Rozsudok Judgement was issued on Monday, August 3, 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819200301
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8819200301.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Ing. Š. Č., N..

XX.XX.XXXX, A. S. XX/XX, M., zastúpený ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU - JUDr. Stanislav Kaščák,
s.r.o., IČO: 47 245 034, so sídlom Ulica 1. mája 1246, Vranov nad Topľou, proti proti žalovanej: P. Q.,
N.. XX.XX.XXXX, A. N. B. XX/XXX, M. N. C., zastúpená: JUDr. Miroslavom Pilátom, advokátom, IČO:
51 003 007, Komenského 33, Hanušovce nad Topľou o zaplatenie sumy 16.821,15 eur s prísl, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude

rozhodnuté súdom I. inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa dňa 30.01.2019 podanou žalobou domáhal pôvodne voči žalovanému V. Č. ako
žalovanému v 1.rade a voči žalovanej P. Q. ako žalovanej v 2.rade zaplatenia spoločne a nerozdielne
sumy 16.821,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od doručenia platobného rozkazu.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že je bratom V. Č. a bývalým švagrom P. Q.. Menovaní boli manželia,
manželstvo uzavreli dňa 16.4.2005. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 8P 226/2014, ktorý bol vydaný dňa 23.6.2016 a ktorý sa stal právoplatným dňa
1.7.2016. Toto vie od svojho brata V. Č.. Vie, že medzi nimi nebolo za trvania manželstva zrušené

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. P. Q. (Č.Á.) odišla v noci brata v novembri 2014. Vtedy prestali
obaja platiť svoje dlhy, ktoré im vznikali a bolo potrebné platiť ich, aby sa nedostali do porušenia zmlúv
a omeškaní so splátkami. Preto ho brat V. požiadal o pôžičky, aby im obom požičal peniaze a že oni mi
ich vrátia. Tie dlhy sú ich spoločné, vznikli im obom za trvania manželstva. Vrátiť mu požičané peniaze
mali do 31.12.2016 - to sa týkalo všetkých platieb v rokoch 2014 až 2016. Všetky platby vykonané v
roku 2017 mu mali vrátiť do 31.12.2017. Toto spresnenie uvádzal pre upresnenie pôvodného návrhu
na vydanie platobného rozkazu, ktorý podal na tomto súde ešte dňa 27.9.2017 a ktorý spomína v

bode 11. návrhu. Prikladá k návrhu aj prehľad o platbách pôžičiek, je tam vždy uvedený dátum pôžičky,
suma pôžičky a účel dlhu, na zaplatenie ktorého potrebovali požičať. Prikladá aj kópie výpisov z jeho
bankového účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. (číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX), odkiaľ hradil požičané
sumy, sumy uvedené v bankových výpisoch súvisia s údajmi v priloženom prehľade pôžičiek. Prikladá
21 listov príloh - výpisov z banky (z jeho účtu) a iných rôznych bankových potvrdení o platbách.
Postupne im obidvom požičal sumu 10.336,15 EUR, na platby ich spoločných dlhov. Tiež im poskytol
peňažné pôžičky bezhotovostnými prevodmi z jeho bankového účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. (číslo

účtu XXXXXXXXXX/XXXX) na bratov bankový účet vo VÚB, a.s. (číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX),
ktorý mu časť požičanej sumy vrátil a rozdiel predstavuje nevrátenú sumu pôžičky. Konkrétne on poslal
celkovo 9.918,-Eur (12 postupných platieb) a brat mu zatiaľ vrátil 3.433,- Eur (8 postupných platieb) a
zvyšok tohto dlhu je teda 6.485,-Eur. Postupne im obidvom požičal sumu 16.821,15 EUR, na platby ichspoločných dlhov.Žiadatýmtonávrhom,abybolovydanérozhodnutiesúdu(platobnýrozkaz),ktorýmich
súd zaviaže zaplatením spoločne a nerozdielne sumy 16.821,15 EUR, pretože tie dlhy sú ich spoločné
manželské dlhy. Žiada aj zákonné úroky z omeškania a to odo dňa, kedy bude odporcom doručený tento

platobný rozkaz. Výška zákonného úroku z omeškania vyplýva z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda vo výške 5 % ročne.

2. Súd dňa 26.02.2019 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti vydanému

platobnému rozkazu podala odpor len žalovaná P. Q. ako žalovaná v 2.rade. V podanom odpore
uviedla, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu popiera a považuje ho za neopodstatnený. Nie
je pravdou, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola uzatvorená zmluva o
pôžičke, resp. akákoľvek iná zmluva, na základe ktorej by žalobca poskytol žalovaným uvedené finančné
prostriedky. Zmluva o pôžičke je definovaná v § 657 Občianskeho zákonníka nasledovne: ,,Zmluvou
o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje

vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu." Reálne prenechanie vecí ( peňazí ) dlžníkovi,
je teda nevyhnutnou náležitosťou každej zmluvy o pôžičke. Pri odovzdaní predmetu pôžičky, je veriteľ
taktiež povinný umožniť, aby dlžník nadobudol vlastnícke právo k požičanej veci, a to neobmedzené
právom inej osoby. Právny vzťah, na základe ktorého žalobkyňa uplatňuje nárok voči žalovaným, však
žiadnu z týchto náležitostí nespĺňa a preto sa nemôže jednať o vzťah na základe zmluvy o pôžičke

podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bude mať teda súd za to, že zo strany žalobcu skutočne
došlo k úhradám záväzkov žalovaných, tento vzťah nemôže byť posúdený v zmysle ustanovenia § 657
Občianskeho zákonníka ako zmluva o pôžičke, ale jedine v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka:
„Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám." Toto ustanovenie
upravuje prípady, pri ktorých existuje právna povinnosť na konkrétne plnenie toho, za koho bolo plnené,

a naopak, neexistuje povinnosť na plnenie na strane toho, kto plnil. Pre prípad posúdenia uplatneného
nároku v zmysle tohto ustanovenia, týmto žalovaná vznáša aj námietku premlčania. Podľa § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď' sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil." V zmysle tohto ustanovenia OZ, je prípadné právo žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia vo významnej časti premlčané a preto je nevyhnutné žalobu minimálne v tomto rozsahu
zamietnuť. Navyše úhrady vykonané od dátumu 11.07.2017 boli vykonané po zániku BSM medzi
žalovaným 1. a žalovanou 2. (nakoľko v tento deň nadobudol právoplatnosť rozsudok o ich rozvode)
a preto nemôžu zaväzovať oboch žalovaných, ale už jedine žalovaného. Napriek vyššie uvedeným
tvrdeniam, však popiera žalobný nárok v celom rozsahu aj vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu

a prípadne aj akémukoľvek inému peňažnému nároku žalobcu. Predmetná žaloba bola totiž podaná
účelovo a to z dôvodu, že so žalovaným 1., ako bývalým manželom, rieši v súčasnosti vysporiadanie
svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo zrušené rozhodnutím Okresného súdu
Vranov nad Topľou, sp. zn. 8P/226/2014 zo dňa 23.06.2016 o rozvode manželstva, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.07.2017. Zatiaľ, čo teda vzájomné vzťahy medzi mnou a žalovaným 1., ako

bývalými manželmi sú vážne narušené, vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1. ako súrodencami sú v
rámci rodinných väzieb stále nadštandardné. Žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že potom ako žalovaná
opustila spoločné bydlisko so žalovaným 1., obaja prestali platiť svoje dlhy, ktoré im vznikali a údajne z
tohto dôvodu ho požiadal, aby im obom požičal peniaze s tým, že oni jej tieto peniaze vrátia do konca
roka 2016, pričom všetky platby vykonané v roku 2017, mu vrátia do 31.12.2017. Tieto tvrdenia žalobcu

sa nezakladajú na pravde a sú zrejme účelovo prezentované tak, aby bola žalovaná zaviazaná súdnym
rozhodnutím na úhradu finančných prostriedkov napriek tomu, že k ich žiadnemu poskytnutiu zo strany
žalobcu nedošlo. O tejto skutočnosti pritom svedčia viaceré časové a skutkové súvislosti. Poukázala na
to, že obdobie, počas ktorého im žalobca údajne poskytoval pôžičky, takmer presne kopíruje obdobie,
od kedy opustila spoločnú domácnosť, do dátumu právoplatnosti ich rozvodu, teda do zániku BSM.

Za celé toto obdobie (3 roky), teda údajne nemal žalovaný 1. žiaden príjem, z ktorého by bol schopný
uvedené záväzky (mimochodom týkajúce sa výlučne jeho osoby - SIPO za bývanie v dome, ktorý obýval
on, jeho životná poistka, a pod...) Poukazuje na to, nevie, čo vo vzťahu k jeho príjmu sa zmenilo na
skutočnosti, že odišla zo spoločnej domácnosti. Podstatnú časť príjmu stále zabezpečoval žalovaný 1.,
pričomnakoľkozdomuodišlaajspoločnesichdcérami,akékol'vekvýdavkynaňuaichdcérytýmpádom

zanikli. Uvedená žaloba je len zhodným účelovým tvrdením žalobcu a žalovaného 1., ktorého cieľom je
zaviazať jej osobu na úhradu týchto finančných prostriedkov napriek tomu, že uvedené záväzky týkajúce
sa výlučne vecí jej manžela (aj keď počas trvania manželstva) uhrádzal on sám, no ilustrované je to
tak, že ich uhrádzal žalobca. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú aj dokumenty a tvrdenia žalobcu,uvedené v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/65/2017, ktoré bolo zastavené z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku. Sám žalobca v ňom žiadal o oslobodenie od súdneho poplatku s odôvodnením,
že jeho mesačný príjem za rok 2017 bol vo výške 730,- Eur (doložené potvrdenie zamestnávateľa),

pričom z tohto príjmu zabezpečuje všetky výdavky svojej domácnosti. Ako sumu výdavkov uviedol výšku
894,69- Eur, pričom jeho manželka nemala údajne žiaden príjem. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobca
nemohol disponovať takouto sumou finančných prostriedkov na to, aby uvedené pôžičky realizoval.
Po rozpočítaní na jednotlivé mesiace je totiž výsledok taký, že žalobca údajne požičiaval žalovaným
sumu priemerne 467,- Eur mesačne, čo pri priemernom mesačnom príjme 730,- Eur znamená, že by

mu ostávala mesačne na výdavky pre seba a svoju rodinu suma len 263,- Eur, čo je však nereálne aj
bez toho, aby výšku svojich výdavkov preukazoval. Žalobca teda nedisponoval takým príjmom, aby bol
schopný uvedené pôžičky žalovaným ani hypoteticky poskytnúť. Aj z tohto dôvodu považuje uvedené
tvrdenia žalobcu za nepravdivé a vykonštruované tak, aby bola v konečnom dôsledku povinná znášať
polovicu žalovanej sumy napriek tomu, že žiadna pôžička zo strany žalobcu poskytovaná nebola. Chce
poukázať aj na tú skutočnosť, že v konaniach o vysporiadanie BSM (ako aj iných majetkových konaniach

medzi bývalými manželmi) nie je výnimočné, že sa zrazu začnú „objavovať" pôžičky, ktoré ako dlžník
uzatvoril len jeden z manželov, pričom druhý manžel o tom nemal žiadnu vedomosť. Práve týmito úkonmi
sa zvyknú umelo pridávať záväzky (aj ked' len vo výške 1/2) tomu manželovi, ktorý o uvedenej pôžičke
nevedelatýmsazmenšovaljehocelkovýpodielnamajetkunachádzajúcomsavBSM.Uvedenékonanie
je o to viac pochybné, pokiaľ je v danom zmluvnom vzťahu veriteľom fyzická osoba -rodinný príslušník

jedného z manželov.

3. Žalovaný V. Č. ako žalovaný v 1.rade odpor nepodal. Platobný rozkaz voči nemu nadobudol
právoplatnosť.

4.Súduznesenímzodňa11.06.2019zrušilplatobnýrozkazlenvoči žalovanejv1.radeP.Q.spoukazom
na ustanovenie § 267 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor
s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To však
neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa ust. § 76 CSP, čo nie je daný prípad, pretože v zmysle
ustálenej judikatúry pokiaľ ide o dlhy manželov ide o samostatné spoločenstvo.

5. Súd mal za to, že v danom prípade ide u žalovaných o samostatné spoločenstvo a preto nebolo možné
zrušiť platobný rozkaz voči obom, ale len voči tomu kto podal odpor, teda len voči P. Q..

6. Podľa ust. § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné

práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

7. V zmysle citovaného ustanovenia pre posúdenie toho, či ide o samostatné alebo nerozlučné
spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva. Samostatné
spoločenstvo je charakterizované tým, že každý spoločník vystupuje voči druhej strane samostatne.

Práva a povinnosti spoločníka sú teda nezávislé od práva a povinnosti ostatných spoločníkov.
Postavenie manželov ako solidárnych dlžníkov má charakter samostatného spoločenstva, pretože
postaveniesolidárnychdlžníkovmácharaktersamostatnéhospoločenstva,kdekaždýkonásámzaseba
a veriteľ si môže vybrať voči komu si svoju pohľadávku uplatní a v akej výške.

8. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, uviedla, že žiadnu zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzatvárala.
Poprela aj nárok z bezdôvodného obohatenia a vzniesla v súvislosti s týmto nárok žalobcu ako
bezdôvodným obohatením námietku premlčania.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi, a to prehľadom platieb

na čl. 3-4, výpisom z účtu žalobcu na čl. 5-23, dokladom o vklade v hotovosti na čl. 23, odporom
proti platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadrením žalovanej z 30.07.2019, vyjadrením
žalobcu z 10.10.2019, dokladmi o platbách na čl. 93-108 vrátane príslušných dokladov, výpismi z
účtu žalobcu na čl. 109-110, vyjadrením žalobcu z 7.11.2019, výpismi z účtu žalobcu na čl. 117-155,
vyjadrením V. Č.L. A. na čl. 169, pracovnou zmluvou V. Č. so spoločnosťou DOORWOOD , s.r.o.,

podaním žalobcu s priloženými listinami na čl. 176-191, vyjadrením žalovanej z 16.03.2020, vyjadrením
žalobcu z 12.03.2020, vyjadrením žalovanej z 15.06.2020, z 23.07.2020, pripojenými spismi tun. súdu
sp. zn. 9C/180/2014, 10C 28/2019 a 8P/226/2014, 6P/13/2020, 6P/6/2020, 6P/206/2019, 6P/32/2019,
8P/29/2016, 6P/40/2018, 8P/241/2017, 6P/102/2015.10. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav vecí:

11. Z prehľadu platieb na čl. 3-4 vplýva, že žalobca mal uhradiť za obdobie od 16.12.2014 do 5.11.2017
sumu 10336,15 eur, za jednotlivé tam rozpísané podlžnosti žalovaných konkrétne sumy a na účet
žalovaného V. Č. mal poslať sumu 9918 eur. Z prehľadu žalobcu vyplýva, že V. Č. mal vrátiť sumu
3433 eur.

12. Z výpisov z účtu žalobcu na čl. 5-23 ( za obdobie od 12/2014 do 11/2017) vyplýva, že sumy uvádzané
žalobcom boli vyplatené z jeho účtu. Tieto výpisy boli čiastočne premazané, a to tie sumy, ktoré
nesúvisia podľa žalobcu s týmto konaním.

13. Z dokladu o vklade v hotovosti na čl. 23 vyplýva, že žalobca vložil sumu 150 eur na účet č. B.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

14. Z vyjadrenia žalobcu k odporu vyplýva, že táto píše, že má dobré vzťahy s bratom Marekom a že
s ňou mám vzťahy zlé. K tomuto chce uviesť, že s bratom mal vždy dobré vzťahy, no hnevá sa na
neho, že mu on (ako aj s pani Q., ako jeho bývalou manželkou) doteraz nevrátili peniaze, ktoré za nich
zaplatil na ich spoločné dlhy. Počas trvania ich manželstva žiadne spory s bývalou švagrinou nemal,

vychádzali spolu úplne normálne. On jej neradil ani neprikázal, aby od brata odišla za iným mužom. Je
samozrejmé, že potom ako ona sama odišla sa ich vzťahy skončili. K tvrdeniam pani Q., že tie platby,
ktoré on vykonával, sú nejako fingované, by chcel odporučiť, aby si prezrela výpisy z bankových účtov,
ktoré predložil do súdneho konania, kde sú zapísané vykonané platby z bankového účtu. Nerozumie
teraz, či pani Q. chce tvrdiť, že tie platby neboli zaplatené. Považuje jej tvrdenia o fingovaní platieb za

chybné, pričom sa stačí len pozrieť bankové výpisy. Chce uviesť , že všetky tieto platby - tie ktoré platil
predtým ako pani Q. od brata odišla kontrolovala, sledovala a uhrádzala ona sama, pretože to nie sú
nejaké „nové dlžoby", to sú všetko splátky už starších dlhov, ktoré sa platili pravidelne už pred odchodom
pani Q. od brata. V ich domácnosti to fungovalo tak, že brat celý svoj zárobok odovzdal manželke (pani
Q.) a ona sa starala o financie. Je pre neho veľkým prekvapením, že teraz ani Q. nevie spoznať, aké

dlhy vlastne on za nich oboch splácal. Považuje to za účelové tvrdenie pani Q.. Pani Q. mu v jej odpore
vyčíta, že prečo žiadal v tom prvom konaní (OS Vranov n. T., sp. zn. 4C/65/2017) o oslobodenie od
súdnych poplatkov. Bolo to preto, lebo v tom čase nemal peniaze na zaplatenie súdneho poplatku. Keď'
chcel podať túto žalobu znovu, musel si nasporiť na súdny poplatok. Pani Q. píše aj o tom, že je rozdiel
medzi pôžičkou a bezdôvodným obohatením. On platby vykonával priamo pre veriteľov - ich oboch

(nielen brata) a vykonal celkovo 173 platieb od 16.12.2014 do 5.11.2017. Je to presne špecifikované
v prílohe k jeho žalobe. Okrem toho pre nich oboch - na spoločné potreby ich manželského majetku,
teda na potreby uhrádzania ich spoločných dlhov - priamo poukázal peniaze na bankový účet vedený
na meno brata (V. Č.), a to v sume 9.918 €, v čase od 17.3.2015 do 7.1.12017. Z týchto peňazí mu už
brat Marek vrátil časť peňazí, a to sumu 3.433 €. V čase vykonávania jeho platieb nevedel o nejakej

potrebe reálnej platby v peniazoch bratovi. Oni sa bratom tak dohodli (a o tejto dohode vedela aj
pani Q.s), že to čo on zaplatí ich veriteľom, mu potom oni obaja vrátia. Dohodli si aj splatnost' - teda
kedy budú ním vykonané platby vrátené. Preto si myslí, že omeškanie by sa malo začať počítat' až od
splatnosti, konkrétne až od 1. dňa potom, ako uplynie dohodnutá doba splatnosti dlhu. Preto nesúhlasí
s tvrdením pani Q. o tom, že jeho nárok je už premlčaný. Musí sa zohľadniť aj doba trvania prvého

súdneho konania (OS Vranov n. T., sp. zn. 4C/65/2017), pretože počas trvania tohto prvého súdneho
konania neplynuli žiadne premlčacie lehoty. Aj v tom prvom konaní (OS Vranov n. T., sp. zn. 46/65/2017)
som sa domáhal zaplatenia tohto dlhu, ale - ako už vysvetlil - musel si nasporiť na súdny poplatok.
Chce reagovat' aj na tvrdenia W. Q. o tom, aké má netransparentné príjmy. Jeho príjmy v priebehu
roka 2017 považuje za úplne prehľadné a transparentné. Nesúhlasí s výčitkou pani Q.. Chce reagovať

aj na návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré pani Q. uviedla v odpore. Predložil už súdu bankové
výpisy z účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. (číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX) za obdobie od 12/2014 do
30.11.2017. Tieto už v súdnom spise sú. Čo iné ešte má pani Q. predložiť. Mal len jeden bankový účet
- tento. Teda, všetky výpisy z banky, ktoré pani Q. žiada, už v spise sú. Má ten návrh chápať tak, že
pani Q. považuje tie jeho predložené výpisy z banky za falošné. K jeho bankovému účtu v SLSP bola

vydaná len jedna bankomatová karta. Ohľadne dožiadania jeho príjmov zo zamestnania od 11/2014 do
11/2017, ak ho súd na toto dokazovanie vyzve, samozrejme predloží všetky potrebné listiny a dôkazy.
Súhlasí s vypočutím všetkých uvedených osôb.15. Z vyjadrenia žalovanej z 4.07.2019 vyplýva, že žalovaná v celom rozsahu popiera tvrdenia žalobcu
o existencii akýchkoľvek pôžičiek, pričom sa v celom rozsahu pridržiava znenia svojho odporu zo dňa
15.03.2019, na základe ktorého považuje údajné pôžičky za fiktívne, vytvorené s cieľom zvýšiť hodnotu

pasív v BSM žalovanej ako manželky a V. Č.L., N.. XX.XX.XXXX ako manžela, pričom zohľadniac
zásady BSM, uvedený záväzok by vo výške 1/2 zaväzoval aj žalovanú napriek tomu, že k poskytnutiu
žiadnych pôžičiek nedošlo a žalovaná o nich nemá žiadnu vedomosť. Žalobca sám uvádza, že pred
odchodom žalovanej zo spoločnej domácnosti od jeho brata to fungovalo tak, že brat celý svoj zárobok
odovzdal manželke (žalovanej) a ona následne z týchto financií uhrádzala spoločné záväzky. Je teda

mimoriadne pochybné a nepravdepodobné, aby zrazu v okamihu, kedy žalovaná opustí spoločnú
domácnosť s bratom žalobcu, tento okamžite nemal finančné prostriedky na splátky záväzkov, ktoré
údajne vyplývali z ich spoločného majetku a tieto si bol nútený požičať od žalobcu. Tento stav mal
pritom trvať od odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti a ukončiť sa mal len krátko potom, čo
ich manželstvo zaniklo. Uvedené konanie sa javí ako vysoko účelové a nepravdepodobné, aj pokiaľ
zohľadníme skutočnosť, že pôžičky mali byť poskytované aj vo výške niekoľkých desiatok eur. Máme

tomu teda chápať tak, že p. V. Č. (manžel žalovanej) zrazu nemal žiaden príjem a po celý čas ďalšieho
trvania manželstva so žalovanou, bol nútený aj minimálne sumy záväzkov uhrádzať na základe pôžičiek
od žalobcu. Namietajú taktiež nepreukázanie právneho dôvodu jednotlivých pôžičiek, z ktorých vôbec
nevyplýva, že boli uhrádzané záväzky spoločného majetku p. V. Č. a žalovanej. Žalobca doložil len
zoznam údajných platieb a výpisy z bankového účtu, pričom z týchto podkladov však vôbec nevyplývajú

skutočnosti, že uvedené úhrady mali slúžiť na úhrady záväzkov tvrdených žalobcom. Zo strany žalobcu
neboli doložené žiadne zmluvy, ani iné podklady, preukazujúce existenciu týchto záväzkov na strane p.
V. Č. a žalovanej. Avšak aj pokiaľ by tieto doklady boli zo strany žalobcu predložené, poukazujú na tú
skutočnosť, že všetky tieto úhrady smerovali výlučne na majetok ktorý užíval brat žalobcu, pričom nič
z uvedeného majetku neužívala žalovaná. Žalobca vo svojom vyjadrení taktiež uvádza, že p. V. Č. a

žalovanej, požičal na potreby ich spoločného majetku, teda uhrádzania ich spoločných dlhov finančné
prostriedky v sume spolu 9.918,- Eur v čase od 17.03.2015 do 07.01.2017 a to ich úhradou na bankový
účet V. Č., pričom p. V. Č. mu z týchto finančných prostriedkov vrátil časť vo výške 3.433,- Eur. K
uvedenému uviedli, že tieto údajné pôžičky nemôžu za žiadnych okolností zaväzovať oboch manželov,
nakoľko zo zmluvy o pôžičke je zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel

a na jej platnosť nie je potrebný ani súhlas druhého manžela, nakoľko sa netýka spoločných vecí. Za
právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa teda nepovažuje zmluva o pôžičke uzavretá len jedným
z manželov, preto nemôže byť založená pasívna solidarita medzi manželmi (R 57/1970, R 42/1972,
rozsudok NS SR zo dňa 29.09.2009, sp. zn. 4Cdo/123/2008). Uvedené vyplýva aj z textácie ustanovenia
§ 145 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Z právnych úkonov spoločných

vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.“ Vo vzťahu k existencii uvedených
pôžičiek, však tak ako uvádzame aj vyššie, tieto považujeme za fiktívne a účelové. Čo sa týka návrhu
na vykonanie dokazovania uvádzame, že naďalej trváme na vykonaní nasledujúcich dôkazov: Dožiadať
Slovenskú sporiteľňu, a.s., sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 o zaslanie
výpisov z bankového účtu žalobcu 1. IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to za obdobie od

11/2014 do 11/2017. Žalovaná nepopiera pravosť uvedených výpisov, pre účely celkového posúdenia
finančnej situácie Žalobcu a jeho finančných možností poskytnutia predmetných pôžičiek, prípadne
ďalších pohybov na účte, je nevyhnutné mať k dispozícií výpisy kde nebudú začiernené žiadne údaje.

16. Z dokladov o platbách na čl. 93-108 vrátane príslušných dokladov vyplýva, že žalobcom uhradené

SIPO V. Č. bolo vo výške 173,24 eur, poistka bola v sume 30,46 eur a vo výške 36,98 eur. V. Č. bol v
omeškanísúhradoupoistnéhovsume 455eur.Splátkazozmluvyospotrebiteľskomúverez14.10.2011
bola 44,22 eur. Splátka k kreditnej karty na čl. 100 bola 30 eur ( zmluva na čl. 101 z 5.5.52013). Zo
žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty na čl. 102 vyplýva, mesačná splátka bola 70 eur. Z korešpondencie
V. Č. vyplýva, že riešil otázku kreditnej karty Quatro. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 15.06.2014

vyplýva, že mesačná splátka tohto úveru bola 28,40 eur. Zmluvu o dodávke elektriny pre domácnosť
mal uzavrieť žalovaný V. Č.. INKASO chodili na meno V. Č.

