Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 6, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119214249
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119214249.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, Bratislava, adresa na doručovanie: Kollárova
31, Trnava, proti žalovanému: Z. K., J. XX.X.XXXX, G. O. XX, O., zastúpený: SUCHÝ & PARTNERS,
s.r.o., IČO: 52826791, Horná 13, Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 688,- eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.12.2019 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 688,- eur s úrokom z omeškania

5% ročne zo sumy 688,- eur od 1.9.2019 do zaplatenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa XX.X.XXXX v meste Y. počas služobného zákroku
fyzicky napadol príslušníka Policajného zboru ppráp. S. spôsobil mu zranenia. Za toto konanie bol
uznaný vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b) a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
15T/70/2016 právoplatným dňa 24.5.2018 a žalobca má za to, že o protiprávnosti jeho konania niet
pochýb, a to aj s poukazom na ustanovenie § 193 CSP. Zranenia príslušníka Policajného zboru boli

uznané za služobný úraz a podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a zákona 73/1998 Z.z. mu bola priznaná a
vyplatená dávka úrazového zabezpečenia (bolestné) v sume 688,- eur. Dávka úrazového zabezpečenia
bola vyplatená odborom sociálneho zabezpečenia SPaSČaOÚ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
dňa 12.8.2016. Na základe skutočnosti, že suma dávky úrazového zabezpečenia (bolestné) bola
vyplatená v dôsledku služobného úrazu, ktorý spôsobil pri svojom protiprávnom konaní žalovaný,
žalobca uplatňuje vyplatenú sumu voči nemu ako náhradu škody, ktorá vznikla Ministerstvu vnútra
Slovenskej republiky vyplatením dávok úrazového zabezpečenia podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002

Z.z.. Žalobca má za to, že existencia tohto nároku je daná bez pochybností.
S poukazom na možnosť mimosúdneho zmieru bol žalovaný výzvou (do vlastných rúk na adresu
evidovaného pobytu) vyzvaný na náhradu škody v lehote do 7 dní odo dňa doručenia. Výzvu prevzal dňa
18.3.2019. Dňa 29.3.2019 doručil žalovaný odpoveď na výzvu, v ktorej svoju zodpovednosť za škodu
poprel, pričom uviedol, že proti rozhodnutiam Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave podal
dovolanie. Súčasne uviedol, že považuje nárok žalobcu za nepreukázaný a po rozhodnutí o dovolaní
oznámi bezodkladne spôsob úhrady škody. Dovolanie bolo NS SR odmietnuté v mesiaci august 2019.

Žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil sumu náhrady škody a ani svoj dlh ani písomne neuznal.
Dôvody, ktoré uvádza v odpovedi sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti právne irelevantné.
Žalobca má za to, že jeho nárok je dôvodný a žalovaný nie je ochotný mimosúdne vysporiadať náhraduškody. Žalobca uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 5,00 %, a to od 1.9.2019 do zaplatenia, t.j. od
prvého dňa nasledujúceho mesiaca po odmietnutí dovolania.
3. Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č.k. 31C/62/2019-10 zo dňa

22.1.2019. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnený odpor, v dôsledku
ktorého súd platobný rozkaz uznesením č.k. 31C/62/2019-25 zo dňa 20.5.2020 zrušil.

4. Žalovaný v odpore uviedol, že uplatnený nárok žalobcu je nedôvodný a nezákonný, pričom
vzniesolnámietkupremlčaniavzmysleustanovenia§106OZ.Vprípadenárokunanáhraduškodyplynie

objektívna premlčacia doba od tzv. škodovej udalosti a subjektívna premlčacia doba odo dňa, od kedy sa
poškodenýdozvieovzniknutejškodeaotom,ktozaňuzodpovedá.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovje
zrejmé, že žalobca sa o škode dozvedel jednak z rozhodnutia o priznaní dávky úrazového zabezpečenia
zo dňa 12.7.2016, ako aj z Potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 15.8.2016, v
zmyslektoréhoboladňa17.6.2016vyplatenánáhradazabolesťvovýške688,-eurpoškodenémuppráp.
L., a v zmysle tohto potvrdenia bolo presne uvedené, od koho je žalobca oprávnený vymáhať vyplatenú

náhradu za bolesť. Pri škodách spôsobených na zdraví pritom neplatí žiadna objektívna premlčacia
lehota. Je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody po uplynutí dvojročnej subjektívne
premlčacej doby, keď táto začala plynúť odo dňa 17.6.2016. V zmysle uvedeného žiadal žalovaný žalobu
zamietnuť.

