Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7808208752
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7808208752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, v spore žalobcov 1) B. E., nar. X. X. XXXX, bytom R.
Č.. XX, 2) K. S., nar. X. X. XXXX, bytom Y. C., M.. I.. K.. Š. Č.. XXX a 3) K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom
G. Č.. XX, všetci žalobcovia v 1. až 3. rade právne zastúpení JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so
sídlom v Rožňave, Ul. Hviezdoslavova č. 4, proti žalovanému K.Y. E., nar. X. X. XXXX, bytom I.. K.. Š. Č..
XXX, Y. C.Á., právne zastúpený JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova
č. 71, o zrušenie a vyporiadanie predmetu podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov v 1., 2. a
3. rade proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č.k. 8C/155/2008-563 z 26.10.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a že o trovách konania
súd rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
2. V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Co/134/2011 z 20.3.2014 odvolací súd
uviedol, že u účastníkov nešlo o spoločnú podnikateľskú činnosť, je predčasný. Podnikateľská činnosť
môže byť vykonávaná aj prostredníctvom združenia upraveného Občianskym zákonníkom, pre vznik
ktorého postačuje aj neformálna, teda i ústna zmluva uzavretá medzi jeho členmi, ak sa títo dohodli
na jej podstatných náležitostiach. Z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania a skutočností, ktoré

vyšli za konania najavo sa javí, že účastníci konania sa po skončení pracovného pomeru dohodli na
spojení sa za účelom výkonu ťažobnej činnosti v oblasti ťažby dreva pre objednávateľa Lesy SR, závod
Rožňava za účelom zisku, t.j. na dosiahnutie dohodnutého účelu ich pracovnou činnosťou. Podľa
tvrdenia žalobcov dohodnúť sa mali aj na spôsobe delenia zisku (rovnakým dielom), čo však žalovaný
popieral o.i. z dôvodu, že finančné prostriedky určené za zbližovanie dreva neboli rovnaké ako za
ťažbu, preto peniaze ktoré obdržal za vykonanú ťažobnú činnosť boli ním rozdeľované tak, že rovnakým
dielom boli prerozdelené žalobcom peniaze za ťažbu a on si ponechal peniaze vyčlenené za zbližovanie.

Zároveň však uviedol, že pokiaľ ide o žalobcov, napriek tomu, že hodnota jednotlivých prác u nich
bola odlišná, u všetkých sa malo za to, ako keby vykonávali ťažbu dreva. Javilo sa preto potrebným
podrobným žalobným výsluchom žalobcov a žalovaného objasniť obsah dohody medzi nimi pri začatí
spoločnej ťažobnej činnosti a teda predovšetkým objasniť, či medzi nimi svojim obsahom nedošlo k
uzavretiu ústnej dohody o vzniku združenia. V takom prípade by totiž veci zakúpené počas spoločnej
činnosti nepochybne patrili do ich podielového spoluvlastníctva.
3. Súd v intenciách rozhodnutia krajského súdu opätovne na pojednávaní vypočul účastníkov konania,

svedkov Q.. K. L., Q.. G. X., K. Y., Q. R., pričom zistil tento skutkový stav.
4. Žalobcovia zdôraznili, že so žalovaným podnikali v rámci združenia bez ohľadu na to, či v danom
prípade bola alebo nebola písomne dohodnutá forma spoločného podnikania. Tak, ako to vyplýva aj
zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Košice, zmluva o združení nemusí mať písomnú formu,teda tým, že všetci účastníci konania sa zhodne dohodli na spoločnom podnikaní, tak ako to vyplýva
aj z výpovede žalobcov, aj svedka Q.. X., činnosť, ktorú vykonávali, bolo možné realizovať výlučne v
rámci tzv. pracovných skupín, pracovných partií, v rámci ktorej mali rozdelené úlohy, ktoré plnili a na

základe ktorých následne bolo fakturované aj odberateľovi. Je nemysliteľné, aby za spoločnú činnosť
bola odmena vyplácaná len jednému z tých, ktorí participovali na spoločných aktivitách, čo by bolo aj v
rozporesdobrýmimravmi.Vkonečnomdôsledkupeniaze,ktorébysataktonerozdelili,bytvorilipredmet
bezdôvodného obohatenia na strane toho, kto tieto peniaze síce získal, ale ich nerozdelil tak, ako to
bolo dohodnuté medzi účastníkmi konania.

5. Lesy SR v podstate vyplatili celú sumu peňazí za vykonané práce a nerozlišovali jednotlivé druhy
prác ako približovanie, ťažba dreva a podobne. Hneď v začiatku spoločného podnikania sa kúpil traktor,
lebo zo začiatku ho mali len v nájme. Nájom za traktor sa platil z účtu žalovaného, lebo účet bol vedený
len na žalovaného. Žalobcovia spočiatku mali vedomosť o tom, aká suma peňazí bola poukázaná na
účet žalovaného a ako sa s ňou nakladalo. Kupovali sa pohonné hmoty, súčiastky, motorové píly,
financovali sa opravy a bola im vyplácaná aj odmena za vykonanú prácu. V podstate z účtu žalovaného

