Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 15, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119211215
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119211215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
REALA s. r. o., IČO: 43 920 357, so sídlom Staničná 27, Zlaté Moravce, zast. JUDr. Radoslavou
Vojtášovou, advokátkou, IČO: 42 266 998, so sídlom Wolkrova 41, Bratislava, proti žalovanej: D.. D. U.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom X. A. 1, Z.-A., o zaplatenie 9 800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. októbra 2020 č. k. 19C/81/2019-327 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9
200,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 600,- eur od 16. 01. 2018 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 800,- eur od 22. 01. 2019 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 800,- eur od 20. 08. 2019 do zaplatenia, a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 600,-
eur s príslušným úrokom z omeškania zamietol (II.) a rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 87,76%, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením (III.). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 107 ods. 1, 2, § 123, § 451 ods.
1, 2, § 454, § 456, § 458, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. a zistil, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. 7505 vyhotoveného k 13. 12. 2017 k nehnuteľnostiam
vedeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor nachádzajúcim sa v k. ú. A., okres Z., obec Z., a to
stavby: garáž na parcele č. 353/12, kotolňa na parcele č. 353/13, sušiareň na parcele č. 353/14, 353/185
a 353/209, soc. budova na parcele č. 353/15 a 353/184, trafostanica na parcele č. 353/16, vodohosp.

stavba na parcele č. 353/17 a 353/182, žumpa na parcele č. 353/23, váha na parcele č. 353/25 bol
žalobca výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, tieto nadobudol na základe kúpnej zmluvy zapísanej
pod V 5886/08-143/08 a V3690/12 - 88/12. Z rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/54/2017-190
zo dňa 05. 06. 2018 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
vo výške 14 391,51 eura s príslušným úrokom z omeškania, a to na základe rovnakých skutkových
okolností ako v tomto prejednávanom spore, teda na základe užívania nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu žalovanou bez poskytnutia odplaty za užívanie nehnuteľností. V uvedenom konaní žalobca

žiadal, aby mu žalovaná zaplatila sumu vo výške 9 300,- eur ako nájomné za užívanie nehnuteľností
na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve za obdobie od júna 2015 do septembra 2016, sumu vo
výške 291,51 eura za nesplnenie daňových povinností a sumu vo výške 4 800,- eur ako bezdôvodné
obohateniezaužívanienehnuteľnostívobdobíod01.10.2016do31.05.2017.Predmetnýmrozsudkomsúd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Faktúrou č. 2017/311 zo dňa 05. 01. 2018, splatnou dňa 15.
01. 12018 vyfakturoval žalobca žalovanej sumu vo výške 3 400,- eur ako bezdôvodné obohatenie za
užívanienehnuteľnostívk.ú.A.,zapísanýchnaLVč.XXXXzaobdobie7-12/2017.Faktúrouč.2018/356

zo dňa 11. 01. 2019, splatnou dňa 21. 01. 12019 žalobca žalovanej vyfakturoval sumu vo výške 4
800,- eur ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu užívania nehnuteľností v k. ú. A., zapísaných na LV č.
XXXX za obdobie 1-12/2018. Faktúrovou č. 2019/225 zo dňa 19. 07. 2019, splatnou dňa 19. 08. 2019
žalobca vyúčtoval žalovanej sumu vo výške 2 800,- eur ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu užívania
nehnuteľností v k. ú. A., zapísaných na LV č. XXXX za obdobie 1-07/2019. Z jednotlivých dokladov

o prijatých platbách za užívanie nehnuteľností (č. l. 37 a nasl.) mal súd preukázané, že žalovaná
žalobcovi uhrádzala platby za užívanie nehnuteľností v k. ú. A. vo výške 200,- eur mesačne. Súd mal
z predložených dokladov preukázané, že žalovaná úhrady vo výške 200,- eur vykonala za mesiace
12/2017, 1-12/2018, 1-7/2019. Na jednotlivých dokladoch k prijatým platbám je uvedená poznámka,
že sa jedná o čiastočnú platbu náhrady za užívanie nehnuteľností v k. ú. A.. Zo zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve zo dňa 30. 09. 2014 súd zistil, že žalobca ako budúci predávajúci a žalovaná ako budúca

kupujúca sa tu dohodli, že žalobca je povinný na výzvu žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam definovaným v čl. 1 bodu 1 uvedenej zmluvy
zo žalobcu na žalovanú. Jedná sa o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa v
obci Z., k. ú. A., a to stavby: garáž na parcele č. 353/12, kotolňa na parcele č. 353/13, sušiareň na
parcele č. 353/14, 353/185 a 353/209, soc. budova na parcele č. 353/15 a 353/184, trafostanica na

parcele č. 353/16, vodohosp. stavba na parcele č. 353/17 a 353/182, žumpa na parcele č. 353/23,
váha na parcele č. 353/25. Táto zmluva bola dojednaná na dobu určitú, a to do 30. 09. 2016. V čl.
2 bode 2 tejto zmluvy žalovaná vyhlásila, že je oboznámená s technickým stavom nehnuteľností a s
právnym stavom pozemkov, na ktorých sa nehnuteľnosti nachádzajú (pozemky nie sú vo vlastníctve
žalobcu) a s vedomím uvedeného má záujem nehnuteľnosti nadobudnúť ako stoja a ležia. V zmysle

čl. 5 bodu 1 uvedenej zmluvy mala žalovaná uskutočniť voči žalobcovi výzvu na uzatvorenie budúcej
kúpnej zmluvy kedykoľvek počas trvania zmluvy, najneskôr do 30. 09. 2016. Kúpna cena nehnuteľností
bola dohodou zmluvných strán určená vo výške 125 000,- eur. Podľa čl. 7 bodu 1 tejto zmluvy
žalobca umožní žalovanej po uzavretí uvedenej zmluvy na výlučné náklady a zodpovednosť žalovanej
v obmedzenom rozsahu nakladať s nehnuteľnosťami, a to vykonať na nehnuteľnostiach stavebné

úpravy a udržiavacie práce spočívajúce najmä v údržbe nehnuteľností a sprevádzkovaní nehnuteľností
za účelom prevádzky jazdeckej školy, súkromnej MŠ, trvalého bývania a aktivít cestovného ruchu.
Žalobca tu súhlasil so zmenou účelu užívania stavby trafostanica na správcovský dom. Podľa čl. 7
bodu 2 zmluvy sa strany dohodli, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi za prvý mesiac umožnenia
nakladania s nehnuteľnosťami sumu vo výške 800,- eur, ku ktorej bude pripočítaná DPH a následne

sumu vo výške 500,- eur, ku ktorej bude pripočítaná DPH za každý ďalší mesiac umožnenia nakladania
s nehnuteľnosťami, a to vždy k 1. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, bez ohľadu na to, či žalovaná
využije možnosť s nehnuteľnosťami v dovolenom rozsahu nakladať alebo nie. Podľa čl. 7 bodu 4 zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve sa celková suma zaplatená žalovanou za umožnenie užívania nehnuteľností
v prípade uzavretia zmluvy započíta na kúpnu cenu a v prípade, ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde,

