške 3.000 eur. Odplata za úver
takpredstavuje87,5%sumyúveruročne.Odplatavtejtovýške11-násobneprevyšujepriemerúrokových

sadzieb obchodných bánk v rozhodnom čase (priemerná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch
s dobou splatnosti do 1 roka v zmysle štatistických údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska
predstavovala v čase uzavretia zmluvy 7,93 % ročne). Predmetnú odplatu teda nie je možné označiť
inak ako úžernú, priečiacu sa dobrým mravom.6. Rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť 9.10.2017.
7. V konaní vypočutá žalobkyňa uviedla, že s Pohotovosťou mala uzavretú zmluvu, na základe ktorej
čerpala pôžičku z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie v rodine, ktorá nastala po tom, ako manžel

ochorel v roku 2008 a zostal invalidný a syn ochorel na Crohnovu chorobu. Príjem manžela sa znížil
na sumu 144 eur a hlavnou živiteľkou rodiny s príjmom 350 eur sa stala žalobkyňa. Nakoľko peniaze
nevychádzali, bola nútená čerpať pôžičku. Keďže žalobkyňa čerpala finančné prostriedky aj od iných
subjektov, prišli zrážky zo mzdy, ktoré však nebolo možné pre všetky subjekty realizovať z dôvodu
nízkeho príjmu. Žalobkyňa bola nútená požiadať o pomoc Združenie na ochranu spotrebiteľa , a to je

poradilo spôsob brániť sa. V konaní bola úspešná, žalobe o zdržanie sa dohody o zrážkach zo mzdy
bolo vyhovené .
8. Podľa § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007, účinného k dátumu 24.5.2012, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
9. Podľa § 4 ods. 2 písm.b) zák.č. 250/2007, účinného k dátumu 24.5.2012, predávajúci nesmie
spotrebiteľovi upierať práva podľa § 3.

10. Podľa § 52 OZ , účinného k dátumu 24.5.2012,
(1)Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
(2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.
(3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods.1 OZ , účinného k dátumu 24.5.2012, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
12.Podľa§53ods.2OZ,účinnéhokdátumu24.5.2012,zaindividuálnedojednanézmluvnéustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.
13. Podľa § 53 ods. 3 prvá veta OZ, účinného k dátumu 24.5.2012, ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
14. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností

je aj povinnosť upravená v ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc
zo znenia zákonného ustanovenia proti porušeniu práv a povinnosti ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
a osobitnými predpismi má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným
predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon nevyžaduje pre vznik práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti
dôjde.

15. Žaloba, ktorou sa oprávnená osoba domáha primeraného finančného zadosťučinenia sa nazýva
žalobou satisfakčnou, pretože primerané finančné zadosťučinenie je nástrojom satisfakcie, ktorej úlohou
je vyrovnať narušenú rovnováhu v postavení toho, kto právo spotrebiteľa porušil a dotknutej osoby -
spotrebiteľa. Okrem satisfakčnej funkcie má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú povahu,pretože predstavuje pre toho, kto právo spotrebiteľa porušil finančnú ujmu zodpovedajúcu sume, ktorú
musí titulom primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi zaplatiť.
16. V prejednávanej veci sp.zn. 14C/133/2014 samotný žalovaný si uplatňoval dohodou o zrážkach zo

mzdy vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne ako spotrebiteľky napriek tomu, že bližším spôsobom
nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť touto dohodou zabezpečený . Nárok pritom vyplýva zo
zmluvy o úvere č. 806300838 zo dňa 24.5.2016 , na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo
výške 1.600 eur za odplatu 1.400 eur, ktorá predstavuje 87,5% sumy úveru, čím 11-násobne prevyšuje
priemer úrokových sadzieb obchodných bánk. Žalobkyni tak reálne hrozila újma vo výške 1.400 eur ,

nakoľko v prípade vykonávania zrážok na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy by žalovaný
získal sumu navyšujúcu istinu poskytnutého úveru o 1.400 eur.
17. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je
odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu
proti porušeniu práva a povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Z
hypotézy citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri uplatňovaní práva

úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného zadosťučinenia. V danom
prípade je nesporné, že žalobkyňa v konaní 14C/133/2014 si úspešne uplatnila nárok z poškodenia
spotrebiteľského práva o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a v konaní
bola úspešná. Súd sa stotožnil, že primerané finančné zadosťučinenie pre žalobkyňu vo výške 1.400 eur
zodpovedá sume poplatku vo výške 1.400 eur, ktorý si žalovaný ako dodávateľ do zmluvy zakomponoval

napriek tomu, že takáto odplata je neprimeraná až úžerná, keďže 11-násobne prevyšuje priemer
úrokových sadzieb obchodných bánk v rozhodnom období. Výška priznaného primeraného finančného
zadosťučinenia logicky a spravodlivo vychádza z ujmy, ktorá žalobkyni hrozila .
18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. Podľa § 255 CSP,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2)Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa § 262 CSP,

(1)O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2)O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(3)Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o
trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných

nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu, keď plne úspešnej žalobkyni
priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia

cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.