Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15T/42/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119014254

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119014254.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. G. L., nar.
XX.XX.XXXX, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 22. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: G. L., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X. - L., W. č. XXXX/X, t.č. vo výkone väzby v

E. a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva vinným, že

dňa 29.07.2017 v čase približne o 11.20 hod. v E. Hrnčiarovce nad Parnou na oddiele 5B v priestoroch

fajčiarskej miestnosti sa vyhrážal odsúdenému J. G. a jeho rodine ublížením na zdraví a smrťou, hrozil
mu, že obvinený má dňa 06.08.2017 výstup z výkonu trestu a môže sa niečo stať jeho matke, otcovi,
manželke a deťom, že jedno jeho dieťa môže uhorieť alebo sa utopiť, manželka bude „šlapať“, že
poškodený bude vo väzení fajčiť kokoty a bude jebaný do zadku, že si na poškodeného J. G. počká
a tento bude ako lovená zver a pritom gestikuloval rukami a naznačoval nimi držanie strelnej zbrane
a napodobnil výstrel s upozornením, že stačí jeden výstrel a bude po všetkom, pričom pod uvedenými
hrozbami od odsúdeného J. G. zároveň žiadal zaplatenie sumy vo výške 10.000,- EUR,

teda

iného hrozbou násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a činom spôsobil väčšiu škodu,

čím spáchal

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona,

za tosa odsudzuje:

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5, § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2
Trestného zákona súd obžalovanému ukladá súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2Trestnéhozákonasúdzrušujevýrokotreste,ktorýbolobžalovanémuuloženýtrestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/102/2019 zo dňa 06.05.2019, právoplatným dňa
06.05.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného J. G., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X.
- J., X. č. XXXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v E. Hrnčiarovce nad Parnou s jeho nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal dňa 27.12.2019 na Okresný súd Trnava na obžalovaného
G. L., nar. XX.XX.XXXX obžalobu č. 1 Pv 667/17/2207-96 na skutkovom a právnom základe uvedenom
vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovanýpopredneseníobžalobynahlavnompojednávaníapoučenípodľa§257Trestnéhoporiadku
a § 38 Trestného zákona urobil vyhlásenie, že je zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe nevinný.
(čl. 444)

Poškodený na hlavnom pojednávaní k nároku na náhradu škody uviedol, že navrhuje, aby súd

obžalovaného zaviazal zaplatiť mu škodu vo výške 4.000,- EUR, a to s poukazom na odôvodnenie
príslušného znaleckého posudku vypracovaného na jeho osobu. (čl. 444)

Obžalovaný G. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že počas výkonu trestu odňatia slobody bol istý
čas s poškodeným na jednej izbe, pričom poškodeného na izbu k obžalovanému zaradil pedagóg P.

s tým, aby obžalovaný dohliadal na poškodeného a aby poškodeného ostatní odsúdení nezneužívali
na nákupy. Obžalovaný ďalej vypovedal, že vo výkone trestu tetoval odsúdených V. a W., ktorí mu
za tetovanie nič nedali, a to ani kávu alebo tabak, čo sa vo výkone trestu za tetovanie bežne dáva.
Obžalovaný poradil poškodenému, aby si na svoju skrinku, do ktorej si poškodený odkladal svoje
veci a nákupy kúpil zámok. Neskôr na obžalovaného začali tlačiť odsúdení V. s W. s tým, že prečo

obžalovaný z poškodeného „nežije“ a prečo ho nevyužíva. Poškodený obžalovanému povedal, že je z
chudobnejšej rodiny, že má manželku a malé dieťa, a preto obžalovaný poškodenému radil, aby peniaze,
ktoré poškodenému posielala rodina poškodený využil pre seba a nie na nákupy pre iných. Neskôr mal
obžalovaný úraz na nohe a nemohol chodiť na obedy, a preto mu poškodený obedy nosil na izbu, pričom
pri jednej takejto príležitosti poškodený obžalovanému so slzami v očiach povedal, že na neho tlačia

odsúdeníW.aV.stým,abypoškodenýišielzapedagógom,ktorémumalpovedať,abynanehodohliadali
práve odsúdení W. a V.. Obžalovaný preto poškodenému navrhol, aby spolu išli za pedagógom P.om,
čo aj urobili a tento pedagóg poškodenému povedal, že dohliadať na poškodeného má obžalovaný.
Uvedená situácia sa však opakovala a odsúdení W. s V.om mali znova na poškodeného tlačiť, pričom
toto už obžalovaný nezniesol a na chodbe na oddiele urobil krik s tým, aby sa ostatní do poškodeného

