Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/155/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808208752
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2015:7808208752.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci žalobcov 1/ B. E., nar. X. X.

XXXX, bytom R. Č.. XX, 2/ K. S., nar. X. X. XXXX, bytom Y. C., M.. I.. K.. Š. Č.. XXX a 3/ K. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom G. Č.. XX, všetci žalobcovia v 1. až 3. rade právne zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóom,
advokátom so sídlom v Rožňave, Ul. Hviezdoslavova č. 4, proti žalovanému K. E., nar. X. X. XXXX,
bytom I.. K.. Š.Á. Č.. XXX, Y. C., právne zastúpený JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v
Rožňave, Šafárikova č. 71, o zrušenia a vyporiadanie predmetu podielového spoluvlastníctva, rozhodol

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia pôvodne podanou žalobou sa domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k lesnému
kolesovému traktoru bez EČV, prívesnému vozíku na prepravu koní, pneumatikám, kľúčom OP-6-32
a k momentovému kľúču tak, aby tieto súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a aby
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade po 100 000,- Sk, titulom vyporiadania podielov,
alternatívne, aby súd po zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov k uvedeným veciam, prikázal
ich do podielového spoluvlastníctva žalobcov po 1/3-ine a zaviazal ich k solidárnej povinnosti zaplatiť
žalovanému 300 000,- Sk, titulom vyporiadania podielov a aby žalovaného ďalej zaviazal zaplatiť

žalobcom po 212 646,- Sk. V priebehu konania na pojednávaní dňa 30. 12. 2008 žalobcovia žiadali
o pripustenie zmeny petitu, v zmysle ktorého žalobcovia alternatívne navrhli, aby súd po zrušení
podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k sporným veciam tieto prikázal do podielového
spoluvlastníctva žalobcov po 1/3-ine a zaviazal ich k solidárnej povinnosti zaplatiť žalovanému sumu
100 000,- Sk titulom vyporiadania. Zároveň rozšírili vyporiadanie hnuteľných vecí o ďalšiu hnuteľnú
vec a to WAP-ku, ktorej hodnota po odpočítaní amortizácie prestavuje 10 000,- Sk. Rozšírili žalobu
o určenie predmetnej WAP-ky do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, navrhli zrušiť

podielové spoluvlastníctvo a vyporiadať podľa zásad uvedených v petite podanej žaloby. Súd uznesením
na pojednávaní dňa 30. decembra 2008 pripustil zmenu petitu, v zmysle vyššie uvedeného návrhu.

Rozsudkom zo dňa 18. 11. 2011 žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a
neopodstatnenú.

Svoje rozhodnutie založil na zistení, že všetci účastníci, t.j. žalobcovia i žalovaný mali živnostenské

oprávnenia na ťažbu dreva, výkon ťažobnej činnosti zabezpečovali formou tímovej práce, nešlo však
o spoločné podnikanie, keďže nebola uzavretá žiadna zmluva o spoločnom podnikaní a nebolo
vytvorené ani združenie, v zmysle ktorého mali účastníci spoločne podnikať. Žalobcovia, ako aj žalovaný
podnikali samostatne na základe svojich živnostenských oprávnení a samostatne si viedli účtovníctvoa neboli ani spoločnými platiteľmi DPH. Zo strany žalobcov nebol preukázaný vznik spoluvlastníckeho
vzťahu (ktorého zrušenia a vyporiadania sa svojou žalobou domáhali) a nebola určená ani výška
spoluvlastníckych podielov. Žalobcovia nepreukázali spoločné nadobudnutie predmetných vecí do

podielového spoluvlastníctva ani kúpou, ani darovaním a ani iným spôsobom nadobudnutia, naopak ich
tvrdenia o spoločnom nadobudnutí vecí boli vyvrátené žalovaným, ktorý predložil kúpnu zmluvu o kúpe
traktora do svojho výlučného vlastníctva. Poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci samo o
sebe nespôsobuje, že ten kto ho poskytol sa stáva spoluvlastníkom veci s kupujúcim v podiele podľa
pomeru ním poskytnutého príspevku k celej cene. Účastníci zmluvy o prevode spoločnej veci musia

byť všetci spoluvlastníci a na účinný prevod celej veci nestačí právny úkon jedného z nich, aj keby bol
urobený so súhlasom všetkých ostatných spoluvlastníkov. Žalobu žalobcov o zrušenie a vyporiadanie
podielovéhospoluvlastníctvasúdpovažovalzanedôvodnúaneopodstatnenú. Nepovažovalzadôvodnú
aničasťžaloby,vzmyslektorejžalovanýmalbyťzaviazanývyplatenímčiastkypo100000,-Skžalobcom
v 1. až 3. rade, titulom vyporiadania podielov, keďže nebolo u žalobcov a žalovaného preukázané, že
sa jednalo o spoločný podiel, v danom prípade o spoločné podnikanie. Pokiaľ žalobcovia poukazovali

na nezákonné konanie žalovaného v súvislosti s fakturáciou, toto mali signalizovať orgánom činným
v trestnom konaní. V tomto konaní, keďže nie je možné jednoznačne určiť akú čiastku bol povinný
žalovaný vyplatiť žalobcom nebola preukázaná ani skutočnosť, že žalobcovia nemali vyplatené peniaze
za prevedené práce, naopak žalobcovia obdržali finančné prostriedky od žalovaného na základe čoho
si vystavili aj faktúry, čo sami potvrdili a pokiaľ mali za to, že im neboli vyplatené peniaze za prevedené

práce mali možnosť sa domáhať svojho nároku už v čase, keď za vykonanú prácu nedostali primeranú
finančnú odmenu, prípadne, ak nesúhlasili s výškou vyplatenej sumy, nemali si vystaviť faktúru na sumu,
s ktorou nesúhlasili. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, že spoločné veci patria
do podielového spoluvlastníctva účastníkov, ani tvrdenia týkajúce sa finančného vyrovnania podielov,
preto žalobu prvostupňový súd v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p., keď mal za to, že sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, v zmysle tohto ustanovenia, ktoré spočívajú v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach na strane účastníkov. V predmetnom konaní aj keď žalobcovia neuspeli, rozhodnutie
vo veci vychádzalo aj zo znaleckého posudku, z ktorého ale nebolo možné jednoznačne vyčísliť nároky

žalobcov, to však neznamená, že žalobcovia predmetnú žalobu podávali bezdôvodne. Vzhľadom na to,
že neuniesli dôkazné bremeno, súd ich žalobe nemohol vyhovieť a to aj napriek tomu, že vykonaným
dokazovaním bola preukázaná nejednotnosť pri vyplácaní za vykonané práce účastníkov konania, keď
žalobcovia v porovnaní so žalovaným mali za vykonané práce oveľa menší príjem a preto by nebolo
v súlade s dobrými mravmi pokiaľ by boli zaviazaní ešte aj na náhradu trov konania žalovanému,

ktorý tiež svojím správaním dal podnet na podanie predmetnej žaloby. Žalovaný pri prerozdeľovaní
finančných prostriedkov za vykonané práce pre seba vyčlenil vyššiu finančnú čiastku, a to aj napriek
tomu, že spoločne so žalobcami pracovali v tíme, v jednej pracovnej skupine. Poukázal na to, že
takto predchádza nežiaducej tvrdosti zákona u žalobcov, kým na druhej strane postih toho, komu
prislúchal nárok na priznanie trov konania bude nepatrný. Prihliadol i na to, že pred vyhlásením rozsudku

žalobcovia zvažovali prípadné späťvzatie žaloby s tým, že každý z účastníkov by si trovy konania znášal
sám, k čomu žalovaný nenamietal a napokon poukázal i na súrodenecký pomer žalobcu (v 1. rade) a
žalovaného.

O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcov i žalovaného k náhrade trov

štátu pozostávajúcich zo znalečného za znalecký posudok vo výške 1.298,72 Eur a za účasť znalca
na pojednávaní vo výške 33,20 Eur. Po započítaní zloženej zálohy zostalo žalobcom v 1. až 3. rade
zaplatiť za trovy znalečného po 222,33 Eur a žalovanému, ktorý zálohu na znalečné doposiaľ nezložil,
vo výške 332,98 Eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia i žalovaný. Žalobcovia navrhli zrušiť rozsudok súdu
prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, kým žalovaný podal odvolanie čo do výroku o trovách
konania.