5. Žalobca v replike zo dňa 9.6.2020 uviedol, že námietka premlčania je nedôvodná. O protiprávnosti
konania žalovaného, ktorým spôsobil škodu na zdraví, rozhodol Okresný súd Trnava rozsudkom č.k.
15T/70/2016 právoplatne dňom 24.5.2018. Voči rozsudku Okresného súdu podal žalovaný odvolanie i
dovolanie (odmietnuté 1.9.2019). Keďže žaloba bola podaná dňa 30.12.2019, nie je nárok premlčaný,
keď prvým dňom možného uplatnenia nároku nie je deň 17.6.2016 ako sa mylne domnieva žalovaný,

ale deň 25.5.2018, teda deň nasledujúci po právoplatnosti rozhodnutia súdu v trestnej veci, keď až
týmto dňom bolo rozhodnuté o protiprávnosti konania žalovaného. Zodpovednosť žalovaného je v tomto
prípade určená rozhodnutím súdu, pričom tento spáchal úmyselný trestný čin. Keďže o protiprávnosti
konania žalovaného (kto za škodu zodpovedá) rozhodoval súd, náhrada škody mohla byť prvý krát
uplatnená až po právoplatnosti jeho rozhodnutia. Úhradu dávky úrazového zabezpečenia realizoval

žalobca dňa 12.8.2016, avšak o zavinenom protiprávnom konaní rozhodol súd v rámci trestného konania
právoplatne až dňom 24.5.2018. Bez tohto rozhodnutia by nebola určená zodpovednosť žalovaného
z dôvodu jeho zavineného protiprávneho konania. Potvrdenie o vyplatení dávky preukazuje splnenie
povinnosti orgánu sociálneho zabezpečenia vyplatiť náhradu škody (bolestné) zranenému príslušníkovi
Policajného zboru. Ani Rozhodnutie o priznaní dávky úrazového zabezpečenia ani Potvrdenie o

vyplatení nie sú právne relevantné na preukázanie zavineného protiprávneho konania žalovaného.
Takouto právne relevantnou skutočnosťou je rozsudok Okresného súdu Trnava 15T/70/2016. Vzhľadom
na jeho právoplatnosť a deň podania žaloby nie je nárok žalobcu premlčaný.

6. Žalovaný v duplike zo dňa 15.7.2020 uviedol k replike žalobcu, že námietka premlčania je

dôvodná, keď aj v prípade prebiehajúceho trestného konania sa poškodený nedozvie o okolnostiach
rozhodných pre uplynutie premčacej doby až po právoplatnosti trestného rozsudku, ale okamihom,
keď sa tieto skutočnosti skutočne dozvie. Aj keď až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní je
rozhodnuté o vine obžalovaného, neplatí, že až týmto dátumom sa poškodený dozvie o tom, kto za
škodu zodpovedá, keď o tomto sa dozvie, keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie

zodpovedného subjektu. Nejde o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu
niektorého z trestných činov, ale len o to, či svojím konaním spôsobil škodu poškodenému. Námietka,
že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného
rozhodnutie nie je vôbec dôvodná.
Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu preukázateľného získania informácie

o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne
ktorá fyzická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu
vyplývajúce nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a jeho zodpovednosti (R
16/2014).
Preukázateľnou informáciou bolo samotné Rozhodnutie o priznaní dávky úrazového zabezpečenia

a Potvrdenie zo dňa 15.8.2016, súčasťou ktorého bolo aj poukázané na skutočnosť, že predmetnú
náhradu za bolesť je žalobca oprávnený vymáhať od žalovaného.
Dátum právoplatnosti rozhodnutia trestného súdu je závislý od procesných okolností a s vedomosťou
poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže kokamihu, keď dostal informáciu, na základe ktorej si mnôže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba za
škodu zodpovedá. Deň právoplatnosti trestného rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o vine obžalovaného
(škodcu), nemožno bez ďalšieho považovať za deň, kedy sa poškodený dozvedel o osobe žalobcu (Ro

NS ČR z 30.9.2003, sp. zn. 25Cdo 871/2002).
V tomto prípade už vyplatením náhrady za bolesť mal žalobca vedomosť o poškodenom a o výške škody.
Ustanovenie § 106 ods. 1 OZ upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu
dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v okamihu, kedy preukázateľne získla informáciu

o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok o tom, ktorá
konkrétna osoba za škodu zodpovedá…. Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu
zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody
(NS SR 4Cdo 237/2007).