„nenavážali“. Obžalovaný sa o skutku, ktorý mal spáchať dozvedel až od vyšetrovateľa, pričom ide o
výmysel, za ktorým sú podľa obžalovaného odsúdení W. a V., ktorí nezniesli to, že ich pedagóg nepoveril
dohľadom nad poškodeným. Obžalovaný ďalej uviedol, že vo výkone trestu nie je priestor na to, aby
mohol spáchať skutok, ktorý je mu kladený za vinu a už vôbec nie vo fajčiarskej miestnosti, ktorá je stále
plná. Navyše o 11.20 hod. nemohli byť s poškodeným vo fajčiarskej miestnosti, pretože je to čas obeda,

kedy odsúdení nemôžu byť vo fajčiarskej miestnosti a ani na chodbách. Obžalovaný tiež poukázal naskutočnosť, že vo výkone trestu bol dlhé roky a nikdy nemal žiaden zápis, z ktorého by vyplývalo, že by
niektorého z odsúdených nejako atakoval či využíval. Obžalovaný ďalej uviedol, že mu vyšetrovateľ pri
výsluchu povedal, že keď vypovedal poškodený, tento svoju výpoveď čítal z pripraveného papiera a robil

takajpotom,akohovyšetrovateľpožiadal,abytaknerobil.Poškodenýmalzpapieračítaťajvtedykeďvo
výkone trestu prišiel za predsedom samosprávy. Podľa obžalovaného je poškodený ľahko ovplyvniteľný
a na toto celé poškodeného niekto nahovoril. Obžalovaný ďalej vypovedal, že poškodeného spoznal asi
2-3 týždne pred výstupom z výkonu trestu a bol s poškodeným asi 2-3x na nákupe, aby poškodenému
nezobrali nákup. Poškodený nakupoval maličkosti, pretože nemal veľa peňazí. (čl. 445)

Poškodený J. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ku skutku došlo dňa 29.07.2017 v čase
približne o 11.20 hod. vo fajčiarskej miestnosti na oddiele 5B v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, a
to potom, ako poškodený obžalovanému oznámil, že mu nebude dávať kávu a fajčivo, čo poškodený
spočiatku robil dobrovoľne, pričom počas spáchania skutku boli vo fajčiarskej miestnosti len obžalovaný
a poškodený. Poškodený sa uvedené rozhodol obžalovanému oznámiť po rozhovore s odsúdenými

W. a V.om. Obžalovaný na uvedené reagoval podráždene a začal poškodenému vulgárne nadávať
slovami „skurviak“, „prašina vyjebaná“, „podliak“ a pod.. Obžalovaný tiež poškodenému povedal, že
má krátko do výstupu z výkonu trestu, že jeden výstrel všetko vyrieši, že deti poškodeného sa môžu
utopiť alebo uhorieť a tiež od poškodeného požadoval sumu 10.000,- EUR s tým, že ak poškodený
obžalovanému túto sumu zaplatí, potom nič z toho čím obžalovaný poškodenému hrozil obžalovaný

neurobí. Poškodený obžalovanému povedal, že takou sumou nedisponuje a keby aj áno, nevie ako
by ju obžalovanému odovzdal, na čo obžalovaný reagoval tak, aby to poškodený nechal na neho, že
on to už má premyslené. Poškodený ďalej vypovedal, že spáchanie skutku ohlasoval ešte v ten istý
deň brigadírovi oddielu U., ktorý to oznámil referentovi režimu V., ktorý obžalovaného premiestnil na
oddiel s bezpečnostným režimom, kde sa obžalovaný nachádzal až do jeho výstupu z výkonu trestu dňa

