Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 18, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/326/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708899556
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1708899556.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: X. Z. C.,
G.. XX. X. XXXX, K. P. XXX, X. Z. K., G.. XX. XX. XXXX, K. P. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavom
Kučerom, advokátom, C. XX, K., X. B. O. A.., G.. X. XX. XXXX, K. P. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavom
Kučerom, advokátom, Bratislava, Krajinská 30, 4. O. C., G.. XX. XX. XXXX, K. P. XXXX, zastúpený

JUDr. Ladislavom Szabom, Bratislava, Jókaiho 21, X. V. C., G.. XX. X. XXXX, K. P. XXX, zastúpený
JUDr. Ladislavom Szabom, bytom Bratislava, Jókaiho 21, X. Ľ. A., G.. XX. X. XXXX, K. Š., M. M. XXXX/
X, zastúpená JUDr. Ladislavom Szabom, Bratislava, Jókaiho 21, X. J. Š., G.. XX. X. XXXX, K. K., Z.
XXXX/X, zastúpená JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, Bratislava, Krajinská 30, 8. B. O., G.. XX.
X. XXXX, K. P. XXX, proti žalovaným: 1. M. K., G.. XX. X. XXXX, K. P. XX, zastúpená JUDr. Ľubomírom
Schweighoferom, advokátom, Bratislava, Šafárikovo nám. 2, X. B. K., G.. X. X. XXXX, K. P. XX, X. M.
K., G.. XX. X. XXXX, K. P. XXX, zastúpená Mgr. Janou Pytlovou, bytom Hlavná 224/72, Rovinka, X. M..

B. O., G.. XX. X. XXXX, K. P. XXX, X. Ľ. I., G.. XX. XX. XXXX K. L. XXXX/XX, P., o určenie vlastníckeho
práva, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 4C/873/2008, a na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 9Co/326/2015, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.
4. 2015 č.k. 4C/873/2008 - 431, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní 1, 2, 3, 4 a 5 m a j ú voči žalobcom 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 právo na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobcov. Žalobou
doručenou súdu dňa 14.03.2000 sa pôvodní žalobcovia - J. K., N.Í. C., V. K., Ľ. O., domáhali, aby súd
určil, že žalobkyňa 1 je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných v PK vložke č. 336,
katastrálne územie P., a to parc.č. XXXX/X, PK vložka č. 330, katastrálne územie P., parc.č. XXXX/
X, PK vložka č. 330, katastrálne územie P., parc.č. XXXXX/X v ideálnom podiele 1 a súčasne že
žalobcovia 2 až 4 sú vlastníkmi týchto nehnuteľností každý v 1/5 a taktiež žalovaní 3 a 4 sú vlastníkmi

týchto nehnuteľností každý v 1/5. Súčasne sa domáhali, aby súd určil, že žalobkyňa 1 je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených v PK vložke č. 332, katastrálne územie P., parc.č. XXXX/X,
v podiele 1/4 a súčasne, že podiel 1/4 z celku patrí do dedičstva po nebohom B. K. J. XX. X. XXXX,
naposledy bytom P.. Žalobcovia sa taktiež domáhali, aby súd určil, že žalobkyňa 1 je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností evidovaných v PK vložke č. 336, parc.č. XXXX/X PK vložka č. 336,
parc.č. XXXX/X, PK vložka č. 327, parc.č. XXXX/X, PK vložka č. 325 parc.č. XXXX/X, PK vložka č.

332 parc.č. XXXX/X, PK vložka č. 327, parc.č. XXXX/X, PK vložka č. 327 parc.č. XXXX/X, PK vložka
333 parc.č. XXXX/X, PK vložka č. 334, ideálny podiel 27/32-ín z parcely XXXX/X, PK vložka č. 335,
ideálny podiel 95/160 - ín, z parc.č. XXXX, vo vložke č. 335 a ideálny podiel 95/160 - ín z parc.č. XXXX,a to v ideálnom podiele 1 z týchto nehnuteľností a taktiež, aby súd určil, že ideálny podiel 1/4 z týchto
nehnuteľnosti respektíve z podielu posledných troch nehnuteľností patrí do dedičstva po nebohom B. K.
zomrelom 26.05.1984, naposledy bytom P.. Súčasne sa žalobcovia domáhali určenia, že kúpnopredajná

zmluva zo dňa 18.10.1993, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym úradom Bratislava - Vidiek pod číslom
V - 1285/93 je neplatná. Žalobcovia žiadali priznať aj náhradu trov konania a náhradu trov právneho
zastúpenia.
2/ Svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že právny predchodca žalobcov Ján Blška a žalobkyňa 1
na základe dvoch výmerov o vlastníctve pôdy a to výmeru č. 1379/48 zo dňa 02.06.1948 a výmeru

o vlastníctve pôdy zo dňa 22.07.1949 č. 1379/48 sa stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností. Žalobcovia súčasne poukazovali na to, že na základe rozhodnutia Okresného súdu
Bratislavavidieksp.zn.D917/93,Dnot.50/93zodňa03.05.1995boloprejednanédedičstvoponebohom
B. K. J. V. XX.XX.XXXX v uvedenom dedičskom konaní boli prejednané parcely a to konkrétne parc.č.
XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X Z. X, pričom jednu polovicu v rámci dedičského konania
nadobudli žalobcovia 2 až 4 a súčasne žalovaní 3 a 4. Zostávajúce parcely neboli predmetom

dedičského konania nakoľko ich mala zapísané vo vlastníctve žalovaná 1. Vzhľadom na to, že po
právoplatnom skončení tohto dedičského konania si chceli dať žalobcovia aj žalovaní vyznačiť svoje
vlastníctvo na príslušný list vlastníctva, toto nebolo možné vykonať z dôvodu duplicity vlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam, čo im bolo oznámené listom katastrálneho úradu v Bratislave, Správou
katastra Bratislava - vidiek zo dňa 19.03.1996. Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že majú

naliehavý právny záujem na určení tohto vlastníckeho práva. Keďže v priebehu konania došlom k úmrtiu
pôvodnej žalobkyne 1 J. K. a súčasne žalobcu 3 V. K., žalobcovia navrhli zmeniť petit žalobného návrhu
na začatie konania a pripustiť zmenený petit. V rámci navrhnutej zmeny petitu žalobcovia požiadali
súd, aby pripustil žalobný petit tak, aby súd určil, že ideálna 1/2 k celku nehnuteľností vedených v
PK vložke č. 336, katastrálne územie P., parc.č. XXXX/X, roľa, o výmere 7.801 m2, v PK vložke č.

330, katastrálne územie P., parc.č. XXXX/X, roľa, o výmere 1 ha 1.329 m2, PK vložka č. 330, parc.č.
XXXX/X, katastrálne územie Rovinka, roľa, o výmere 495 m2, patrí do dedičstva po nebohej J. K., G.
XX.XX.XXXX, J. XX.XX.XXXX a podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú zároveň žalobkyňa
2 v podiele 1/10, žalobca 3 v podiele 1/10 a žalobkyňa v podiele 1/10, ako aj žalovaný 3 v podiele 1/10
a žalovaný 4 v podiele 1/10. Súčasne žalobcovia žiadali, aby súd určil, že do dedičstva po nebohej J.

K. G. XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX patrí nehnuteľnosť vedená v PK vložke č. 332, katastrálne územie
P. O..Č.. XXXX/X, hospodárska budova, o výmere 83 m2, v podiele 1 z celku. Ďalej požadovali určiť,
že ideálny podiel 1 z nehnuteľnosti vedenej v PK vložke č. 332 katastrálne územie P., parc.č. XXXX/
X, hospodárska budova, o výmere 83 m2, patrí dedičstva po nebohom B. K. J. XX.XX.XXXX G. K. P..
Súčasne sa domáhali určenia, že do dedičstva po nebohej J. K., G. XX.XX.XXXX J. XX.XX.XXXX, patria

aj nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území P., a to PK vložka č. 336, parc.č. 1035/1, dom dvor, o
výmere 216 m2, PK vložka č. 336, parc.č. XXXX/X, dvor, o výmere 112 m2, PK vložka č. 327, parc.č.
XXXX/X, o výmere 90 m2, PK vložka č. 325, parc.č. XXXX/X, o výmere 97 m2, PK vložka č. 332, parc.č.
XXXX/X, hospodárska budova, o výmere 83 m2, v PK vložka č. 333, parc.č. XXXX/X, hospodárska
budova, o výmere 137 m2, PK vložka č. 334 a to ideálny diel 27/32 - ín, z parc.č. XXXX/X, hospodárska

budova, o výmere 6.672 m2, PK vložka č. 335 a ideálnym diel 95/160 - ín a to podiel z parc.č. XXXX,
pasienok o výmere 93 m2 a z parc.č. XXXX, pasienok o výmere 93 m2, z parc.č. XXXX pasienok o
výmere 122 m2 v podieloch 1 z celku z týchto nehnuteľností a súčasne aby súd určil, že 1 z celku
týchto nehnuteľností patrí do dedičstva po poručiteľovi B. K. J. XX.XX.XXXX naposledy bytom P.. Tento
žalobnýnávrhprávnyzástupcažalobcovupraviltakžeslovo"patrídodedičstvanahradzujeslovami„bol

ku dňu smrti vlastníkom “. Uvedený žalobný návrh právny zástupca žalobcov predniesol na pojednávaní
konanom dňa 12.02.2009. Predmetná zmena petitu v požadovanom znení bola pripustená priamo na
pojednávaní.
3/ Žalovaná 1 M. K. v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že vzhľadom ku skutočnosti, že prídelci t. j.
právni predchodcovia žalobcov nesplnili prídelové podmienky došlo k zmene a to pod číslom č.j. 999/49

a podľa rozhodnutia č.Pôd 8-10/11 - 69 - Dr.B zo dňa 06.07.1959 nehnuteľnosti z dôvodov verejného
záujmu boli opätovne pridelené na Československý štát v operatívnej správe ONV v trvalom užívaní
JRD Štefánikovce (Rovinka. ) Ľudový súd v Bratislave - vidiek uznesením Čd. 813/60 zo dňa 28.06.1960
oddelenie pozemkovej knihy povolil vykonať zápis vlastníckeho práva na nehnuteľnosti a to v PK vložke
č. 335, parc.č. XXXX, XXXX, v 75/160 - prevod do PK vložky č. 626, PK vložka č. 327, parc.č. XXXX/X,

XXXX/X Q. - prevod do PK vložky č. 325 PK vložka č. 325, parc.č. XXXX/X, PK vložka č. 333, parc.č.
XXXX/X, PK vložka č. 334, parc.č. XXXX/X v podiely 25/32 - ín, Pk vložka č. 332, parc.č. XXXX/X.
Žalovaná ďalej poukázala na to, že zrušenie prídelu B. K. Q. B. M. J. vykonal ONV Bratislava - vidiek
rozhodnutímč.213/65zodňa10.03.1965.Uviedla,ževdedičskomkonaníč.k.D4093/92poporučiteľoviY., W.Ü. J. XX.XX.XXXX naposledy bytom P. nadobudol okrem iných aj sporné nehnuteľností B. W. G.
XX.XX.XXXX t.j.otecžalovanej1.Vďalšomdedičskomkonaníč.k.D115/94,Dnot61/94poporučiteľovi
B. W. J. V. XX.XX.XXXX žalovaná 1 nadobudla nehnuteľnosti a to konkrétne parc.č. 1040/4 a parc.č.

XXXX/X ako aj 1/2 z parcely č. XXXX/X. Parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X nadobudla žalovaná 1 na
základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so svojim otcom B. W., dňa 18.10.1993. Na parc.č. XXXX/X, 1 z
parcely č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/
X, parc.č. XXXX, a parc.č. XXXX A. B. W. ako reštituent uplatnil reštitučný nárok na Pozemkovom
úrade Bratislava - vidiek podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím

pozemkového úradu v Bratislave č.j. 2414/92/T zo dňa 09.09.1993 boli B. W. ako reštituentovi vydané
nehnuteľnosti a to parc.č. XXXX/X v podiely 1 a parc.č. XXXX/X v podiely 3/16. Žalovaná 1 súčasne
uviedla, že reštitučný nárok po smrti otca prechádza na ňu ako na dedičku po poručiteľovi B. W. J. V.
XX.XX.XXXX.
4/ Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 1379/48-1 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR, 22.07.1949 súd prvej inštancie zistil, Ž. M.

P. Q. B. M. J., P. C., B. K. Q. B. M. J. P. J. boli podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia
č. 94/1946 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. území Čela (v súčasnosti P.) o celkovej výmere 0,6505 ha, ktoré sú v prídelovom
pláne označené ako parc. č. 1035/1 zapísaná vo vložke č. 336, druh pozemku - dom, dvor, o výmere

0,0216 ha, parc. č. XXXX /. X zapísaná vo vložke č. 336 , druh pozemku - dom , o výmere 0,0112 ha,
parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke č. 327 , ako dom, o výmere 0,0090 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná
vo vložke č. 325 , druh pozemku - roľa, o výmere 0,0097 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke č.
332 , druh pozemku - hospodárska budova , o výmere 0,0083 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke
č. 327 , druh pozemku - hospodárska budova , o výmere 0,0083 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná vo

vložke č. 327 , druh pozemku - hospodárska budova , o výmere 0,0025 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná
vo vložke č. 333 , druh pozemku - hospodárska budova , o výmere 0,0137 ha, ideálny podiel 37/32 -
ín z parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke č. 334 , druh pozemku - dvor , o výmere 0,5535 ha, ideálny
podiel 95/160 - ín z parc. č. 1037, zapísaná vo vložke č. 335 , druh pozemku - pasienok , o výmere
0,0055 ha. ideálny podiel 95/160 - ín z parc. č. XXXX , zapísaná vo vložke č. 335, druh pozemku -

pasienok , o výmere 0,0072 ha. Súd z uvedeného výmeru o vlastníctve pôdy zistil, že predmetné
nehnuteľnosti boli O. M. P. Q. B. M. J., P. C., B. K. Q. B. M.N. J. P. J., každému v 1 - ine.
5/ Z výmeru o vlastníctve pôdy č. 1379/48-1 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR, zo dňa 02.06.1948 súd zistil, že B. K. Q.
B. M. J. P. J. boli podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 94/1946 Sb.n.SNR o

konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a
nepriateľov slovenského národa pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti okrem iných aj nachádzajúce
sa v kat. území Čela (v súčasnosti Rovinka) o celkovej výmere 7,7537 ha, ktoré sú v prídelovom pláne
označené ako parc. č. XXXX/X zapísaná vo vložke č. 330, druh pozemku - záhrada , o výmere 0,0495
ha, parc. č. XXXX/X zapísaná vo vložke č. 336 , druh pozemku - roľa , o výmere 0,7801 ha, parc. č.

XXXX/X , zapísaná vo vložke č. 330 , druh pozemku - roľa , o výmere 1,1329 ha. Súd z uvedeného
výmeru o vlastníctve pôdy zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli pridelené, B. K. Q. B. M. J. P. J., C.
Z. X - T..
;6/ Z PKV vložky č. 325 katastrálne územie Č. (Z. A. P. ) prvoinštančný súd zistil, že nehnuteľnosti a
to konkrétne parc.č. 1035/4 o výmere 27 siah 97 m2, parcela číslo XXXX/X o výmere 23 siah 83 m2,

parc.č.XXXX/X,skladište,ovýmere2áre16m2,parc.č.XXXX/X,domč.39ovýmere1ár11m2,parc.č.
XXXX/XX, záhrada o výmere 18 árov, 27 m2, parc.č. XXXX/X, dom, o výmere 90 m2, parc.č. XXXX/X,
maštaľ, o výmere 83 m2, parc.č. XXXX/X, o výmere 25 m2, boli dňa 31. júla 1959 podľa rozhodnutia
Odboru pôdohospodárstva rady ONV Šamorín zo dňa 6. júla 1959 pod číslom Pôd. 8 - 10/II - 59 - Dr.
B. zapísané na Československý štát - okresný národný výbor Šamorín a odčlenené z PK vložky číslo

336 a z PK vložky č. 327.
7/ Z PK vložky č. 330 katastrálne územie Čelá (v súčasnosti Rovinka ) súd zistil, že nehnuteľnosti a to
konkrétne okrem iných aj parc.č. XXXX/X o výmere 1485 m2, parc.č. XXXX/X, o výmere 11.329 m2 boli
zapísané v zmysle kúpnopredajnej zmluvy Y. W. ( starému otcovi žalovanej 1 ) a to dňa 22. januára 1933.
8/ Z PK vložky číslo 333 katastrálne územie Č. (Z. A. P. ) súd zistil, že nehnuteľnosti a to konkrétne

parc.č. XXXX/X o výmere 38 siah 137 m2 boli zapísané dňa 31. júla 1959 podľa rozhodnutia Odboru
pôdohospodárstva rady ONV Šamorín zo dňa 6. júla 1959 pod číslom Pôd. 8 - 10/II - 59 - Dr. B. zapísané
na Československý štát - okresný národný výbor Šamorín.9/ Z PK vložky č. 336 katastrálne územie Č. (Z. A. P. ) súd zistil, že nehnuteľnosti medzi inými aj parc.č.
XXXX/X o výmere 1 jutár 560 štvorcových siah (7801 m2) bola zapísaná v prospech vlastníka Y. W.
( starý otec žalovanej 1 ).

10/ Z PK vložky č. 332 katastrálne územie Č. (Z. A. P. ) súd zistil, že medzi inými aj nehnuteľnosť a to
parc.č. XXXX/X o výmere 23 siah 83 m2 bola zapísaná v prospech Y. W. ( starý otec žalovanej 1 ).
11/ Z PK vložky č. 335 katastrálne územie Č. ( v súčasnosti P. ) súd prvej inštancie zistil, že nehnuteľnosti
a medzi inými aj parc.č. XXXX o výmere 26 siah 2 ha 94 m2, parc.č. XXXX o výmere 34 siah, 2 ha 122
m2 boli odčlenené do vložky č. 626 pričom podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností bol aj Y.Š.

W. ( starý otec žalovanej 1 ) v podieli 21/160.
12/ Z PK vložky č. 626 katastrálne územie Č. (v súčasnosti Rovinka ) súd zistil, že nehnuteľnosti a medzi
inými aj parc.č. XXXX o výmere 94 m2, parc.č. XXXX o výmere 122 m2 boli v podiely 21/160 boli dňa
31. júla 1959 podľa rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva rady ONV Šamorín zo dňa 6. júla 1959 pod
číslom Pôd. 8 - 10/II - 59 - Dr. B. zapísané na Československý štát - okresný národný výbor Šamorín.
13/ Z rozhodnutia Okresného súdu Bratislava - vidiek č.k. D 917/93, Dnot 50/93 zo dňa 03.05.1995

súd zistil, že Okresný súd Bratislava - vidiek dodatočne prejednal dedičstvo po poručiteľovi B. K. J. V.
XX.XX.XXXX, pričom schválil dedičskú dohodu o vyporiadaní dedičstva na základe, ktorej nehnuteľnosti
nachádzajúcesavkatastrálnomúzemíP.okreminýchajnehnuteľnostívPKvložkeč.330,parc.č.XXXX/
X, roľa, o výmere 495 m2, parc.č. XXXX/X, roľa, o výmere 1 ha 1329 m2, parc.č. XXXX/X, zapísaná v
PK vložke č. 336, roľa, o výmere 7.801 m2 všetko v 1 nadobúdajú dedičia a to: N. C. Z. X/X , B.Á. K.

Z. X/X, V. K. Z. X/X, Ľ. O. Z. X/X, Q. Ľ. K. Z. X/X bez povinnosti výplaty voči dedičke J. K.. Z uvedeného
rozhodnutia taktiež vyplýva to, že štátne notárstvo Bratislava vidiek v Bratislave pod sp.zn. D 1107/84
neprejednalo predmetné nehnuteľnosti.
14/ Z kúpnej zmluvy o uzavretej medzi B. W. ako predávajúcim a M. K. žalovanou 1 ako kupujúcou
dňa 18.10.1993, ktorej vklad bol povolený dňa 30.11.1993 súd zistil, že predmetom prevodu boli

nehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemíP.evidovanénaLVč.XXXpričomkonkrétnemedzi
inými aj parc.č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 11.329 m2 a parc.č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 1.485
m2.
15/ Z výpisu z LV č. XXX katastrálne územie P., U. P., Okres Senec súd zistil, že parc.č. XXXX/X, orná
pôda, o výmere 11.329 m2 a parc.č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 1.485 m2 sú v súčasnosti zapísané

v prospech žalovanej 1 ako výlučnej vlastníčky týchto nehnuteľnosti.
16/ Z výpisu LV č. XXX katastrálne územie P., Obec Rovinka, Okres Senec súd zistil, že parc.č. XXXX/
X, zastavané plochy, o výmere 83 m2, parc.č. XXXX/X o výmere 7.801 m2, orná pôda sú v súčasnosti
zapísané v prospech žalovanej 1 ako výlučnej vlastníčky týchto nehnuteľnosti.
17/ Z uznesenia číslo Čd 815/60 zo dňa 28.06.1960 súd zistil že Ľudový súd Bratislava - vidiek povolil

v pozemkovej knihe zápis podľa rozhodnutia pôdohospodárskeho odboru rady ONV Šamorín zo dňa 6.
júla 1959 pod číslom Pôd. 8 - 10/II - 59 - Dr. B a to v PK vložke č. 335 týkajúci sa parc.č. XXXX a parc.č.
XXXX v podiely 75/160 - ín na meno aj Š. W.P. Q. B. M. P. P. I. Q. Y. W. ( starý otec žalovanej 1 ), ktoré
boli odčlenené do vložky číslo 626, nehnuteľností zapísaných v PK vložke č. 327 a to parc.č. XXXX/
X, parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X zapísané na meno Š. W. a jeho manželka P.L. P. I. odčlenené do

PK vložky č. 325 ako aj nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. 336 ako parc.č. XXXX/1, parc.č. XXXX/
X parc.č. XXXX/XX zapísané na meno Y. W. (starý otec odporkyne v 1. rade) odčlenené do vložky 325
ďalej nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. 325 a to parc.č. XXXX/X na meno aj Š. W. Q. B. M. P. P.
I., nehnuteľnosti evidované vo vložke číslo 333 a to parcela číslo XXXX/X, na meno aj Š. W. a jeho
manželka P. P. I. Q. Q. Y. W.., nehnuteľnosti evidované v PK vložke číslo 334 ako parcela číslo XXXX/

X v podieli 25/32 na meno aj Š. W. a jeho manželka P. P. I. Q. Q. Y. W., pričom pri všetkých týchto
nehnuteľnostiach sa vkladá vlastnícke právo v prospech Československého štátu - okresný národný
výbor Bratislava - vidiek. Z predmetného uznesenia ďalej vyplýva že o uvedenom boli informovaní okrem
iných aj všetci doterajší pozemkovo knižní vlastníci a to vyvesením na úradnú tabuľu na 30 dní.
18/ Z rozhodnutia odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárske a lesnícke ONV Bratislava

- vidiek zo dňa 10.03.1965 prvoinštančný súd zistil, že predmetným rozhodnutím bol zrušený prídel pre
nesplnenie prídelových podmienok a to B. K. Q. B. M. J., pričom išlo o poľnohospodársky majetok v
katastrálnom územní P.. Z uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že vykonaným šetrením bolo zistené,
že prídelca prídel neužíva tento užíva JRD vrátane domu a prídelca si postavil nový rodinný dom. Z
predmetného rozhodnutia taktiež vyplýva, že o uvedenom bol informovaný B. K. a jeho manželka J..

19/ Z dedičského rozhodnutia štátneho notárstva Bratislava - vidiek po poručiteľovi Y. W. J. XX.XX.XXXX
sp.zn. D 4093/92 súd prvej inštancie zistil, že Štátne notárstvo na základe právoplatnej dohody dedičov
potvrdilo nadobudnutie dedičstva a to okrem iných aj k nehnuteľnostiam evidovaných v PK vložke č. 330
katastrálne územie P., parc.č. XXXX/X, roľa, o výmere 1.485 m2, k nehnuteľnostiam zapísaných v PKvložke č. 332 katastrálne územie Rovinka a to parc.č. XXXX/X, hospodárska budova o výmere 83 m2, k
nehnuteľnostiam evidovaných v PK vložke č. 336 katastrálne územie Rovinka a to parc.č. XXXX/X, roľa
o výmere 7.801 m2 a to synovi poručiteľa B. W.. Predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa 06.11.1992

a právoplatnosť nadobudlo dňa 06.11.1992.
20/ Z uznesenia Okresného súdu Bratislava vidiek sp.zn. D 115/94, Dnot 61/94 vo veci prejednania
dedičstva po poručiteľovi B. W. zomrelom dňa 14.01.1994 súd zistil, že okresný súd rozhodol tak,
že schválil dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo medzi inými aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
katastrálnom území Rovinka a to konkrétne zapísané na LV č. XXX parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X

ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. 431 parc.č. XXXX/X v 1 nadobúda dcéra poručiteľa M. K. P.
W. - žalovaná 1.
21/ Z rozhodnutia pozemkového úradu Bratislava - vidiek zo dňa 09.09.1993, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.09.1993 súd zistil, že Pozemkový úrad Bratislava - vidiek v správnom konaní podľa
§ 9 zák.č. 229/1991 Zb.o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení zák.č. 93/1992 Zb. v znení novely č. 186/1993 Z.z. schválil dohodu o vydaní nehnuteľností

dňa 02.09.1993 uzavretú medzi oprávnenou osobou B. W. a povinnou osobou Poľnohospodárskym
družstvom Úsvit pri Dunaji Dunajská Lužná. Podľa predloženej dohody sa oprávnenej osobe vydali
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P. a zapísané v PK vložke č. 333 ako parc.č.
XXXX/X, hospodárska budova o výmere 137 m2 v spoluvlastníckom podiely 1 a nehnuteľnosti zapísané
v PK vložke č. 334 ako parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha, o výmere 6.672 m2 v spoluvlastníckom

podiely 3/16. Dňom vydania týchto nehnuteľností je deň, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Z
odôvodneniapredmetnéhorozhodnutiavyplýva,žedňa30.12.1992siB.W.akooprávnenáosobapodľa
§ 4 ods. 2 citovaného zákona uplatnil na tunajšom pozemkovom úrade nárok na vydanie nehnuteľnosti,
ktoré boli pôvodnému vlastníkovi Y. W. skonfiškované na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n.SNR
v znení zákona č. 64/1946 Sb.n.SNR. Po preskúmaní dohody a predložených dokladov Pozemkový úrad

Bratislava - vidiek zistil, že sú splnené zákonom stanovené podmienky na vydanie nehnuteľnosti podľa §
6ods.2zákona.Zpredloženýchdokladovvyplýva,žepredmetnéparcelymalibyťvýmeromovlastníctve
pôdy pridelené prídelcom a to rodine K. Q. P. P.. Vo veci došlo k zmene a to na základe rozhodnutia č.j.
999/49, kde podľa rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva rady ONV Šamorín zo dňa 6. júla 1959 pod
číslom Pôd. 8 - 10/II - 59 - Dr. B nehnuteľnosti boli pridelené opäť na Československý štát v operatívnej

správe ONV v trvalom užívaní je JRD Štefánikovce (Rovinka). Na základe uvedeného bolo preukázané,
že nehnuteľnosti pôvodne pridelené výmerom prešli na Československý štát v trvalom užívaní JRD
Štefánikovce. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 38 D/912/2007, Dnot 141/2007 po poručiteľke J. K. súd
zistil, že dedičské rozhodnutie neobsahuje nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Taktiež z
osvedčenia o dedičstva po poručiteľke J. K. sp.zn. 38D/1546/2006, Dnot 3/2007 zo dňa 28.09.2007 súd

zistil, že predmetné dedičské rozhodnutie neobsahuje nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Z
oboch rozhodnutí vyplýva, že dedičia zo zákona po poručiteľke J. K. ktorí sú oprávnení dediť sú B. K., N.
C., V. K., Ľ. O., Q. Ľ. K.. Z osvedčenia o dedičstve sp.zn. 13D/685/2009, Dnot 422/2009 po poručiteľovi
V. K. ( žalobcovi 3 ) súd zistil, že ako dedič zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádza do úvahy syn
poručiteľa Z. K.. Z predmetného rozhodnutia taktiež vyplýva, že sporné nehnuteľnosti neboli predmetom

dedenia po poručiteľovi V. K..
22/ Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli právnemu
predchodcovi žalovanej 1 ( Y. W. ) konfiškované v zmysle § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR a to
ku dňu ku dňu 01.03.1945 a to bez ohľadu na to, v ktorom katastrálnom území, či v ktorej obci na celom
území Slovenska sa tento majetok nachádza. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné napriek

tomu, že konfiškačné rozhodnutia sa nezachovali. Zo zisteného skutkového stavu mal súd ďalej za
preukázané, že Výmerom o vlastníctve pôdy č. 1379/48-1 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR, 22.07.1949 boli M. P. Q. B.
M. J., P. C., B. K. a jeho manželke J. P. J. podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia
č. 94/1946 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,

Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v kat. území Č. (v súčasnosti P.) o celkovej výmere 0,6505 ha, ktoré sú v prídelovom
pláne označené ako parc. č. XXXX/X zapísaná vo vložke č. 336, druh pozemku - dom, dvor, o výmere
0,0216 ha, parc. č. XXXX/X zapísaná vo vložke č. 336 , druh pozemku - dom , o výmere 0,0112 ha,
parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke č. 327 , ako dom, o výmere 0,0090 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná

vo vložke č. 325 , druh pozemku - roľa, o výmere 0,0097 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke č.
332 , druh pozemku - hospodárska budova , o výmere 0,0083 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke
č. 327 , druh pozemku - hospodárska budova , o výmere 0,0083 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná vo
vložke č. 327 , druh pozemku - hospodárska budova , o výmere 0,0025 ha, parc. č. XXXX/X , zapísanávo vložke č. 333 , druh pozemku - hospodárska budova , o výmere 0,0137 ha, ideálny podiel 37/32 - ín z
parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke č. 334 , druh pozemku - dvor , o výmere 0,5535 ha, ideálny podiel
95/160 - ín z parc. č. XXXX , zapísaná vo vložke č. 335 , druh pozemku - pasienok , o výmere 0,0055

ha. ideálny podiel 95/160 - ín z parc. č. XXXX , zapísaná vo vložke č. 335 , druh pozemku - pasienok , o
výmere 0,0072 ha. Súd z uvedeného výmeru o vlastníctve pôdy zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli
pridelené M. P. Q. B. M.N. J., P. C., B. K. a jeho manželke J. P. J., každému v 1 - ci. Druhým výmerom o
vlastníctve pôdy 1379/48-1 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa
§ 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR, zo dňa 02.06.1948 boli B. K. a jeho manželke J. P. J. podľa

nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 94/1946 Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom
rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského
národa pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti okrem iných aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
území Č. (v súčasnosti Rovinka) o celkovej výmere 7,7537 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené
ako parc. č. XXXX/X zapísaná vo vložke č. 330, druh pozemku - záhrada , o výmere 0,0495 ha, parc.
č. XXXX/X zapísaná vo vložke č. 336 , druh pozemku - roľa , o výmere 0,7801 ha, parc. č. XXXX/X ,

zapísaná vo vložke č. 330 , druh pozemku - roľa , o výmere 1,1329 ha. Súd z uvedeného výmeru o
vlastníctvepôdyzistil,žepredmetnénehnuteľnostibolipridelené,B.K.ajehomanželkeJ.P.J.,každému
v 1 - ici. Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané že predmetné nehnuteľnosti napriek
tomu, že boli výmermi o vlastníctve pôdy pridelené do vlastníctva prídelcom t. j. právnym predchodcom
žalobcov, tieto výmery o vlastníctve pôdy neboli riadne zapísané do príslušných PK vložiek.

23/ Vzhľadom na sprehľadnenie danej situácie súd prvej inštancie považoval za potrebné sporné
nehnuteľnosti je potrebné rozdeliť do viacerých skupín. Prvá skupina nehnuteľnosti sú nehnuteľnosti,
ku ktorým existuje takzvaná duplicita vlastníckeho práva t. j. sú zapísané jednak vo vlastníctve žalovanej
1 a súčasne aj vo vlastníctve pôvodných žalobcov ( 2., 3. a 4 ) a žalovaných 3 a 4. Tieto nehnuteľnosti
boli zo strany žalobcov prededené dodatočne, avšak iba po poručiteľovi B. K. a to na základe

rozhodnutia Okresného súdu Bratislava - vidiek č.k. D 917/93, Dnot 50/93 zo dňa 03.05.1995, pričom
súd schválil dedičskú dohodu o vyporiadaní dedičstva na základe, ktorej nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území P. okrem a to nehnuteľnosti v PK vložke č. 330, parc.č. XXXX/X, roľa, o výmere 495
m2, parc.č. XXXX/X, roľa, o výmere 1 ha 1329 m2, parc.č. XXXX/X, zapísaná v PK vložke č. 336, roľa,
o výmere 7.801 m2 všetko v 1 nadobúdajú dedičia a to: N. C. Z. X/X , B. K. Z. X/X, V. K. Z. X/X, Ľ. O. Z.

X/X, Q. Ľ. K. Z. X/X bez povinnosti výplaty voči dedičke J. K.. Inak povedané 1/5 z týchto nehnuteľností
zdedili ešte pôvodní žalobcovia, t. j. N. C., V. K. ( v priebehu konania zomrel), L. O. a taktiež žalovaní B.
K. Q. Ľ. K.. Pokiaľ ide o tieto nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanej 1 je potrebné uviesť, že dve z týchto
nehnuteľností a to konkrétne parc.č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 11.329 m2, zapísanú v PK vložke
číslo330, aparc.č.XXXX/XzapísanúpôvodnevPKvložkeč.330ovýmere495m2,nadobudlažalovaná

1 kúpnou zmluvou uzavretou medzi B. W. ako predávajúcim a M. K. - žalovanou 1 ako kupujúcou dňa
18.10.1993, ktorej vklad bol povolený dňa 30.11.1993, pričom predmetom tohto prevodu boli vyššie
uvedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území P. evidované na LV č. XXX. Pokiaľ ide o
parc.č. XXXX/X zapísanú pôvodne v PK vložke č. 336 o výmere 7.801 m2 túto žalovaná 1 nadobudla na
základe uznesenia Okresného súdu Bratislava vidiek sp.zn. D 115/94, Dnot 61/94 vo veci prejednania

dedičstva po poručiteľovi B. W. zomrelom dňa 14.01.1994 z ktorého vyplýva, že okresný súd rozhodol
tak, že schválil dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo medzi inými aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v katastrálnom území P. a to konkrétne zapísané na LV č. 369 parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X ako aj
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX parc.č. XXXX/X v 1 nadobúda dcéra poručiteľa M. K. rodená W. -
žalovaná 1. Keďže vo vzťahu k týmto trom nehnuteľnostiam (parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č.

XXXX/X) existuje takzvané duplicitné vlastníctvo, žalobcovia sa vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam
domáhajú priamo určenia vlastníckeho práva. V danom prípade však je potrebné už v rámci skutkového
stavu uviesť, že v priebehu konania zomrela žalobkyňa 1 J. K. ( pôvodná prídelkyňa ) a taktiež V. K.
žalobca 3. V zmysle zmeneného petitu sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam, avšak už v spoluvlastníckom podiele 1/10 a súčasne žiadajú o určenie, že predmetné

nehnuteľnosti v 1/2 patria do dedičstva po poručiteľke J. K.. Vzhľadom na to, že J. K. t. j. prídelkyňa
zomrela v priebehu konania, pričom tak ako vyplýva z osvedčení o dedičstve po poručiteľke J. K. sporné
nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia, a preto 1 z týchto nehnuteľností nebolo teda možné pripočítať
k spoluvlastníckemu podielu ale bolo potrebné podľa názoru súdu žalovať iba o určenie že 1 z týchto
nehnuteľností patrí do dedičstva po poručiteľke J. K.. V danom prípade teda žalobcovia nesprávne

určili výšku spoluvlastníckeho podielu, nakoľko bolo potrebné žalovať o určenie každého podielového
spoluvlastníka v 1/5 - ine a nie v 1/10 - ine.
24/ Vo vzťahu k jednej polovici sporných nehnuteľností je pravdou, že tieto nehnuteľnosti boli predmetom
dedenia po poručiteľovi B. K., a teda žalobcovia môžu priamo žalovať o určenie vlastníckeho právaavšak iba vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu po tomto poručiteľovi ( B. K.) t.j. 1 nakoľko tento
bol predmetom dedenia. Tu je taktiež potrebné uviesť, že predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom
dedenia po V. K. pôvodnom žalobcovi 3 ( v zdedenom spoluvlastníckom podiele 1/5), ktorý zomrel v

priebehu tohto konania, tak ako to vyplýva z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi V. K., a preto aj vo
vzťahu k 1/5 týchto nehnuteľnosti bolo potrebné, aby právny nástupca poručiteľa t. j. Z. K., ktorý vstúpil
do konania univerzálnou sukcesiou po poručiteľovi V. K., nežiadal priamo určenie vlastníckeho práva,
ale určenie, že nehnuteľnosti v 1/5 - ine patria do dedičstva po poručiteľovi - V. K. . Právny nástupca
poručiteľa - Z. K. žaluje tieto nehnuteľnosti vo vzťahu priamo k určeniu vlastníckeho práva, pričom v

tejto časti žaloby bolo potrebné podľa názoru súdu žalovať o určenie, že nehnuteľnosti patria dedičstva
po poručiteľovi - V. K. nakoľko žalovať priamo o určenie vlastníckeho práva pokiaľ tieto nehnuteľnosti
neboli predmetom dedenia neprichádza do úvahy. Súd prvej inštancie mal v tomto prípade za to, že
mimo konania o dedičstve nie je možné deklaratórnym rozhodnutím (výrokom štátneho orgánu) určiť,
že dedič je vlastníkom (resp. podielovým spoluvlastníkom ) veci patriacej do dedičstva, nakoľko nie je
možné obchádzať zákonom ustanovený postup na prejednanie dedičstva a určovacím výrokom vyhovieť

návrhu, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva v konaní dedičstva doteraz neprejednanej.
Súdna prax pripúšťa len také určovacie vlastnícke žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorými sa
žalobcovia domáhajú určenia, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci, respektíve, že
predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi. Ide teda o spor o tom, či súčasťou dedičstva
po poručiteľovi je určitá vec. V danej veci je teda potrebné konštatovať že vo vzťahu priamo k určeniu

vlastníckeho práva týkajúceho sa daného spoluvlastníckeho podielu žalobcu 3 absentuje naliehavý
právny záujem na tomto určení.
25/ Druhú skupina týchto nehnuteľností tvoria parcely a to konkrétne parc.č. XXXX/X pôvodne zapísaná
v PK vložke č. 336 o výmere 216 m2 (odčlenená do PK vložky číslo 325), parc.č. XXXX/X pôvodne
zapísaná v PK vložke číslo 336 (odčlenená do PK vložky číslo 325) o výmere 112 m2, parc.č. XXXX/

X pôvodne zapísaná v PK vložke 327, o výmere 90 m2 (odčlenená do PK vložky číslo 325), parc.č.
XXXX/X, pôvodne zapísaná v PK vložke číslo 325, o výmere 97 m2, parc.č. XXXX/X, pôvodne zapísaná
v PK vložke č. 332 o výmere 83 m2 (odčlenená do PK vložky číslo 325), parc.č. XXXX/X, o výmere
137 m2 pôvodne zapísaná v PK vložke č. 333 a parc.č. XXXX/X, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
27/32, o výmere 6.672 m2, pôvodne zapísaná v PK vložke č. 334 parc.č. XXXX pôvodne zapísaná

v PK vložke č. 335 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 95/160, o výmere 93 m2, parc.č. XXXX, o
výmere 122 m2 pôvodne zapísaná v PK vložke číslo 335. Parc.č. XXXX a parc.č. XXXX boli následne
odčlenené do PK vložky č. 626. Všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia po
právnych predchodcoch žalobcov, a preto vo vzťahu k nim sa žalobcovia domáhajú určenia, že
poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom, respektíve že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po

poručiteľovi. V rámci tejto skupiny nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanej 1 je potrebné uviesť, že časť
z týchto nehnuteľností bola predmetom dedenia po právnom predchodcovi žalovanej 1 B. W. ( parc.č.
XXXX/X, pôvodne zapísaná v PK vložke č. 332 o výmere 83 m2 ( odčlenená do PK vložky číslo 325 ),
časť z týchto nehnuteľností nadobudol právny predchodca žalovanej 1 - B. W. v rámci reštitučného
konania na základe uplatneného nároku ( t.j. parc.č. XXXX/X, o výmere 137 m2 pôvodne zapísaná

v PK vložke č. 333 a parc.č. XXXX/X, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 27/32, o výmere 6.672
m2, pôvodne zapísaná v PK vložke č. 334 ) a následne jedna z týchto reštituovaných parciel bola
predmetom dedenia po poručiteľovi B. W. - otcovi žalovanej 1 ( parc.č. XXXX/X, o výmere 137 m2
pôvodnezapísanávPKvložkeč.333)ačasťtýchtonehnuteľnostínemázapísanéžalovaná1 vosvojom
vlastníctve ( parc.č. XXXX/X pôvodne zapísaná v PK vložke č. 336 o výmere 216 m2 ( odčlenená

do PK vložky číslo 325 ), parc.č. XXXX/X pôvodne zapísaná v PK vložke číslo 336 ( odčlenená do PK
vložky číslo 325 ) o výmere 112 m2, parc.č. XXXX/X pôvodne zapísaná v PK vložke 327, o výmere 90
m2 ( odčlenená do PK vložky číslo 325 ), parc.č. XXXX/X, pôvodne zapísaná v PK vložke číslo 325, o
výmere 97 m2, parc.č. XXXX pôvodne zapísaná v PK vložke č. 335 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
95/160, o výmere 93 m2, parc.č. XXXX, o výmere 122 m2 pôvodne zapísaná v PK vložke číslo 335.

Vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam si právny predchodca žalovanej 1 B. W. uplatnil reštitučný nárok na
Pozemkovom úrade Bratislava vidiek. O uvedenom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Tak, ako bolo uvedené
vyššie právny predchodca žalovanej 1 B. W.P. v rámci reštitúcie požiadal o navrátenie pozemkov.
Na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Bratislava - vidiek zo dňa 09.09.1993, ktoré
nadobudloprávoplatnosťdňa29.09.1993Pozemkovýúradvsprávnomkonanípodľa§9zák.č.229/1991

Zb.o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení zák.č. 93/1992
Zb. v znení novely č. 186/1993 Z.z. schválil dohodu o vydaní nehnuteľností dňa 02.09.1993 uzavretú
medzi oprávnenou osobou B. W. a povinnou osobou Poľnohospodárskym družstvom Úsvit pri Dunaji
Dunajská Lužná. Podľa predloženej dohody sa oprávnenej osobe vydali nehnuteľnosti nachádzajúcesa v katastrálnom území Rovinka a zapísané v PK vložke č. 333 ako parc.č. XXXX/X, hospodárska
budova o výmere 137 m2 v spoluvlastníckom podiely 1 a nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. 334 ako
parc.č. XXXX/X, zastavaná plocha, o výmere 6.672 m2 v spoluvlastníckom podiely 3/16. Dňom vydania

týchto nehnuteľností je deň, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Z odôvodnenia predmetného
rozhodnutia vyplýva, že dňa 30.12. 1992 si B. W. ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 citovaného
zákonauplatnilnapozemkovomúradenároknavydanienehnuteľnosti,ktorébolipôvodnémuvlastníkovi
Y. W. skonfiškované na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení zákona č. 64/1946
Sb.n.SNR. Po preskúmaní dohody a predložených dokladov Pozemkový úrad Bratislava - vidiek zistil,

že sú splnené zákonom stanovené podmienky na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 2 zákona. Z
predložených dokladov vyplýva, že predmetné parcely mali byť výmerom o vlastníctve pôdy pridelené
prídelcom a to rodine K. Q. P. P.. Vo veci došlo k zmene a to na základe rozhodnutia č.j. 999/49, kde
podľa rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva rady ONV Šamorín zo dňa 6. júla 1959 pod číslom Pôd. 8
- 10/II - 59 - Dr. B nehnuteľnosti boli pridelené opäť na Československý štát v operatívnej správe ONV v
trvalom užívaní je B. Š. (Rovinka). Na základe uvedeného bolo preukázané, že nehnuteľnosti pôvodne

pridelené výmerom prešli na Československý štát v trvalom užívaní B. Š.. Z tohto dôvodu bol reštituent
úspešný v rámci reštitučného konania.
26/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 126 ods. 1 Obč. zák., ďalej čl.
17 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ďalej § 1, § 2, § 7 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a

nepriateľov slovenského národa, ďalej § 1 ods. 1, § 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946
Sb.n.SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sn.n. SNR
v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR, ďalej § 80 písm. c) O.s.p. Súd prvej inštancie poukazoval na
potrebu vysporiadať sa s viacerými spornými otázkami vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam.
27/ Súd prvej inštancie mal za preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli právnemu predchodcovi

žalovanej 1 ( Y. W.) konfiškované v zmysle § 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR a to ku dňu
ku dňu 01.03.1945. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné napriek tomu, že konfiškačné
rozhodnutia sa nezachovali. Súd má v uvedenom prípade za to, že ku konfiškácii dochádza priamo zo
zákona t.j. dňom účinnosti Dekrétu prezidenta republiky t.j. ku dňu 01.03.1945. Podľa § 1 nariadenia
SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,

Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa s okamžitou platnosťou a bez náhrady
sa konfiškoval pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý
bol vo vlastníctve: a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, b) osôb maďarskej
národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa
a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti, d) účastinných a iných

spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945
prevažne vlastnili alebo mali v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej
príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnili na protifašistickom boji, alebo osoby,
ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6, e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb,
ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. K

zavŕšeniu konfiškačného procesu bolo potrebné vydať individuálne správne rozhodnutie, o tom, že sú
splnené podmienky konfiškácie . Z uvedeného ustanovenia § 1 vyplýva, že konfiškovaný majetok bol
vymedzený práve osobou vlastníka, ktorý spĺňal podmienky uvedené v § 1 konfiškačného dekrétu. Bez
príslušného správneho rozhodnutia, by bolo pojmovo vylúčené označenie majetku, ktorý konfiškácii
podliehal. Správne rozhodnutie vydané v takomto konaní podliehalo inštančnému preskúmaniu a

nadobúdalo právoplatnosť. Toto rozhodnutie nebolo samotným rozhodnutím o konfiškácii ale len
deklarovalo, že podmienky pre konfiškáciu majetku určitej konkrétnej osoby sú splnené, teda, že majetok
tejto osoby je dňom účinnosti dekrétu t.j. dňom 01.03.1945 konfiškovaný. Aj v prípade, že konfiškácia
nebola riadne vyznačená v PK vložke mal súd za to, že nemožno pochybovať o tom, že nehnuteľnosť
skutočne na štát v rámci konfiškácie prešla, nakoľko konfiškačný proces bol riadne dovŕšený, a

preto samotné nevyznačenie konfiškácie do pozemkovej knihy neznamenalo, že nedošlo k prechodu
nehnuteľnosti na štát. Tak ako bolo uvedené vyššie medzi účastníkmi nebolo sporné že k samotnej
konfiškácii a dovŕšeniu konfiškačného procesu sporných nehnuteľností došlo.
28/ Z opisu skutkového stavu mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že výmerom o vlastníctve
pôdy č. 1379/48-1 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods.

1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR, 22.07.1949 boli M. P. a jeho manželke J., P. C., B. K. a jeho
manželke J. P. J. podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 94/1946 Sb.n.SNR o
konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a
nepriateľov slovenského národa pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. územíČ. (v súčasnosti P.) o celkovej výmere 0,6505 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené ako parc. č.
XXXX/X zapísaná vo vložke č. 336, druh pozemku - dom, dvor, o výmere 0,0216 ha, parc. č. XXXX /.
X zapísaná vo vložke č. 336 , druh pozemku - dom , o výmere 0,0112 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná

vo vložke č. 327 , ako dom, o výmere 0,0090 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke č. 325 , druh
pozemku - roľa, o výmere 0,0097 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke č. 332 , druh pozemku -
hospodárska budova , o výmere 0,0083 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke č. 327 , druh pozemku
-hospodárskabudova,ovýmere0,0083 ha,parc.č.XXXX/X,zapísanávovložkeč.327,druhpozemku
- hospodárska budova , o výmere 0,0025 ha, parc. č. XXXX/X , zapísaná vo vložke č. 333 , druh

pozemku - hospodárska budova , o výmere 0,0137 ha, ideálny podiel 37/32 - ín z parc. č. XXXX/X ,
zapísaná vo vložke č. 334 , druh pozemku - dvor , o výmere 0,5535 ha, ideálny podiel 95/160 - ín z parc.
č. XXXX , zapísaná vo vložke č. 335 , druh pozemku - pasienok, o výmere 0,0055 ha. ideálny podiel
95/160 - ín z parc. č. XXXX , zapísaná vo vložke č. 335 , druh pozemku - pasienok , o výmere 0,0072
ha. Súd z uvedeného výmeru o vlastníctve pôdy zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli pridelené M. P.
a jeho manželke J., rodenej C., B. K. a jeho manželke J. P. J., každému v 1 - ine. Z výmeru o vlastníctve

pôdy č. 1379/48-1 vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1
nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR, zo dňa 02.06.1948 taktiež vyplýva, že B. K. a jeho manželke Zuzane
rodenej Zaťkovej boli podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 94/1946 Sb.n.SNR
o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov
a nepriateľov slovenského národa pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti okrem iných aj nachádzajúce

sa v kat. území Č. (v súčasnosti P.) o celkovej výmere 7,7537 ha, ktoré sú v prídelovom pláne označené
ako parc. č. XXXX/X zapísaná vo vložke č. 330, druh pozemku - záhrada, o výmere 0,0495 ha, parc.
č. XXXX/X zapísaná vo vložke č. 336, druh pozemku - roľa, o výmere 0,7801 ha, parc. č. XXXX/X ,
zapísaná vo vložke č. 330, druh pozemku - roľa, o výmere 1,1329 ha. Súd z uvedeného výmeru o
vlastníctvepôdyzistil,žepredmetnénehnuteľnostibolipridelené,B.K.ajehomanželkeJ.P.J.,každému

v 1 - ici.
29/ Súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru, že po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n.SNR a nariadenia vlády č.
104/1946 Sb.n.SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa zák.
č. 142/1947 Sb. a zákona č. 46/1948 Sb. prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto

výmery a prídelové listiny (verejné listiny), boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k
prideleným nehnuteľnostiam, a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do
katastra nehnuteľností. Aby boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné.
Súd v uvedenom prípade poukazuje na konštantnú judikatúru, konkrétne Rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo
123/2003, podľa ktorého „výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi

o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami spôsobilými pre
zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd
nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho preskúmať len so zreteľom na to,
či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným
správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri

ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo
zmenou). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný
vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho
práva je rozhodnutie o ich prídele.“ Súd v danom prípade taktiež poukazuje na skutočnosť že oba
výmery o vlastníctve pôdy neobsahovali údaj o výške prídelovej ceny. Na základe uvedeného mala byť

k predmetnej nehnuteľnosti následne vydaná prídelová listina, ktorá by obsahovala údaj o cene prídelu
nakoľko tento nebol bezodplatný. Pokiaľ ide o konečný prídelový plán tento súd nemal k dispozícii,
a preto nedokázal ustáliť „dovŕšenie“ prídelového procesu. Napriek uvedenému prvoinštančný súd
poukazoval v tomto smere na ust. § 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1946 Sb.n.SNR
o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sn.n. SNR v znení

nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR (ďalej len nariadenie), podľa ktorého výmer o vlastníctve pôdy je
verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti,
na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu
bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Aby však boli tieto listiny vkladuschopné (so všetkými
konzekvenciami z toho plynúcimi museli byť tieto listiny právne perfektné. Vyššie citované výmery o

vlastníctve pôdy síce neobsahovali údaje o výške prídelovej ceny avšak boli dostatočným podkladom
k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov. Oba výmery o vlastníctve pôdy
boli rozhodnutím odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárske a lesnícke ONV Bratislava
- vidiek č. Vod 213/65 zo dňa 10.03.1965 zrušené pre nesplnenie prídelových podmienok a to vočiB. K. a jeho manželke J., pričom išlo o poľnohospodársky majetok v katastrálnom územní P.. Z
uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že vykonaným šetrením bolo zistené, že prídelca prídel neužíva
tento užíva JRD vrátane domu a prídelca si postavil nový rodinný dom. Z predmetného rozhodnutia

taktiež vyplýva, že o uvedenom bol informovaný B. K. a jeho manželka J.. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie skonštatovl, že právomoc zrušiť výmer s dôsledkom odňatia vlastníckeho práva na bývalé
národné výbory podľa príslušných predpisov (vládneho nariadenia č. 116/1949 Sb. a č. 122/1951
Sb. ) nikdy neprešla, a preto aj rozhodnutie bývalého ONV Bratislava - Vidiek č. Vod 213/65 zo dňa
10.03.1965 treba považovať za nulitný správny akt. Tento štátny orgán totiž rozhodol nad rámec svojich

kompetencií a tento nedostatok právomoci má za následok neexistenciu aktu takto postihnutého, na
ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania bez toho, že by sa tým
prelomila dispozičná zásada občianskeho súdneho konania. K odňatiu prídelu bolo možné pristúpiť len z
dôvodov uvedených v § 23 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946
Sb.n.SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako
aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, ktoré však v danom prípade nenastali a iný spôsob odňatia

pridelenejpôdy(pridelenieužrazpridelenejpôdyinémusubjektu)právnepredpisyúčinnévtomtoobdobí
neumožňovali. Bývalé okresné národné výbory považovali za naplnenie tohto ustanovenia aj prípad
ak pridelené pozemky boli v neskoršom období užívané družstvami alebo štátnymi majetkami, keďže
prídelca práve z tohto dôvodu nemohol na prídele hospodáriť a napriek nedostatku svojej právomoci
vydávali rozhodnutia o zrušení prídelov. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že rozhodnutie

Odboru vodného hospodárstva pre veci poľnohospodárske a lesné ONV Bratislava - Vidiek Vod 213/65
zo dňa 10.03.1965 je nulitným správnym aktom, nakoľko ho vydal orgán, ktorý na to, nebol oprávnený
t.j. ONV Bratislava - vidiek.
30/Napriekuvedenémujepotrebnéuviesť,ževovzťahuknehnuteľnostiamatokonkrétneparc.č.XXXX/
X pôvodne zapísaná v PK vložke č. 336 o výmere 216 m2 (odčlenená do PK vložky číslo 325), parc.č.

XXXX/X pôvodne zapísaná v PK vložke číslo 336 (odčlenená do PK vložky číslo 325) o výmere 112 m2,
parc.č. XXXX/X pôvodne zapísaná v PK vložke 327, o výmere 90 m2 (odčlenená do PK vložky číslo 325),
parc.č. XXXX/X, pôvodne zapísaná v PK vložke číslo 325, o výmere 97 m2, parc.č. XXXX/X, pôvodne
zapísaná v PK vložke č. 332 o výmere 83 m2 (odčlenená do PK vložky číslo 325), parc.č. XXXX/X, o
výmere 137 m2 pôvodne zapísaná v PK vložke č. 333 a parc.č. XXXX/X, o veľkosti spoluvlastníckeho

podielu 27/32, o výmere 6.672 m2, pôvodne zapísaná v PK vložke č. 334 parc.č. XXXX pôvodne
zapísaná v PK vložke č. 335 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 95/160, o výmere 93 m2, parc.č.
XXXX, o výmere 122 m2 pôvodne zapísaná v PK vložke číslo 335, pričom parc.č. XXXX a parc.č. XXXX
boli následne odčlenené do PK vložky č. 626 bol zapísaný Československý štát a nie odporkyňa v 1.
rade. Z jednotlivých PK vložiek vyplýva, že uvedený zápis v prospech Československého štátu ako

vlastníka týchto nehnuteľností bol vykonaný na základe rozhodnutia pôdohospodárskeho odboru rady
ONV Šamorín zo dňa 6. júla 1959 pod číslom Pôd. 8 - 10/II - 59 - Dr. B.
31/ Pokiaľ ide o preukázanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva pri určovacej žalobe,
súd vychádzal zo skutočnosti, že naliehavý právny záujem na určení pri výroku, že predmetná
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi resp. že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom je daný,

nakoľko iba takéto rozhodnutie môže byť podkladom v nesporovom konaní o dedičstve a následné
rozhodnutie o dedičstve by bolo podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv k
nehnuteľnosti.
32/ V ďalšom však súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v praxi je aktuálna konkurencia
vlastníckych žalôb, respektíve žalôb na určenie vlastníctva so žalobami reštitučnými. Základné

východisko k posudzovaniu takýchto sporov naznačil Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze
sp. zn. II ÚS11/04 ...“ jedným zo základných pilierov právneho štátu je práva istota. Pod týmto zorným
uhlom musia byť posudzované spory o vlastníctvo spravidla tam, kde dôvody k jeho spochybneniu
sa nenachádzajú v súčasnosti, ale v udalostiach, ktoré sa stali pred desiatkami rokov“.... Veľký senát
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky vyslovil: „Oprávnená osoba, ktorej

nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom období t.j. od 25.02.1948 do 01.01.1990, sa nemôže domáhať
ochranyvlastníckehoprávapodľavšeobecnýchpredpisovspravidlapodľaust.§126ods.1Občianskeho
zákonníka, a to ani formou určenia vlastníckeho práva podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p.“ V danom
prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že podstatným momentom v danom súdnom spore bola
skutočnosť, zápis sporných nehnuteľností na príslušné PK vložky č. 325 a PK vložku číslo 626 , v

prospech Československého štátu bol vykonaný až dňa 31. júla 1959 na základe rozhodnutia Odboru
pôdohospodárstva rady ONV Šamorín zo dňa 6. júla 1959 pod číslom Pôd. 8 - 10/II - 59 - Dr. B. t.j. až
po vydaní výmerov o vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam. Uvedené konanie možno podľa názoru
súdu podradiť pod reštitučný dôvod na uplatnenie reštitučného nároku . Pokiaľ teda vlastnícke právona štát v rozhodnom období t.j. v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 prešlo, je daný nárok podľa
reštitučných predpisov a teda vlastnícka žaloba je v danom prípade vylúčená. V predmetnej veci má
súd za to, že bol vykonaný zápis v prospech Československého štátu a to dňa 31. júla 1959 podľa

rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva rady ONV Šamorín zo dňa 6. júla 1959 pod číslom Pôd. 8 - 10/II
- 59 - Dr. B, pričom bolo potrebné preskúmať aj tú skutočnosť, či došlo k administratívnemu pochybeniu
zo strany príslušnej správy katastra alebo či nehnuteľnosť skutočne prešla na Československý štát. Na
základeuvedenéhosúdskúmal,čisaštátakotakýpovykonanípredmetnéhozápisunapríslušnejspráve
katastra v jeho prospech „správal ako vlastník sporných nehnuteľností“. Vykonaným dokazovaním

mal súd za preukázané, že nehnuteľnosti boli vnesené do bývalého B. Š.. Československý štát sa
správal ako vlastník sporných nehnuteľností už aj z toho dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti vydal
v rámci reštitučného nároku právnemu predchodcovi žalovanej B. W. a to na základe rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu Bratislava - vidiek zo dňa 09.09.1993, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa29.09.1993vsprávnomkonanípodľa§9zák.č.229/1991Zb.oúpravevlastníckychvzťahovkpôdea
inému poľnohospodárskemu majetku v znení zák.č. 93/1992 Zb. v znení novely č. 186/1993 Z.z., v rámci

ktorého schválil dohodu o vydaní nehnuteľností zo dňa 02.09.1993 uzavretú medzi oprávnenou osobou
B. W. a povinnou osobou Poľnohospodárskym družstvom Úsvit pri Dunaji Dunajská Lužná. Podľa
predloženej dohody sa oprávnenej osobe vydali nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
Rovinka a zapísané v PK vložke č. 333 ako parc.č. XXXX/X, hospodárska budova o výmere 137 m2 v
spoluvlastníckom podiely 1 a nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. 334 ako parc.č. 1035/9, zastavaná

plocha, o výmere 6.672 m2 v spoluvlastníckom podiely 3/16. Dňom vydania týchto nehnuteľností je
deň, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva,
že dňa 30.12. 1992 si B. W. ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona uplatnil na
tunajšom pozemkovom úrade nárok na vydanie nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodnému vlastníkovi Y. W.
skonfiškované na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení zákona č. 64/1946 Sb.n.SNR.

Po preskúmaní dohody a predložených dokladov Pozemkový úrad Bratislava - vidiek zistil, že sú splnené
zákonom stanovené podmienky na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 2 zákona. Z predložených
dokladov vyplýva, že predmetné parcely mali byť výmerom o vlastníctve pôdy pridelené prídelcom a to
rodine K. Q. P. P.. Vo veci došlo k zmene a to na základe rozhodnutia č.j. 999/49, kde podľa rozhodnutia
Odboru pôdohospodárstva rady ONV Šamorín zo dňa 6. júla 1959 pod číslom Pôd. 8 - 10/II - 59 - Dr. B

nehnuteľnosti boli pridelené opäť na Československý štát v operatívnej správe ONV v trvalom užívaní je
B. Š. (P.). Na základe uvedeného bolo preukázané, že nehnuteľnosti pôvodne pridelené výmerom prešli
na Československý štát v trvalom užívaní B. Š..
33/ Z tohto dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
reštitučného nároku a taktiež boli vydané v rámci reštitučného konania t. j. parc.č. XXXX/X a parc.č.

XXXX/X, tieto nemôžu byť predmetom tejto žaloby o určenie vlastníckeho práva, nakoľko v danej
veci bolo vlastníctvo k nim navrátené prostredníctvom správneho konania a to na základe správneho
rozhodnutia respektíve rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.09.1993. Týmto dňom sa právny predchodca navrhovateľky - B. W. stal vlastníkom týchto
nehnuteľností. V tomto smere súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti boli navrátené

a vlastníctvo k nim priznané na základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní, pričom je potrebné
uviesť, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
správnehoaktu;môžehopreskúmaťlensozreteľomnato,čiideoaktnulitný(ničotný).Nulitnýmaktomje
správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne
právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti, až do

doby zrušenia jeho účinkov (zrušením alebo zmenou). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o
navrátení týchto nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom,
že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich navrátení.
34/ Na základe uvedeného súd ustálil, že zápis do PK vložky č. 325, a do PK vložky č. 626 uskutočnený
dňa 31. júla 1959 podľa rozhodnutia Odboru pôdohospodárstva rady ONV Šamorín zo dňa 6. júla

1959 pod číslom Pôd. 8 - 10/II - 59 - Dr. B v prospech Československého štátu, nebol vykonaný iba
ako „administratívna chyba“, ale skutočne došlo k prechodu nehnuteľnosti na štát a to na základe
vyššie citovaného rozhodnutia, ktoré je z hľadiska vzťahu reštitučnej žaloby dôvodom na uplatnenie
reštitučného nároku. Významné pre posúdenie danej veci je práve to, že uvedený zápis v prospech
vlastníka - Československého štátu bol vykonaný po vydaní výmerov o vlastníctve pôdy, čo v podstate

inak povedané znamená, že aj keď právnym predchodcom žalobcov boli uvedené nehnuteľnosti riadne
pridelené do vlastníctva a to vyššie citovanými výmermi o vlastníctve pôdy, bolo im ich vlastníctvo
následne odňaté zo strany štátu a to zápisom v prospech Československého štátu na jednotlivé PK
vložky. Oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnej dobe sa však nemôže domáhaťochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov a to ani formou určenia vlastníckeho práva,
pokiaľ môže žiadať vydanie veci podľa zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o
zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach

na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Súd prvej inštancie tak dospel k
záveru, že žalobcovia si boli povinní uplatniť svoj reštitučný nárok podľa ustanovení zák.č. 503/2003 Z.z.
o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov, na príslušnom pozemkom úrade v Senci vo vzťahu k vyššie citovaným pozemkom ( k

parcelám ). Žalobou na určenie vlastníckeho práva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného
zákonodarstva, nakoľko reštitučné predpisy sú k všeobecným predpisom vo vzťahu špeciality. Tento
vzťah sa rieši podľa zásady lex specialis derogat legi generali, to znamená, že všade tam, kde existuje
špeciálna úprava, nemožno použiť všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany práva postupom podľa
reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nie je možné uplatniť nárok
na ochranu vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov. Oprávnená osoba, prípadne jej právny

nástupca, sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov,
najmä podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to ani formou určenia vlastníckeho práva, či už
svojho alebo svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p., ak mohla žiadať o vydanie veci
podľa reštitučného predpisu. V uvedenom prípade totiž absentuje naliehavý právny záujem na určení,
nakoľko o tento môže ísť zásadne len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené

právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že buď musí ísť u žalobcu
o právny vzťah už existujúci, alebo o takú jeho procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by
objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie
by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Existencia špeciálnej úpravy v reštitučných predpisoch však
vylučuje naliehavý právny záujem na učení vlastníctva tam, kde podľa týchto prepisov bolo možné

uplatniť nárok na vrátenie veci a nárok uplatnený nebol alebo z nejakých dôvodov tejto požiadavke
nebolo vyhovené. V predmetnej veci má súd za to, že žalobcovia si teda reštitučný nárok na vydanie veci
postupom podľa reštitučných predpisov neuplatnili ( respektíve súd o tejto skutočnosti nemá vedomosť ),
pričom s ohľadom na vyššie uvedené je vylúčená možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva, a
to prostredníctvom určenia, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi respektíve, že poručiteľ

bol ku dňu smrti vlastníkom.
35/ Napriek vyššie uvedenému vo vzťahu k nehnuteľnostiam a to k parc.č. XXXX/X pôvodne zapísaná
v PK vložke č. 336 o výmere 216 m2 (odčlenená do PK vložky číslo 325), parc.č. XXXX/X pôvodne
zapísaná v PK vložke číslo 336 (odčlenená do PK vložky číslo 325) o výmere 112 m2, parc.č. XXXX/X
pôvodne zapísaná v PK vložke 327, o výmere 90 m2 (odčlenená do PK vložky číslo 325), parc.č. XXXX/

X, pôvodne zapísaná v PK vložke číslo 325, o výmere 97 m2, parc.č. XXXX pôvodne zapísaná v PK
vložke č. 335 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 95/160, o výmere 93 m2, parc.č. XXXX, o výmere 122
m2 pôvodne zapísaná v PK vložke č. 335 je potrebné uviesť, že tieto nehnuteľnosti v súčasnosti nemajú
založený list vlastníctva, pričom z vyššie citovaných PK vložiek vyplýva, že ako posledný vyznačený
vlastník je Československý štát. Tieto skutočnosti súd zistil dopytom cez www.katasterportal.sk nakoľko žalobcovia k uvedeným nehnuteľnostiam nepredložili príslušné listy
vlastníctva. Inak povedané predmetné nehnuteľnosti nemá v súčasnosti vo vlastníctve žalovaná 1,
pričom právny predchodca žalovanej 1 - B. W. si vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam uplatnil
reštitučný nárok na Pozemkovom úrade Bratislava - vidiek. O uvedenom doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Z vyššie citovaných skutočnosti je potom potrebné ustáliť pasívnu vecnú legitimáciu. Pasívne vecne

legitimovaným vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam v danom spore je podľa názoru súdu iba bývalý
Československý štát respektíve v súčasnosti Slovenská republika zastúpená Slovenským pozemkovým
fondom, a to ako súčasný vlastník sporných nehnuteľností. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou
alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť
účastníkov vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z

hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom
subjektívnejpovinnostivyplývajúcejzhmotnéhopráva(pasívnavecnálegitimácia),oktorýchsavkonaní
rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá
fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale
vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená,

že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho
hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak
vtedy,akten,okomžalobcatvrdí,žejenositeľomhmotno-právnejpovinnosti(žalovaný),niejenositeľom
hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V danom prípade je zrejmé, že žalovaná 1 nie je vovzťahu k týmto nehnuteľnostiam v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaná, nakoľko nie je zapísaná
ako vlastník sporných nehnuteľností. Na základe uvedeného je potrebné uviesť že žalovaná 1 vo vzťahu
k týmto nehnuteľnostiam nie je pasívne vecne legitimovaná a teda súd aj z tohto dôvodu žalobu vo

vzťahu k nej týkajúcu sa vyššie špecifikovaných nehnuteľností zamietol.
36/ Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, ktoré má v súčasnosti žalovaná 1 zapísané vo svojom vlastníctve a
to konkrétne o parc.č. XXXX/X, parc.č.XXXX/X, parc.č.XXXX/X, o parc.č. XXXX/X a o parc.č. XXXX/
X je potrebné uviesť nasledovné: parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X boli predmetom
dedenia po Y. W. - starom otcovi žalovanej, pričom právny predchodca odporkyne B. W. - otec

žalovanej 1 tieto nehnuteľnosti zdedil po svojom otcovi Y. W. zomrelom dňa XX.XX.XXXX a to na základe
rozhodnutia Štátneho notárstva sp.zn. D 4093/92. Štátne notárstvo na základe právoplatnej dohody
dedičov potvrdilo nadobudnutie dedičstva a to okrem iných aj k nehnuteľnostiam evidovaných v PK
vložke č. 330 katastrálne územie P., parc.č. XXXX/X, roľa, o výmere 1.485 m2, k nehnuteľnostiam
zapísaných v PK vložke č. 332 katastrálne územie P. a to parc.č. XXXX/X, hospodárska budova o
výmere 83 m2, k nehnuteľnostiam evidovaných v PK vložke č. 336 katastrálne územie P. a to parc.č.

XXXX/X, roľa o výmere 7.801 m2 a to synovi poručiteľa B. W.. Predmetné rozhodnutie bolo vydané dňa
06.11.1992 a právoplatnosť nadobudlo dňa 06.11.1992. Tak ako bolo už vyššie konštatované právny
predchodca žalovanej B. W. si na príslušnom Obvodnom pozemkovom úrade Bratislava - vidiek uplatnil
aj svoj reštitučný nárok pričom v rámci reštitučného konania bol úspešný vo vzťahu k parc.č. XXXX/X
a k parc.č. XXXX/X, vo vzťahu k ostatným uplatneným parcelám doposiaľ nebolo rozhodnuté. Z tohto

dôvodu je potrebné uviesť tak ako bolo uvedené vyššie, že vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam, ktoré boli
predmetom reštitučného nároku a taktiež boli vydané v rámci reštitučného konania t. j. parc.č. XXXX/X a
parc.č. XXXX/X tieto nemôžu byť predmetom tejto žaloby o určenie vlastníckeho práva, nakoľko v danej
veci bolo vlastníctvo k nim navrátené prostredníctvom správneho konania a to na základe správneho
rozhodnutia respektíve rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

29.09.1993. Týmto dňom sa právny predchodca žalovanej 1 - B. W. stal vlastníkom týchto nehnuteľností,
a žalobcovia na predmetnú nehnuteľnosť nemajú žiaden právny nárok.
37/ Zo skutkového stavu súd ďalej zistil, že bola uzavretá kúpna zmluva medzi B. W. ako predávajúcim
a M. K. žalovanou 1 ako kupujúcou dňa 18.10.1993 ktorej vklad bol povolený dňa 30.11.1993 pričom
predmetom prevodu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Rovinka evidované na

LV č. XXX a to konkrétne medzi inými aj parc.č. XXXX/X, orná pôda, o výmere 11.329 m2 a parc.č.
XXXX/X, orná pôda, o výmere 1.485 m2. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava vidiek sp.zn. D
115/94, Dnot 61/94 vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi B.Á. W. zomrelom dňa 14.01.1994
súd zistil, že okresný súd rozhodol tak, že schválil dohodu dedičov, podľa ktorej dedičstvo medzi inými
aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Rovinka a to konkrétne zapísané na LV č.

XXX parc.č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX parc.č. XXXX/X v
1 nadobúda dcéra poručiteľa M. K. P. W. - žalovaná 1. Inak povedané žalovaná 1 je ako vlastníčka
nehnuteľností vyznačená vo vzťahu k parc.č. XXXX/X, k parc.č. XXXX/X, ktoré nadobudla kúpnou
zmluvou od svojho otca, vo vzťahu k parc.č. XXXX/X a k parc.č. XXXX/X,ako aj k parc.č. XXXX/X, ktoré
nadobudla na základe rozhodnutia o dedičstve po svojom otcovi B. W. zomrelom dňa 14.01.1994, ktoré

on nadobudol od svojho otca Y. W., a to na základe rozhodnutia Štátneho notárstva č. D 4093/92 a
súčasne na základe a uplatneného reštitučného nároku. Vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam súd prvej
inštancie považoval za potrebné vysporiadať sa aj s námietkou vydržania vznesenou zo strany žalovanej
1, podľa § 134 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Obč. zák.
38/Jepravdou,žezákonč.141/1950Zb.Občianskyzákonník,ktorýnadobudolúčinnosťdňa01.01.1951

stanovil na vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti vydržaciu dobu 10 rokov, pričom pre vydržanie, ktorého
doba začala plynúť pred týmto dátumom platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty najneskôr
však do 31.12.1960. Následne zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník držbu a vydržanie spočiatku
neupravoval. Až novelou zák. č. 131/1982 Zb., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.04.1983 sa upravilo
nadobudnutievlastníckehoprávavydržanímsmožnosťouzapočítaniačasupredchádzajúcejnepretržitej

držby, pričom vydržacia doba však neuplynula skôr ako 01.04.1984. Táto novela však priniesla iba
čiastočné riešenie problému, pretože obmedzila tak rozsah subjektov vydržania, ktoré bolo obmedzené
ibanafyzickéosoby(zdržbybolivylúčenéprávnickéosobyaštát),takajpredmetvydržania,kedynebolo
možné vydržať hlavne vlastnícke právo k pozemkom. Novela Občianskeho zákonníka realizovaná
zákonom č. 509/1991 Zb. prevažnú väčšinu obmedzení odstránila, v súčasnosti nie je z vydržania

vylúčený žiadny subjekt, a predmet vydržania je obmedzený iba okrajovo. Vlastníkom vydržaného
pozemku sa držiteľ stáva okamžikom, kedy splnil podmienky vydržania. Vydržacia doba je teda 10 rokov
pokiaľ ide o nehnuteľnosť. Zo zákona ako aj z povahy veci vyplýva, že držba musí byť nepretržitá, držiteľ
nesmie držbu stratiť. To samozrejme neznamená, že musí celú dobu vec fyzicky držať. Ide o to, aby vpriebehu vydržacej doby nenadobudol držbu veci niekto iný. Súd má za to, že pokiaľ dôjde k zmene
držiteľa je treba posúdiť, či aj nový držiteľ je držiteľom oprávneným. Vydržanie tu začne bežať znovu,
za splnenia niektorých podmienok si však nový držiteľ započíta aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej

držbe právny predchodca. Oprávnený držiteľ si môže pre účely vydržania započítať vydržaciu dobu
tohto predchodcu, od ktorého nadobudol držbu. V uvedenom prípade súd prvej inštancie preskúmal
podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. V prvom rade súd preskúmal dobrú vieru ako
predpoklad oprávnenej držby. Pre naplnenie dobrej viery nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že
nespôsobí bezprávie, ale je potrebné pozitívneho presvedčenia, že mu vec alebo právo prináleží. V

judikatúre ako aj v literatúre panuje zhoda, že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie, je treba
vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného
účastníkaataktiežjepotrebnévždybraťdoúvahy,čidržiteľpribežnej,normálnejopatrnosti,ktorúmožno
s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu u každého požadovať nemal resp. nemohol mať po
celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. V tomto prípade mal
súd z výsluchu žalovanej 1 za preukázané, že v čase konfiškácie bol otec žalovanej X B. W. maloletý ,

( 12 rokov) pričom súd má zato , že o konfiškácii rodičov nemal vedomosť. O jeho dobromyseľnosti a
dobrej viere svedčí aj tá skutočnosť, že predtým ako predmetné nehnuteľnosti nadobudol dedením po
svojom otcovi tieto boli aj riadne vyznačené z príslušných PK vložkách na meno poručiteľa Y. W.. Z tohto
dôvodu boli aj predmetom dedenia po poručiteľovi Y. W., nakoľko aj zápis príslušnej pozemkovoknižnej
vložke svedčil v prospech právneho predchodcu t.j. Y. W.. Z uvedeného vyplýva, že bolo možné

riadne overiť zápis v pozemkovej knihe, a žiadne skutočnosti nebránili prededeniu nehnuteľností
obsiahnutých v uznesení Štátneho notárstva. Je pravdou, že právny predchodca žalovanej 1 si uplatnil
aj reštitučný nárok na príslušnom Obvodnom pozemkom úrade Bratislava - Vidiek, avšak nárok sa
netýkal nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedenia. Na základe uvedeného možno konštatovať, že
právny predchodca žalovanej 1 - B. W. vyvinul dostatočnú starostlivosť na to, aby zistil, či predmetná

nehnuteľnosť prešla na štát, alebo môže byť predmetnom konania o dedičstve. Keďže nemal vedomosť
o konfiškácii a nemohol tento údaj zistiť ani z pozemkovej knihy, má súd za to, právny predchodca
žalovanej 1 bol dobromyseľný, pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností dedením, pričom podľa
názoru súdu už od smrti svojho otca t.j. od 28.10.1978. Preto podľa názoru súdu bolo možné započítať
aj držbu právneho predchodcu žalovanej 1 B. W.. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi

okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami,
ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho
dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia teda tzv. titul uchopenia sa držby
( objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr. existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu
neplatná). Platné právo však nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ide iba o to, aby držiteľ bol

so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí. Ťažko však môže byť objektívne
v dobrej viere ten, kto vec našiel, alebo ju mal zapožičanú. Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu
taký právny titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Spravidla bude konať
v skutkovom omyle, výnimočne však môže ísť aj o omyl právny. Preto judikatúra žiada, aby držiteľ bol
objektívne v dobrej viere, že tu takýto titul je, aj keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Oprávnená držba

sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod (titulus
putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu
takýto právny titul svedčí. Skutočnosť, že dedičské rozhodnutia bývalého štátneho notárstva Bratislava
- Vidiek č.k. D 4093/92 bolo vydané až dňa 06.11.1992, nemá vplyv na to, že právny predchodca
žalovanej 1 sa chopil držby už skôr t.j. ku dňu smrti poručiteľa, pričom predmetná nehnuteľnosť bola

súčasťou aktív dedičstva, a preto mal súd prvej inštancie za to, že aj keď právny predchodca žalovanej
1 nehnuteľnosť zdedil na základe rozhodnutia č.k. D 4093/92 zo dňa 06.11.1992, je potrebné uviesť, že
toto rozhodnutie iba deklarovalo, že dedič sa stal vlastníkom (v tomto prípade oprávneným držiteľom)
ku smrti poručiteľa. V danom prípade súd ustálil, že právny predchodca žalovanej 1 sa ku dňu smrti
svojho otca t.j. odo dňa 28.10.1978 t.j. od tohto momentu stal oprávneným držiteľom, nakoľko ku

zreteľom ku všetkým okolnostiam ( t.j. nevedomosť skutočnosti, že nehnuteľnosti boli konfiškované,
ako aj vek právneho predchodcu - B. W. v čase konfiškácie - bol maloletý, a v neposlednom rade aj
zápis v pozemkovej knihe v prospech otca právneho predchodcu t.j. Y. W.) mali za následok, že právny
predchodca žalovanej 1 - B. W. sa dňa 28.10.1978 chopil držby. Súd preto skúmal ďalšiu podmienku
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a to vydržaciu dobu. V danom prípade vyvstáva otázka

ako posúdiť prípad v ktorom pred 01.01.1992 vydržanie možné nebolo a k tomuto dňu alebo neskôr
došlo k splneniu podmienok pre vydržanie stanovených novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991
Zb., pričom podmienky pre nadobudnutie vydržania boli naplnené v dobe pred účinnosťou novely, teda
v dobe, v ktorej prísne vzaté vydržacia doba nemohla bežať. Ide teda o prípady kedy občan mal voprávnenej držbe vec z majetku v tzv. socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická
organizácia právo užívania podľa zvláštnych predpisov, prípadne pozemok (tento nebol predmetom
vydržania vlastníckeho práva a občan mohol v dôsledku vydržania nadobudnúť iba právo na uzatvorenie

dohody o osobnom užívaní). K nadobudnutiu práva vydržaním došlo, pokiaľ v dobe po nadobudnutí
účinnosti novely č. 509/1991 Zb. boli splnené predpoklady vydržania. Do doby, po ktorú mal oprávnený
držiteľ vec v držbe je teda treba pre účely vydržania započítať aj dobu držby, ktorá bola vykonávaná pred
1.januárom1992,ajkeďideovecktorúvtejdobenebolomožnévydržať.Pozemokvštátnomvlastníctve
bol pred nadobudnutím účinnosti novely Občianskeho zákonníka uskutočnenej zák.č. 509/1991 Zb.

spôsobilým predmetom oprávnenej držby, táto držba však vzhľadom k ustanoveniu § 135a ods. 3
Občianskeho zákonníka, ktoré vylučovalo z vydržania pozemky v tzv. socialistickom vlastníctve nemohla
vyústiť v nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Ako náhle uvedené obmedzenie odpadlo, uplatnili
sa právne dôsledky oprávnenej držby, ktoré zákon až doposiaľ vylučoval. Inak povedané v danom
prípade bolo možné napriek zákonným ustanoveniam odo dňa 01.01.1992 započítať aj držbu právneho
predchodcu žalovanej 1 B. W.. Vydržacia doba je tri roky pokiaľ ide o hnuteľnú vec a desať rokov

pokiaľ ide o nehnuteľnosť. Zo zákona aj z povahy veci vyplýva, že držiteľ nesmie držbu stratiť. To
samozrejme neznamená, že držiteľ musí celú dobu vec fyzicky držať. Ide o to, že aby v priebehu
vydržacej doby nenadobudol držbu ( nie detenciu) veci niekto iný. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že
predmetnú nehnuteľnosť užívalo aj družstvo, avšak z výsluchu účastníkov (navrhovateľov) vyplynulo
že nehnuteľnosti užíva žalovaná 1 ( s ich súhlasom), pričom užíval ich a jej právny predchodca B. W..

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že vydržacia doba už právnemu predchodcovi žalovanej
1 B. W. uplynula dňa 01.01.1992 (novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb), nakoľko začala
plynúť dňa 28.10.1978, a preto sa týmto dňom 01.01.1992 - právny predchodca žalovanej 1 - B. W. stal
vlastníkom sporných nehnuteľností. Vzhľadom na to, že žalovaná 1 tieto nehnuteľnosti nadobudla od
svojho právneho predchodcu jednak na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 18.10.1993, ktorej vklad

bol povolený dňa 30.11.1993 a súčasne na základe rozhodnutia o dedičstve po poručiteľovi B. W.Ü.
sp.zn. D 115/94, Dnot 61/94 zomrelom dňa 14.01.1994 tieto už nemohli nadobudnúť žalobcovia, a to
ani na základe osvedčenia o dedičstve. Na základe uvedeného má súd za to, že pôvodní žalobcovia
a žalovaní 3 a 4 sa nemohli stať vlastníkmi týchto nehnuteľností na základe osvedčenia o dedičstve.
Vo vzťahu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam má súd za to, že držba bola oprávnená, pričom išlo

o vec spôsobilú k vydržaniu, subjektmi vydržania, a v danej veci uplynula 10 - ročná vydržacia doba.
Všetky uvedené skutočnosti mali za následok nadobudnutie vlastníckeho práva právneho predchodcu
žalovanej 1 a z tohto dôvodu aj následne nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej 1 k sporným
nehnuteľnostiam. Keďže osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi B. K. bolo vydané až dňa 03.05.1995
a právoplatnosť nadobudlo dňa 08.09.1995 na základe tohto uznesenia Okresného súdu Bratislava

vidiek č.k. D 917/93 Dnot 50/93 nebolo možné v tomto prípade nadobudnúť vlastnícke právo zo
strany žalobcov a to z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti boli vo vlastníctve žalovanej 1, ktoré táto
nadobudla kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 30.11.1993 a súčasne na základe osvedčenia
o dedičstve po poručiteľovi B., W.P. sp.zn. D 115/94, Dnot 61/94 vydaného dňa 25.05.1994, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.06.1994. Inak povedané žalobcom vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré

boli predmetom dedenia po ich právnych predchodcoch nesvedčí predmetné osvedčenie o dedičstve
(uznesenie) ako titul k nadobudnutiu vlastníckeho práva, nakoľko v danom čase tieto nehnuteľnosti
mala už vo vlastníctve žalovaná 1 ( a to kúpnou zmluvou, a na základe osvedčenia o dedičstve po
poručiteľovi B., W.). Pokiaľ ide o zostávajúce nehnuteľnosti a taktiež tituly (výmery o vlastníctve pôdy)
na základe, ktorých žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo, súd prvej inštancie konštatoval, že

sú síce verejnými listinami a vkladu schopnými listinami, avšak vzhľadom k tomu, tak ako už bolo
vyššie uvedené, vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech
Československého štátu, pričom žalobcovia si boli povinní uplatniť svoj reštitučný nárok, a súčasne tu
absentuje pasívna vecná legitimácia. Taktiež nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitučného nároku
právneho predchodcu žalovanej 1 - B. W., vo vzťahu k týmto sa žalobcovia nemôžu domáhať určenia

vlastníckeho práva, nakoľko právny predchodca žalovanej 1 - B. W. k nim nadobudol vlastníctvo na
základe rozhodnutia vydaného v správnom konaní, pričom z tohto rozhodnutia je súd povinný vychádzať
a nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť v rámci civilného konania. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie

tak, že priznal žalovanej 1 voči žalobcom náhradu trov konania vo výške 100 %. Zároveň zaviazal
žalobcov povinnosťou spoločne a nerozdielne nahradiť štátu trovy konania v sume 398,32 € Okresnému
súdu Pezinok, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku ( titulom znalečného, ktoré bolo hradené
zo štátnych finančných prostriedkov ).39/ Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia ( v tom čase N. C., Z. K. Q. Ľ.
O. ), v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolatelia vytýkali súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a

dospel k nesprávnym právnym záverom. Odvolatelia v odvolaní namietali, že im súd počas trvania
konania pred súdom prvej inštancie nedal priestor vyjadriť sa riadne k veci, tiež si nezadovážil
potrebné listiny pre vydanie objektívneho rozhodnutia a nepripojil si všetky potrebné spisy, z ktorých
by bolo možné zistiť, či žalovaná 1 a jej právny predchodca získali sporné nehnuteľnosti zákonným
spôsobom. Z konštatovania súdu prvej inštancie, že mimo rámec správneho súdnictva nie je všeobecný

súd oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, môže ho preskúmavať len so zreteľom na
to, či ide o nulitný akt, vyplýva, že potom sporné nehnuteľnosti, ktoré dostali právni predchodcovia
žalobcov, nemohli nikdy prejsť na štát a tento na základe takéhoto rozhodnutia sa nemohol stať ich
vlastníkom, pretože v danom prípade ide o nulitný akt. tu sa súd prvej inštancie dopustil základného
pochybenia v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietali, že k právnemu záveru,
že v prípade konkurencie reštitučného nároku a vlastníckej žaloby, je daný nárok podľa reštitučných

predpisov a vlastnícka žaloba je v takom prípade vylúčená, dospel súd prvej inštancie bez toho, aby
vykonal vo veci potrebné dokazovanie, aspoň výsluchom strán sporu a oboznámením sa s listinnými
dokladmi a pripojenými spismi. Žalobcovia si totiž uplatnili reštitučný nárok dňa 5. 12. 2004 ( o čom
odvolatelia pripojili listinu, ktorá sa musí nachádzať v súdnom spise ), s ktorou skutočnosťou sa však súd
prvej inštancie nijako nevysporiadal. Inak by súd bol zistil, že žalobcovia si nemohli uplatniť reštitučný

nárok, pretože nehnuteľnosti neprešli na štát. Súd vôbec nezisťoval, ako sa k nehnuteľnostiam dostala
žalovaná a jej právny predchodca. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že sa štát správal
ako vlastník dotknutých nehnuteľností, pretože ak by vykonal podrobný výsluch strán sporu - žalobcov
a žalovanej 1 - a ak by boli zadovážené spisy týkajúce sa danej skutočnosti, zistil by, že došlo k
nezákonnosti. Štát, ktorý nebol vlastníkom nehnuteľností ( parc.č. 1035/8 a parc.č. 1035/9 ), nemohol o

vydaní nehnuteľností rozhodovať v rámci správneho konania a navyše duplicite vlastníctva, vzhľadom
na nadobúdací titul žalobcov k sporným nehnuteľnostiam im nič nebránilo v uplatnení si svojho nároku
určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Odvolatelia poukazovali na to, že prevzatie pozemkov
na Čsl. štát bolo vykonané protiprávne, bez akéhokoľvek právneho titulu, možno aj omylom, čo ale
súd neskúmal, nakoľko nemal k dispozícii archívny spisový materiál. Žalobcovia si uplatnili reštitučný

nárok, avšak bolo konštatované kompetentnými orgánmi, že takýto nárok nemajú. Pokiaľ ide o pasívnu
legitimáciu,žalobcoviatvrdia,žeštátpasívnelegitimovanýnemôžebyť,pretoženiejevlastníkomdaných
nehnuteľností, ako to prezentuje súd prvej inštancie vo svojom rozsudku na str. 18. Súd prvej inštancie
sa nesprávne vysporiadal s námietkou vydržania, vznesenej žalovanou 1. Nezisťoval výsluchom strán
sporu kto, kedy a ako sporné nehnuteľnosti užíval, kto za ne platil dane. Celá obec Rovinka pritom

vie, že sporné nehnuteľnosti vždy patrili právnym predchodcom žalobcov, ktorí ich riadne užívali, platili
dane; právni predchodcovia žalovanej 1 ani žalovaná 1 tieto nehnuteľnosti neužívali nikdy, vedeli, že
tieto nehnuteľnosti boli ich právnemu predchodcovi odňaté ako nepriateľovi štátu. To, že držba nemohla
byť v žiadnom prípade dobromyseľná zo strany žalovanej 1 a jej právneho predchodcu, potvrdzuje
fakt, že v priebehu konania žalovaná 1 chcela so žalobcami vykonať zámennú zmluvu, ktorej návrh

bol iniciovaný žalovanou 1. Žalovaná 1 sa uchýlila aj k takým praktikám, ako je obstaranie vydania
rozhodnutia 2INs 489/99 zo dňa 20. 12. 1999 zrejme s podpísanou sudkyňou na rozhodnutí, pričom
vedením Okresného súdu Bratislava III bolo zistené, že takéto rozhodnutie vlastne nejestvuje. Súd sa
týmto absolútne nezaoberal.
40/ Dňa 1. 2. 2019 doručili žalobcovia 4 a 6 písomné podanie vo veci, ktorým reagovali na dovtedajší

priebeh sporu. Zotrvali na podanom odvolaní voči napadnutému rozsudku, ktorého odvolanie označili v
mnohých častiach za zmätočné. Poukazovali na dĺžku súdneho konania, podľa ich názoru napadnutý
rozsudok len potvrdzuje, že súd prvej inštancie chcel za každú cenu vyhovieť žalovanej 1. Opätovne
namietali spôsobom, akým sa žalovaná 1 dostala k pozemkom parcelné č. XXXX/X na LV č. XXX a
parc.č. XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXX, pre kat. úz. P.. Znovu pripomenuli uznesenie súdu prvej

inštancie vydané dňa 20. 12. 1999 č.k. 21 Ns 489/99 vydané sudkyňou JUDr. Nadeždou Weisovou,
ktoré sa v ten istý deň stalo právoplatným. Podľa listu podpredsedu Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 31. 3. 2016 rozhodnutie pod uvedenou sp. zn. nemohlo byť vydané, teda by nemalo ani existovať.
Práve vďaka uvedenému uzneseniu sa dostala žalovaná 1 k vlastníctvu sporných pozemkov. Súd túto
okolnosť úplne odignoroval. Nastal čas, aby sa do vyjasnenia tohto prípadu zapojili aj orgány činné v

trestnom konaní a aj médiá, pretože justícia je evidentne úplatná. Na Slovensku podľa žalobcov 4 a
6 existuje nejaká súdna mafia, ktorá vydáva rozhodnutia podľa toho, kto za rozhodnutie dobre platí.
Súd prvej inštancie tvrdí, že žalobcovia si mali svoje nároky uplatniť v reštitučnom konaní. To právni
predchodcovia terajších žalobcov aj urobili dňa 15. 12. 2004, o čom je dôkaz založený v súdnomspise, ale kompetentné orgány konštatovali, že takýto nárok nemajú. Túto skutočnosť súd rovnako
odignoroval, lebo by mal problém zdôvodniť nezákonný zamietavý rozsudok. Súd prvej inštancie sa
veľmi podrobne zaoberal aj vydržaním sporných pozemkov žalovanou 1. Vydržanie si však vyžaduje

dobromyseľnosť a oprávnenú držbu. Žalovaná 1 sa však k dotknutým pozemkom dostala na základe
legálne neexistujúceho rozhodnutia, za aktívnej pomoci súdu tieto ukradla dedičom po nebohom B. K..
Žalobcovia 4 a 6 žiadajú, aby súd riadne prešetril pôvod uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 20. 12. 1999 č.k. 21 Ns 489/99, pretože je rozhodujúcim pre spravodlivé rozhodnutie predmetného
súdneho sporu.

41/ Na ostatné písomné podanie žalobcov 4 a 6 reagovala žalovaná 1 písomným podaním ( č.l. 632
a nasl. spisu ), v ktorom nesúhlasila s argumentáciou žalobcov 4 a 6. Tvrdenie žalobcov, že na
nich prešlo vlastnícke právo nemožno akceptovať, a to vzhľadom na požiadavku zápisu vlastníckeho
práva v prospech Čsl. štátu v pozemkových knihách. Štát zároveň v ktoromkoľvek období ako s
vlastníkmi jednal vždy len s rodinou W., ktorým majetok vzali do družstva v r. 1959. Právni predchodcovia
žalobcov sa nikdy k majetku nesprávali ako k svojmu vlastníctvu. Prídelcovia a ich právni nástupcovia

žiadali o vrátenie nehnuteľného majetku podľa reštitučných predpisov až po podaní žaloby, zjavne
oboznámení s právnym základom a skutočnosťou, že ich prvoradou povinnosťou bolo žiadať majetok
podľa reštitučných predpisov a oneskoreným uplatňovaním práv podľa reštitučných predpisov sa snažia
konvalidovať nemožnosť podania určovacej žaloby podľa lex generalis. K priloženému rozsudku KS v
Trnave zo dňa 22. 9. 2010 č.k. 9Co/429/2009 - 285 je nutné uviesť, že tento rozsudok bol zrušený

v rámci dovolacieho konania pred Najvyšším súdom SR. Žalovaná 1 vo vyjadrení zdôraznila inštitút
vydržania, v rámci ktorého boli právni predchodcovia žalovanej 1 ako aj ona sama dobromyseľní v tom,
že im nehnuteľnosti patria a ihneď ako to bolo možné žiadali naspäť všetok svoj majetok. Žalovaná
1 vo vyjadrení ďalej stručne zopakovala skutkový stav, spočívajúci v konfiškácii majetku jej predkov
konfiškačným rozhodnutím zo dňa 13. 8. 1945, následným vydaním výmerov o vlastníctve pôdy zo

strany Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, v ktorých sú ako prídelcovia
uvedení právni predchodcovia žalobcov. V zmysle uvedených výmerov bolo povinnosťou prídelcov
osobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelenom majetku a súčasne zaplatiť
prídelovú cenu za prídel. Žalovaná 1 zotrvala na svojom argumente, že k zápisu výmerov do pozemkov
knihynikdynedošloatoanivprospechČsl.štátuanivprospechprídelcov,pričomhlavnýmproblémomje

právenezapísanievlastníckehoprávavprospechštátuanásledná nemožnosťprideľovať nehnuteľnosti
ďalšímosobám. Vpozemkovejknihesúaajboliakovlastnícivedenílenprávnipredchodcoviažalovanej
1. Z uvedeného dôvodu vlastníctvo na štát nemohlo prejsť a štát nemohol majetok prideľovať prídelcom,
keďže si to vyžadovalo zápis v pozemkovej knihe, nakoľko išlo o konštitutívny akt. Tento dôvod je
právnym základom duplicity vlastníctva, kedy na strane žalovanej 1 svedčí zápis v pozemkovej knihe

avšak žalobcovia odvodzujú svoje vlastníctvo od výmerov. Sú tu však aj ďalšie okolnosti, ktoré svedčia v
prospech žalovanej 1. Vzhľadom na absenciu zápisu v pozemkovej knihe, považovali štátne orgány za
vlastníkov nehnuteľností právnych predchodcov žalovanej 1. Dôležitou skutočnosťou je tiež opustenie
prídelu. Právni predchodcovia žalobcov sa akýchkoľvek práv k nehnuteľnostiam vzdali. Prídelcovia
na pridelených pozemkoch hospodárili len veľmi krátko, nehnuteľnosti po ich pridelení opustili, o čom

svedčí zápisnica zo dňa 9. 12. 1957, v ktorej sú prídelcovia označovaní ako odchádzajúci a opustenie
prídelu zároveň potvrdzuje aj list pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Šamoríne z 15. 1. 1959,
v zmysle ktorého si prídelcovia postavili v Š. nový rodinný dom. Prídelcovia tiež nikdy nezaplatili za
prídely prídelovú cenu, o čom svedčí výpis z účtu Štátnej sporiteľne v Bratislave zo dňa 12. 2. 1957.
Právni predchodcovia žalovanej 1 nikdy nepochybovali o svojom vlastníctve a k nehnuteľnostiam sa

vždy správali ako k svojim vlastným, s prihliadnutím na režim, ktorý súkromné vlastníctvo potláčal.
Prarodičia žalovanej 1 preto dňa 15. 11. 1966 požiadali o dekonfiškáciu majetku, na ktorom stále žili.
MNV Rovinka tejto žiadosti uznesením č. 42/66 zo dňa 10. 11. 1966 vyhovel. Právny predchodca
žalovanej 1 jej otec B.G. W. začal predmetné nehnuteľnosti užívať ešte pred rokom 1989 plynule po
smrti rodičov a žalovaná 1 M. K. tieto začala užívať sčasti od mesiaca december v r. 1989 a potom

v mesiaci január 1990. JRD, právni predchodcovia žalobcov a ani žalobcovia sami nikdy vlastnícky
vzťah W. k nehnuteľnostiam nespochybnili, do užívania nehnuteľností nikdy nezasahovali. Žalovaná 1
opätovne prehlásila, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla dobromyseľne a v dobrej viere. Žalovaná
1 ďalej zdôraznila, že osvedčenie o dedičstve po por. B. K. bolo vydané až dňa 3. 5. 1995, teda
oveľa neskôr ako žalovaná 1 nadobudla sporné nehnuteľnosti. Bolo chybou notára, že v danej veci

nepreveril prejednávané dedičstvo a pri svojom rozhodovaní sa spoliehal a vychádzal iba z listín, výpisov
z pozemkových kníh, ktoré predložili dedičia. Žalovaná 1 zastáva súhlasný názor, že žalobcovia boli
povinní si uplatniť svoj reštitučný nárok podľa ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom, pričom žalobou o určenie vlastníctva nemožno obchádzať zmysel a účel reštitučnéhozákonodarstva. Žalovaná ďalej poukazovala na to, že žalovaná 1 disponuje rôznymi výmermi, kde
sú uvedené nehnuteľnosti, pričom niektoré výmery sú preškrtnuté a v niektorých absentuje pečiatka.
Žalobcovia zároveň doposiaľ neustálili žalobný návrh, najmä nehnuteľnosti, ktorých sa duplicita týka a

najmä podiely, v ktorých má byť jednotlivým žalobcom prisúdené vlastnícke právo. Stanovisko žalobcov
4 a 6 je plné invektív voči súdu prvej inštancie, tiež žalovanej 1, avšak netýka sa predmetu sporu.
Žalovaná 1 zastáva stanovisko, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie veľmi podrobne odôvodnil a
vysvetlil, z čoho pri svojom rozhodovaní vychádzal. Žalovaná 1 navrhovala napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

42/ Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci strany sporu neučinili.
43/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
44/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

45/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380
ods. 1 CSP ( v celom rozsahu ), na odvolacom pojednávaní podľa § 384 CSP v spojení s § 204 CSP
doplnil dokazovanie čítaním listinných dôkazov - aktuálnych čiastočných výpisov z LV č. XXXX pre kat.
úz. P., parcely evidované v registri „E“, č. parc. XXXX, č. parc. XXXX, LV č. XXXX parc.č. XXXX/X, parc.
č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc.č. XXXX/X. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie

je dôvodné.
46/ V zhode so súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za rozhodujúcu skutočnosť, že predmetom
konania je otázka určenia vlastníckeho práva, ktoré súviselo s konkurujúcim reštitučným nárokom.
Súd teda musel riešiť otázku, či sa žalobcovia mohli alebo nemohli domáhať ochrany svojich práv
formou vlastníckej žaloby ( či už v podobe určenia vlastníctva, alebo určenia, že určitá vec patrí do

dedičstva po poručiteľovi ). Riešenie právneho problému vzájomnej konkurencie vlastníckej žaloby
podľa Občianskeho zákonníka a reštitučnej žaloby v slovenskej judikatúre nebolo jednotné a prešlo
určitým vývojom. Ako skonštatoval Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 28. 6. 2017, sp. zn.
3 Cdo 115/2016 ) „rozhodovacia prax najvyššieho súdu sa v otázke postavenia reštitučných predpisov
ustálilavtomsmere,žetietosúkvšeobecnýmpredpisom,akýmjenajmäObčianskyzákonník,vovzťahu

špeciality ( pozri aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 130/2007 z 25. 2. 2009, sp.zn. 5 MCdo
4/2009z24.2.2010,sp.zn.4Cdo300/2008z27.10.2010).Toznamená,žetam,kdeexistuješpeciálna
právna úprava, nemožno použiť úpravu všeobecnú. Ak sa možno domáhať ochrany práva postupom
podľa reštitučného predpisu ako špeciálneho, teda ak je daný reštitučný nárok, nemožno uplatniť nárok
na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov. Oprávnená osoba, prípadne jej právny

nástupca sa preto nemôže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov,
najmä podľa § 126 ods. 1 Obč. zák., a to ani formou určenia vlastníckeho práva, či už svojho alebo
svojho predchodcu ku dňu jeho smrti podľa § 80 O.s.p. Reštitučné predpisy vychádzali z domnienky,
že vec prešla v rozhodujúcom období na štát, a to aj v prípadoch jej prevzatia bez právneho dôvodu,
pričom oprávnené osoby, ktoré si uplatnili nárok podľa týchto predpisov, sa stali vlastníkmi veci až jej

vydaním. Bez ohľadu na to, akým spôsobom prešla vec na štát, len v prípadoch, ktoré sú v reštitučných
predpisoch výslovne ustanovené za splnenia ďalších v nich uvedených podmienok, bol daný dôvod na
vrátenie veci. Tým bola súčasne vylúčená možnosť uplatniť toto právo inak, teda podľa všeobecných
predpisov, pretože reštitučná úprava je vo vzťahu k všeobecným predpisom úpravou špeciálnou. K tejto
otázke sa vyjadril aj ústavný súd v uznesení sp. zn. III. ÚS 177/2013 z 24. 4. 2013, kedy zaujal stanovisko

k otázke konkurencie reštitučnej a vlastníckej žaloby. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že po uplynutí
reštitučnýchlehôtažniejemožnéuplatniťsivšeobecnouvlastníckoužalobouurčenievlastníckehopráva
k nehnuteľnosti. Reštitučné predpisy majú povahu lex specialis vo vzťahu k OZ, ktorý predstavuje lex
generalis. Z povahy reštitučných zákonov ako predpisov špeciálnych vyplýva, že nároky nimi upravené
nie je možné riešiť inak než podľa ich ustanovení v zmysle všeobecnej zásady o zákone všeobecnom

a osobitnom ( lex specialis derogat legi generali ). Ak stanoví reštitučný predpis určité podmienky pre
uplatnenie reštitučného nároku, nie je možné ten istý nárok uplatňovať podľa iného predpisu ( podľa
OZ ). Pokiaľ by i naďalej bolo možné sa domáhať vydania veci ( vypratania nehnuteľnosti ) podľa § 126
OZ, ktoré bolo možné uplatniť si podľa reštitučného predpisu, prípadne požadovať určenie vlastníctva k
tejto veci, bola by hromadne narušená právna istota osôb, ktoré až potom, čo bolo zrejmé, že k vydaniu

nehnuteľnosti podľa reštitučného predpisu už nedôjde, na základe riadnych právnych skutočností túto
nehnuteľnosť získali od povinnej osoby ( od štátu alebo jeho právnych nástupcov ), ako aj právna
istota budúcich nadobúdateľov tohto majetku.“ Uvedené sa týka aj právnych nástupcov neúspešných
reštituentov. V danom prípade teda nebolo možné skúmať možnosť dosiahnuť určenie vlastníckehopráva žalobcov, keď si či už oni sami, resp. ešte ich právni predchodcovia reštitučný nárok neuplatnili,
príp. v osobitnom reštitučnom konaní neboli úspešní. K tomu odvolací súd poznamenáva, že žalobcovia
počas konania pred súdom prvej inštancie neuviedli, že si podali aj reštitučnú žiadosť; o tejto sa zmienili

až vo svojom odvolaní, v ktorom rovnako stručne uviedli, že v reštitučnom konaní neboli úspešní
( jednalo sa ale o uplatnenie nárokov na základe reštitučného zákona č. 503/2003 Z.z., nie na zákalde
zák. č. 229/1991 Zb. ).
47/ Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia, resp. ešte ich právni predchodcovia, ktorí boli
nesporne prídelcami na základe súdu predložených výmerov o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX zo dňa 2.

6. 1948, tiež výmeru č. XXXX/XX zo dňa 22. 7. 1949 ) nevyužili právo uplatniť si svoje reštitučné nároky
na základe zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku. Právnym predchodcom terajších žalobcov pritom majetok pridelený na základe výmerov o
vlastníctve pôdy bol následne v krátkom čase odňatý v prospech štátu, pričom na nich hospodárilo
družstvo. Do úvahy preto prichádzalo použitie ust. § 6 ods. 1 písm.p/ zák. č. 229/1991 Zb. ( prevzatie
nehnuteľností štátom bez právneho dôvodu ), príp. ust. § 6 ods. 1 písm. s/ cit. zák. ( odovzdanie

do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov ). Žalobcovia si ale reštitučný nárok na základe
predmetného zákona neuplatnili, na rozdiel od právnych predchodcov žalovanej 1. Uvedený dôvod je
primárnym dôvodom, pre ktorý žaloba žalobcov v tomto súdnom spore nemohla obstáť - nebolo možné
dosiahnuť určenie vlastníctva žalobcov podľa Občianskeho zákonníka, za situácie, kedy si žalobcovia,
resp. ešte ich právni predchodcovia neuplatnili svoje právo na základe osobitného ( reštitučného )

zákona. Odvolací súd dodáva, že doklad, ktorý žalobcovia pripojili k svojmu odvolaniu, nie je dokladom
o uplatnení si reštitučného nároku podľa zák. č. 229/1991 Zb.
48/ Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie okrem tohto primárneho dôvodu oprel aj o
ďalšie dôvody, pre ktoré žalobcovia tiež nemohli v tomto konaní dosiahnuť úspech. A síce z dôvodu
nesprávneho uplatnenia vlastníckeho práva určením spoluvlastníckych podielov v prípade, kedy by

inak po správnosti mala žaloba znieť na určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi,
keď žalobcami ( v niektorých prípadoch ) nimi formulovaný výrok akokeby opomínal okolnosť, že je
nutné, aby prebehlo najprv dedičské konanie po príslušnom poručiteľovi, a nie je prípustné, aby súd
v konaní o určenie vlastníctva nahrádzal dedičské konanie ( porovnaj str. 9 napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie ). S uvedenou argumentáciou prvoinštančného súdu sa odvolací súd stotožňuje.

Za rovnako správny považuje odvolací súd záver prvoinštančného súdu v prípade nehnuteľností -
pozemkov, ktoré sú vedené v registri „E“, pričom nie sú zapísané ako vlastníctvo žalovanej 1 ( resp.
ostatných žalovaných ). V tomto prípade nie je daná vecná pasívna legitimácia žalovanej 1 ( žalovaných )
v spore, z dôvodov, ako tieto vysvetlil súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku na str. 18, 18 rozsudku.
Vuvedenýchprípadochpretoodvolacísúdodkazujenapodrobnéodôvodnenierozhodnutiasúdomprvej

inštancie.
49/ S čím sa odvolací súd nestotožnil, je záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok vydržania
vlastníckeho práva žalovanou 1, resp. jej právnymi predchodcami, tak ako to súd prvej inštancie uvádza
na str. 19 až 22 rozsudku. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dobromyseľnosti právneho predchodcu
žalovanej 1 - B. W. - vychádzal z toho, že nakoľko bol v čase konfiškácie majetku jeho rodiny v r.

1945 maloletý ( mal 12 rokov ), tak B.G. W. o konfiškácii majetku jeho predkov nevedel, navyše v
pozemkovej knihe boli konfiškované pozemky stále vedené na jeho otca Y. W. ( z ktorého dôvodu tiež boli
predmetom dedenia po Y.C. W. ). Uvedený záver ( o nevedomosti B. W. o konfiškácii majetku v r. 1945 )
nemožno automaticky vyvodzovať zo skutočnosti, že B. W. bol v čase konfiškácie maloletým dieťaťom.
Konfiškácia majetku musela byť nepochybne zásadným zásahom do života celej rodiny, podľa názoru

odvolacieho súdu je dosť ťažké predstaviť si, že by o nej členovia rodiny ( včítane 12 - ročného dieťaťa )
nemali aspoň základnú vedomosť. Záver o tom, že B. W. o konfiškácii majetku vedel, podporuje aj
skutočnosť, že si na príslušnom Obvodnom pozemkovom úrade Bratislava - vidiek uplatnil reštitučný
nárok ( jeho výsledkom bola Dohoda o vydaní nehnuteľností zo dňa 2. 9. 1993 ), ktorý by si nemal
dôvod uplatňovať, pokiaľ by mu svedčalo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Dobromyseľnosť

oprávnenej osoby ( žalovanej 1, resp. ešte jej právneho predchodcu ) pre účely vydržania vlastníckeho
práva preto podľa názoru odvolacieho súdu v konaní preukázaná nebola. Tento záver však nič nemení
na konečnom závere o tom, že žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť, a to primárne z dôvodu
neuplatnenia reštitučného nároku žalobcami, resp. ešte ich právnymi predchodcami, tak, ako je uvedené
v texte vyššie ( bod 46, 47 tohto odôvodnenia ).

50/ Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na to, že počas odvolacieho konania zomreli
účastníci ako na strane žalobcov ( N. C., J.. XX. X. XXXX, Ľ. O., J.. X. X. XXXX ), tak aj na strane
žalovaných ( Ľ. K., J. XX. XX. XXXX ), odvolací súd pokračoval v konaní s ich právnymi nástupcami.
Žalobcovia v konaní opakovane poukazovali na opravné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 20. 12.1999 č.k. 21 Ns 489/99 vydané sudkyňou JUDr. Nadeždou Weisovou, pričom žiadali vyčkať na výsledok
trestného konania, ktoré iniciovali svojím podaním. Keďže predmetné uznesenie sa týkalo pozemkov
- parciel, ktoré tvorili súčasť nehnuteľností, pridelených právnym predchodcom žalobcov na základe

výmerov o vlastníctve pôdy, t.j. išlo o nehnuteľný majetok, na ktorý sa podľa záveru odvolacieho súdu
vzťahoval reštitučný nárok, ktorý si ale žalobcovia ( ich právni predchodcovia ) neuplatnili, odvolací súd
nepovažoval za nutné čakať na výsledok preverovania trestnými orgánmi a vo veci rozhodol.
51/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ).

52/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovaným ako úspešnej strane v spore priznal náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.
53/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).

Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).