žalovaná nemá nárok na vrátenie akejkoľvek čiastky takto zaplatenej sumy. Z výpisu z Evidencie
občianskych združení Ministerstva vnútra SR súd zistil, že pod IČO: 42 123 836 je zapísané občianske
združenie SILEO VITA so sídlom Pri kaštieli 1, 949 01 Nitra, ktoré vzniklo k 24. 04. 2009. Toto občianske
združeniejepodľaúdajovdostupnýchnaportáliwww.finstat.skvlikvidácii. Podľa
Evidencie občianskych združení Ministerstva vnútra SR je pod IČO: 42 212 448 zapísané občianske

združenie Nitravia (dátum vzniku 30. 12. 2011) a pod IČO: 37 861 654 je zapísané Občianske združenie
„Nitrianske kniežatstvo“ (dátum vzniku 27. 12. 2001). Obe občianske združenia sídlia na adrese Pri
kaštieli 1, 949 01 Nitra. Z internetovej stránky turistického informačného centra Nitra www.nitra.eu
propagujúcej tiež voľnočasové aktivity v okolí mesta Nitra súd zistil, že táto stránka odkazuje záujemcov
o jazdu na koňoch o. i. na Nitrianske kniežatstvo Areál Vesna na adrese Na Dolinu v Kyneku, je tu ďalej

uvedený tel. kontakt a link na webovú stránku www.nitrianskekniežatstvo.sk. Na internetovej stránke
www.nitrianskekniežatstvo.sk sú prezentované viaceré aktivity,
ktoré je možné vykonávať v Areáli Vesna, jazdeckom a vzdelávacom centre so sídlom na Dolinu,
949 01 Nitra - Kynek. Stránka ponúka možnosť jazdenia na koňoch, a to formou jazdeckých kurzov,
individuálneho jazdenia, ako aj denných jazdeckých táborov. Podľa internetovej stánky tu fungovala

i súkromná materská škola Deti prírody, táto je podľa údajov na internetovej stránke od októbra 2014
dočasne zatvorená. Na stránke je tiež odkaz na osadu „Lupka“ ako múzeum v prírode. V znaleckom
posudku č. 353/2017 Ing. Petra Števulu, vyhotoveného na objednávku žalovanej za účelom stanovenia
výšky nájmu areálu na prevádzkovanie jazdeckej školy, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. A., Nitrabola stanovená výška nájmu areálu v sume 294,56 eura/mesiac. Všeobecná hodnota výšky nájmu bola
stanovená metódou porovnávania. Ing. Marián Szikhardt ako zástupca spoločnosti Intech Slovakia, s.
r. o. v emaily zaslanom žalovanej dňa 21. 02. 2020 potvrdil, že demontáž hál Nitra - Kynek prebiehala

v termíne august - júl 2018, odvoz zdemolovaných konštrukcií prebiehal v termíne júl - august 2018.
Žalobca oznámením zo dňa 07. 08. 2019 žalovanú informoval, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaná užívala,
nadobudla spoločnosť OSP World s. r. o., so sídlom Čajkovského 434/40, 949 01 Nitra, IČO: 46 532 935
a tieto nehnuteľnosti boli novému vlastníkovi odovzdané dňa 19. 07. 2019. Z rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 03. 06. 2020 mal súd preukázané, že žalobca nehnuteľnosti predal

spoločnosti OSP World s. r. o., IČO: 46 532 935, so sídlom Čajkovského 434/40, 949 01 Nitra, pričom
vklad vlastníckeho práva v prospech spoločnosti OSP World s. r. o. bol povolený dňa 03. 06. 2020,
právoplatným dňa 03. 06. 2020. Právne účinky vkladu tak nastali ku dňu 03. 06. 2020.

1.2. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka obsahuje exemplifikatívny výpočet jednotlivých
skutkových podstatát bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka). V súlade s ust. § 454 Občianskeho zákonníka sa bezdôvodne obohatil aj

ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje
zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu
dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 124/2002).
Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je teda obohatenie sa obohateného na úkor iného.
Znamená to, že majetok obohateného sa zvýši a majetok iného sa o túto časť zmenší, obe podmienky

musia byť splnené súčasne. Vyžaduje sa existencia kauzálneho nexusu medzi majetkovým prospechom
obohateného a majetkovou ujmou poškodeného.

1.3.Vtomtokonanínebolosporné,ženehnuteľnostinachádzajúcesavk.ú.A.,zapísanénaLVč.XXXX,
a to stavby vymedzené v žalobnom návrhu (sociálna budova na parc. č. 353/184 a 353/15, váha na parc.

č. 353/25, trafostanica na parc. č. 353/16, kotolňa na parc. č. 353/13, garáž na parc. č. 353/12, žumpa
na parc. č. 353/23, sušiareň na parc. č. 353/14, 353/185, 353/209, vodohospodárska budova na parc.
č. 353/17, 353/182) boli v žalovanom období od 01. 09. 2017 do 31. 07. 2019 vo výlučnom vlastníctve
žalobcu a tieto boli užívané žalovanou. Strany sporu sa na výške odplaty a podmienkach užívania
nehnuteľností nedohodli. Žalobca požaduje od žalovanej náhradu vo výške 600,- eur za každý mesiac

užívania nehnuteľnosti. Pretože žalovaná počas užívania nehnuteľností žalobcovi odplatu čiastočne
uhrádzala, žalobca sa voči nej domáha zaplatenia rozdielu medzi požadovanou sumou a žalovanou
vykonanými úhradami (200,- eur za niektoré z mesiacov užívania). Žalovaná v konaní namietala
jej pasívnu vecnú legitimáciu, poukazujúc na skutočnosť, že ako fyzická osoba nikdy nehnuteľnosti
neužívala, aktivity, ktoré boli v žalovanom období vykonávané v sporných nehnuteľnostiach ako fyzická

osoba nevykonávala. Žalovaná ďalej namietala, že na činnosti, ktoré boli v areáli vykonávané, ako
fyzická osoba ani nemá potrebné povolenia. Žalovaná tiež poprela užívanie budov na trvalé bývanie,
argumentujúc,žeakofyzickáosobamátrvalýpobytnaadreseX.XXX/X,Z.-A..Tútonámietkužalovanej
súd vyhodnotil ako účelovú a ničím nepreukázanú. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná
ako fyzická osoba v právnom postavení budúcej kupujúcej uzavrela dňa 30. 09. 2014 so žalobcom ako

budúcim predávajúcim zmluvu o budúcej kúpnej zmluve k sporným nehnuteľnostiam, v ktorej sa so
žalobcom dojednala i na podmienkach užívania nehnuteľností počas platnosti uvedenej zmluvy, teda v
období od uzavretia zmluvy najneskôr do 30. 09. 2016. Žalobca touto zmluvou prenechal nehnuteľnosti
do užívania žalovanej s tým, že žalovaná ich bude využívať za účelom prevádzky jazdeckej školy,
súkromnej MŠ, trvalého bývania a aktivít cestovného ruchu. Z uvedeného je zrejmé, že na užívaní

nehnuteľností sa dojednali žalobca a žalovaná ako fyzická osoba. Záväzkovo-právny vzťah zo zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve tak existoval len medzi žalobcom a žalovanou. Pokiaľ počas trvania zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve v období od 30. 09. 2014 do 30. 09. 2016 žalovaná ďalej umožnila, aby
občianske združenia (s ktorými je mimochodom i personálne prepojená) tu vykonávali svoju činnosť,
toto na existujúcom právnom vzťahu žalovanej k žalobcovi nič nemení a uvedené nemá vplyv ani na

rozsah povinností, ktoré žalovanej na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve voči žalobcovi vznikli.
Predmetom tohto konania je uplatnenie náhrady za užívanie nehnuteľností v období po zániku zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaná aj po 30.
09. 2016, teda po zániku zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pokračovala v užívaní nehnuteľností a vpodstate v nezmenenom rozsahu tu vykonávala aktivity súvisiace s jazdením na koňoch, nehnuteľnosti
naďalej užívala za rovnakým účelom ako počas platnosti zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Súd mal
ďalej preukázané, že žalobca ohľadom užívania nehnuteľností komunikoval výlučne so žalovanou, ktorá

sa vo vzťahu k žalobcovi vystupovala vždy ako fyzická osoba. Uvedené potvrdzuje fakt, že žalovaná
sa podpisovala ako „D. U.“, prípadne „U.“, nikdy nevystupovala ako štatutárny orgán niektorého z
občianskych združení. Meno a priezvisko žalovanej je uvedené aj na jednotlivých dokladoch o prijatých
platbáchnáhradyzaužívanienehnuteľností,kdeokremmena,priezviskaaadresyniejeuvedenéžiadne
IČO iného subjektu. Toto žalovaná nikdy nenamietala. Svoje meno a priezvisko uviedla žalovaná i na

