Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 2, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/114/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120210229
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:6120210229.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech

RepublicandSlovakia,a.s.,IČ:64948242,sosídlomŽeletavská1525/1,14092Praha4-Michle,Česká
republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava- Staré mesto, IČO: 47 251
336, právne zastúpeného Nosko&Partners s.r.o., IČO: 36 860 107, so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03
Bratislava - Staré Mesto, proti žalovaným: 1/ S. Q., I.. X.X.XXXX, Z. XXX XX Y., M. XXX/XX F. X/ E. Q.,
I.. XX.XX.XXXX, Z. XXX XX Y., M. XXX/XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Martin Staroň, advokát so
sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o zaplatenie 4.479,56 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 11.01.2020 domáhal voči žalovaným
v 1. a 2. rade zaplatenia sumy vo výške 4.479, 56 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 4479,56 Eur od 22.11.2019 do zaplatenia.

1.1 Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.03.2017, č.k.

29C/19/2016-284, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.11.2018, č.k.
2Co/99/2017-351, bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť vlastníkom bytov sumu vo výške 1.598,81
Eur, sumu vo výške 2.141,54 Eur s prísl.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
03.12.2018. Povinnosť žalobcovi uhradiť vyššie uvedené plnenia bola uložená v dôsledku skutočnosti,
že žalobca prijal plnenie z výkonu záložného práva predajom bytu vo vlastníctve žalovaných, hoci podľa
rozsudku nebol prednostným záložným veriteľom, ale toto postavenie mali vlastníci bytov na základe
zákonného záložného práva podľa ustanovenia § 15 zák. č. 182/1993 Z.z.. V súlade s uvedeným

rozsudkom žalobca uhradil v prospech vlastníkov bytov sumu v celkovej výške 4.479,56 Eur, pričom
úhradou tejto sumy došlo k poníženiu dlhu žalovaných voči vlastníkom bytov. Vychádzajúc z uvedených
skutočností je daný nárok žalobcu voči žalovaným na zaplatenie žalovanej sumy, keďže žalobca plnil
dlh voči vlastníkom bytov za žalovaných. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 30.05.2018
bol vyhlásený konkurz na majetok žalovaného v 1. rade. Následne oznámením zo dňa 17.10.2018
zverejnenom v Obchodnom vestníku sa konkurz na majetok žalovaného v 1. rade skončil. Uznesením
OkresnéhosúduPrešovzodňa28.05.2018bolvyhlásenýkonkurznamajetokžalovanej2.rade,ktorésa

taktiež skončilo. Žalobca týmto poukázal na to, že žalovaná pohľadávka žalobcu vznikla až po tom ako
došlo k oddlženiu žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade. Dňa 05.11.2019 zaslal žalobca žalovaným
poslednú výzvu pred podaním žaloby.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz dňa 27.04.2020, sp.zn. 4Up/60/2020, ktorým
žalovanýchv1.a2.radezaviazalnazaplatenieistinyvovýške4.479,56Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 4.479,56 Eur od 22.11.2019 do zaplatenia a na nahradenie trov konania.

3. Proti vyššie uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaní včas odpor, dôsledku čoho sa platobný
rozkaz zo zákona zrušil a vec bola postúpená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

3.1 Žalovaní v 1. a 2. rade v odpore uviedli, že boli vlastníkmi bytu, na, ktorom viazlo záložné

právo bytového družstva Prešov. Rozsudkom Okresného súdu Prešov konaní vedenom pod sp.zn.
28C/35/2013 boli žalovaní zaviazaní na zaplatenie sumy 1.598,81 Eur s prísl. z dôvodu nevykonaných
úhrad preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a plnení spojených s užívaním bytu. Následne
v roku 2015 došlo k dražbe bytu, kde navrhovateľom dražby bol žalobca, pričom vydražením tejto
nehnuteľnosti bola dosiahnutá cena 33.050,- Eur, pričom z výťažku nebola uspokojená pohľadávka
BytovéhodružstvaPrešovzabezpečenázáložnýmprávom.Následnevsúdnomkonaníbolorozhodnuté,