06.08.2017. Poškodený má z obžalovaného veľkú obavu, pretože má dve malé deti a nevie, čo sa dá
od obžalovaného očakávať. Skutočnosť, že bol poškodený po skutku značne rozrušený môžu potvrdiť
aj svedkovia. Poškodený bol na izbu k obžalovanému umiestnený po absolvovaní nástupného oddielu
a na izbe spolu s obžalovaným boli ubytovaní aj odsúdení W., C., V., P. a V.. Poškodený potvrdil, že
pred spáchaním skutku bol na nákupoch opakovane, a to počas výkonu väzby a vo výkone trestu bol na

nákupe spolu s obžalovaným len jedenkrát, kedy nakúpil asi za 150,- EUR s tým, že za sumu 50,- EUR
urobil nákup pre obžalovaného, ktorý si od ostatných odsúdených napožičiaval na meno poškodeného.
Poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný sa s počiatku snažil využívať jeho priazeň, v kolektíve bol
dominantný, agresívny a pred poškodeným prezentoval, za čo bol odsúdený, pričom malo ísť o týranie
blízkej a zverenej osoby.

Na návrh prokurátora bola na odstránenie rozporov prečítaná časť Zápisnice o výsluchu poškodeného
zo dňa 26.02.2019 na čl. 72-81, a to v časti, kde poškodený detailne popisoval vyhrážky obžalovaného,
pričom poškodený pri výsluchu vypovedal, že obžalovaný mu povedal, že sa môže niečo stať matke
poškodeného, jeho otcovi, žene a deťom poškodeného, že jedno dieťa môže poškodenému uhorieť

alebo sa môže utopiť, že sa ďalej môže stať to, že manželka poškodeného bude „šlapať“, pretože
obžalovaný bol odsúdený za kupliarstvo a vie sa v týchto veciach orientovať, že obžalovaný zariadi, že
poškodený bude vo väzení „fajčiť kokoty“ a „bude jebaný do zadku“ a že obžalovaný si na poškodeného
vonku počká a poškodený bude ako lovená zver, pričom obžalovaný počas vyhrážok rukami gestikuloval
držanie zbrane a napodobnil výstrel a povedal, že na všetko stačí jeden výstrel a bude po všetkom. (čl.

80) Poškodený po prečítaní časti zápisnice o jeho výsluchu potvrdil, že v prípravnom konaní vypovedal
pravdu.

Poškodený ďalej vypovedal, že na obedy chodia ako poslední podľa toho, ako ich referent zavolá,
pričom čas obeda odhaduje na 12.15 hod. a k času sa vie vyjadriť preto, lebo na chodbe sú hodiny. Z

nákupu, ktorý poškodený nakúpil musel dať časť tohto nákupu obžalovanému, ktorý potom ostatným
vracal, čo si napožičiaval. Poškodený mal nejaké nákupy ešte z väzby a preto mohol obžalovanému
dávať kávu a aj fajčivo. Pri nákupe vo výkone trestu bol s poškodeným obžalovaný, ktorý označil tovar,
ktorý poškodený zaplatil a obžalovaný potom tento tovar vracal iným odsúdeným. Poškodený poprel,
že by bol s obžalovaným situáciu riešil (pozn. poškodený reagoval na otázky obžalovaného, ktorý

poškodenému kládol otázky prostredníctvom súdu, pretože súd pri výsluchu poškodeného postupoval
podľa § 262 Trestného poriadku) ako aj to, že by bol spolu s obžalovaným u pedagóga P.a a tiež aj to,
že by sa obžalovanému zdôveroval o jeho finančných pomeroch v rodine. Poškodený popísal fajčiarsku
miestnosť tak, že sú v nej stoličky a výklenok, na ktorom je kanvica na kávu a popolníky, pričom stôl vtejtomiestnostinieje.Knoseniuobedovobžalovanémupoškodenýuviedol,žesatakstaloasi2x,pričom
obžalovaný si nohu poranil sám dreveným špalkom. Poškodený poprel, že by pred vyšetrovateľom
čítal vopred pripravenú výpoveď ako i to, že by predsedovi samosprávy pri oznamovaní skutku čítal z

pripraveného papiera. (čl. 446-448)

Keďže výpovede obžalovaného a poškodeného sa rozchádzali najmä v tom, kedy a ako mohla byť
fajčiarska miestnosť využívaná ako aj v možnosti odsúdených využiť nákup v ústavnej predajni, súd
vyzval ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, aby sa tento vyjadril k sporným skutočnostiam.