17. Z výpisov z účtu žalobcu na čl. 109-110 ( za obdobie od 10/2014-2014) vyplýva, sumy vyplácané
a poukázané žalobcom z jeho účtu. Tieto kópie už boli vymazania určitých položiek, boli predložené

v celosti.

18. Z vyjadrenia žalobcu z 7.11.2019, vyplýva, že súdu predložil kópie výpisov z jeho osobného účtu
za obdobie od 10/2014 do 12/2017.19. Z výpisov z účtu žalobcu na čl. 117-155, vyplýva, stav žalobcu na jeho účte za obdobie od ž10/2014
do 12/2017 . Ide o kompletný výpis bez vymazania niektorých položiek.

20. Z vyjadrenia V. Č. A. na čl. 169 vyplýva, že svoju účasť ako svedkyne na pojednávaní ospravedlňuje
z dôvodu zdravotných komplikácii v tehotenstve. Účasť na pojednávaní by spôsobilo veľkú nervozitu a
malo by to negatívny vplyv na priebeh celého tehotenstva. Strany v konaní na výsluchu tejto svedkyne
napokon netrvali.

21. Z pracovnej zmluvy V. Č. so spoločnosťou DOORWOOD, s.ro., vyplýva, že V. Č. u uvedeného
zamestnávateľa pracoval od 21.10.2018 do 20.04.2014.

22. Z podania žalobcu a priložených listín na čl. 176-191 vyplýva žalobcom predložený prehľad o
príjmoch a výdavkoch V. Č. .

23.Zvyjadreniažalobcuz12.03.2020vyplýva,žesúdupredložilgrafktorýmvykonalgraficképorovnanie
príjmov a výdavkov žalovaného V. Č.. Týmto znázornením žalobca ľahko a prehľadne znázorňuje, že
tvrdenia žalovanej, že V. Č. mal dostatok finančných prostriedkov na úhradu všetkých dlhov nie je
pravdivé. V skutočnosti V. Č. nemal dostatok finančných prostriedkov a preto požiadal svojho brata o

pomoc. Výsledkom pomoci bolo plnenie žalobcu na dlhy a záväzky oboch žalovaných.

24. Z vyjadrenia žalovanej z 15.06.2020 vyplýva, že nie je podľa ich názoru vôbec podstatnou
skutočnosť, o úhradu akých finančných plnení sa malo jednať zo strany žalobcu. Teda, či už by sa
malo jednať o úhradu záväzkov patriacich do BSM V. Č. a žalovanej ako to tvrdí žalobca, alebo o

úhradu akýchkoľvek iných záväzkov, ktoré nemajú pôvod v BSM. Žalovaná totiž v žiadnom prípade nie
je pasívne legitimovaná v tomto konaní, nakoľko je nesporné a v konaní už ustálené, že údajné zmluvy
o pôžičke, pokiaľ teda vôbec boli uzatvorené, uzatvoril len V. Č. bez toho, aby vôľu na uzatvorenie
týchto zmlúv o pôžičke prejavila aj žalovaná. Napokon uvedené konštatuje aj samotný žalobca v návrhu
na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený súdu dňa 30.01.2019 v ktorom uvádza „Preto ma

brat V. požiadal o pôžičky, aby im obom požičal peniaze a že oni mu ich vrátia.“ Žalovaná teda nie
je ako dlžník zmluvnou stranou zmluvy o pôžičke so Žalobcom, preto nemôže byť na plnenie z takejto
zmluvy ani zaviazaná. Uvedené uvádzajú napriek obsahu ich návrhu na prerušenie konania sp. zn.
10C/28/2019 zo dňa 12.01.2020. Podľa ich názoru, však bez ohľadu na zmluvný typ, na podklade
ktorého má vzniknúť nejaký druh peňažného záväzku, ktorý však vznikol prejavením vôle len jedného

z manželov, bude zaväzovať len tohto manžela a nie oboch manželov, pokiaľ nevystupovali obaja v
danom zmluvnom type ako dlžníci, resp. obdobné zmluvné strany. Uvedené vyplýva aj z pomerné
aktuálneho Uznesenia NS SR z 27.06.2019, sp. zn. 4 Cdo 28/2019 v ktorom sa uvádza nasledujúci
právny názor „Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje
ako dlžník, je zo zmluvy v pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník

uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch
manželov vo vzťahu k veriteľovi. Uznanie dlhu zo zmluvy o pôžičke, ktorej účastníkom bol iba jeden z
manželov vyvolalo účinky iba voči jeho osobe.“ . Aj uvedené rozhodnutie NS SR, zrejme vychádzalo
z aktuálnej potreby súdneho výkladu, ktorý by určil, do akej miery môžu právne úkony len jedného
manžela, zaväzovať aj druhého manžela ako dlžníka. V konaniach o vysporiadanie BSM (ako aj iných

majetkových konaniach medzi bývalými manželmi) totiž nie je výnimočné, že sa zrazu začnú „objavovať“
pôžičky, ktoré ako dlžník uzatvoril len jeden z manželov, pričom druhý manžel o tom nemal žiadnu
vedomosť. Práve týmito úkonmi sa zvyknú umelo pridávať záväzky (aj keď v konečnom dôsledku len
vo výške 1/2) tomu manželovi, ktorý o uvedenej pôžičke nevedel a tým sa zmenšoval jeho celkový
podiel na majetku nachádzajúcom sa v BSM. Uvedené konanie je o to viac pochybné, pokiaľ je v danom

zmluvnom vzťahu veriteľom fyzická osoba - rodinný príslušník jedného z manželov a uvedené pôžičky
sa začali poskytovať práve po odchode druhého manžela zo spoločnej domácnosti. Akceptovaním tohto
právneho názoru, že konanie len jedného z manželov, by za každých okolností zaväzovalo aj druhého
manžela, by spôsobili významnú právnu deformáciu pri vyporiadavaní BSM medzi bývalými manželmi,
nakoľko akceptovaním takýchto právnych úkonov, by mohlo dochádzať k významnému poškodzovaniu

majetkových práv toho manžela, ktorý o právnom úkone nemal vedomosť a de facto z neho ani žiaden
úžitok, nakoľko takýto záväzok by znamenal významné poníženie „aktívnej“ časti spoločného majetku
nachádzajúceho sa v BSM. Napriek tomu, že majú za to, že v danom konaní vzhľadom na nedostatok
pasívnej legitimácie žalovanej, nie je dôvod ďalej preukazovať pôvod a reálne odovzdanie finančnýchsúm zo strany žalobcu, vyjadria sa ďalej aj k týmto okolnostiam. Čo sa týka samotných príjmov a
výdavkov V. Č., ktoré žalobca prezentuje tak, že tieto neboli dostatočné na úhradu záväzkov V. Č.
a žalovanej, dovoľujú si poukázať na tú skutočnosť, že V. Č. síce preukázal oficiálnu výšku príjmu

za obdobie 10/2013 až 10/2015 potvrdením o príjme od zamestnávateľa DOOR WOOD, s. r. o. (v
priemernej výške cca 330,- Eur mesačne), avšak jeho skutočný príjem bol reálne vyšší. Skutočnosť,
že jeho príjem bol reálne vyšší ako je uvedené v tomto potvrdení, je preukázaná okrem výpovede
žalovanej, aj samotným potvrdením V. Č., ktorý pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere QUATRO
zo dňa 15.06.2014, ako výšku svojho čistého mesačného príjmu uviedol sumu 700,- Eur (čl. 76 v spise

9C/180/2014). Následne od nástupu do novej práce u zamestnávateľa BHG Logistika spol. s r. o. mal
ako sám uvádza, čistý príjem vo výške cca 1.100- Eur až 1.200,- Eur mesačne. Je pritom potrebné
zdôrazniť, že čo sa týka výdavkov V. Č., odchodom manželky zo spoločnej domácnosti síce logicky
poklesol spoločný príjem o sumu jej mesačnej mzdy vo výške cca 350,- Eur až 400,- Eur mesačne,
avšak na strane druhej poklesli aj výdavky súvisiace s vyživovacou povinnosťou ako žalovanej, tak
ich dvoch maloletých dcér, nakoľko na ich výživu, začal V. Č. prispievať až po rozhodnutí súdu. Je

teda mimoriadne pochybné a nepravdepodobné, aby zrazu v okamihu, kedy žalovaná opustí spoločnú
domácnosť s bratom žalobcu, tento okamžite nemal finančné prostriedky na splátky záväzkov, ktoré
údajne vyplývali z ich spoločného majetku a tieto si bol nútený požičať od žalobcu (počas doby takmer
troch rokov od odchodu žalovanej zo spoločnej domácnosti) a to napriek tomu, že V. Č. poklesli výdavky
súvisiace s vyživovaním žalovanej a ich maloletých detí, pričom príjem mu zostal zachovaný a nástupom

do novej práce sa mu príjem dokonca významne zvýšil. Žalobca neustále predkladá do konania nové
obsiahle listiny, grafy či tabuľky a to napriek tomu, že v zmysle § 132 a nasl. zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bol už pri podaní samotnej žaloby povinný k nej pripojiť
dôkazy, ktorých povaha to pripúšťala, okrem tých, ktoré zo svojej viny predložiť nemohol. Žalobca, však
takto bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu nekonal a celé konanie týmto významne komplikuje

a zahlcuje rôznymi obsiahlymi dokumentmi, bez ich náležitého popisu a okolnosťami, ktoré sa majú
nimi preukázať. Zdôrazňuje, že k samotnej žalobe bol pripojený len zoznam údajných platieb a výpisy z
bankového účtu. Následne však žalobca zmätočne do konania začal predkladať rôzne listinné dôkazy,
nečitateľné zmluvy v rozsahu desiatok strán a to bez presného určenia, ktoré údajné pôžičky uvedené v
zozname, majú byť ktorými predloženými dokladmi preukázané. Má za to, že súd by na takéto dôkazy,

ktoré boli do konania predložené dodatočne po podaní žaloby napriek tomu, že žalobca nimi disponoval
už v čas podania žaloby, avšak bez ospravedlniteľného dôvodu ich včas nepredložil, nemal v konaní
prihliadať s ohľadom na ustanovenia o sudcovskej koncentrácií konania podľa § 153 a nasl. CSP.
Žalobca naposledy do konania predložil akési tabuľkové zoznamy výdavkov V. Č., pričom však tieto
sú jednak predložené rok a pol po podaní žaloby a jednak nie sú podložené žiadnymi relevantnými

podkladmi, ktoré by tieto výdavky preukazovali. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa
28.10.2019 doložil listinné dôkazy o ktorých tvrdil, že tieto sa nachádzajú aj v spise 9C/180/2014 a teda
ich navrhuje z tohto dôvodu akceptovať, nakoľko uvedený spis bol do konania pripojený. S uvedeným
tvrdením však v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko mnoho týchto dokladov sa v spise 9C/180/2014
vôbec nenachádza, preto taktiež navrhuje, aby na nich súd v tomto konaní neprihliadal, v súlade s

konštatovaním súdu na pojednávaní dňa 28.10.2019, že vykoná len tie dôkazy, ktoré každá zo strán
navrhla vykonať v stanovených lehotách. Pokiaľ sa žalobca poslednými predloženými dokumentmi do
konania, snaží preukázať skutočnosť, že V. Č. skutočne nemal finančné prostriedky na úhradu svojich
pravidelných výdavkov a že jeho výdavky významne prevyšovali jeho príjmy, je potrebné na druhej
strane poukázať nielen na samotnú potrebu financií V. Č., ale aj na reálnu možnosť Žalobcu uvedené

finančné prostriedky poskytnúť. Zistené okolnosti, ako aj do konania predložené dôkazy totiž potvrdzujú
nami predpokladané skutočnosti a síce, že uvedené pôžičky sú umelo vytvorené za účelom zvýšiť
hodnotu pasív v BSM a tým následne znížiť majetkový podiel žalovanej na tomto majetku. Uvedené
vyplýva z nasledujúcich dôkazov a okolností, ktoré sú v konaní preukázané. V konaní 4C/65/2017 žiadal
žalobca o oslobodenie od súdneho poplatku s odôvodnením, že jeho mesačný príjem za rok 2017 bol

vo výške 730,- Eur, manželka nemala žiaden príjem a jeho mesačné výdavky boli vo výške 894,69- Eur.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nedisponoval dostatočným finančným príjmom ani pre potreby
svojej rodiny, nie to ešte, aby požičiaval svojmu bratovi sumu v priemere 467,- Eur mesačne. Z výpisov
z bankového účtu Žalobcu ďalej vyplýva, že všetky jeho príjmy od zamestnávateľa SLOVEXPERTA, s.
r. o., resp. PGT s. r. o. mu boli zasielané práve na tento účet. Po preverení všetkých výpisov z tohto

účtu však sa zistí, že žalobca napriek svojím vyššie uvádzaným výdavkom (894,69- Eur mesačne), za
obdobie od 12/2014 do 11/2016, nepoužil ani jedno euro z výplaty na svoje potreby, alebo na potreby
svojej rodiny, ale z tohto účtu boli uhrádzane len údajné pôžičky pre V. Č. a žalovanú. Jeho príjem
za toto obdobie od zamestnávateľa (a nemocenská dávka zo Sociálnej poisťovne) bol pritom v sumespolu 13.385,94- Eur. Má sa teda skutočne veriť tomu, že žalobca vôbec nepotreboval svoj príjem zo
mzdy za obdobie takmer dvoch rokov? Za uvedené obdobie, totiž z uvedeného účtu nebol vykonaný
ani jeden výber hotovosti z bankomatu, či úhrada akéhokoľvek iného záväzku žalobcu či jeho rodiny.