boli uhrádzané všetky náklady, výdavky, ktoré súviseli s podnikaním. Kúpil sa aj vozík na prepravu koní.
Dostávali rovnakú sumu peňazí, hoci každý vykonával inú prácu a mali za to, že aj žalovaný má mzdu
v rovnakej výške ako žalobcovia.
6. Súd uviedol, že svedok Q.. G. X., tiež trval na svojej pôvodnej svedeckej výpovedi, tiež uviedol, že
naďalej pracuje ako vedúci Lesnej správy v Nižnej Slanej. Bol pri tom, keď účastníci predmetného sporu

ukončili pracovný pomer s Lesmi SR v r. 2003. V tom čase bol žalovaný - pán K. E. vodičom špeciálneho
lesného traktora, ktorý sa dával do prenájmu a pracovníci to tzv. súkromného sektora. Takto sa vytvárali
pracovné skupiny. Keďže traktor bol daný do prenájmu pánovi E., on si ho bral do prenájmu, na jeho účet
sa vyplácala celá mzda pracovnej skupiny. Za všetky činnosti, ktoré vykonávali, peniaze obdŕžal pán K.
E. a už bolo na nich, ako sa dohodli ohľadne vyplácania ostatných členov pracovného tímu. Odmena za

prácu sa počítala tak, že boli tam mzdové náklady, náhrady za materiál, za pohonné hmoty, náhradné
diely. V kalkulácii nákladov bola započítaná aj hodnota toho stroja a to v takej výške, ako bola nákupná
cena stroja a to bola rozpočítaná na určitú dobu odpisov. V tej dobe už motorové píly mali vlastné.
Hlavnú časť peňazí, ktorú odoberal pán K. E. predstavovala hlavne hodnota stroja, potom to boli mzdy,
náklady na opravy, na pohonné hmoty a údržbu. Bolo na nich, ako sa dohodli ohľadne delenia peňazí,

ale keď si delili náklady mali si deliť aj výnosy, ale bolo to na ich rozhodnutí. Faktúry sa uhrádzali K. E. a
znovu zdôraznil, že bolo na vnútornej dohode samotné vyplácanie peňazí. Zodpovednosť mal každý za
svoju vykonanú prácu aj za kvalitu práce. Za nedodržanie zmluvy by bol zodpovedný len pán K. E. s tým,
že by sa mohla krátiť odmena za vykonanú prácu a tak by boli vlastne postihnutí všetci. Voči Lesom
SR však mal zodpovednosť len pán K. E.. O bezpečnosti práce boli poučovaní všetci, ktorí vykonávali

práce tak, ako je tomu aj teraz, keď každý jeden, kto vykonáva prácu, podpisuje záznam - poučenie
o bezpečnosti práce. V tom čase, keď sa vykonávali práce v partiách, jeden bol určený ako vedúci.
Teraz sú už inak riešené tieto práce v rámci dodávateľov a subdodávateľov, teraz si môže aj každý
samostatne vykonávať práce. V podstate aj vtedy mohli pracovať aj samostatne, mohli si zobrať ďalší
traktor, vytvoriť dve partie a podobne. Oni však boli fungujúca skupina, ale o ich interných - vnútorných

dohodách vedomosť nemal.
7. Z výpovede svedka, K. Y. je zrejmé, že pracoval ako živnostník a vykonával ťažobnú činnosť, pracoval
aj s pánom K. E. t. j. žalovaným, hlavne keď mali veľa práce, bol mu pán E. vypomáhať, bolo to hlavne
v období kalamity, vtedy u neho pracovalo viacero partií. Rovnako u neho pracovali aj žalobcovia v
1. až 3. rade po dobu 3 až 4 mesiacov, po vykonaní prác im bola vyplatená odmena pánovi Jánovi

Bendíkovi, s ktorým sa dohodol ústne na rozsahu prác, ako aj cene. Pán K. E. vyfakturoval za vykonanú
prácu, na základe čoho sa mu vyplatila vyfakturovaná suma, ktorú následne aj on vyfakturoval Lesom
SR. Svedok, Q. R. vypovedal, že vykonával prácu pilčíka, na základe živnostenského oprávnenia. T. č.
pracuje u žalovaného, v jeho pracovnej skupine. Pracuje u neho asi 2 roky. V čase, keď robili u neho
žalobcovia, chodil mu tiež vypomáhať, podľa potreby. V tom čase pracoval aj so žalobcami spoločne.

Bol vyplácaný podľa toho, koľko dní odpracoval a to mesačne, za počet odpracovaných dní a množstvo
vykonanej práce. V súvislosti s evidenciou o vykonanej práci svedok uviedol, že zrejme sa viedla nejaká
evidencia, fakturovalo sa tak, že ústne sa označila suma, ktorá sa mala vyfakturovať, tá sa uviedla aj vo
faktúre a na základe vystavenej faktúry boli vyplatené peniaze. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem
výsluchu účastníkov a svedkov - Q.. G. X.J., Q.. K. L., K. Y., Q. R., G. E., P. E., aj listinnými dôkazmi -