Z odpovede riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 10.08.2020 vyplynulo, že v ústavnej
predajni sa mohli nachádzať súčasne aj viacerí odsúdení, ale len v rámci jedného oddielu, pričom
počet nakupujúcich je obmedzený len kapacitou predajne. Fajčiarska miestnosť mohla byť odsúdenými
využívaná v pracovné dni od 05.30 hod. do 21.30 hod. a v mimopracovné dni od 06.00 hod. do 22.00
hod.. Fajčiarska miestnosť má rozmery 6,65 m x 2,65 m a je vybavená poličkou na odkladanie varnej

konvice na vodu, stolom a dvoma kusmi stoličiek a popolníkom na cigaretové ohorky. Na oddiele 5B bol
v zmysle ústavného poriadku určený čas na výdaj obeda od 12.30 hod. do 13.30 hod., čo je orientačný
čas. (čl. 478)

Z odpovede vedúcej oddelenia ekonomiky ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 11.08.2020

vyplynulo, že o období od 01.07.2017 do 29.07.2017 poškodený v ústavnej predajni nakupoval 1x, a to
dňa 25.07.2017, pričom obžalovaný v uvedenom období v ústavnej predajni nenakupoval. Odsúdený,
ktorý nemá finančné prostriedky na svojom konte nemôže v ústavnej predajni nakupovať. Výška
peňažných prostriedkov obžalovaného bola v období od 01.07. do 29.07.2017 -290,34 EUR. (čl. 479)

Zo skráteného výpisu obžalovaného vyplynulo, že tento v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vykonával
trest odňatia slobody v trestnej veci Okresného súdu Bratislava V vedenej pod sp.zn. 4T/154/2008,
pričom koniec trestu mal dňa 06.08.2017. (čl. 480-481)

Z prehľadu pohybov na účte poškodeného za obdobie od 01.06.2017 do 30.10.2017 vyplynulo, že

poškodený pred 25.07.2017 opakovane nakupoval a nakupoval tiež dňa 25.07.2017 za sumu 144,79
EUR. Poškodený následne nakupoval dňa 07.08.2017, teda až po výstupe obžalovaného z výkonu
trestu. (čl. 485-486)

Zo zoznamu odsúdených ubytovaných na jednotlivých izbách na oddiele 5B v ÚVTOS Hrnčiarovce nad

Parnou vyplynulo, že poškodený bol na izbe č. 5043 umiestnený od 18.07.2017 do 11.10.2017, pričom
v rozhodnom čase boli spolu s ním na izbe ubytovaní obžalovaný a odsúdení Roman W., N. C., G. V.,
T. V. a L. P.. (čl. 255)

Z úradného záznamu ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 29.07.2017 vyplynulo, že poškodený

oznámil,žesamuobžalovanývyhráža,žehozabijeažezabijeajblízkychpoškodeného,pričomreferent
režimu npor. T. V. umiestnil obžalovaného samostatne na oddiel 5A. (čl. 280)

ZosprávyriaditeľaÚVTOSHrnčiarovcenadParnoukosobeobžalovanéhozodňa30.01.2019vyplynulo,
že obžalovaný bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený dňa 06.08.2017, pričom ku koncu trestu

mal vykázaných celkom 38 disciplinárnych trestov, z ktorých mu bolo v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou
uložených 7 disciplinárnych trestov a 2 disciplinárne tresty mu boli uložené počas eskorty v inom
ústave. Disciplinárne tresty v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou a počas eskorty v inom ústave boli
obžalovanému uložené za vynášanie stravy z ústavnej jedálne, za nedodržiavanie zásad slušného
správania, za neplnenie zákonných povinností, za prechovávanie nebezpečných predmetov a za

nešetrné zaobchádzanie s majetkom štátu. (čl. 289)

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 4T/154/2008 zo dňa 16.01.2009, právoplatným dňa
16.01.2009 bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, pričom súd obžalovanému týmto rozsudkom uložil podľa § 208

ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l) a § 37 písm. m)
úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon
ktorého obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súčasnéhozrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/115/2007 zo dňa 08.01.2007
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5To/12/2008 zo dňa 07.05.2008. (čl. 237-238)

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2To/124/2016 zo dňa 23.03.2017 odvolací súd podľa
§ 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn.
4T/154/2008 zo dňa 09.03.2016 v celom rozsahu, pričom s poukazom na rozsudok Okresného súdu
Bratislava V sp.zn. 4T/154/2008 zo dňa 16.01.2009, ktorým bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným
zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona

obžalovanému uložil podľa § 208 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38
ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l), písm. n) a § 37 písm. m) súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10
(desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu
Bratislava V sp.zn. 2T/115/2007 zo dňa 29.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 3To/137/2015 zo dňa 16.02.2016. (čl. 245-251)

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3To/137/2015 zo dňa 16.02.2016 bol podľa § 321 ods. 1
písm. d) Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/115/2007 zo dňa
29.09.2015 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, pričom odvolací súd obžalovanému podľa § 208
ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 7 a § 41 ods. 2 uložil úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 10 (desať) rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon s minimálnym stupňom
stráženia. Z odôvodnenia tohto rozsudku je zrejmé, že obžalovanému bol rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V sp.zn. 2T/115/2007 zo dňa 29.09.2015 za spáchanie zločinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločinu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, zo spáchania ktorých bol uznaný vinným rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 2T/115/2007 zo dňa 08.01.2008 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 5To/12/2008 zo dňa 07.05.2008 uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
12 (dvanásť) rokov so zaradením obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. (čl. 239-244)

Z trestného oznámenia poškodeného zo dňa 29.07.2017 vyplynuli skutočnosti zhodné s výpoveďou
poškodeného na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní. (čl. 1-2)

Zo Znaleckého posudku č. 9/2018 zo dňa 16.03.2018 vypracovaného Mgr. Jolanou Múdrou, znalkyňou
z odvetvia klinická psychológia dospelých vyplynulo, že intelektová úroveň poškodeného sa nachádza v
pásme mentálnej subnormy, jeho osobnosť je slabšie diferencovaná, emočne nestabilná, egocentrická,
senzitívna, sugestibilná, nezdržanlivá, nezrelá a psychická vyspelosť je na nižšej úrovni. U poškodeného
sa vyskytujú patologické črty osobnosti v zmysle emočne nestabilnej poruchy osobnosti, na základe

ktorej má sklon k intenzívnejšiemu emočnému prežívaniu a sugestibilite, čo znamená, že môže mnohé
situácie prežívať oveľa silnejšie a tiež ich popisovať intenzívnejšie, ako v skutočnosti boli. Vzhľadom
na uvedené nemožno jednoznačne vylúčiť, že reprodukované udalosti môžu byť čiastočne emočne
skreslené či zveličené, pričom však z jeho strany nejde o úmyselnú snahu. Znalkyňa u poškodeného
nezistila fabulačné a ani konfabulačné tendencie a ani motiváciu nehovoriť pravdu. poškodený má

predpoklad vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktorých bol účastníkom. U poškodeného
nebol zistený sklon k manipulatívnemu správaniu a ani tendencia zamlčovať prežité udalosti. Skon k
dramatizácii - zveličovaniu prežitých udalostí, teda k ich emotívnejšiemu prežívaniu vyplýva z osobnosti
poškodeného a ide o neúmyselný jav. Poškodený vo svojich výpovediach zhodne popisuje kľúčové
udalosti prípadu a uvádza primerané množstvo detailov, zasadzuje udalosti do kontextu, hovorí v prvej

osobe jednotného čísla, dostatočne plasticky ( miestami reprodukuje aj priamu reč účastníkov udalostí),
pri ich popise sa objavuje zvýšená tenzia. Znalkyňa preto vyslovila záver, že výpovede poškodeného
možno považovať za vierohodné. U poškodeného boli aktuálne zistené znaky úzkostne-depresívneho
ladenia stredného stupňa, ktoré pravdepodobne súvisia s vyšetrovaným trestným činom. (čl. 203-205)