že pohľadávka bytového družstva mala byť uspokojená z výťažku z dražby a preto súd zaviazal
žalobcu na uhradenie nedoplatkov žalovaných voči Bytovému družstvu Prešov. Po tom, čo bol na
žalovaného vyhlásený konkurz jedným z prihlásených veriteľov do konkurzného konania bolo aj Bytové
družstvo Prešov a vlastníci jednotlivých bytov. Uznesením Okresného súdu Prešov došlo k oddlženiu
žalovaných a teda ich záväzok voči bytovému družstvu zanikol. Zánikom záväzku žalovaných voči

veriteľovi (bytovému družstvu a jednotlivým vlastníkom bytov v bytovom dome) tak neexistuje právny
dôvod na plnenie voči žalobcovi.

4. Žalobca v replike uviedol, že má za to, že voči žalovaným nevznikla pohľadávka z titulu plnenia
pôvodného dlhu žalovaných voči bytovému družstvu, ale až na základe rozsudku Okresného súdu

Prešov zo dňa 22.03.2017, č.k. 29C/19/2016-284, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo
dňa 14.11.2018, č.k. 2Co/99/2017-351, a teda povinnosť žalobcu vznikla až rozhodnutím vo veci samej,
a to bez ohľadu na vznik pôvodnej pohľadávky voči bytovému družstvu. Povinnosť žalobcu plniť za
žalovaných nemohla byť dotknutá oddlžením žalovaných, pretože sa nejednalo o „starý“ dlh, ktorý by bol
býval dotknutý konkurzom a oddlžením žalovaných, ale jedná sa o výlučne o „nový“ dlh žalovaných, ktorý

zostal oddlžením nedotknutý. Oba konkurzy žalovaných boli skončené pred právoplatnosťou rozsudku.
Žalobca sa však nedomáha plnenia z titulu pôvodného dlhu žalovaných voči bytovému družstvu ale z
titulu regresu - vydania bezdôvodného obohatenia, na základe rozsudku vydaného až po oddlžení oboch
žalovaných.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade v duplike uviedli, že ich povinnosť splniť dlh podľa rozsudku vydanom v
konaní vedenom sp.zn. 28C/35/2013 zanikla zrušením konkurzu. Záväzok podľa výroku č. I. rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 29C/19/2016-284, ostal platný len vo vzťahu k žalobcovi, ktorý ostal
zaviazaný sám na zaplatenie sumy 1.598,81 Eur bytovému družstvu, resp. vlastníkom bytov. Solidárny
záväzok žalobcu a žalovaných prestal byť solidárnym záväzkom okamihom zrušenia (skončenia)

konkurzu na majetok žalovaných, nakoľko týmto okamihom dlh žalovaných voči bytovému družstvu
z rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 28C/35/2013-42, zanikol. Pokiaľ teda žalobca uhradil sumu
1.598,81 Eur sám, nemôže žiadať regresnú náhradu od žalovaných ako solidárnych dlžníkov, nakoľko v
čase splnenia tohto dlhu žalobcom bol žalobca jediným dlžníkom a bol povinný splniť tento dlh ako jediný
dlžník, nakoľko žalovaní prestali byť solidárne zaviazaní so žalobcom okamihom zrušenia konkurzu.

Rovnako pokiaľ žalobca uhradil sumu 2.141,41 Eur v zmysle výroku č. II. právoplatného rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 29C/19/2016-284, výlučne on sám, nemôže žiadať regresnú náhradu od
žalovaných ako solidárnych dlžníkov, nakoľko sa jednalo o dlh žalovaných do fondu opráv, údržby a
prevádzky za obdobie rokov 2013 a 2014, ktorý bol riešený v konkurze na majetok žalovaných a preto
v čase splnenia tohto dlhu žalobcom bol žalobca jediným dlžníkom a bol povinný splniť tento dlh ako

dlžník, nakoľko žalovaní prestali byť solidárne zaviazaní so žalobcom okamihu zrušenia konkurzu na
ich majetok. Pokiaľ by sa teoreticky pripustilo, že dlh žalovaných v sume 2.141,41 Eur vznikol až
právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 29C/19/2016-284, t.j. po zrušení konkurzu na
majetok žalovaných, a teda že by šlo o takzvaný nový záväzok po konkurze, pričom rozsudok súdu má
len deklaratórnu povahu, musel by súd aplikovať § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade

nebolo ustanovené a ani účastníkmi dohodnuté, aké sú podiely žalobcu a žalovaných na dlhu v sume
2141,41 Eur s prísl., a preto, ak žalobca uhradil uvedenú sumu s úrokom z omeškania sám, mal by
nárok len na regresnú náhradu vo výške 2/3 zaplateného dlhu, nakoľko podiely všetkých dlžníkov sú vo
vzájomnom pomere rovnaké, a teda žalobca mal sám za seba povinnosť zaplatiť 1/3 zo sumy 2141,41Eur, t.j. sumu 713,80 Eur. Žalovaní by tak boli povinní uhradiť každý po 713,80 Eur, a teda žalobca by
mal nárok na regresnú náhradu vo výške 1.427,60 Eur (2 x 713,80 €).

6. Žalobca v podaní zo dňa 21.01.2021 uviedol, že konkurzy vedené voči žalovaným boli zrušené pre
nemajetnosť a preto s poukazom na ustanovenie § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
(ďalej aj len „ZoKR“) pohľadávky bytového družstva priznané rozsudkami, č.k. 28C/35/2013-42, zo dňa
23.09.2013 a č.k. 29C/19/2016-284, zo dňa 22.03.2017 nezanikli, pričom sa stali jedine nevymáhateľné.
Regresný nárok žalobcu voči žalovaným vznikol až neskôr po ich oddlžení a to dňom kedy žalobca

uhradil sumu 4.479,56 Eur k rukám Bytového družstva Prešov. Žalobca si uplatňuje voči žalovaným
nárok z titulu regresu - vydania bezdôvodného obohatenia, pretože žalobca uhradil k rukám bytového
družstva plnenie za iného, nakoľko úhrady voči bytovému družstvu platí vlastník bytu, v tomto prípade
žalovaní. Žalobca uhradil na účet bytového družstva sumu 2.141,54 Eur spolu s príslušenstvom vo výške
739,21Eur,apreto,akbysamalapripustiťdôvodnosťargumentáciežalovaných,regresnýnárokžalobcu
by tak predstavoval sumu 1.920,50 Eur (2/3 zo sumy 2.880,75 Eur), a nie 1.427,60 Eur.

7. Žalovaný v podaní zo dňa 18.02.2021 okrem iného uviedli aj keby súd pripustil teóriu žalobcu oni
vymáhateľnosti pohľadávky ( nie o jej zániku), tak pohľadávka Bytového družstva Prešov by bola
naďalej vymáhateľná, napríklad od ručiteľa alebo spoludlžníka. Pokiaľ by však ručiteľ alebo spoludlžník
plnil za dlžníka, nemohol by si uplatňovať regresný nárok voči odlišnému dlžníkovi, nakoľko by sa

tým obchádzal ZoKR. Pokiaľ bytové družstvo malo pohľadávku voči žalobcovi a žalovaným ako
solidárnym dlžníkom (spoludlžníkom), pričom pohľadávka sa voči žalovaným stala nevymáhateľnou
oddlžením, nemôže žalobca po jej úhrade bytovému družstvu požadovať regresným nárokom zaplatenie
tejto nevymáhateľnej pohľadávky od žalovaných. Žalovaný dodali, že žalobca nepreukázal žiadnym
spôsobom, že uhradil príslušenstvo vo výške 739,21 Eur. Predložený príkaz na úhradu sumy vo výške

4.479,56 Eur zo dňa 28.12.2018 nie je relevantným dôkazom o úhrade pohľadávky, ale takým to
dôkazom by bol výpis z účtu, ktorý však žalobca nepredložil a neuniesol tak dôkazné bremeno.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok OS Prešov, č.k. 28C/35/2013-42, zo dňa 23.09.2013;
rozsudok OS Prešov, č.k. 29C/19/2016-284, zo dňa 22.03.2017; rozsudok KS v Prešove, č.k.

