Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoCsp/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717203568
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1717203568.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35
831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Mýtna 48, Bratislava,
proti žalovanej: G.Z. I., Š. X, D., o zaplatenie 770,37 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07.03.2018, č.k. 9Csp/45/2017-42, v spojení s uznesením

zo dňa 21.01.2019, č.k. 9Csp/45/2017-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 21.01.2019, č.k.
9Csp/45/2017-61, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 770,37 eura spolu s úrokom z omeškania 8,15 % ročne zo sumy

770,37 eura od 20.07.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.05.2017 domáhal proti žalovanej
zaplatenia sumy 770,37 eura s príslušenstvom, dôvodiac, že so žalovanou uzavrel zmluvu o pôžičke č.

XXXXXXX (ďalej len „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej jej poskytol sumu 4.819,32 eura (správne
má byť 2.442,07 eura - pozn. odvolacieho súdu), ktorú sa táto zaviazala splácať v mesačných splátkach
v sume á 75,14 eura (správne má byť 73,02 eura - pozn. odvolacieho súdu) po dobu 66 mesiacov.
Žalovaná si svoju povinnosť nesplnila, na základe čoho žalobca dňa 19.07.2014 zmluvu o pôžičke
vypovedal (správne má byť zosplatnil - pozn. odvolacieho súdu) a žalovanú vyzval na zaplatenie dlžných
splátok jednorazovo; z jej strany však k ich úhrade nedošlo. Do dňa podania žaloby žalovaná uhradila

celkovo sumu 2.949,75 eura.

3. Konajúci súd vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca (zrejme mal na mysli právneho predchodcu
žalobcu - pozn. odvolacieho súdu) a žalovaná uzavreli dňa 20.11.2012 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej jej poskytol pôžičku v sume 2.442,07 eura, s úrokom vo výšky 32 % ročne a RPMN 32 %. Žalovaná
sa zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 4.819,32 eura v 66-tich mesačných splátkach v sume

á 73,02 eura. Súčasťou zmluvy o pôžičke boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná pôžičku
čiastočne splatila, a to v sume 2.949,75 eura. Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu o pôžičke
ku dňu 19.07.2014 a žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy, k úhrade ktorej však zo strany žalovanej
nedošlo.

4. Vyhodnotiac vykonané dokazovanie, za súčasnej aplikácie článku 3 ods. 1 až ods. 3, článku 5, článku

6 ods. 1, článku 7 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“), § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1 a ods. 2zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v pôvodnom znení
účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb.

o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z., § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1
až ods. 3, § 53 ods. 1 a ods. 4, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „Obchodný zákonník“), dospel konajúci súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Konštatoval, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z.,

ktorý je vo vzťahu lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,
čo znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú
sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o
záväzkoch. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené vzťah strán sporu posudzoval ako spotrebiteľský,
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Ustálil, že žalovaná uzavrela so žalobcom spotrebiteľskú zmluvu, vopred

formulovanú a pripravenú, bez individuálneho dojednania, ktorú mohla iba ako celok odmietnuť alebo
prijať, bez akejkoľvek možnosti meniť práva a povinnosti zmluvných strán. Žalovaná plnenie zo zmluvy
prevzala a zaviazala sa splácať dlh formou dohodnutou podľa ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, keď
sa zaviazala vrátiť nielen požičanú sumu 2.442,07 eura, ale aj odmenu, tvorenú dohodnutým úrokom a
RPMN vo výške 32 %. Žalovaná porušila svoje povinnosti dlžníka, keď pôžičku prestala splácať, čím sa s

jednotlivými splátkami dostala do omeškania, a preto právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu
celej pôžičky a požadoval zaplatenie jej nesplatenej časti, úroku a úroku z omeškania v celkovej sume
770,37 eura; žalovaná suma podľa žalobcu pritom pozostávala z nezaplatenej istiny a vyčísleného úroku
do vyhlásenia splatnosti úveru. Konajúci súd mal za nepochybné, že žalovaná sa s plnením z úverovej
zmluvy dostala do omeškania, ktoré trvalo odo dňa 20.07.2014, t.j. odo dňa vyhlásenia splatnosti úveru