vyšetrovacím spisom sp. zn. ČVS: ORP 111 JPRV08, výzvou adresovanou žalovanému zo dňa 30. 1.
2008, správami Lesov SR, OZ Rožňava zo dňa 17. 3. 2009, zo dňa 27. 8. 2009, pripojenými dokladmi,
faktúrami vystavenými žalovaným pre LESY SR š.p. BB, závod Rožňava, Lesná správa Nižná Slaná,
výpisom z účtu žalovaného č. 00010916944 z Poštovej banky, Zmluvami o vykonaní prác v lesníckejčinnosti č. 41/21/Dť/2003 zo dňa 5. 5. 2003, č. 21/21/Dť/2004 zo dňa 2. 1. 2004, č. 4/21/Dť/2005 zo dňa
15. 12. 2004, č. 14/21/Dť/2006 zo dňa 9. 1. 2006, Dodatkom k zmluve zo dňa 2. 1. 2004, znaleckým
posudkom č. 16/2010 Q.. V. E., živnostenskými oprávneniami žalobcov a žalovaného, ako aj ďalšími

listinnými dôkazmi.
8. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku č. 16/2010 Q.. V. E., vyčíslenie skutočnej sumy, ktorá bola
vyplatená žalovaným za obdobie od 5. 5. 2003 do 30. 11. 2007, žalobcom v 1. až 3. rade, nebolo
možné z dôvodu, že neboli predložené všetky doklady, ktoré boli potrebné pre samotné vyčíslenie a
okrem toho žalovaným boli vystavené faktúry aj iným odberateľom (K. Y., J.-Z., K.Y. J., G.). K všetkým

predloženým faktúram neboli predložené súpisy vykonaných prác a dodávok, objednávky, dodacie listy,
ktoré by vypovedali o skutočne vykonaných prácach na určitej lokalite lesných pozemkoch. Vykázané
príjmy v účtovnom výkaze nezodpovedali vystaveným faktúram K. L. a prijatým finančným prostriedkom
od K. E. oproti prijatým finančným prostriedkom za kalendárny rok 2006 a 2007 a ani vyčíslené sumy,
ktoré boli vyplatené žalovaným K. E. za obdobie od 5. 5. 2003 do 30. 11. 2007 žalobcom v 1. až 3.
rade B. E., K. S. A. K. L.. Ako to vyplýva zo znaleckého posudku, žalovaným K. E. za sporné obdobie

bolo vyplatené prostredníctvom bankového účtu a pokladne žalobcom v 1. až 3. rade za kalendárny rok
2003 celkom 316 900,- Sk, za kalendárny rok 2004 suma 846 000,- Sk za kalendárny rok 2005 suma
829 000,- Sk, za kalendárny rok 2006 suma 851 000,- Sk a za kalendárny rok 2007 suma 982 511,- Sk.
Žalovaný K. E.Í. za sporné obdobie obdŕžal od LESOV SR š. p. Banská Bystrica, závod Rožňava za rok
2003 sumu 596 403,10 Sk, za kalendárny rok 2004 sumu 1 471 164,- Sk, za kalendárny rok 2005 sumu 2

370 282,- Sk, za kalendárny rok 2006 sumu 3 313 195,- Sk, za kalendárny rok 2007 sumu 117 643,- Sk.
Vychádzajúc zo znaleckého posudku nebolo možné jednoznačne určiť, aká konkrétna suma mala byť
vyplatená jednotlivým žalobcom na základe vykonaných prác a nie je zrejmé ani to, akú finančnú čiastku
si žalovanýnavýšilzaspoločnevykonanéprácesožalobcami,prípadneakoukonkrétnoučiastkouzostal
žalobcom dlžný. Z predložených faktúr, ktoré sú súčasťou spisu je zrejmé, že žalovaný fakturoval faktúry

odberateľoviLESYSRš.p.BanskáBystrica,závodRožňavazaprevedenépráce.Ajprotokolyoprevzatí
prác a pracovísk od dodávateľa boli potvrdené K.Y. E. t. j. žalovaným. Z výpisu zo Živnostenského
registra SR vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3. rade, ako aj žalovaný disponovali so živnostenským
oprávnením, každý samostatne okrem iného s predmetom podnikania v rámci lesníctva a ťažby dreva
a to od 5. 5. 2003. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP - 111/JP-RV-2008 vyplýva, že žalobcami bolo dňa

7. 2. 2008 podané trestné oznámenie na žalovaného K. E. pre podozrenie trestného činu sprenevery
a skrátenia dane a poistného. Uznesením OR PZ v Rožňave, Úradu justičnej a kriminálnej polície zo
dňa 26. 3. 2008 bola trestná vec podozrenia zo spáchania zločinu sprenevery, ktorej sa mal dopustiť K.
E., že svojim dodávateľom B. E., K. S. A. K. L. neuhrádzal finančné prostriedky v plnej výške za jemu
dodané práce, odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

9. Súd citoval §§ 142 ods. 1 OZ, 136, 137, 834 OZ a dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k tomu právnemu záveru, že žaloba žalobcov je nedôvodná a neopodstatnená. Žalobcovia
neuniesli dôkazné bremeno, keďže nepreukázali, že sporné hnuteľné veci, patria do podielového
spoluvlastníctva účastníkov, a nepreukázali ani dôvodnosť vyplatenia im patriacich finančných podielov
žalovaným naopak, jednoznačne bolo preukázané, že sporné veci patria do výlučného vlastníctva

