Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 25, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114211917
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4114211917.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: A. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F. F.
XXX, XXX XX F., zastúpená: JUDr. Iveta Lenčéšová, advokátka so sídlom Farská 28, 949 01 Nitra, proti
žalovanej: A.. H. Y., nar. X.X.XXXX, bytom E. H. XX, XXX XX X., zastúpená: JUDr. Daniela Lopezová,
advokátka so sídlom Ďatelinová 2, 821 01 Bratislava, o zaplatenie sumy 10.096,99 eur s príslušenstvom,

o nároku na náhradu trov konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa
29. apríla 2021 č. k. 19C/70/2014-209, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, ktoré je povinná jej zaplatiť žalobkyňa. O výške náhrady trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto uznesenia samostatným rozhodnutím.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške

10.096,99 eura.

3. Rozsudkom č.k. 19C/70/2014-161 zo dňa 22.10.2019 vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie
sumy vo výške 8.652,67 eura zastavil, vo výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol. Vo výroku III. žalovanej
priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,94 %. Proti uvedenému rozsudku v časti výroku o zamietnutí
zvyšku žaloby a v časti trov konania podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k.

12Co/89/2020-198zodňa23.2.2021rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutomvýrokuII.ozamietnutí
zvyšku žaloby potvrdil a v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení odvolací súd uviedol, že
v časti trov konania je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Vo výroku súd prvej inštancie
žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 99,94 %, ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa, avšak
odôvodnenie rozhodnutia nekorešponduje s výrokom. Nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k

výške trov 99,94 % a vôbec sa nevyporiadal s tým, že konanie bolo sčasti zastavené.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, § 256
ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že za účelom rozhodnutia o nároku na
náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na čiastočnom zastavení konania. Žalobkyňa
vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 8.652,67 eura späť bez toho, aby žalovaná splnila to,

čoho sa petitom žalobkyňa domáhala a taktiež žalovaná neuznala právo žalobkyne, ktorého sa v spore
domáhala. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúma zavinenie iba z procesnéhohľadiska a neposudzuje právo žalobcu, teda žalobu podľa hmotného práva. Preto možno konštatovať,
že konanie bolo čiastočne zastavené pre správanie žalobkyne, a nie pre správanie žalovanej.

5. Po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu zo strany žalobkyne zostal predmetom sporu úrok z
omeškania za čas od 17.04.2014 do 09.04.2019, ktorý bol uplatnený odo dňa nasledujúceho po dni
kedy bola podaná žaloba a z dôvodu, že v priebehu konania došlo k započítaniu žalovanej sumy vo
výške 8.320,73 eura a to dňa 09.04.2019, kedy započítanie bolo realizované jednostranným úkonom zo
strany žalobkyne podaním na súd. Ďalej predmetom sporu bol úrok z omeškania zo sumy 331,94 eura,

ktorý bol rovnako uplatnený odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby až do dňa reálneho uhradenia
tejto sumy zo strany žalovanej t.j. zo dňa 26.6.2019. Zvyšná časť žalovanej sumy 1.444,32 eura,
ktorá predstavovala odmenu exekútora bola úročená úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od
17.4.2014 do zaplatenia. Súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol a preto možno konštatovať, že
žalovaná bola aj v tejto časti úspešná.

6. Vzhľadom na uvedené o náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že nárok na ich
náhradu má žalovaná ako účastník úspešný v konaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie že žalobkyňa
nesie procesnú zodpovednosť za čiastočné zastavenie konania a žaloba bola vo zvyšku zamietnutá, a
teda úspech žalovanej je 100%.

7. Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Namietala porušenie zásady reformatio in
peius v neprospech žalobkyne. Poukázala na to, že rozsudkom zo dňa 22.10.2019 súd prvej inštancie
rozhodolopriznanítrovkonaniažalobkynivrozsahu99,94%.Tentorozsudokbolvčastitrovkonaniapre
žalobkyňu priaznivejší ako aktuálne uznesenie. Rozsudok napadla odvolaním iba žalobkyňa. Poukázala
na čl. 16 ods. 3 Civilného sporového poriadku, že v konaní opravnom prostriedku a v ďalšom konaní

nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila. Napadnutým
uznesením súd prvej inštancie rozhodol pre žalobkyňu nepriaznivejšie, čo je neprípustné. Ďalej uviedla,
že voči nej prebiehalo obnovené trestné konania, pričom nebolo možné predvídať, či bude uznaná
vinnou, a ak áno, či jej bude uložená povinnosť na náhradu škody rovnajúca sa uplatnenej istine, hoci
ju už raz exekútorovi zaplatila. K späťvzatiu došlo následne výlučne následkom rozhodnutia súdu v

trestnom konaní, ktorého výsledok nebol v čase podania žaloby predvídateľný a nie jej zavinením. Vytkla
súdu prvej inštancie, že započítanie nepovažoval za plnenie. V časti sumy 331,94 eura zastavenie
konania zavinila žalovaná, keďže uvedenú sumu jej dobrovoľne uhradila. Žiadala napadnuté uznesenie
zmeniť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

8. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, žiadala napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. Uviedla, že povinnosť žalobkyne nahradiť jej škodu vznikla v dôsledku úmyselnej
protiprávnej činnosti žalobkyne, ktorá sa na škodu cudzieho majetku obohatila a spáchala trestný čin
podvodu. Žalobkyňa bola rozsudkom I./XX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX na základe znaleckého
posudku zaviazaná zaplatiť jej náhradu škody v sume 8.652,67 eura. Žalobkyňa jej nezaplatila náhradu

škody vo vyššej sume ako bola zistená znaleckým dokazovaním a priznaná súdnym rozhodnutím.
Poukázala na to, že žalobkyňa jej uhradila škodu v exekučnom konaní, ktoré bolo ukončené dňa
XX.X.XXXX. Návrh na povolenie obnovy trestného konania podala až XX.X.XXXX, t. j. viac ako rok po
plnení. Sumu 331,94 eura vrátila žalobkyni nie pod vplyvom tejto žaloby, ale dobrovoľne na základe
nového súdneho rozhodnutia I./XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bola zistená škoda vo výške

8.320,73eura.Poukázalanato,žežalobkyňavtomtokonanínespochybňovalavýškuškody,vychádzala
z toho, že v obnovenom konaní nebude uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu. Keďže však v
obnovenom trestnom konaní bola uznaná za vinnú, žaloba v tomto konaní bola podaná nedôvodne.
Žalobkyňa v žalobe netvrdila, že žalovanej uhradila o 331,94 eura viac ako bola výška škody, ktorú
spôsobila. Je nepochybné, že zastavenie konania v časti sumy 331,94 eura ona procesne nezavinila.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci napadnuté uznesenie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do

úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

13. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanej

povinnosť zaplatiť jej sumu 10.096,99 eura s príslušenstvom. Žalobkyňa podaním doručeným súdu
dňa 09.04.2019 vzala žalobu v časti sumy 8.320,73 eura späť z dôvodu, že v obnovenom trestnom
konaní bola opätovne uznaná za vinnú zo spáchania trestného činu a bola zaviazaná zaplatiť žalovanej
ako poškodenej náhradu škody v sume 8.320,73 eura. Následne žalovaná listom zo dňa 12.09.2019
oznámila, že rozdiel medzi sumami 8.652,67 (výška škody určená v prvom trestnom rozsudku) a sumou