Žalobcovia svoje rozhodnutie odôvodnili odvolacími dôvodmi, podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/

O.s.p., t.j. vytýkali súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,ďalej,žedospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a navyše jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Nestotožnili sa s názorom súdu prvého stupňa, že sa dostali do stavu dôkaznej núdze,lebo svoje tvrdenia preukázali jednak svojimi výpoveďami, jednak výsluchom v konaní vypočutých
svedkov, ale čiastočne aj vypracovaným znaleckým posudkom a výsluchom samotného znalca. Pokiaľ v
uvedenej súvislosti uviedli, že „čiastočne“, podčiarkli, že súd pribral do konania znalca, ktorého posudok

nebol vypracovaný tak, aby objasnil všetky skutočnosti dôležité pre konanie, čo platí aj o jeho výpovedi.
Museli navrhnúť pribrať do konania iného znalca, čo im však umožnené nebolo, súd prvého stupňa tento
dôkaz zamietol a tým im v podstate znemožnil ich tvrdenia a pravdu úplne a nielen čiastočne preukázať.
Napriek tomu dali do pozornosti tvrdenie znalca na ostatnom pojednávaní, že ich činnosť vykazovala
prvky spoločného podnikania. Okrem výpovedí ich troch (žalobcov) aj z výpovede Q.. L. a Q.. X., na

pojednávaní dňa 17. 6. 2009 vyplýva, že predmetné práce sa mohli vykonávať temer výlučne len v
skupinách a otázka spoločného podnikania bola potvrdená aj výpoveďou svedkyne P. E.. Z výpovede
svedkyne E. na tom istom pojednávaní bolo zrejmé, že ako účtovníčka všetkých ich, účastníkov konania,
vedela o tom, že všetci účastníci konania spolu podnikali a aj samotný žalovaný potvrdil vo svojej
účastníckej výpovedi, že ťažobnú činnosť vykonávali spoločne všetci štyria a že najprv im uhradil nejakú
čiastku a potom oni vystavili faktúru na túto už vopred vyplatenú sumu. Otázka spoločného podnikania

však nie je osobitne dôležitá, keďže aj pokiaľ by neboli spoločne podnikali mohli veci, konkrétne napr.
lesný kolesový traktor nadobudnúť do ich podielového spoluvlastníctva. Oni ho kupovali spoločne, zo
spoločne zarobených peňazí, spolu rozhodovali o jeho kúpe a spolu jednali. Vozidlo môže byť evidované
len na jednu osobu, pričom nie je dôležité, čo je v zmluve uvedené, dôležitá je vôľa zmluvných strán. Oni
chceli predmetný traktor kúpiť do podielového spoluvlastníctva a tak ho potom napokon aj kúpili. Bez

právneho významu je, či medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o združení alebo nie, lebo veci
do podielového spoluvlastníctva môžu nadobúdať nielen účastníci združenia, ale aj iné osoby. Žiadnu
právnu relevanciu nemá ani skutočnosť, či mali vedený spoločný účet alebo nie. Združenia napokon
ani nemajú právnu subjektivitu. Spoluvlastníctvo k traktoru nesporne vyplýva aj z tej skutočnosti, že
sa k nemu všetci správali tak, ako jeho spoluvlastníci, spolu sa oň starali, spoločne ho opravovali aj

spoločne doň investovali a pod. Osobitne poukázali na fakt, že všetci štyria účastníci konania sa vopred
dohodli na spoločnom podnikaní, ako aj na tom, že spolu budú nielen robiť, ale spoločne rovnakým
dielom budú participovať aj na ziskoch a na výdavkoch, pričom to bol návrh práve žalovaného, ktorý oni
žalobcovia akceptovali. Vo vzťahu k trestnému oznámeniu, o ktorom súd prvého stupňa skonštatoval, že
bolo vyšetrovateľom odmietnuté uviedli, že toto je síce pravdou, ale len čo do trestného oznámenia pre

podozrenie z trestného činu sprenevery, nie však aj čo do časti týkajúcej sa podozrenia z podvodu. Vo
veci podvodného konania žalovaného, spojeného s fiktívnym nedôvodným vyrábaním podnikateľských
nákladov, bolo konanie žalovaného kvalifikované ako trestný čin skrátenia dane a poistného, v zmysle
§ 247 ods. 1 Trestného zákona, žalovaný sa k tomuto svojmu konaniu aj priznal, bolo voči nemu
vznesené obvinenie a aj zaplatil zatajenú daň a preto bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené, len z

dôvodu účinnej ľútosti. Napokon zdôraznili, že žalovanému nepožičali peniaze na kúpu žiadnych vecí,
ale kupovali veci zo spoločných peňazí a aj v prípade uzavretia písomnej zmluvy o združení by všetci
ostali fyzickými osobami - živnostníkmi, keďže združenie nemá právnu subjektivitu.

Žalovaný podal odvolanie, len čo do výrokov napadnutého rozsudku o trovách konania, t.j. vrátane

výroku o trovách štátu a navrhol v napadnutej časti zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a žalobcom v
1. až 3. rade uložiť povinnosť spoločne a nerozdielne mu nahradiť trovy konania v sume 5 708,91 Eur,
platbou na účet právnej zástupkyne JUDr. Márie Ďurajovej. Žiadal priznať aj náhradu trov odvolacieho
konania v sume 248,40 Eur, platbou na účet jeho právnej zástupkyne, alternatívne navrhol zrušiť
výrok o trovách konania a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o

trovách celého konania. Aj keď to výslovne v odvolaní neuviedol, z jeho obsahu vyplýva, že odvolanie
odôvodňoval odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., t. j. vytýkal súdu prvého
stupňa, že jeho rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Namietal totiž, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, pokiaľ na svoje rozhodnutie aplikoval ust.
§ 150 ods. 1 O. s. p.. Podľa jeho názoru potrebné bolo aplikovať ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Nie je a

ani nebola daná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie trov inak úspešnému
účastníkovi a nie je tu daný ani dôvod výnimočnosti daného prípadu. On nedal príčinu na konanie,
už v mimosúdnom konaní nebol nečinný, naopak neuznával žiadne nároky žalobcov a výnimočnosť
nebola daná ani v okolnostiach danej veci a ani v okolnostiach na strane účastníkov konania. Uviedol,
že má rodinu, za prácou musí cestovať ďaleko do zahraničia (Nemecka), má postihnuté dieťa a celý

proces ho niekoľko rokov zaťažoval, nakoľko musel čeliť neodôvodneným požiadavkám žalobcov. Musel
požiadať o právnu ochranu a kvalifikovane sa dať zastupovať prostredníctvom advokáta. Žalobcovia sú
riadnymi podnikateľmi, musia a museli si byť vedomí rizika súdneho konania a boli to práve oni, ktorí
vedome útočili na neho bez ohľadu na výsledok sporu. Nie je spravodlivé, aby mu nemala byť priznanánáhrada trov konania a aby znášal aj náklady konania v spore, ktorý on nevyvolal. Namietal tiež, že
by bol zaviazaný znášať trovy štátu, z titulu znaleckého dokazovania s tým, že namietal nariadenie
znaleckého dokazovania, nakoľko neboli preukázané základné predpoklady existencie podielového

spoluvlastníctva. Preto nesúhlasil, aby znášal trovy štátu, ktoré on nezavinil.

Odvolací súd na základe podaných odvolaní, vec podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. prejednal bez
nariadenia pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo
(§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že tento rozsudok je potrebné zrušiť.

V posudzovanej veci išlo o žalobcami proti žalovanému uplatňovaný nárok na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam (k lesnému kolesovému traktoru bez EČV,
prívesnému vozíku na prepravu koní, pneumatikám, kľúčom OP-6-32, momentovému kľúču a zariadeniu
WAP) prikázaním vecí žalovanému, alternatívne do podielového spoluvlastníctva žalobcov, každého
v 1/3-ine za náhradu a ďalej nárok na zaplatenie 1/4-inového podielu, každému zo žalobcov „z

nevyúčtovaných financií v celkovej výške 850.596,- Sk poukázaných účastníkom, ako protihodnota nimi
vykonanej práce, vyfakturovanej ich odberateľovi a ním poukázanej“.

Súd prvého stupňa žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva zamietol z dôvodu nepreukázania,
že predmetné hnuteľné veci patria do podielového spoluvlastníctva účastníkov a ohľadom druhého

žalobcami uplatňovaného nároku z dôvodu neexistencie spoločného podnikania a nemožnosti určenia,
akú čiastku bol žalovaný povinný vyplatiť žalobcom za vykonané práce. Jeho závery so zreteľom na
výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania odvolací súd považoval za predčasné.

Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, či už fyzických alebo právnických osôb.

Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové, pričom bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť
len medzi manželmi (§ 136 Občianskeho zákonníka).

Podielové spoluvlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods.

1 Občianskeho zákonníka), ak na strane nadobúdateľov vystupuje viacero osôb.

Podľa ust. § 834 Občianskeho zákonníka majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Citované ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu o vzniku spoluvlastníctva všetkých účastníkov
združenia k majetku, ktorý bol získaný pri výkone spoločnej činnosti účastníkov združenia. Výkonom
spoločnej činnosti účastníkov združenia treba rozumieť nielen činnosť, pri ktorej všetci účastníci konali
spoločne, ale aj individuálnu činnosť zameranú na dosiahnutie spoločného účelu združenia. Ide tu
o občianskoprávne združenie bez právnej subjektivity (ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka),

ktoré vzniká uzavretím zmluvy o združení. Pre túto zmluvu Občiansky zákonník nepredpisuje určitú
formu a teda písomná forma nie je podmienkou jej platnosti. Vždy musí byť uzavretá medzi viacerými
osobami, pre dosiahnutie dohodnutého účelu, ktoré je podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy.
Každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu spôsobom určeným v
zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mala znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu (§

830 Obč. zák.). Popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť
na účely združenia peniaze alebo iné veci. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci
sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty (§ 831 Obč. zákonníka). Ak nie je v zmluve určené inak, rozhodujú
účastníci o obstarávaní spoločných vecí jednomyseľne (§ 836 ods. 1 Obč. zák.).