poštových poukazoch o vklade na účet sumy vo výške 200,- eur na účet žalobcu, tu rovnako nie je
uvedený iný identifikačný údaj, či popis, ktorý by odosielateľa platby zidentifikoval s inou osobou ako je
žalovaná. Je pochopiteľné, že vzhľadom na tieto skutkové okolnosti žalobca nemusel mať (a podľa jeho
tvrdení ani nemal) vedomosť o tom, ktoré konkrétne občianske združenie, ktorú konkrétnu aktivitu v jeho
nehnuteľnostiach vykonávalo, komunikoval výlučne so žalovanou. V priebehu konania bola žalovaná
žalobcom vyzvaná, aby za účelom preukázania jej tvrdení o užívaní nehnuteľností inými subjektami,

k tomuto predložila listinné dôkazy, a to stanovy jednotlivých občianskych združení, účtovné závierky.
Žalovaná tieto listinné dôkazy v priebehu konania nepredložila a v podstate okrem svojho tvrdenia, že
ona sama nehnuteľnosti neužívala, ani presne neuviedla, ktoré konkrétne občianske združenie, malo
ktorú konkrétnu nehnuteľnosť užívať. Pokiaľ aj žalovaná na pojednávaní popisovala činnosť jednotlivých
občianskych združení (Občianske združenie „Nitrianske kniežatstvo“, SILEO VITA, Nitravia), ani z týchto

jej tvrdení nevyplýva, ktoré z nich, v akom rozsahu, kedy a ktoré konkrétne nehnuteľnosti malo užívať.
Podľa názoru súdu tiež vyhováranie sa žalovanej na skutočnosť, že ona nehnuteľnosti neužívala preto,
že na jednotlivé činnosti nemala potrebné povolenia, za situácie, keď sama potvrdila, že areál bol
oplotený, pričom okrem nej a žalobcu iné osoby kľúče od brány ani nemali, tak vyznieva špekulatívne.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaná nepreukázala, že v žalovanom období

mal nehnuteľnosti užívať iný subjekt, naopak, bolo preukázané užívanie nehnuteľností žalovanou,
žalovaná je preto v tomto konaní pasívne vecne legitimovaná.

1.4. Súd sa ďalej zaoberal výškou náhrady za užívanie nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania mal
súdpreukázané,žežalobcaažalovanásanaužívanínehnuteľnostípo30.09.2014nedohodli,žalovaná

však aj napriek absencii dohody, v ktorej by si strany presne dojednali vzájomné práva a povinnosti,
nehnuteľnosti užívala a žalobca toto užívanie toleroval. V dôsledku uvedeného žalovaná na úkor žalobcu
získavala majetkovú hodnotu. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa (obohatí sa) nielen ten,
komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak (pokiaľ
by existoval právny dôvod plnenia) jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel

poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu tak ide tiež v prípade užívania veci bez nájomnej,
či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je vzhľadom na povahu plnenia
schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods.
1 Občianskeho zákonníka). Náhradu za užívanie nehnuteľností žalovanou žalobca vyčíslil sumou vo
výške 600,- eur za každý mesiac užívania nehnuteľností, vychádzajúc z dohody strán sporu v zmluve o

uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 30. 09. 2014. Žalovaná túto sumu považovala za neprimeranú,
poukazovala na zlý technický stav nehnuteľností, za primeranú odplatu za užívanie nehnuteľností
považuje sumu vo výške 200,- eur, ktorú sumu žalobcovi aj uhrádzala. Žalovaná poukázala i na
skutočnosť, že nehnuteľnosti nemohla nerušene užívať počas celého žalovaného obdobia, poukazovala
i na znalecký posudok Ing. Petra Števulu č. 353/2017, v ktorom bola určená všeobecná hodnota nájmu

areálu na prevádzkovanie jazdeckej školy v sume 394,56 eura mesačne. Po vykonaní dokazovania
súd dospel k záveru o primeranosti odplaty za užívanie nehnuteľnosti vo výške 600,- eur mesačne.
Na tejto sume odplaty sa zmluvné strany dojednali v zmluve o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30. 09.
2014, zohľadniac aktuálny technický stav nehnuteľností v čase uzavretia tejto zmluvy. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že nehnuteľnosti neboli po uzavretí predmetnej zmluvy užívané inými subjektami

ako žalovanou a žalovaná nepreukázala, že sa mal ich technický stav oproti stavu k 30. 09. 2014
zhoršiť. Naopak, žalovaná poukazovala na skutočnosť, že nehnuteľnosti zveľadila, vystierkovala steny,
vymaľovala, vymenila okná. Vzhľadom na uvedené súd považoval obranu žalovanej, spočívajúcu v
poukazovaní na zlý stav budov za nedôvodnú. Rovnako nedôvodná je podľa názoru súdu aj jej námietka
o tom, že jednotlivé budovy nie sú napojené na vodu a elektrickú energiu, nie je v nich toaleta a tieto

budovy nespĺňajú požiadavky na stavby v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Tu súd
opäť považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaná si tohto stavu nehnuteľností bola vedomá už pri
uzatváraní zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30. 09. 2014, v ktorej bola odplata za užívanie
nehnuteľností stanovená sumou vo výške 600,- eur mesačne, zohľadniac aj stav nehnuteľností, ktorý sanezmenilkhoršiemu.ŽalovanávkonanípredložilaznaleckýposudokIng.PetraŠtevulu,ktorýurčilvýšku
mesačného nájmu areálu sumou 294,56 eura za účelom prevádzkovania jazdeckej školy, vychádzajúc
z počtu boxov pre kone (8 boxov x 36,82 eura/box/mesiac = 294,56 eura). Tento znalecký posudok

pre účely určenia obvyklého nájmu objektov využívaných žalovanou súd akceptovať nemohol, pretože
posudok neodzrkadľuje všeobecnú hodnotu výšky mesačného nájmu nehnuteľností v takom rozsahu,
v akom mali byť nehnuteľnosti žalovanou využívané. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané,
že žalovaná mala prístup k celému objektu a tento využívala, resp. mohla využívať aj na iné účely
ako prevádzkovanie jazdeckej školy. Žalovaná mala k dispozícii nehnuteľnosti žalobcu aj za účelom

vykonávania iných aktivít, ktoré tu plánovala vyvíjať a čo aj sama deklarovala v zmluve o budúcej
kúpnej zmluve (aktivity v oblasti cestovného ruchu, prevádzkovanie materskej školy, trvalé bývanie).
Po zohľadnení uvedenej skutočnosti tak bola primeraná výška mesačnej odplaty podstatne vyššia. Či
žalovaná napokon tieto aktivity vykonávala alebo nie, nie je pre prípadné zníženie nároku žalobcu na
odplatusmerodajné,žalovanámalaobjektyžalobcukdispozícii,apokiaľichnavšetkyplánovanéaktivity
nevyužívala, je to na jej škodu. Žalovaná v priebehu konania uvádzala, že primeranú výšku odplaty za

užívanie nehnuteľností preukáže ďalším znaleckým posudkom, ktorý v konaní predloží, do ukončenia
dokazovania však znalecký posudok nepredložila. Súd poukázal na skutočnosť, že žalovanej bola
žaloba doručená dňa 08. 11. 2019, s jej obsahom bola žalovaná oboznámená. Žalovaná mala možnosť v
priebehu konania sa opakovane vyjadrovať a predkladať súdu dôkazy, prípadne navrhnúť ich vykonanie.
Žalovaná už vo vyjadrení zo dňa 02. 12. 2019 uvádzala, že ako dôkaz chce použiť znalecký posudok

