Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 16, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320205530
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4320205530.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: M. J., nar. XX.
XX. XXXX, bytom S., X. XXXX/X, proti protistrane: R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. - D.,
zastúpenému Miroslavom Babíkom, bytom Žilina, Legionárska 226/11, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 16. novembra 2020,

č. k. 16C/60/2020-26, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

uložil protistrane povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 100 m s
výnimkou prípadov, keď to bude potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi
verejnej moci. Druhým výrokom poučil protistranu, že môže na súd podať proti navrhovateľke žalobu
o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Tretím výrokom
navrhovateľke voči protistrane nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že
navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeného súdu dňa 13. 11. 2020,

domáhala uloženia povinnosti protistrane nepribližovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 100 m s
výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov
pred orgánmi verejnej moci. Svoj návrh odôvodnila tým, že s R. M. žila od roku 2002 do roku 2006 v
spoločnej domácnosti, do ktorej priviedla aj svoju dcéru U., nar. XX. XX. XXXX. Počas celého spolužitia
bol agresívny a nebezpečný, nútil ju s ním žiť, vyhrážal sa, že zabije dcéru U., ak od neho odíde, pričom
detailne opisoval ako to urobí. Zbraň „devinu“ mal stále na nočnom stolíku a nosil si ju aj do každej

miestnostivdomácnosti,právekdesapohyboval.Zbraňjejopakovaneprikladalkhlave.Počasspolužitia
ju bil po celom tele, kopal, keď oznámila, že od neho odíde, vystrelil na ňu zo zbrane, keď ležala na
posteli. Často ju odviedol v putách do lesa, kde ju bil, keď hovorila že opustí spoločnú domácnosť.
Nemohla chodiť ku svojim rodičom. Podarilo sa jej v dvoch prípadoch od neho ujsť, vždy ju našiel -
vysledoval a pod vyhrážkami usmrtením dcéry alebo vystrieľaním celej rodiny, bola nútená sa vrátiť.
Ukazoval jej fotky dcéry a bývalého manžela, ako si ich tajne fotil na ceste zo školy. V jednom prípade

(po úteku) ju dal sledovať. Na ceste z práce ju odzadu chytil, priložil jej na nos nejakú látku a omámil
ju, pričom sa prebrala vo vozidle s putami na rukách na ceste k nemu. Odvtedy sa ujsť neodvážila.
Keďže držal doma zbrane, veľmi sa bála a zo strachu s ním žila z donútenia. Keď bývali v F. T., v
roku 2006 pred obchodom vystrelil na jednu mladú ženu a za toto konanie bol vzatý do väzby. Prišli
za ňou vtedy policajti a pýtali sa jej na neho, či jej ubližoval. Vypovedala a podrobila sa vyšetreniam
znalcov. Okrem iných trestných činov bol R. M. v roku 2008 obvinený zo zločinu týrania blízkej a zverenej

osoby a odsúdený Okresným súdom v Leviciach v konaní sp. zn. 3T/105/2008 na nepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 11 alebo 14 rokov. Z výkonu trestu bol podľa jej vedomostí podmienečneprepustený. Podmienečne bol na slobode asi jeden mesiac, kedy bol znovu zadržaný a opakovane
odsúdený pravdepodobne v roku 2016 pre ďalšie násilné trestné činy. Mala informácie, že plánoval
jej vraždu a za tým účelom si zaobstaral samopal. V čase jeho podmienečného prepustenia podala

na neho jedna žena trestné oznámenie za napadnutie. V tom období bola vypočutá vyšetrovateľom
z NAKA - národná protizločinecká jednotka západ Nitra a opakovane protistranu zaistili a odsúdili na
nepodmienečný trest odňatia slobody. Z ústavu na výkon trestu odňatia slobody dostala informáciu
30 dní pred jeho prepustením o dátume prepustenia a následne bola informovaná, že protistranu
prepustili z výkonu trestu dňa 05. 11. 2020. V rovnaký deň bola na polícii podať trestné oznámenie