7. Vo veci sa ešte následne písomne vyjadril žalobca (podanie zo dňa 17.9.2020), ktorý dodal, že

nárok žalobcu podľa ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. je samostatným regresným
nárokom, pričom vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody má táto úprava
(zákon č. 328/2002 Z. z.) povahu špeciálneho ustanovenia tak, ako je to v prípade nároku sociálnej
poisťovne podľa ustanovenia § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (pôvodne § 31 ods.
1 zákona č. 274/1994 Z. z.). Žalobca podľa zákona č. 328/2002 Z. z. zabezpečuje výplatu priznaných

dávok úrazového a nemocenského zabezpečenia. Táto povinnosť mu vzniká pri splnení stanovených
podmienok, a to bez ohľadu na to, z akého dôvodu došlo k vzniku nároku na tieto dávky. V prípade dávky
poskytovanejvoformeúrazovejdávkynazákladerozhodnutia,vznikátátopovinnosťbezohľadunato,či
poškodenie zdravia, odôvodňujúce jej priznanie a vyplatenie, bolo spôsobené zavineným protiprávnym
konaním tretej osoby alebo následkom inej udalosti. Ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002

Z. z. však zakladá regresný nárok MV SR voči tretím osobám, ak sú splnené zákonné predpoklady
v ňom uvedené. Poskytnutím dávok úrazového alebo nemocenského zabezpečenia, na ktoré vznikol
oprávneným osobám nárok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, vzniká MV
SR nepochybne majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení stanovených predpokladov. Preto
uvedený regresný nárok, i keď nie je nárokom na náhradu škody na zdraví poškodeného podľa

Občianskeho zákonníka, je svojím charakterom samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim
z § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z., majúceho z tohto dôvodu (teda z dôvodu, že upravuje
občianskoprávny nárok) povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka o náhrade škody. Zákonné predpoklady vzniku práva žalobcu voči tretím osobám na náhradu
škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia

v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sú výplata dávok a zavinené protiprávne konanie
osoby.
Ustanovenie § 193 Civilného sporového poriadku upravuje viazanosť civilného súdu v konaní
rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Trestný súd,
v tomto prípade Okresný súd Trnava, svojím rozsudkom č.k. 15T/70/2016 právoplatne rozhodol dňom

24. 05. 2018 o spáchaní trestného činu žalovaným. V civilnom konaní o náhradu škody je právoplatný
odsudzujúci rozsudok často kľúčovým dôkazom, ktorý sa vzťahuje k základu uplatneného nároku, avšak
škodca (právoplatne odsúdený v trestnom konaní) sa v civilnom konaní snaží spochybňovať svoju vinu
preukázanú v trestnom konaní, prípadne výšku škody spôsobenej jeho protiprávnym konaním. Pokiaľ je
súčasťou skutkovej podstaty aj vznik (existencia) škodlivého následku, má žalobca za to, že civilný súd

je viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchateľa, ale aj o vzniku
škody a existencii príčinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchateľa a spôsobenou
škodou.
Ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. viaže vznik práva na náhradu škody na súčasné
splnenie podmienok a to, že dávky boli vyplatené, a že konanie tretej osoby je zavinené a protiprávne. O

protiprávnosti zavineného konania žalovaného, ktorým spôsobil škodu na zdraví, rozhodol trestný súd
rozsudkom, pričom vznik práva je viazaný na právoplatnosť trestného rozsudku. Pokiaľ by bol páchateľ
trestným rozsudkom oslobodený, právo by nevzniklo. Žalobca tak má za to, že nárok premlčaný nie je.

8. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 6.11.2020, na ktorom sa sporové strany pridŕžali doterajšej

argumentácie.

