Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, April 6, 2014

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/15/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409200078
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Heldáková
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8409200078.4

Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, proti povinnému: P. Č., F. XX.X.XXXX, T. XXX XX R. A., F. C. XX,
Z. J. pre vymoženie 552,35 eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka 60 pod EX 12376/08 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Záhradnícka 60 pod EX 12376/08 sa z a s t a v u j e .

III. Náhradu trov exekúcie sa súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému n e p r i z n á v a.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa 20.12.2008 na exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
so sídlom Záhradnícka 60 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky
vo vyššie uvedenej výške priznanej exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., pod sp. zn.: SR 08151/08 zo dňa 26.8.2008.

Dňa 19.2.2009 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5703 020753*.

Exekučný súd je povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu
vykonávať, počas celého konania, nielen do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť
a zároveň oprávnenie exekučného súdu bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného
súdu SR (II. ÚS 313/12, II. ÚS 392/11, III ÚS 527/13). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal
obdobnou právnou vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť
exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním
poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo
potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka
konania, ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP")) v rozhodnom
znení pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho
charakteru alebo procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže
preskúmavať exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen
z procesného hľadiska.

Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul.
Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je
povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.1997 pod sp. zn. 3Cdo 164/1996, ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Uzavretá rozhodcovská doložka resp. rozhodcovská zmluva
obsahuje neprijateľnú podmienku a preto nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK") súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok a zmluvu o úvere Č.. XXXXXXX zo dňa 14.1.2008 medzi
oprávneným a povinným obsahujúcu rozhodcovskú doložku, ako aj Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku spotrebiteľskej
zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete
svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľmi (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania).
Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ochrana spotrebiteľa bola ku
dňu 14.1.2008, kedy došlo k uzavretiu zmluvy, súčasťou nášho právneho poriadku. Táto zmluva
obsahuje rozhodcovskú doložku (je zahrnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod
bodom 17, v zmysle ktorej sa zmluvné strany výslovne dohodli na riešení akýchkoľvek sporov buď
prostredníctvom konkrétne určeného rozhodcovského súdu, alebo na všeobecnom súde), na ktorej
základe bola založená príslušnosť vyššie uvedeného rozhodcu. Zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným
od 1.4.2004, došlo k implementácii smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách do Občianskeho zákonníka, pričom táto umožňovala posudzovať rozhodcovskú doložku v
prípade spotrebiteľských zmlúv ako neprijateľnú podmienku, ak nebola osobitne dojednaná a núti
spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej

zmluve sa považuje za neplatnú a teda rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať. Túto
doložku v zmysle smernice č. 93/13/EHS z 5.3.1993 možno preskúmavať aj v exekučnom konaní.
Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského
súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to ustanovenie § 45 ZRK, v zmysle ktorého súd môže
o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok
rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je
výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či
exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému
právnemu záveru ako v čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi, zaslal oprávnenému
výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať
odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä v otázke posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k otázke rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že sa
jedná o nevýhradnú rozhodcovskú doložku, keďže nevylučuje možnosť (všeobecného) súdneho
konania. Prijatie argumentácie, podľa ktorej je rozhodcovská doložka neprijateľná pokiaľ umožňuje
alternatívu konaní, by znamenala pre dodávateľa úplné znemožnenie rozhodcovského konania. Prijatie
argumentácie, podľa ktorej je rozhodcovská doložka neprijateľná pokiaľ umožňuje alternatívu konaní,
by znamenala pre dodávateľa úplné znemožnenie rozhodcovského konania. Alternatívne rozhodcovské
doložky sú teda právne prípustné, ak konanie prebieha podľa rozhodcovskej doložka a plne v súlade
a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Na záver oprávnený uviedol, že aktuálna judikatúra
ESD už nechráni spotrebiteľa, ktorý bol vo veci samej pasívny (obdobne ako v tomto prípade bol
povinný pasívny). Alternatívne rozhodcovské doložky sú teda právne prípustné, ak konanie prebieha
podľa rozhodcovskej doložky a plne v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní. Na záver
oprávnený uviedol, že aktuálna judikatúra ESD už nechráni spotrebiteľa, ktorý bol vo veci samej pasívny
(obdobne ako v tomto prípade bol povinný pasívny).

