Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119204236
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119204236.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: mal. A. U., W..

XX.X.XXXX, F. N., R. XXX/XXX, zast. zákonnými zástupcami: 1. C. U., W.. XX.X.XXXX, 2. R. U., W..
XX.XX.XXXX, I. F. N., R. XXX/XXX, právne zastúpená JUDr. Jozefom Elsnerom, advokátom so sídlom v
Lipanoch, Námestie sv. Martina 11, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana
Prešov, IČO: 00610577, so sídlom v Prešove, Hollého 14, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou
GOGA a spol., so sídlom v Košiciach, Žriedlova 3, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 100.000 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodnou žalobou doručenou súdu 01.04.2010 sa žalobkyňa domáhala toho, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 398.327,02 Eur spolu so 14,6 % úrokom z omeškania odo dňa
právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia. Listom zo dňa 16.01.2013 doručenom súdu 21.01.2013
žalobkyňauviedla,ževžalobesadomáhazaplateniasumy398327,02Eurspríslušenstvom,pričomtúto
sumu tvorí nárok na náhradu škody z dôvodu ublíženia na zdraví - sťaženie spoločenského uplatnenia

vo výške 298 327,02 Eur. Tento nárok žalobkyňa odôvodňuje porušením právnych povinností žalovanej,
čo jednoznačne vyplýva z listu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako aj z vykonaného
znaleckého dokazovania. Druhou časťou nároku žalobkyne je nárok na nemajetkovú ujmu v zmysle §
11 s poukázaním na § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vo výške 100 000 Eur.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 10 C 74/2010-333 zo dňa 9.7.2015 rozhodol tak že, určil,
že žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v

súvislosti s jeho poskytovaním zdravotnej starostlivosti v dňoch 20.07.2006 až 21.07.2006 v rozsahu 50
%. Zamietol návrh v časti náhrady škody na zdraví titulom bolestného. Náhradu trov konania o nároku
na náhradu škody na zdraví titulom bolestného účastníkom navzájom nepriznal. Vylúčil na samostatné
konanie nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
vo vzťahu k II. a IV. výroku dňa 30.7.2015 a vo vzťahu k I. a III. výroku dňa 16.1.2017.

3. V aktuálne prebiehajúcom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 16 C 11/2019 sa

žalobkyňa domáha voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy na tom základe, že nesprávnym
poskytnutím zdravotnej starostlivosti došlo k vážnemu zásahu do identity žalobkyne, ktorej takýmto
konaním bola spôsobená v absolútnej rovine neliečiteľná choroba a bolo jej znemožnené zapojenie
sa do spoločenského života. Rovnako tak došlo k vážnemu zásahu do emocionálnej sféry zákonnýchzástupcov v zmysle § 11 OZ k neodvrátiteľnému zásahu do práva na ochranu ich súkromia rodinného
života, pričom tento zásah do ich práv a práv žalobcu je nenapraviteľný, veľmi citlivý a duševne
hlboký a to z dôvodu, že žalobca a zákonní zástupcovia stratili možnosť žiť v harmonicky usporiadanej

rodine, u všetkých došlo k narušeniu možnosti plnohodnotne sa zapájať do verejného života. Žalobca
tým, že sa stal nevládnym vznikla mu nenapraviteľná žiadnymi prostriedkami neodstrániteľná ujma.
Zákonní zástupcovia žalobcu sa pred spôsobením škody na zdraví žalobcu tešili a harmonicky žili
v spoločnej domácnosti, boli na seba citovo naviazaní. Konaním žalovaného sa tento stav zhoršil
natoľko, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o harmonickej rodine, o radostí, šťastí, po ktorých

hodnotách tak obaja túžili. Tak žalobca ako aj zákonní zástupcovia trpia citovou ujmou, pocitmi úzkosti,
smútku a často krát zúfalosti z poškodenia zdravia žalobcu. Všetci sú ochudobnení o riadny rodinný
život. Ako vyplýva z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo ZP a výpovede
znalca postupy lekárov a zdravotných sestier boli v rozpore so zákonom o zdravotnej starostlivosti,
boli protiprávne. Zodpovedným je teda žalovaný, ktorý lekárov a ošetrujúci personál zamestnával,
pričom zásahom do práva na riadny život zasiahol žalovaný súčasne do práva žalobcu na jeho riadny

súkromný život ako súčasť jeho osobnostného práva. Uviedol, že zastáva názor, že žiadna z morálnych
foriem zadosťučinenia nemôže byť na miestne. Následky takéhoto zásahu do súkromia žalobcu sú
nereparovateľné,náhradanemajetkovejujmy,ktorážalobcovivzniklamôževšakposkytnutávpeniazoch
aspoň prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu uvedené je aj napokon aj jej zmyslom.