žalovaného, ktorý predložil aj dôkazné listiny preukazujúce jeho výlučné vlastnícke právo k sporným
hnuteľným veciam. Súd nepovažoval za dôvodnú časť žaloby, v zmysle ktorej žalovaný mal byť
zaviazaný vyplatením čiastky po 100 000,- Sk žalobcom v 1. až 3. rade titulom vyporiadania podielov,
keďže nebolo u žalobcov a žalovaného preukázané, že sa jednalo o spoločný podiel, v danom prípade o
spoločné podnikanie, keďže nebola uzavretá žiadna zmluva o spoločnom podnikaní, nebolo vytvorené

ani združenie, v zmysle ktorého mali účastníci spoločne podnikať. Preukázaná bola skutočnosť,
že žalobcovia ako aj žalovaný podnikali samostatne na základe svojich živnostenských oprávnení,
samostatne si viedli účtovníctvo, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo samotného znaleckého
dokazovania a predložených dôkazných listín, ako aj z výpovedí svedkov a v neposlednom rade aj
účastníkov. Opätovne vypočutí svedkovia Q.. L. A. Q.. X. vo svojich výpovediach zdôraznili, že mali

vedomosť o tom, že žalobcovia a žalovaný pracovali v tíme, v pracovnej skupine, ale ako sa dohodli
ohľadne vyplácania mzdy, prípadne nákladov, bolo na nich. Vo svojich výpovediach potvrdili aj to, že
v tíme K. E. pracovali aj iní, ako napríklad Q. R., I. J. a pracovná skupina žalovaného zase pracovala
a vykonávala ťažobnú činnosť aj u pána Novotného a na základe vystavených faktúr im boli vyplatené
mzdy. Každý mal zodpovednosť za svoju vykonanú prácu, za kvalitu práce s tým, že za nedodržanie

zmluvy bol zodpovedný len pán K. E. t. j. žalovaný.
10. Opätovne súd poukázal na to, že pokiaľ žalobcovia poukázali na nezákonné konanie žalovaného
v súvislosti s fakturáciou (vystavené fiktívne faktúry, opravené faktúry), v tomto smere bolo potrebné
prípadné nezákonné konanie žalovaného signalizovať orgánom činným v trestnom konaní, keďže oprípadnom nezákonnom konaní žalovaného nie je možné rozhodovať v tomto konaní, s čím nesúvisí ani
dokazovanie v súvislosti s predmetnou žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
prípadne vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto konaní, keďže nie je možné jednoznačne určiť,

akú čiastku bol povinný žalovaný vyplatiť žalobcom, nebola preukázaná ani skutočnosť, že žalobcovia
nemali vyplatené peniaze za prevedené práce, naopak, žalobcovia obdŕžali finančné prostriedky od
žalovaného, na základe čoho si vystavili aj faktúry, čo sami potvrdili a pokiaľ mali za to, že im neboli
vyplatené peniaze za prevedené práce, mali možnosť sa domáhať svojho nároku už v čase, keď za
vykonané práce nedostali primeranú finančnú odmenu (nie s odstupom niekoľkých rokov), prípadne ak

nesúhlasili s výškou vyplatenej sumy, nemali si vystavovať faktúry na sumy, s ktorými nesúhlasili. Ani
odkaz na vyšetrovací spis nie je dostatočný pre občianskoprávne konanie, naviac, keď konanie bolo v
trestnej veci podozrenia zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1), 3) Tr. zákona, ktorého sa
mal dopustiť žalovaný, odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup
podľa § 197 ods. 2) Tr. poriadku. Súd opätovne zdôraznil, že nemôže nachádzať dôkazy a nemôže
znášať dôkazné bremeno za žalobcov. Dôkazným bremenom sa rozumie zodpovednosť účastníka

konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých vykonaných dôkazov. V prípade,
že súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej
núdze, ktorej dopad pričíta účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží
dôkazné bremeno, teda zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného
práva.Vdanomprípadedôkaznébremenobolonažalobcoch,ktorítvrdili,ževyššieuvedenéspornéveci

patria do podielového spoluvlastníctva a domáhali sa jeho vyporiadania, ako aj finančného vyrovnania
podielov. Tvrdenie žalobcov nebolo preukázané, žalobcovia nepreukázali, že sporné veci patria do
podielového spoluvlastníctva, ako to tvrdili vo svojej žalobe, resp. aj v priebehu konania, preto nebolo
možné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k sporným veciam a nebolo možné rozhodnúť
ani o vyporiadaní podielov, ktorý nárok zo strany žalobcov nebol preukázaný. Žalobcovia ako účastníci

konania neuniesli dôkazné bremeno v danej rovine, preto ich návrh súd v celom rozsahu zamietol, keď
existencia podielového spoluvlastníctva k sporným veciam označeným v žalobe vrátane finančného
vyporiadania podielov nebola preukázaná a tým sa nepotvrdila opodstatnenosť a dôvodnosť žaloby.
Pokiaľ by súd nárok žalobcov posudzoval v zmysle § 451 ods. 1), 2) OZ, z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, ani v tomto smere nie je určitá výška plnenia, ktorá by mala byť predmetom vydania. Nie