8.320,73 eura (výška škody určená v obnovenom trestnom konaní) vo výške 331,94 eura žalobkyni
vrátila dňa XX.XX.XXXX poštovou poukážkou. Na základe toho žalobkyňa podaním zo dňa 25.09.2019
vzala žalobu späť i v časti sumy 331,94 eura. O späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej inštancie spolu s
rozhodnutím vo veci samej rozsudkom č. k. 19C/70/2014-161 zo dňa 22.10.2019 tak, že konanie v časti
o zaplatenie istiny vo výške 8.652,67 eura zastavil a žalobu vo zvyšku zamietol. Súd súčasne žalovanej

priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 99,94 %. Proti tomuto rozsudku podala
žalobkyňa odvolanie, v dôsledku ktorého odvolací súd výrok o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie argumentujúc nepreskúmateľnosťou súdneho
rozhodnutia. Výrok o čiastočnom zastavení konania odvolaním napadnutý nebol a výrok, ktorým bola
žaloba vo zvyšku zamietnutá odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Po vrátení veci rozhodol súd prvej

inštancie o trovách konania opätovne napadnutým uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho
konania.

17. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa

mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

18. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred

exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva
zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom
sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a
časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť

zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady
trov konania podľa § 257 CSP.19. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania.
Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade
uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba

na sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len strana sporu voči inej strane konania.
Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je teda miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho
sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady,
vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok
na ich náhradu.

20. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany
v spore. Túto zásadu dopĺňa zásada zodpovednosti za zavinenie. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní
zastavenie konania, vzniká jej povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Náhrada týchto
trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať
procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli

vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to,
z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami
sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej
prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie

Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr.
odpadnutie predmetu sporu, nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil.

21. Po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov

konania žalovanej voči žalobkyni. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania v zastavujúcej časti
a zamietajúcej časti jedným výrokom vecne správne. Dôvody uvedené súdom prvej inštancie odvolací
súd dopĺňa nasledovne:

22. Súd prvej inštancie správne posúdil nárok na náhradu trov konania v zastavujúcej časti v súlade s

ust. § 256 ods. 1 CSP, teda zaoberal sa zavinením zastavenia konania stranami sporu. V danom prípade
došlo k čiastočnému zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia časti žalovanej sumy z dôvodu, že v
obnovenomtrestnomkonaníbolažalobkyňaopätovnezaviazanánazaplatenienáhradyškodyžalovanej
a sčasti z dôvodu, že žalovaná vrátila žalobkyni rozdiel medzi sumou výšky škody priznanou prvým
súdnym rozhodnutím a vymoženou v exekúcii a sumou výšky škody priznanou v obnovenom trestnom

konaní. Nemožno z týchto okolností vyvodiť, že k čiastočnému zastaveniu konania došlo zavinením
žalovanej. Vzhľadom k tomu procesné zavinenie čiastočného späťvzatia žaloby je na strane žalobkyne,
preto má žalovaná voči nej nárok na náhradu trov konania v zastavujúcej časti v plnom rozsahu.

23. Po späťvzatí časti žalovanej sumy predmetom konania zostala len žaloba v časti o zaplatenie

1444,32 eura s príslušenstvom. V tejto zvyšnej časti súd o trovách konania rozhodol podľa úspechu
strany v spore. Uvedená zvyšná časť žaloby, ktorá zostala predmetom sporu po čiastočnom zastavení
konania, bola právoplatne zamietnutá, preto žalobkyňa v tejto časti bola procesne neúspešná. Za danej
situácie súd prvej inštancie postupoval správne, keď vzájomne porovnal nárok na náhradu trov konania v
zastavujúcej časti a zamietajúcej časti a jedným výrokom potom určil, že žalovaná má nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %.

24. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne ohľadne zásady reformatio in peius odvolací
súd dodáva, že v predchádzajúcom uznesení súd prvej inštancie nerozhodol o trovách konania v
zastavujúcej časti, rozhodol o nich až v uznesení, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, z toho

dôvodusanároknanáhradutrovnavýšil.Odvolacísúdzdôrazňuje,žesúdjepovinnýrozhodnúťvkonaní
o všetkých žalovaných nárokoch a o všetkých k nim prislúchajúcim nárokom na náhradu trov konania.

25. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne, v dôsledku čoho ho v zmysle

§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu,
pretože mala v odvolacom konaní plný úspech.

27. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).