4. K žalobe sa písomným vyjadrením zo dňa 18.4.2019 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že nárok
považuje za nedôvodný v celom rozsahu a navrhol súdu, aby žalobu žalobkyne zamietol. Žalovaná
má za to, že žalobkyňa svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy dôvodí totožnými skutkovými
okolnosťami, ako nárok na náhradu škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia,
pričom odškodnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50%, ktoré bolo právoplatne

žalobkyni priznané je dostatočné. V prípade priznania ďalšieho nároku žalobkyni titulom nemajetkovej
ujmy na podklade žalobkyňou tvrdených rovnakých skutkových okolností, na základe ktorých sa
domáhala pôvodne náhrady škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia dôjde k
porušeniu ústavného princípu proporcionality a k porušeniu zásady ne bis in idem. Namietala žalovaná
tiež tú skutočnosť, že z odôvodnenia žalobkyne nie je zrejmé, prečo práve výška nemajetkovej ujmy

je určená 100.000 eur a má byť postačujúca a prečo práve túto výšku nemajetkovej ujmy v peniazoch
požaduje. Dôvodila, že žalobkyňa musí svoj nárok na nemajetkovú ujmu odôvodňovať len zásahom
do svojich osobnostných práv a nie zásahom do práv tretích osôb - rodičov a súrodenca. Žalovaná
zároveň vzniesla námietku premlčania k uplatnenému nároku žalobkyne titulom ochrany osobnosti,
pričom konštatovala, že žalobkyňa svoj nárok na nemajetkovú ujmu titulom ochrany osobnosti prvýkrát

riadne uplatnila až podaním zo dňa 16.1.2013, doručený konajúcemu sudu 21.1.2013, kde špecifikovala,
že v konaní si uplatňuje aj nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 eur. Žalovaná poukázala na to, že
premlčacia doba sa počíta od prvého dňa kedy sa toto právo mohlo uplatniť.

5. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovanej sa písomným podaním zo dňa 13.6.2019 vyjadrila

žalobkyňa, ktorá uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného v celom rozsahu s konštatovaním, že
priznanie nemajetkovej ujmy žalobcom uplatňovaný právny poriadok nevylučuje. Nárok považovala za
opodstatnený vzhľadom na vážny zásah do poškodenia zdravotného stavu žalobkyne, pričom závažné
pochybenia spôsobil žalovaný v súvislosti s výkonom povolania a tieto ťažko zasiahli do osobného práva
žalobkyne a tento stav konštatovali ako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tak aj znalecká

organizácia. Nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa písomným podaním zo dňa 12.7.2019 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol,
že s vyššie uvedeným vyjadrením v celom rozsahu nesúhlasí a nakoľko nárok žalobkyne považuje za
nedôvodný v celom rozsahu zotrval na svojom poslednom vyjadrení a zároveň navrhol konajúcemu

súdu, aby žalobu žalobkyne zamietol.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza medzitýmny rozsudok a rozsudok SR tunajšieho súdu
č. k. 10C/74/2010-333 zo dňa 9.7.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť k výrokom II., IV. 30.7.2015

a k výrokom I. a III. 16.1.2017, na č. l. 8 sa nachádza vyjadrenie žalobcu z pôvodného konania, v
ktorom je zároveň žalovaná aj nemajetková ujma, o ktorej rozhodovanie je predmet tohto konania,
na č. l. 15 a nasl. je vyjadrenie pôvodne žalovaného vedľajšieho účastníka KOOPERATIVA VIENNA
INSURANCE GROUP vo vzťahu k žalobe, na č. l. 21 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, nač. l. 26 je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a na č. l. 29 a nasl. sa nachádza vyjadrenie
žalovaného k vyjadreniu žalobcu, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj rozsudkom KS PO č.
k. 8Co/298/2015-371 zo dňa 28.11.2016, oboznámil uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/165/2017 zo

dňa 29.11.2018, oboznámil aj komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove
datovaný 8.7.2013 vo vzťahu k žalobkyni, ďalej súd oboznamuje ZP č. X/XXXX znalca Y.. Y. F. v odbore
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo a napokon súd oboznámil aj ZP č. XXX/
XXXX od znaleckej organizácie v odbore zdravotníctvo a farmácia forensic.sk, ako aj ďalší spisový
materiál, pričom zistil tento skutkový stav:

8. Medzitýmnym rozsudkom a rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10C/74/2010-333 zo dňa 9.7.2015 súd
určil, že žalovaný zodpovedá za škodu na zdraví žalobkyne titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
v súvislosti s jeho poskytovaním zdravotnej starostlivosti v dňoch 20.07.2006 až 21.07.2006 v rozsahu
50 %. Zamietol návrh v časti náhrady škody na zdraví titulom bolestného. Náhradu trov konania o nároku
na náhradu škody na zdraví titulom bolestného účastníkom navzájom nepriznal. Vylúčil na samostatné

konanie nárok na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy.

9. Rozsudkom KS PO č. k. 8Co/298/2015-371 zo dňa 28.11.2016 odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil
vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v časti náhrady
škody na zdraví titulom bolestného a vylúčení nároku na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy na

samostatné konanie. Zároveň odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej proti výroku o vylúčení nároku
na náhradu škody titulom nemajetkovej ujmy na samostatné konanie.

10. NS SR uznesením sp. zn. 8Cdo/165/2017 zo dňa 29.11.2018 rozhodol tak, že odmietol dovolanie
žalovanej proti rozsudku KS PO z 28.11.2016 sp. zn. 8Co/298/2015 a žalobkyni nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania voči žalovanej.

11. Zo ZP č. X/XXXX znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie gynekológia a pôrodníctvo
Y.. Y. F. vyplýva, že poskytnutná zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne a v súlade s
poznatkami lekárskej vedy. V zdravotnej dokumentácii je prítomných veľa nedostatkov ako pri USG

nepopísanie akcie srdca, nedostatočné sledovanie oziev plodu, nerealizovanie statimových odberov,
vrátane CRP, ktoré bolo pozitívne, rozpory v nálezoch, operačnou pohotovosťou nevyšetrená pacientka,
iba telefonická konzultácia. Pri prepadnutom pupočníku, krvácaní a pozitívnych zápalových markeroch
okamžiteneukončenágravidita,priUSGnenameranáhmotnosťplodu,aneskoráaplikáciakortikoidov.V
dôsledku neskorej realizácie cisárskeho rezu bola spôsobená vnútromaternicová tieseň plodu, hypoxia,

čo s ďalšími faktormi ako nezrelosť plodu nepriaznivo ovplyvnilo prognózu dieťaťa. Zároveň znalec
konštatoval, že bolo nevyhnutné iné monitorovanie vitality plodu ako poskytla žalovaná matke dieťaťa.

12. Zo ZP č. XXX/XXXX znaleckej organizácie v odbore Zdravotníctvo a farmácia forensic.sk
vyplýva, že nepodanie adekvátnej tokolízy, neskoré vyšetrenie zápalových parametrov, chýbanie údajov

odhadovanej hmotnosti plodu, príjmovú diagnózu - abortus pri transporte in utero a podanie nevhodných
antibiotík nie je možné považovať za postup lege artis. V tomto posudku je konštatované, že pri zistení
prepadnutia pupočníka je nutné overiť vitalitu plodu a pokiaľ je plod v maternici živý neodkladne ukončiť
tehotnosť cisárskym rezom. V tejto fáze poskytovania zdravotnej starostlivosti nepostupovali lekári lege
artis, pretože sa nesnažili zistiť či je plod vitálny - či žije a teda nepristúpili k neodkladnému ukončeniu

tehotnosti cisárskym rezom. V posudku je ďalej konštatované, že pri prepadnutí pupočníka dochádza
pri kontrakcii ku kompresii pupočníka naliehajúcou časťou plodu čím dôjde k obmedzeniu prítoku krvi
a tým kyslíka k plodu. Nedostatok kyslíka spôsobí, že plod sa v maternici začne dusiť a ak sa prívod
kyslíka rýchlo neobnoví plod v maternici odumiera, čo môže viesť k rôznym poškodeniam a zdravotným
problémom novonarodeného dieťaťa.