na prenájom nehnuteľností. Aj v podaní zo dňa 28. 05. 2020 žalovaná požiadala súd, aby jej umožnil
predložiť vyjadrenie znalca, prípadne znalecký posudok na určenie obvyklého nájomného za prenájom
nehnuteľností - garáž, sociálna budova a trafostanica. Na pojednávaní konanom dňa 23. 09. 2020
žalovaná opäť požiadala súd, aby jej umožnil predložiť vyjadrenie znalca na určenie obvyklého nájmu
za prenájom garáže, sociálnej budovy a trafostanice. Zároveň uviedla, že tento posudok nepredložila

skôr z dôvodu, že všetci znalci boli v letnom období vyťažení. Dôkaz o tom, či aspoň niektorého
zo znalcov oslovila, však súdu nepredložila. Uvedený návrh žalovanej na doplnenie dokazovania
znaleckým posudkom súd neakceptoval z dôvodu, že jeho vykonanie by si vyžadovalo odročenie
pojednávania, pričom žalovaná tento dôkaz mohla predložiť už oveľa skôr. Žalovaná nepreukázala, že
v predložení znaleckého posudku jej bránila nejaká prekážka. Za nedôvodné považuje súd tvrdenie

žalovanej o vyťaženosti znalcov v letnom období, čo žalovaná nepreukázala. Žalovaná mohla znalca
so žiadosťou o vyhotovenie znaleckého posudku osloviť aj skôr ako v lete 2020. Súd vyhodnotil ako
účelové aj tvrdenia žalovanej o tom, že niektoré z vymedzených nehnuteľností neužívala, pretože boli
nefunkčné, prípadne boli odstránené ešte v roku 2014, nedajú sa využívať z dôvodu, že v areáli nie je
voda a elektrina. Súd opäť poukázal na zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30. 09. 2014, v ktorej sa

žalovaná s podmienkami užívania nehnuteľností a ich stavom oboznámila. Žalovaná už v čase podpisu
zmluvy vedela, že nehnuteľnosti nie sú napojené na vodu a elektrinu, tiež vedela, na aký účel jednotlivé
budovy slúžia a na aký účel slúžiť z rôznych dôvodov nemôžu. Z rovnakých dôvodov považoval súd za
účelové i tvrdenie žalovanej o tom, že v nehnuteľnosti nebýva, pretože táto nie je na bývanie vhodná a
nemá tu nahlásený trvalý pobyt, pretože to ani nie je možné. Žalovaná stav nehnuteľností akceptovala

a výsledkom dohody strán bolo dojednanie mesačného nájomného vo výške 500,- eur + DPH (za prvý
mesiac mala žalovaná zaplatiť sumu 800,- eur + DPH). Žalovaná tiež nepreukázala, že nehnuteľnosti
nebolo možné užívať v období od apríla do augusta 2018, pretože tu pracovali robotníci a odvážali sa
železné konštrukcie. Uvedené tvrdenie žalobca vyvrátil, keď poukázal na skutočnosť, že búracie práce
sa týkali iných nehnuteľností a toto potvrdzuje i skutočnosť, že v letnom období v roku 2018 prebiehal

v areáli letný tábor pre deti, čo by v prípade znemožnenia užívania nehnuteľnosti s istotou možné
nebolo. V konaní nebolo sporným, že časť stavieb bola po uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
odstránená, o čom svedčí aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. vyhotovený k 29. 09. 2019 (č. l.
31 spisu), v ktorom oproti výpisu z listu vlastníctva vyhotovenému k 14. 12. 2017 (č. l. 61 spisu) niektoré
z nehnuteľností nefigurujú. Porovnaním výpisov z listov vlastníctva súd zistil, že odstránené boli tieto

stavby: budova na parcele č. 353/11, žumpa na parcele č. 353/23, vodohospodárska stavba na parcele
č. 353/17 a 353/182 a sušiareň na parcelách č. 353/14, 353/185 a 353/209. Pokiaľ ide o výmaz stavby
budova na parcele č. 353/11, táto ani nebola predmetom zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo
dňa 30. 09. 2014, strany sa na jej užívaní nedohodli a táto nebola zohľadnená ani pri vyčíslení odplaty
za užívanie nehnuteľností, jej odstránenie preto nemá ďalšiu relevanciu. Čo sa týka odstránenia žumpy

na parcele č. 353/23, o tejto žalovaná sama tvrdí, že ju nevyužívala z dôvodu, že v areáli nie je voda a
elektrina, z tohto je tiež zrejmé, že pre žalovanú nemala táto stavba význam a nie je pre určenie odplaty
za užívanie nehnuteľností rozhodujúca. To isté platí aj pre budovu vodohospodárskej stavby na parcele
č. 353/17 a 353/182, ktorá bola podľa žalovanej rovnako nefunkčná už v roku 2014. Pokiaľ ide o budovusušiarne na parcelách č. 353/14, 353/185 a 353/209, žalovaná vo vyjadrení z 28. 05. 2020 uviedla,
že išlo o železné konštrukcie, ktoré pri jazdení na koni nemajú využitie, žalovaná poprela využívanie
uvedených stavieb. Vzhľadom na tieto skutočnosti, súd dospel k záveru, že uvedené stavby neboli

pri určení odplaty za umožnenie nakladania s nehnuteľnosťami v zmluve z 30. 09. 2014 rozhodujúce,
rovnako preto nie je rozhodujúce, že tieto stavby boli odstránené a na výšku požadovanej náhrady za
užívanie bezdôvodného obohatenia ich odstránenie nemá vplyv. Žalovaná v konaní poukazovala na
skutočnosť, že žalobca nehnuteľnosti predal inému subjektu, preto nie je žalobca oprávnený žiadať od
žalovanej bezdôvodné obohatenie za mesiac júl 2019. Aj túto námietku považoval súd za nedôvodnú.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca nehnuteľnosti predal spoločnosti OSP
World s. r. o., pričom vklad vlastníckeho práva v prospech tejto spoločnosti bol Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor povolený dňa 03. 06. 2020. Právne účinky vkladu tak nastali ku dňu 03. 06. 2020 a
až do uvedeného okamihu bol žalobca vlastníkom nehnuteľnosti, preto bol oprávnený domáhať sa voči
žalovanej aj nároku uplatňovaného v tomto konaní.

1.5. Žalovaná v konaní vzniesla i námietku premlčania. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje
zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. V prípade nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia sa nárok premlčuje v subjektívnej (dvojročnej) a objektívnej
(trojročnej) premlčacej dobe. Počiatok ich plynutia je stanovený rozdielne. Uplynutie ktorejkoľvek z nich
znamená, že nárok nie je možné žalobcovi priznať. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je

rozhodujúca skutočná vedomosť oprávneného o tom, že bezdôvodné obohatenie vzniklo a o tom, kto sa
najehoúkorbezdôvodneobohatil.Vprejednávanomsporesúddospelkzáveru,ženámietkapremlčania
je čiastočne dôvodná. Žalobca sa voči žalovanej domáha zaplatenia bezdôvodného obohatenia za
užívanie nehnuteľností v období od 01. 09. 2017 do 31. 07. 2019. Žaloba bola na súd doručená dňa 01.
10. 2019. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nehnuteľnosti

v mesiaci september 2017 žalobcovi nie je možné priznať z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej
doby. Podľa názoru súdu žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaná nehnuteľnosti užíva, rovnako mal
vedomosť o tom, že žalovaná mu za ich užívanie neplatí odplatu. Súd mal preukázané, že žalobca
uvedenú vedomosť mal už v čase, kedy žalovaná nehnuteľnosti užívala. Žalobca doručil žalobu na súd
dňa 01. 10. 2019, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností žalovanou za