je zrejmé, za ktoré práce žalobcovia nemali vyplatenú odmenu, v akom rozsahu, za ktoré obdobie, aj
v tomto smere musí mať súd jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie, čo v danom prípade
absentuje. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 834 OZ, kedy majetok získaný pri výkone
spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov, citované ustanovenie vyjadruje
všeobecnú zásadu o vzniku spoluvlastníctva všetkých účastníkov združenia k majetku, ktorý bol získaný

pri výkone spoločnej činnosti účastníkov združenia. Jedná sa tu o občianskoprávne združenie bez
právnej subjektivity, ktoré vzniká uzavretím zmluvy o združení.
11. V podanom odvolaní žiadali žalobcovia z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu, lebo súd
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, naviac jeho rozhodnutie zjavne vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (ktoré navyše v rozpore s § 226 O. s. p. je v rozpore aj s právnym
názorom odvolacieho súdu vyslovenom v jeho skoršom, zrušujúcom rozhodnutí), ktoré skutočnosti
zakladajú odvolací dôvod v zmysle § 205/2c, d, f) O. s. p. Na prvom mieste by sme radi uviedli, že pokiaľ
súd sa zmieňuje o stave dôkaznej núdze, do ktorého sme sa mali dostať, nie je možné stotožniť sa s
jeho názorom. Svoje tvrdenia sme preukázali jednak našimi výpoveďami, jednak aj výsluchom v konaní

vypočutých svedkov (vrátane aj ich pôvodných výpovedí, ktoré nezmenili, aj keď pre odstup času sa už
svedkovia pamätali pochopiteľne na skutkové okolnosti menej presne, ako pred niekoľkými rokmi, keď
boli prvýkrát vypočutí), ale čiastočne aj vypracovaným znaleckým posudkom a výsluchom samotného
znalca. Znovu pritom podčiarkujeme, že súd do konania pribral takého znalca, ktorého posudok nebol
vypracovaný tak, aby objasnil všetky skutočnosti dôležité pre toto konanie, čo platí aj o jeho výpovedi.

Žiaľ, nášmu dôkaznému návrhu na pribratie iného znalca do konania vyhovené nebolo v dôsledku čoho
nám bolo v podstate znemožnené, aby sme naše tvrdenia a našu pravdu ešte viac preukázali, všetko
tak, ako smejo namietali nielen už v nami skôr podanom odvolaní, ale aj na pojednávaní 28. 7. 2015
v novom konaní (napadnutý rozsudok však nedáva odpoveď ani na to, prečo tento náš dôkazný návrh
nebol akceptovaný, čím nám sud podľa nášho názoru odňal možnosť konať pred ním a minimálne

v tomto rozsahu je jeho rozsudok aj nepreskúmateľný). Nepochybujeme o tom, že si odvolací súd
urobí totožný obraz o znaleckom posudku a o výsluchu znalca, keď sa s nimi bude oboznamovať.
Už samotná „návrh" znalca, aby sme sa dohodli, vyvoláva dojem, že niečo s týmto posudkom nie je
v poriadku, keďže znalcovi neprislúcha dávať takéto návrhy, navyše je logické, že ak by sme sa bolivedeli skôr dohodnúť, tak by sme sa nesúdili. Napriek tomu však dávame do pozornosti tvrdenie pána
znalca počas jeho výsluchu, v zmysle ktorého naša činnosť vykazovala prvky spoločného podnikania.
Máme za to, že na rozhodnutie vo veci samej je úplne bez právneho významu, či medzi účastníkmi

konania bola uzavretá zmluva o združení alebo nie, predsa veci do podielového spoluvlastníctva môžu
nadobúdať nielen účastníci združenia, ale aj iné osoby. Rovnako nemá žiadnu právnu relevanciu, či
sme mali vedený spoločný účet alebo nie, myslíme si, že dôležité bolo napr. prijať spoločné rozhodnutie
o kúpe traktora a vyplatenie kúpnej ceny zaň zo spoločných prostriedkov. V tejto súvislosti znovu
podčiarkujeme, že žalovaný ani nemal odkiaľ mať peniaze na jeho kúpu, než práve z našej spoločne

vykonávanej činnosti. V konečnom dôsledku otázka existencie alebo neexistencie zmluvy o združení
už ani preto nemôže mať žiadnu právnu relevanciu na posúdenie tejto veci, lebo združenia nemajú
právnu subjektivitu (viď § 829/2 OZ)!!! Otázka spoluvlastníctva k traktoru nesporne vyplýva aj z tej
skutočnosti, že sme sa všetci k nemu aj správali tak, ako jeho spoluvlastníci, veď sme sa oň spoločne
starali, spoločne sme ho opravovali, spoločne sme doň investovali a pod. Navyše namietame, že hoci z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol vzatý aj k trestnoprávnej zodpovednosti