a požiadať políciu o ochranu. Bola vypočutá vo veci ČVS:ORP-640/1-VYS-LV-2020 vyšetrovateľom
mjr. H.. J. X. v prítomnosti vyšetrovateľa Ing. R. Y.. Dôvodila ďalej, že po prepustení protistrany na
slobodu sa jej život zmenil. Nemohla spať, bola unavená, mala bolesti hlavy, triasli sa jej ruky, mala
ťažkosti s prijímaním stravy a depresívne stavy. Keďže je živnostníčkou, R. M. ju môže ľahko nájsť.
Pracovať potrebuje pre svoje živobytie a potrebuje ako slobodný občan viesť normály život. V marci
2020 jej písala SMS bývalá priateľka protistrany, že ho majú podmienečne prepustiť na slobodu a

ona zo strachu konala úplne skratovo a chcela sa otráviť, nasypala si antidepresíva do pohára, ale
napokon to neurobila. Keďže bola v mimoriadne zlom stave vyhľadala aj pomoc u J.. M. a chodila na
psychoterapiu k J.. J. M.. Pod vplyvom nevyspytateľného konania protistrany, strachu o
život svoj a o život dcéry U., má ťažké depresívne stavy. Dlhodobo sa lieči v psychiatrickej ambulancii,
najskôr u J.. R. potom u J.. R. a je nastavená na liečbu. Od prepustenia protistrany dňa 05. 11.

2020 stratila pocit slobody, istoty a bezpečia a má dôvodné obavy o svoje zdravie, o svoj život ako
aj život svojich najbližších. Od prepustenia menovaného vo svojej blízkosti nezaregistrovala, to však
neznamená, že v jej blízkosti nebol. Keď k priblíženiu dôjde, môže byť neskoro. Považovala za potrebné
preventívne predísť možnému kontaktu s týmto človekom a zabezpečiť, aby sa ku nej nepribližoval na
vzdialenosť kratšiu ako 100 m (nakoľko ju ohrozoval a vyhrážal sa jej so zbraňou, je potrebné zabezpečiť

dlhšiu vzdialenosť). Uviedla, že nariadenie povinnému zákaz priblížiť sa k nej, neprimeraným spôsobom
nezasiahne povinného ani neovplyvní významne jeho život. S R. M. nemajú totiž nič spoločné, nemajú
spoločné deti, nevlastnia spolu žiaden majetok, nemajú žiadne finančné či pracovné vzťahy a povinný
tým neutrpí žiadnu neprimeranú ujmu.

2. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm.
h), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2 prvej vety, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1,
§ 336 ods. 1, § 337 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len
„CSP“). Zo zápisnice z výsluchu svedka - poškodenej navrhovateľky na Prezídiu policajného zboru,
národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúra Západ, Nitra zo dňa 01.

04. 2016, mal preukázané, že protistrana jej mala opakovane hovoriť: „moja zlatá, ja za Teba do väzenia
nepôjdem, a keď pôjdem, ja si Ťa nájdem a zabijem Teba, tvoju dcéru a tvoju rodinu“. Počas toho ako
musela chodiť na súd sa jej mal opakovane vyhrážať spôsobom, že keď ho napr. viedli do pojednávacej
miestnosti a išiel okolo nej, výhražne sa na ňu mal pozrieť, pokývať hlavou a ticho povedať „ty ešte
uvidíš“ alebo „veď uvidíš“. Zo správy MUDr. G. R., psychiatra, zo dňa 12. 11. 2020, zistil, že v klinickom

obraze navrhovateľky dominuje neodkloniteľná hypotýmna nálada, značná anxiozita a itrapsychická
tenzia, obavné pocity a pocity strachu. Je nastavená na antidepresíva a vyžaduje nutnú psychiatrickú
starostlivosť. Z rozhodnutia Okresného súdu Levice č. k. 3T/105/2008-379 zo dňa 20. 06. 2011 zistil,
že R. M. bol uznaný vinným a odsúdený, okrem iného, za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1, písmena a), odsek 2 písmena d) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení Zákona č.