obdobie do 30. 09. 2017 je tak premlčaný. V danom prípade podľa názoru súdu nie je možné uvažovať
o začatí plynutia premlčacej doby v nadväznosti na žalobcom vystavené faktúry, pretože strany sa na
takomto postupe nedojednali. Medzi stranami nebola dohodnuté, že žalobca po uplynutí určitej doby
(napr. jeden mesiac), za ktorú boli nehnuteľnosti žalovanou užívané, jej má za toto užívanie predložiť
vyúčtovaciu faktúru a v tejto stanoviť splatnosť odplaty za užívanie nehnuteľností. Premlčacia doba

k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností do 30. 09. 2017
uplynula dňom 30. 09. 2019. Nárok žalobcu na poskytnutie odplaty za užívanie nehnuteľnosti žalovanou
v období od 01. 09. 2017 do 30. 09. 2017 preto súd zamietol. Súd mal preukázané, že žalobca vyúčtoval
žalovanej bezdôvodné obohatenie za užívanie nehnuteľností za obdobie 7-12/2017, teda za 6 mesiacov
v sume 3 400,- eur, keď zohľadnil jednu čiastočnú úhradu za december 2017 v sume 200,- eur (6 x 600,-

eur - 200 eur = 3 400,- eur). Ďalej sa žalobca dožadoval zaplatenia sumy vo výške 4 800,- eur za obdobie
1-12/2018 a vo výške 2 800,- eur za obdobie 1-7/2019, čo rovnako vyúčtoval k predloženým faktúram.
Za obdobie od 01. 01. 2018 do 31. 07. 2019 žalobca žiadal priznať mu bezdôvodné obohatenie vo výške
400,- eur za každý mesiac, zohľadniac čiastočné úhrady žalovanej vo výške 200,- eur mesačne. Súd
žalobcovi priznal nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spolu vo výške 9 200,- eur. Za obdobie

užívania nehnuteľnosti 10-12/2017 súd žalobcovi priznal sumu 1 600,- eur (2 x 600,- eur za mesiace
október a november 2017 + 400,- eur za mesiac december 2017), za obdobie užívania nehnuteľnosti
1-12/2018 sumu 4 800,- eur (12 x 400,- eur) a za obdobie užívania nehnuteľnosti 1-7/2019 mu priznal
sumu 2 800,- eur (7 x 400,- eur). V zostávajúcej časti súd žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

1.6. Súd žalobcovi priznal i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej sumy, a to v súlade s
petitom žalobného návrhu, teda po dni splatnosti žalobcom vystavených faktúr. Práve týmito faktúrami
bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlžných súm, žalobca jej vo faktúre stanovil i lehotu (dátum splatnosti),
dokedy je žalovaná povinná svoj záväzok voči žalobcovi splniť, a pokiaľ uvedený záväzok nesplnila,
dostala sa do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania. Žalobca si nárok na úroky

z omeškania uplatnil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., teda v súlade so zákonnou sadzbou. Doručenie faktúr žalobca preukázal predloženými kópiami
doporučených zásielok, ako aj e-mailovou komunikáciou účtovníčky K. R. so žalovanou.1.7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca sa v tomto konaní
domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 9 800,- eur s príslušenstvom, súd žalobe vyhovel a
žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 9 200,- eur (93,88 %), v ktorej časti bol žalobca úspešný. V

časti o zaplatenie sumy vo výške 600,- eur bola žaloba zamietnutá, v tejto časti (6,12 %) bola úspešná
žalovaná. Čistý úspech žalobcu súd vypočítal z rozdielu pomerných úspechov strán a žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,76 % (93,88 % - 6,12 % = 87,76 %). O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho výrokoch I. a III. podala žalovaná v zákonom stanovenej
lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný, zjavne
neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani okolnosti predmetnej
veci. Toto rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu. Uviedla, že
napadnutým rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces, rozsudok vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne
vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej
praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Rozhodnutie je rozporné s kogentnými normami
a jeho interpretácia v rozpore s prioritou spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez
akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napádaný rozsudok je

príliš formalistický. Trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu
sú rozporné s procesnými požiadavkami spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné
právne princípy, odopierajú spravodlivosť, vykladajú právo v rozpore s medzi národnými zmluvami,
s ktorými je Slovenská republika viazaná a vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú
procesné normy. Rozhodnutie je v rozpore s konceptom spravodlivého konania. Súd nedostatočne

preskúmal podania, argumenty a dôkazy, ktoré boli predložené. Odôvodnenie rozhodnutia musí stručne,
jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzaaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadilaakovecprávneposúdil.Musídbaťnato,aby
odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného rozhodnutia však tieto zákonom
stanovené podmienky nespĺňa. Medzi základné práva účastníka patrí aj právo na také odôvodnenie,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne relevantné skutočnosti, pričom riadne
odôvodnenie je jednou z podmienok preskúmateľnosti takéhoto rozhodnutia a jeho presvedčivosti vo
vzťahu k stranám sporu. Pokiaľ účastník má k dispozícii rozhodnutie, ktoré je nekonkrétne všeobecné,
formalistické, odníma sa mu tým právo uskutočniť procesné práva, teda podať riadny kvalifikované
odvolanie. Poukázala pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky spisovej značky III.

ÚS 79/02, III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07 a článok 3 ods. 1 CSP, čl. 152 a čl. 154c
ods. 1 Ústavy SR, čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii, čl. 47 Charty základných práv Európskej
únie a uviedla, že podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu k základnému právu na súdnu ochranu
patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá
môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho
vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije
ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež
opakovane pripomína, že nezávislé rozhodovanie všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavou

a zákonom ustanovenom procesnoprávnom, ako aj hmotnoprávnom rámci. Okresný súd na základe
vykonanéhodokazovaniaskutkovýmiaprávnymizisteniamidošielkextrémnemunesúladuahodnotenie
dôkazov nemá racionálny základ. Okresný súd neprihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých do úvahy
pripadajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom prípade nevyvážil s ohľadom na špecifikum danej
veci, pričom kritéria iba mechanicky aplikoval. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku

v bode 16. uviedol nepresné tvrdenie, pri platbách žalovaná neuvádzala, že sa jedná o čiastočnú
platbu náhrady za užívanie nehnuteľnosti. V bode 37. sa súd nevysporiadal s otázkou pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej. Ako fyzická osoba nedisponuje živnostenským oprávnením. Z bodu 41.
odôvodnenia napadnutého rozsudku je osvedčené, že v konaní boli sporné základné skutočnosti
rozhodujúce pre spravodlivé rozhodnutie, ktoré súd nezohľadnil a nevysporiadal sa s nimi. Zmluva o

budúcej zmluve už nie je platná od 30. 09. 2016, nebola v nej dohodnutá odplata za užívanie, bolo to
splácanie kúpnej sumy. Súd prvej inštancie nesprávne odôvodnil v bode 41. napadnutého rozsudku,
že súd má za to, že v rámci zmluvy o budúcej zmluve bola medzi stranami v zmysle zákonných
náležitostí dojednaná zmluva o užívaní nehnuteľnosti za odplatu. Na tieto dojednania sa analogickyvzťahujú ustanovenia nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka a nasledujúce, pričom bolo
irelevantné, že zmluva nemala takéto označenie. Súdu vytkla formálne posúdenie zmluvy, pretože z
obsahu predmetu zmluvy o budúcej zmluve nie je osvedčené, že sa strany dohodli na nájme. Preto má

za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na ustanovenie § 664 Občianskeho
zákonníka a uviedla, že ide o rozpor v tvrdeniach súdu, ktorý uviedol, že na dojednania medzi stranami
zmluvy sa analogicky vzťahujú ustanovenia nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka
a nasledujúce a skutkovým stavom veci, pretože predmetné nehnuteľnosti, ktoré mal nechať podľa
žalobcu, prenajímateľ nájomcovi na užívanie, s čím sa súd prvej inštancie stotožnil, neboli spôsobilé

na dohodnuté užívanie, čo osvedčujú i tvrdenia žalobcu a vynaloženej práce a náklady žalovanej na
opravy, aby predmetné chátrajúce budovy nespôsobili ohrozenie zdravia a života osôb a zvierat, ktoré
žalovaná vynaložila, pretože má v záujme tieto budovy odkúpiť a po odkúpení budov dať do spôsobilého
stavu na užívanie. Zmluva o budúcej zmluva bola stranami uzatvorená výlučne za účelom prevodu
vlastníckych práv, a nie za účelom nájmu ani užívania budov, pretože tieto sa nedali užívať z dôvodu, že
boli nefunkčné na užívanie a bolo by aj nebezpečné pre osoby sa zdržiavať v týchto budovách z dôvodu,