9. Predmetom konania je uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody žalovaným na základe
ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. Medzi stranami v konaní nebolo sporné,že príslušníkovi Policajného zboru ppráp. L. G. O.Ň. XX.X.XXXX vyplatená v dôsledku uznaného
služobného úrazu dávka úrazového zabezpečenia žalobcom v sume 688,- eur, že žalovaný bol uznaný
vinným za skutok, na základe ktorého došlo zo strany žalobcu k výplate dávky, rozsudkom tunajšieho

súdu právoplatným dňa 24.5.2018, a že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na náhradu škody 688,- eur
výzvou doručenou 18.3.2019. Sporné bolo, či je nárok žalobcu premlčaný. Strany v konaní neuvádzali
žiadne tvrdenia majúce vplyv na nerušené plynutie premlčacej doby.

10. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

11. Podľa § 100 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej OZ), právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať.(1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (2)

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Podľa § 420 ods. 1,3 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.(1)
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. (3)

Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vzniku škody (august 2018) - znenie účinné do
29.6.2018 (ďalej “ZoSZP”), Služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva
alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá
mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku

ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich
na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na
jej výplatu alebo jej sumu.
Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

12. Občiansky zákonník upravuje premlčateľnosť práv v ustanovení § 100. Podľa odseku 1 tohto
ustanovenia sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Súd je povinný na vznesenú námietku premlčania
vždy prihliadať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych

vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby
povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania
takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom
stanovená premlčacia doba, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak
spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné

vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže
oprávnenejosobeprávo(nárok)priznať(§100ods.1tretiavetaObčianskehozákonníka).Pritomzásada
hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú
námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu
vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky

bezdôvodného obohatenia, škody a podobne (porovnaj napr. R 29/1983).
13. Pri právach na náhradu škody ustanovuje Občiansky zákonník premlčaciu dobu v § 106, a to kratšiu
subjektívnu (ods. 1) a dlhšiu objektívnu (ods. 2). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah
je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému
ešte plynie druhá premlčacia doba…..Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods.

1 Občianskeho zákonníka), v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach,
na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická
osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca
nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. (R 16/2014- Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. 1 Cdo 82/2009 Zbierka
2/2014).
14. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.10.2008 sp zn. 4 Cdo 237/2007 “citované

ustanovenie § 106 ods. 1 Obč. zákonníka upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu
premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniklej škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal
informáciu o okolnostiach vzniku škody, ktoré mu pomôžu urobiť si dostatočne pravdepodobný úsudok
o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá“.

15. Súd po oboznámení sa s obsahom spisu (keď na pojednávaní nevykonával dokazovanie čítaním
konkrétnych listín, keďže tieto boli stranám doručené a neboli spochybnené - § 204 CSP) dospel k
záveru, že nárok uplatnený žalobcom nie je možné priznať, keď tento je v celom rozsahu premlčaný.
Nárok uplatňovaný žalobcom predstavuje osobitný nárok na náhradu škody, predvídaný ZoSZP, avšak
bez ohľadu na špecifikáciu tohto nároku v osobitnom zákone, vzhľadom na jednoznačnú formuláciu
zákona v tom smere, že i v tomto prípade ide o „náhradu škody“, vzťahujú sa na jeho premlčanie

ustanovenia OZ o premlčaní práva na náhradu škody. OZ pritom osobitne upravuje premlčanie práv
na náhradu škody, ktoré sa premlčujú tak v subjektívnej, ako i v objektívnej premlčacej dobe (§ 106
ods. 1 a 2 OZ). Ich začiatok je upravený odlišne. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie
jednej z nich, právo sa premlčí. Dôsledkom premlčania potom je, že po uplynutí zákonom predvídanej
premlčacej doby nie je možné právo (nárok) priznať, v prípade ak sa škodca premlčania dovolá, resp.

v konaní premlčanie namieta.