pre svoje podvodné konanie spojené s fiktívnym, nedôvodným vyrábaním podnikateľských nákladov tak,
ako sme to namietali v priebehu konania, ku ktorému konaniu sa aj priznal; bolo voči nemu vznesené
obvinenie a aj zaplatil zatajenú daň a preto bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené len z dôvodu
účinnej ľútosti. Súd však tento spis nepripojil i napriek tomu, že sme sa toho dožadovali (už aj v
pôvodnom konaní). Záverom by sme chceli zvýrazniť, že my sme žalovanému nepožičali peniaze na

kúpu žiadnych vecí (ani on opak netvrdí, nepredkladá žiaden dôkaz o pôžičke a pod., súd však naše
zhodné tvrdenia i napriek tomu spochybňuje), ale sme kupovali veci zo spoločných peňazí. Radi by
sme pritom dali do pozornosti, že aj v prípade uzavretia písomnej zmluvy o združení by sme všetci
ostali fyzickými osobami - živnostníkmi, keďže združenie nemá právnu subjektivitu. Správnosti tohto
názoru nasvedčuje aj skutočnosť, že združenia ani nemajú právnu subjektivitu (viď § 829/2 OZ), teda

bez ohľadu na to, či bolo medzi účastníkmi konania založené združenie alebo nie, predmetné vozidlo by
nemohlo byť zaevidované na združenie, ale výlučne len na jedného z jeho členov, keďže jeho evidencia
naviaceréosobyniejemožná.Nazdávamesa,žesúdprisvojomrozhodovanísavôbecneriadilprávnym
názorom odvolacieho súdu a o veci rozhodol rovnako, ako tomu bolo jeho skorším rozhodnutím. Sme
však presvedčení o tom, že takýto spôsob rozhodnutia zjavne nie je v medziach právneho názoru

vysloveného odvolacím súdom, keďže tento súd v treťom odseku na strane 7 svojho rozhodnutia
vyslovene uviedol, že nie je opodstatnené tvrdenie o neunesení dôkazného bremena, a teda súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam tak, ako to má na
mysli § 205/2d O. s. p. Teda už v čase pôvodného rozhodovania odvolacieho súdu nebol správny názor
o neunesení dôkazného bremena, medzičasom sa nevykonal žiaden iný dôkaz, ktorý by spochybňoval

nami uplatnený nárok, napriek tomu súd znovu dospel k záveru o tom, že sme neuniesli dôkazné
bremeno...Zároveňbysmeradidalidopozornosti,žetakýtospôsobrozhodnutiaodporujenielendobrým
mravom, ale aj zásadám logického myslenia, hlavne však aj výsledkom vykonaného dokazovania. Je
totiž nutné zvýrazniť, že sám žalovaný priznal, že naše účastnícke výpovede sú pravdivé (viď tretí odsek
na strane 7 Zápisnice o pojednávaní zo dňa 28. 7. 2015), teda de facto uznal dôvodnosť nami podanej

žaloby,alesúdinapriektomutútozamietol(vrozporeajsprávnymnázoromodvolaciehosúdu).Jenutné
podčiarknuť, že samotná výpoveď žalovaného (dokonca aj nad tento rámec) potvrdzuje, že žalovaný
nás klamal ohľadne nášho spoločného podnikania. Inak totiž nie je možné vysvetliť jeho výpoveď v tom
slova zmysle, že mal snahu o to, aby sme boli čo najmenej škodní"... S tým teda, že škodní budeme,
nepochybne kalkuloval. Za zmienku stojí aj jeho výpoveď, že on sa sám rozhodol, bez nás (pritom

pripustil nami tvrdenú dohodu), že si bude nechávať až 2/3 - iny z čiastok nám vyplatených on sám, kým
nás troch bude uspokojovať zo zvyšnej 1/3 - iny sumy!!! Súd však nevykonal dokazovanie na preverenie
toho,činámtromaspoňtúí/3-inu(pretrochtočinílen1/9-inuprekaždého)vyplácal,pretoženevykonal
nami navrhnutý dôkaz nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania.. Súd sa už vôbec nevysporiadal s
otázkou dohody delenia spoločného zárobku, hoci aj sám žalovaný túto dohodu pripustil. O tom, že jeho

spôsob delenía zisku nebol v poriadku svedčí aj to, čo sme už aj doteraz tvrdili, že my sme živorili (z
1/9 - itiny zárobku), kým si on žil nad pomery (z 2/3 - ín zárobku). Stojím pritom za zmienku, že žalovaný
potvrdil i to, že on sa takto „rozhodlo!" sám, bez nás!!! Súd sa rovnako nevenoval otázke, či odmena za
ťažbu resp. približovanie dreva je naozaj taká markantná, ako to tvrdí žalovaný, a síce že pomer delenia
príjmov má v 2/3 - iny pre jedného a 1/3 - ina pre troch!!!!! Navrhli zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie

konanie, alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť, navrhli priznať náhradu trov odvolacieho konania.
12. O. i. tvrdili, že ak by aj neboli spoločne podnikali, oni mohli veci konkrétne napr. lesný kolesový traktor
nadobudnúť do ich podielového spoluvlastníctva, oni ho spoločne kupovali zo spoločne zarobených
peňazí, teda spolurozhodovali o jeho kúpe a spolu aj jednali. Predsa žalovaný pre seba LKT (lesnýtraktor - poznámka odvolacieho súdu) nepotreboval a ani nemal naň peniaze, k jeho kúpe mohlo dôjsť
výlučne len tak ako oni uviedli.
13. Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.3.2016 (č. l. 587 až 589) navrhol žalovaný potvrdiť rozsudok ako