650/2005 Z. z. (ďalej v texte len „TZ“) s poukazom na § 138 písmena b) TZ, ktorého sa dopustil voči
navrhovateľke, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v časti výroku o vine dňa 20. 06. 2011. Z
e-mailovej správy zaslanej na žiadosť súdu od vyšetrovateľa J. F. vyplývalo, že navrhovateľka podala
dňa 05. 11. 2020 trestné oznámenie, ktoré je vedené pod sp. zn. ČVS:ORP-640/1-VYS-LV-2020. Z
uznesenia OR PZ v Leviciach, odbor kriminálnej polície ČVS:ORO-640/1-VYS-LV-2020 zo dňa 05. 11.

2020 vyplývalo, že bolo začaté trestné stíhanie za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 2 TZ, prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 1 TZ, útok na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. b), ods. 2 TZ s poukazom na § 138
písm. a) TZ a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) TZ preto, že páchateľ v presne nezistenom čase v januári roku 2016 sa mal vyjadriť

pred svojím spoluväzňom v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou, že
v prípade jeho prepustenia na slobodu fyzicky zlikviduje sudcu Okresného súdu Levice, vyšetrovateľa
OR PZ Levice, ktorý realizoval jeho trestnú vec a v tom čase vo vyšetrovaní bývalú družku poškodenú
navrhovateľku, takým spôsobom, že má k dispozícii nezistenú strelnú zbraň, ktorú si zaobstaral nadoposiaľnezistenommiesteadržínadoposiaľneznámommieste,prostredníctvomktorejsvojevyhrážky
o likvidácii osôb vykoná, pričom dňa 04. 11. 2020 počas výsluchu policajtmi OR PZ Nové Zámky znova
uviedol meno sudcu Okresného súdu Levice, ako i vyšetrovateľa OR PZ Levice, čím u týchto osôb

vyvolal strach o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky likvidáciou ich osoby vykoná, pričom na držbu
zbrane a streliva nemá povolenie v zmysle zákona. Zo zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného,
spísanej na OR PZ v Leviciach, Odbor kriminálne polície zo dňa 05. 11. 2020 z výpovede navrhovateľky
zistil, že protistrana jej vyhrážky hovoril síce ešte keď bol na slobode, ale pamätá si, že jej z väzenia
písal listy, z ktorých tiež nemala dobrý pocit. Strach pociťovala aj preto, že aj keď bol uväznený, nemal

problém s ďalšími vyhrážkami.
3. Vychádzajúc z podaného návrhu, skutkových tvrdení navrhovateľky a predložených listinných
dôkazných prostriedkov dospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pretože mal za osvedčené, že protistrana svojim správaním, sa ako aj závažnosťou
trestného činu, ktorého sa voči navrhovateľke v minulosti dopustila, reálne vyvoláva u navrhovateľky
pretrvávajúcu dôvodnú obavu o jej život a zdravie. V zmysle uvedeného tak podanému návrhu v

celom rozsahu vyhovel. Konštatoval, že nariadením predmetného neodkladného opatrenia pred začatím
konania možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a keďže neuložil navrhovateľke
povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 CSP, poučil protistranu v
zmysle § 337 ods. 1 CSP o možnosti podať žalobu vo veci samej.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v konaní plne
úspešnej navrhovateľke, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu zároveň vyplývalo, že jej
ani žiadne nevznikli, jej ich náhradu proti protistrane nepriznal.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie protistrana domáhajúc sa jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedla, že z VTOS
bol prepustený z dôvodu, ktorý spochybňuje dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Nakazil
sa koronavírusom, ktorý mu spôsobil obojstranný zápal pľúc a jeho zdravotný stav si vyžiadal
uvedenie do umelého spánku v nemocnici. Stále sa doliečuje z postcovidových následkov a výskytu
kardiovaskulárneho ochorenia, a preto nie je schopný bežných aktivít a jeho následky majú chronický