Zo Znaleckého posudku č. 10/2019 zo dňa 29.11.2019 vypracovaného PhDr. Karolom Kleinmannom,
PhD., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých,
poradenská psychológia, psychológia sexuality a psychológia dopravy vyplynulo, že odhadovaná
intelektová úroveň obžalovaného sa nachádza v pásme nadpriemeru. Osobnosť obžalovaného má všakpatologické črty a rysy. Správanie a konanie obžalovaného má znaky disociálnej poruchy osobnosti,
znalec u obžalovaného zistil nezáujem o city druhých, neschopnosť udržiavať trvalé vzťahy, nízku
empatiu, agresivitu, neschopnosť pociťovania viny, konflikty so spoločnosťou a neschopnosť poučiť

sa zo skúsenosti, najmä z trestu. Obžalovaný sa javí byť emocionálne nestabilnou osobnosťou,
jeho správanie je determinované agresívnymi impulzmi - výbuchmi hnevu, krikom, nadávaním,
zosmiešňovaním, neústupčivosťou a výraznou iritabilitou. Obžalovaný môže mať problémy so
sebakontrolou. Obžalovaný má sklony k porušovaniu sociálnych noriem a nerešpektovaniu autorít, čo
môže následne vytvárať konfliktné snahy s nimi. U obžalovaného absentuje inhibícia emócií a správania.

Možno usudzovať, že obžalovaný má značne zníženú toleranciu voči ostatným a interpersonálne vzťahy
má skon zaťažovať tým, ako je mu zle, ale nechce s tým nič robiť. Obžalovaný neabsolvoval celé
znalecké dokazovanie, prvý deň sa vypýtal na obed a viackrát neprišiel napriek viacerým písomným
urgenciám, v dôsledku čoho znalec nedokáže odpovedať na otázku prípadnej motivácie nehovoriť
pravdu, lebo predmet motivácie a posúdenie nepravdivej výpovede bolo plánované až v druhej časti
znaleckého vyšetrenia. Obžalovaný má primerané predpoklady vnímať, zapamätať si a reprodukovať

udalosti, ktorých bol svedkom alebo sa ich zúčastnil, pričom znaleckým dokazovaním neboli zistené
poruchy pamäte alebo iné organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Znalec u obžalovaného
zistilsklonykmanipulatívnemusprávaniuvyplývajúcenajmäzosobnostnéhoprofilu.Znaleckonštatoval,
že vierohodnosť obžalovaného je značne problematická. Obžalovaný má vysokú predstavivosť a
fantáziu, čo dáva zvýšený predpoklad, že niektoré udalosti si môže prispôsobovať tak, aby vyzneli v

jeho prospech. Znalec však nezistil fabulačné a konfabulačné tendencie a ani organické poškodenie
pamäte, ktoré by mohli byť príčinou nedôveryhodnosti jeho výpovede. Obžalovaný má značne zníženú
toleranciu prijímať ostatných, je zvýšene nezodpovedný, nespoľahlivý a má tendencie klamať - nie
však konfabulovať, teda nahradzovať medzery v pamäti vymyslenými faktami a využívať veci vo svoj
vlastný prospech. U obžalovaného prevažujú negatívne emócie a vnútorná tenzia. U obžalovaného

sa manifestoval sklon ku závislosti od alkoholu alebo omamných či psychotropných látok, čo môže
vyznievať pri jeho výpovediach v jeho neprospech. (čl. 219-222)

Obžalovaný počas výsluchu znalca uvádzal, že znalec klame, pokiaľ uvádza, že ich stretnutie trvalo
od 09.00 hod. do 13.30 hod., pretože vyšetrenie mal predčasne ukončiť znalec z dôvodov na jeho

strane už okolo 11.30 hod. a dokonca obžalovaný mal test vypĺňať až po odchode znalca. Znalec
pri výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdil, že všetky použité metódy pri vypracovaní znaleckého
posudku, všetky testy a diagnostiky uvedené na jeho strane č. 5 (čl. 219) boli reálne použité resp.
ukončené, že s obžalovaným absolvoval cielené psychodiagnostické interwiew, obžalovaného počas
explorácie pozoroval a skutočnosť, že sa obžalovaný na ďalšie vyšetrenie nedostavil neovplyvňuje