V posudzovanej veci z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že všetci účastníci
konania, t.j. žalobcovia i žalovaný boli zamestnancami Štátnych lesov, niekedy v lete v r. 2003, bol s nimi
skončený pracovný pomer (rovnako ako s ďalšími zamestnancami) a po skončení pracovného pomeru si
mali vybaviť živnostenské oprávnenie, na základe ktorého im mala byť zabezpečená zo strany bývalého
zamestnávateľa práca do budúcna a mali vykonávať tie isté práce, avšak už nie ako zamestnanci, ale

ako živnostníci. Mali si vytvoriť pracovné skupiny, ktoré mohli mať v prenájme výrobné prostriedky s
možnosťou následného odkúpenia a pracovné skupiny sa mali dohodnúť, ako si budú deliť finančné
prostriedky, keďže bývalým zamestnávateľom, ako dodávateľom, mohli byť peniaze poukazované na
účet len jedného člena pracovnej skupiny. Odmeňovanie za vykonané práce sa robilo predpísanýmspôsobom, keď všetky činnosti, ktoré vykonali sa nakalkulovali na tzv. kalkulačné listy, za každú prácu
bola vykalkulovaná cena, t.j. za ťažbu, za približovanie, manipuláciu a pod., celková suma bola vyplatená
vedúcemu skupiny, resp. majiteľovi účtu a pracovná skupina si v rámci individuálnych dohôd vyplácala

finančné prostriedky sama. Uvedené skutočnosti jednoznačne potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi
vedúci Lesnej správy v Y. C., Q.. G. X., ako aj vedúci Lesnej správy v E., Q.. K. L., ktorý tiež potvrdil,
že účastníci si vytvorili jednu pracovnú skupinu, kde ako šéf pracovnej skupiny pracoval žalovaný a
žalovanému bola fakturovaná aj odmena za vykonanú prácu s tým, že on mal vyplácať ostatných členov
skupiny. S uvedenými zisteniami vyplývajúcimi zo svedeckých výpovedí týchto svedkov korešpondujú

aj tvrdenia žalobcov, že pred začatím „spoločného podnikania“ sa účastníci dohodli na akceptovaní
požiadavkyLesovSR,závoduB.,abyprejednoduchosťúčtovaniaúčtovalplatbyzanimivykonanépráce
len jeden z nich a nie všetci štyria a ďalej, že po obdržaní peňazí za vykonané práce sa tieto rozdelia na
štyrirovnakéčastianapokon,žesivytvoriaspoločnýfondnaspoločnévýdavky(nákuppohonnýchhmôt,
motorových píl a pod.). Počas ich spoločnej činnosti nadobudli do svojho podielového spoluvlastníctva
aj predmetné hnuteľné veci a to na základe ich predchádzajúceho spoločného rozhodovania o ich

kúpe. Hneď na začiatku pri uzavretí dohody o spoločnom podnikaní žalobcovia mali vložiť finančnú
čiastku v sume 1.000,- Sk, aby mohli začať podnikať. Žiadnu písomnú dohodu o spoločnom podnikaní
neurobili, ale toto fungovalo na základe vzájomnej ústnej dohody. Z doposiaľ vykonaného dokazovania
tiež vyplynulo, že žalobcovia neboli so žalovaným v zamestnaneckom alebo inom obdobnom pomere.

Odvolací súd za danej situácie mal za to, že záver súdu prvého stupňa, že u účastníkov nešlo o spoločnú
podnikateľskú činnosť, je predčasný. Podnikateľská činnosť môže byť vykonávaná aj prostredníctvom
združenia upraveného Občianskym zákonníkom, pre vznik ktorého postačuje aj neformálna, teda i ústna
zmluva uzavretá medzi jeho členmi, ak sa títo dohodli na jej podstatných náležitostiach. Z výsledkov
doposiaľ vykonaného dokazovania a skutočností, ktoré vyšli za konania najavo sa javí, že účastníci

konania sa po skončení pracovného pomeru dohodli na spojení sa za účelom výkonu ťažobnej
činnosti v oblasti ťažby dreva pre objednávateľa Lesy SR, závod B. za účelom zisku, t.j. na dosiahnutie
dohodnutého účelu ich pracovnou činnosťou. Podľa tvrdenia žalobcov dohodnúť sa mali aj na spôsobe
delenia zisku (rovnakým dielom), čo však žalovaný popieral o.i. z dôvodu, že finančné prostriedky určené
za zbližovanie dreva neboli rovnaké ako za ťažbu, preto peniaze ktoré obdržal za vykonanú ťažobnú

činnosťbolinímrozdeľovanétak,žerovnakýmdielomboliprerozdelenéžalobcompeniazezaťažbuaon
si ponechal peniaze vyčlenené za zbližovanie. Zároveň však uviedol, že pokiaľ ide o žalobcov, napriek
tomu, že hodnota jednotlivých prác u nich bola odlišná, u všetkých sa malo za to, ako keby vykonávali
ťažbudreva.Javilosapretopotrebnýmpodrobnýmžalobnýmvýsluchomžalobcovažalovanéhoobjasniť
obsah dohody medzi nimi pri začatí spoločnej ťažobnej činnosti a teda predovšetkým objasniť, či medzi

nimi svojim obsahom nedošlo k uzavretiu ústnej dohody o vzniku združenia. V takom prípade by totiž
veci zakúpené počas spoločnej činnosti nepochybne patrili do ich podielového spoluvlastníctva.

Odhliadnuc od uvedeného so zreteľom na okolnosti, ktoré doposiaľ vyšli v konaní najavo, t.j. nájom
výrobných prostriedkov pracovnými skupinami s možnosťou následného odkúpenia, poukazovanie

finančných prostriedkov pre pracovnú skupinu len na účet jedného z jej členov a žalobcami tvrdená
predchádzajúca dohoda všetkých účastníkov o zakúpení jednotlivých predmetných vecí do spoločného
vlastníctva, nemožno bez ďalšieho vylúčiť vznik podielového spoluvlastníctva k týmto veciam aj napriek
tomu, že napr. kúpnu zmluvu o kúpe traktora uzavrel s Lesmi SR, š.p. len žalovaný a to tým viac, ak veci
boli zakupované za prostriedky na účte, ktorého majiteľom bol síce žalovaný, avšak nepochybne išlo o

spoločný účet účastníkov s poukazom na dohodu medzi nimi a Lesmi SR, že všetky finančné prostriedky,
t.j. pre všetkých členov „pracovnej skupiny“ budú objednávateľom poukazované na jediný účet.

Odvolací súd mal za to, že žalobcami podľa obsahu uplatnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d/ O.s.p. bol daný a za uvedeného dôkazného stavu bol záver prvostupňového súdu o neunesení

dôkazného bremena žalobcami predčasný.

Z uvedených dôvodov odvolací súd, podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom
konaní bude odstrániť vytýkané pochybenia, podrobným výsluchom účastníkov objasniť obsah dohody

uzavretej medzi nimi pred započatím spoločnej činnosti v oblasti ťažby dreva a osobitne pred nákupom
jednotlivých predmetných hnuteľných veci, vykonať aj ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi, poprípade
iné dôkazy o ktorých uzavrie, že ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1O.s.p.), vykonané dôkazy dôsledne vyhodnotiť podľa ust. § 132 O. s. p., vráteného všetkého, čo vyšlo
alebo vyjde za konania najavo a potom uzavrieť, či nároky uplatňované žalobcami sú dôvodné.

V novom rozhodnutí odvolací súd uložil súdu prvého stupňa rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Košice opätovne na pojednávaní vypočul účastníkov
konania, svedkov Q.. K. L., Q.. G. X., K. Y., Q. R., pričom zistil tento skutkový stav.

Žalobcovia, keďže nedošlo medzi nimi k dohode a žalovaný neuznáva ani právny základ nároku, naďalej
trvali na podanej žalobe, z dôvodov vyššie uvedených.

Žalobcovia zdôraznili, že so žalovaným podnikali v rámci združenia bez ohľadu na to, či v danom
prípade bola alebo nebola písomne dohodnutá forma spoločného podnikania. Tak, ako to vyplýva aj

zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Košice, zmluva o združení nemusí mať písomnú formu,
teda tým, že všetci účastníci konania sa zhodne dohodli na spoločnom podnikaní, tak ako to vyplýva
aj z výpovede žalobcov, aj svedka Q.. X., činnosť, ktorú vykonávali, bolo možné realizovať výlučne v
rámci tzv. pracovných skupín, pracovných partií, v rámci ktorej mali rozdelené úlohy, ktoré plnili a na
základe ktorých následne bolo fakturované aj odberateľovi. Je nemysliteľné, aby za spoločnú činnosť

bola odmena vyplácaná len jednému z tých, ktorí participovali na spoločných aktivitách, čo by bolo aj v
rozporesdobrýmimravmi.Vkonečnomdôsledkupeniaze,ktorébysataktonerozdelili,bytvorilipredmet
bezdôvodného obohatenia na strane toho, kto tieto peniaze síce získal, ale ich nerozdelil tak, ako to
bolo dohodnuté medzi účastníkmi konania.