On sám pritom tvrdil, že disponuje iba týmto jedným účtom v banke. Žalobcom prezentovaná verzia
na pojednávaní dňa 28.10.2019, že čo sa týka stravy, tak si dosť dopestujú doma, resp. že sa stravuje
u mamy a na drobné výkyvy si požičal od známych, je s ohľadom na preukázané skutočnosti značne
nereálna až úsmevná. Oveľa pravdepodobnejšou sa javí nami prezentovaná verzia, že uvedené pôžičky
boli len fiktívne a V. Č. svojmu bratovi všetky finančné prostriedky, ktoré sú ako pôžičky predmetom tohto

konania po ich zaplatení uhradil, resp. všetky záväzky boli uhrádzané práve z finančných prostriedkov
V. Č., avšak prostredníctvom bankového účtu Žalobcu. Vo vzťahu k vyjadreniu, ktoré položky údajných
pôžičiek považuje žalovaná za sporné, ktoré nie a z akého dôvodu uvádzame, že za sporné považujeme
všetkysumypôžičiekuplatnenéžalobcomvočižalovanejvtomtokonaníatojednakzdôvodunedostatku
pasívnej vecnej legitimácie Žalovanej z dôvodu, že zmluvy o údajných pôžičkách boli uzatvárané len
s V. Č. (body 2., 3. a 4. tohto vyjadrenia), tak aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcu

o preukázaní existencie týchto pôžičiek, nakoľko žalobca nepredložil podklady, ktoré by preukazovali,
že ním tvrdené úhrady smerovali na úhrady konkrétnych záväzkov žalovanej (z pripojeného spisu
9C/180/2014 toto nevyplýva, nakoľko žalobca síce označil značné množstvo listov (111) nachádzajúcich
sa v súdnom spise, avšak neuviedol, ktoré konkrétne listy majú preukazovať tú ktorú údajnú poskytnutú
pôžičku. Viaceré doklady pritom úplne absentujú, napr. SIPO doklady a pod., prípadne nie sú takmer

vôbec čitateľné. Na záver si dovoľujeme súdu uviesť, že podľa nášho názoru by predmetom tohto
konania nemalo byť posudzovanie, či boli údajnými pôžičkami uhrádzané záväzky patriace do BSM,
nakoľko táto skutočnosť bude predmetom už začatého konania o vyporiadanie BSM medzi V. Č. a
Žalovanou. Súd by mal posudzovať výlučne pasívnu legitimáciu Žalovanej vo vzťahu k uplatnenému
nároku v tomto konaní, teda či žalovaná je viazaná zmluvami o pôžičke, ktoré údajne uzatvoril jej manžel

so žalobcom bez jej vedomia, alebo nie. Pokiaľ by sa následne aj preukázalo, že uvedené záväzky boli
záväzkami patriacimi do BSM (čo samozrejme popierame a poukazujeme na bod. 7. ich vyjadrenia) táto
skutočnosť by sa mala posudzovať už v samostatnom konaní o vyporiadanie BSM.

25. Z vyjadrenia žalovanej z 23.07.2020, vyplýva, že k skutočnosti, že žalovaná údajne nespochybnila

žiaden záväzok uplatnený žalobcom ako záväzok týkajúci sa BSM odmietajú tvrdenie žalobcu, že
žalovaná nemá ako spochybniť záväzky uplatnené žalobcom ako záväzky týkajúce sa jej spoločného
majetku s V. Č. a preto ako obranu v tomto konaní namietajú nedostatok pasívnej vecnej legitimácie,
prípadne inú obranu. V prvom rade uvádzajú, že obrana žalovanej je plne legitímna a v súlade so
všetkými predpismi, navyše žalovaná má za to, že nebude vyvracať niečo, čo v konaní doposiaľ vôbec

nebolo preukázané žalobcom (viď. ich predchádzajúce vyjadrenia) a skúmať každú zo 173 položiek
zoznamu, ku ktorým sa v podstate nevyjadril ani samotný žalobca a na jej preukázanie nepredložil
dôkazy či vysvetlenia. K aplikácií Uznesenia NS SR z 27.06.2019, sp. zn. 4 Cdo 28/2019 . Žalobca
sa vo svojom prejave snaží spochybniť možnosť aplikácie vyššie uvedeného uznesenia a už pomerne
aj zaužívanej judikatúry, že v prípade, pokiaľ zmluvu o pôžičke uzatvoril len jeden z manželov, je z

tejto zmluvy zaviazaný len on a uvedená pôžička sa následne netransformuje na spoločný záväzok
patriaci do BSM. Podľa názoru žalobcu, je v danej veci potrebné skúmať ešte osobitné „vnútorné“
skutkové okolnosti prípadu, a síce, či finančné prostriedky z pôžičky boli, alebo neboli použité v
súvislosti s BSM. S uvedeným tvrdením nesúhlasí, pričom poukazuje na základné náležitosti právnych
úkonov všeobecne, z ktorého vychádza aj právna veta uvedeného rozhodnutia. Pri danej pôžičke (resp.

akomkoľvek zmluvnom type) jednoducho absentuje vôľa žalovanej, ako základná náležitosť právneho
úkonu k tomu, aby ním bola viazaná. Samotné skúmanie toho, na aký účel mala byť predmetná pôžička
poskytnutá a následné posudzovanie existencie či neexistencie tohto právneho úkonu na podklade
výsledkov týchto zistení, je ďaleko za hranicou základných náležitostí právneho úkonu a jednoducho
nemôže mať za následok iné vyhodnotenie vôle subjektu, ktorý má byť právnym úkonom viazaný.

Akceptovaním uvedeného výkladu by sme dosiahli stav, kedy by na jednej strane mohla existovať
zmluva o pôžičke bez preukázania konkrétneho účelu, ktorá by zaväzovala len manžela ktorý ju uzatvoril
(prejav vôle byť viazaný pôžičkou druhým manželom by teda neexistoval, nakoľko by sa nejednalo
o veci týkajúce sa BSM) a na strane druhej iná zmluva o pôžičke, uzatvorená opäť len jedným z
manželov avšak na úhradu záväzkov v BSM, ktorá by už mala zaväzovať aj druhého manžela. Čo

by teda v danom prípade malo nahradiť vôľu druhého manžela byť viazaný touto zmluvou. Uvedeným
výkladom by dospeli k záveru, že o tom, či by druhý manžel bol, alebo nebol touto zmluvou viazaný, by
nerozhodoval on sám, ale prvý manžel na základe určenia účelu požičaných finančných prostriedkov.
Uvedený výklad je neakceptovateľný a v rozpore aj s aktuálnou rozhodovacou praxou súdov. V tejtosúvislosti opätovne poukazujú napr. na aktuálny Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.05.2020
sp. zn. 13Co/63/2019, ktorý v odôvodnení rieši v podstate totožnú situáciu ako vykresľuje žalobca v
tomto konaní, s tým rozdielom, že peniaze z pôžičky uzatvorenej len jedným manželom neboli použité na

úhraduspoločnýchdlhovvBSM,alenanadobudnutiespoločnéhomajetkuvBSM. Ktvrdeniuo„zneužití“
údajov V. Č. pri uzatváraní úverových zmlúv. Žalobca spoločne s V. Č. často vo svojich vyjadreniach
obviňujú žalovanú z toho, že V. Č. počas ich spoločného života vôbec nemal vedomosť o rôznych
spotrebiteľských úveroch, ktoré boli brané údajne na „jeho meno“, avšak bez jeho vedomia. O týchto
úveroch sa údajne dozvedel až po odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti, kedy začali chodiť výzvy

na zaplatenie dlžných súm. Túto skutočnosť uviedol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
aj pri zmluve o spotrebiteľskom úvere „quatro“ (čl. 76 v spise 9C/180/2014), kedy na pojednávaní dňa
22.06.2020 konštatoval nasledovné. Tvrdenie Žalobcu, ako aj V. Č., že o viacerých úverových zmluvách
vôbec nevedel, spoľahlivo vyvrátia práve okolnosťami uzatvárania tejto zmluvy, o ktorej V. Č. musel
preukázateľne vedieť, avšak taktiež o nej tvrdí že nevedel. Predmetná Zmluva o spotrebiteľskom úvere
so spoločnosťou „Quatro“ bola uzatvorená dňa 15.06.2016, pričom jej predmetom bolo financovanie

kúpy nasledujúcich položiek (zakúpených v rovnaký deň), v spoločnosti HORBNACH - Baumarkt SK,
spol. s r. o.: Odsávač prachu RT - VE 1 ks - cena 169,- Eur (príslušenstvo k píle) Píla formátovacia RT -
1ks - cena 399,- Eur. Uvedené je preukázané jednak samotnou zmluvou, ako aj pokladničným dokladom
na čl. 75 v spise 9C/180/2014). Podľa tvrdení žalobcu, V. Č. o žiadnej takejto úverovej zmluve nemal
vedomosť, avšak už len samotný predmet financovania tejto úverovej zmluvy, toto jeho tvrdenie, ako aj

tvrdenie V. Č. vyvracia. Pokiaľ V. Č. tvrdí, že nemal o uvedenej úverovej zmluve vedomosť, majú tomu
chápať tak, že žalovaná išla sama do obchodného domu HORNBACH a zakúpila tam pílu na drevo a
odsávanie k píle, tieto stroje dopravila domov a následne pred svojím manželom zatajila, že financovanie
tejto kúpy bolo prostredníctvom úveru. Prípadne išli uvedené stroje vyberať spoločne, avšak pri platbe
uvedených strojov mala bez vedomia manžela uzatvoriť úverovú zmluvu takým spôsobom, že ten by si

to nebol všimol. Uvedené hypotézy sú veľmi nízko pravdepodobné vzhľadom na to, že V. Č. vykonával
prácu stolára a teda uvedené stroje pre svoju potrebu, si určite vyberal sám. Týmito vyššie uvedenými
okolnosťami sa snažia vyvrátiť tvrdenia žalobcu a V. Č. o tom, že o uvedených záväzkoch nemal V. Č.
žiadnu vedomosť, ako sa to snaží počas konania preukázať.

26. Súd sa ďalej oboznámil s pripojenými spismi tunajšieho súdu. Zo spisu sp.zn. 9C/180/2014 vyplýva,
že na tunajšom súde sa viedlo konanie o zrušenie BSM žalovaných. Návrh bol podaný V. Č. a dôvodom
bolo to, že ďalšie trvanie manželstva by odporovalo dobrým mravom. Konanie však bolo zastavené
a to z dôvod, že manželstvo žalovaných bolo rozvedené, čím došlo k zrušeniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a teda pre nedostatok procesných podmienok konania, ktoré nastali počas

konania. V tomto konaní boli do spisu predkladané rôzne množstvá listín, ktoré sa týkali pohľadávok
žalovaných ako manželov.

27.Zospisutun.súdusp.zn.10C/28/2019vyplýva,ženatunajšomsúdesavediekonanieovyporiadania
BSM po rozvode manželstva žalovaných. Vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté, vo veci sa nezačalo

ani pojednávať. Z obsahu žaloby vyplýva, že predmetom vyporiadania pasív v rámci BSM majú byť aj
pohľadávky, žalobcu ktoré sú predmetom tohto konania.

28. Na súde sa viedlo viacero konaní, týkajúcich sa úpravy práv a povinnosti mal. detí pochádzajúcich z
manželstva žalovaných, ide o rôzne konania v ktorých boli predkladané listiny týkajúce sa majetkových

pomerov žalovaných ako aj ich výdavkov. Ide o konania sp.zn. 8P/226/2014, 6P/13/2020, 6P/6/2020,
6P/206/2019, 6P/32/2019, 8P/29/2016, 6P/40/2018, 8P/241/2017, 6P/102/2015.

29. Z výpovede žalobcu vyplýva, že sa domáha vrátenia súm peňazí, ktoré žalovaným požičal. Dohodli
sanatom,žemibudúsumyvrátené,atodokoncaroku2016.Ideosumy,ktorézačalsplácaťpoodchode

žalovanej. Žalobca na dotaz súdu, aby ozrejmil o aké sumy sa jedná, ktorá zosumarizoval, voči komu
boli zasielané, z akého titulu, uviedol, že ide o sumu pôžičiek účastníkov zo spoločného manželstva.
Jeho brat V. Č. nemal dostatok finančných prostriedkov. Svoj plat a mzdu odovzdával manželke, ktorá
všetky pôžičky platila. Uhrádzala z mobilbankingu, ktorý si sama zriadila na účte V. Č.. Po odchode
niekedy koncom novembra 2014 - po odchode P. Q. - začali prichádzať rôzne upomienky za nesplatené

dlhy alebo pôžičky, ktoré boli zobraté. Riešilo sa to aj v inom spise ohľadom nezaplateného plynu a
elektriny, P. Q. nezaplatila tieto platby za posledné tri mesiace - september, október, november. Žalobca
ďalej uviedol, že V. Č. zostal zo dňa na deň bez peňazí a bolo treba všetky dlhy, ktoré spoločne mali.Požiadal ho o to, aby mu s tým pomohol. Prišlo to v podstate postupne. Tak, ako to bolo aj s plynom
ako aj s inými dlhmi, ktoré sa nachádzajú v inom spise.