že neboli vyhotovené statické posúdenia, vzhľadom na skutočnosť, že budovy chátrali minimálne 10
rokov bez údržby. V predmetných budovách nie sú napojené siete, a teda sa nedajú užívať. V zmluve
o budúcej kúpnej zmluve nie je výslovne uvedené, že žalovaná odo dňa podpisu tejto zmluvy má
užívať predmetné budovy. V bode 7. zmluvy je uvedené, že budúci predávajúci umožní budúcemu
kupujúcemu po uzavretí tejto zmluvy na výlučné náklady a zodpovednosť budúceho kupujúceho v

obmedzenom rozsahu nakladať nehnuteľnosťami, a to vykonať na nehnuteľnostiach stavebné úpravy
a udržiavacie práce, spočívajúce najmä v údržbe nehnuteľností a v sprevádzkovaní nehnuteľností za
účelom prevádzky jazdeckej školy, súkromnej materskej školy, trvalého bývania a aktivít cestovného
ruchu, z čoho vyplýva, že sa nejednalo o nájom ani v užívaní predmetných nehnuteľností. Zmena účelu
užívania stavby trafostanice na správcovský dom sa nezrealizovala. Je v rozpore s dobrými mravmi a v

rozpore s princípom spravodlivosti, aby nárok žalobcu v tomto konaní bol vôbec uznaný podľa uvedenej
zmluvy za oprávnený nárok, pričom nemožno umožnenie nakladanie s nehnuteľnosťami považovať za
nájom, či užívanie ako ustálil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. S uvedenými
námietkami sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a tak bolo porušené právo na spravodlivý proces, súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď súd dostatočne neodôvodnil
námietky žalovanej v konaní. Poukázala na ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve, keď predmetom
zmluvy o budúcej zmluve podľa článku 3 bol záväzok budúceho kupujúceho uzavrieť na výzvu budúceho
predávajúceho s budúcim predávajúcim budúcu kúpnu zmluvu spôsobom a za podmienok uvedených
v článku 4 a 5 tejto zmluvy, pričom predmetom budúcej kúpnej zmluvy bude prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam z budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho za kúpnu cenu dohodnutú
podľa článku 6 tejto zmluvy. V predmete zmluvy nebol dohodnutý ani nájom, ani užívanie nehnuteľnosti
žalovanou. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ustanoveniami zmluvy článok 3, 4 zmluvy o budúcej
zmluve a tieto v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol. Ide a arbitrárne rozhodnutie súdu prvej
inštancie. Žalovaná nepovažovala predmetnú zmluvu za platnú, čo súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutéhorozsudkuneuviedol,anineodôvodnil.Vkonanínebolopreukázané,žesadohodlonájomné
a suma, ktorú žalovaná zaplatila žalobcovi, bola zálohou na kúpu nehnuteľnosti, ktorá sa mala odpočítať
z kúpnej ceny. V bode 42. súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná mala prístup k celému objektu.
Žalobca nie je majiteľom pozemkov. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu neboli schopné užívania. V
bode 43. súd zdôvodňuje neumožnenie doložiť dôkaz - znalecký posudok. Žalovaná namietala pasívnu

vecnú legitimáciu, žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Znalecký posudok chcela žalovaná doložiť
po vysporiadaní sa súdu s otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Finančné prostriedky za
znalecký posudok sú vysoké a v prípade zamietnutia žaloby by nebol potrebný. V období od 16.
03. 2020 bola Slovenská republika rovnako ako ostatné krajiny v núdzovom stave. Žiadne znalecké
posudky, obhliadky, stretnutia sa nekonali až do júna 2020. Počas letných mesiacov boli všetci súdni

znalci obsadení a nebrali nové objednávky, riešili objednávky znaleckých posudkov marec až jún
2020. Súd prvej inštancie žalovaná informovala, že bola nútená predbežne osloviť Ústav súdneho
znalectva, nakoľko sú súdni znalci mimoriadne vyťažení. S uvedenými námietkami žalovanej sa súd
prvej inštancie nevysporiadal, a tak bolo porušené právo na spravodlivý proces, súd neumožnením
doloženia dôkazu znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo k
ohrozeniu práv a právom chránených záujmov žalovanej, pričom súd uprednostnil nároky žalobcu,
nehľadiac na zásady spravodlivosti. V bode 44. vyhodnotil, že popretie užívania niektorých budov je
účelové. Toto vyhodnotenie súdom je nelogické. V roku 2014 bola odstránená vodohospodárska stavbaa fyzicky tam od roku 2014 nie je. Železná konštrukcia bez strechy, brány, stien sa nedá využiť na žiadny
účel. Váha na váženie áut je zasypaná zeminou, žumpa bez toalety, vody a elektriky nevyužiteľná,
rovnako aj nefunkčná kotolňa nemá využitie pri jazdeckom športe. Rovnako je nelogické zdôvodnenie

v bode 45., že využívanie budov počas búracích prác, mechanizmov - bagrov, žeriavov, kamiónov. Súd
prvej inštancie uviedol, že žalobca vyvrátil tvrdenie žalovanej, keď poukázal na skutočnosť, že búracie
práce sa týkali iných nehnuteľností a v bode 46. súd konštatoval, že boli odstránené stavby na parcele
č. 353/23 žumpa, vodohospodárska stavba na parcele č. 353/17 a 353/182 a sušiareň na parcelách č.
353/14, 353/185 a 353/209. Bez búracích prác by budovy odstránené a vymazané z LV neboli. Búracie

práce prebiehali na týchto parcelách. Žalovaná počas pojednávaní poukázala na zákon o nájme a
podnájmenebytovýchpriestorov,§3zák.č. 116/1990Zb.,pričom stoutootázkou sasúdprvejinštancie
nevysporiadal. Zmena účelu užívania nebola uskutočnená, žalobca akékoľvek stavebné práce v roku
2007 zakázal. Okresný súd v rozhodnutí nerešpektoval kogentné normy, pričom zvolená interpretácia je
v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti. Výklad a aplikácia právnych predpisov je v extrémnom
nesúlade a odkláňa sa od ustálenej judikatúry bez toho, aby tento odklon bol dostatočne zdôvodnený.