vecne správny a priznať trovy konania.
14. Okrem iného vo vyjadrení dôvodil, že pokiaľ súd žalobu žalobcov zamietol, rozhodol tak po
objasnení všetkých právne významných skutočností. Ako vyplýva aj z obsahu odvolania žalobcov, na
svoju obranu neuvádzajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe a s ktorými by sa súd
neoboznámil a nevysporiadal sa s nimi. Odvolací súd zrušil rozsudok z dôvodu, že je predčasné s

poukazom, že podľa § 834 OZ majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom
všetkých účastníkov združenia. Ale žalobcovia sa predsa dovolávali zrušenia a vyporiadania PS zo
spoločného podnikania, ktorého forma ale nebola preukázaná. Preto je právne irelevantné dovolávať
sa zrušenia a vyporiadania PS k veci am,ktoré preukázateľne nadobudol žalovaný, ktorý podnikal
vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a nadobudol veci od tretej osoby na základe kúpnej
zmluvy. Súd vyčerpávajúcim spôsobom doplnil dokazovanie, keď opakovane vykonal výsluchy aj nad

rámec prvého konania svedkov, ktorí potvrdili, že aj za nedodržanie dodávateľskej zmluvy voči Lesom
SR bol zodpovedný len a len žalovaný, čo potvrdil aj svedok za dodávateľa Lesov SR - Q.. C. X..
Účastníci preukázateľne podnikali dodávateľským spôsobom, za práce mali zaplatené. Žalovaný svoju
podnikateľskú činnosť vykonával v období od 05.05.2003 -30.01.2007 výlučne formou živnosti na
základe živnostenského oprávnenia vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť. Pokiaľ vykonávali

práce žalobcovia pre žalovaného, vykonávali ich dodávateľským spôsobom, za práce na základe nimi
vystavených faktúr mali za práce zaplatené. Za celú dobu podnikania, žalobcovia nereklamovali faktúry,
nevrátili faktúry. V inkriminovanom období pre žalovaného pracovali tiež aj iné subjekty a tiež pracovali
v lese tímovo, za práce boli vystavené faktúry, ktoré mali takým istým spôsobom uhrádzané, ako
žalobcom, faktúry nikdy nikto nereklamoval. Účtovníctvo taktiež nebolo vedené, ako sa predpokladá v

prípade spoločného podnikania. Účtovníčka svedkyňa p. G. E.Š. predsa potvrdila, že cit. „ ... ja som
u nich neevidovala žiadne spoločné účtovníctvo. ..." koniec cit. , teda v rámci údajného spoločného
podnikania. Každému z účastníkov robila samostatné jednoduché účtovníctvo, každý konal vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Aj znaleckým posudkom Q.. V. E. č. 16/2010 bolo preukázané,
že účtovníctvo za združenie nebolo vedené, žiadna ročná účtovná závierka spoločníkov spoločenstva

neexistovala. Naviac samotní žalobcovia na rozdiel od žalovaného, nepredložili znalcovi ani kompletné
účtovné doklady, výkazy o majetku a záväzkoch, daňové priznania za roky 2003 -2007 komplexne, čo sa
konštatuje hneď v úvode znaleckého posudku. Žalovaný nebol odsúdený a preto si vyhradzuje, aby zo
strany žalobcov si osobovali hodnotiť žalovaného žalobcovia, poškodzovať meno žalovaného. Žalovaný
má právo predsa sa vyjadrovať v merite veci, má právo zaujímať právne závery, aktívne sa zúčastňovať

súdneho konania a pokiaľ nesúhlasí s uplatňovanými nárokmi žalobcov, to ich ešte neoprávňuje súdiť
žalovaného a obviňovať ho.
15. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
17. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
18. Ekvivalentom žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. je

§ 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam), ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne,
t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového

zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych
(v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.1,2CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
19. Ťažisko dokazovania je vždy v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho závery môže korigovať len

odvolací súd, za týmto účelom ale musí vykonávať dokazovanie podľa § 213 O.s.p., odvolacie námietky
odporcu sa preto javia ako účelové, keďže nebol ponúknutý dôkaz, ktorý by mal zvrátiť zistený skutkový
materiál tak ako ho zhromaždil súd prvého stupňa, samozrejme nie je opodstatnené ani odvolanie
navrhovateľa.
20. Spätosť konania prvostupňového ako aj konania pred odvolacím súdom znamená, že ak odvolací

súd neopakuje dokazovanie, nemôže ani zákonne korigovať rozhodnutie súdu prvého stupňa (OSŽ,
6.vydaní Bureš, Drápal, Krčmář, Mazanec, rok 2003, Komentář k § 213).
21. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcej časti a ďalších výrokoch potvrdil ako
vecne správny podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.
22. Odvolací súd k odvolacím námietkam ešte dodáva: Znalecký posudok je presvedčivý a odvolací súd
zvýrazňuje, že Q.. V. E. v znaleckom posudku č. 16/2010 konštatoval, že účtovníctvo združenia nemohlo