16. Subjektívna premlčacia doba v prípade práva na náhradu škody je podľa § 106 ods. 1 OZ
dvojročná a plynie od okamihu, kedy sa „poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá”.
Žalobca odvíjal okamih, kedy sa dozvedel o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá, teda kedy mohol

nárok reálne uplatniť, od právoplatnosti rozhodnutia súdu v trestnom konaní, keďže o protiprávnosti
konania žalovaného rozhodoval súd. Súd však má za to, že právoplatné rozhodnutie v trestnom
konaní (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 15T/70/2016) má v tomto konaní relevanciu len čo do
preukazovania samotného nároku žalobcu na náhradu škody (ako dôkazný prostriedok), nie ako
nevyhnutný predpoklad možnosti uplatnenia samotného nároku na náhradu škody žalobcom, keď

žalobcovi boli aj pred právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní známe skutkové okolnosti
rozhodujúce pre zistenie zodpovednostného subjektu. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu v replike,
že “ani Rozhodnutie o priznaní dávky úrazového zabezpečenia ani Potvrdenie o vyplatení nie sú právne
relevantné na preukázanie zavineného protiprávneho konania žalovaného”. Uvedené však neznamená,
že žalobca sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá až právoplatnosťou rozhodnutia v

trestnom konaní vedenom proti žalovanému, ale iba, že procesné postavenie žalobcu v konaní o
náhradu škody voči žalovanému bolo touto právoplatnosťou trestného rozsudku posilnené z hľadiska
dokazovaniaprotiprávnostikonaniažalovanéhoanaplneniapredpokladovjehozodpovednostizaškodu.
Poškodený (v tomto prípade žalobca) sa však o vznikajúcej škode a o tom, kto za škodu (z hľadiska
skutkových okolností) zodpovedá dozvedel už skôr, a to z rozhodnutia KRPZ v Trnave zo dňa 14.6.2016,

ktorým bolo rozhodnutie o priznaní dávky úrazového zabezpečenia v prospech ppráp. L. v sume 688,-
eur v podobe náhrady za bolesť - ako poškodeného pri služobnom úraze v dôsledku v rozhodnutí
špecifikovanéhoslužobnéhozákrokuvočižalovanémudňa28.1.2015,ktorýhopodľazneniarozhodnutia
pri služobnom zákroku udrel hlavou do nosa, následkom čoho ppráp. L. cúvol dozadu do pokľaku a
chvíľu sa nevedel zorientovať, následne použil proti žalovanému hmaty, chvaty a údery sebaobrany

(rozhodnutie čl. 4-5). Žalobca sa o predmetnom skutkovom deji presne špecifikovanom v citovanom
rozhodnutí KRPZ, na ktorom skutkovom základe si i uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu
škody, preukázateľne dozvedel najneskôr pri vyhotovovaní Potvrdenia o výplate dávky zo dňa 15.8.2016
(potvrdeniečl.4),ktorýmOdborsociálnehozabezpečeniažalobcupotvrdil,žedňa12.8.2016nazáklade
rozhodnutia KRPZ-TT-OPP-51-009/2016 o priznaní dávky úrazového zabezpečenia zo dňa 14.6.2016,

vyplatil náhradu za bolesť vo výške 688,- eur ppráp. S. L.. Keďže súčasťou textového znenia tohto
potvrdenia je i citácia ustanovenia § 114 ods. 5 ZoSZP a v poslednom odseku výslovné konštatovanie,
že žalobca je „oprávnený vymáhať vyplatenú náhradu za bolesť od žalovaného, ktorý dňa XX.X.XXXX I.
Č. U. XX.XX E.. I. Y., J. W. N., pri budove zimného štadióna, kde proti predvádzaní na OO PZ Trnava za
účelom podania vysvetlenia k predchádzajúcim výtržnostiam zo strany fanúšikov O., počas presunu k

služobnému motorovému vozidlu privolanej hliadky pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného
zboru, povedal niečo poškodenému, ktorý sa otočil tvárou k nemu, pričom poškodeného udrel hlavou do
nosa…následkom čoho poškodený utrpel zranenie a to pomliaždenie nosa a pomliaždenie pravej ruky“,
je z uvedeného potvrdenia jednoznačne preukázané, že žalobca v okamihu jeho vyhotovovania malvedomosť tak o škode (ktorá v danom momente už vznikla - dávka bola vyplatená), ako i o tom, kto za ňu
(z hľadiska skutkového) zodpovedá. Preukázanie skutočnej právnej zodpovednosti za škodu je už vecou
dokazovania v konkrétnom konaní o náhradu škody, kde má z hľadiska dôkazného ( na preukázanie