Okresný súd značnú časť argumentácie vyňal a do rozhodnutia vôbec neuviedol, čo sa odzrkadlilo aj v
odôvodnení rozhodnutia, ktoré nijako nereflektuje predloženú argumentáciu a zároveň ani nie je možné
odvodiť z argumentácie súdu, že by sa vôbec touto argumentáciou podaniach zaoberal, čím dostatočne
neposúdil všetky predložené argumenty účastníka konania. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie a nové

rozhodnutie a aby zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne právny v celom rozsahu, zákonný, vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnený a preskúmateľný
odvolacím súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie má podklad v zistení skutkového stavu,

súd jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie
rozsudku považuje za veľmi presvedčivé, logické a spravodlivé. Rozsudok Okresného súdu Nitra zo
dňa 21. 10. 2020 považuje za vecne správny v celom rozsahu, zákonný, vyčerpávajúcim spôsobom
odôvodnený a tým preskúmateľný odvolacím súdom. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa má

podklad v zistení skutkového stavu, súd jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a
ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku považuje za veľmi presvedčivé, logické a spravodlivé.
Súdne konanie bolo vedené konštruktívnym, rýchlym a hospodárnym spôsobom, súd poskytol stranám
potrebné poučenia, určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia

považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné
právne posúdenie veci a umožnil stranám uplatniť prostriedky procesnej obrany a procesného útoku.
Rozsudok súdu prvej inštancie a tiež procesný postup súdu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je zákonný
a v celom rozsahu zodpovedá ustanoveniam Civilného sporového poriadku. Súdne rozhodnutie je
konzistentné aj so súdnym rozhodnutím vydaným tunajším súdom v skutkovo rovnakom prípade medzi

totožnými účastníkmi v právnej veci rovnakého žalovaného nároku za predchádzajúce časové obdobie.
Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie predvídateľné a neodkláňa sa od judikatúry iného súdu, resp.
iného zákonného sudcu v skutkovo rovnakom prípade. Odvolanie žalovanej považuje za všeobecné,
nekonkrétne, formalistické, nedôvodné, tvrdenia v ňom uvedené účelové, špekulatívne a odporujúce
obsahu súdneho spisu. Žalovaná len mechanicky skopírovala judikatúru Ústavného súdu SR, avšak

jednotlivé odvolacie dôvody dostatočne neodôvodnila. Súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal
so všetkými podstatnými vecnými námietkami žalovanej a so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
tvoriacimi základ súdneho rozhodnutia, pričom námietke žalovanej týkajúcej sa premlčania v časti
žalovaného nároku súd vyhovel. Z uvedeného dôvodu nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že sa súd
nevysporiadal s námietkami žalovanej. K jednotlivým argumentom žalovanej uviedol, že v bodoch 35.

až 37. odôvodnenia rozhodnutia dal súd žalovanej dostatočne odôvodnenú a presvedčivú odpoveď
na vznesenú námietku pasívnej vecnej legitimácie, ktorú súd vyhodnotil ako účelovú. Pasívna vecná
legitimácia žalovanej v tomto spore bola preukázaná listinnými dôkazmi a tiež výsluchom strán v spore.
Žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vecnej legitimácie žalovanej v tomto spore,
zatiaľ čo žalovaná svoje dôkazné bremeno k tvrdeniam o užívaní nehnuteľností iným subjektom ako

samotná žalovaná, neuniesla. V bode 16. odôvodnenia je správne uvedené, že na dokladoch k prijatým
platbám je uvedená poznámka, že sa jedná o čiastočnú platbu náhrady za užívanie nehnuteľností v k.
ú. A.. Daňové doklady k prijatým platbám vystavil žalobca na základe platieb vykonaných žalovanou
a údajov uvedených žalovanou pri vklade hotovosti na bankový účet žalobcu. Žalovaná voči údajomna daňových dokladoch (doklady k prijatým platbám a faktúry) nenamietala a ani ich nevrátila späť
ako nesprávne alebo nedôvodne vystavené. K bodu 41. odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že zmluvné
strany si dohodli kúpnu cenu nehnuteľností v sume 125 000,- eur bez DPH. Suma 800,- eur, resp. suma

500,- eur bez DPH mesačne bola dohodnutá ako odplata za užívanie nehnuteľností počas obdobia,
kým žalovaná neuzavrie kúpnu zmluvu a nenadobudne nehnuteľnosti do vlastníctva. Tvrdenie žalovanej
o splácaní kúpnej ceny nehnuteľností, s poukazom na fakt, že žalovaná kúpnu zmluvu neuzavrela a
ani nežiadala o vrátenie „už zaplatenej zálohy na kúpnu cenu", je špekulatívne a účelové. Súd posúdil
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 30. 09. 2014 podľa obsahu, podľa vôle strán, ktorú zmluvné

strany sledovali pri jej uzavretí, a ktorú strany prezentovali na pojednávaní a podľa správania žalovanej
počas realizácie zmluvy a po skončení jej platnosti, teda nie formalistický, ako to uvádza žalovaná. Súd
zistený skutkový stav správne vyhodnotil a námietky žalovanej k nemožnosti užívania nehnuteľností
a k zlému technickému stavu nehnuteľností, s poukazom na samotné tvrdenia žalovanej o vykonaní
rekonštrukčných prác na nehnuteľnostiach a zriadení boxov pre ustajnenie koní, správne posúdil ako
nedôvodné. Žalovaná poznala skutočný technický stav nehnuteľností v roku 2014, keď ich prevzala do

užívania. Žalovaná nehnuteľnosti prispôsobila svojim potrebám a na dohodnutý účel ich užíva dodnes,
tj. takmer 7 rokov. Upriamil pozornosť súdu na poštové poukazy a potvrdenia o vklade hotovosti na
bankový účet žalobcu, kde žalovaná v poznámke uvádza napr.: „D. U., užívanie nehnuteľností jún 2019".
Tvrdenia žalovanej o tom, že ... nehnuteľnosti neužíva... nehradila odplatu za užívanie nehnuteľnosti
alebo zálohu na kúpnu cenu..., preto vo svetle všetkých vykonaných dôkazov vyznievajú až komicky.

Súd neporušil žalovanej právo na spravodlivý súdny proces, pretože jej poskytol dostatok priestoru
na zabezpečenie znaleckého posudku na určenie sumy náhrady za užívanie stavieb. V tejto veci sa
uskutočnilo viacero pojednávaní, ktoré boli odročené na návrh žalovanej, resp. za účelom doplnenia
dokazovania, pričom žalovaná navrhovala znalecké dokazovanie dávno pred začiatkom pandémie
COVID-19. Už v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22. 11. 2019 žalovaná v bode 4. uviedla, že

na pojednávaní predloží znalecký posudok na prenájom nehnuteľností. Žalovaná zneužíva súčasnú
krízovú situáciu, pričom svoju nečinnosť a pasivitu v konaní snaží zakryť vyťaženosťou znalcov. Nie je
pravdivé tvrdenie, že sa znalecké posudky nevypracovávajú kvôli pandémii. Žalovaná nepredložila ani
len objednávku o tom, že si znalecký posudok nechala vypracovať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v bodoch 45. a 46. nie je nelogické, pretože sa týka odlišných stavieb a odlišného časového obdobia,

ktoré žalovaná nelogicky spája a porovnáva. V bode 45. sa uvádza, že počas búracích prác v roku
2018, pri ktorých boli odvezené kovové konštrukcie zo sušiarne, prebiehal v areáli letný detský tábor,
z čoho je zrejmé, že žalovaná nebola obmedzená pri užívaní ostatných stavieb a celého areálu na
dohodnutý účel. V bode 46. súd zdôvodnil, že odstránenie žumpy, vodohospodárskej stavby, budovy na
parc.č.353/11asušiarnenemalovplyvnavýškudohodnutejodplaty,pretožesútobezvýznamnéstavby,

ktorých neužívanie, prípadne nefunkčnosť bolo zohľadnené už v roku 2014 pri uzavretí zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve. Uviedol, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam ..." (II. ÚS 251/04, III. US 209/04). Napriek
uvedenému, má za to, že súd sa podrobne vysporiadal so všetkými argumentmi žalovanej, dal jej jasné
a zreteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky a pri hodnotení dôkazov dodržal aj

pravidlá logiky. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva na jednej strane vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov a na strane druhej právnymi závermi. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a odvolanie
žalovanej v celom rozsahu zamietol. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. KrajskýsúdvNitreakoodvolacísúd(§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku-ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalovanou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného

odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 9 800,- eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2 200,- eur od 16. 01. 2018 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 4 800,- eur od 22. 01. 2019 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške5% ročne zo sumy 2 800,- eur od 20. 08. 2019 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v náhrade za užívanie nehnuteľností vo
vlastníctve žalobcu za obdobie od 01. 09. 2017 do 31. 07. 2019 v sume spolu 9 800,- eur. Napadnutým

rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9 200,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 600,- eur od 16. 01. 2018 do zaplatenia, úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4 800,- eur od 22. 01. 2019 do zaplatenia, úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2 800,- eur od 20. 08. 2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 600,- eur s príslušným