2Co/99/2017-351, zo dňa 14.11.2018; doložka právoplatnosti a vykonateľnosti; posledná výzva pred
podaním žaloby zo dňa 05.11.2019 s doručenkou; uznesenie OS Prešov, č.k. 2OdK/267/2018-17, zo dňa
28.05.2018; uznesenie OS Prešov, č.k. 2OdK/268/2018-19, zo dňa 30.05.2018; výpisy z Obchodného
vestníka č. 105/2018 a 107/2018; zoznam veriteľov; príkaz na úhradu; oznámenie o zrušení konkurzu),
ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

8.1 Žalovaní ako dlžníci uzavreli so žalobcom zmluvu o úvere, ku ktorej bola uzavretá záložná zmluva
na byt č. XX nachádzajúcom sa na I.Í. M.. W. Č.. XX O. Y. v bytovom dome so súp. č. XXX postavenom
na parc. XXX/XX. Vklad záložného práva bol povolený dňa 28.06.2010.

8.2 Rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 28C/35/2013-42, zo dňa 23.09.2013, právoplatným
dňa 06.11.2013 a vykonateľným dňa 22.11.2013, boli žalovaní ako odporcovia zaviazaní spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi - Bytové družstvo Prešov, Bajkalská 30, 08001 Prešov, IČO: 00 173
665, istinu vo výške 1.598,81 Eur a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 96,- Eur a z trov právneho zastupovania vo výške 285,05 Eur, a to v lehote 15 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V predmetnej právnej veci sa jednalo o zaplatenie nedoplatkov
žalovaných ako vlastníkov bytu č. XX I. I. M.. W. XX O. Y. voči Bytovému družstvu Prešov titulom
neuhradených preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv na plnenia spojené s užívaním bytu a
na správu domu za obdobie od 04/2011 do 03/2013.

8.3 Z dôvodu neplatenia úverových splátok zo zmluvy o úvere uzavretej so žalobcom došlo k
zosplatneniu úveru zo strany žalobcu a následne výkonu záložného práva, pričom dražba nehnuteľnosti
sa konala dňa 26.10.2015. Pri výkone záložného práva bol celý výťažok z predaja predmetného bytu vo
výške 33.050,- Eur použitý na úhradu zosplatneného úveru žalobcu.

8.4 Následne Bytové družstvo Prešov, resp. všetci ostatní vlastníci bytov v bytovom dome na ul. I. M..
W. XX O. Y. podali voči žalobcovi žalobu o zaplatenie 3.740,35 Eur s prísl. a voči žalovaným žalobu o
zaplatenie sumy vo výške 2.141,54 Eur, ktorá bola súdu doručená dňa 22.01.2016, pričom konanie bolo
vedené pod sp.zn. 29C/19/2016.8.5 Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29C/19/2016-284, zo dňa 22.03.2017, bol žalobca (v
uvedenom súdnom konaní ako žalovaný v 3. rade) výrokom č. I. zaviazaný zaplatiť žalobcom v

1. až 56. rade sumu 1.598,81 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že splnením
predmetného záväzku jedným zo žalovaných v 1. a 2. rade na základe rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 28C/35/2013-42 zo dňa 23.09.2013 s dátumom právoplatnosti dňa 06.11.2013 zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Výrokom č. II. Rozsudku Okresného súdu Prešov
č.k. 29C/19/2016-284, zo dňa 22.03.2017, boli žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade zaviazaní spoločne a

nerozdielne zaplatiť Bytovému družstvu Prešov a vlastníkom bytov v bytovom dome so súp č. 719 dlžnú
sumu vo výške 2.141,54 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Dlžná suma vo výške 2.141,54 Eur vznikla titulom nedoplatkov do fondu údržby a prevádzky a opráv za
obdobie od 01.05.2013 do 31.10.2015 spolu s nedoplatkami z vyúčtovania za rok 2013 a za rok 2014.
Rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 29C/19/2016-284, zo dňa 22.03.2017 bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove č.k. 2Co/99/2017-351, zo dňa 14.09.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 03.12.2018.