ako celku, a preto priznal žalobcovi i zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % (vo výroku rozsudku
uviedol 8,15 %) ročne z dlžnej sumy.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Žalovaná v podaní zo dňa 26.03.2018, ktoré podľa obsahu možno považovať za odvolanie, vyjadrila
nesúhlas s rozsudkom konajúceho súdu, dôvodiac, že nemá vedomosť o nesplácaní dohodnutých
splátok, resp. pôžičky. Poukázala na uznesenie Okresného súdu Pezinok (zo dňa 28.08.2017, č.k.

9Csp/45/2017-20 - pozn. odvolacieho súdu), ktorým tento zrušil platobný rozkaz zo dňa 01.08.2017,
č.k. 9Csp/45/2017-14, z dôvodu, že si svoje záväzky voči Consumer Finance Holding, a.s. (právny
predchodca žalobcu) plnila. Priložila tiež fotodokumentáciu o platbách šekom, dodávajúc, že na úhradu
jej ostávajú už len posledné dve splátky.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie (v znení opravného uznesenia), prejednal odvolanie žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak,

ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, nakoľko nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na zmenu.

9. V skúmanej veci bol predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 770,37 eura s

príslušenstvom titulom nesplatenia pôžičky poskytnutej právnym predchodcom žalobcu na základe
zmluvy o pôžičke. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala splácať pôžičku v
sume 2.442,07 eura v pravidelných mesačných splátkach až do celkovej sumy 4.819,32 eura, pričom
z dôvodu porušenia jej povinností pristúpil jeho právny predchodca k zosplatneniu pôžičky ku dňu
19.07.2014. Keďže ku dňu podania žaloby, t.j. ku dňu 19.05.2017 zaplatila žalovaná žalobcovi sumu

2.949,75eura,jejcelkovýdlhpredstavovalsumu770,37eura.Žalobcakuvedenejsumedospelsčítaním
dlžnej istiny 3.528,12 eura a sumy 192 eur ako sumy nákladov na vymáhanie pohľadávky, pričom
od nej odpočítal celkovú sumu úhrad žalovanej 2.949,75 eura, čo malo vyplývať i z predloženého
prehľadu splátok a úhrad (čl. 6). Žalovaná v odvolaní, a rovnako i v odpore proti platobnému rozkazuzo dňa 15.08.2017 (č.l. 16 a nasl.), namietala tvrdenie žalobcu o nesplácaní pôžičky, pričom ako dôkaz
predložilaifotokópiepodacíchlístkovpreukazujúcichúhradusumyá70eurvroku2017a2018(vodpore
proti platobnému rozkazu i v priebehu rokov 2015 až 2017). Žalovaná tak už počas konania na súde

prvej inštancie (a rovnako i v odvolaní) spochybňovala správnosť skutkových tvrdení žalobcu ohľadne
dlžnej sumy, keď uviedla, že titulom vrátenia pôžičky zaplatila žalobcovi viac ako uviedol v žalobe, pričom
na podporu svojich tvrdení predložila fotokópie podacích lístkov; konajúci súd sa procesnou obranou
žalovanej a ňou predloženými listinnými dôkazmi nezaoberal, tieto pri rozhodovaní o veci nijako nezobral
do úvahy, keď do odôvodnenia rozsudku len mechanicky prevzal skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v

žalobe, majúc za to, že tieto sú nesporné, nakoľko žalovaná sa k veci nevyjadrila (žalovaná sa pritom
vyjadrila k veci v odpore proti platobnému rozkazu - pozn. odvolacieho súdu). Z tvrdení žalovanej a
fotokópií ňou predložených podacích lístkov pritom vyplýva, že žalovaná ešte pred podaním žaloby a
pred oznámením žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.08.2017 (č.l. 34) uhradila jeho právnemu
predchodcovi dňa 30.03.2017, 31.03.2017, 16.05.2017, a zrejme i dňa 25.04.2017 sumu á 70 eur, ktoré
platby, vychádzajúc z predloženého prehľadu splátok a úhrad, žalobca pri podaní žaloby nezohľadnil