13. Z komplexného posudku Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov č. T.-XXX z 18.7.2013 vyplýva,
že miera funkčnej poruchy mal. A. U. - žalobkyne je 90% a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Z uvedeného posudku vyplýva, že postihnutej

osobe z ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú tieto sociálne dôsledky ako znížená orientačná
schopnosť, znížená pohybová schopnosť v dôsledku detskej mozgovej obrny, osoba je imobilná, nesedí,
nechodí, je polohovaná, pohybuje sa na špeciálne upravenom kočíku, nie je schopná na prepravu
používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy za rovnakých podmienok a rovnakým spôsobom akozdravá fyzická osoba rovnakého veku, posudzovaná má zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo s
opotrebovaním šatstva, bielizňou, obuvi a bytového zariadenia a je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, menovaná má obmedzenú schopnosť sebaobsluhy a je odkázaná na

pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní úkonov sebaobsluhy, posudzovaná osoba je odkázaná na
sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu bol vyhodnotený ako nepotrebný.

14.Napojednávaníkonanomdňa14.11.2019právnyzástupcažalobkyneuviedol,žedošlokzásadnému
zásahu do osobnostných práv žalobkyne a konštatoval, že už v pôvodnom konaní bolo jednoznačne

preukázaná príčina súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanej a zdravotným stavom
(škodou) žalobkyne. Citoval z rozsudku OS PO sp. zn. 10C/74/2010 zo dňa 9.7.2015, v ktorom je
uvedené, že došlo nepochybne k takémuto porušeniu povinnosti zdravotníckeho zariadenia pri prijatí
matky žalobkyne, pričom podľa záverov znalca malo nepochybne dôjsť k okamžitému prerušeniu
tehotenstva cisárskym rezom tým, že nedošlo k tomuto postupu bola žalobkyňa vystavená perinatálnej
tiesni, ktorá nepochybne spôsobila aj stratu šance na riadny vývoj a vývin, ktorú by aj ako predčasne

narodené dieťa mala omnoho vyššiu, než v prípade, že jej mozog bol vystavený prenatálnej tiesni.
Tým došlo k poškodeniu mozgu žalobkyne, ktorý jej nepochybne najdôležitejším riadiacim orgánom
celého ľudského tela. Konštatoval, že súd by mal pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy prihliadať
najmä kritéria a to závažnosť vzniku nemajetkovej ujmy čo do rozsahu trvania dôsledkov a rovnako
tak na okolnosti, pri ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobkyne, nehovoriac už

o tom, že žalovaná odmietla komunikovať so žalujúcou stranou vo vzťahu k nejakému zadosťučineniu
prípadne mimosúdnej dohode. Otázka premlčania je podľa jeho právneho názoru vyriešená, nakoľko
išlo by o premlčanie v rozpore s dobrými mravmi. Zotrval na podanej žalobe tak ako bola doručená súdu,
navrhol jej vyhovieť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie
dokazovania.

15.Natomistompojednávaníprávnyzástupcažalovanejuviedol,ženemajetkováujma,ktorejvyplatenia
sa domáha žalujúca strana, je už kompenzovaná v pôvodnom konaní sp. zn. 10C/74/2010, pričom
je pokrytá priznaným sťažením spoločenského uplatnenia a teda považoval žalobu vo vzťahu k
nemajetkovej ujme za nedôvodnú. Opätovne vzniesol námietku premlčania, pričom poukázal na to,

že nemajetková ujma bola žalovaná až v priebehu konania, prvýkrát v roku 2013, teda mimo plynutia
premlčacej lehoty. Premlčanie bolo posudzované v pôvodnom konaní vo vzťahu k náhrade škody, nie k
náhrade nemajetkovej ujmy, pričom síce v pôvodnom konaní bolo argumentované aj dobrými mravmi,
tieto už však boli zohľadnené v pôvodnom konaní a teda treba opätovne preskúmať, či nárok nie je
premlčaný aj v tomto prebiehajúcom konaní. Navrhol nárok žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť a v

prípade úspechu priznať náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

16. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

17. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok každé ustanovenie tohto zákona
jepotrebnévykladaťvsúladesÚstavouSlovenskejrepubliky,verejnýmporiadkom,princípmi,naktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť

pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

19. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena

a prejavov osobnej povahy.

20. Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

21. Podľa § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,
že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.22. Podľa § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti účinnom v rozhodnom
čase zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci,
vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života
fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;

zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

24.Podľa§2ods.4zákonač.576/2004Z.z.ošetrujúcizdravotníckypracovníkjezdravotníckypracovník
určený poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (ďalej len "poskytovateľ") na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti osobe; ak je takýmto ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom lekár alebo zubný lekár, ide

o ošetrujúceho lekára, ak je ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom sestra alebo pôrodná asistentka,
ide o ošetrujúcu sestru alebo o ošetrujúcu pôrodnú asistentku. Ak je poskytovateľom fyzická osoba,
ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom je táto osoba.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním

zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených
osobitným predpisom.

26. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe
určenej zdravotníckym pracovníkom.

27. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

28. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej
inštancie konštatuje, že žalobe je potrebné vyhovieť.

29. Súkromný život je široký pojem, ktorý nemožno definovať vyčerpávajúcim spôsobom. Také údaje,

ako pohlavie, meno alebo sexuálna orientácia sú významnými prvkami osobnej sféry chránené
čl. 8 Dohovoru . Na duševné zdravie
sa musí tiež prihliadať ako na dôležitú súčasť súkromného života spojenú s morálnou
integritou. Čl. 8 chráni právo na
identitu a osobný rozvoj a právo nadväzovať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami
a s okolitým svetom. Zachovanie duševnej stability je v tomto kontexte neopomenuteľnou
predbežnou podmienkou na účinné využívanie práva na rešpektovanie súkromného života (Ro ESĽP,
čl. 8 Dohovoru - Bensaid v. Spojené
kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska zo 6. 2. 2001, sťažnosť č. 44599/1998).

30. Za zásah do súkromia časť súdnej praxe považuje aj postihnutie niektorej z blízkych osôb
(§ 116 OZ ). Postihnutie člena rodiny
je neoprávneným zásahom do súkromia členov rodiny. Primeraným zadosťučinením je v tomto prípade
aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

31. Právnym prostriedkom ochrany proti takémuto zásahu je návrh, ktorým sa fyzická osoba

domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia, ktoré môže mať i
podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V takomto prípade je daná aktívna legitimácia
tomu subjektu, ktorému svedčí existencia kvalifikovaného vzťahu s postihnutou osobou, lebo právo
na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby tak, ako to má na mysliaj ust. § 11 OZ (Uznesenie KS v
Košiciach z 13. 10. 2005, sp. zn. 1 Co 201/2005).

32. V rozsudku zo 17. februára 2011 sp. zn. 5 Cdo 265/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol,
že „ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci
ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na plnohodnotný život jednej z nich dôjsť
k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym zásahom

tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi vzťahu
spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j. nemajetková
ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová
(emocionálna) sféra. Ak dôjde napr. k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže
utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu)
s blízkou osobou“. Na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky

konštatoval, že „zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej
osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti“. Na uvedené súdne rozhodnutie súd prvej
inštancie poukazuje len analogicky, hoci vzhľadom na vyššie uvedený rozsah postihnutia žalobkyne,
ktorý de facto predstavuje tzv. sociálnu smrť, je tento prímer priliehavý.

33. Súd prvej inštancie ďalej poukazuje aj na uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012 zo dňa 26.
septembra 2013: „Podľa § 853 Občianskeho zákonníka platí, že občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú
osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú
vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. V tomto ustanovení Občianskeho zákonníka je upravená

analógia. Analógia legis (analógia zákona) sa používa ako forma aplikácie zákona vtedy, keď treba riešiť
otázku, riešenie ktorej nie je síce v zákone upravené, ale ten istý zákon upravuje riešenie podobného
prípadu. Vychádza sa pritom z predpokladu, že zákonodarca by podľa rovnakých zásad upravil aj daný
prípad“.

34. Nie s každým výsledkom, ktorý znamená zhoršenie zdravotného stavu pacienta, sa spája aj
právna zodpovednosť. Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, ju má poskytovať lege artis.
Podstatným znakom postupu lege artis je súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied.
Zdravotná starostlivosť je v zmysle § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti poskytovaná správne, ak
sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej

liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov
lekárskej vedy.

35. Lege artis znamená, že lekár musí vykonať všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia zdravotného stavu

pacienta, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Za poznatky lekárskej vedy možno
považovať všetko, čo veda dosiahla, teda je to postup, ktorý je dostatočné overený a použiteľný v
lekárskej praxi (napr. poznatky, ktoré sa vyučujú na lekárskych fakultách a sú rešpektované v praxi).
Dôležité je povedať, že lekár nemá povinnosť vykonať všetky potrebné vyšetrenia, či zákroky, ale
rovnako že ich má povinnosť vykonať včas - v správnom čase. Jedine takýto postup je možné označiť

za postup „lege artis“.

36. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním zdravotníckeho pracovníka a vznikom škody musí
byť úplne preukázaná, nestačí to, že je pravdepodobná. Tvrdenie, že pacient by mal preukázať 100-
percentnú súvislosť však bolo v posledných rokoch negované, pričom súdy vo viacerých prípadoch

vyslovili názor, že takáto požiadavka, ktorá je kladená na plecia pacienta je neprijateľná, keďže 100-
percentnú príčinnú súvislosť v podstate nie je možné dokázať. Napokon príčinná súvislosť medzi
zdravotným stavom žalobkyne a postupom poskytnutia zdravotnej starostlivosti žalovanou bola už
právoplatne ustálená.

37. Čo sa týka tzv. kauzálneho nexu (príčinnej súvislosti medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a postihnutím žalobkyne) súd prvej inštancie považuje za potrebné uviesť, že príčinnú súvislosť pri
poskytnutí zdravotnej starostlivosti non lege artis a postihnutím žalobkyne považoval za danú s ohľadom
na závažné zanedbanie zdravotnej starostlivosti zo závažným následkom na zdraví pacientky a má zato, že nesprávny postup poskytovateľa zdravotnej starostlivosti mal za následok v konečnom dôsledku
postihnutie (jeho násobne zvýšenú mieru) žalobkyne.

38. Túto príčinnú súvislosť konštatoval aj znalec v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
gynekológia a pôrodníctvo Y.. Y. F. v Znaleckom posudku č. X/XXXX ako aj znalecká organizácia v
odbore Zdravotníctvo a farmácia forensic.sk v Znaleckom posudku č. XXX/XXXX. Nepochybne podľa
záverov znalcov došlo k porušeniu povinnosti zdravotníckeho zariadenia pri prijatí matky žalobkyne a
podľa záverov znalca nepochybne malo dôjsť k okamžitému prerušeniu tehotenstva cisárskym rezom.

Tým, že nedošlo k tomuto postupu, bola žalobkyňa vystavená perinatálnej tiesni, ktorá nepochybne
spôsobila stratu jej šance na riadny vývin a vývoj, ktorú by aj ako predčasne narodené dieťa mala
omnoho vyššiu, než v prípade, že jej mozog bol vystavený prenatálnej tiesni.

39. Následne sa súd zaoberal aj žalovanou vznesenou námietkou premlčania vo vzťahu k žalovanému
nároku pričom konštatuje, že táto je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka,

a preto na ňu súd nemôže prihliadať. Súd prvej inštancie sa plne stotožňuje s právoplatnými závermi
súdu v konaní 10 C 74/2010 medzi totožnými stranami sporu týkajúcimi sa odvolania, keďže „rodičia
žalobkyne poukázali na skutočnosť, že boli informovaní zo strany lekárov o zaostávaní vývoja svojho
dieťaťa s tým, že tento vývoj bude v budúcnosti pokračovať a „dieťa dobehne“ ostatné deti ohľadom
svojho vývoja. Maloletá sa narodila 21.07.2006 aj napriek tomu, že už 05.11.2007 bolo vydané prvé

rozhodnutie ohľadom stavu maloletého dieťaťa možno prisvedčiť tvrdeniu rodičov žalobkyne, že verili
lekárskym informáciám o zlepšení zdravotného stavu. Ak by súd vychádzal z toho, že po uplynutí
jedného roka od narodenia dieťaťa, teda od 21.07.2007 začína plynúť premlčacia doba, tak v danom
prípade by dvojročná premlčacia doba uplynula dňa 21.07.2009 a žaloba na tunajšom súde bola podaná
01.04.2010 teda približne do troch rokov odo dňa dovŕšenia jedného roku dieťaťa. Súd má zato, že

vzhľadom na špecifickosť tohto prípadu aj na skutočnosť, že rozhodnutie príslušného orgánu, teda
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, bolo vydané dňa 28.09.2009, bolo by v rozpore s
dobrými mravmi prihliadnuť na túto námietku premlčania. Naozaj sa jedná o komplikovanú problematiku
poskytovania medicínskej starostlivosti, pričom výkon práva a povinnosti z občianskoprávneho vzťahu
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom aj na platnú judikatúru ohľadom skutočnosti, že

námietka premlčania nemôže zasahovať do dobrých mravov súd má za to, že je na túto námietku
nedôvodné prihliadnuť.