V skutočnosti žalovaný vyfakturoval za spoločne vykonané práce Lesom SR, ktoré túto jeho faktúru
realizovali a žalovaný podľa vlastného uváženia určil sumu žalobcom, ktorí následne faktúry
prispôsobovali vyplateným sumám. Žalobcovia naďalej tvrdili, že všetci spoločne so žalobcom podnikali
od 5. mája. 2003 do 30. novembra 2007 v oblasti ťažby dreva. Ich generálnym, ale aj výlučným
odberateľom boli Lesy SR, ktoré predtým všetkých účastníkov konania zamestnávali. Následne

však mali požiadavku na svojich vtedajších zamestnancov, aby tieto činnosti vykonávali už nie ako
zamestnanci, ale ako živnostníci. Medzičasom s nimi Lesy SR ukončili pracovný pomer a následne
sa mali dohodnúť, že spolu budú vykonávať pracovnú činnosť pre Lesy SR ako svojho odberateľa
s tým, že svojou činnosťou každý bol odkázaný na každého. Taktiež akceptovali požiadavku Lesov
SR, aby pre jednoduchosť účtovania za vykonanú činnosť účtoval len jeden z nich. Účastníci konania

sa takto dohodli, že žalovaný bude účtovať za všetky práce. Žalobcovia ďalej tvrdili, že bolo medzi
nimi dohodnuté aj to, že v rámci spoločnej činnosti budú nakupovať pracovné prostriedky potrebné
na výkon tejto spoločnej činnosti a to motorové píly, rôzne súčiastky, lesný traktor, ako aj ďalšie
náradia a pohonné hmoty. Lesy SR realizovali faktúry, ktoré vystavil žalovaný, avšak žalovaný v
rozpore s dohodou nevyplatil každému rovnakú čiastku z celkovej fakturovanej sumy, ale len určitú

časť. Žalobcovia následne požadovali od žalovaného, aby im umožnil nazrieť do svojho účtovníctva,
keďže im bolo podozrivé, že žalovaný si začal žiť nad pomery, kým oni ledva vedeli vyžiť s peňazí,
ktoré od žalovaného obdržali. Žalobcovia ďalej tvrdili, že počas svojej spoločnej činnosti nadobudli do
svojho podielového spoluvlastníctva lesný kolesový traktor bez evidenčného čísla v hodnote 308 500,-
Sk, prívesný vozík na prepravu koní v hodnote 93 500,- Sk, pneumatiky v hodnote 14 500,-Sk, kľúče

typu OP-6-32 v hodnote 1 620,-Sk, momentový kľúč v hodnote 3 400,-Sk, všetko v celkovej sume
434 420,-Sk. Na základe toho konštatovali, že hodnota každého podielu, každého účastníka konania
predstavovala sumu 108 605,-Sk. Okrem toho zistili, že žalovaný neuhradil, resp. nezúčtoval ani sumu
850 596,- Sk, teda hodnotu štvrtinového podielu každého účastníka, čo predstavuje sumu 212 649,-
Sk. Na podporu svojich tvrdení navrhli, aby súd vyžiadal správu od Lesov SR za účelom zistenia, aká

suma bola za obdobie od 5. 5. 2003 do 30. 11. 2007 vyplatená pre žalovaného, prípadne navrhli, aby
súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, keďže z doterajšieho znaleckého posudku, vypracovaného
Q.. E., resp. ani z jeho výpovede nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k
všetkým právne relevantným záverom, ktoré sú nevyhnutné pre objektívne posúdenie veci.

Žalobca v 1. rade, B. E. vo svojej výpovedi uviedol, že je veľmi sklamaný z podnikania s vlastným
bratom. V živote by nepovedal, že žalovaný t. j. jeho brat niečo také urobí. Naviac, všetci štyria sú
príbuzensky previazaní. Všetko bolo na dôvere medzi nimi, chceli, aby to bolo čo najjednoduchšie, aj v
rámci účtovníctva. Potom, ako im Lesy SR oznámili, že ukončia s nimi pracovný pomer, dali im možnosť,aby si založili živnosti a pracovné partie, ktoré dovtedy pracovali ako zamestnanci Lesov SR, mohli
zostať spolu, ale pre jednoduchosť účtovania si mali určiť jedného, prostredníctvom ktorého by Lesy SR
fakturovali vykonané práce.

Lesy SR v podstate vyplatili celú sumu peňazí za vykonané práce a nerozlišovali jednotlivé druhy prác
ako približovanie, ťažba dreva a podobne. Hneď v začiatku spoločného podnikania sa kúpil traktor, lebo
zo začiatku ho mali len v nájme. Nájom za traktor sa platil z účtu žalovaného, lebo účet bol vedený
len na žalovaného. Žalobcovia spočiatku mali vedomosť o tom, aká suma peňazí bola poukázaná na

účet žalovaného a ako sa s ňou nakladalo. Kupovali sa pohonné hmoty, súčiastky, motorové píly,
financovali sa opravy a bola im vyplácaná aj odmena za vykonanú prácu. V podstate z účtu žalovaného
boli uhrádzané všetky náklady, výdavky, ktoré súviseli s podnikaním. Kúpil sa aj vozík na prepravu koní.
Dostávali rovnakú sumu peňazí, hoci každý vykonával inú prácu a mali za to, že aj žalovaný má mzdu
v rovnakej výške ako žalobcovia.

Žalobcav1.radevosvojejvýpovedipotvrdilajtúskutočnosť,ževichtímepracovalajšvagoržalovaného
- Q. R., ktorý nemal prácu a tak ho zamestnali asi po dobu troch mesiacov. Tiež robili s nimi aj
samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí nemali prácu. Lesy SR im určili práce vopred a keď mali pocit,
že to nestihnú vykonať včas, tak si zavolali ľudí, ktorí mali na to prostriedky a im vypomáhali. Za celé
podnikateľské obdobie to bolo asi 4-krát. V súvislosti s peniazmi, ktoré boli poukázané z Lesov SR

boli dohodnutí, že budú rozdelené na 5 častí, z toho 4 časti budú určené na výplaty a jedna časť na
náklady, pohonné hmoty, súčiastky, na kŕmenie koňa a na celkovú prevádzku. Pred podaním žaloby mali
v záujme vyrovnať sa finančne aj tým, že si prenajmú traktor za 1,- Sk, ale žalovaný s tým nesúhlasil.
Žalovaný predložil nový návrh nájomnej zmluvy v súvislosti s nájmom traktora s tým, že po určitej
dobe prenájmu, bude výlučným vlastníkom traktora. Žalobcovia traktor do prenájmu žiadali potom, keď

ukončili spoločné podnikanie a keď sa so žalovaným už nevedeli dohodnúť. Opätovne žalobca v 1. rade
potvrdil, že žalovanému fakturovali sumu vo výške, ktorú im on zaslal na účet, niekedy to bolo aj za
obdobie niekoľkých mesiacov.

Žalobca v 2. rade, K. S. sa v celom rozsahu pripojil k výpovedi žalobcu v 1. rade. Vo svojej výpovedi

tiež uviedol, že potom, ako obdržali výpovede z Lesov SR sa dohodli, že budú spolupracovať v partii.
Oslovil ich práve žalovaný, aby spolu robili. Ako to uviedol žalobca v 2. rade vo svojej výpovedi, aj
on súhlasil s tým, že budú spolupracovať so žalovaným a keď sa bavili o odmene za vykonanú prácu,
navrhol, aby každý osobitne dostal odmenu za vykonanú prácu, s čím ale žalovaný nesúhlasil, chcel, aby
pracovali spolu a aby boli všetci vyplácaní rovnakým dielom. V tom čase bol traktor ešte vo vlastníctve

štátnych lesov a keďže žalovaný jazdil s traktorom, mal možnosť si traktor vziať do prenájmu a neskôr
sa dohodli, že keď budú robiť spolu, časť peňazí sa určí na opravy a budú sa uhrádzať všetky výdavky z
tzv. piateho dielu. Z toho sa zakúpil aj kôň, píly, pneumatiky a všetky veci potrebné k prevádzke traktora
a k réžii podnikania, ako aj údržba traktora sa vykonávala spoločne, nikdy údržbu traktora neuhrádzal
sám žalovaný. Spoločne sa starali o údržbu. Zo začiatku - v rokoch 2003 - 2004 im žalovaný ukázal aj

faktúry od Lesov SR, ale neskôr už faktúry zatajoval. Faktúry nechodili mesačne, ale boli doručované po
ukončení každého porastu. Potom, keď už boli našetrené peniaze, žalovaný povedal, že je dosť peňazí
na traktor, na jeho kúpu a preto si zakúpili vlastný traktor, pretože je lepšie mať traktor vo vlastníctve,
ako ho mať v prenájme. Neskôr sa zakúpil aj kôň, ktorý už bol na mene žalobcu v 3. rade, ale aj keď
bol na jeho mene, nebol len jeho, ale bol využívaný spoločne. Tiež potvrdil, že faktúry sa vystavovali

stále spätne vo výške, ktorá zodpovedala poukázanej sume zo strany žalovaného. Časom bolo potrebné
zakúpiť aj vozík, ktorý žalovaný kúpil tiež z našetrených peňazí, nikoho sa na nič nepýtal a evidoval ho
na svoje meno. V roku 2007, keďže ako pracovná skupina nevyhrali konkurz, išli robiť k K. Y. a v tom
čase už za vykonané práce fakturovali jemu. Potvrdil, že aj žalovaný robil s nimi, ale vtedy sa už faktúry
vystavovali ako aj vyššie uviedol - K. Y., ktorý mal uzavretú zmluvu s Lesmi SR. Niekedy v roku 2007 im

žalovaný na požiadanie predložil faktúry, ktoré obdržal od Lesov SR, boli zhrození s poukázanej sumy,
no napriek tomu boli ochotní so žalovaným ďalej podnikať pod podmienkou, že žalovaný nebude mať
prístup k peniazom. Následne sa rozhodli o ukončení spoločného podnikania. Keď zistili, akú sumu im
žalovaný dlhuje, mali záujem sa mimosúdne vyporiadať, resp. chceli sa vysporiadať aspoň s traktorom
a to tak, že si ho budú prenajímať za 1 korunu na určité obdobie, ale k dohode so žalovaným nedošlo.

