Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 2, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/202/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213626
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1115213626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek

senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00
585 441, práv. zast. JUDr. Baltazár Mucska - advokát, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie
6.560,40 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
30Cb/104/2015-118 zo dňa 19.3.2019, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
č.k. 30Cb/104/2015-129 zo dňa 27.3.2019 , takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/104/2015-118 zo dňa
19.3.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/104/2015-129 zo
dňa 27.3.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 6.454,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 17 213,60 EUR od 20.3.2015 do 1.4.2015, 5,05% ročne zo sumy 6 454,- EUR

od 2.4.2015 do zaplatenia, a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom
rozsahu. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.3.2019 súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je zaplatenie poistného plnenia, a
to tak, že dňa 17.8.2014 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: BL XXX H., prevádzateľ
ktorého bol povinne zmluvne poistený u žalovaného, a to na križovatke D1 a D2, km 0,000 (BA-
Pečňa). Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu tlmiča nárazov s príslušenstvom. Škodca

mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Vzhľadom na predmet a rozsah poškodenia si žalobca nechal poškodený tlmič nárazov opraviť
dodávateľskoufirmouSaroutes.r.o.vcelkovejvýške17320,-EURbezDPH.Žalobcavyzvalžalovaného
listom zo dňa 1.12.2014 na náhradu škody vo výške 17 320,- EUR. Žalovaný listom zo dňa 2.4.2015
žalobcovi oznámil, že z povinného zmluvného poistenia poisteného škodcu poukáže na účet žalobcu
náhradu škody za poškodený tlmič vo výške 10.759,60 EUR. Predmetom konania bola zvyšná časť
nároku žalobcu vo výške 6.560,40 EUR. Medzi sporovými stranami zostala sporná otázka výšky

poistného plnenia. Žalobca pri vyčíslení škody postupoval podľa ust. § 9 ods. 1, 6 zák. č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách, podľa ktorého je povinný ten, kto škodu spôsobil, uhradiť správcovi
komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného
stavu, na rozdiel od názoru žalovaného, ktorý argumentoval amortizáciou zničených zariadení, ktoré bolidopravnou nehodou poškodené, keď pri škode spôsobenej na použitých starších veciach je potrebné
vychádzať zo všeobecnej ceny, ktorú mali veci v čase poškodenia. Pri poškodení zvodidiel (napr.
vplyvom nárazu vozidla) je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do

pôvodného stavu. Prejednávaná vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách, ktorý je vo vzťahu Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, a teda
vyplýva z neho povinnosť škodcu uhradiť správcovi, v danom prípade žalobcovi, náklady s odstránením
poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poukázal na skutočnosť, že v zmysle záverov expertízy
je toho názoru, že žalobca nepreukázal výšku vzniknutej škody v nepriznanej časti poistného plnenia tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 15 ods. 1 zákona PZP. Zo žalobcom uplatnených nárokov žalovaný
neuznalčasťmontážnychprácvovýške6195EUR,amortizáciumateriáluvovýške259,-EURahodnotu
šrotu vo výške 106,40 EUR. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že vzhľadom na predmet a rozsah poškodenia si nechal poškodený
tlmič nárazu opraviť spoločnosťou Saroute s.r.o v súlade toho času platným zákonom č. 25/2006 Z. z.
o verejnom obstarávaní a to na základe prieskumu trhu, pričom bolo rešpektované kritérium najnižšej
ceny. V expertnej správe o škode z povinného zmluvného poistenia vozidla VW Passat EČ: BL-XXXHS
vypracovanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. táto spoločnosť vyčíslila jednotlivé náklady bez

bližšej špecifikácie alebo vysvetlenia. Toto vyčíslenie nebolo podložené žiadnymi ďalšími dôkazmi alebo
postupom, na základe ktorého spoločnosť INSERVIS Slovakia stanovila jednotlivé paušálne sumy.
Podľa názoru žalobcu došlo k svojvoľnému a neprimeranému zníženiu paušálnych súm za jednotlivé
dodávky. Rozsah náhrady škody je v zmysle cestného zákona obmedzený len skutočnou výškou
nákladovspojenýchsodstránenímpoškodeniaasuvedenímkomunikáciedopôvodnéhostavu.Náklady

preukázané žalobcom boli vynaložené výlučne v súvislosti s opravou zariadenia a uvedením veci do
pôvodného stavu. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 6
cestného zákona, ktorý predstavuje vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka lex
specialis. Žalobca poukázal na to, že vyššie uvedený výklad týkajúci sa aplikácie cestného zákona ako
lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis, a následná povinnosť škodcu resp.

poisťovne uhradiť poškodenému (žalobcovi) náklady spojené s odstránením škody bez akéhokoľvek
obmedzenia, je potvrdený ustálenou rozhodovacou praxou krajských súdov.