30. Žalobca na otázku súdu, aby ozrejmil, akú zmluvu uzavrel s bratom, príp. so žalovanou, uviedol, že
uzavrel zmluvu s bratom. Nebola to písomná zmluva. Dohodli sa na tom, že mu zaplatí nejaké tie dlhy,
pričom tieto dlhy mu do určitého dňa spoločne aj so svojou bývalou manželkou vrátia. Na dotaz súdu, či
si dohodli termín vrátenia, uviedol, že dlhy, ktoré zaplatil do roku 2014 - od roku 2014, mu budú vrátené
do konca roka 2016. Následne nasledovali aj ďalšie platby. Išlo o platby z roku 2017, ktoré mu mali do

konca roku 2017 aj vrátiť. Žalobca na otázku svojho právneho zástupcu, či vie uviesť, aké mal majetkové
pomery jeho brat v čase, keď odišla manželka zo spoločnej domácnosti, či mal nejaký účet, žalobca
uviedol, že brat zostal zo dňa na deň bez peňazí, keďže svoje peniaze odovzdával manželke, ktorá ich
vkladala na účet. Bolo to také extrémne, že mu nezostalo nič ani na jedlo. Stravoval sa u nich doma u
mamy vo M.. Na otázku, či má vedomosť, či mal nejaký bankový účet a či mal karty, žalobca uviedol, že
svoju situáciu mu brat ozrejmil. Vedel, že má svoj bankový účet na svoje meno. Z výpisov bolo zrejmé,

že s týmto účtom disponuje jeho manželka. Ten účet bol hlboko v mínuse. V súvislosti s týmto účtom
bola zobratá aj nejaká kreditná karta, ktorá bola taktiež v podstate vyčerpaná. Žalobca na otázku svojho
právneho zástupcu, či sa v tom čase stretol so žalovanou, či sa o tom nejakým spôsobom rozprávali,
žalobca uviedol, že nie, nebola možnosť sa s ňou stretnúť. Ona sa v podstate vyhýbala. Žalobca na
otázku svojho právneho zástupcu, či má vedomosť o tom, že žalovaná o týchto dlhoch vedela, žalobca

uviedol, že si bol istý, že musela o tom vedieť. Žalobca na dotaz súdu, aby ozrejmil, či vie uviesť o
aké konkrétne dlhy voči ktorým subjektom sa malo jednať, žalobca uviedol, že jednalo sa o dlhy voči
spoločnosti Cetelem - išlo k kúpu práčky na pôžičku. Išlo ďalej o pílu, kuchynský robot. Jednalo sa ďalej
ešte o SIPO, bola tam životná poistka, povinné zmluvné poistenie za auto. Postupne ako prichádzali
výzvy. Brat o niektorých ani nevedel. Hneď v decembri podával aj návrh na zrušenie BSM.

31. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k niektorým platbám, nakoľko z
niektorých je zrejmé, že bez účelu posielal finančné prostriedky zo svojho účtu na účet brata, aby sa k
týmto platbám vyjadril, žalobca uviedol, že tým, že brat sa nezaoberal svojím vlastným účtom a nemal
vedomosť, koľko ho stojí vedenie účtu, podľa výpisov je vidieť, že už niekedy vo februári 2015, zistil, že

sa jedná o sumu 30 eur za vedenie účtu. V banke mu povedali, že musí spĺňať nejakú výšku transakcií,
aby mal vedenie účtu zdarma. On mu preto posielal nejakú sumu - je to suma 1.001,- eur, aby spĺňali
podmienku na bezplatné vedenie účtu. Zvyšnú časť, ktorú už nepotreboval, aby mu nezobrali dom, na
hypotéku, nechával si ju na úhradu pôžičiek. Tu zvyšnú časť nad sumu 500 eur mu hneď nasledujúci
mesiac vracal. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby ozrejmil, ako súvisí s týmto všetkým

žalovaná, žalobca uviedol, že žalovaná bola uchránená od toho všetkého, od splácania. Žiada vrátenie
týchto peňazí. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej, či uzatvoril s bratom zmluvu o pôžičke,
žalobca uviedol, že s bratom sa dohodol, že bude za nich spoločne tieto dlhy splácať. Žalobca na otázku
právneho zástupcu žalovanej, či pri týchto dohodách bola prítomná aj žalovaná v 2. rade, uviedol, že
nie, nebola prítomná. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, ako prebiehalo požičiavanie finančných

prostriedkov, žalobca uviedol, že je to jasné a je to vo výpisoch. Keď prišiel brat s tým, že treba zaplatiť,
zaplatil mu to z účtu, a to zo svojho účtu. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej, či mu uvedené
pôžičky vrátil V. Č. iným spôsobom ako prevodom na účet, žalobca uviedol, že nie. Žalobca na otázku
právneho zástupcu žalovanej, či vyzýval žalovanú, aby mu uvedenú sumu pôžičiek vrátila, žalobca
uviedol, že dostala túto výzvu v podanej žalobe, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca na otázku

právneho zástupcu žalovanej, v ktorých peňažných ústavoch mal zriadené účty počas obdobia, kedy
dochádzalo k uvedeným pôžičkám, uviedol, že iba v Slovenskej sporiteľni. Na otázku, či mal iba jeden
bankový účet, žalobca, uviedol, že áno, niekedy od strednej až začiatku vysokej školy.

32. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalobcu, vzhľadom na to, že vo svojej žiadosti o priznanie

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, uviedol sumu príjmu spolu s manželkou 765 eur, pričom ako
sumu výdavkov uvádzal sumu 895 eur, ako dokázal popri týchto príjmov a výdavkov splácať mesačne,
teda požičiavať bratovi ešte sumu okolo 460 eur mesačne, ako to v priemere vychádza, žalobca uviedol,
že priemer je vypočítaný súhrne. On nejakou sumou aj každý mesiac disponoval. Vedel si aj nakúpiť
jedlo, aby vyžili, a nejakú minimálnu čiastku mala aj manželka. Drobné výkyvy požičal si od nejakých

známych. Čo sa týka stravy, dosť si dopestujú doma, nie sú závislí. Stravuje sa u mamy. Veľa veci vie
opraviť a vie si aj niečo privyrobiť. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej, či vie preukázať
tieto jeho iné príjmy aj dokladmi, žalobca uviedol ,že doklady nezbiera, takže nevie.33. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej, ako uhrádzal svoje výdavky, keď podľa výpisov za
obdobie od 11/2014 do 11/2016 prichádzala mu na účet mzda, pričom z tohto účtu uhrádzal len výdavky,
čo sa týka pôžičiek vo vzťahu k žalovaným a neuhrádzal svoje výdavky, z čoho potom následne uhrádzal

jeho výdavky, žalobca uviedol, že nepotrebuje nejaké výbery na to, aby sa dokázal najesť. Žalobca na
otázku právneho zástupcu žalovanej, aký mal príjem on a aký jeho manželka, uviedol, že je to zrejmé
zo spisu, čo sa týka oslobodenia - žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

34. Žalobca na otázku právneho zástupcu žalovanej, či počas obdobia, kedy realizoval splátky pôžičiek

voči žalovaným, či mal jeho brat nejaký príjem, žalobca uviedol, že áno. Stále pracoval. Odišiel pracovať
ajdozahraničianakamióne.Keďsajehofinančnásituáciazlepšila,jetovidieťajpodľavýpisov,prestával
tieto dlhy uhrádzať. Situácia sa stále vyvíjala v jeho neprospech. Žalovaná podala na neho exekučný
návrh pre jeden deň omeškania výživného. Jeho finančné prostriedky boli zamrznuté plus mal nejakú
stratu u exekútora okolo tisícky. Znovu sa dostal do platobnej neschopnosti. Išlo o začarovaný kruh. Nie
je to tak, že mu len z ničoho nič od brucha niečo uhrádzal. Ten človek nemal peniaze. Aký mal jeho brat

mesačný príjem, žalobca presne nevedel. Mal niečo za odrobené hodiny na kamióne plus diéty. Koľko
to bolo, nevie presne.

35. Z výpovede žalovanej vyplýva, že s návrhom nesúhlasí. Počas manželstva od žalobcu nemali
požičané žiadne peniaze. Nikdy jej exmanžel nepovedal, že si od neho peniaze požičal. Kúpili dom, mali

výdavky. Kupovali práčku na splátky, ktorú používal on - používal ju bývalý manžel. Mali úver - hypotéku,
ktorú hradil bývalý manžel. Dňa 22.11.2014 odišla zo spoločnej domácnosti. Bola to sobota a hneď v
pondelok jej zrušil dispozičné právo k účtu. Keď sa bola pýtať v banke, keď chcela platiť časť hypotéky,
v banke jej povedali, že to musí ísť z účtu, ktorý bol k hypotéke. Mala záujem platiť, ale nemala to kde
platiť. Keď odišla zo spoločnej domácnosti, peniaze ostali, ona odišla bez peňazí. Exmanžel jej zobral

kľúče od auta, nezobrala ani auto, ani oblečenie. Na tom účte, na výpise to musí byť vidno, že mali účet
do mínusu 2.000 eur. Hoci boli peniaze do mínusu, prerábali dom, boli peniaze do mínusu a bolo z čoho
platiť. Avšak bývalý manžel hneď v pondelok vybral všetky peniaze do mínusu. Čo sa týka vyjadrenia
žalobcu, že ju nijako nekontaktoval, že sa nikde nestretli, toto nie je pravda. Jeho brat chodil na stretnutie
s deťmi do cukrárne a on tam bola takisto a nikdy nič nepovedali, že uzavreli medzi sebou pôžičku a že

ju mám platiť alebo, že chce odo nej nejaké peniaze.

36. Žalovaná na otázku svojho právneho zástupcu, aby uviedla, ako prebiehala úhrada spoločných
záväzkov počas spoločného manželstva, žalovaná uviedla, že počas spoločného života exmanžel
robil na kamióne. Keď nebol doma, inkaso sa uhrádzalo na pošte a iné platby, ako hypotéku sťahovali

väčšinou z účtu. Ten rok, keď odišla z domu - 2014 - bývalý manžel pracoval v Doorwoode a dostával
peniaze v hotovosti, lebo robil na dohodu. Ona vtedy robila vo Vechci na družstve. Jej výplata chodila
na účet, kde sťahovali hypotéku a jeho peniaze, ktoré dostával na ruku sa platili splátky, inkaso na
pošte a striedali sa, kto bol doma, podľa toho, kto išiel na poštu. Keď odišla zo spoločnej domácnosti,
exmanžel chvíľu robil ešte v Doorwoode a následne odišiel robiť na kamión, kde pri výške výživného

uvádzal, že zarobí 1.200 eur. Žalovaná na otázku svojho právneho zástupcu, aby uviedla, kedy sa
dozvedela o existencií údajných pôžičiek jej bývalého manžela, žalovaná uviedla, že v žalobe, keď prišla
žaloba. Žalovaná na otázku svojho právneho zástupcu, či má vedomosť o tom, či sa niečo zmenilo
na manželových príjmoch a výdavkoch potom, ako odišla zo spoločnej domácnosti, uviedla, že príjem
sa mu zvýšil, nakoľko išiel pracovať na kamión. Čo sa týka výdavkov, keďže odišla s deťmi, všetky

výdavky, čo sa týka obedov, platila ja. Má na mysli výdavky deti. Zo začiatku neplatil ani výživné, kým
nepodala návrh na predbežné opatrenie. Vtedy mu určili minimum 27 eur. Žalovaná na otázku svojho
právneho zástupcu, či po odchode zo spoločnej domácnosti ju bývalý manžel vyzval na úhradu nejakých
spoločných záväzkov, žalovaná uviedla, že on ju sám nevyzval, iba keď som sa ja pýtala ohľadom
hypotéky, jej nepovedal nič. Pôžičku ohľadom Š. Č. jej nikdy nespomenul.

37. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie uviesť, aké boli ich priemerné výdavky v
domácnosti počas roku 2014, žalovaná uviedla, že bolo to nejakých 800 eur. Žalovaná na otázku
právneho zástupcu žalobcu, čo všetko splácali, uviedla, že mali hypotéku, spotrebný úver, mali kartu vo
VÚB ako prerábali. Mali práčku od Cetelemu na splátky, auto, mali Quatro kartu a robot. O píle nevedela.

Plus mali poistky deti, všetci, poistky za auto, telefóny. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu,
či fyzicky videla listiny, ktoré predložil žalobca, žalovaná uviedla, že áno. Žalovaná na otázku právneho
zástupcu žalobcu, či vie niektoré tieto platby, ktoré uviedol žalobca identifikovať, žalovaná uviedla, že
je tam napríklad dlh Quatro, auto, životná poistka. Nejde o dlh, nakoľko, ak na to nemá, nemusí homať. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či vie identifikovať splátky spoločnosti Cetelem
ohľadom práčky, žalovaná uviedla, že je tu uvedené Cetelem, ale nie je tam číslo zmluvy. Mali práčku
od spol. Cetelem, ale nie je tu uvedený žiaden variabilný symbol.

38. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, nakoľko uviedla, že chcela splácať polovicu
hypotéky, prečo neposielala peniaze na účet, či vedela číslo účtu, kde to mala posielať, má na mysli účet
V. Č., ktorý používala, uviedla, že áno, číslo účtu vie. Platí z neho výživné pre dievčatá. Keď sa s ním o
tom rozprávala, povedal jej, že jej to bude odpočítané pri majetkovom vyrovnaní. Na otázku, kedy sa o

tom rozprávali, uviedla, že keď boli stretnutia v cukrárni s deťmi. Žalovaná na otázku právneho zástupcu
žalobcu, či chodila na tieto stretnutia, či boli pravidelné, žalovaná uviedla, že boli za jej prítomnosti a
boli určené súdom. Na dotaz, ako často, uviedla, že boli to dvakrát do mesiaca, ale on potom prestal
chodiť na stretnutia.

39. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa zaujímala o prehľad dlhov, ako sú splácané,

žalovaná uviedla, že na každom súde vravel, že to platí. Keď sa ho pýtala na stretnutiach s deťmi, tak
jej povedal, že sa to vyrieši pri majetkovom vyporiadaní. Pokiaľ ide o poistku za auto, ktoré užíva a
jeho poistku, tak ja tiež inkaso platí. Neviem prečo by mu to mala jemu platiť. Žalovaná na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či pred podaním žaloby o vyporiadanie BSM sa pokúšala kontaktovať
bývalého manžela ohľadom vyporiadania BSM, žalovaná uviedla, že áno. Na otázku, či stanovovala

aj rozsah veci, ktoré patria do BSM, žalovaná uviedla, že sa chce dohodnúť, avšak nikdy k dohode
nedošlo. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či veci, ktoré boli splácané zahrnula vo svojom
prehľade záväzkov do BSM, žalovaná uviedla, že vždy pýtali od neho papiere, aby zdokladoval všetko,
čo sa platí. Nikdy to zdokladovať nechcel.

40. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si spomína na konanie 9C/180/2014, uviedla,
že áno. Mala v ňom právneho zástupcu. So spisom sa oboznamovala. Žalovaná na otázku právneho
zástupcu žalobcu, či ju niekto z týchto spoločnosti kontaktoval, že sa nespláca niečo, uviedla, že nie.
Nebolo to na jej meno. Zmluvy boli na V. Č..

41. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, ako s týmto účtom disponovala, či mala zriadený
internetbanking, žalovaná uviedla, že ona bola na účte bola vedená ako druhá. Nemohla s účtom
disponovaťtak,akoV.Č..Aksarobilinternetbanking,muselsitovbankezriadiťon.Používalitoobidvaja,
mali to na notebooku. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či jej bývalý manžel bol zbehlý
ohľadom týchto internetových elektronických služieb, uviedla, že áno. Žalovaná na otázku právneho

zástupcu žalobcu, či používala svoj email, či používala iný - manžela, uviedla, že mala svoj. Každý
mal svoj. Žalovaná na otázku právneho zástupcu žalobcu, či okrem týchto splátkových nákupov prišla
do kontaktu ešte s nejakými inými, uviedla, že z manželstva spláca robotický vysávač, ktorý platím v
Reiffeisen banke. Úver prefinancovala, aby bola nižšia splátka, keď odišla. Žalovaná poukazuje, že
žalovaný peniaze na splácanie mal a bolo to urobené účelovo. Žalovaná na otázku právneho zástupcu

žalobcu, či bývalý manžel mal ešte nejaké iné dlhy, či ešte mohol niečo iné splácať, žalovaná uviedla,
že mal hypotéku, inkaso. Myslí, že je tu všetko, čo sa platilo a jeho príjem by na to postačoval.

42. Z výpovede svedka V. Č., aby sa vyjadril k úhradám jeho dlhov žalobcom, k okolnostiam, kedy, za
akých okolnosti k tomu došlo a dôvody, svedok uviedol, že dlhy vznikli za trvania manželstva, o ktorých

sa dozvedel po odchode manželky zo spoločnej domácnosti. Na splácanie týchto dlhov také finančné
prostriedky nemal. Bol nútený požiadať svojich rodinných príslušníkov, brata, o pôžičku, aby mu pomohol
splácať tieto dlhy. Jeho príjem zďaleka na to nepostačoval. Na otázku aké dlhy za neho platil svedok
uviedol, že išlo o Quatro kartu, boli tam nejaké splátky na kuchynský robot cez Quatro, za elektrickú
pílu, ktorá bola kupovaná pre neho. Ďalej tam bol Cetelem, išlo o peniaze vybrané z kreditnej karty VÚB.

Ďalej sa uhrádzalo SIPO. Ako uviedol, mal nedostatočný príjem. Nevie, či tento príjem bol preukázaný.
Podklady k tomu má aj on. Keďže nemohol tieto peniaze splácať, musel požiadať rodinu, brata. Keď
manželka odišla zo spoločnej domácnosti začal sa jej pýtať na tieto dlhy, z kade tieto dlhy vznikli, o
píle vedel, ako si to predstavuje a že ako tieto veci budú riešiť, nakoľko išlo o neskutočné peniaze.
Povedal jej, že je možnosť, že mu bude pomáhať brat. Tej téme sa snažila vyhýbať. Spomínal jej to aj pri

stretnutiach. Tie veci bolo treba platiť. Musel postupovať tak ako postupoval. Bola oboznámená s tým,
že peniaze, ktoré si požičia, musia raz vrátiť. Ona k tomu pristupovala svojský. Nemala záujem reagovať.43. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu v čase, keď fungovalo manželstvo jeho a bývalej
manželky, ako to v rodine fungovalo, pokiaľ ide o hospodárenie, svedok uviedol, že fungovalo to tak,
keď priniesol výplatu domov, dával ju na ruku bývalej manželke. Táto sa starala o všetky výdavky. Nemal

dôvod v niečom pochybovať. V domácnosti normálne fungovali. Nemal dôvod pochybovať, že by niečo
bolo zlé.

44. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či jeho bývala manželka mala prehľad o tom, aké
mali dlhy a čo sa muselo splácať, svedok uviedol, že áno. Veľmi dobre o tom vedela, nakoľko ona tieto

dlhy uhrádzala. O týchto dlhoch sa dozvedel s výnimkou píly a kuchynského robota. Karty Cetelem a
Quatro - o týchto sa dozvedel až keď odišla zo spoločnej domácnosti. Ona robila platby a prevody. Zistil
to potom, ako odišla zo spoločnej domácnosti. Keď bol blokovať tieto účty v banke, vtedy sa preukázalo,
že pod jej telefónnym číslom sa robili prevody, s jej telefónnym číslom cez mobilbanking. Keď odišla z
domu, vyžiadal si výpisy a keď ich začal študovať, zistil že celý čas tvrdila, že mobilbanking nemajú, že
zbytočne za to platiť a potom sa ukázalo, že tieto prevody robila zo svojho mobilného telefónu. Celý

čas veľmi dobre vedela o týchto peniazoch, ktoré sa tu dokladujú a ktoré treba teraz vrátiť, ktoré bol
nútený platiť a ktoré doteraz platí. Svedok uviedol, že sa bál, že sa dostaneme do exekúcie. Svedok na
otázku právneho zástupcu žalobcu, aké mali zásoby financií v hotovosti, prípadne zostatky na účtoch,
keď odišla jeho manželka, svedok uviedol, že peniaze v hotovosti mu neostali. V debete boli nejakých
1.800 eur.

45. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo požiadal brata, aby to za nich platil, svedok
uviedol, že sám s jeho príjmom na to nemal. Bývalej manželke to oznámil, ako to v úvode uviedol. Ona
nemala absolútne záujem sa o to nejako zaujímať. Tvárila sa v tom momente ako keby som jej nič
nepovedal.

46. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či sa s bratom ohľadom peňazí, ktoré zaňho platil, či
sa dohodli, že mu ich daruje alebo mu ich zaplatí, svedok uviedol, že bolo jasné, že sa peniaze vrátia.
Aj si povedali, bolo povedané, že niekedy do konca roku 2016 tie peniaze vrátia. Podal sa návrh na
zrušenie BSM za trvania manželstva. Tieto veci chcel za každú cenu vyriešiť. Kým bol slobodný, voči

nikomu dlhy nemal. Býva sám a voči nikomu dlhy nemá.

47. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, či z týchto peňazí niečo bratovi vrátil, svedok uviedol,
že peniaze zatiaľ nemal možnosť vrátiť. Má veľké výdavky. Keď som odišiel do Bukózy robiť na kamión,
nakoľkosatofinančnenedalozvládnuť,potomkeď maltroškulepšiepríjmy,dal nejaképeniaze.Svedok

na dotaz súdu, či vie uviesť konkrétnu sumu, uvádza - svedok následne uviedol, že možno sa zlé
vyjadril, bratovi vracal peniaze len tie, ktoré mu dal navyše. Nevie to presne vysvetliť, aby to nezamotal.
Je to presne v papieroch, ktoré má brat. Bolo tam 300 eur aj niečo, ktoré peniaze mi dával brat naviac.

48. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedol, prečo mu brat dával peniaze naviac,

svedok uviedol, že nakoľko s bývalou manželkou boli v debete a za tento debet sa platilo mesačne úroky
od 30 do 35 eur. Banka ma viackrát vyzvala, že ak tam nebude mať obrat 1000 eur, budem musieť
debet jednorazovo vyrovnať. Toľko peňazí nemal. Aj keď v Bukóze robil, od začiatku platil výživné na
deti minimálnu čiastku, nakoľko súdom určené nemal. Potom mu zvýšili výživné. Moja mama preberá
zásielky do vlastných rúk, preberá poštu, tým pádom rozsudok nadobudol právoplatnosť, on doma nebol

a jeho bývala manželka to využila, nemohol jej poslať prvé výživné. Hneď to využila a pri prvom výživnom
dala ma na exekúciu a peniaze, ktoré mohol mať navyše mu začali v Bukóze zadržiavať exekútor.
Aj naďalej nemal dostatok financií na úhradu tých všetkých poplatkov, uhrádzal ich sám. Brat musel
platiť aj naďalej tieto splátky, nakoľko mu nezostávalo. Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu,
či skutočnosť o tom, že dlhy zaňho splácal brat uvádzal v nejakom súdnom konaní, svedok uviedol, že

áno, bolo tu niekoľko x pojednávaní. Bolo to aj v pojednávaniach ohľadom detí. Dokladoval som svoje
príjmy ohľadom výživného. Spomínalo sa to aj v konaní o zrušenie BSM za trvania manželstva.

49. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovaného, kto podpisoval zmluvy ohľadom pôžičiek a kúpou
tovarov, svedok uviedol že nie všetky podpísal. Cetelem a Quatro pôžičku si vybavila jeho manželka

pod jeho menom. Zneužila jeho údaje. O píle vie. Takisto to bolo aj v konaní o zrušenie BSM za trvania
manželstva. S bratom písali maily do spoločnosti Quatro a vyrozumenie im prišlo, nakoľko ponuka prišla
cez telefón. Mne telefonický povedali, že zmluvu pošlú. V nebankovkách je to tak, že s vami sa dohodnú
telefonický, zmluvu vám pošlú. On o tom nevedel. Musela prísť zmluva, a jeho bývalá manželka jupodpísala.TietovecismepreverilicezQuatro.Jedokladotom,kedyprišlazmluva,kedybolapodpísaná,
potom prišla karta a o 7 dní prišiel PIN kód a v tom momente, keď prišiel PIN boli v Kauflande vo Vranove
vybrané peniaze a vybrala ich bývalá manželka.

50. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, či dlhy z ich manželstva uhrádzala samostatne bez
jeho podpory bývalá manželka, svedok uviedol, že nie. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej,
kto uhrádza splátky za robotický vysávač, ktorý bol zobraný počas manželstva, svedok uviedol, že
robotický vysávač nespomínal, spláca ho ona, ona ho vlastní. Svedok na otázku právneho zástupcu

žalovanej, či z veci, ktoré kúpili na splátky, užíva niektoré žalovaná, svedok uviedol, že užíva robotický
vysávač. Na dotaz súdu, či z jeho výpovede vyplýva tá skutočnosť, že žalovaná užíva len robotický
vysávač,svedokuviedol,žeáno.Ostatnévecisúdoma.Svedoknaotázkuprávnehozástupcužalovanej,
ohľadom kúpy práčky, či má vedomosť o tom, že bola kupovaná cez Cetelem, svedok uviedol, že
áno. Vie o tom. Brali to z Michaloviec. Bolo to dohodnuté takto, že sa zoberie práčka na tri splátky. V
domácnosti u nás to fungovalo tak, že technické veci riešil on a zvyšok papierové roboty, finančné, riešila

bývalá manželka. Pamätám si presne, že práčku riešil on a papiere riešila ona. Jasne bolo medzi nimi
povedané,nakoľkovtomčaserobilnakamióne,žejukúpianatrisplátky.Ažčasomsadozvedel,žemajú
Cetelem kartu, je tam možnosť, že je tam revolvingový úver, že sa tieto splátky dajú splácať aj po 30 eur.
Ešte za trvania manželstva sa bývalej manželky pýtal, či sú všetky tri splátky vyrovnané, povedala mu,
že áno. Keď odišla zo spoločnej domácnosti, zistil, že je dlh aj v Ceteleme. O karte Cetelem nevedel, že

vôbec taká karta existuje. Papierové veci nikdy neštudoval, nemal dôvod ju podozrievať. Keď zistil, že
majú Cetelem kartu, začal riešiť s Cetelemom, že by mu sprístupnili informácie o tejto karte po odchode
manželky zo spoločnej domácnosti, že sú tam dlhy. Viac ako rok nemohol zistiť veci ohľadom tejto karty,
nakoľko nemal číslo. Odbili ho s tým, že nemajú číslo karty a odbili ho. Zistil, že s kartou Cetelem si jeho
bývala manželka robila aj iné výbery. Nielen splácala po 30 eur, o čom nevedel. Z tejto karty si kupovala

veci v obchode. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, či vyzval niekedy žalovanú na úhradu
záväzkov na ktorých splácaní sa podieľal, aby sa podieľala aj ona, svedok uviedol, že on to rozprával,
ona na ne nereagovala a správala sa akoby nič. Vyhovárala sa, že o ničom nevie, že sú to len jej dlhy.
Celý čas tvrdila, že všetko je jej a len nástenné hodiny, ktoré mu darovali v práci sú moje. Potvrdil, že
mal záujem vyriešiť aj BSM všetko na polovicu plus odpočítateľné položky, ktoré do toho patria.

51. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, ako prebiehalo uzavretie zmluvy o pôžičke, či bola
prítomná aj žalovaná v 2/rade, svedok uviedol, že bola o tom oboznámená viackrát. Pri tom samozrejme
nebola, nakoľko nemá záujem. 5 rokov bolo v novembri, čo spolu nežijú. Ona nemá záujem komunikovať
ohľadomichspoločnýchdetí,nietoohľadomďalšíchproblémovvdomácnosti.Nosilaveľaospravedlniek

a snažila sa súdom vyhýbať. Nemala záujem s ním riešiť ich spoločné problémy. Svedok na otázku
právneho zástupcu žalovanej, kde pracoval v období 11/2014 až 11/2017, svedok uviedol po nazretí
do svojich dokladov súdu predložil doklady - potvrdenie o dĺžke zamestnania v Doorwoode. Po tomto
zamestnávateľovi Doorwoode hneď nastúpil do ďalšieho zamestnania, a to v Bukóze Holding. Robil tam
po dobu dvoch rokov. O tomto potvrdenie nemá. Poukazuje, že v Bukóze robil dvakrát, aj pred uzavretím

manželstva. Po ukončení pracovného pomeru v Doorwoode nastúpil na rok do BUKÓZY. Svedok na
otázku právneho zástupcu žalovanej, aby uviedol, aký mal príjem v tomto období vrátane cestovných
náhrad, svedok uviedol, že cestovné náhrady bola strava. V zahraničí potreboval žiť a jesť. Svedok na
dotaz súdu orientačne, aby uviedol, či vie uviesť orientačne, aký mal mesačný príjem čistý v tom období
v Bukóze, uviedol, že okolo 1.100 až 1.200 eur mesačne. Je to aj vrátane cestovných náhrad.

52. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, aby uviedol, aké výdavky mal v tomto období,
svedok uviedol, že bolo to premenlivé. Zo začiatku ich bolo viacej. Presne to povedať nevie, je to doba 5
rokov. Všetko je v spisovom materiály, napr. v spise, kde sa riešilo výživné deti, všetko tam zdokladoval.
Malo by to byť tam. Viackrát sa výživné zvyšovalo a doklady zdokladovával. Svedok na otázku právneho

zástupcu žalovanej, či vzhľadom na jeho príjem v Bukóze nemal na to, aby uhrádzal záväzky, uviedol,
že nie. Ako uviedol, bývalá manželka nemala s ním záujem nič riešiť. Uviedol, že nemal dostatok peňazí,
nakoľkopotrebovalvzahraničíajžiť.Sumasavzahraničípohybovalaohľadomvšetkýchpoplatkovokolo
1.000,- eur. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, či uhrádzal žalovanej finančné prostriedky,
resp. prostriedky pre maloleté deti o ktoré sa jeho bývala manželka stará po odchode zo spoločnej

domácnosti, svedok uviedol, že okrem výživného nie. Uvieodl, že jeho bývala manželka pred odchodom
zo spoločnej domácnosti príjem okolo 360-390 eur.53. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, aby uviedol počas akého obdobia mu žalobca tieto
pôžičky poskytoval, svedok uviedol, že nevedel na ako dlho mi bude tieto pôžičky poskytovať. Videl že
odišla zo spoločnej domácnosti s frajerom. Videl, že z manželstva nič nebude. Hneď požiadal aj súd o

zrušenie BSM za trvania manželstva. Myslel som si, že to pôjde rýchlo. Sama tvrdila, že sa chce rýchlo
rozviesť, že do februára budú rozvedení. Keď sa jej pýtal a volal vo februári, či že sa nič nedeje, povedala
mu, že zistila, že môže vyžmýkať od neho viac peňazí. Za 18 mesiacov čo sa rozvádzali, všetko sa
počítalo jej. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, či je možné, že po konci roku 2017 mu brat
prestal požičiavať peniaze, svedok uviedol, že nie je to tak celkom. V 2018 sa mu stal úraz. Medzitým

začal splácať všetko sám. V máji 2018 sa mu stal ťažký úraz chrbtice. Bolbez príjmu. Znova mu musel
pomáhať. Bolo to už dávno po rozvode. Svedok na dotaz súdu, či je žalobcovi ešte niečo dlžný, uvádza,
že je to tá suma o ktorú sa teraz jedná. Z týchto peňazí som mu nevrátil nič.

54. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, čo sa zmenilo v jeho finančnej situácií v januári
- začiatkom roka 2018, keď nepotrebuje už pôžičku od brata, svedok uviedol, že odišiel pracovať do

Belgicka na kamióne, aby mal ešte väčšie príjmy. Rástli mu rohy z toho, že rastú len dlhy a nič sa
neriešilo. Nie je problém narobiť dlhy, ale problém je ich splácať a žalovaná nemala záujem to riešiť.
Svedok na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby uviedol, či dlhy o ktorých sa jedná sú zarátané v
rámci rozsahu vyporiadania BSM s jeho bývalou manželkou, svedok uvádza - svedok na otázku súdu,
či ich žiadal vyporiadať, uviedol, že určite áno. Svedok na otázku právneho zástupcu žalovanej, kde mu

chodila mzda, svedok uviedol, že stále len na jeden účet vo VÚB, ktorý si založili spolu v 2009. Mali ho
spolu, iný účet nemá, pričom žalovaná počas manželstva mala aj iné účty, o ktorých on nevedel.

55.Podľaust.§657Občianskehozákonníkazmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

56. Podľa ust. § 658 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri
nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo
vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

57. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá
medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je zmluvou reálnou, čo znamená, že medzi
podstatné náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej reálne odovzdanie,
druhove určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, a určenie času vrátenia. V zmysle

uvedeného jednou z podstatných náležitosti tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne dôjde k odovzdaniu
vecí, ktoré sú predmetom pôžičky.

58. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

59. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

60. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti. Na
základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto
plnenie vrátiť. To , či v danom prípade bolo plnenie bezdôvodné závisí od posúdenia všetkých okolností,

za ktorých došlo k plneniu.

61. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatil vydať toto obohatenie tomu na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný. Právny úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občianskoprávne

vzťahy. Možno hovoriť o vzniku záväzkového vzťahu na základe zákona. Záväzkový právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení nasledujúcich predpokladov a to vznik bezdôvodného
obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane obohateného, k získaniu
majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočnosti , ktoré súvýslovne upravené v zákone, vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú
osobu ( oprávnený) pričom táto ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane
obohateného a nejde o prípad bezdôvodného obohatenia , keď zákon napriek majetkovému prospechu

vznik bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.

62. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je naplnenie všetkých vyššie uvedených
predpokladov. Pre vznik bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 OZ je rozhodujúce to,
že došlo k obohateniu určitej osoby na úrok iného a pre toto obohatenie nebol daný právny dôvod

( v danom prípade tento právny dôvod bol žalobca bol zaviazaný právoplatným rozhodnutím súdu
nahradiť spôsobenú škodu ), nie je významná či skutočnosť na základe ktorej sa došlo k bezdôvodnému
obohateniu zavinil obohatený alebo nie. Podstatnou je existencia konkrétnej skutkovej podstaty s
ktorou zákonom spája vznik tohto právneho vzťahu. Každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia len do tej výšky do ktorej bolo bezdôvodné obohatenie získané na jeho úkor .

63. Medzi základné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí plnenie bez právneho dôvodu,
plnenie z neplatného právneho dôvodu, plnenie z právneho dôvodu ktorý odpadol, majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov a bezdôvodné plnenie za iného ,, kde ten kto mal plniť , neplnil a ten kto
plniltútopovinnosť vskutočnostinemal..Akurčitývzťahnemožnoposúdiťpodľajednotlivýchpodmienok
bezdôvodného obohatením je potrebné použiť všeobecnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia

aj na prípad výslovne neupravený zákonom. Pri plnení bez právneho dôvodu vzniká nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia tomu kto plnil voči tomu komu sa plnilo zatiaľ čo pri plnení za iného vzniká
nárok tomu kto plnil voči tomu za koho sa plnilo.

64. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, ide o také plnenie, kde

od začiatku nebol právny dôvod.

65. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

66. Podľa ust. § 150 ods. 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

67. Podľa ust. § 151ods, 1,2 skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

68. Podľa ust. § 153 ods. 1,2,3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo

prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

69. Podľa ust. čl. 3 ods.1,2 CSP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách
a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu
a zmyslu podľa odseku 1.

70. Podľa ust. čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.71. Podľa ust. čl. 15 ods. 1,2CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

72. Podľa ust. § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

73. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd prejednal vec postupom podľa Civilného
sporového poriadku.

74. Zámerom nového Civilného sporového poriadku je snaha o zrýchlenie konania a vytvorenie takých
pravidiel, ktoré priebeh konania zhospodárnia, a zároveň vytvoria rámec na efektívnu ochranu celého
spektra práv vyplývajúcich z hmotného práva.

75. Jedným z hlavných cieľov je zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou

zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu je tiež zvýšenie požiadaviek na
procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami
v prípadoch procesnej pasivity. Jednou zo základných zmien, ktoré odrážajú predmetnú požiadavku
aktivity sporových strán je skutočnosť, že po novom budú účastníci konania povinní predložiť dôkazy
a rozhodné skutočnosti v zákonných alebo súdom určených lehotách pod hrozbou neprihliadania na

skutočnosti predložené po uplynutí určenej lehoty.

76. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu.

Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených
a vykonaných dôkazov.

77. Na základe vyššie uvedeného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd túto právnu vec
prejednal.

78. Žalobca svoj nárok pôvodne odvádzal od uzavretej zmluvy o pôžičke, neskôr uviedol, že ide o nárok
z bezdôvodného obohatenia.

79. Ako je to vyššie uvedené konanie voči V. Č. je právoplatné skončené s poukazom na vydaný
platobný rozkaz, ktorým bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi celú žalovanú sumu 16.821,15 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne od doručenia platobného rozkazu. Uvedený žalovaný odpor voči
platobnému rozkazu nepodal. Predmetom tohto konania tak ten istý nárok ale už voči žalovanej P. Q.,

bývalej manželke V. Č..

80. Z vykonaného dokazovania ako je to vyššie uvedené nepochybne vyplýva, že medzi žalobcom a
žalovanou žiadna zmluva o pôžičke v zmysle Občianskeho zákonníka uzavretá nebola. Ani písomná, ani
ústna a ani reálne žiadne peniaze žalobca žalovanej neodovzdal. Nepochybne to vyplýva z výpovede

jednak samotného žalobcu, žalovanej a svedka. Samotný žalobca potvrdil, že sa dohol len so svojim
bratom, nie so žalovanou. Je potrebné poukázať, že dohoda, ktorú mal žalobca uzavrieť so svojim
bratom nie je žiadnou zmluvou o pôžičke v zmysle citovaných zákonných náležitosti ohľadom všetkých
žalovaných finančných prostriedkov. Nie je preukázané splnenie všetkých zákonných náležitosti pre
platnosťzmluvyopôžičke.VzmyslecitovanýchustanoveníObčianskehozákonníkajezmluvaopôžičke,

ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi je zmluvou reálnou, čo
znamená, že medzi podstatné náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej
reálne odovzdanie, druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, a určenie času vrátenia.
V zmysle uvedeného jednou z podstatných náležitosti tejto zmluvy o pôžičke je to, že reálne dôjde kodovzdaniu vecí, ktoré sú predmetom pôžičky, t.j. v danom prípade financií žalobcom žalovanému V.
Č.. V danom prípade bolo preukázané, že nie všetky finančné prostriedky boli priamo žalovanému V. Č.
odovzdané, len časť. Ako vyplýva z výpisu z účtu žalobca finančné prostriedky posielal ich ako aj sám

uvádza tretím subjektom ako úhradu dlhu V. Č. s tým, že malo ísť o spoločne dlhy jeho a jeho bývalej
manželky P. Q.. Aj zo žaloby vyplýva, že len časť sumy bola poslaná priamo V. Č. a to suma 9918
eur, ako to žalobca uvádza. Časť finančných prostriedkov mala byť obratom vrátená, uviedol to samotný
žalobca, k poslaniu časti financií došlo len z dôvodu aby mal žalovaný V. Č. bezplatný účet. Keďže
konanie vo vzťahu k V. Č. je právoplatne skončené, súd sa nárokom voči nemu nezaoberal ale len voči

P. Q., a ako je to už uvedené uzavretie zmluvy o pôžičke vo vzťahu k nej nebolo v konaní preukázané.
V. Č. bol právoplatne zaviazaný na uhradenie celej žalovanej sumy.

