Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 30, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200601
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200601.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobkyne: E. U., bytom V., Q. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,

ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX
XXXX 0 zo dňa 30. 11. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu žalobcu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaná č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 30. 11. 2020, podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o

zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 08. 2020 potvrdila a odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu zamietla.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 08. 2020, zamietol žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne
pobočky Nové Zámky zo dňa 22. 07. 2020 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým
lekárom určená na 20 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom uviedla, že nesúhlasí s posudkovým záverom. Zdravotný stav ju obmedzuje v živote, žiadala o

opätovné prehodnotenie zdravotného stavu. Pripojila nové lekárske nálezy.

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver
posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 18. 11.

2020 a oboznámil sa s pripojenými lekárskymi nálezmi - neurologické vyšetrenie z 17. 06. 2020, 11.
11. 2020, ortopedický nález z 22. 10. 2020.Zdravotný stav žalobkyne posudkový lekár rozhodoval v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami
prijatými počas krízovej situácie v súvislosti s koronavírusom. Žalobkyňa nebola uznaná za invalidnú,
lebo jej rozhodujúce zdravotné postihnutie poruchy medzistavcových platničiek je mierne postihnutie,

ktorému prislúcha miera poklesu 20 %. Stav po operácii varixov na pravej dolnej končatine je zhojený.

Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 20 %.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodmienenýzískanímodbornejspôsobilostiposudkovéholekára,
ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený

do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej
dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.
Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles

schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia

pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne

ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,
dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť posúdenia
jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.

IV.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovanej žalobu, v ktorej poukazovala na to,
že nebola u posudkového lekára. Je stále na liekoch, má veľké bolesti bedrovej časti chrbtice, ale aj
v krčnej časti chrbtici.

V.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05. 02. 2021 žiadala žalobu zamietnuť. Posudkoví
lekári sociálneho poistenia dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov v posudkovej dokumentácii

nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobkyne zodpovedali vyššej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie
zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože
posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať
zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych je zákonom zverené

posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posúdenie zdravotného stavu z medicínskej stránky
neprislúcha žalobkyni, ale posudkovým lekárom.

Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi
posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho

poistenia.

Z vykonaného dokazovania v odvolacom konaní mala žalovaná preukázané, že v danej veci prebehlo
konanie v zmysle ustanovenia § 195 a nasledujúce zákona č. 461/2003 Z.z. závery o zdravotnom
stave žalobkyne boli objektívne preukázané a dostatočne zdôvodnené a sú uvedené v odôvodnení jeho

rozhodnutia.

VI.
8. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP.
9. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu
ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa
žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré

vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
10. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 22. 07. 2020 o invalidný dôchodok. Po podaní
žiadosti bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nových Zámkoch dňa
22. 07. 2020, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby podporného a pohybového
aparátu dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a

medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím a prejavmi nervového a svalového
dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku podľa katp. XV. odd.
E položka 3 písm. b/. Žalobkyňa ako dojička, liečebná neurológom pre bolesti driekovej chrbtice, MR
vyšetrením preukázaná protrúzia disku v segmente L5-S1, v neurochirurgickom náleze zo dňa 07. 12.
2019, bez modikovaných zmien na dynamiku, bez známok instability, ľahký pokles medzistavcového

priestoru L5 S1, neurochirurgická intervencia neindikovaná, doporučený konzervatívny postup. V
neurologickom náleze reflexy pozitívne, pri doťahovaní, bez motorického deficitu a poruchy citlivosti. V
r. 2017 operovaná pre kŕčové žily, zápaly ani trombózu neprekonala. Posudkový lekár za rozhodujúce
zdravotné postihnutie určuje bolesti chrbta na podklade degeneratívnych zmien chrbtice s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %.

Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 20 %.11. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne prvostupňovým
posudkovým lekárom v Nových Zámkoch. Po opakovanom preskúmaní zdravotného stavu a lekárskych

nálezovžalobkynenevyhovel,pretoženepredložilažiadnenovélekárskenálezy,naďalejniejeinvalidná,
miera poklesu je 20 %.

12. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie dňa 05. 10. 2020 a
druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. 11. 2020 potvrdil

prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne zamietol. Posudkový lekár ústredia, so sídlom v Nitre,
ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 18. 11. 2020 v neprítomnosti žalobkyne, vzhľadom na
prijaté opatrenia súvisiace s kovidovými opatreniami. Oboznámil sa s predloženými lekárskymi nálezmi
- prepúšťacou správou z hospitalizácie z r. 2017, neurologickým vyšetrením zo dňa 17. 06. 2020,
neurochirurgickým vyšetrením zo 17. 12. 2019, ortopedickým vyšetrením z 11. 05. 2020.

Žalobkyňa je viac rokov liečená pre bolesti v chrbtici, nebola uznaná za invalidnú, lebo poruchy
medzistavcových platničiek, čo je jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, má mieru poklesu 20 %. Jedná
sa o mierne postihnutie, vzhľadom na výsledky neurologického vyšetrenia zo dňa 17. 06. 2020.

Žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jej miera poklesu je 20 %.

13. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe

a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol
na základe odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj
náležite zdôvodnil.
14. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovanej ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia

vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity.
15. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového
poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a
posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch

zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí
mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do
špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného
stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z

lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý

spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci
trval dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného
zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
18. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje

lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho
poistenia.
19. Podľa § 135 ods. 2 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania
rozhodnutia ak ide o konanie v sociálnych veciach.
20. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť

rozhodnutiežalovanéhoorgánuzrušené,apretožalobuakonedôvodnúpodľa§199SSPzamietol.Akby
žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi
nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovanú o priznanie invalidného dôchodku.

21. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal náhradu trov

konania, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o

konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).