5. Z následného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že Expertná správa zo dňa 9.3.2015 vypracovaná
INSERVIS Slovakia s.r.o. vychádzala z objektívnej prácnosti jednotlivých prác s tým, že paušálne

stanovené ceny jednotlivých položiek opravy uvedená spoločnosť vyhodnotila ako nadhodnotené, teda
neprimerané. Súpis realizácie jednotlivých prác predložený zo strany žalobcu nešpecifikuje jednotlivé
výkony a k nim prináležiaci materiál, na základe ktorého by bolo možné stanoviť rozsah týchto prác,
množstvo použitého materiálu a jednotkové ceny týchto nákladov, keďže v danom prípade ceny
jednotlivých položiek sú účtované iba paušálne. Zo žalobcom predloženého zoznamu ním vybranou

spoločnosťou SAROUTE, s.r.o. realizovaných prác nie je tak zrejmé, v akom časovom rozsahu boli tieto
práce účtované a či výška účtovaných cien jednotlivých prác zodpovedá aj rozsahu prácnosti týchto
prác. Požiadavka primeranosti cien nákladov v rámci verejného obstarávania nakoniec vyplýva aj z
ustanovenia § 9 ods. 9 zákona č. 25/2006 Z.z., na ktoré odkazovala aj samotná strana žalobcu, keď
v rámci predmetného ustanovenia bol žalobca ako obstarávateľ povinný zabezpečiť, aby vynaložené

náklady na obstaranie predmetu zákazky boli primerané jeho kvalite a cene. Žalovaný navrhoval,
aby žalobca v prípade, ak neakceptuje závery Expertnej správy spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o.
ohľadom predmetných prác, predložil súdu podrobný rozpis realizovaných prác s uvedením časového
rozsahu týchto prác a jednotkovej ceny prác, ako aj rozpis použitého materiálu, ktoré boli zahrnuté
do žalobcom uplatnených nákladov uvádzanej opravy tlmiča nárazu. K otázke odpočítateľnej hodnoty

kovového šrotu vo výške 106,40 EUR žalovaný uviedol, že je nesporné, že aj v prípade poškodeného
tlmiča nárazu s hmotnosťou 760 kg mala strana žalobcu možnosť tento šrot speňažiť, a preto uvedená
skutočnosť musí byť zohľadňovaná aj v rámci posudzovania otázky skutočnej škody na strane žalobcu.
Žalovaný bol toho názoru, že na hodnotu vyššie uvedených zvyškov - hodnotu šrotu je potrebné pri
stanovovaní výšky skutočnej škody prihliadať a túto hodnotu od samotnej škody odpočítať.

6. Súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedeného uviedol, že podľa jeho názoru treba súhlasiť s
postupom žalobcu korešpondujúcim so zákonnými normami /§ 9 ods. 1, 6 zák. č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov/ a teda, že len za použitia nových dielovtlmiča nárazov S.M.A zodpovedajúcich novým normám (vyhláška MVRR SR č. 162/2013 Z.z.) došlo k
odstráneniu poškodenia a uvedeniu komunikácie do pôvodného stavu (v dôsledku dopravnej nehody
išlo o celkovú deštrukciu). Predmetná oprava nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia

nových dielov. Keďže výmena poškodeného tlmiča za nový nezvýšila ich úžitkové vlastnosti, nedošlo
ani k zjavnému prínosu uvedeným postupom pre poškodeného o tzv. amortizáciu, keďže tento prospech
môže vzniknúť iba vlastníkovi veci, v danom prípade štátu, ale rozhodne nie správcovi, ktorý má
povinnosťuviesťpozemnúkomunikáciudopôvodného100%stavu.Odstráneniepoškodeniaauvedenie
komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov

škodovej udalosti, a preto nebolo možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie
veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať. Oprava tlmiča musí byť
vždy vykonaná tak, aby tento spĺňal zákonné kritéria bezpečnej cestnej premávky. Technický predpis T P
7/2000,ktoréhocelézneniejedostupnébežnenainternete,ukladásprávcovikomunikáciepripoškodení
tlmičov poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť do pôvodného stavu v súlade s STN. V konaní bolo
nepochybne zistené a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že poistenec žalovaného pri dopravnej

nehode poškodil tlmič nárazov s príslušenstvom s celkovou deštrukciou a zodpovedá za náhradu škody,
ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s uvedením zničeného tlmiča s príslušenstvo do pôvodného stavu vo
výške 17.2013,60 EUR, ktorú považoval súd v konaní za preukázanú. Keďže časť vzniknutej škody vo
výške 10.759,60 EUR bola už žalobcovi zaplatená, má žalobca právo aj na zaplatenie zvyšnej sumy vo
výške 6.454,- EUR s príslušenstvom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením

vlády SR č. 87/1995 Z.z.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že z celkovej žalobcom uplatnenej sumy 6.560,40 EUR nepriznal
žalobcovi sumu 106,40 EUR predstavujúcej žalovaným nepriznanú sumu hodnoty kovového šrotu,
ktorý vznikol pri oprave poškodeného bezpečnostného zariadenia. Kovový odpad, ktorý bol získaný

odstránením poškodeného tlmiča s príslušenstvom má určitú hodnotu rovnajúcu sa hodnote šrotu, o
ktorú sa majetok poškodeného - žalobcu nezmenšil. Z uvedeného dôvodu bolo podľa názoru súdu
nevyhnutné od nákladov na opravu odpočítať túto hodnotu, keďže inak by na jeho strane vo vzťahu
škodcovi vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu v zmysle ust. § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Z expertnej správy o škode vypracovanej spoločnosťou INSERVIS Slovakia

s.r.o. bolo zistené a zo strany žalobcu nespochybnené, že hmotnosť oceľových častí tlmiča nárazu
predstavuje 760 kg. Výzisk bol spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o. vypočítaný vzorcom 760 kg x
0,04 EUR/kg = 106,40 EUR. Obranou žalobcu bola len skutočnosť, že opravu tlmiča zabezpečovala
spoločnosť SAROUTE s.r.o. a žalobca nemal vedomosť o tom, ako naložila so šrotom. Žalobcovi
pritom nič nebránilo navrhnúť dokazovanie či už listinným dôkazom alebo výsluchom oprávnenej

osoby spoločnosti SAROUTE s.r.o., ktorým by preukázal, ako bolo so šrotom naložené. Ak sa žalobca
dobrovoľne vzdal zisku za predaj šrotu, nemožno uvedené pripisovať na ťarchu žalovanému. Preto
súd dospel k záveru, že o sumu 106,40 EUR bolo potrebné znížiť o žalobcom požadovanú náhradu
škody. Neuhradená časť náhrady škody, na ktorú tak žalobcovi vznikol nárok potom činí 6.454,- EUR.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca oznámil poškodenému dňa 4.12.2014

škodovú udalosť a žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 31.3.2015, čo žalovaný oznámil
žalobcovi oznámením zo dňa 2.4.2015. Z uvedeného bolo zrejmé, že žalovaný nesplnil povinnosť podľa
ust. § 11 ods. 6 zákona PZP, preto je povinný zaplatiť poškodenému - žalobcovi úroky z omeškania podľa
osobitného predpisu. Európska centrálna banka stanovila na obdobie od 10.9.2014 základnú úrokovú
sadzbu vo výške 0,05%. V zmysle Oznámenia o poistnom plnení žalovaný ukončil šetrenie poistnej

udalosti 31.3.2015 a žalobcovi bola suma vo výške 10 759,60 EUR pripísaná v prospech jeho účtu až
dňa 2.4.2015, pričom zvyšná časť poistného plnenia zostala neuhradená. Žalovaný bol v zmysle jeho
zákonnej povinnosti povinný poskytnúť žalobcom uplatnené poistné plnenie najneskôr dňa 19.3.2015.
Na základe vyššie uvedeného súd preto priznal žalobcovi okrem sumy 6.454,- EUR, ktorú považoval za
preukázanú, aj úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 17 213,60 EUR odo dňa 20.3.2015