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že zmluva o úvere č. XXXXXXX zo 14.1.2008 a na ňu
nadväzujúce Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, uzavretá medzi oprávneným a povinným je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právny vzťah založený medzi
účastníkmi tejto zmluvy aj keby sa riadil príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, nemôže sa
odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je zameraná na ochranu spotrebiteľa, ktorá je obsiahnutá
v Občianskom zákonníku. Podľa §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je teda zrejmé, že
na vzťah účastníkov konania založený touto zmluvou bolo potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
spotrebiteľsko-právnej úpravy obsiahnuté v Občianskom zákonníku a v normách na neho nadväzujúcich.
Predmetná zmluva však túto požiadavku nerešpektovala.
Zároveň, rozhodcovský rozsudok, ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky - rozhodcovskej doložky (vychádzajúc zo znenia rozhodcovského rozsudku). Takýto
rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského
súdu. Občiansky zákonník medzi neprijateľné podmienky príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej
doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.
Rovnako o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Týmto
je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľa brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,
ak oprávnený podá návrh na ním zvolený rozhodcovský súd. Navyše rozhodcovská doložka nebola
osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, je súčasťou všeobecných
podmienok poskytnutia úveru oprávneného, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho.
Spotrebiteľ nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami a
mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda
aj eventuálnemu rozhodcovskému konaniu. Rozhodca bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v
zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. Ustanovenie v zmluve o
úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní

je tiež v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že
právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou Slovenskej republiky (článok 46 ods. 1 a nasl. ústavného
zákona č. 460/1992 Zb.), ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručený článkom 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý
exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú
exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti
exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva
vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení
exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Dňa 23.4.2012 bol uznesením č.k.: 3Er/15/2009-13 JUDr. Krutý vylúčený z vykonávania tejto exekúcie
pre jeho bývalý pracovný pomer k oprávnenému (dané uznesenie nadobudlo právoplatnosť 11.3.2012).
V zmysle § 30 ods. 11 EP pokračuje vo vykonávaní exekúcie ten súdny exekútor, ktorého navrhne
oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd. Je nepochybné, že najväčší záujem na
vykonaní exekúcie má oprávnený a preto je nevyhnutné, aby označil (ďalšieho) súdneho exekútora,
ktorý bude pre oprávneného vymáhať pohľadávku. Takéto označenie nového exekútora považuje súd
za povinnosť oprávneného v priebehu exekúcie. V danom prípade má súd za preukázané, že oprávnený
sa dozvedel o vylúčení JUDr. Krutého (21.5.2012) a zároveň bol tunajším súdom dva krát vyzývaný
na označenie nového exekútora v lehote 10 dní (28.8.2012 a 12.11.2012), zároveň bol v druhej výzve
poučený o možnosti zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP. Ku dnešnému dňu ubehol teda viac než
rok od nesplnenia si povinnosti oprávneným, pričom so súdom komunikoval v iných otázkach. Vedenie
exekúcie bez súdneho exekútora je nemysliteľné, a preto je na mieste túto exekúciu zastaviť.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti, súdnemu exekútorovi by patrila aj
odmena a náhrada hotových výdavkov za úkony exekučnej činnosti. Súd však vzhľadom na stanovisko
súdneho exekútora zo dňa 20.12.2013, v ktorom výslovne uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, o
povinnosti účastníkov konania zaplatiť trovy exekúcie nerozhodoval. Nakoľko si trovy exekúcie v tomto
konaní žiaden iný účastník neuplatnil, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch III. a IV. tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove
prostredníctvom Okresného súdu v Kežmarku. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a
datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Jun 1, 2023. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.