charakter. Uviedol, že je v každom smere odkázaný na pomoc rodinných príslušníkov. Zvýraznil, že
dôvody navrhovateľky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú jej subjektívnym pohľadom. Vyzdvihol,
že vykonal uložený trest, preto neexistuje zákonný dôvod ho dvojnásobne trestať. Mal za to, že
navrhovateľka svoje tvrdenia neverifikovala. Zásah do jeho občianskych práv nariadeným neodkladným
opatrením označil za neadekvátny a nezákonný. Dal do pozornosti, že počas výkonu trestu si uvedomil,

že sa v minulosti dostal do vzťahovej závislosti, ktorú v ňom vytvorili bývalé partnerky svojím emočným
správaním a manipuláciou. Študovaním odbornej literatúry, ako aj pohovormi s ústavným psychológom a
sociálnym pracovníkom ÚVTOS pochopil svoje predchádzajúce rozpoloženie založené na bezhraničnej
ochote pomáhať partnerkám v problémoch. Zdôraznil, že navrhovateľka je pre neho zabudnutou
minulosťou.

6. Navrhovateľka sa k odvolaniu protistrany písomne nevyjadrila.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s
§ 357 písm. d) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je potrebné ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

8. Podľa čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

9. Podľa § 11 zák. č. 40/164 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte len „OZ“), fyzická osoba má

právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.10. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

11. Právo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti všetkým (erga
omnes), t. j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj proti štátu. Jeho obsahom
je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré
sú príkladom uvedené v § 11 OZ. Ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak sú

napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby (napr. fyzická integrita, občianska česť, meno,
podoba človeka, prejavy osobnej povahy a pod.). V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp.
porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením jeho osobnosti ako
celku.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala, alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

15. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1, veta prvá, CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

16. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Integritou v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP sa rozumie z jazykovedného hľadiska celistvosť,
neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej
integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Vo veciach domáceho násilia vrátane ohrozenia telesnej
a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, záznamov polície,
lekárskych správ, oznámenia o priestupku či trestnom čine, podaní v priestupkovom či trestnom

konaní a podobne. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným
ľudským právom, ktoré vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných zmlúv,
ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv,
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné.

18. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo
aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Násilie možno vo všeobecnosti
definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo
skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo

má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, a pod. Násilie znamená
najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu
druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho
osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,

jezdrojombezmocnostiobeteasúčasneprejavomprežívaniamocipáchateľanásilianadsvojouobeťou.
Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou
obeťou,ktorájevtýchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorému
tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo
10/2012 zo dňa 15. 10. 2012). Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce

robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať
fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako
silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formounásilia. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana
zneužije prevahu moci.

19. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, a to uloženia
povinnosti protistrane nepribližovať sa k nej na vzdialenosť kratšiu ako 100 m s výnimkou prípadov,
keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej
moci. Uviedla, že s R. žila v spoločnej domácnosti viac rokov, bol agresívny a nebezpečný od samého
začiatku vzťahu, po celý čas spolužitia bol ku nej násilný, nútil ju s ním žiť, vyhrážal sa, že zabije

dcéru U., ak od neho odíde, pričom detailne opisoval ako to urobí. Vlastnil zbraň a opakovane jej ju
prikladal k hlave. Počas spolužitia ju bil po celom tele, kopal, keď oznámila, že od neho odíde, vystrelil
na ňu zo zbrane, keď ležala na posteli. Často ju odviedol v putách do lesa, kde ju bil, keď hovorila že
odíde. Nemohla chodiť ani ku svojim rodičom. Podarilo sa jej v dvoch prípadoch od neho ujsť, vždy ju
našiel - vysledoval a pod vyhrážkami usmrtením dcéry alebo vystrieľaním celej rodiny, bola nútená sa
vrátiť. Vypovedala a podrobila sa vyšetreniam znalcov. Okrem iných trestných činov bol R. M. v roku

