Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 18, 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119260414
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:6119260414.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: AUTOOPRAVY

Geci Borov, s. r. o., so sídlom Podhrunkovská 1A/2635, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 43 884 849,
právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., IČO: 47 237 406, so sídlom Kmeťova 26,
040 01 Košice proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefánikova 17, 811 05, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: JUDr. Felix
Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie
116,87,- eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 116,87,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 116,87,- eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným na Okresnom súde Banská Bystrica
dňa 07. 12. 2018, kde bol vedený pod sp. zn. 30Up/416/2019 domáhal voči žalovanému vydania
platobného rozkazu na sumu 116,87,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
116,87,- eur od 1. 11. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 05.

04. 2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle RENAULT
THALIA EČV: Q., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo O. W., bytom W. XX (ďalej aj ako „poškodený").
Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktorého vlastník CPK Slovakia
s. r. o., mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.
s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 10. 04. 2017
a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si

poškodená dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise AUTOOPRAVY Geci Borov, s. r. o.,
t. j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného vozidla boli vo výške 278,45,- eur. Táto suma bola
uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXX. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 20. 10.
2017 oznámené, že dňa 16. 10. 2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, a bol
mu predložený výpočet výšky plnenia s vyjadrením likvidátora: „ Uhradené primerané náklady na opravu
vozidla v zmysle kalkulácie vyhotovenej pre neautorizovaný servis. Znížené plnenie 30 % z lakovacieho
materiálu z dôvodu nesúvisiacich poškodení laku nárazníka.“ Priznané náklady predstavovali sumu

161,58,- eur. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej
udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 278,45,- eur. Suma priznaná a uhradená
žalovaným však bola iba do výške 161,58,- eur. Nepriznaná suma vo výške 116,87,- bola vlastníkom
motorového vozidla postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25. 10.2017. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočtoch poistného plnenia
uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celej
náhrady škody vo forme poistného plnenia, na ktoré má poškodený, resp. žalobca nárok. Poškodený z

dopravnej nehody, ktorú nezavinil, resp. žalobca, na ktorého poškodený postúpil pohľadávku, má priamy
zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom. Náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú s priznaním časových
noriem udávaných výrobcom, pričom hodinová sadzba účtovaná servisom neprevyšuje sumu obvyklú v
danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle

RENAULT Thalia normohodinu vo výške 25,00,- eur za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v
porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za
nedôvodné, že nebola priznaná cena práce v plnej výške.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 12. 04. 2019 platobný rozkaz sp. zn. 30Up/416/2019.

3. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 29. 04. 2019 odpor, v ktorom uviedol, že žalobca
odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 05. 04. 2017 došlo k škodovej udalosti,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle RENAULT Thalia, EČV: Q. (ďalej len „MV“),
ktoré v čase škodovej udalosti patrilo O. W.. Predmetnú škodovú udalosť mal spôsobiť vodič iného
motorového vozidla, ktorého vlastník mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Návrh
žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ust. § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). V tomto smere má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu
skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti
a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o

priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany
poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol. Niektoré síce vyplývajú z
príloh, čo však absolútne nie je postačujúce. Aplikáciou právnych záverov z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 192/2004 je toho názoru, že v predmetnom konaní žalobca
nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov:“ vzhľadom na uvádzaný skutkový

stav vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z
uvedené potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené
pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným
na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust.
§ 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol

so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávok (ďalej len „ZoPP“). Uzatvorením ZoPP
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom prípade došlo k
postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku
žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným a postupcom a žalobcom
ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným

ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže
predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetom súdnom konaní“. S
poukazomnaprávnuargumentáciuuvedenúvrozsudkuNajvyššiehosúdusp.zn.4Obo20/2007viažucu
sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej
sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo

postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako
dlžníkovi, považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne
neplatný. Súčasne poukazuje na to, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný,
nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaných predmetov
zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú ma voči

žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej
sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu poškodenému za opravu motorového vozidla, a
to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia zakladá rovnako, a to
ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, t. j. ZoPP,
nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu

ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Okrem nemožnosti uzatvorenia
takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym
spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnejpohľadávky. Z vyššie uvádzaných skutočností má za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané,
neoprávnené a nedôvodné.

