Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, July 3, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 15C/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115225402
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Belanová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1115225402.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Zuzanou Belanovou v právnej veci sporu žalobcu: P. Z., E..

XX.XX.XXXX, I. D. XX, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarína Michálková MBA, Košická
48, Bratislava, proti žalovanému: 1/ UNIQA poisťovňa a.s., so sídlom Lazaretská 15, Bratislava, IČO:
00 653 501, zastúpeného advokátskou kanceláriou Z. Z. S..X..F.., G. E. X, Bratislava, žalovanému 2/
Tatra banka a.s., so sídlom Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO:00686930 o určenie neplatnosti zmluvnej
podmienky a zaplatenia 6.004,25 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a.

II. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý splniť svoju povinnosť vyplývajúcu z cestovného poistenia k platobným
kartám klientov Tatra banky, a.s., podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/
prostredníctvom žalovaného 2/ dňa 14.03.2015 tým, že poskytne žalobcovi poistné plnenie vo výške
6.004,25 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 6.004,25 Eur od 17.06.2015 do
zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalovanému 2/ sa voči žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

V. Žalobca a žalovaný 1/ nemajú právo na náhradu trov konania.

VI. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

VII. Štát má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.09.2015, domáhal v zmysle zmeny žaloby,
pripustenej uznesením na pojednávaní dňa 29.01.2018, vrátane špecifikácie petitu v zmysle písomného
podania žalobcu z 02.03.2020 vydania rozhodnutia, ktorým by súd jednak určil neplatnosť zmluvnej
podmienky, konkrétne ustanovenia čl. 17 oddiel II, všeobecných obchodných podmienok VPP CPPK-
TA, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Cestovného poistenia k platobným kartám klientov Tatra banky
a.s.-poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ ako
i uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu sumu 6004,25 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 6004,25 Eur od 12.05.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.2.Podľa§470ods.1a 2vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"CSP"),ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. (2)

3.Žalobcavžalobetvrdil,žejeklientomžalovaného2/uktoréhomubolaposkytnutákreditnákartavroku
2012 ktorej súčasťou bolo i cestovné poistenie ku kreditnej karte pôvodne uzatvorené so spoločnosťou
Allianz-Slovenská poisťovňa a.s. v roku 2015, nakoľko žalovaný 2/ prestal sprostredkúvať poistenie

pre spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a. s uzavrel žalobca na podnet a prostredníctvom
sprostredkovateľa žalovaného 2/ novú zmluvu o cestovnom poistení so žalovaným 1/, prílohou ktorej
boli i všeobecné poistné podmienky VPP CPPK-TA, ktoré žalobca pri podpise zmluvy obdržal. Dňa
29.04.2015 žalobca podstúpil vyšetrenie bolesti brucha, pričom bolesti po infúznej liečbe úplne ustúpili,
stav žalobcu ošetrujúci lekári nevyhodnotili ako závažný v súvislosti s nástupom žalobcu na zájazd
nemali žiadne obáv či námietky, preto ten dňa 30.04.2015 vycestoval letecky na plánovanú dovolenku

do Egypta. Dňa 01.05.2015 v popoludňajších hodinách sa objavili u žalobcu bolesti brucha, následne
bol v nemocnici žalobcovi diagnostikovaný ileózny stav, pričom musel podstúpiť akútnu operáciu, počas
ktorej mu zistili zrasty v oblasti slepého čreva po operácii apendixu pred 50 rokmi, uvedené nebolo
možné podľa žalobcu pred vycestovaním zistiť žiadnou vyšetrovacou metódou. Za poskytnutú lekársku
starostlivosť bol žalobca nútený zaplatiť 6004,25 Eur, ktorých preplatenie si uplatnil u žalovaného 1/ z

titulu dojednanej poistnej zmluvy. Ten však ani po opakovaných výzvach nepristúpil k plneniu s tým,
že na prípad žalobcu sa vťahuje výluka z poistenia preto jeho náklady preplatiť nemôže. Žalobca má
za to, že poistná zmluva nebola individuálne dojednaná a výluka z poistenia uvedená v oddiele II,
č.l17 VPP CPPK- Ta je neprijateľná a voči spotrebiteľovi neprimerane tvrdá. Skutočnosť, že žalovaný
1/ nepreplatí zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá klientom, ak došlo k ich ošetreniu, prípadne

došlo ku komplikáciám v súvislosti s chorobou resp. úrazom ktorý vznikol 12 mesiacov pred začiatkom
cesty poskytuje podľa žalobcu žalovanému 1/ neprimeranú výhodu na úkor spotrebiteľa. K postaveniu
žalovaného 2/ žalobca uviedol, že ho považuje za pasívne vecne legitimovaného v tomto konaní,
nakoľko mal svojvoľne zmeniť rozsah ponúknutého cestovného poistenia pred nástupom žalobcu na
zájazd. Nezaplatením nákladov za zdravotnú starostlivosť, v lehote jej splatnosti sa žalovaný 1/ a 2/

dostal do omeškania, z ktorého dôvodu má žalobca popri istine právo na zaplatenia úrokov z omeškania.

4. Ako dôkaz označil žalobca žiadosť o zrušenie cestovného poistenia, záznam o sprostredkovaní,
cestovné poistenie k platobným kartám klientov Tatra banky a.s., poistnú zmluvu, správu z vyšetrenia z
29.04.2015 A.. P. W. A.. B., email zo dňa 05.05.2015, vyúčtovanie z nemocnice z Egypta, prehľad úhrad,

odvolanie z 19.05.2015, list žalovaného 1/ z 1.06.2015, sťažnosť žalobcu z 10.06.2015, vyjadrenie A..
B. z 17.09.2015, odpovede žalovaného 1/ z 16.07.2015 a odpoveď žalovaného 2/ z 13.07.2015. Navrhol
doplniť dokazovanie výsluchom žalobcu, jeho manželky i jeho ošetrujúcich lekárov A.. P. W. A.. B..

5. Žalovaný 1/ sa v písomným podaním zo dňa 01.03.2016 k veci vyjadril v tom zmysle,

že nároky žalobcu neuznáva a žiada žalobu zamietnuť. Dôvodil, že žalobca odletel na zájazd
30.04.2015 napriek tomu že deň predtým mu bola okrem iného diagnostikovaná dyspepsia a začínajúca
gastroenteritída. Správanie žalobcu, ktorý napriek zdravotným ťažkostiam vycestoval do zahraničia
označil za priečiace sa ust. § 415 OZ, teda vymykajúce sa povinnosti dodržať všeobecnú prevenčnú
povinnosť. K okolnostiam týkajúcich sa uzatvorenia doplnkového cestovného postenia k platobnej karte

prostredníctvom žalovaného 2/ ako sprostredkovateľa uviedol, že je pravdou, že toto poistenie bolo
pôvodne ponúkane žalovaným 2/ prostredníctvom spoločnosti Allianz pričom neskôr začal žalovaný 2/
toto poistenie ponúkať prostredníctvom spoločnosti UNIQA, žalobca však nebol nútený aby k zmene
doplnkového cestovného poistenia pristúpil. K žalobcom tvrdenej neprijateľnosti výluky z poistenia
uviedol, že predmetná výluka je celosvetový štandard v poistných zmluvách, ktorých predmetom je

cestovné poistenie. Jej zámerom je zamedziť špekulatívnemu správaniu poistených, ktorí by na úhradu
lekárskych zákrokov využili lacnejšie komerčné poistenie na úhradu zákrokov za choroby ktoré si
priniesli z domovskej krajiny a ktoré existovali už pred vycestovaním. Žalobcom napádaná výluka z
poistenia, je upravená každou slovenskou komerčnou poisťovňou. Pokiaľ ide o dĺžku času počas
ktorého sa kontroluje zdravie poisteného na slovenskom trhu ide štandardne o 9-24 mesiacov, teda

časové obdobie upravené v VPP žalovaného 1/ je skôr na dolnej hranici sledovaného obdobia. Výluka
z poistenia je podmienkou hlavného predmetu plnenia, preto v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z
5.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa kontroluje len je transparentnosť anie neprijateľnosť. Výluka je vo VPP jasne a zrozumiteľne definovaná, žalobca sa mal možnosť s ňou
oboznámiť.

6. V rámci repliky podaním z 04.09.2017 poukázal žalobca na skutočnosť, že pred vycestovaním
bol ošetrujúcimi lekármi ubezpečený, že môže nastúpiť na dovolenku 30.04.2015, že jeho zdravotný
stav nie je prekážkou a nie je akútny. Poistenie ponúkané žalovaným 1/ v znením VPP a v nich
nachádzajúcej sa výluky oddiel II a č. l. 17 spôsobuje, že je pre poistenca prakticky nepotrebné, ak je
dojednané na 12 mesiacov. Výluka síce obsahuje slovíčko súvisiace totiž na žalobcu vôbec neplatilo,

nakoľko jeho návšteva lekára nesúvisela s jeho hospitalizáciou v Egypte. Žalobca špekulatívne nekonal,
Egypt podľa žalobcu nie je destinácia kam by sa ktokoľvek dobrovoľne vybral realizovať operačný
zákrok a to v malej provinčnej turistickej destinácii, ak by si mal žalobca slobodne vybrať, chcel by byť
operovanýv nemocničnomzariadenínaSlovenskukdejehomanželka38rokovpracuje,tedaNárodnom
onkologickom ústave na Kramároch.