40. Súd prvej inštancie rovnako považuje za potrebné zaujať stanovisko k žalovanou namietanej
duplicite nároku vo vzťahu k odškodneniu formou sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50

% (právoplatne priznané, avšak zatiaľ bez numerického vyjadrenia v doposiaľ neskončenom konaní
tunajšieho súdu 10 C 74/2019) a nárokov vyplývajúcich z nemajetkovej ujmy. Náhrada nemajetkovej
ujmy je samostatný nárok, ktorý v porovnaní s náhradou škody má úplne inú funkciu. Kým náhrada
škody sa viaže len na zdraví poškodenú osobu a má za úlohu odškodniť vytrpené bolesti a zdravotné
následky, náhrada nemajetkovej ujmy má širší rozsah, snaží sa zmierniť dôsledky na život a poskytnúť

satisfakciu, a to nielen pre osobu poškodenú na zdraví, ale aj pre blízke osoby, ktoré boli týmto
zásahom dotknuté na iných právach (napr. právo na rodinný život). Porušenie práv týchto osôb
vzniklo práve v nadväznej spojitosti s poškodením zdravia poškodenej osoby. Pri nemajetkovej ujme
treba vychádzať z presvedčenia, že každá ľudská bytosť má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, ľudskej dôstojnosti či súkromia. Je nutné konštatovať, že zmyslom náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch je vyváženie miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti s konkrétnym
finančným vyjadrením s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu v snahe poskytnúť čo najúčinnejšiu
občianskoprávnu ochranu osobnosti. Na druhej strane zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy
dôsledok zásahu do telesnej (osobnej) integrity fyzickej osoby je poskytnutie relutárnej náhrady za
ujmu spôsobenú poškodením zdravia, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné

úkony poškodeného (žalobkyne), pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre
plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia). Nemôže byť teda namieste
argumentácia zásadou ne bis in idem (duplicita nároku), nakoľko v danom prípade ide o súbeh
nárokov. Bez ohľadu na priznané sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne je preto vzhľadom na
jej zdravotný stav viac ako dôvodné priznanie aj náhrady formou tzv. nemajetkovej ujmy, teda súd prvej

inštancie má za to, že ani priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia nebráni priznaniu aj náhrady
formou nemajetkovej ujmy, nakoľko tieto nároky sa navzájom nevylučujú ani nekonzumujú.41. Potrebné bolo po vyššie uvedených právnych záveroch, vzhľadom na preukázanie príčinnej
súvislosti medzi poškodením zdravia žalobkyne a poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, zaoberať
sa výškou náhrady nemajetkovej ujmy, pričom súd prvej inštancie vychádzal z dostupnej judikatúry, z

ktorej v len príkladmo uvádza :

42. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 10 C 88/2009 z 10.10.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9 Co 330/2012 z 2.10.2013 súd právoplatne priznal žalobcovi v 1. rade
(poškodenému, ktorý po operácii zostal v bdelej kóme) náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100.000

eur, žalobcom v 2. a 3. rade (rodičia žalobcu v 1. rade) náhradu nemajetkovej ujmy každému vo výške po
90.000 eur a napokon žalobcom v 4. a 5. rade (súrodenci žalobcu v 1. rade) náhradu nemajetkovej ujmy
každému vo výške 10.000 eur. Zároveň v tomto konaní žalobcovi v 1. rade boli priznané nároky z titulu
bolestného vo výške 17.942,40 eura a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 181.666,80
eura.

43. Súd prvej inštancie, aj keď citlivo vníma situáciu na strane rodičov žalobkyne, si neosobuje právo
priblížiť sa k pocitom vyvolaným postihnutím im blízkej osoby. Zároveň si je súd vedomý faktu, že
peňažné prostriedky v akejkoľvek výške nie sú spôsobilé zhojiť nezvratný následok. Vzhľadom na
uvedené má súd za to, že výška nemajetkovej ujmy tak, ako bola ustálená, je súladná s doterajšou
rozhodovacou praxou súdov a je primeraná, všetko vo svetle tej skutočnosti, že v prejednávanom

prípade ide o situáciu, kde ťažko zdravotne postihnutá žalobkyňa je dieťaťom z jednej fungujúcej
rodiny. Je nesporné, že rodina ako celok utrpela stratu, pričom výška náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je súdom určovaná voľnou úvahou, vždy však s prihliadnutím na zákonné kritéria závažnosti
vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti došlo. Určenie konkrétnej
výšky náhrady potom musí zohľadňovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu a musí byť v súlade s

požiadavkou spravodlivosti. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä s obsahom
na jej intenzitu, rozsah a trvanie. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že skúmané zásahy vyvolávajú
spravidla ujmu dlhotrvajúcu, rozsiahlu a v zásade nereparovateľnú.

44. Súd prvej inštancie si uvedomuje za súčasnej právnej úpravy, ktorá ponecháva výšku nemajetkovej

ujmy na úvahu súdu, obtiažnosť pri stanovení tohto nároku. Vychádzajúc z mimoriadne intenzívnej ujmy
na zdraví žalobkyne, ale aj zo závažnosti okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu do
zdravia žalobkyne, mal za to, že primeranou náhradou, ktorá by mohla poskytnúť žalobkyni primerané
zadosťučinenie a zmiernenie jej ujmy na zdraví, je suma 100.000 eur. Súdu je zrejmé, že hodnota
ľudského života a zdravia je nevyčísliteľná. Preto nie je možné ani vyčísliť nemajetkovú ujmu, ktorá

vznikla na zdraví žalobkyne. Je možné iba poskytnúť jej určitú satisfakciu, resp. zadosťučinenie,
ktoré iba sčasti dokáže zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu, nedokáže ju však reparovať v celom
rozsahu, pretože to je nemožné. Uvedené v zásade musí korešpondovať i s kritériami v rámci
princípu proporcionality, i napriek tomu, že súd je si vedomý, že nárok z titulu práva na ochranu
osobnosti nedoplňuje, ani nerozširuje náhradu škody v danom prípade priznanej žalobkyni titulom

sťažení spoločenského uplatnenia. Práve z dôvodu, že žalobkyni bol priznaný nárok z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia zatiaľ v rozsahu 50 %, považoval súd nemajetkovú ujmu vo výške 100.000
eur za primeranú s prihliadnutím na nespochybniteľne mimoriadnu závažnosť ujmy na zdraví žalobkyne,
ako aj okolnosti tohto prípadu.

45. Je nesporným, že žalobkyňa - dieťa, je hendikepované na celý život v oblasti mobility, komunikácie,
ako aj sebaobsluhy. Rovnako je nepochybné, že dieťa je odkázané na celodennú starostlivosť rodičov,
ktorí nevyhnutne museli prispôsobiť svoj život k starostlivosti o žalobkyňu. Žalobkyňa je v dôsledku
nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti prakticky úplne vypojená z praktického života, kedy
nemá žiadne možnosti uplatnenia sa. U žalobkyne bola práve non lege artis postupom žalovanej odňatá

možnosť naplno sa prejaviť v spoločenskom i osobnom živote a nedostala ani len možnosť naplno
rozvinúť svoje talenty.

46. Taktiež je potrebné akcentovať, že priznanie nemajetkovej ujmy pri úmrtí osoby (napr. spôsobenou
pochybením zdravotníckeho zariadenia, autonehodou, a pod.) je náhradou, ktorou má byť snaha o

sanovanie negatívneho zásahu do osobnosti a súkromia dotknutej osoby/osôb, pričom fyzická osoba
ako subjekt práva prestáva existovať. V danom prípade však žalobkyňa zostala nažive, avšak s
veľkými zdravotnými problémami a okrem permanentnej osobnej starostlivosti blízkymi osobami je
takáto situácia celkovo pre rodinu aj bezosporu veľmi nákladnou.47. Súd prvej inštancie preto po uvážení vyššie uvedených skutočností (judikatúra, starostlivosť v
rodine, pochybenie žalovanej) priznal žalobkyni sumu 100.000 eur, nakoľko túto sumu v žiadnom ohľade

nepovažoval za neprimeranú alebo nedôvodnú. Žalovaný narušil sociálne, citové, kultúrne vzťahy v
rámci ich súkromného a rodinného života. Život v rodine sa od základov zmenil, dcéra si vyžaduje
24 hodinovú starostlivosť a rodičom neostáva skoro žiaden čas pre seba v ich manželskom živote,
nehovoriac o čase, ktorý si vyžaduje starostlivosť o ich ďalšie dieťa, ktorý si vyžaduje starostlivosť o ich
ďalšie dieťa. Súd má zato, že spôsobená ujma sa najviac dotkla práve rodičov, ako osôb žalobkyni úplne

najbližších, ktorí si uvedomujú prognózu zdravotného stavu svojej dcéry odkázanej na ich doživotnú
pomoc. Preto súd považoval priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v plnej výške za primerané.

48. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu, citovaných právnych ustanovení a uvedených
záverov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

49. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.