zodpovednosti žalovaného za jeho protiprávne konanie a s ním spojený následok - vznik škody)
relevanciu i rozhodnutie v trestnom konaní, toto však nie je nevyhnutným zákonným predpokladom
možnostiuplatnenianárokužalobcunanáhraduškodyvzmysle§114ods.5ZoSZP,keďžeprotiprávnym
je akýkoľvek (neoprávnený) zásah do fyzickej integrity inej osoby (či už v podobe spáchania trestného
činu, priestupku, či iného porušenia právnej povinnosti), a danosť zavinenia škodcu (v podobe úmyslu, či

nedbanlivosti) je tiež predmetom skúmania súdom. Súd sa tak nestotožnil s tvrdením žalobcu, že vznik
práva na náhradu škody je v tomto prípade viazaný na právoplatnosť trestného rozsudku, keď uvedené
zo znenia ustanovenia § 114 ods. 5 ZoSZP nevyplýva, naopak súd v prípade uplatneného nároku
nevidí podstatný rozdiel medzi uplatňovaním nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 OZ,
ktoré obdobne ako § 114 ods. 5 ZoSZP za predpoklady existencie nároku na náhradu škody považuje
porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), vznik škody, zavinenie a príčinnú súvislosť. Pri aplikácii

ustanovenia§420OZpritomexistujekonštatnájudikatúraohľadnepočiatkuplynutiapremlčacejdoby,na
ktorú poukazoval i žalovaný, a ktorá doba vo všeobecnosti neplynie až od právoplatnosti odsudzujúceho
trestného rozsudku škodcu (R 16/2014 - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája
2010 sp. zn. 1 Cdo 82/2009, rozhodnutie NS ČR z 30.9.2003 sp. zn. 25Cdo 871/2002, rozhodnutie
NS SR zo dňa 29.10.2008 sp zn. 4 Cdo 237/2007). Súd má za to, že ak v prípade škody spôsobenej

bežným fyzickým osobám, je týmto umožnené uplatniť si nárok na náhradu škody iba v premlčacej dobe
plynúcejodzisteniaskutkovýchokolnostírozhodujúcichprenárok(ohľadnevýškyškodyatoho,ktozaňu
zodpovedá v rovine pravdepodobnosti), bez praktickej istoty aspoň určitého úspechu v konaní založenej
na prípadnom právoplatnom odsudzujúcom rozsudku žalovaného, nie je dôvod pri obdobnom zákonnom
vymedzení nároku na náhradu škody (s obdobnými predpokladmi v podobe protiprávneho konania,

vzniku škody (v podobe výplaty dávky), zavinenia a príčinnej súvislosti) pri subjekte verejnoprávnom
(žalobca) s väčšími právnymi znalosťami i skúsenosťami s pravidleným riešením rovnakých prípadov,
plynutie premlčacej doby posudzovať menej prísne, resp. akokoľvek inak.

17. V zmysle vyššie uvedeného, subjektívna premlčacia doba práva na náhradu škody vzniknutej

žalobcovi výplatou dávky začala žalobcovi plynúť najneskôr dňa 15.8.2016, a teda uplynula dňa
15.8.2018 (§ 122 ods. 2 OZ v spojení s § 106 ods. 1 OZ). Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa
30.12.2019, teda po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaný premlčanie namietal (§ 100 ods. 1 OZ),
nie je možné žalobcovi uplatnený nárok priznať, a súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keď v prípade
nepriznania istiny z dôvodu premlčania nároku, nie je možné priznať ani súvisiace príslušenstvo.

18. K argumentácii žalobcu, že ustanovenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z. z. je samostatným
regresným nárokom, pričom vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody má
táto úprava (zákon č. 328/2002 Z. z.) povahu špeciálneho ustanovenia tak, ako je to v prípade nároku
sociálnej poisťovne podľa ustanovenia § 238 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, súd uvádza,

že v tomto prípade ide o osobitný nárok žalobcu na náhradu škody predvídaný špeciálnym zákonom, čo
však nič nemení na aplikácii všeobecných ustanovení OZ ohľadne premlčania tohto práva na náhradu
škody, ktoré sa rovnako vzťahujú aj na túto škodu, keď ZoSZP osobitnú úpravu premlčania tohto práva
neupravuje,narozdielodzákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení,ktorýpremlčanieprávaSociálnej
poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody upravuje samostatne v § 238 ods. 5 (z hľadiska dĺžky

premlčacej doby i určenia okamihu jej začiatku).

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, keď žaloba bola

zamietnutá, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).