byť vedené, nikto ho neviedol, žiadna ročná účtovná závierka spoločníkov spoločenstva neexistovala
a naviac samotní žalobcovia na rozdiel od žalovaného nepredložili znalcovi ani kompletné účtovné
doklady, výkazy o majetku a záväzkoch, daňové priznania za roky 2003 až 2007 komplexne a tak aj
objektívne sa dostali do dôkaznej núdze a ani znalec nemohol zistiť a preveriť tvrdenia o účtovníctve
žalobcov. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k trestnému konaniu, žalovaný má právo sa vyjadrovať

v merite veci a môže v civilnom konaní uviesť svoj právny záver, aktívne sa aj zúčastňoval súdneho
konania, ale nemožno ho apriori odsudzovať a obviňovať z niečoho, čo neurobil v trestnom konaní.
Žalobcovia sa dostali do dôkaznej núdze a súd prvej inštancie musel návrh žalobcov zamietnuť.
23. Popísanie námietok v odvolaní, že žalobcom mal ústne žalovaný potvrdiť, že on sa mal rozhodnúť
sám bez nich a súd nezisťoval kto akú ťažbu realizoval a sa nevenoval otázke približovania dreva a že

táto otázka mala byť zo strany súdu pochybne nedokazovaná tak markantne ako to tvrdí žalovaný a
síce, že pomer delenia príjmov má byť 2/3 pre jedného a 1/3 - tretina pre troch nie je správne a zákonné,
odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, že ak súd prvej inštancie vykonal dôkazy, rozhodol vo
veci, posúdil právne spor a neboli vykonané z jeho strany ďalšie dôkazy to ešte neznamená, že rozhodol
nezákonne.

24. Účelové tvrdenia žalobcov ako aj ich subjektívne náhľady na spor ešte neznamenajú, že rozsudok
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný alebo že nemá atribúty presvedčivosti rozsudku. Súd vychádzal
z navrhnutých dôkazov a po neunesení dôkazného bremena žalobcami, nasledovala procesná
zodpovednosť strán sporu za to, že počas konania svoje tvrdenia nepreukázali a z toho dôvodu musel a
aj mal rozhodnúť súd prvej inštancie v neprospech žalobcov. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť

súdu rozhodnutie o veci samej i v takých prípadoch, kde určitá skutočnosť, ktorá je významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť účastníkov a to aj v dôsledku nesplnenia
povinnosti uloženej účastníkov v ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz už strán sporu, poznámka
odvolacieho súdu) nebola vôbec alebo z objektívnych dôvodov nemohli byť preukázané (porovnaj aj
závery pri hodnotení dôkazov v rozsudku NS SR 2MCdo/16/2010).

25. Súd prvej inštancie po poučení vypočul viacerých svedkov a z dôvodu dôkaznej núdze na strane
žalobcov žalobu aj zamietol.
26. Odvolací súd poznamenáva, že ak súd prvej inštancie zákonne odôvodnil svoj rozsudok, vykonal
relevantné navrhnuté dôkazy a poskytol odpoveď stranám sporu na skutkovo a právne relevantné otázky
súvisiacespredmetomsúdnejochranyvspore,jehorozhodnutiejenatoľkopresvedčivéatoajzhľadiska

právneho posúdenia veci ako aj presvedčivosti rozhodnutia, že v konaní keď interpretoval právne normy
nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a preto aj záver súdu prvej inštancie je opodstatnený
a v konečnom dôsledku správny a zákonný.
27. Odvolací súd nevykonával dokazovanie, nenariadil doplnenie dokazovania podľa § 213 O.s.p. (podľa
právnej úpravy do 1.7.2016); preskúmal správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to aj v súvislosti s

právnym posúdením veci, nemôže potom už v podstate odvolateľ účelovo v spore žiadať vyhodnotenie
určitých dôkazov, ak neponúkol ďalší dôkaz, či už dôkaz výpoveďou fyzickej osoby alebo listinný dôkaz,
ktorý by mohol ozrejmiť, čo aj čiastočne vedľajší nesúlad pri tvrdených určitých skutočnostiach, ktoré sú
podstatné pre skutkové zistenia súdov (pozri aj uznesenie 8Cdo/157/2004 NS SR v Bratislave, v ktorom
sa prejednávala existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi konania).

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny a dopĺňa, že ak súd
prvej inštancie vychádzal z toho, že nedodržanie dodávateľskej zmluvy voči Lesom SR bolo len v
zodpovednosti len a len na žalovanom, čo potvrdil aj svedok za dodávateľa Lesov SR Q.. C. X., zoskutkového stavu nevyplýva, aby bolo vzniklo združenie na základe spoločného podnikania, ktorého
forma tiež nebola preukázaná.
29. Odvolací súd so zreteľom na § 396 CSP nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, lebo súd prvej

inštancie si vyhradil, že rozhodne o všetkých trovách do 30 dní od právoplatnosti rozsudku o veci.
30. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.