4. Žalobca k podanému odporu uviedol, že predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody vo
forme poistného plnenia titulom povinného zmluvného poistenia vinníka nehody. Žalovaný krátil poistené
plnenie na základe toho, že boli priznané primerané náklady na opravu vozidla v zmysle kalkulácie
vyhotovenej pre neautorizovaný servis. Svoj postup žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil, len
uviedol, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné, no neuvádza

žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých tento svoj záver vyvodzuje. V zmysle §
442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk). Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť. Aj podľa ustálenej
judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia
postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Poškodený dostatočne preukázal výšku
škody, predložil faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá obsahovala všetky potrebné

údaje, no napriek tomu mu bolo poistné plnenie krátené, čo je v rozpore so zákonom. Konanie a tvrdenie
žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť
poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný
spôsobil škodu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať žalobca,
resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len

domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Žalovaný vo svojom odpore žiadnym
relevantným spôsobom nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného
rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základe aj výšky.
Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený
nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, nakoľko len popiera skutkové tvrdenia žalobcu,

no vlastné dôkazy ohľadne skutkových tvrdení už do konania nepredkladá. Kalkulácia, na ktorú sa
žalovaný odvoláva v oznámení o poistnom plnení v žiadnom prípade nepredstavuje záväzný podklad
pre určenie výške poistného plnenia, ale má byť len akousi pomôckou a to aj z dôvodu, že vzťah
žalovaného a poškodeného sa neriadi žiadnou zmluvou, ktorá by mohla takéto skutočnosti obmedzovať,
ale výlučne zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Občianskym
zákonníkom. Ďalej uviedol, že samotná skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná
neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť sama
o sebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu.

5. Okresný súd Banská Bystrica na návrh žalobcu vec postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a mieste
príslušnému súdu na prejednanie podľa § 13 v spojení s § 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok.

6. Prvoinštančný súd vydal v danom spore rozsudok pre zmeškanie žalovaného sp. zn. 7C/14/2019-104

dňa 10. 10. 2019. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací
súd a to uznesením sp. zn. 18Co/16/2020-179 zo dňa 25. 11. 2020, ktorým zrušil rozsudok a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil okrem iného aj tým, že
otázkou rozsudku pre zmeškanie žalovaného sa zaoberal Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS
233/2019, pričom dospel z záveru, že len formalistický výklad ustanovení o rozsudku pre zmeškanie

žalovaného, nie je žiadúci. Podľa názoru Ústavného súdu SR je návrh na rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného potrebné posudzovať vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti sporu. Vychádzať
len z gramatického výkladu zákona by mohlo dospieť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý
proces. Z vysloveného záveru ÚS SR vyplýva, že ani v prípade, ak sú kumulatívne splnené všetky
formálne zákonné predpoklady, súd nemusí vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Odvolací súd

s poukazom na vyššie citované uznesenie ÚS SR sa domnieva, že s ohľadom na konkrétne okolnosti
prejednávanej veci ( aktivita žalovaného, oznámenie svojho stanoviska, ospravedlnenie sa, súhlas s
konaním v jeho neprítomnosti, nenavrhovanie ďalšieho dokazovania ) nebránilo súdu 1. inštancie konať
vo veci a rozhodnúť. To bolo dôvodom, že rozhodnutie súdu 1. inštancie odvolací súd zrušil podľa ust.
§ 389 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou súdu 1. inštancie bude vysporiadať sa s námietkou žalovaného

( aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ) a vo veci rozhodnúť. V rozhodnutí súd 1. inštancie rozhodne aj o
trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods.3 CSP7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to faktúrou č.
XXXXX, oznámením o poistnom plnení zo dňa 20. 10. 2017, zmluvou o postúpení časti pohľadávky
zo dňa 25. 10. 2017, cenníkmi, kategorizáciou vozidiel, zápisom o obhliadke poškodeného motorového

vozidla, odporom žalovaného, vyjadrením žalobcu zo dňa 17. 06. 2021.

8. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

9. Faktúrou č. XXXXX zo dňa 25. 04. 2017 žalobca fakturoval poškodenej O.A. W. za karosárske práce,

lakovnícke práce a lakovnícky materiál spolu na sumu 117,24,- eur za opravu vozidla Renault Thália Q.
XXXBI. Faktúra bola splatná dňa 05. 05. 2017.

10. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 20. 10. 2017 vyplýva, že Komunálna poisťovňa, a. s.,
žalovaný, oznámil žalobcovi, že dňa 16. 10. 2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX
poškodeného vozidla RENAULT Thalia, EČV: Q., na základe ktorého mu predložil výpočet výšky plnenia

s týmto vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie : uhradené primerané náklady na opravu v
zmysle kalkulácie pre neautorizovaný servis, znížené plnenie 30 % z lakovacieho materiálu z dôvodu
nesúvisiacich poškodení laku nárazníka. Poistné plnenie predstavuje sumu 161,58,- eur.

11. V zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla od spoločnosti Slovexeprta sa uvádza, že

vozidlo Renault Thália EČV: Q. majiteľa O. W. bolo dňa 5. 4. 2017 poškodené: nárazník P odretý.

12. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25. 10. 2017 uzavretou medzi postupcom O. W.
a postupníkom - žalobcom, postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi - Komunálna poisťovňa, a. s.,
pohľadávku vo výške 116,87,- eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu

č. XXXXX, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku
poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej
časti pohľadávky vo výške 116,87,- eur a prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou 278,45,- eur
aškodoureálnezaplatenoudlžníkom161,58,-eur,zpostupcunapostupníkazapodmienokstanovených
touto zmluvou.

13. Uznesením zo dňa 11. 2. 2021 súd vyzval strany podľa § 153 a 154 Civilného sporového poriadku,
aby navrhli a predložili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žiadna zo strán sporu žiadne nové dôkazy
nenavrhla.

14. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili. Žiadali, aby súd konal v ich
neprítomnosti.

15. V podaní zo dňa 17. 06. 2021 právny zástupca žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že vznik nároku na poistné plnenie medzi stranami sporu nie je sporný. Sporný je len rozsah

nároku, náležitosti podania, aktívna vecná legitimácia, a neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. K
námietkam aktívnej vecnej legitimácie a k neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že takéto
námietky už boli riešené a poukázal na rozhodnutia v obdobných skutkových a právnych veciach a to
uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 14. 07. 2020, sp. zn. 2Cob/225/2019, rozsudok Okresného
súdu Bratislava I. zo dňa 20. 09. 2019, sp. zn. 30Cb/21/2017, rozsudok Krajského súdu Bratislava, sp.

zn. 3Cob/133/2019 zo dňa 13. 11. 2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 11. 2019, sp.
zn. 14Cob/86/2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 06. 2020, sp. zn. 2Cob/25/2020,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. 07. 2020, sp. zn. 4Cob/20/2020, rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 21. 11. 2019, sp. zn. 14Cob/86/2019. Zároveň má za to, že dôvody krátenia uvedené
v oznámení o poistnom plnení zo dňa 16. 10. 2017 sú nepreskúmateľné, bez opory v zákone. Nie

je zrejmé, podľa čoho sú určené žalovaného náklady ako primerané, a na základe akej skutočnosti
stanovil rozdiel medzi kalkuláciou a faktúrou vo výške 81,91,- eur, ako aj ďalšie uvedené položky krátenia
akým je zníženie plnenie 30% z lakovacieho materiálu a to z dôvodu nesúvisiacich poškodení laku
nárazníka a teda nie je z tohto oznámenia o poistnom plnení zrejmé, na základe čoho a ako prišiel
žalovaný ku výslednej krátenej sume. Nepredložil žiaden dôkaz na preukázanie dôvodnosti krátenia