Žalobca v 3. rade - K. L. sa tiež pripojil k výpovediam žalobcom v 1., 2. rade, potvrdil aj tú skutočnosť,
že žalovaný kúpil koňa a zapísal ho na jeho meno, s čím on aj súhlasil, pretože on s koňom robil aaj sa staral o neho. V súvislosti s výplatou za vykonanú prácu, uviedol, že bol vyplácaný rovnako, ako
ostatní žalobcovia.

Žalovaný žalobu žiadal zamietnuť a zároveň sa domáhal náhrady trov konania. Poukázal na to, že so
žalobcami spoločne nepodnikali, každý v podstate prácu vykonával osobitne, podnikal samostatne,
medzi žalobcami a ním nebola uzavretá ani zmluva o združení, ani iná forma spoločného podnikania,
naopak, žalobcovia si za vykonanú prácu fakturovali odmenu, ktoré faktúry im boli preplatené. V
súvislosti s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, v zmysle ktorého krajský súd navrhol vykonať

ďalšie dôkazy na preukázanie prípadného spoločného podnikania, opätovným výsluchom účastníkov a
preukázať, na základe akej formy žalobcovia s ním spoločne podnikali, zdôraznil, nie sú žiadne dôkazy,
ktoré by preukazovali, že so žalobcami 1/ až 3/ spolu podnikali. Keď sa vyvodzuje spoločné podnikanie,
v zmysle ustanovenia § 834 Občianskeho zákonníka, resp. vznik podielového spoluvlastníctva zo
spoločného podnikania, má za to, že predmetné ustanovenie hovorí o zmluve o združení a žalobcovia
túto formu podnikania vylúčili. Nepreukázali, že na základe akej formy spoločne podnikali, z ktorého by

prípadne vzniklo podielové spoluvlastníctvo. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na to, že vzniklo združenie
na základe ústnej dohody a tvrdia, že podľa Občianskeho zákonníka sa nevyžaduje písomná forma,
žalovanýstýmnesúhlasí,pretože podľazák. č.222/2004Z.z.,musíbyťzmluvaozdruženípredkladaná
aj daňovému úradu, z ktorej je zrejmé, kto je účastníkom združenia, akým pomerom sa delí zisk medzi
účastníkmi združenia a to registračná povinnosť, ktorá sa vzťahuje na všetkých účastníkov združenia,

resp. povinnosť plátcu DPH na jedného z účastníkov. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je zrejmé,
o aké združenie malo ísť, s akým názvom, aké je rozdelenie príjmov a výdavkov, aký majetok bol
poskytnutý na spoločné podnikanie, ktorá osoba je zodpovedná za vedenie účtovníctva za združenie
a podobne. Žalobcovia opätovne len všeobecne žiadajú vyplatenie nejakých podielov, bez toho, aby
konkretizovali a identifikovali obdobie, za aké sa domáhajú vyplatenia určitej sumy peňazí, nikdy ale

nereklamovali, že odmena za prácu, nebola vyplatená v súlade s faktúrou, žalobcovia si sami vystavovali
faktúry a vo výške fakturovanej sumy im bolo zaplatené. Kedy a ako vniesli do spoločného podnikania
žalobcovia nejaké veci, príp. financie za naftu a pod., sa tiež konkrétne nevyjadrili a nevyjadrili sa
ani k tomu, ako to bolo zaúčtované. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zdôraznil,
že obchodnoprávny vzťah mal žalovaný s Lesmi SR, je to tretí subjekt a Lesy SR predsa nemali

povinnosť sa vyjadrovať, aký bol vzťah medzi žalobcami a ním. Svedkovia, ktorí boli vypočutí sa
vyjadrili, že im neboli známe vzťahy medzi žalobcami a žalovaným a ako žalobcov žalovaný vyplácal.
Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že kúpili koňa mal byť vyplatený z podielu koňa aj žalovaný. Nájomnou
zmluvou v súvislosti s traktorom žalobcovia potvrdili, že vlastníkom traktora bol žalovaný, keď prestali
spolupracovať, žalobcovia sa chceli dohodnúť so žalovaným na nájme traktora, predložili mu nájomnú

zmluvu za prenájom v sume 1,-Sk, čím potvrdili, že výlučným vlastníkom traktora bol žalovaný, ale
žalovaný nesúhlasil s nájomnou zmluvou, pretože požadoval vyššie nájomné, preto medzi nimi
nedošlo k dohode o nájme traktora. Nakoniec aj zo znaleckého posudku vyplynulo, že pre žalovaného
robili aj iné subjekty, nielen žalobcovia a tiež na princípe vystavenia faktúr dodávateľským spôsobom.
Žalovaný mal za to, že znalecké dokazovanie vo veci je nadbytočné, pretože znalec, ktorý vypracoval

znalecký posudok v tomto konaní vychádzal z dokladov, ktoré boli predložené v predmetnom konaní,
všetky účtovné doklady za sporné obdobia boli predmetnom znaleckého dokazovania. Ďalšie znalecké
dokazovanie by preto bolo nadbytočné a naviac, aj Lesy SR podali súdu podrobnú správu pre účely
súdnehokonania,zktorejvyplynulo,akázmluvabolamedzižalovanýmaLesmiSRuzavretá,akáčiastka
bola za sporné obdobie vyplatená, preto aj v tomto spore opätovné vykonanie týchto dôkazov by bolo

nadbytočné, hlavne s poukazom na to, že už raz boli vykonané.

Žalovaný k výpovediam žalobcov v súvislosti s vytvorením piateho dielu uviedol, že ten v podstate nikdy
neexistoval, pretože peniaze, ktoré obdržal od Lesov SR sa rozdelili na tri časti, keďže žalobcovia boli
traja. Peniaze sa prerozdeľovali na ťažbu a približovanie dreva. Za ťažbu boli vyplácaní žalobcovia a

za približovanie si pre seba ponechal peniaze žalovaný. Žalobcovia dostali vyplatené rovnakým dielom,
kým žalovaný si ponechal za približovanie dreva vyššiu sumu. I. L. - žalobca v 3. rade, robil pomocníka,
ale vyplácal ho ako za ťažbu. Takto delil peniaze na 3/3-iny , z čoho 1/3-ina išla na ťažbu a 2/3 na
približovanie dreva. V ťažbe a v približovaní je rozdiel hlavne v nákladoch. Žalobcov sa nepýtal, či
súhlasia s vyplácaním tak, ako ich on vyplácal a financie rozdeľoval sám po dohode s lesníkmi, keď

zisťoval, koľko môžu dostať za približovanie a koľko za ťažbu. Zo svojich nákladov platil za naftu, benzín,
náhradnédiely,kúpilsakôňatraktor.Sožalobcaminemalžiadnudohodu otom,žebudúspolupodnikať,
dohodli sa, že budú spolupracovať a v zmysle dohody za odvedenú prácu, dostali žalobcovia aj plat
s tým, že od štátnych lesov obdržal konkrétnu sumu za odvedenú prácu, ktorú sumu rozdelil na tričasti, jedna tretina bola poukázaná žalobcom a dve tretiny zostali jemu. Žalobcom on nebol povinný
oznamovať, akú sumu dostal od štátnych lesov, keďže nepodnikali v zmysle združenia, prípadne inej
formy spoločného podnikania. Zdôraznil, že z 2/3-ín celkovej sumy, ktoré mu zostali na účte, kupoval

potrebné veci, tiež bol zakúpený z tých peňazí aj traktor a uhrádzali sa všetky výdavky. Piaty diel, ktorý
spomínali žalobcovia v podstate neexistoval, boli to len 2/3-iny a 1/3-ina. Vo svojej výpovedi tiež potvrdil,
že žalobcovia si chceli prenajať traktor na 10 rokov, s čím on ale nesúhlasil, bol ochotný im prenajať
traktor na jeden rok, ale nakoniec sa nedohodli. Zmluvu so štátnymi lesmi podpisoval sám, žalobcovia
robili u neho na základe svojich živností.