7. Žalovaný 1/ ako dôkazy označil a predložil Všeobecné poistné podmienky spoločností Allianz,
ČSOB,AXA, Kooperativa, navrhol doplniť dokazovanie prizvaním znalca z príslušného oboru (súd
nariadil znalecké dokazovania uznesením č. k. 15C/223/2015-173 z 05.12.2018 a ustanovil znalca z
odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie chirurgia MUDr. Jána Mihálika), v priebehu konania predložil
súkromný znalecký posudok č. 68/2019, ktorý vypracoval prof. MUDr. Peter Labaš CSc., navrhol

konfrontáciu oboch znalcov a preložil i zvukový záznam svojej asistenčnej služby.

8. Žalovaný 2/ sa k žalobe vyjadril písomne 25.02.2016 tak, že považuje nároky žalobcu za nedôvodné,
nakoľko nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy na základe ktorej žalobca žiada poistné plnenie
preto nemá kompetenciu prípadné poistné plnenie žalobcovi vyplatiť. Žalovaný 2/ nie je pasívne vecne

legitimovaný v tomto konaní a žiada žalobu zamietnuť. V konaní sa ďalej vyjadril, že hoci poistenie
sprostredkoval,boloslobodnouvôľoužalobcu poistnúzmluvuzadanýchpodmienokpodpísať.Žalovaný
2/ neoznačil žiadne dôkazy ani žiadne dokazovanie nenavrhol.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo

navrhnutými stranami a to v rozsahu skutočností , ktoré boli v konaní sporné. Výsluch manželky žalobcu
nakoniec realizovaný nebol nakoľko žalobca na ňom v priebehu konania napokon netrval.

10. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovaným nárok na zaplatenie poistného plnenia z titulu
uzatvorenej poistnej zmluvy, cestovné poistenie k platobným kartám klientov Tatra banky a.s. medzi

žalovaným 1/ ako poisťovateľom na jednej strane žalobcom ako poisteným na strane druhej. Taktiež
chce určiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorá je súčasťou Všeobecných poistných podmienok,
ktoré tvoria prílohu dojednanej poistnej zmluvy.

11. Z poistnej zmluvy z 14.03.2015 uzatvorenej medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným 1/ ako

poistiteľom (čl. 13) súd zistil, že rozsah v zmluve dojednaného poistného krytia v rámci dojednaného
cestovného poistenia k platobným kartám klientov banky predstavuje i poistenie liečebných nákladov
(č.l. 3 bod 3.1 zmluvy). Prílohou zmluvy boli i Všeobecné poistné podmienky (ďalej len VPP CPPK-TA),
pričom žalobca svojím podpisom na zmluve vyhlásil, že sa s obsahom VPP CPPK-TA v platnom znení
oboznámil, prevzal ich, súhlasí s jej ustanoveniami bez výhrad, podmienkam poistenia porozumel, bol

mu poskytnutý Formulár o podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy.

12. Z VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm. a) súd zistil, že výluku z dojednaného poistenia
predstavujú liečené náklady keď liečebná starostlivosť súvisí s ochorením resp. úrazom ktoré existovali
po dobu 12 predchádzajúcich mesiacov pred začiatkom cesty poisteného, prípadne s komplikáciami,

ktoré sa vyskytnú pri liečbe ochorení a úrazov, ktoré nie sú zahrnuté do tohto poistenia.

13. Z VPP pre cestovné poistenie v zahraničí spoločností Kooperativa, ČSOB, AXA Allianz (čl.56 až
69) vyplývam že výluka z poistenia je upravená v rámci poskytovateľov na tunajšom komerčnom trhu
nastavená viacmennej podobne tak, že poisťovne neposkytujú planenie ak ide o ošetrenia ktoré sú

pokračovaním stavu pred poistením, a v čase uzatvorenia zmluvy bolo predvídateľné, resp. ak ošetrenie
a liečebná starostlivosť súvisí s ošetrením ochorenia ktoré existovalo 12 mesiacov pred začiatkom
poistenia resp. nastalo pred odjazdom do zahraničia (VPP Kooperativa čl. 56,57). Spoločnosť ČSOB
vylučuje vo svojich VPP preplatenie liečebnej starostlivosti v súvislosti s ošetrením ochorenia ktoréexistovalo dokonca 24 mesiacov pred začiatkom poistenia, resp. ak sa jedná o kúpu liekov na chorobu
diagnostikovanú už pred začiatkom vycestovania do zahraničia (čl.59,61). Spoločnosť Allianz vylučuje
z poistného plnenia náklady spojené s liečbou akútnych chorôb pretrvávajúcich v čase začiatku poistnej

cesty, ak na základe posudku lekára nie je cestovanie odporúčané (č.l.61).

14. Z lekárskej správy A.. A. P., ambulancia klinickej onkológie pohotovostná Klinika klinickej onkológie,
Národný onkologický ústav z 29.04.2015 (č.l. 21) súd zistil, že žalobca sa dostavil na vyšetrenie z
dôvodu náhlej pichľavej bolesti v bruchu. V priebehu dňa raňajkoval obedoval následne nastúpila

bolesť, zastavené vetry, mal pocit návalov tepla, nezvracal ale nechutilo mu jesť, pri príchode na
ošetrenie teplotu nemal, jednorazovo užil doma Algifen 20 kvapiek. V správe je zaznačené, že žalobca
prekonal v detstve operáciu slepého čreva. Žalobcovi boli uskutočnené vyšetrenia RTG a USG i
laboratórne vyšetrenie, kde len leukocyty boli pozitívne s diagnostickým záverom, dyspepsia. Snímok
RTG abdomenu vyhodnotila A. . P. tak, že v tenkočrevných kľučkách šírky do 30 mm sú prítomné
aj hladinky - nález RTG zodpovedá obrazu subileiózneho stavu. Lekársky záver bol počínajúca

gastroenteritída, žalobcovi bol predpísaný Degan a Omeprazol, Smecta a diéta.

15. Z vyúčtovania (čl. 27) vystaveného žalobcovi dňa 02.05.2015 PORTGHALIB HOSPITAL súd zistil,
že žalobcovi ňou bolo vyúčtované za realizované lekársku starostlivosť spolu 6004,25 Eur. Z detailov
pohybu na účte žalobcu (čl. 28,29) vyplýva, že žalobca túto sumu uhrádzal postupne v troch častiach.

16. Z listu zo dňa 01.06.2015 adresovaného žalovaným 1/ žalobcovi súd zistil, že žalovaný 1/ skončil
prešetrenie poistnej udalosti tak, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie z dôvodu, že došlo k
naplneniu definície výluky z poistenia v zmysle VPP CPPK-TA.

17. Z výsluch žalobcu č.l 129-130 súd zistil, že ak by manželka nerobila v nemocnici by ani na vyšetrenie
pred odletom nešiel. Celý deň pracoval a keď prišiel domov, bolel ho žalúdok, netrávilo mu. Manželka
mu hovorila aby išli do nemocnice. Večer o 6-tej deň pred odletom mu došlo zle. Urobili mu RTG a
ultrazvuk a dali mu infúziu, prezrel ho chirurg a internista, povedali, že všetko je v poriadku nič nevidieť
naRTG.Chirurg povedal,žeultrazvukukazujeoperáciučo absolvovalpred50rokmi,kedymuodstránili

slepé črevo, ostala jazva, povedal mu ak sa bude cítiť dobre môže cestovať. Zbalili si s manželkou veci
a ráno odcestovali. Cesta bola v pohode a na hoteli večer na ďalší deň po prílete ho to chytilo. Z hotela
ich poslali do nemocnice urobili mu CT a tam zistili a bol akútne operovaný. Cestou na letisko nemal
bolesti, odšoféroval ju žalobca sám, cítil sa dobre, ráno pred cestou zjedol maslové rožky s čajom, v
Egypte o jedenástej po prílete ešte išli na obed na pláž, na večeru jedol hovädzie a ryžu s hranolkami,

ryžu a hovädzie na šťave považuje za diétne, bezprostredne sa bolesti objavili až večer deň po prílete.
Bolesti v Egypte boli kŕčovité a silné, boli iné ako tie čo mal pred odletom. Žalobca zdravotné ťažkosti
tohoto druhu bežne nemá, od operácie slepého čreva v detstve chodí len na preventívne prehliadky a to
každoročne. Na otázky žalovaného 2/ k spôsobu dojednania poistnej zmluvy uviedol, že ponuku dostal
telefonicky, najprv nechcel nič meniť ale podmienky od žalovaného 1/ sa mu javili lepšie, poistenie bolo

lacnejšie. Potvrdil, že pošta od žalovaného 2/ v ktorej mu oznamujú, že pôvodné poistenie môže zostať
zachované mu bolo doručené.

18. Svedkyňa A.. A. P. na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že je internou lekárkou v Národnom
onkologickom ústave, v deň vyšetrenia žalobcu mala službu, jeho manželku pozná, nakoľko u nich

pracuje ako staničná sestra. Žalobca došiel s tým, že má vyfúknuté brucho, pobolievanie brucha, ktoré
vzniklo v priebehu dňa, na základe týchto ťažkostí sa urobili laboratórne vyšetrenia a pre istotu na
okolnosti, ktoré nasledovali, že mal žalobca odísť na dovolenku sa urobilo i sonografické vyšetrenie
brucha. Svedkyňa prizvala i chirurga, čo je pri bolestiach brucha bežné. Ťažkosti pripisoval žalobca
diétnej chybe. Pri vyšetrení od žalobcu zistila, že jedol kapustu, ktorá mohla tieto ťažkosti vyvolať. Čiže

sa to pripisovalo diétnej chybe alebo nejakej inej infekčnej príčine. Svedkyňa nemala problém s tým,
aby žalobca vycestoval na dovolenku, čo potvrdil i prizvaný chirurg, výsledky vyšetrení vrátane RTG
nepoukazovali na závažný problém. Subileózny stav v odbornej terminológii znamená, že je problém na
úrovni čreva, nie je to úplne špecifické aký problém môže byť, môže to byť zápal čreva, nehovorí presnú
príčinu. Je to chorobný proces, vyvolaný viacerými chorobnými jednotkami, napr. aj pri diétnej chybe,

hnačke môže byť vyplnené črevo tekutinami, môže tam byť zvýšená plynatosť. Samotný subileózny stav
sa môže a nemusí preklenúť do stavu ileózneho, prípadné pozorovanie pacienta a následná kontrola
závisí od klinického nálezu stavu pacienta, kebyže nemal žalobca stolicu, lekár by odporučil kontrolu
pacienta, u žalobcu však v čase vyšetrenia nebolo nič prítomné. U žalobcu podľa svedkyne sa nejednaloo subileózny stav jeho komplexné klinické vyšetrenie tomu nezodpovedalo. RTG záver, nie klinický
záver. V ten deň stolicu žalobca mal, ak by mal nepriechodnosť čriev tak by ju nemal. Záverom jej
vyšetrenia bola začínajúca gastroenteritída, pričom žalobcovi dala medikamenty a odporučila diétny

režim, stav nehodnotila ako závažný natoľko aby nemohol vycestovať, žalobca sa jej na to pýtal i s
manželkou. Svedkyňa o probléme žalobcu v Egypte počula ale domnieva sa, že jej diagnóza bola
správna a zdravotné ťažkosti ktoré mal žalobca v Egypte nesúvisia s vyšetrením pred odletom.

19. Svedok A.. O. B. na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že je chirurgom v Národnom onkologickom

ústave, v deň vyšetrenia žalobcu ho prizvala A.. P., žalobcu vyšetril (zistil čo žalobca jedol, či mal
vetry, stolicu, vyšetril ho hmatom a fonendoskopom). Pozrel si výsledky vyšetrení sono a RTG, s tým,
že pacient urobil diétnu chybu. Ohľadne cesty sa dohodli, že ho bude kontaktovať pred cestou, kde
prebehol telefonát že stav je dobrý. Raz to bolo v noci a raz pred cestou. Ráno pred cestou cca o 5
hodine. Mal som zmeškaný hovor. Bolo zlepšenie stavu pacienta. Ráno pred cestu dostal informáciu
o tom, že pacientovi sa stav zlepšil. Z pohľadu svedka stav žalobcu nebol na hospitalizovanie,

ani na dohľad ani kľud na lôžku, bežne pacienti keď sa im nasadí diéta môžu ísť do práce. Svedok
diagnostikoval žalobcovi taktiež začínajúcu gastroenteritídu, subileózny stav na ktorý mala poukazovať
snímka RTG vylúčil, samotný snímok RTG je iba konštatácia bez toho aby bol pacient videný, ten
snímok porovnáva s klinickým stavom pacienta. Subileózny stav je pracovná diagnóza, to je ťažko
potvrdiť, subileózny stav je prechodná vec, ktorá je i po diétnej chybe, po zápale čreva, ktorá ustúpi.

Svedok žalobcu vyšetril, brucho nebolo bolestivé ani nafúknuté, bola tam len drobná citlivosť, počúval
funkčnosť čreva fonendoskopom, kde tieto zvuky sú iné pri subileóznom a iné pri ileóznom stave. Ileózny
stav je iný stav, kde pacienta bolí celé brucho. Ileózny stav je úplná nepriechodnosť čriev, stav sa
vyvíja postupne. Pacient má výrazne bolesti, ktoré neustupujú ani po infúzii. Je to stav pacienta, ktorý
má vážne ťažkosti, čo nebol žalobcov prípad nakoľko jednak mal stolicu a deň po vyšetrení i vetry,

samotná pichľavá bolesť brucha, ktorú svedok diagnostikoval mohla podľa neho mať pôvod v infekcii.
Vzhľadom na zlepšenie stavu žalobcu, ktorého brucho tomu nezodpovedalo teda celkový klinický stav
nezodpovedal subileóznemu stavu žalobcovi odporučil, že ak dôjde k zlepšeniu stavu, ustúpia bolesti,
nie je dôvod aby nešiel na dovolenku. O operačnom zákroku žalobcu v Egypte sa dozvedel, za svojou
diagnózou si stojí a nepovažuje zdravotné ťažkosti žalobcu za súvisiace s jeho ošetrením bezprostredne

pred zájazdom.

20. Z písomného vyjadrenia A.. B. (čl. 32 ) z 17.09.2015 súd zistil, že žalobca nemal v deň odletu
žiadne ťažkosti, teplotu, bolesti brucha či nevoľnosť jeho stav bol na vyšetrení 29.04.2015 uzavretý ako
gastroenteritída po diétnej chybe, bolesti žalobcu po infúznej liečbe plne ustúpili, ťažkosti žalobcu pred

odletom nemajú kauzálny súvis s ťažkosťami po prílete a počas vyšetrenia sa nedali predpokladať.

21. Zo zvykového záznamu nahrávky z 01.05.2015, ktorú zaznamenala asistenčná služba žalovaného
1/ súd zistil, že manželka žalobcu volala žalovanému1/ z Egypta ohľadne postupu z dôvodu náhlej
zdravotnej komplikácie jej manžela, ktorý musel byť akútne operovaný pričom uviedla, že manžel je

poistený u žalovaného 1/ pričom pred vycestovaním bol ošetrený na bolesť brucha, lekári mu ale
odporučili vycestovať s tým že jeho ťažkosti do 24 hod odznejú. Informovala sa na možnosti preplatenia
resp. finančnej účasti na vzniknutých nákladoch za zdravotnú starostlivosť.

22. Z lekárskej správy z 01.05.2015 vyhotovenej v nemocnici Portghalib Hospital v Marsa-Alam ,

súd zistil, že žalobca mal uviesť že 3 dni už trpí bolesťou brucha, u žalobcu bol po vyšetreniach
diagnostikovaný ileózny stav (malá črevná obštrukcia), úplná konstipácia trvajúca 2 dni, preto bol akútne
operovaný, žalobcovi bola počas operácie zistená mala črevná slučka priškrtená fibróznym pásom, teda
zrasty v oblasti slepého čreva po operácii slepého čreva pred 50 rokmi.

23. Zo Znaleckého posudku číslo 915472-04/19 vypracovaného MUDr. Jánom Mihálikom znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia dňa 19.03.2019 na základe
uznesenia tunajšieho súdu č. k. 15C/223/2015-173 z 05.12.2018 súd zistil, že účelom znaleckého
posudku bolo vpracovať znalecký posudok k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu, jeho zdravotných
ťažkostí dňa 29.4.2015, ktoré ho doviedli na lekárske vyšetrenie do NOÚ, ďalej posúdenie

diagnostického a terapeutického postupu vyšetrujúcich lekárov NOÚ, a to internistky A.. A. P. a chirurga
MUDr. O. B., ďalej posúdenie zdravotných ťažkostí žalobcu vzniknutých dňa 1.5.2015 na dovolenke v
Egypte a posúdenie diagnostického - terapeutického postupu vrátane operačného zákroku a následnej
pooperačnej starostlivosti, ktoré boli poskytnuté žalobcovi počas hospitalizácie od 01.05.2015 do07.05.2015 v nemocnici Port Ghalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Na otázku aké zdravotné
problémy boli p. Z. diagnostikované jednotlivými oddeleniami počas vyšetrenia dňa 29.apríla 2015,
znalec odpovedal, že predbežný diagnostický záver doktorky P. bol Dyspepsia, t.j. porucha trávania.

Pacienta odoslala na laboratórne vyšetrenie, kde sa zistilo 16,5 tisíc leukocytov, ostatné biochemické
výsledky boli negatívne. Pacienta tiež odoslala na röntgen a sonografiu brucha, ktoré vykonala dňa
29.4.2019 o 21:01 hod. a 21:11 hod. röntgenologička A.. Š. F.-C. s týmto výsledkom: Rtg. brucha-
natívna snímka postojačky: v subfrenických priestoroch /t.j. pod bránicou/ bez nálezu voľného vzduchu.
Zvýšená plynová črevná náplň v.s. prevažne v tenkočrevných kľučkách šírky do 30 mm aj s prítomnými

hladinkami- nález zodpovedá RTG obrazu sub - ileózneho stavu, Coíon /t.j. hrubé črevo/ vyplnené
skybalami /t.j. stolicou/. Bez zjavných kalcifikačných zatienení v abdomen. Sonografia brucha bola so
záverom: Žalúdok s väčším objemom anechogénneho v.s. retenčného obsahu. Prevažne v okolí pupka
vizualizované črevné kľučky s tekutým obsahom, peristaltika živšia. Inak parenchymatózne orgány
abdomen a cholecysta /t.j. žlčník/ bez evidentných patologických zmien v ultrazvukovom obraze. Na
základe anamnézy, objektívneho klinického vyšetrenia pacienta, laboratórneho vyšetrenia, ďalej rtg.

a ultrazvukového vyšetrenia brucha internistka MUDr. A. P. uzavrela daný klinický stav ako Algický
abdominálny syndróm vs pri počínajúcej gastroenteritíde, rovnako stav pacienta po vyšetrení vyhodnotil
i prizvaný chirurg Dolník. Na otázku, aby popísal, aký je rozdiel medzi klinickou diagnostikou a
diagnostikou RTG, znalec odpovedal, že RTG vyšetrenie je vyšetrenie podporné. Základom klinickej
diagnostiky je: Anaméza pacienta: rozhovor pacienta s vyšetrujúcim lekárom, ktorý sa cielene pýta na

existujúce zdravotné ťažkosti, napr. pri bolestiach brucha, ich presný začiatok, čo im predchádzalo, aké
jedlo a tekutinu a kedy naposledy pacient prijal, či neurobil nejakú diétnu chybu, aký charakter majú
tieto bolesti, či sú stále alebo len občasné, či sú rovnaké alebo sa stupňujú, či sú kŕčovitého charakteru,
tupé alebo ostré, či vyžarujú alebo sa šíria nejakým smerom, či mal vyšetrovaný už v minulosti podobné
bolesti. Objektívne klinické vyšetrenie pacienta je nedeliteľnou súčasťou klinickej diagnostiky a prebieha

kontinuálne tak, že lekár vyšetruje pacienta a popritom mu kladie cielené otázky, aby zistil čo najviac a
najobjektívnejšíchanamnestickýchúdajov.Priklinickomvyšetrenípacientapostupujelekársystematicky
od hlavy až po päty s využitím svojich zmyslových orgánov. K stanoveniu konečnej prvotnej klinickej
diagnózy teda dospeje lekár len po dôkladnom zhodnotení najmä anamnézy a objektívneho klinického
vyšetrenia, a tiež po vyhodnotení výsledkov pomocných vyšetrení / rtg., USG, laboratórne a iné

vyšetrenia. Na otázku: Popísať závažnosť diagnostikovaných zdravotných problémov žalobcu a bežný
postup liečby, znalec odpovedal, že A.. P. po vyhodnotení anamnézy, klinického vyšetrenia pacienta a po
posúdení pomocných vyšetrení /vyšetrenie krvi, rtg. snímka a sonografia brucha/ uzatvorila klinický stav
ako Abdominálny algický syndróm vs pri počínajúcej gastroenteritíde. Privolaný chirurg A.. B. pacienta
tiež vyšetril a po zhodnotení klinického stavu a pomocných vyšetrení nediagnostikoval subileózny až

ileózny stav, ale sa stotožnil s diagnózou A.. P., teda že išlo o brušný bolestivý syndróm pravdepodobne
na podklade začínajúcej gastroenteritídy. Tento diagnosticky postup internistky A.. P. a chirurga MUDr. B.
hodnotím ako úplne štandardný. Pacientovi bola správne indikovaná infúzna spasmoanalgetická liečba
500 ml 5% glukózy s Deganom / liek proti nevoľnosti a zvracaniu / a s Omeprazolom / liek na utíšenie
podráždeného žalúdka/. Na domov mu bola odporučená diéta, pri hnačke Smecta resp.Carbosorb a

spasmoanalgetikápodľapotreby.AjtentoterapeutickypostupinternistkyA..P.achirurgaA..B.hodnotím
ako bežný a štandardný: Na otázku: Uviesť, v súvislosti s akými zdravotnými problémami bol žalobca
dňa 01.05.2015 operovaný, znalec odpovedal, Po krátkej predoperačnej príprave bol dňa 1.5.2015 vo
večerných hodinách akútne operovaný pre nález obštrukcie /ilea/ tenkého čreva. Pri operačnej revízii
sa po vyšetrení celej dutiny brušnej a oblasti malej panvy našiel fibrózny /väzivový/ pruh škrtiaci kľučku

tenkého čreva s jej neistou vitalitou. Fibrózny pruh sa odstránil, čím došlo k uvoľneniu obštrukcie tenkého
čreva. Na priškrtenú kľučku tenkého čreva sa opakovane po jej uvoľnení prikladali teplé vlhké rúšky,
čím sa jej vrátila vitalita a táto kľučka tenkého čreva nemusela byť resekovaná /vyrezaná/. Na otázku
popísať, či zdravotné problémy v súvislosti s ktorými bol žalobca dňa 29.05.2015 vyšetrený v NOÚ
súvisia so zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých bol žalobca dňa 01.05.2015 operovaný, znalec

odpovedal, že dňa 29.4.2015 bol u žalobcu zistený bolestivý brušný syndróm na podklade počínajúcej
gastroenteritídy s najväčšou pravdepodobnosťou po diétnej chybe po konzumácii kapusty, ktorý mal
veľmi priaznivý klinický priebeh, dobre zareagoval na spasmoanalgetickú liečbu a jeho príznaky rýchlo
odzneli. Dňa 1.5.2015 dostal poobede žalobca brušné bolesti, ako sám uviedol, iného charakteru,
boli kŕčovité a intenzívne, preto musel rýchlo vyhľadať lekársku pomoc. Svedčili pre vznik a rozvoj

ileózneho stavu, čo sa aj potvrdilo po prijatí do egyptskej nemocnice PortGhalib Hospital v Marsa-Alam
v Egypte. Ide teda o dve klinicky rozdielne chorobné jednotky. V prvom prípade išlo o bolesti brucha na
podklade gastroenteritídy pravdepodobne po diétnej chybe a po zjedení kapusty. Jej priebeh býva často
benígny, t.j. po sprísnení diéty a po spasmoanalgetikách môžu klinické príznaky črevného dyskomfortuustúpiť do niekoľkých hodín, ako tomu bolo aj u žalobcu. Klinický rozvoj ileózneho stavu, t.j črevnej
nepriechodnosti býva naproti tomu oveľa dramatickejší, nástup bolestí a nafúknutia brucha je zväčša
veľmi rýchly v priebehu niekoľkých desiatok minút, postihnutý opakovane zvracia, cíti sa slabý, malátny,

bolesti sa stupňujú, spravidla nereagujú promptne na analgetickú liečbu, pacient odmieta potravu, snaží
sa čím skôr vyhľadať lekársku pomoc. Vyšetrenie dvoch lekárov internistky A.. A. P. a chirurga A..
O. B. dňa 29.4.2019 nekonštatovalo subileózny až ileózny stav, čo je vážna diagnóza a vyžaduje
okamžitý príjem postihnutého na chirurgické oddelenie, intenzívnu, spočiatku konzervatívnu liečbu.
Pri nezlepšení klinického stavu, resp. dokončení diagnostiky napr. urgetne vykonaným CT vyšetrením

brucha v priebehu maximálne 2-3 hodín je indikovaná akútna operačná revízia, ako tomu bola u žalobcu
pri jeho hospitalizácii dňa 1.5.2015 v nemocnici PortGhalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Na základe
vyššie uvedených faktov preto konštatujem, že zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými bol žalobca
dňa 29.04,2015 vyšetrený v NOÚ, nesúvisia so zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých bol žalobca
dňa 01.05.2015 operovaný. Znalec ďalej uviedol ďalšie zistenia a to, že sa vrátil k objasneniu vzťahu a
významu klinickej a rontgenologickej diagnostiky. Každý vyšetrujúci lekár musí vo svojej správe popísať

anamnézu, svoje klinické vyšetrenie pacienta a všetky pomocné vyšetrenia a závery vyšetrení ďalších
lekárov. Takýmto spôsobom opísala presne a doslovne vo svojom náleze dňa 29.4.2015 pri vyšetrení
žalobcu aj A.. A. P. jednak sonografiu a jednak natívny snímok brucha so závermi rontgenologičky A..
S. F.-C., ktorá hovorí o UZ /ultrasonografickom/ obraze žalúdku s väčším objemom anechogénneho
vs retenčného obsahu, ďalej o UZ obraze črevných kľučiek s tekutým obsahom a tiež o RTG obraze

subileózneho stavu. A..P. a aj MUDr. B. správne vyhodnotili klinický nález žalobcu dňa 29.4.2015,
pretože o diagnóze pacienta rozhoduje v prvom rade jeho anamnéza, vývoj a priebeh jeho zdravotných
problémov a najmä klinické vyšetrenie , určite nie UZ obraz alebo RTG obraz, ktoré ako morfologické
nálezynemôžusamotnévžiadnomprípadeviesťkstanoveniuklinickejdiagnózy.Akohovorilistaríklinici,
neoperuje sa rtg. snímok, ale živý ľudský organizmus. Preto niet žiadneho dôvodu na preceňovanie

významu pomocných vyšetrení vykonaných v tomto prípade dňa 29.4.2015 rontgenologičkou A.. S. F.-
C.. Ďalej zdôraznil, dôležitý fakt, vyplývajúci z operačného nálezu. Po odstránení škrtiaceho pruhu sa
podarilo operatérovi prikladaním teplých vlhkých rúšok oživiť priškrtenú kľučku tenkého čreva. Z tohto
jednoznačne vyplýva, že táto kľučka tenkého čreva nemohla byť priškrtená viac ako 4-6 hodín, pretože
pri jej dlhšej strangulácii / priškrtení / by došlo v dôsledku ischémie / neprekrvenia/ k jej odumretiu -

k nekróze. Kľučka by mala tmavofialovú až hnedočiernu farbu alebo by mohla byť už prasknutá a jej
vyliaty obsah by spôsobil závažnú komplikáciu - zápal pobrušnice. Musela by byť preto resekovaná /
odstránená/, čo by viedlo jednak k predĺženiu operácie a jednak k dlhšiemu liečeniu v pooperačnom
období.CelýdiagnostickýaterapeutickýpostupinternistkyA..P.achirurgaMUDr.B.D.vyhodnotilznalec
ako úplne štandardný používaný bežne v slovenských zdravotníckych zariadeniach. Napokon uviedol,

že Po appendektómii rovnako ako aj po inej operácii brucha môžu vzniknúť u pacienta zrasty v dutine
brušnej, a to najmä v operačnom lôžku a jeho okolí. U niektorých pacientov môžu však vzniknúť zrasty už
veľmi skoro po prvej brušnej operácii a prejavia sa vznikom ileózneho stavu a nutnosťou novej operácie
za 4-6 mesiacov a výnimočne aj skôr. Častejší je však ich pomalý vývoj trvajúci viacero rokov, niekedy
sa prejavia prvý- krát formou ileózneho stavu až za desiatky rokov, čo bol aj prípad nášho žalobcu.

24. Zo Znaleckého posudku číslo 68/2019 vypracovaného znalcom prof. MUDr. Petrom Labašom
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia dňa 20.06.2019 na
základe žiadosti zadávateľa - žalovaného 1/ súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo vpracovať
znalecký posudok k zraneniam žalobcu Na otázku aké zdravotné problémy boli p. Z. diagnostikované

jednotlivými oddeleniami počas vyšetrenia dňa 29.apríla 2015, znalec odpovedal, že počas vyšetrenia
dňa 29.04.2015 mal menovaný bolesti brucha, pocit napätia, živú úsilnú peristaltiku, nechutenstvo,
všetko príznaky, ktoré sú typické pre počínajúci stav črevnej nepriechodnosti. Na otázku, aby uviedol
v súvislosti s akými zdravotnými problémami bol p. Z. dňa l. mája 2015 operovaný v Egypte, znalec
odpovedal, že dňa 01.05.2015 bol operovaný pre rozvinutý stav črevnej nepriechodnosti zrastom,

ktorý sa vyvinul po predchádzajúce operácii slepého čreva. Na otázku, aby popísal, či zdravotné
problémy popísané na vyšetrení dňa 29.apríla 2015 majú súvis s operáciou p. Z. zo dňa 1. mája
2015, znalec odpovedal, že všetky zdravotné problémy a laboratórne vyšetrenia majú jednoznačný
súvis s operáciou P. Z. zo dňa 01.05.2015. Na otázku: uveďte, či postup pri diagnostike A.. A.
P. a A.. O. B. na vyšetrení zo dňa 29. apríla 2015 bol správny. Znalec odpovedal, že postup pri

diagnostike A.. P. a A.. B. bol správny stým "rozdielom, že pri daných vyšetreniach je rozhodne
vhodné pacienta hospitalizovať, zaviesť nazogastrickú sondu, nasadiť plnú infúznu liečbu a rozhodne
vylúčiť lieky na tlmenie bolesti, ktoré tlmia, prekrývajú klinickú symptomatológiu (ide o štandardný
postup, ktorý nazývame drip and suck v anglickej literatúre). Jednoznačne konštatujem, že pacientmal byť upozornený, že je absolútne nevhodné nasledujúci deň vycestovať do zahraničia a ešte do
takej lokalizácie, kde hygienické a stravovacie návyky sú diametrálne odlišné od domáceho prostredia.
I keby mal potvrdenú len gastrenteritídu mal by byť hlavne niekoľko dní na absolútnej diéte a to

doma a nie v zahraničí. Na otázku: Popíšte príznaky gastroenteritídy (GEA), ako aj uveďte či Z.. Z.
mal v čase vyšetrenia dňa 29. apríla 2015 príznaky GEA, znalec odpovedal, že Typickými príznakmi
gastroenteritídy sú: hnačky, zvracanie, difúzna brušná bolesť, pridružuje sa teplota a dehydratácia,
synonymum pre gastroenteritídu je infekčná hnačka. Príčinou najčastejšie býva nevhodne pripravená
strava, pitie kontaminovanej vody a kontakt s infikovanou osobou. Najtypickejšími klinickými príznakmi

býva zvracanie, hnačky a príznaky infekcie. Na otázku: Popíšte a uveďte či je nález "hladiniek" na
RTG typickým príznakom pre gastroenteritídu alebo pre subileózny /ileózny stav, znalec odpovedal,
že nález hladiniek na RTG sú typickým počínajúcim príznakom svedčiacim pre sub až ileózny stav.
Drobnéhladinkysavšakmôžuvyskytnúťiprigastroenteritíde,kdevšakdominujezvracanieahnačky.Na
otázku : Popíšte príznaky subileózneho stavu, tiež v nadväznosti na "hladinky" na RTG, neodchádzajúce
vetry a bolesť brucha, znalec odpovedal, že pacient pri vyšetrení 29.04.2015 nezvracal, nemal chuť do

jedla, mal zastavené vetry a nemal ani najmenšie príznaky infekcie, mal pocit smädu a spontánne močil.
Na otázku: Uveďte, či výsledky vyšetrenia dňa 29. apríla 2015 predstavujú príznaky subileózneho stavu
alebo gastroenteritídy, znalec odpovedal, že všetky výsledky vyšetrenia dňa 29.04.2015 svedčia pre sub
ileózny stav a nie pre gastroenteritídu. Na otázku: Uveďte, či by ste ako Znalec schválil, odporučil odlet,
pokiaľ by bol prítomný subileózny /ileózny stav na vyšetrení dňa 29. apríla 2015, znalec odpovedal,

že na základe vyšetrenia zo dňa 29.04.2015 by som nielenže neodporučil odlet, ale pacient vyžadoval
hospitalizáciu. Na otázku: Popíšte možnosti, príp. spôsobu vzniku a rozvoju strangulačného ileu, znalec
odpovedal, že v zásade pri rozvoji ileu ak jeho priebeh je bezbolestný by odporučil konzervatívny postoj
(drip and suck).

25. Z konfrontácie znalcov MUDr. Labaša a MUDr. Mihálika na pojednávaní 24.01.2020, súd zistil, že
obaja primárne stoja za závermi, ktoré popísali v predložených znaleckých posudkoch. Znalec Mihálik
stav žalobcu pred vycestovaním uzavrel tak, že viacmennej súhlasil s diagnózami, ktoré stanovila p.
doktorka P. a doktor B., dietetická chyba po zjedení kapusty, pri vyšetrení žalobcu by postupoval
obdobne a ak by sa cítil dobre nemal by problém s tým, aby na dovolenku vycestoval. Diagnóza,

ktorá bola stanovená 1.5. 2015 pri operácii je iného charakteru, sú to dve rozdielne chorobné jednotky,
pokiaľ by mal pacient ileózny stav už 29.5. nebol by schopný vycestovať, subileózny stav je pracovná
diagnóza, sa môže upraviť aj spontánne. Znalec Labaš trval na tom, že už pred vycestovaním šlo
u žalobcu o počiatočný ileus, ktorý bol jednoducho zle diagnostikovaný, a bolesti boli len potlačené
medikamentóznou liečbou, čo spomalilo jeho nástup, šlo preto podľa znalca Labaša o úplne zlý postup,

kde by v žiadnom prípade neodporučil vycestovať žalobcovi ale by ho ihneď hospitalizoval. Obaja znalci
sa zhodli, že diagnóza ileiózny stav resp. subileiózny stav sú diagnózy učebnicové, že nie je možné ich
posúdiť len zo snímkov RTG ale len komplexne po klinickom vyšetrení pacienta. Podľa znalca Labaša
RTG snímky, ukazujú jednoznačne príznaky rozvíjajúcej sa črevnej nepriechodnosti, na druhej strane
pripustil, že hladinky na RTG sa môžu vyskytnúť i pri gastroenteritíde a i keby tam bola len rozvíjajúca

sa gastroenteritída, žalobca by predsa nemal cestovať do zahraničia, trval na tom, že ileus sa začal
vyvíjať už pred vycestovaním, to že obaja vyšetrujúci lekári dospeli k inému záveru si vysvetliť nevie
ale stáva sa to bežne. Znalec Mihálik, konštatoval, že i ak by vychádzal z názoru znalca Labaša, že
črevo žalobcu malo byť stlačené resp. pritlačené, teda teoreticky mohlo sa tento stav vyvíjať 50 rokov
(od operácie apendixu), bolo by ťažké vyhodnotiť , či sa jednalo o pritlačené črevo, ktoré žalobcovi

spôsobilo pnutie,anáslednesamuprilepšilo,alebotobolsyndrómpozjedeníkapusty,tožebolrizikový,
lebo je po operácii slepého čreva, je jasné, napriek tomu je ťažko spraviť klinický záver ak pacienta
osobne nevyšetril o pritlačení čreva už 29.05.2015 len zo snímky RTG, resp. presne určiť kedy k tomuto
pritlačeniu došlo, lebo k tomu reálne mohlo dôjsť až 01.05.2015. Pacientov so syndrómom dráždivého
čreva nie je možné všetkých ihneď hospitalizovať, ak ich ťažkosti po infúznej liečbe neustúpia a stav sa

dramaticky zhorší pristupuje sa k tejto možnosti, čo nebol prípad žalobcu.

26. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

27. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.28. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

29. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

30. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.22.

31. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

33. Podľa § 137 CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti ,b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nieje potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

34. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len "OS"), každý spotrebiteľ

má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

35. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

36. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

37.Podľa§415OZ,Každýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

38. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

39. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

40. Podľa § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného

odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

41. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

42.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

43.Podľa§3ods.1NariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Zb.vzneníúčinnompo31.januára
2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.44. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 16.06.2015 bola 0,05 %, výška úrokov
z omeškania je preto 5,05%.

45. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený
nárok má základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na poskytnutie poistného plnenia v zmysle medzi
žalobcom a žalovaným 1/ dojednanej poistnej zmluvy z titulu poistnej udalosti, ktorá nastala v zahraničí,
preto žalobca v konaní má postavenie spotrebiteľa.

46. Ako prvé sa zaberal súd otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, kde vyhodnotil, že
nakoľko nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy, na základe ktorej si žalobca uplatňuje oba svoje
nároky nie je nositeľom právnej povinnosti v tomto spore. Tvrdenia žalobcu , že žalovaný 2/ mal
svojvoľne zmeniť podmienky cestovného poistenia jednak nemajú žiaden vplyv na záver, že žalovaný
2/ nie je účastníkom zmluvného vzťahu , rovnako však neboli ani preukázane, žalobca podpísal poistnú
zmluvu dobrovoľne, bez nátlaku, svojím podpisom na zmluve potvrdili že sa s jej obsahom oboznámil

a to i vrátane VPP CPPK-TA, to že žalobcovi bol žalovaným 2/ doručený list v ktorom mu oznamuje ,
že k zmene poistenia nemusí pristúpiť, žalobca potvrdil v rámci svojho výsluchu na pojednávaní.
Z uvedených dôvodov súd námietke žalovaného 2/ o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie
vyhodnotil ako dôvodnú a žalobu voči žalovanému 2/ zamietol ( výrok I).

47. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vyslovenie neplatnosti ustanovenia všeobecných poistných
podmienok súd konštatuje, že u žalobcu v postavení spotrebiteľa existuje naliehavý právny záujem na
určení neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve vyplývajúci exlege z § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2019, sp. zn.
1Cdo/235/2017).

48. K otázke žalobcom tvrdenej neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky uvedenej v VPP
CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm. a) v časti označenej ako výluky poistenia má súd za to,
že dojednanie, že výluku z poistenia predstavujú liečené náklady keď liečebná starostlivosť súvisí
s ochorením resp. úrazom ktoré existovali po dobu 12 predchádzajúcich mesiacov pred začiatkom

cesty poisteného, prípadne s komplikáciami, ktoré sa vyskytnú pri liečbe ochorení a úrazov, ktoré
nie sú zahrnuté do tohto poistenia, nemožno považovať ani za neprijateľné ,ani za netransparentné
a teda ani za neplatné. Ustanovenie ako také je zaradené v osobitnej časti VPP CPPK-TA, je
prehľadné a jasné a z jeho obsahu je možné zreteľne pochopiť jeho následky. Je pravdou, že nejde o
individuálne dojednané ustanovenie, ktorého obsah mal možnosť žalobca ovplyvniť, minimálne mal však

možnosť, napokon sám svojim podpisom na poistnej zmluve potvrdil, že sa s prílohou k poistnej zmluve
oboznámil a súhlasil s ňou bez výhrad, takto koncipovanú zmluvu, pokiaľ sa mu podmienky výluky
zdali nevýhodné nepodpísať. Námietky žalobcu ohľadne toho, že takéto zmluvné podmienky mu boli
svojvoľne zmenené žalovaným 2/ neboli v konaní preukázané, súd ich preto vyhodnotil ako nedôvodné,
pričom je potrebné podotknúť, že od priemerne rozumného človeka je možné očakávať , že pred

podpisomzmluvysitútoaspoňprečíta,atominimálnevrozsahu,ktorýsatýkamožnejvýlukyzpoistenia.
To, že žalobca tak pravdepodobne neučinil, resp. sa spoliehal, že oproti pôvodne dojednanej zmluve
nedošlo k žiadnej zmene nie je dôvodom na vyhlásenie výluky z poistenia za neprijateľné a neplatné, a
to preto, že ide o štandardnú podmienku ktorú ma v zmluvách každá komerčná spoločnosť poskytujúca
cestovné poistenie k platobným kartám (napr. Kooperativa, AXA, ČSOB), taktiež preto, že výluka z

poistenia je podmienkou hlavného predmetu plnenia preto v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS z
5.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa kontroluje len je transparentnosť,
podmienku transparentnosti napadnutá zmluvná podmienka podľa súdu z vyššie uvedených dôvodov
spĺňa. ( pozri rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č. C-96/14 Van Hove). Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany

hrubú nerovnováhu. Súd však nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by predmetný článok Všeobecných
poistných podmienok vyvolával hrubú nerovnováhu v neprospech žalobcu. Rovnako súd nemá za to,
že ide o neurčitú zmluvnú podmienku alebo podmienku, ktorá by bola v rozpore s účelom zákona
(o poistných zmluvách). Vo výroku III, súd preto zamietol žalobu v časti nároku žalobcu na určenie
neplatnosti zmluvnej podmienky. Nad rámec súd poznamenáva, že i keď dojednanú výluku z poistenie

nepovažuje za neplatnú, toto ustanovenie poistnej zmluvy by malo byť vykladané v zmysle ust §
54 ods. 2 OZ teda spôsobom, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Priemerný spotrebiteľ nevie
vyhodnotiť mieru rizika spojeného s akýmkoľvek vyšetrením pred vycestovaním a jeho dopady na
prípadnú aplikáciu výluky z poistenia, čo má zrejmý dopad i na vyhodnocovanie jeho povinnostidodržiavať všeobecnú prevenčnú povinnosť, preto výluky by mali štandardne byť vykladané tak, pokiaľ
toto nevyplýva jednoznačne z ich obsahu, že to, či liečebné náklady resp. liečebná starostlivosť súvisí
s ochorením resp. úrazom ktoré existovali pred vycestovaním, majú sa odvíjať striktne od odporúčaní

resp. povolenia vycestovať ošetrujúcim lekárov. V prípade žalobcu bolo mu povolenie na vycestovanie
oboma ošetrujúci lekármi dané, pred odletom a následne o deň po ňom sa cítil úplne bez problémov
preto nemal dôvod sa domnievať , žeby jeho zdravotný stav mohol do budúcna predstavovať možné
riziko prípadnej výluky z poistenia, resp. bol takej povahy aby na dovolenku nenastúpil.

49. Medzi stranami sporu zostalo po vyriešení námietky žalobcu 2/ ako i otázky žalobcom tvrdenej
existencie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v dojednanej zmluve sporné, či žalovaný1/ dôvodne
pristúpil k uplatneniu výluky na prípad žalobcu v zmysle VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm.
a) a žalobcovi poistné plnenie z tohto dôvodu nepriznal. Nebolo sporné, že žalobca 29.04.2015, teda
deň pred odletom na dovolenku dostal pichľavé bolesti brucha a podstúpil vyšetrenie, kde ošetrujúci
lekár internista a chirurg jeho stav uzavreli ako začínajúcu gastroenteritída, nasadili mu infúznu a

medikamentóznu liečbu a odporučili mu, v prípade, že jeho bolesti ustúpia vycestovať. Dňa 01.05.2015
dostal žalobca už v zahraničí silné kŕčovité bolesti brucha, ktoré popisoval ako iné ako tie pre ktoré
navštívil lekárov v Bratislave , následne bol akútne operovaný s diagnózou ileus. Nebolo sporné, že
dňa 01.05.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla žalobcovi škoda. Žalovaný 1/ sa v konaní
snažil preukázať, že zdravotné problémy žalobcu začali už pred odletom, len boli ošetrujúcimi lekármi zle

diagnostikované, a teda že jeho ošetrenie v Egypte súviselo s zdravotnými problémami pred nástupom
na dovolenku , pričom v zahraničí došlo len k ich zhoršeniu.

50. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že
žaloba je čiastočne dôvodná. Žalovaný 1/ pri odôvodní výluky z poistenia vychádzal zo svojho interného

posúdenialekárskychsprávžalobcupodľaktorýchpredodletomtrpeldyspepsiou-tráviaceťažkostiabol
mu zistený subileózny stav na snímke RTG brucha. S postupom žalovaného sa však súd nestotožňuje.
Z lekárskych správ, na ktoré sa žalovaný 1/ odvolával jednoznačne nevyplýva, že bolesti žalobcu a ich
ošetrenie pred odletom mali súvis s ošetrením žalobcu v zahraničí, kde mu bol diagnostikovaný ileus
teda úplnú obštrukcia čriev.

51. V konaní nebolo sporné, že 29.05.2015 vo večerných hodinách pred odletom, sa žalobca dostavil
s pichľavými bolesťami brucha na vyšetrenie, s tým že ho komplexne vyšetrila internistka i chirurg a
zhodne stanovili u žalobcu zistený bolestivý brušný syndróm na podklade počínajúcej gastroenteritídy
s najväčšou pravdepodobnosťou po diétnej chybe po konzumácii kapusty, ktorý mal veľmi priaznivý

klinický priebeh tráviace ťažkosti , začínajúca gastroenteritída. Obaja ošetrujúci lekári svoj postup
popísali i v rámci svedeckej výpovede, kde najmä chirurg Dolník, popisoval ako prebieha vyšetrenie
a čo všetko pri vyhodnocovaní bolesti žalobcu zobral do úvahy. Vysvetlil, rovnako ako doktorka P.
rozdiel medzi subileóznym a ileóznym stavom a uviedol, že brucho nebolo bolestivé ani nafúknuté,
bola tam len drobná citlivosť, počúval funkčnosť čreva fonendoskopom, kde tieto zvuky su iné pri

subileóznom a iné pri ileóznom stave, kedy ma pacient také bolesti, že mu nepomôže ani infúzia ,
samotná pichľavá bolesť brucha ktorú svedok diagnostikoval mohla podľa neho mať pôvod v infekcii,
obaja lekári diagnózu subileózneho stavu 29.05.2015 u žalobcu na základe jeho klinického vyšetrenia
vylúčili. Lekári i znalci sa zhodli i na tom, že suileózny stav resp. ileózny stav sú takzvané
pracovné ,učebnicové diagnózy, samotný subileozny stav môže byť konštatovaný i pri bežnej zápche,

infekcii čreva má prechodný charakter, časom môže ustúpiť a nemusí byť predzvesťou stavu ileózneho,
teda úplnej črevnej nepriechodnosti. Znalec Mihálik vo svojom znaleckom posudku uvádza, že obaja
ošetrujúci lekári, správne vyhodnotili klinický nález žalobcu dňa 29.4.2015, (teda sa jasne vyjadril, že
ich diagnostika bola správna) pretože o diagnóze pacienta rozhoduje v prvom rade jeho anamnéza,
vývoj a priebeh jeho zdravotných problémov a najmä klinické vyšetrenie , určite nie UZ obraz alebo

RTG obraz, ktoré ako morfologické nálezy nemôžu samotné v žiadnom prípade viesť k stanoveniu
klinickej diagnózy. Tiež uvádza, že dňa 29.4.2015 bol u žalobcu zistený bolestivý brušný syndróm na
podklade počínajúcej gastroenteritídy s najväčšou pravdepodobnosťou po diétnej chybe po konzumácii
kapusty, ktorý mal veľmi priaznivý klinický priebeh, dobre zareagoval na spasmoanalgetickú liečbu a
jeho príznaky rýchlo odzneli. Dňa 1.5.2015 dostal poobede žalobca brušné bolesti, ako sám uviedol,

iného charakteru, boli kŕčovité a intenzívne, (teda nie pichľavé ako v Bratislave) preto musel rýchlo
vyhľadať lekársku pomoc. Svedčili pre vznik a rozvoj ileózneho stavu, čo sa aj potvrdilo po prijatí do
egyptskej nemocnice PortGhalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Ide teda o dve klinicky rozdielne
chorobné jednotky. V prvom prípade išlo o bolesti brucha na podklade gastroenteritídy pravdepodobnepo diétnej chybe a po zjedení kapusty. Jej priebeh býva často benígny, t.j. po sprísnení diéty a po
spasmoanalgetikách môžu klinické príznaky črevného dyskomfortu ustúpiť do niekoľkých hodín, ako
tomu bolo aj u žalobcu. Klinický rozvoj ileózneho stavu, t.j črevnej nepriechodnosti býva naproti tomu

oveľa dramatickejší, nástup bolestí a nafúknutia brucha je zväčša veľmi rýchly v priebehu niekoľkých
desiatok minút, postihnutý opakovane zvracia, cíti sa slabý, malátny, bolesti sa stupňujú, spravidla
nereagujú promptne na analgetickú liečbu, pacient odmieta potravu, snaží sa čím skôr vyhľadať lekársku
pomoc. Vyšetrenie dvoch lekárov internistky A.. A. P. a chirurga A.. O. B. dňa 29.4.2019 nekonštatovalo
subileózny až ileózny stav, čo je vážna diagnóza a vyžaduje okamžitý príjem postihnutého na chirurgické

oddelenie, intenzívnu, spočiatku konzervatívnu liečbu. Pri nezlepšení klinického stavu, resp. dokončení
diagnostiky napr. urgetne vykonaným CT vyšetrením brucha v priebehu maximálne 2-3 hodín je
indikovaná akútna operačná revízia, ako tomu bolu u žalobcu pri jeho hospitalizácii dňa 1.5.2015 v
nemocnici PortGhalib Hospital v Marsa-Alam v Egypte. Na základe vyššie uvedených faktov konštatoval,
že zdravotné problémy, v súvislosti s ktorými bol žalobca dňa 29.04,2015 vyšetrený v NOÚ, nesúvisia
so zdravotnými problémami, v dôsledku ktorých bol žalobca dňa 01.05.2015 operovaný.

52. Žalovaný 1/ sa so závermi znalca ošetrujúcich lekárov i znalca Mihálika nestotožňoval, mal za
to, že síce snímku RTG nie je možné vyhodnocovať samostatne ale ak žalobcovi bol v Egypte
diagnostikovaný ileus, ten sa zaiste rozvíjal už pred odletom teda už 29.05.2015, pričom v prípade
žalobcu nemal dramatický priebeh, preto sa prejavil až ťažkosťami v Egypte, pričom prítomnosť ileu v

Egypte predstavuje jasné potvrdenie nesprávnosti diagnostiky pri vyšetrení 29.04.2015, žalovaný 1/ sa
domnieva , že na základe snímky RTG mali ošetrujúci lekári zvážiť hospitalizáciu žalobcu a nepovoliť
mu vycestovať a to ani v prípade, žeby žalovaný 1/ pripustil, že bolesti brucha žalobcu boli podmienené
začínajúcou gastroenteritídou, čo mu mal potvrdiť i Z.. X. S. Z..B. (teda doktor farmácie, č.l.233, bod
34 vyjadrenia žalovaného 1/) ktorý poskytol žalovanému 1/ odborné vyjadrenie (to však nebolo súdu

doručené, a ani vypracované v zmysle návrhu strany podľa § 206 CSP ( "Ak je potrebné posudzovať
skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne
spôsobilej osoby.") z ktorého pri vypracovaní posudku čerpal i MUDr. Labaš, (ten vo svojom posudku
dokonca hovorí, že bol prizvaný A., S., znalec, nie je zrejmé z akého odboru ani kto ho prizval ani či
ide o znalca, okolnosti okolo odborného vyjadrenia s ktorým mal znalec pracovať vyznievajú preto viac

ako zmätočne a nedôveryhodne). V prípade žalovaného 1/ nebol teda dodržaný postup podľa §206
CSP a rovnako nebolo možné vyhodnotiť ani odbornú spôsobilosť, pána X. S., ako doktora farmácie
bez posúdenia, či osoba, ktorá má vyjadrenie vypracovať, je v danej problematike dostatočne odborne
zdatná, a či skúsenosti alebo vedomosti tejto osoby poskytujú záruku správnosti záverov uvedených
v odbornom vyjadrení. Nebolo preto ani účelné brať jeho závery za hodnoverné a prihliadať na ne,

nakoľko nebolo možné z podkladov , ktoré žalovaný 1/ poskytol súdu overiť o akého odborníka v prípade
pána S. ide, nebol účelný ani jeho výsluch, napokon žalovaný 1/ na ňom nakoniec ani netrval a to
ani potom, čo konfrontácia znalcov A. a P. nepriniesla do prípadu nové skutočnosti. Znalec Labaš,
ktorý dospel k úplne odlišným záverom ako znalec ustanovený súdom i žalobcovi ošetrujúci lekári, v
závere znaleckého posudku konštatuje, že všetky diagnostické postupy boli správne ale na základe

vykonanýchvyšetrenísonografia,RTGvstojiaklinickéhovyšetreniaideotypickýpočínajúcisapostupne
sa rozvíjajúci stav črevnej nepriechodnosti, pričom pruh, ktorý postupne zaškrcoval kľučku vznikol po
predchádzajúcej operácii slepého čreva, uzavrel že zdravotné problémy žalobcu jednoznačne vznikli
už pred vycestovaním a v Egypte sa jeho stav len zhoršil a jeho prepuknutie oddialilo užitie liekov na
utíšenie bolesti.

53. Súd mal za preukázané, že žalobca bol pred odletom vyšetrený na pichľavú bolesť brucha, ktorú
ošetrujúca internistka i prizvaný chirurg vyhodnotili po komplexnom vyšetrení, pri ktorom brali v úvahu
i informáciu, že žalobca mal ako dieťa operované slepé črevo, ako počiatočnú gastroenteritídu s tým,
že ak stav žalobcu bude priaznivý nič mu nebráni vycestovať. Obaja vylúčili prítomnosť subileózneho

resp. ileózneho stavu, na ktoré poukazovalo len podporné vyšetrenie RTG, pričom celkový klinický
stav pacienta tejto diagnóze nezodpovedal. Diagnózu stanovenú ošetrujúcimi lekármi nespochybnil ani
znalec Mihálik, ktorý ich celý postup (diagnostiku i navrhovanú liečbu) vyhodnotil ako správny a úplne
štandardný. Bolo taktiež nesporné, že bolesti brucha žalobcu, ktoré nastúpili 01.05.2015, teda deň
po príchode na dovolenku boli iného charakteru, boli kŕčovité a oveľa intenzívnejšie, sám žalobca ich

vyhodnotil na návštevu lekára, i keď pri ťažkostiach v Bratislave by lekára dobrovoľne ani nenavštívil,
keby na tom netrvala manželka. Znalec Mihálik, uzavrel, že v prípade bolestí žalobcu pred vycestovaním
a následne po ňom, ide o dve klinicky rozdielne chorobné jednotky (rovnaký názor mali i obaja ošetrujúci
lekári žalobcu). V prvom prípade išlo o bolesti brucha na podklade gastroenteritídy pravdepodobne podiétnej chybe kedy klinické príznaky črevného dyskomfortu ustúpia zväčša do niekoľkých hodín, ako
tomu bolo aj u žalobcu, naproti tomu bolesti v Egypte, ktorých výsledkom bola diagnóza ileus teda
črevná nepriechodnosť, nastúpili náhle, pričom vysvetlil, že to vplýva z operačného nálezu nakoľko po

odstránení škrtiaceho pruhu sa podarilo operatérovi prikladaním teplých vlhkých rúšok oživiť priškrtenú
kľučku tenkého čreva. Z tohto jednoznačne vyplýva, že kľučka tenkého čreva nemohla byť priškrtená
viac ako 4-6 hodín, pretože pri jej dlhšej strangulácii / priškrtení / by došlo v dôsledku ischémie /
neprekrvenia / k jej odumretiu - k nekróze. Kľučka by mala tmavofialovú až hnedočiernu farbu alebo
by mohla byť už prasknutá a jej vyliaty obsah by spôsobil závažnú komplikáciu - zápal pobrušnice.