úrokom z omeškania zamietol a rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 87,76 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V
dôsledku odvolania žalovanej je predmetom preskúmania odvolacím súdom vyhovujúci výrok a výrok o
trovách konania. Zamietajúci výrok je pre absenciu odvolania v tejto časti už právoplatný.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež právo účastníka na
dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj
povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán

s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05).
10. Súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II.
ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s

uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m.
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul,
že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz
proti Španielsku z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola
daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins proti Francúzsku z 19. februára
1998). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru,
podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu (Ruiz Torija proti
Španielsku z 9. decembra 1994). Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa
účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam

pre rozhodnutie (Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

11. Do základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) však nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a s navrhovaníma hodnotením dôkazov; za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech v
konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08).

12. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov
a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú za
predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O arbitrárnosti
(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom je možné uvažovať len v

prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel
a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného úroku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prac.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie a rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutých výrokoch dospel k záveru, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne
uviedol zistený skutkový stav veci a vec následne aj správne právne posúdil, pričom sa vyporiadal so
všetkými pre posúdenie veci podstatnými okolnosťami a tiež s argumentáciou žalovanej, uvádzanou v
priebehu konania na súde prvej inštancie. Závery súdu prvej inštancie sú pri tom logicky a presvedčivo

zdôvodnené,pretoodvolacísúd rozsudoksúduprvejinštancievnapadnutýchvýrokochpodľa§387ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje,
na tieto podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. K dôvodom odvolania žalovanej uvádza nasledovné: V bode
16. napadnutého rozsudku súd uviedol, že na jednotlivých dokladoch k prijatým platbám je uvedená
poznámka, že sa jedná o čiastočnú platbu náhrady za užívanie nehnuteľností v k. ú. Kynek (uvedené

uviedolžalobca),teda zuvedenéhonevyplývatvrdenie žalovanejvodvolaní,žetútoskutočnosťuvádzal
pri platbách žalovaná. Čo sa týka námietky žalovanej, že súd sa nevysporiadal s otázkou pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného, pričom ako fyzická osoba nedisponuje živnostenským oprávnením, k tomu je
potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že žalovaná v priebehu konania namietala to, že je v konaní
pasívne legitimovaná, súd prvej inštancie sa zaoberal aj touto otázkou, pričom ju odôvodnil v bodoch 34.

až 37. napadnutého rozsudku, pričom s odôvodnením pasívnej legitimácie súdom prvej inštancie sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje naň. Skutočnosť, že ako fyzická osoba nedisponuje
živnostenským oprávnením, nemá na otázku pasívnej vecnej legitimácie vplyv, keďže je žalovaná práve
ako fyzická osoba. Pokiaľ sa súd zaoberal otázkou výšky náhrady za užívanie nehnuteľností, keďže
predmetom odvolacieho konania je náhrada za užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu za

obdobie od 01. 10. 2017 do 31. 07. 2019 (obdobie september 2017 je už právoplatne zamietnuté),
teda obdobie už po platnosti zmluvy o budúcej zmluve, posúdenie toho, či v nej bola dohodnutá odplata
za užívanie alebo išlo o splácanie kúpnej sumy, je pre posúdenie tejto veci bezpredmetné, a preto
nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa tým zaoberať. Súd prvej inštancie nárok žalobcu neposúdil
titulom nájmu. Nárok v tejto veci bol uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia, tak ho posúdil aj

súd prvej inštancie a s takýmto právnym posúdením veci sa stotožňuje aj odvolací súd. Keďže nárok
žalobcu sa neodvodzuje od zmluvy o budúcej zmluve, rozhodujúce pre posúdenie tejto veci nie je
ani posúdenie platnosti zmluvy, čo žalovaná namietala. To, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli
v rozhodnom období vo vlastníctve žalobcu, boli v tomto období užívané žalovanou, bolo v konaní
preukázané a žalovaná to ani nepopierala. Jej obrana spočívala v tom, že predmetné nehnuteľností

neboli spôsobilé na dohodnuté užívanie. Pri vstupe do užívania žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu
o budúcej zmluve, v ktorej v bode 2.2 vyhlásila, že je oboznámená s technickým stavom nehnuteľností
a s právnym stavom pozemkov, na ktorých sa nehnuteľnosti nachádzajú a s vedomím uvedeného má
záujem nehnuteľnosti nadobudnúť ako stoja a ležia. Čo sa týka nepredloženia znaleckého posudku
na výšku odplaty za užívanie nehnuteľností žalovanou a toho, že keďže namietala pasívnu vecnú

legitimáciu a žalobu žiadala zamietnuť, chcela znalecký posudok doložiť po vysporiadaní sa súdu s
otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, k tomu je potrebné uviesť nasledovné:15. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

16.Jednouzozákladných procesnýchpovinnostístranysporujepovinnosťtvrdiť. Stranusporuzaťažuje
bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je
predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu
sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť,

sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotné
práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia
zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.

17. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán

sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak
bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie
spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové

tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní
dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v
závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a
povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu.

18. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd
vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

19. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto

skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá
a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom
protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom
prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových
tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za

následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň
tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena
(rozsudok NS SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).

20. Keďže prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, bolo povinnosťou žalovanej, pokiaľ mala záujem
na výšku jej odplaty za užívanie nehnuteľností predložiť dôkaz, aby ho súdu predložila, pričom vzhľadom
k zákonnej koncentrácii konania, nebolo povinnosťou súdu vyčkávať, kým ho žalovaná predloží. Tým,
že žalovaná napriek tomu, že v priebehu konania uvádzala, že takýto dôkaz predloží, ho nepredložila, v
konaní nepreukázala, že žalobcom uvádzaná výška bezdôvodného obohatenia je nesprávna. Žalovaná

v konaní nepreukázala ani to, že sa o získanie takéhoto dôkazu pokúsila a že sa jej ho nepodarilo
zabezpečiť z dôvodov, že krajina bola v núdzovom stave a znalci nebrali objednávky. Aj s touto
argumentáciou žalovanej sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 43. napadnutého rozsudku. Ak
potomsúdprvejinštancievychádzalzpreukázanýchtvrdenížalobcuovýškebezdôvodnéhoobohatenia,
odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tejto časti za vecne správne a takýmto

postupom súdu nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako namietala žalovaná. Takýto záver
je tiež v súlade so záverom Krajského súdu v Nitre v obdobnej veci, vedenej pod sp. zn. 7Co/239/2018,
a to za obdobie, keď aj v tejto veci sa súd zaoberal výškou bezdôvodného obohatenia.

21. Žalovaná ďalej namietala využívanie budov počas búracích prác, pričom k tomu odvolací súd

dodáva, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa aj v tejto časti stotožňuje. Poukazovanie na zák.
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nemá pre posúdenie danej veci význam,
pretože sa na túto vec nevzťahuje. Vychádzajúc z uvedeného považoval odvolací súd rozsudok súduprvej inštancie v napadnutých výrokoch za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil,
keď mal za to, že žalovanou uvádzané odvolacie dôvody nespochybnili jeho správnosť.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).