2008 obvinený zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a odsúdený Okresným súdom v Leviciach
v konaní sp. zn. 3T/105/2008 na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z výkonu trestu bol podľa jej
vedomostí podmienečne prepustený. Podmienečne bol na slobode asi jeden mesiac, kedy bol znovu
zadržaný a opakovane odsúdený pravdepodobne v roku 2016 pre ďalšie násilné trestné činy. Mala
informácie, že plánoval jej vraždu a za tým účelom si zaobstaral samopal. V čase jeho podmienečného

prepustenia podala na neho jedna žena trestné oznámenie za napadnutie. V tom období bola vypočutá
vyšetrovateľom z NAKA - národná protizločinecká jednotka západ Nitra a opakovane R. M. zaistili a
odsúdili na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z ústavu na výkon trestu odňatia slobody dostala
informáciu30dnípredjehoprepustenímodátumeprepusteniaanáslednebolainformovaná,žeodporcu
prepustili z výkonu trestu dňa 05. 11. 2020. V rovnaký deň bola na polícii podať trestné oznámenie a

požiadať políciu o ochranu. Bola vypočutá vo veci ČVS:ORP-640/1-VYS-LV-2020 vyšetrovateľom mjr.
JUDr. J. X. v prítomnosti vyšetrovateľa Z.. R. Y.. Dôvodila ďalej, že po prepustení protistrany na slobodu
sa jej život zmenil. Bála sa o svoj život a o život dcéry U. a má ťažké depresívne stavy. Dlhodobo
sa lieči v psychiatrickej ambulancii, najskôr u J.. R. potom u MUDr. R. a je nastavená na liečbu. Od
prepustenia odporcu dňa 05. 11. 2020 stratila pocit slobody, istoty a bezpečia a mala dôvodné obavy o

svoje zdravie, o svoj život ako aj život svojich najbližších. Považovala za potrebné preventívne predísť
možnémukontaktustýmtočlovekomazabezpečiť,abysakunejnepribližovalnavzdialenosťkratšiuako
100 m. Uviedla, že nariadenie povinnému zákaz priblížiť sa k nej, neprimeraným spôsobom nezasiahne
povinného ani neovplyvní významne jeho život, pretože nemajú nič spoločné, nemajú spoločné deti,
nevlastnia spolu žiaden majetok, nemajú žiadne finančné či pracovné vzťahy a povinný tým neutrpí

žiadnu neprimeranú ujmu. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrhu navrhovateľky vyhovel a
neodkladné opatrenie nariadil v navrhovanom znení.

20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava

z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený
zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Vzhľadom
na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený
na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však

neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a
bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je
postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné
opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej

riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi je treba vykladať tak, že
bez tejto úpravy vzťahov súdom, by účastníkovi hrozila ťažko napraviteľná ujma. V sumáre teda, účelom
neodkladnéhoopatreniajetedadočasnezabezpečiťochranuporušenýchaohrozenýchprávúčastníkov,
a to do času definitívnej právnej ochrany a predpokladom jeho nariadenia sú 1/ osvedčenie nároku,
ktorému sa navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti

potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov, alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená,
t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného
neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť
splnené kumulatívne, pričom pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledkutoho sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a či zásah do
práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov.

21. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi,
pričom splnenie tejto povinnosti predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy
základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením,
taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia.

Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jeho dôsledky a zánik je potrebné skúmať z
hľadiska ust. § 324 a nasl. CSP. Naviac neodkladné opatrenie možno nariadiť, len pokiaľ nie sú splnené
podmienkyprekonečnérozhodnutie,pričomsvojeopodstatneniestráca,lenčosúdposkytneporušeným
alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v
súlade s ust. § 325 ods. 1 CSP, alebo v súlade s iným zákonom, napr. Zákonom o rodine.