Žalovaný naďalej trval na tom, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení a nárokov, vyplývajúcich zo žaloby. Nepreukázali existenciu vzniku podielového spoluvlastníctva,
ktorého zrušenia a vyporiadania sa domáhali podanou žalobou. Neuviedli žiadne nové dôkazy, ktoré
by neboli vykonané v pôvodnom konaní. Súd zopakoval dôkazy výsluchom svedkov, ktorí len potvrdili
skutočnosti, ktoré uvádzali v pôvodnom konaní. Naviac, svedkovia na pojednávaní nepotvrdili a

nepreukázali tvrdenia produkované žalobcami, naopak, svedkovia potvrdili existenciu dodávateľsko -
odberateľského vzťahu, aký bol založený medzi Lesmi SR ako hlavným odberateľom a žalovaným ako
hlavným dodávateľom prác v ťažobnej činnosti. Práca v lese si vyžaduje prácu v tíme a preto, aby
žalovaný mohol splniť podmienky zmluvy na výkon prác, tieto realizoval formou subdodávateľského
vzťahu, aký bol založený medzi žalobcami a žalovaným. Listinné dôkazy, obsiahnuté v spise, potvrdzujú,

že subdodávateľský vzťah bol založený na fakturácii prác, ktoré žalobcovia fakturovali a za ktoré mali
aj zaplatené. Ani v rámci doplneného dokazovania sa nepreukázala existencia zmluvy o spoločnom
podnikaní, napokon ani žalobcovia nepotvrdili existenciu zmluvy o združení. Z toho vychádzajúc nie je
známy obsah, ani trvanie zmluvy. Pokiaľ by bolo pravdou tvrdenie žalobcov, že zmluva o spoločnom
podnikaní nejaká bola, tieto skutočnosti sa nepotvrdili, pretože ani znalec, ktorý preskúmal účtovné

doklady všetkých účastníkov, pričom žalobcovia v podstate ani neposkytli účtovné doklady znalcovi,
nepreukazuje účtovanie o spoločnom podnikaní. Pokiaľ občiansky zákonník nepredpisuje písomnú
zmluvu, ale legislatíva, hlavne daňové zákony predpisujú písomnú zmluvu o združení, preukazujúce
zdaňovanie členov združenia, čo ale preukázané nebolo. Žalovaný vystupoval vo vlastnom mene, na
vlastnú zodpovednosť, na vlastné nebezpečenstvo. Nadobúdal veci do výlučného vlastníctva a za

daných okolností preto žiadal žalobu zamietnuť.

Z opätovnej výpovede svedka Q.. K. L. vyplýva, že svedok nemal vedomosť o tom, ako účastníci
pracovali a ako boli vyplácaní. Trval na svojej pôvodnej svedeckej výpovedi. Na doplnenie uviedol, že
naďalej pracuje ako vedúci Lesnej správy v E., účastníkov konania pozná, hlavne žalovaného - K. E.,

ktorý chodil na lesnú správu. Ťažobná partia v územnom obvode Lesnej správy Betliar vykonávala ťažbu
- približovanie a manipuláciu drevnej hmoty, ktorú činnosť musia vykonávať minimálne dvaja. Svedok
mal vedomosť o tom, že odmena za prácu sa vyplácala na základe vystavenej faktúry jednému, cena za
vykonanú prácu sa dojednávala s partiou a stále fakturoval len jeden z nich. Ako sa delili peniaze v rámci
pracovnej partie, svedok nevedel uviesť, keďže v tom čase pracovalo minimálne 15 pracovných skupín

a nebolo možné všetky pracovné skupiny odsledovať. Lesná správa potvrdzovala množstvo vykonanej
práce, na základe toho sa fakturovalo a faktúra sa posielala lesnému závodu na úhradu. Za LESY SR
uzatváral zmluvu riaditeľ závodu. Obsah zmlúv mu bol známy, pretože na základe zmlúv preberal práce,
Lesy SR jednali s dodávateľom, ktorý bol uvedený v zmluve, dodávateľ zodpovedal za to, aby práce boli
vykonané včas, kvalitne a v požadovanom množstve. Pri mesačnej uzávierke sa vyplatila určitá suma,

ktorá bola fakturovaná dodávateľom. Dodávateľ sám vykonávať práce nemohol, zostalo na ňom, koho
si vybral a s kým spolupracoval. To, aby pracovali aspoň dvaja, vyžadovala aj vyhláška o bezpečnosti
práce. Voči Lesom SR zodpovedal len dodávateľ, následne bolo jeho povinnosťou vyškoliť v súvislosti s
bezpečnosťou práce ostatných pracovníkov, ktorí pracovali v tíme, súčasťou bola aj požiarna ochrana.
Dodávateľ zodpovedal Lesom SR aj za kvalitu práce, včasnosť vykonania práce, množstvo dodanej

práce a za to, čo bolo obsahom zmluvy.

Svedok Q.. G. X., tiež trval na svojej pôvodnej svedeckej výpovedi, tiež uviedol, že naďalej pracuje ako
vedúci Lesnej správy v Y. C.. Bol pri tom, keď účastníci predmetného sporu ukončili pracovný pomer s
Lesmi SR v r. 2003. V tom čase bol žalovaný - pán K. E. vodičom špeciálneho lesného traktora, ktorý

sa dával do prenájmu a pracovníci to tzv. súkromného sektora. Takto sa vytvárali pracovné skupiny.
Keďže traktor bol daný do prenájmu pánovi E., on si ho bral do prenájmu, na jeho účet sa vyplácala
celá mzda pracovnej skupiny. Za všetky činnosti, ktoré vykonávali, peniaze obdržal pán K. E. a už bolo
na nich, ako sa dohodli ohľadne vyplácania ostatných členov pracovného tímu. Odmena za prácu sapočítala tak, že boli tam mzdové náklady, náhrady za materiál, za pohonné hmoty, náhradné diely. V
kalkulácii nákladov bola započítaná aj hodnota toho stroja a to v takej výške, ako bola nákupná cena
stroja a to bola rozpočítaná na určitú dobu odpisov. V tej dobe už motorové píly mali vlastné. Hlavnú

časť peňazí, ktorú odoberal pán K. E. predstavovala hlavne hodnota stroja, potom to boli mzdy, náklady
na opravy, na pohonné hmoty a údržbu. Bolo na nich, ako sa dohodli ohľadne delenia peňazí, ale keď
si delili náklady mali si deliť aj výnosy, ale bolo to na ich rozhodnutí. Faktúry sa uhrádzali K. E. a znovu
zdôraznil, že bolo na vnútornej dohode samotné vyplácanie peňazí. Zodpovednosť mal každý za svoju
vykonanú prácu aj za kvalitu práce. Za nedodržanie zmluvy by bol zodpovedný len pán K. E. s tým, že by

sa mohla krátiť odmena za vykonanú prácu a tak by boli vlastne postihnutí všetci. Voči Lesom SR však
mal zodpovednosť len pán K. E.. O bezpečnosti práce boli poučovaní všetci, ktorí vykonávali práce tak,
ako je tomu aj teraz, keď každý jeden, kto vykonáva prácu, podpisuje záznam - poučenie o bezpečnosti
práce. V tom čase, keď sa vykonávali práce v partiách, jeden bol určený ako vedúci. Teraz sú už inak
riešené tieto práce v rámci dodávateľov a subdodávateľov, teraz si môže aj každý samostatne vykonávať
práce. V podstate aj vtedy mohli pracovať aj samostatne, mohli si zobrať ďalší traktor , vytvoriť dve partie

a podobne. Oni však boli fungujúca skupina, ale o ich interných - vnútorných dohodách vedomosť nemal.
Ako to vyplýva z výpovede svedka, v tíme pána K. E. mohli pracovať a vypomáhať aj iní - konkrétne si
spomenul na Q. R., ktorý pracoval v inej skupine, alebo aj v skupine K. E.. Vo vzťahu s Lesmi SR bol K.
E. dodávateľom prác. Či mali nejakú uzavretú zmluvu v pracovnom tíme, svedok uviesť nevedel, práce
preberali lesníci a za dodávateľa prác podpisoval pán K. E..

Z výpovede svedka, K. Y. je zrejmé, že pracoval ako živnostník a vykonával ťažobnú činnosť, pracoval
aj s pánom K. E. t. j. žalovaným, hlavne keď mali veľa práce, bol mu pán E. vypomáhať, bolo to hlavne v
období kalamity, vtedy u neho pracovalo viacero partií. Rovnako u neho pracovali aj žalobcovia v 1. až
3. rade po dobu 3 až 4 mesiacov, po vykonaní prác im bola vyplatená odmena pánovi K. E., s ktorým

sa dohodol ústne na rozsahu prác, ako aj cene. Pán K. E. vyfakturoval za vykonanú prácu, na základe
čoho sa mu vyplatila vyfakturovaná suma, ktorú následne aj on vyfakturoval Lesom SR.