81. Na základe uvedeného je preto nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanej z titulu zmluvy o pôžičke
nedôvodný. Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu, ako ho označil z titulu bezdôvodného obohatenia.
Žalobca tvrdil, že uhradil za pôvodne oboch žalovaných, ako manželov ich spoločne dlhy a že sa obaja

bezdôvodne obohatili.

82.Vkonaníabolopreukázané,žezmluvystretímisubjektmi,ktorézmluvnézáväzkymalhradiťžalobca
uzavrel V. Č., nie P. Q.. Na druhej strane je nesporené, že zmluvné vzťahy uzatvorené počas manželstva
V. Č. a P. Q., ktoré trvali od 16.04.2005 do 11.07.2016, kedy rozsudok o rozvode manželstva nadobudol

právoplatnosť.

83. Otázkou, ktorá je sporná, je to, či tieto záväzky sú záväzkami oboch manželov alebo len V. Č. a či
ide o spoločne záväzky manželov.

84. Súd poukazuje, že pokiaľ aj bola uzavretá zmluvy o pôžičke bola uzavretá nepochybne len s V. Č.
a nie žalovanou. Preto je žaloba voči nej z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke nedôvodná. Vo vzťahu
k žalovanej P. Q. nebolo preukázané, že by s ňou mal žalobca platne uzavretú písomnú alebo ústnu
zmluvu o pôžičke, respektíve že by jej osobne odovzdal nejaké peniaze, tak aby spĺňala náležitosti v
zmysle ust. § 657 OZ.

85.Pokiaľideonárokžalobcu,akohooznačilztituluvydaniabezdôvodnéhoobohatenianatomzáklade,
že žalobca plnil za oboch manželov V. Č. a P. Q. v konaní bolo preukázané, že plnil len za V. Č., keďže
bolo preukázané, že zmluvné vzťahy z ktorých podlžnosti žalobca plnil tretím osobám boli uzavreté len
s V. Č.. Iné skutočnosti v tomto konaní preukázané neboli. Tvrdenie, že zmluvy uzatvárala a podpísala

žalovaná v konaní preukázané neboli. Preto neboli ani vo vzťahu k žalovanej preukázané zákonné
predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia, tak ako sú vyššie uvedené, a ktoré musia byť splnene,
aby bolo možné hovoriť o vzniku bezdôvodného obohatenia a následnej povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie.

86. Zákon stanovuje presne skutkové podstaty bez dôvodného obohatenia. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov. V danom prípade by prichádzala do úvahy len jedna a to plnením bez právneho
dôvodu, iné logicky by ani nemohli vzniknúť.

87. Otázkou, ktorá je zásadná je to, či úhrady realizované žalobcom tretím osobám sú spoločnými dlhmi
V. Č. P. P. Q. ako bývalých manželov a či žalobca plnil za oboch.

88. Zo súdnych rozhodnutí a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že zo zmluvy o pôžičke, ktorú

uzavrel len jeden z manželov, je zaviazaný len on sám s výnimkou, nikdy nie druhý manžel ktorý zmluvu
neuzavrel. Veriteľ môže mať priamy nárok len voči tomu, s ktorým zmluvu uzavrel. V prípade ak sa
preukáže, že finančné prostriedky z takejto zmluvy boli použité na kúpu veci, ktorá patrí do BSM,
alebo do spoločnej domácnosti na tento záväzok sa má však prihliadnuť pri vzájomnom vyrovnaní pri
vyporiadaní BSM. Vo vzťahu k manželovi ktorý zmluvu mal uzavrieť bolo právoplatne rozhodnuté a ten

bol právoplatne zaviazaný na úhradu dlžnej sumy.

89. Z dokazovania vyplýva, že na súde prebieha konanie o vyporiadanie BSM V. P. Č. P. P. Q. ako
bývalých manželov, ktoré nie je právoplatne skončené a v tomto konaní, ktoré inicioval V. Č. sa navrhujevyporiadať aj záväzky, ktoré sú predmetom tohto konania. Je potrebné podrobne skúmať, či a aké veci
boli nadobudnuté z týchto zmlúv, z finančných prostriedkov a či finančné prostriedky boli použité do
spoločného majetku a v akom rozsahu. Tie skutočnosti nie sú a nemôžu byť predmetom tohto konania

ale len konania o vyporiadanie BSM. Preto v konaní o vyporiadanie BSM musí V. Č. žiadať započítať
pri vzájomnom vyrovnaní polovicu z týchto dlhov zo zmlúv, ktoré uzatváral on v jeho prospech s
odôvodnením, že ide o dlhy resp. finančné prostriedky ktoré boli použité do spoločného majetku.

90. Pokiaľ ide o námietky, že niektoré zmluvné vzťahy V. Č. neuzavrel, že jeho podpis sfalšovala jeho

bývalá manželka, je potrebné poukázať, že súd nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bolo iniciované
nejaké konanie o určenie neplatnosti týchto právnych úkonov. Ani nebolo preukázané, že podpis na
zmluvách nie je podpisom V. Č. a že došlo k ich sfalšovaniu žalovanou P. Q.. Takýmto dôkazom by bol
len znalecký posudok z odboru grafológie. V prípade toho preukázania, by bola iná situácia.

91. Súd poukazuje, že je nesporné, že žalované sumy uhrádzal žalobca na úhradu dlhov, ktoré neboli

jeho dlhmi ale dlhmi iných osôb. Toto podľa súdu nie je sporené, no na veci z vyššie uvedených dôvodov
to nemôže nič zmeniť. Vo vzťahu k V. Č., ktorý zmluvy uzavrel a za koho plnil a s kým zmluvu o pôžičke
na časť sumy uzavrel tento bol právoplatne zaviazaný tieto dlhy zaplatiť, vrátiť dlžnú sumu žalobcovi.
Otázkou, či ide o spoločné dlhy manželov, ak zmluvu uzavrel len jeden z manželov musí riešiť súd v
konaní o vyporiadanie BSM po rozvode, nie v tomto konaní. Ako je uvedené vo vzťahu k P. Q., nebolo

preukázané žiadne uzavretie nejakej zmluvy.

92. Pokiaľ ide o ďalšie námietky a listiny o príjmoch a výdavkoch či žalobcu alebo žalovanej ( zistené aj
z iných spisov P tun. súdu ) ohľadom preukazovanie toho, či mal žalobca dostatočný príjem na úhradu
týchto dlhov V. Č. alebo žalovanej, že ide o fiktívne uhrádzanie a že V. Č. mal dostatok príjmu na úhradu

týchto dlhov je toto bezpredmetné a na veci nič nemôže zmeniť a preto sa nimi súd v tomto rozhodnutí
ani ďalej bližšie nezaoberal.

93. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.05.2020 sp. zn. 13Co/63/2019,
na ktorý poukázal právny zástupca žalovanej. Ide o podobnú situáciu s tým rozdielom, že peniaze z

pôžičky uzatvorenej len jedným manželom neboli použité na úhradu spoločných dlhov v BSM, ale na
nadobudnutie spoločného majetku v BSM. Súd uviedol, že predmetná pôžička napriek tomu, že mala
byť použitá na získanie spoločného majetku v BSM oboch manželov, zaväzuje stále len toho manžela
ktorý ju uzatvoril, pričom na záväzok tohto manžela, ktorý zaobstaral finančné prostriedky (jedná sa
teda len o jeho záväzok), sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Súd poukázal

na to, že podľa ustálenej judikatúry, ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len
jeden z manželov (napr. uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke) nejedná sa o spoločný dlh. Ale ak
takto získané peniaze použije na kúpu určitej veci (ak bola za ne získaná určitá majetková hodnota),
patrí aj táto hodnota (za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 O. z.) do bezpodielového
spoluvlastníctva (bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne). K záväzku manžela, ktorý

takto zaobstaral peniaze a je povinný ich vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy alebo ako neoprávnený
majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá) a ktorý ich vynaložil
v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne potom pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva. Obdobne ak počas manželstva jeden z manželov vykonal nejakú splátku na svoj úver
(pôžičku), tak túto sumu (splátku) musí vrátiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tá sa

bude vyporiadavať. Ak každý z manželov vynaložil na spoločný majetok peňažné prostriedky z pôžičiek
(úverov) uzavretých každým z nich samostatne, treba ich vyporiadať ako vnos, vynaložený každým
z nich na spoločný majetok, keďže § 150 O. z. upravujúci vyporiadanie BSM ustanovuje, že každý z
manželov je pri vyporiadaní oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok (porov. uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1151/2007) Podmienkou pre

takýtopostupjevšakpreukázaniepoužitiatýchtoprostriedkovnaspoločnýmajetok,ktorévšakabsentuje
v tomto prípade, ako je už uvedené vyššie.

94. Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Krajského súd v Prešove uznesením zo dňa
27.10.2016, č.k. 20Co/233/2015. Aj toto rozhodnutie sa týka obdobnej právnej veci a to dlh jedného z

manželov, ktorý vznikol počas trvania manželstva.

95. Na základe vyššie uvedeného, preto súd po vykonanom dokazovaní, žalobu ako nedôvodnú vo
vzťahu k žalovanej zamietol vrátane úrokov z omeškania, keďže nárok na istinu nebol dôvodný.96. Na záver súd ešte raz poukazuje, že zo súdnych rozhodnutí a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva,
že zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel len jeden z manželov je zaviazaný len on sám s výnimkou, nikdy

nie druhý manžel ktorý zmluvu neuzavrel. Veriteľ môže mať priamy nárok len voči tomu s ktorým zmluvu
uzavrel.

97. V predmetnej právnej veci je nepochybné, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, že žalobca
žiadnu zmluvu o nejakej následnej úhrade dlhov oboch pôvodne žalovaných, ani zmluvu o pôžičke so

žalovanou P. Q. neuzavrel ale len s V. Č.. V prípade, ak sa preukáže, že finančné prostriedky z takejto
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a V. Č. boli použité na kúpu veci, ktoré patria do BSM, alebo do
spoločnej domácnosti ako aj na splácanie spoločných dlhov, čo sa takto javí, na tento záväzok sa má
prihliadnuť pri vzájomnom vyrovnaní pri vyporiadaní BSM. Vo vzťahu k manželovi, ktorý zmluvu mal
uzavrieť bolo právoplatne rozhodnuté a ten bol právoplatne zaviazaný na úhradu dlžnej sumy. Tento dlh
jedného z manželov by mal byť vyporiadaný v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva

manželov, ktoré sa vedie pod sp.zn. 10C/28/2019. Súd v tomto konaní vyporiadavať ako aj posudzovať,
či ide o spoločné dlhy manželov nemôže.

98. Súd v konaní 10C/28/2019 pri vyporiadávaní BSM a vzájomnom vyrovnaní sa má ako predbežnou
otázkou vychádzajúc z vykonaného dokazovania zaoberať aj tým, či ide o spoločné dlhy, ako aj ďalšími

vyššie uvedenými skutočnosťami, ohľadom použitia finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom do
spoločného majetku, čo aj žalobca V. Č. v konaní 10C/28/2019 navrhol.

99. Pre úplnosť súd ešte poukazuje, že pokiaľ ide o námietku premlčania v súvislosti s bezdôvodným
obohatením je zrejmé, že žaloba bola podaná dňa 30.01.2019, platby realizované žalobcom boli podľa

ním predloženého prehľadu od 16.12.2014 do 5.11.2017. Konanie 4C/65/2017, kde bola žaloba podaná
dňa 27.09.2017 bolo právoplatne zastavené 14.03.2018, počas tohto obdobia premlčacia lehota
neplynula ( § 112 OZ ).Z uvedeného je teda zrejme, že časť nároku žalobcu bol premlčaný v dvojročnej
premlčacej lehote, ktorá je stanovená v § 107 ods. 1 OZ pri vydaní bezdôvodného obohatenia.
Otázka premlčania je však neopodstatnená, nakoľko vo vzťahu k žalovanej bezdôvodné obohatenie

nevzniklo. Tvrdenie žalobcu, že sa mali dohodnúť na inom termíne vrátenia bezdôvodného obohatenia
je irelevantný. Bezdôvodné obohatenie vzniká už samotným uhradením financií za niekoho druhého.
Dohoda o inom vrátení vo vzťahu k žalovanej, ktorá by mala byť uzavretá s ňou preukázaná nebola.

100. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

101. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

102. Keďže súd žalobu zamietol úspešnejšia bola žalovaná, preto má nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 % . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku.