Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 22, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 16Sa/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200383
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5021200383.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako správny súd v právnej veci žalobcu: G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X,
XXX XX R., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Oddelenie mýtnej polície
PZ, Demänovská cesta č. 79, 031 01 Liptovský Mikuláš, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. E0122534 zo dňa 16.5.2018

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 12.8.2021 doručenou Krajskému súdu v Žiline ako správnemu súdu dňa
13.8.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia č. E0122534 zo dňa 16.5.2018 vydaného v
blokovom konaní. Žalobca v žalobe namietal porušenie ustanovení v konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§191
ods. 1 písm. g) SSP). Uviedol, že dňa 16.5.2018 viedol motorové vozidlo, pričom mu bola neoprávnene
udelená pokuta, ktorú z dôvodu nedostatočného poučenia na mieste zaplatil. Namietal, že nebol riadne
poučený o svojich právach, o možnosti prejednať skutok v správnom konaní. Z uvedeného žiadal o
preskúmanie rozhodnutia o priestupku riadne vydaného v blokovom konaní. Mal za to, že v danom
prípade ide o ničotnosť rozhodnutia, blok neobsahuje poučenie a ani dátum. Namietal absenciu dohody

o vine a treste ako aj, že nikdy so žiadnym blokovým konaním nesúhlasil. Podľa žalobcu rozhodnutie
je v príkrom rozpore s princípom primeranosti, aj ústavou SR, nespĺňa základné parametre stanovené
zákonom.

2. Skôr ako správny súd pristúpil k vecnému prejednaniu správnej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného v blokovom konaní, skúmal, či sú splnené procesné podmienky,

za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.

3. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne
rozhodnúťvovecisamej.Nedostatokniektorejpodmienkykonaniavždyspôsobuje,žesúdnesmievydať
meritórne rozhodnutie, pokiaľ nebude odstránená. Podmienkami konania sú teda také podmienky, bez
existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania

alebo jej zánik v priebehu konania má procesné následky závislé od toho, či ide o nedostatok podmienky
odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak nie sú teda tieto podmienky splnené, súd nemôže pokračovať
v konaní.

4. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správnou
žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej

správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.5. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

7. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho
dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť

určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím
posledného dňa tohto mesiaca.

8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné
podmienky“).

9. Včasnosť podanej správnej žaloby je nevyhnutnou podmienkou jej vecného prejednania, preto
správny súd prioritne skúmal, či správna žaloba bola podaná v lehote ustanovenej zákonom. Základná
lehota na podanie správnej žaloby fyzickej alebo právnickej osoby je zákonom ustanovená ako
dvojmesačná a začína plynúť odo dňa oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému

správna žaloba smeruje. Lehota na podanie správnej žaloby je lehotou procesnoprávnou, čo znamená,
že lehota sa považuje za zachovanú, ak sa správna žaloba posledný deň lehoty podala na správnom
súde alebo sa odovzdá na prepravu. Pri počítaní lehoty na podanie správnej žaloby súd postupuje podľa
§69SSP.Koniecdvojmesačnejlehotyjestanovenýnadeň,ktorýsasvojimčíselnýmoznačenímzhoduje
s dňom, v ktorom nastala udalosť určujúca začiatok lehoty (oznámenie rozhodnutia verejnej správy).

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť a nie je možné ju ani predĺžiť.

10. Pri skúmaní, či v predmetnej veci boli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci
konať a rozhodnúť, správny súd zistil, že správna žaloba bola žalobcom podaná oneskorene. Uvedené
vyplýva zo samotného bloku na pokutu série č. E0122534 KR PZ v Žiline KDI - oddelenie mýtnej polície

PZ, Liptovský Mikuláš, na ktorom je vyznačený dátum 16.5.2018, ktorý je prílohou správnej žaloby,
zo samotného tvrdenia žalobcu v žalobe a ním priloženým detailom priestupku (č.l. 8 spisu), a tiež
z administratívneho spisu žalovaného, ktorý na základe výzvy predložil súdu, v ktorom sa nachádza
originál bloku na pokutu 50 Eur série č. E0122534 s textom na Dieli A: ,,Priestupca súhlasí s blokovým
konaním a preberá pokutový blok/pokutové bloky vo výške 50 €“, za ktorým nasleduje vyznačená

časť na podpis priestupcu s nečitateľným podpisom a údaj: dátum a podpis policajta, a to 16.5.2018 a
nečitateľný podpis. Rubová strana bloku obsahuje vyplnené údaje týkajúce sa: meno, priezvisko, dátum
narodenia, trvalý pobyt priestupcu, dátum, čas, miesto a druh priestupku.

11. V prejednávanej veci správny súd uvádza, že došlo k uloženiu pokuty za priestupok dňa 16.05.2018

v súlade so zákonom č. 372/1990 o priestupkoch, správnu žalobu bolo teda nevyhnutné podať
do 16.07.2018. Zákonná dvojmesačná lehota na podanie žaloby vyplývajúca z ust. § 181 ods. 1
SSP uplynula žalobcovi dňa 16.07.2018. Správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
E0122534 zo dňa 16.5.2018 bola podaná až dňa 13.08.2021 elektronicky na krajskom súde, teda
až po uplynutí zákonnej lehoty, ktorej zmeškanie v zmysle § 181 ods. 4 SSP nie je možné odpustiť.

Nedodržanie stanovenej lehoty na podanie správnej žaloby v ustanovení § 181 SSP predstavuje
neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať
rozhodnutie vo veci samej, ale musí žalobu odmietnuť.

12. Aj keď v zásade platí, že rozhodnutie vydané v blokovom konaní je spôsobilým predmetom súdneho

prieskumu v rámci správneho súdnictva (napr. názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v
rozsudku sp. zn. 8Asan/16/2017, ako aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. januára 2013,
sp. zn. III. ÚS 366/2012), skutočnosť, že správna žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, má za následok odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP.

13. Uvedený záver správneho súdu nie je spôsobilé zmeniť ani tvrdenie žalobcu uvedené v správnej
žalobe, že ...„Dňa 16.5.2018 som viedol motorové vozidlo, pričom mi bola neoprávnene udelená
pokuta, ktorú som z dôvodu nedostatočného poučenia na mieste zaplatil. Nebol som riadne poučený o
svojich právach, o možnosti prejednať skutok v správnom konaní, bol som zneužitý tým, že vzhľadomna rozrušenosť po dopravnej nehode som nemohol sa slobodne rozhodnúť prejednať priestupok v
správnom konaní, iba som bol stroho označený za vinníka. Využívajúc preto svoje práva podľa ústavy
žiadam o preskúmanie rozhodnutia o priestupku riadne vydaného v blokovom konaní. Dovolím si

poukázať na rozhodnutie ESĽP vo veci Deweer proti Belgicku (rozsudok z 27. februára 1980), z ktorého
plynie jednoznačný záver, že dohovor v zásade nevylučuje, aby sa dotknutá osoba vzdala svojho práva
na súd. V demokratickej spoločnosti je však právo na súd mimoriadne dôležité, a preto skutočnosť, že
taká osoba sa ešte pred súdnym konaním dohodla na akomsi urovnaní veci, nemôže znamenať, že sa
tohto práva aj vzdala.“

14. Správny súd k vyššie uvedenému uvádza, že Tretia časť zákona o priestupkoch (zákon č. 372/1990
Z.z. v znení neskorších predpisov) upravuje procesnú stránku prejednávania priestupkov. Všeobecným
procesným predpisom je Správny poriadok (zákon č. 71/1967 Z.z. v znení neskorších predpisov), ktorý
má voči zákonu o priestupkoch subsidiárnu (podpornú) povahu. Z § 51 zákona o priestupkoch vyplýva,
že ak zákon o priestupkoch neupravuje niektoré pravidlá konania o priestupkoch, použijú sa ustanovenia

správneho poriadku. Platí teda, že podľa pravidla o vzťahu všeobecnej a osobitnej (špeciálnej) úpravy je
potrebnépoužiťprednostneustanoveniazákonaopriestupkoch.Zákonopriestupkochpritomrozoznáva
tri formy prejednania priestupkov, a to : 1/ správne konanie, na ktoré sa v plnom rozsahu vzťahuje
Správny poriadok (za situácie, ak zákon o priestupkoch nestanovuje inak), 2/ rozkazné konanie, ako
skrátená forma prejednania priestupkov, na ktorú sa tiež vzťahuje Správny poriadok, pokiaľ zákon

o priestupkoch nestanovuje inak a 3/ blokové konanie, ktoré je najskrátenejšou formou prejednania
priestupku, na ktorú sa vzťahujú najmä základné pravidlá (zásady) uvedené v § 3 Správneho poriadku
a ktoré je podrobne upravené v § 84 až 86 zákona o priestupkoch. V prípade využitia tohto inštitútu
pri prejednaní priestupku musia byť kumulatívne splnené zákonné podmienky, ktorými sú: a/ priestupok
musí byť spoľahlivo zistený - o skutku, ktorý mal byť priestupkom, ako aj o jeho páchateľovi neexistujú

žiadne pochybnosti; b/ obvinený z priestupku je ochotný pokutu zaplatiť, čím vlastne priznáva svoju
vinu; c/ na vybavenie veci nepostačuje samotné dohováranie, resp. napomenutie (napomenutie pritom
nie je sankciou), a napokon d/ nejde o návrhový priestupok. Iba pri splnení týchto podmienok správny
orgán môže vec vybaviť v blokovom konaní a uložiť páchateľovi priestupku blokovú pokutu. Ak páchateľ
priestupkuvblokovomkonaníuhradilpokutupriprejednanískutku,jemuvydanýpokutovýblok.Vydaním

tohto pokutového bloku páchateľovi priestupku podľa názoru správneho súdu začala plynúť zákonom
stanovená lehota na podanie správnej žaloby o preskúmanie blokového konania v rámci správneho
súdnictva.

15. Z obsahu Úradného záznamu KRPZ-ZA-KD17-96-001/2021 zo dňa 26.05.2021, ktorý je súčasťou

administratívneho spisu, ktorý bol zaslaný správnemu súdu vyplýva, že žalobcovi za priestupok podľa
§ 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, spáchaný porušením § 10 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z.
bola uložená bloková pokuta vo výške 50 Eur, a bol mu vydaný pokutový blok č. E0122534, žalobca
s priestupkom a s výškou sankcie súhlasil a potvrdil to podpisom na časti A pokutového bloku. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca zaplatil pokutu pri prejednaní priestupku po vydaní pokutového bloku,

začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby (§ 69 ods. 3 SSP), ktorá podľa ust. § 69
ods. 4 SSP márne uplynula dňom 16.07.2018.

16. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná
oneskorene.

17. Z vyššie uvedeného je nesporné, že správna žaloba bola podaná oneskorene, a preto správny súd
postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP a žalobu odmietol.

18. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnákasačnásťažnosťvlehotejednéhomesiacaododňajehodoručenia.
Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach
azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej
len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.