Musela by byť preto resekovaná /odstránená/, čo by viedlo jednak k predĺženiu operácie a jednak k
dlhšiemu liečeniu v pooperačnom období. Zo znaleckého posudku doktora Labaša naopak nevyplýva
jeho tvrdenie o jednoznačnom súvise ťažkostí žalobcu pred odletom s ťažkosťami po odlete. Z jeho
záverov nie je možné odvodiť, na základe čoho dospel k záveru, že prípadná črevná nepriechodnosť
mala u žalobcu nastať už 29.05.2015 resp. dokonca skôr no mala len pomalý priebeh, a vyústila do
nepriechodnosti úplnej ,nakoľko k tejto otázke sa vôbec nevyjadril, len odkázal na odborné vyjadrenie

bližšie neurčenej osoby pána X. S. s ktorým sa plne stotožnil. Taktiež jeho posudok nepreukazuje
jednoznačný záver , žeby podporný snímok RTG ktorý posudzovali ošetrujúci lekári mal napovedať, že
u žalobcu začína črevná nepriechodnosť, ktorá mala následne vyústiť v úplnú črevnú nepriechodnosť,
keď síce konštatoval, že natívna snímka v stoji urobená 29.04.2015 o 21,01 hod. konštatuje, že voľný
vzduch nie je prítomný, zvýšená plynová črevná náplň v kľučkách tenkého čreva šírky do 30mm s

prítomnými hladinkami a nález zodpovedá RTG obrazu subileózneho stavu), hrubé črevo vyplnené
tvrdou stolicou, na druhej strane pripúšťa, že nález hladiniek na RTG sa vyskytuje i v prípade začínajúcej
gastroenteritídy, ktorú však úplne vylúčil aj napriek tomu, že žalobcu nemal možnosť klinicky vyšetriť
s tým, že žalobca nemal podľa neho jej prejav lebo netrpel známkami infekcie, aj napriek tomu
že laboratórne vyšetrenie leukocytov žalobcu bolo jediné pozitívne (čo vyplýva zo správy lekárky P. i

znaleckého posudku znalca Mihálika) s odôvodnením, že pacient nemal hnačku, čo je sprievodným
javomgastroenteritídy,pričomipričiastočnomupchatíčrievmôžemaťpacienthnačku,resp.prineúplnej
nepriechodnosti môže i zvracať teda mať podobné symptómy. Taktiež k možnej gastroenteritíde v rámci
konfrontácie znalcov len úsmevne podotkol, že neviem čo je diétna chyba, a že jesť kapustu už staré
babky vedia, že z nej nafukuje, že o diétnu chybu nemohlo predsa u žalobcu dôjsť a to aj napriek tomu,

že nevedel čo, kedy v akom množstve a akej kvalite žalobca zjedol. Z posudku tiež nevyplýva, aký
vplyv má podanie liekov na utíšenie bolesti v prípade začínajúcej črevnej nepriechodnosti a v prípade
gastroenteritídy, keď síce nie je sporné, že tieto žalobca užil, nie je však jasné koľko mohli u žalobcu
účinkovať, resp. či ich užitie bolo schopné dlhodobo teda nie na pár hodín, ak by skutočne u neho začínal
ileózny stav už pred vycestovaním umožniť mu prežiť úplne bez príznakov a bolesti absolvovať leteckú

prepravu, zmenu tlaku a následne zmenu klimatického podnebia v zahraničí. Posudok znalca Labaša
podľa súdu jednoznačne nepreukazuje kauzálny súvis zdravotných ťažkosti žalobcu ktoré mal pred
odletom s ťažkosťami ktoré nastali na dovolenke, rovnako ani to, že diagnostika ošetrujúcich lekárov
doktora Dolníka a doktorky P. boli nesprávne. Ak sám znalec Labaš pripúšťa, že je úplne bežné, že viac
lekárov má na posúdenie zdravotného stavu pacienta rôzne názory, súd sa priklonil k záverom dvoch

ošetrujúcich lekárov, ktorí ako jediní mali možnosť žalobcu vyšetriť komplexne , vytvoriť si úplný obraz
o jeho stave anamnéze, vývoji a priebehu jeho zdravotných problémov a najmä mohli realizovať jeho
klinické vyšetrenie, ktorého správnosť bola odobrená znalcom Mihálikom.

54. Námietky strán sporu ohľadne znalca Labaša , ktorý podľa žalobcu je neschválne známy

vypracovaním kontroverzného posudku v prípade G. A., podľa ktorého si mala spôsobiť zranenia sama,
pričom následne sa ukázalo že tento posudok bol absolútne nesprávny, ako i námietku žalovaného
1/, že žalobca sa nenechal vyšetriť na obdobnom pracovisku úrazovej chirurgie, tieto vyhodnotil súd
ako nedôvodné. Obaja vyšetrujúci lekári majú atestácie v príslušných odboroch pričom pracujú na
renomovanom pracovisku, preto na znevažovanie ich odbornej kredibility zo strany žalovaného 1/, či

ním osloveného znalca pána Labaša, nebolo na mieste.

55. Súd mal za to, že žalovanému 1/ sa v konaní nepodarilo preukázať, že zdravotné ťažkosti žalobcu
( pichľavá bolesť brucha s ktorou prišiel na vyšetrenie pred odletom) mali priamy kauzálny súvis s

kŕčovitou bolesťou brucha (a následnou operáciou žalobcu v zahraničí), čím žalovaný 1/ neuniesol
dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že výluku z poistenia uplatnil voči žalobcovi dôvodne, čiže neboli
splnené podmienky na použitie výluky z poistenia podľa VPP CPPK-TA oddiel II, čl.17, časť 2, písm.
a). Žalobca v stanovil výšku požadovaného poistného plnenia na sumu 6004,25 Eur. Žalobca túto sumunenamietal. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na použitie výluky
z poistenia, zaviazal žalovaného1/ na poskytnutie, teda zaplatenie poistného plnenia žalobcovi v sume
6004,25 Eur, výška žalobcom vyplatených liečebných nákladov nebola sporná.

56. Žalobca sa domáhal i úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uplatnenej istiny domáhal
odo dňa 12.05.2015 do zaplatenia. Ustanovenie § 797 ods. 3 OZ určuje splatnosť plnenia poistiteľa v
prípade poistnej udalosti. Plnenie poistiteľa závisí od rozsahu následkov vyvolaných poistnou udalosťou,
pričom poistiteľ musí vyšetriť v akom rozsahu má plniť. Splatnosť plnenia poisťovne závisí od skončenia

vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť. V tomto konkrétnom prípade skončil žalovaný 1/ vyšetrenie vlastnej
povinnosti plniť v deň oznámenia, že poistné plnenie neposkytne, tzn. 01.06.2015. Nasledujúcim dňom,
mu začala plynúť 15 dňová lehota splatnosti poistného plnenia, keďže v zmysle citovaného ustanovenia
je plnenie splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Do omeškania s poskytnutím poistného plnenia sa teda žalovaný dostal dňa
17.06.2015. S poukazom na uvedené priznal súd žalobcovi úrok z omeškania v ním uplatnenej výške

podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Zb. od 17.06.2015 do zaplatenia a vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z
omeškania (od 12.05.2012) súd žalobu zamietol.

57. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví , že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

61.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

63. Podľa článku 4 ods. 2 CSP, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec
podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej
spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie

procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax
najvyšších súdnych autorít.

64. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

65. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

66. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia

§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný 2/ bol v konaní plne úspešný,
nakoľko mu však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu tieto nepriznal ( výrok IV.). Žalobca
i žalovaný 1/ boli obaja úspešní čiastočne, žalobca v časti v ktorej sa domáha zaplatenia poistného
plnenia vrátane príslušenstva , žalovaný v časti určenia neplatnosti zmluvného dojednania, preto súd
vyslovil v zmysle § 255 ods. 2 CSP vo výroku V. rozsudku, že tieto strany sporu nemajú právo na

náhradu trov konania.67. Na pojednávaní 24.01.2020 sa zúčastnili obaja znalci (MUDr. Labaš a MUDr. Mihálik), ktorým
znalečné za účasť na pojednávaní bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní
vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

68. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého
malštátpodľavýsledkovkonaniaprotiúčastníkomprávonanáhradutrovkonania,ktoréplatil.Občiansky
súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok,
zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o

trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo
výroku IV. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči rovnako úspešným žalobcovi a
žalovanému 1/, a to podľa rozsahu ich neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 50%.

69. O výške náhrady trov konania strán sporu ako aj o výške náhrady trov konania štátu bude rozhodnuté
v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Bratislava I.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995

Z.z.).