do 1.4.2015, a úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 6 454,- EUR odo dňa 2.4.2015 do
zaplatenia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe voči žalovanému
vyhovel v rozsahu 98,40%. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi,
ktorý mal takmer plný úspech vo veci, náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 27.3.2019 súd žalobu vo zvyšku zamietol, jedná sa o sumu 106,40
EUR, ktorá predstavuje žalovaným nepriznanú sumu hodnoty kovového šrotu, ktorý vznikol pri oprave
poškodeného bezpečnostného zariadenia.9. Proti I. a II. výroku rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a h)
CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne, alebo alternatívne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie. V odvolaní opätovne poukázal na predloženú Expertnú správu spoločnosti INSERVIS Slovakia
s.r.o., ktorá vychádzala z objektívnej prácnosti jednotlivých prác s tým, že paušálne stanovené ceny
jednotlivých položiek opravy uvedená spoločnosť vyhodnotila ako nadhodnotené, teda neprimerané. Zo
žalobcom predloženého zoznamu prác pritom v rámci tohto súdneho konania nie je zrejmý rozsah a
jednotkové ceny jednotlivých prác, ako ani ďalšie náklady spojené s týmito prácami, z ktorých by bolo

možné bez ďalšieho bližšie sa vyjadriť k otázke primeranosti týchto nákladov v rozsahu poskytnutých
služieb a ceny. Žalovaný sa okrem vyššie uvedeného nestotožňuje ani s právnymi názormi súdu
prvej inštancie k otázke posúdenia amortizácie v súvislosti s použitím nového tlmiča nárazu v úseku
vzniku predmetnej dopravnej nehody. K poukazu na ust. § 9 ods. 6 zák. č. 135/1961 Zb. uviedol, že v
zmysle predmetného ustanovenia je škodca povinný uviesť komunikáciu do pôvodného stavu, pričom
v prípade predmetnej dopravnej nehody sa nejednalo o nové cestné zariadenie - tlmič nárazu (za ktoré

bolo vymenené), ale o dvojmesačné cestné zariadenie, u ktorého bola jeho hodnota v dôsledku jeho
využívania znížená o sumu 259,- EUR. V rámci uvedenia cestného zariadenia do „pôvodného stavu“ tak
bolo podľa názoru žalovaného aj vzhľadom na životnosť tohto zariadenia v rozsahu 20 rokov potrebné
prihliadať aj na hodnotu tohto zariadenia v čase vzniku dopravnej nehody a hodnotu amortizácie od
žalobcom uplatnených nákladov na opravu odpočítať.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý rozsudok považuje za vecne správny. Žalobca
Expertnú správu INSERVIS Slovakia s.r.o. nepovažuje za znalecký posudok, či už z formálnej, či
z materiálnej stránky, na základe ktorého by mal súd uznať žalobcom uhradenú sumu za výmenu
tlmiča nárazov za neprimeranú. K ohodnoteniu, resp. k tvrdeniam, aké sumy sú považované za

vhodné, došlo svojvoľným a arbitrárnym konaním žalovaného motivovaným snahou vyhnúť sa plneniu
svojich zákonných povinností, t.j. nahradiť skutočnú škodu žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody.
Žalobca považuje predmetnú expertnú správu za účelovo vypracovanú tak, aby bol žalobcovi poskytnutý
argument na vyhnutie sa zaplateniu celej sumy za opravu tlmiča, t.j. za zákonnú povinnosť žalobcu,
ako správcu predmetnej komunikácie. Žalobca ďalej uviedol, že nemal možnosť akokoľvek ovplyvniť

výslednú sumu opravy externou spoločnosťou. Dodal, že suma 17 320,- EUR bola dokonca nižšia ako
predpokladanásumaopravytlmičanárazov,nazákladeskúsenostízostranysprávcu,ktorýmježalobca.
Odhadovaná suma, tak ako je uvedené aj vo výzve na predkladanie ponúk, bola 18 000,- EUR. Taktiež
sa žalobca nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že neposkytol rozsah, jednotkové ceny a ďalšie
náklady spojené s týmito prácami. Žalobca poskytol žalovanému zoznam poškodených bezpečnostných

prvkov tlmiča nárazov, ktorý obsahuje presný rozpis položiek (ako činnosti, tak aj konkrétne časti
tlmiča nárazov), počet kusov týchto položiek a jednotkové ceny za predmetné položky, ktorý sa taktiež
nachádza v spise.

11. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že súd sa dostatočne nevysporiadal s amortizáciou, na

ktorú opakovane poukazoval. Je zrejmé, že skoršou výmenou zariadenia sa ušetrili náklady žalobcovi,
ktoré by mu nepochybniteľne v budúcnosti vznikli. Súd prvej inštancie sa s touto otázkou nedostatočne
vyporiadal. Ďalej poukázal na skutočnosť, že vada konania spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení
rozsudkujevzmyslejudikatúryvosvojejpodstateporušenímzákladnéhoprávaúčastníkanaspravodlivý
proces a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ESĽP.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 26.8.2020. Po oboznámení sa

s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový

stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne
posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca v súvislosti s výškou náhrady škody a výškou
poistného plnenia poukazoval na § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), podľa ktorého pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí
alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi
komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu,
pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Žalobcovi vznikli náklady

spojené s odstránením poškodenia vo výške 17 320,- EUR, pričom mu bola uhradená len časť náhrady
škody a časť náhrady škody vo výške 6 560,40 EUR zostala žalobcovi neuhradená. Žalovaný odôvodnil
neuhradenie tejto časti náhrady škody odpočítaním amortizačnej zrážky.
17. Súd prvej inštancie vzal do úvahy charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca
komunikácií, a preto je nutné podľa neho brať na zreteľ aj spôsob opravy, resp. dodržanie náležitostí

postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je
bezpečnosť cestnej premávky. Odhliadnuc od uvedeného, odstránenie poškodenia a uvedenie tlmiču
nárazu do pôvodného stavu nebolo možné inak, len za použitia nového zariadenia. Predmetná oprava
teda nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov. Opravou tohto zariadenia
nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže uvedenie do pôvodného stavu nezvýšilo ich

úžitkové vlastnosti. Odstránenie poškodenia a uvedenie tlmiču nárazu do pôvodného stavu bolo
prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, preto nie je možné
prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného
a nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, a to že z ust. § 9 ods. 6
zákona č. 135/1961 Zb. nevyplýva žiadne obmedzenie, resp. nie je vyjadrený zákonným spôsobom
limit pri náhrade nákladov spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do
pôvodného stavu. Nepochybne ten, kto zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť náklady spojené
s odstránením poškodenia, s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Principiálne pri vzniku

škody je potrebné výklad zákonných ustanovení týkajúcich sa reparácie škody, zaujať spôsobom, ktorý
rešpektuje náhradu majetkovej ujmy poškodeného v tom duchu, že sa mu nahradí vzniknutá škoda, a
to spôsobom, ktorý kompenzuje majetkovú ujmu vzniknutú na strane poškodeného v plnom rozsahu.
Pokiaľ žalobca preukázal, že vynaložil náklady na odstránenie škody, ak ich vynaložením na jeho
strane vznikla majetková ujma, ktorú pri náhrade škody môže kompenzovať žalovaný, ako ten, kto

zodpovedá za škodu, len tým spôsobom, že sa žalobcovi v plnom rozsahu nahradí táto majetková
ujma žalovaným. Nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o potrebe zohľadnenia amortizácie pri
vynaložení nákladov žalobcom v súvislosti s novým materiálom, pretože takéto obmedzenie náhrady
škody žalobcovi nevyplýva z ust. § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb., a ani ako správca komunikácie
pri vynaložení nákladov na odstránenie poškodenia tlmiča nárazu sa nemôže bezdôvodne obohatiť na

úkor žalovaného, z dôvodu, že žalobca si len plnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 135/1961 Zb.
a nebolo preukázané, že by na jeho strane vznikol majetkový prospech. Predmetná oprava nemohla
byť vykonaná iným spôsobom, ako výmenou zničených súčastí poškodeného tlmiča nárazov za nové.
Keďže výmena poškodeného tlmiča za nový nezvýšila jeho úžitkové vlastnosti, nedošlo ani k zjavnému
prínosu uvedeným postupom pre poškodeného. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. Odvolací súd uvádza, že preskúmaním postupu v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolaním
napadnutého rozsudku bolo konštatované, že napadnutý rozsudok i v rovine odôvodnenia je koherentný
so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na zistený skutkový

stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej.
V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky
sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre odvolací súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania
limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok ako vecnesprávny napriek odvolacím námietkam žalovaného, vyjadreným v odvolaní, potvrdil. Odvolací súd
zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS
209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6
ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje,

aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP
teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné
odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).