Svedok, Q. R. vypovedal, že vykonával prácu pilčíka, na základe živnostenského oprávnenia. T. č.
pracuje u žalovaného, v jeho pracovnej skupine. Pracuje u neho asi 2 roky. V čase, keď robili u neho

žalobcovia, chodil mu tiež vypomáhať, podľa potreby. V tom čase pracoval aj so žalobcami spoločne.
Bol vyplácaný podľa toho, koľko dní odpracoval a to mesačne, za počet odpracovaných dní a množstvo
vykonanej práce. V súvislosti s evidenciou o vykonanej práci svedok uviedol, že zrejme sa viedla nejaká
evidencia, fakturovalo sa tak, že ústne sa označila suma, ktorá sa mala vyfakturovať, tá sa uviedla aj vo
faktúre a na základe vystavenej faktúry boli vyplatené peniaze.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem výsluchu účastníkov a svedkov - Q.. G. X.É., Q.. K. L., K. Y., Q.
R., G. E.W., P. E., aj listinnými dôkazmi - vyšetrovacím spisom sp. zn. ČVS: ORP 111 JPRV08, výzvou
adresovanou žalovanému zo dňa 30. 1. 2008, správami Lesov SR, OZ B. zo dňa 17. 3. 2009, zo dňa 27.
8. 2009, pripojenými dokladmi, faktúrami vystavenými žalovaným pre LESY SR š.p. E., závod B., Lesná

správa Y. C., výpisom z účtu žalovaného č. XXXXXXXXXXX z Poštovej banky, Zmluvami o vykonaní
prác v lesníckej činnosti č. 41/21/Dť/2003 zo dňa 5. 5. 2003, č. 21/21/Dť/2004 zo dňa 2. 1. 2004, č. 4/21/
Dť/2005 zo dňa 15. 12. 2004, č. 14/21/Dť/2006 zo dňa 9. 1. 2006, Dodatkom k zmluve zo dňa 2. 1. 2004,
znaleckým posudkom č. 16/2010 Q.. V. E., živnostenskými oprávneniami žalobcov a žalovaného, ako
aj ďalšími listinnými dôkazmi.

Ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 16/2010 Q.. V. E., vyčíslenie skutočnej sumy, ktorá bola
vyplatená žalovaným za obdobie od 5. 5. 2003 do 30. 11. 2007, žalobcom v 1. až 3. rade, nebolo
možné z dôvodu, že neboli predložené všetky doklady, ktoré boli potrebné pre samotné vyčíslenie a
okrem toho žalovaným boli vystavené faktúry aj iným odberateľom (K. Y., HY.-Z., K.Y. J., G.). K všetkým

predloženým faktúram neboli predložené súpisy vykonaných prác a dodávok, objednávky, dodacie listy,
ktoré by vypovedali o skutočne vykonaných prácach na určitej lokalite lesných pozemkoch. Vykázané
príjmy v účtovnom výkaze nezodpovedali vystaveným faktúram K. L. a prijatým finančným prostriedkom
od K. E. oproti prijatým finančným prostriedkom za kalendárny rok 2006 a 2007 a ani vyčíslené sumy,
ktoré boli vyplatené žalovaným K. E. za obdobie od 5. 5. 2003 do 30. 11. 2007 žalobcom v 1. až 3. rade

B. E., K. S.Á. a K. L.. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku, žalovaným K. E. za sporné obdobie
bolo vyplatené prostredníctvom bankového účtu a pokladne žalobcom v 1. až 3. rade za kalendárny
rok 2003 celkom 316 900,- Sk, za kalendárny rok 2004 suma 846 000,- Sk za kalendárny rok 2005
suma 829 000,- Sk, za kalendárny rok 2006 suma 851 000,- Sk a za kalendárny rok 2007 suma 982511,- Sk. Žalovaný K.Á. E. za sporné obdobie obdržal od LESOV SR š. p. E. E., závod B. za rok 2003
sumu 596 403,10 Sk, za kalendárny rok 2004 sumu 1 471 164,- Sk, za kalendárny rok 2005 sumu 2
370 282,- Sk, za kalendárny rok 2006 sumu 3 313 195,- Sk, za kalendárny rok 2007 sumu 117 643,- Sk.

Vychádzajúc zo znaleckého posudku nebolo možné jednoznačne určiť, aká konkrétna suma mala byť
vyplatená jednotlivým žalobcom na základe vykonaných prác a nie je zrejmé ani to, akú finančnú čiastku
si žalovaný navýšil za spoločne vykonané práce so žalobcami, prípadne akou konkrétnou čiastkou
zostal žalobcom dlžný.

Zo Zmlúv o vykonaní prác v lesníckej činnosti, uzavretými medzi objednávateľom LESY SR š. p. E. E.,
OZ B. a dodávateľom K. E. vyplýva, že predmetné zmluvy boli uzavreté len s K. E. - t. j. žalovaným, kým
žalobcovia nemali uzavreté zmluvu o vykonaní prác v lesníckej činnosti. Rovnako aj platby za vykonané
práce boli poukazované jedine na základe uzavretých zmlúv na číslo účtu žalovaného t. j. K. E. za
žalované sporné obdobie.

Z predložených faktúr, ktoré sú súčasťou spisu je zrejmé, že žalovaný fakturoval faktúry odberateľovi
LESY SR š. p. E.Á. E., závod B. za prevedené práce. Aj protokoly o prevzatí prác a pracovísk od
dodávateľa boli potvrdené K. E. t. j. žalovaným.

Z výpisu zo Živnostenského registra SR vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3. rade, ako aj žalovaný

disponovali so živnostenským oprávnením, každý samostatne okrem iného s predmetom podnikania v
rámci lesníctva a ťažby dreva a to od 5. 5. 2003.

Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP - 111/JP-RV-2008 vyplýva, že žalobcami bolo dňa 7. 2. 2008 podané
trestné oznámenie na žalovaného K.Y. E. pre podozrenie trestného činu sprenevery a skrátenia dane a

poistného. Uznesením OR PZ v B., Úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa 26. 3. 2008 bola trestná
vec podozrenia zo spáchania zločinu sprenevery, ktorej sa mal dopustiť K. E., že svojim dodávateľom
B. E., K. S. a K.Y. L. neuhrádzal finančné prostriedky v plnej výške za jemu dodané práce, odmietnutá,
nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

Podľa § 451 ods. 1/ OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 136 ods. 1/ OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1/, 2/ OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach

a povinnostiach, vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 142 ods. 1/ OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov na účelné využitie veci. Ak nie

je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému, alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ust. § 834 Občianskeho zákonníka, majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah

rôznych osôb k určitej nezameniteľnej a nerozdelenej konkrétnej hmotnej veci, vyjadrený určenou
výškou podielov, ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach
zo spoluvlastníckeho vzťahu. Podielové spoluvlastníctvo vzniká všetkými spôsobmi, ktorými môže
vzniknúť vlastníctvo, ak na strane nadobúdateľa vstupuje viac osôb, alebo ak sa nadobúda iba
podiel k veci, ktorá bola doteraz celá vo výlučnom vlastníctve jednej osoby. To znamená, že môže

vzniknúť zmluvou (kúpnou, darovacou a podobne). Obsahove a formálne náležitosti zmlúv na základe
ktorých dochádza k vzniku podielového spoluvlastníctva sú v podstate totožné s náležitosťami zmlúv
o prevodoch do výlučného vlastníctva. Jej účastníkmi na strane nadobúdateľov musia byť všetci
podieloví spoluvlastníci. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych právzaloženého na základe dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva
zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak

mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vyporiadaní je jeho
predmetom vždy celá vec, patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych
vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. S poukazom na citované ustanovenia zo strany žalobcov nebol
preukázaný vznik spoluvlastníckeho vzťahu a nebola určená ani výška spoluvlastníckych podielov.
Subsidiárnym zákonným spôsobom sa podiely určujú pri vzniku spoluvlastníctva k určitej veci, nie však

už pri existujúcom spoluvlastníctve. Žalobcovia nepreukázali spoločné nadobudnutie sporných vecí do
podielového spoluvlastníctva ani kúpou ani darovaním, ani iným spôsobom nadobudnutia, naopak, ich
tvrdenia o spoločnom nadobudnutí sporných vecí boli vyvrátené žalobcom, ktorý súdu predložil kúpnu
zmluvu konkrétne o kúpe traktora do svojho výlučného vlastníctva. Poskytnutie peňažného príspevku na
zakúpenie veci (napr. motorového vozidla, traktora) samo o sebe nespôsobuje, že ten, kto ho poskytol
sa stáva spoluvlastníkom veci s kupujúcim v podiele podľa pomeru ním poskytnutého príspevku k celej

cene. Účastníkmi zmluvy o prevode spoločnej veci musia byť všetci spoluvlastníci a na účinný prevod
celej veci nestačí právny úkon jedného z nich, aj keby bol urobený so súhlasom všetkých ostatných
spoluvlastníkov (Z III s. 480, 858 a 859). Existenciu podielového spoluvlastníctva k sporným veciam
označeným v žalobe nepotvrdili ani vypočutí svedkovia, ktorí vo svojich výpovediach, aj keď potvrdili, že
žalobcovia a žalovaný spoločne pracovali a jednalo sa o tímovú prácu, to však neznamená, že sa jednalo