8.6 Na majetok žalovanej v 2. rade bol vyhlásený dňa 28.05.2018 konkurz uznesením Okresného súdu
Prešov, pričom v Obchodnom vestníku č. 105/2018 bolo toto uznesenie zverejnené dňa 01.06.2018. Zo
zoznamu veriteľov súd zistil, že voči žalovanej v 2. rade uplatnilo v rámci konkurzu pohľadávku Bytové

družstvo Prešov, resp. vlastníci bytového domu so súp. č. XXX zap. Na LV č. XXXX, k.ú. Y..

8.7 Na majetok žalovaného v 1. rade bol vyhlásený dňa 30.05.2018 konkurz uznesením Okresného súdu
Prešov, pričom v Obchodnom vestníku č. 107/2018 bolo toto uznesenie zverejnené dňa 05.06.2018.
Zo zoznamu veriteľov súd zistil, že voči žalovanému v 1. rade uplatnilo v rámci konkurzu pohľadávku

Bytové družstvo Prešov, resp. vlastníci bytového domu so súp. č. XXX zap. Na LV č. XXXX, k.ú. Y..

8.8 Dňa 22.10.2018 bol v Obchodnom vestníku č. 204/2018 uverejnený oznam správcu konkurznej
podstaty o zrušení konkurzu voči žalovanému 1. rade z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje
náklady konkurzu.

8.9 Z príkazu na úhradu zo dňa 28.12.2018 súd zistil, že žalobca poukázal na účet príjemcu - Bytové
družstvo Prešov sumu vo výške 4.479,56 Eur.

8.10 Dňa 15.10.2019 bol v Obchodnom vestníku č. 199/2019 uverejnený oznam správcu konkurznej

podstaty o zrušení konkurzu voči žalovanej v 2. rade z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu.

9. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1 veta prvá OZ, Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou

dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

Podľa § 151ma OZ, Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z ostatných
záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným
veriteľomvykonávajúcimzáložnéprávopodľaodseku6,jevčasevýkonuzáložnéhoprávasplatná,môže

tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj
z výťažku z predaja zálohu.

Podľa § 511 ods. 1 - 3 OZ, Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi

splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie
je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinnýbez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,

je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 OZ, Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju

zamietol. Súd mal za to, že nárok žalobcu nie je dôvodný, čo do samotného základu, keďže žalobca
bol zaviazaný na plnenie voči vlastníkom bytov v bytovom dome so súp. č. XXX, ktoré ale patrilo
samotným žalovaným v 1. a 2. rade, a ktoré získal na základe dražby tým, že si ponechal výťažok z
dražby bytu, teda majetku žalovaných, ktorý sa z podoby nehnuteľnosti pretransformoval na finančnej
formy, a keďže žalobca prednostne nevyplatil iných prednostných záložných veriteľov, z toho dôvodu

došlo k súdnemu konaniu, na zaplatenie pohľadávky prednostných záložných veriteľov bol zaviazaný
rozhodnutím tunajšieho súdu zo dňa 22.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo
dňa 14.09.2018. Žalobca teda na účet Bytového družstva Prešov nepoukázal svoje vlastné prostriedky,
čo by odôvodňovalo uplatnenie nároku titulom regresu resp. bezdôvodného obohatenia, ale prostriedky
žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré neoprávnene zadržiaval, a ktoré bol povinný poukázať prednostným

záložným veriteľom. Zvyšok z výťažku dražby nehnuteľnosti žalovaných si žalobca oprávnene ponechal
na úhradu svojej pohľadávky. V prípade, ak aj žalovaní neuhradili celý svoj dlh, ktorý vznikol na základe
uzavretej zmluvy o úvere, súd nemohol žalobe vyhovieť z toho dôvodu, že žalobca svoj nárok vyplývajúci
z nesplnenia zmluvného záväzku nepreukázal relevantnými dôkazmi. Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody zamietnutia žaloby, sa súd už nezaoberal ďalšími dôvodmi uvádzanými stranami konania.

11. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním si potvrdenia od bytového
družstva o uhradení sumy vo výške 4.479,56 Eur, nakoľko vykonanie uvedeného dôkazu by nemalo
vplyv na rozhodnutie súdu.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku tak, že čo do istiny v plnej miere úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.