22. V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu
bezodkladnejúpravypomerovvzmysle§325ods.2písm.h)CSP.Vzmysletohtocitovanéhozákonného
ustanovenia ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody
domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo
bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo

násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie,
zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch
poskytnutáokamžitáaefektívnasúdnaochrana.Ohrozenietelesnejaleboduševnejintegritynavrhovateľ
spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby
(v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne.

Zákaz alebo obmedzenie priblíženia na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných
slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná
integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením
neodkladného opatrenia relevantným spôsobom preukázať.

23. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní riadil
zhora uvedenými zásadami a princípmi, pričom v tomto smere aj v potrebnom rozsahu zistil skutkový
stav veci a vyvodil z neho i správne právne závery. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého uznesenia, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP, sa obmedzuje len
na skonštatovanie jeho správnosti. Odvolací súd zároveň zvýrazňuje, že zmysle ust. § 329 ods. 2

CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. V
tom čase jednoznačne bolo preukázané splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhovanom znení. V prvom rade odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na zistený skutkový stav
súdom prvej inštancie v bodoch 2. až 5. napadnutého uznesenia, ktorý preberá za svoj vlastný, ako i na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a rovnako zastáva názor, že s poukazom

na vyššie citované rozhodnutia a zistené skutkové okolnosti je zrejmé, že súd prvej inštancie s náležitou
starostlivosťou zohľadnil všetky relevantné skutočnosti a konkrétne okolnosti danej veci pri posudzovaní
zákonných predpokladov vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol v súlade s
platnou právnou úpravou.

24. Tak ako už bolo vyššie konštatované, pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je
nevyhnutné, aby násilné správanie protistrany bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané (čo bez riadne
vykonaného dokazovania ani nie je možné), ale postačuje osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia,
ktoré v danom prípade odvolací súd považoval za osvedčené vyššie popísanými listinami. Preto bolo
potrebné prihliadnuť na záujem navrhovateľky a na ochranu jej telesnej a psychickej integrity, nakoľko

preukázala, že v minulosti už došlo k fyzickému a psychickému ataku zo strany protistrany voči jej osobe,
z ktorého konania si nepopierateľne odniesla psychické následky a dôvodnú obavu, že toto konanie sa
zopakuje,prípadne,žedôjdeknaplneniujehohrozby.Odvolacísúdmázato,ženavrhovateľkamáprávo
na ochranu svojej osoby, a to života, zdravia ako aj súkromia a ak navrhovateľka považuje vzhľadom
na osvedčené skutočnosti násilného správania zo strany protistrany, jeho priblíženie za zásah do svojej

vlastnej integrity, ktorá ju ohrozuje a neželá si ho v obave o svoj život a zdravie, ako aj jej dcéry, z dôvodu,
že vzájomný kontakt s protistranou je pre ňu násilného charakteru, je uvedené postačujúce preto, aby
bol vydaný zákaz priblíženia, najmä v situácii, keď už R. M. bol právoplatne odsúdený za zločin týrania
blízkej a zverenej osoby, ktorého sa dopustil voči navrhovateľke. Pre úplnosť odvolací súd dodáva,že určením dlhšej vzdialenosti súdom prvej inštancie, ktorú protistrana nemá prekročiť (menšej ako
100 m), možno jedine dosiahnuť efektívnu ochranu telesnej integrity ohrozenej osoby (navrhovateľky).
Závislýmvýrokombolajvýrokopoučeníodporcuomožnostipodaťžalobuprotinavrhovateľkeonáhradu

škody, resp. inej ujmy, ktorá by prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla. Odporca nevzniesol
odvolacie námietky vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 337 ods. 1, 2 CSP, navyše jeho aplikácia súdom
prvej inštancie v rozhodovanej veci bola právne správna.

25.Zuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancieakovecnesprávnevzmysle

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, vrátane rovnako správneho výroku o trovách prvoinštančného konania.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže v súvislosti s odvolacím konaním jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).