aj o spoločné podnikanie v právnom ponímaní s vedením spoločného účtovníctva, registrácie účastníkov
ako spoločných podnikateľov na daňovom úrade, účastníci neboli ani spoločnými plátcami DPH, nemali
zmluvu o spoločnom podnikaní, resp. zmluvu o združení a ani spoločná tímová práca nemala vplyv na
nadobudnutie veci do podielového spoluvlastníctva, keď podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam
sa nadobúda v zmysle vyššie uvedeného.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcov
je nedôvodná a neopodstatnená. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno, keďže nepreukázali, že
sporné hnuteľné veci, patria do podielového spoluvlastníctva účastníkov, a nepreukázali ani dôvodnosť
vyplatenia im patriacich finančných podielov žalovaným naopak, jednoznačne bolo preukázané, že

sporné veci patria do výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý predložil aj dôkazné listiny preukazujúce
jeho výlučné vlastnícke právo k sporným hnuteľným veciam. Súd nepovažoval za dôvodnú časť žaloby,
v zmysle ktorej žalovaný mal byť zaviazaný vyplatením čiastky po 100 000,- Sk žalobcom v 1. až 3.
rade titulom vyporiadania podielov, keďže nebolo u žalobcov a žalovaného preukázané, že sa jednalo
o spoločný podiel, v danom prípade o spoločné podnikanie, keďže nebola uzavretá žiadna zmluva

o spoločnom podnikaní, nebolo vytvorené ani združenie, v zmysle ktorého mali účastníci spoločne
podnikať. Preukázaná bola skutočnosť, že žalobcovia ako aj žalovaný podnikali samostatne na základe
svojich živnostenských oprávnení, samostatne si viedli účtovníctvo, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj
zo samotného znaleckého dokazovania a predložených dôkazných listín, ako aj z výpovedí svedkov a v
neposlednom rade aj účastníkov. Opätovne vypočutí svedkovia Q.. L. a Q.. X.Ý. vo svojich výpovediach

zdôraznili, že mali vedomosť o tom, že žalobcovia a žalovaný pracovali v tíme, v pracovnej skupine,
ale ako sa dohodli ohľadne vyplácania mzdy, prípadne nákladov, bolo na nich. Vo svojich výpovediach
potvrdili aj to, že v tíme K. E. pracovali aj iní, ako napríklad Q. R., pán J. a pracovná skupina žalovaného
zase pracovala a vykonávala ťažobnú činnosť aj u pána Novotného a na základe vystavených faktúr im
boli vyplatené mzdy. Každý mal zodpovednosť za svoju vykonanú prácu, za kvalitu práce s tým, že za

nedodržanie zmluvy bol zodpovedný len pán K. E. t. j. žalovaný.

Svedkovia K. Y., Q. R. potvrdili, že s pracovnou skupinou žalovaného skutočne spolupracovali, navzájom
si vypomáhali.

Opätovne súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobcovia poukázali na nezákonné konanie žalovaného v
súvislosti s fakturáciou (vystavené fiktívne faktúry, opravené faktúry), v tomto smere bolo potrebné
prípadné nezákonné konanie žalovaného signalizovať orgánom činným v trestnom konaní, keďže o
prípadnom nezákonnom konaní žalovaného nie je možné rozhodovať v tomto konaní, s čím nesúvisí ani
dokazovanie v súvislosti s predmetnou žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,

prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto konaní, keďže nie je možné jednoznačne určiť,
akú čiastku bol povinný žalovaný vyplatiť žalobcom, nebola preukázaná ani skutočnosť, že žalobcovia
nemali vyplatené peniaze za prevedené práce, naopak, žalobcovia obdržali finančné prostriedky od
žalovaného, na základe čoho si vystavili aj faktúry, čo sami potvrdili a pokiaľ mali za to, že im nebolivyplatené peniaze za prevedené práce, mali možnosť sa domáhať svojho nároku už v čase, keď za
vykonané práce nedostali primeranú finančnú odmenu (nie s odstupom niekoľkých rokov), prípadne ak
nesúhlasili s výškou vyplatenej sumy, nemali si vystavovať faktúry na sumy, s ktorými nesúhlasili. Ani

odkaz na vyšetrovací spis nie je dostatočný pre občianskoprávne konanie, naviac, keď konanie bolo v
trestnej veci podozrenia zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1/, 3/ Tr. zákona, ktorého sa
mal dopustiť žalovaný, odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup
podľa § 197 ods. 2/ Tr. poriadku.

Súd opätovne zdôrazňuje, že nemôže nachádzať dôkazy a nemôže znášať dôkazné bremeno za
žalobcov.Dôkaznýmbremenomsarozumiezodpovednosťúčastníkakonaniazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých vykonaných dôkazov. V prípade, že súd nemá jednoznačný skutkový
základ pre svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta účastníkovi,
naktorompredovšetkýmpodľapredpisovhmotnéhoprávaležídôkaznébremeno,tedazodpovednosťza
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V danom prípade dôkazné bremeno

bolo na žalobcoch, ktorí tvrdili, že vyššie uvedené sporné veci patria do podielového spoluvlastníctva
a domáhali sa jeho vyporiadania, ako aj finančného vyrovnania podielov. Tvrdenie žalobcov nebolo
preukázané, žalobcovia nepreukázali, že sporné veci patria do podielového spoluvlastníctva, ako to
tvrdili vo svojej žalobe, resp. aj v priebehu konania, preto nebolo možné zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo k sporným veciam a nebolo možné rozhodnúť ani o vyporiadaní podielov, ktorý nárok

zo strany žalobcov nebol preukázaný. Žalobcovia ako účastníci konania neuniesli dôkazné bremeno v
danej rovine, preto ich návrh súd v celom rozsahu zamietol, keď existencia podielového spoluvlastníctva
k sporným veciam označeným v žalobe vrátane finančného vyporiadania podielov nebola preukázaná
a tým sa nepotvrdila opodstatnenosť a dôvodnosť žaloby. Pokiaľ by súd nárok žalobcov posudzoval v
zmysle § 451 ods. 1/, 2/ OZ, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ani v tomto smere nie je určitá

výška plnenia, ktorá by mala byť predmetom vydania. Nie je zrejmé, za ktoré práce žalobcovia nemali
vyplatenú odmenu, v akom rozsahu, za ktoré obdobie, aj v tomto smere musí mať súd jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie, čo v danom prípade absentuje. S poukazom na vyššie citované
ustanovenie § 834 OZ, kedy majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom
všetkých účastníkov, citované ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu o vzniku spoluvlastníctva

všetkých účastníkov združenia k majetku, ktorý bol získaný pri výkone spoločnej činnosti účastníkov
združenia. Jedná sa tu o občianskoprávne združenie bez právnej subjektivity, ktoré vzniká uzavretím
zmluvy o združení. V predmetnej veci nebolo preukázané, že účastníci vykonávali spoločnú činnosť,
v zmysle zmluvy o združení, naviac nebola preukázaná ani iná forma spoločného podnikania, z ktorej
by mohlo vzniknúť podielové spoluvlastníctvo. Z doposiaľ vykonaného dokazovania skutočne nie je

zrejmé, o prípadne aké združenie malo ísť, aké malo byť rozdelenie príjmov a výdavkov, aký majetok bol
poskytnutý na spoločné podnikanie, ktorá osoba bola zodpovedná za vedenie účtovníctva za združenie
(keďže v tíme pracovali aj iní okrem účastníkov). Žalobcovia nekonkretizovali a ani neidentifikovali
obdobie, za aké sa domáhajú vyplatenia určitej sumy peňazí. Nikdy nenamietali, že im odmena za prácu
nebola vyplatená v súlade s faktúrou, ktorú faktúru si sami vystavovali, nebolo preukázané, kedy a čo

vniesli do spoločného podnikania. Preukázané však bolo, že žalovaný mal uzavretý obchodnoprávny
vzťah s Lesmi SR, jemu boli poukázané peniaze za vykonané práce a bolo na dohode ich pracovnej
skupiny, ako s nimi budú nakladať, ako si ich rozdelia. Ani svedkom neboli známe vzťahy medzi
žalobcami a žalovaným, ako žalovaný žalobcov 1/ až 3/ vyplácal, resp. mal vyplatiť. Ani znaleckým
posudkom Q.. E., ktorý bol v predmetnej veci vypracovaný, neboli potvrdené tvrdenia žalobcov, aj keď

v znaleckom posudku bolo presne uvedené, aká suma bola vyplatená za sporné obdobie žalovanému
Lesmi SR, ale nebolo možné jednoznačne určiť, aká konkrétna suma mala byť vyplatená jednotlivým
žalobcom na základe vykonaných prác a nebolo zrejmé ani to, akú finančnú čiastku si žalovaný navýšil
za spoločne vykonané práce so žalobcami, prípadne, akou konkrétnou čiastkou zostal žalobcom dlžný.
Zo znaleckého posudku tiež nevyplýva spoločné podnikanie účastníkov, v zmysle Zmluvy o združení,

aj keď žalobcovia v priebehu konania navrhli vykonať ďalšie - kontrolné znalecké dokazovanie, neskôr
sa už tohto dôkazu nedomáhali. Z uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti rozsudku, keď žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 151 ods. 3/, keď súd v zložitých prípadoch, najmä z

dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nárokov, uplatňovaných v konaní, súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3/ O. s. p.), uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2/ O. s.
p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.