a nezapočítal ich do celkovej sumy, ktorú titulom vrátenia pôžičky žalovaná zaplatila (2.949,75 eura),
keď poslednou ním započítanou bola platba žalovanej zo dňa 17.03.2017, započítaná dňa 21.03.2017.
Úhrady vykonané žalovanou (minimálne) v označených dňoch mali pritom vplyv na výšku žalovanej
sumy, v ktorej žalobca evidentne zohľadňoval sumár všetkých ňou realizovaných platieb. Pokiaľ konajúci
súd nereflektoval na procesnú obranu žalovanej spochybňujúcu výšku žalovanej (a následne i súdom

prvej inštancie priznanej) istiny, jeho rozhodnutie nemôže vychádzať z náležite a úplne zisteného
skutkového stavu, a preto nemôže byť ani vecne správne.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie opomenul zohľadniť a vyhodnotiť
rozhodné skutočnosti tvrdené žalovanou v rámci procesnej obrany týkajúce sa uplatneného nároku,

podporené i predloženými dôkazmi, pričom tieto mali nepochybne vplyv na posúdenie skutkového stavu
vecianásledneprijatézáveryodôvodnostižalobyžalobcu;týmtoprocesnýmpostupomporušilprocesné
práva žalovanej. Pokiaľ totiž všeobecný súd nereaguje na argumentáciu a nevykoná dôkaz predložený
stranou sporu, hoci tento má preukazovať spornú skutkovú okolnosť, ktorá je pre meritórne posúdenie
žalobného nároku významná, či dokonca rozhodujúca, znemožní tým strane sporu uskutočňovať jej

patriace procesné práva v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nakoľko
uvedené nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1, písm. b) C.s.p. zrušil a v zmysle § 391
ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní
bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle

ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie vec opätovne prejedná so zameraním sa
na skutočnosti, ktoré ostali medzi stranami sporné, zohľadniac pritom tvrdenia a dôkazy žalovanej o
platbách vykonaných za účelom vrátenia pôžičky. Vykonané dokazovanie súd prvej inštancie vyhodnotí
v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p., ustáli skutkový stav potrebný pre rozhodnutie a uvedie
dôvody, pre ktoré prípadne odmietol vykonať navrhované dokazovanie. Závery o skutkových zisteniach

a právnom posúdení veci uvedie v odôvodnení rozsudku spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu §
220 ods. 2 C.s.p. tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie.
Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262
ods. 1, § 396 ods. 3 C.s.p.).

11. Na účely ďalšieho postupu v konaní odvolací súd udáva, že sa možno stotožniť s právnym
názorom konajúceho súdu, že zmluva o pôžičke spĺňala atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, rovnako ako aj zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak nie v zmysle
ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z., ako nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Zmluva o pôžičke
bola uzatvorená dňa 20.11.2012, t.j. v čase, keď nadobudol platnosť a účinnosť zákon č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, a preto je potrebné predmetnú
zmluvu posudzovať z hľadiska ustanovení tohto zákona, vrátane jej obsahových náležitostí (§ 9 ods. 1
a 2 citovaného zákona).

12. Zároveň dáva odvolací súd súdu prvej inštancie do pozornosti, že podľa skutkových tvrdení

uvedených v žalobe právny predchodca žalobcu odôvodňoval žalobou uplatnený nárok tým, že z dôvodu
nesplneniapovinnostižalovanejsplácaťposkytnutúpôžičkuriadneavčas,vyzvalžalovanúlistomzodňa
31.05.2014 k okamžitej úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru, k čomu napokon mal pristúpiť dňa 19.07.2014. Odhliadnuc od toho, že žalobca nepredložil žiadendôkaz preukazujúci oznámenie žalovanej o zosplatnení pôžičky k dátumu 19.07.2014 (čo má vplyv i na
uplatnený úrok z omeškania), javí sa, že možnosť jednorazového zosplatnenia pôžičky (úveru) nebola
v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka dohodnutá v samotnej zmluve o pôžičke, ani vo všeobecných

podmienkach tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).