poistného plnenia a v konečnom dôsledku nie je zrejmé, z čoho vychádzal, keď určil práve takúto sumu.
So žalobným návrhom žalobca predložil cenníky aj iných servisov, z ktorých je zrejmé, že cena práce
ktorú si účtoval žalobca, je cena obvyklá, primeraná a ničím nenadhodnotená. Žalobca sa nedozvedel,
ktoré konkrétne položky boli krátené zo strany žalovaného. Pokiaľ ide o zníženie poistného plnenia zaúdajne nesúvisiace poškodenia laku nárazníka, žalovaný nepreukázal tú skutočnosť, či bol predmetný
nárazník údajne poškodený. V zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla spísaného práve
technikom žalovaného je jasne uvedené a zároveň de facto priznané, že „Nárazník P odretý - určený

na opravu“. Žalovaný sám uznal potrebu opravy poškodeného nárazníka. Nie je možné z technického
hľadiska poškodený diel opraviť a nenalakovať, nakoľko by daný postup nespĺňal technologický postup,
ktorý musí byť dodržaný pri oprave. Opravou bolo poškodené motorové vozidlo navrátené do stavu
ako pred poistnou udalosťou z funkčného a estetického. Žalovaný svojím konaním uznal potrebu
lakovania nárazníka, a preto jeho krátenie v tejto časti považuje za nelogické a priam až absurdné.

Zároveň poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/109/2018, v ktorom nastala
obdobná situácia, kedy žalovaný označil určitý diel na výmenu svojim obhliadajúcim technikom a
následne odmietol poskytnúť poistné plnenie.: „Odvolací súd zároveň poukazuje, že je neprijateľné,
aby žalovaný najskôr pri obhliadke odporučil pravý predný svetlomet na výmenu, sám ho znehodnotil
realizovaním masívneho zárezu v tvare písmena „Z“ viditeľného aj na fotodokumentácii a kalkuláciu ním
akceptovanej ceny opravy - výmeny pravého predného svetlometu a následne po zrealizovaní opravy

odmietol poskytnúť poistné plnenie s námietkou ohľadne samotného základu uplatneného nároku s
odôvodnením, že za vznik škody nezodpovedá a s poukázaním na výluku z poistenia, teda skutočnosti,
ktoré mali byť žalovanému známe a posudzované už pri obhliadke“. Žalobca si splnil všetky povinnosti,
vyplývajúce mu zo zákona, poskytol poisťovateľovi všetky potrebné doklady, napriek tomu mu nebola
uhradená vzniknutá škoda v plnej výške v zmysle predložených podkladov. Zastáva názor, že žalovaný

neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil poistné plnenie
žalobcovi v plnej výške. Poškodený, ktorý postúpil následne svoju pohľadávku na žalobcu, má právo
na náhradu všetkých účelne vynaložených nákladov na opravu poškodeného vozidla, ktoré súviseli so
škodovou udalosťou. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by poškodenému nebola priznaná
náhrada škody v plnom rozsahu, v zmysle predloženej faktúry za opravu poškodeného motorového

vozidla. Žalovaný nepreukázal žiadne zákonom stanovené dôvody, pre ktoré krátil poistné plnenie, čím
nepreukázal tvrdené, a to že sú tu dôvody na krátenie, a tým pádom žalovaný neuniesol svoje dôkazné
bremeno tvrdenia.

16. Právny zástupca žalovaného, ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Žalovaný žiadal, aby súd

konal v jeho neprítomnosti a aby súd žalobu zamietol.

17. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou

poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná
zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené.

18. V zmysle § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone

alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

19. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

20. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

21. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia;
tento dôvod nie je možné dodatočne meniť (§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

22. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli

dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

23. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vznikua rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu
môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

24. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie
narozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej
zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

25. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. V zmysle § 3 naradenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

29. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

30. Podľa § 427 ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), fyzické a právnické osoby

vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky

31. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

32. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

33. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

34. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí

súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne,
uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

35. V zmysle § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť

najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

36. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 zákona o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o PZP“),
poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho

povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej
udalostia) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

37. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

38. V zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

39. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný a preukázaný.

40. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k dopravnej nehode, a teda ku škode na vozidle
poškodeného vo forme poškodenia odretia nárazníka. Táto skutočnosť bola preukázaná zo zápisu o
ohliadke. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je otázka aktívnej legitimácie žalobcu a výška
škody.

41. Vzhľadom na procesnú obranu žalovaného sa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný vyvodzoval z toho, že poškodený nemohol so žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou
poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla.

42. Podľa okresného súdu zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 10. 2017, ktorú uzatvorila
poškodená ako postupca so žalobcom ako postupníkom vyplýva, že došlo k postúpeniu pohľadávky
- nároku na náhradu škody predstavujúcej krátenú a nezaplatenú časť faktúry č. XXXXX, ktorá
bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX. Suma predstavovala rozdiel medzi reálnou škodou 278,45,- eur a škodou reálne

zaplatenou žalovaným 161,58,- eur. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca ako postupník je aktívne
vecne legitimovaný v konaní, keď došlo k platnému postúpeniu pohľadávky poškodenej p. W. podľa
§ 524 OZ. Jednalo sa o bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky - nároku na náhradu
škody. Zákon takéto postúpenie nevylučuje ani nezakazuje, a preto obrana žalovaného, ktorá spočíva
v tom, že nedošlo k úhrade časti tejto faktúry, je nedôvodná. Zmluva bola uzavretá slobodne a vážne,

bez skutkového a právneho omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, čo preukazujú
aj podpisy strán na predmetnej zmluve. Okresný súd dospel preto k záveru o nedôvodnosti procesnej
obrany žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Zmluvu o postúpení pohľadávky
súd prvej inštancie vyhodnotil ako platný právny úkon podľa § 524 ods. 1 OZ. Podľa okresného súdu
dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

alebo jej neexistencie ( obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 43Cob/16/2021).

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

44. Sporná bola aj výška nároku na náhradu škody. Žalobca výšku škody preukazoval faktúrou č.

XXXXX na sumu 278,45,- eur s popisom prác a materiálu a ich ceny. Cenu účtovaných prác zdokladoval
aj cenníkom prác. Tým žalobca dostatočne preukázal výšku škody a spôsob jej výpočtu. Táto cena
bola stanovená autoservisom, nie osobou, ktorá sa nezaoberá takouto činnosťou. Naopak žalovaný v
tomto smere nepredložil súdu žiadne dôkazy o krátení, resp. znížení plnenia o 30 %. Túto skutočnosť
žiadnym spôsobom neozrejmil a nešpecifikoval. Toto krátenie bez uvedenia dôvodov iba vyplýva z

oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti, ktoré k žalobe doložil žalobca bez uvedenia dôvodov
krátenia. Potreba opravy nárazníka vyplynula aj z zápisu o škode. Súd mal preto zato, že žalobca žalobu
dostatočne odôvodnil, predložil dôkaz, ktorý odôvodňuje žalobu a to faktúru. Krátenie plnenia žalovanýmnebolo preukázané, nie je preskúmateľné. Je preto možné konštatovať, že v tomto smere žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno.

45. Z § 11 ods. 7 zákona o PZP vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote,
teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane
do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. má

povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľom a má
pôsobiťajpreventívnenato,abypoisťovateľprešetrilškodovúudalosťaoznámilpoškodenémuvýsledok
tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote,
že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu
poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil voči
žalovanému škodu vo výške 278,45,- eur. Z tejto sumy žalovaný dlží žalobcovi sumu 116,87,- eur, a teda

s úhradou tejto sumy je v omeškaní, a preto je povinný uhradiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 116,87,- eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené
dňa 16. 10. 2017, a teda podľa § 11 ods. 7 PZP je žalovaný v omeškaní s úhradou škody od 01. 11. 2017.
V zmysle § 3 naradenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi istinu 116,87,- eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
116,87,- eur od 01. 11. 2017 do zaplatenia.

47. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.