závery jeho znaleckého posudku, ktorý sa venuje osobnosti obžalovaného. (čl. 488-489)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka N.a C.a zo dňa 20.11.2019 vyplynulo, že svedok bol v lete 2017
v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou vo výkone trestu odňatia slobody, pričom bol na izbe spolu s
obžalovaným a aj poškodeným. Svedok uviedol, že poškodený prišiel na izbu ako nový odsúdený a

obžalovaný si ho „stiahol“ s tým, že ho bude chrániť a poškodený bude obžalovanému robiť nákupy
a dávať mu peniaze. Poškodený nákupy obžalovanému robil, ale neskôr poškodenému odsúdení V. a
W. povedali, aby tak nerobil. Poškodený vo fajčiarskej miestnosti svedkovi a odsúdeným W.u a V.ovi
povedal, že obžalovaný poškodenému povedal, že keď poškodený nedá obžalovanému peniaze, že
obžalovaný pôjde za jeho rodinou. Svedok ďalej vypovedal, že obžalovaný jemu ako aj odsúdenému W.u

opakovane povedal, že za chvíľu má výstup a ide do Bratislavy a že si „ich“ tam nájde, z čoho je zrejmé,
že obžalovaný myslel na rodinu poškodeného. Svedok však konkrétne vyhrážky obžalovaného voči
poškodenému nepočul a nevedel sa vyjadriť ani k výške sumy, ktorú mal obžalovaný od poškodeného
požadovať. Svedok tiež uviedol, že poškodený mal uvedené skutočnosti oznamovať aj nejakému
príslušníkovi ZVJS, na čo následne obžalovaného dali na izolačku až do jeho výstupu z výkonu trestu.

(čl. 95-97)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka G. U. zo dňa 09.10.2019 vyplynulo, že v rozhodnom čase bol v ÚVTOS
Hrnčiarovce nad Parnou brigadírom oddielu, pričom za ním prišiel veliteľ izby, na ktorej boli umiestnení
obžalovaný a poškodený, ktorý svedkovi povedal, že poškodený sa sťažoval na obžalovaného, ktorý sa

mal poškodenému vyhrážať likvidáciou rodiny poškodeného. Svedok s touto informáciou konfrontoval
obžalovaného, ktorý svedkovi uviedol, že je to výmysel ako aj poškodeného, ktorý svedkovi potvrdil, že
sa bojí o život, lebo sa mu obžalovaný vyhrážal likvidáciou jeho rodiny a že ublíži tak poškodenému ako
aj jeho rodine. Svedok si však na konkrétne vyhrážky nepamätá. Svedok uvedené skutočnosti oznámilreferentovi zmeny T.ovi V.. Svedok ďalej uviedol, že poškodený bol bledý, nevedel čo má robiť a triasol
sa. (čl. 104-106)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka T.a V. zo dňa 19.11.2019 vyplynulo, že v rozhodnom čase pracoval ako
referent režimu oddelenia výkonu trestu, pričom počas nočnej zmeny za ním prišil brigadír oddielu G. U.,
ktorý svedkovi uviedol, že poškodený má nejaký problém. Svedok si dal predviesť poškodeného a ten
svedkovi povedal, že sa mu obžalovaný prezývaný „Španiel“ vyhráža zabitím a že sa vyhráža aj rodine
poškodeného s tým, že po výstupe obžalovaného z trestu sa im niečo stane. Svedok o tomto oznámení

spísal úradný záznam, ktorý odovzdal veliteľovi zmeny kpt. X. X.. Obžalovaný bol následne umiestnený
samostatne na oddiele 5A. Svedok tiež uviedol, že nejaký odsúdený z izby poškodeného potvrdzoval
slová poškodeného, avšak svedok si nepamätal, ktorý odsúdený to bol. (čl. 110-112)

Zo Zápisnice o výsluchu svedkyne H. G.ovej zo dňa 11.10.2019 vyplynulo, že je matkou poškodeného.
Svedkyňa uviedla, že od poškodeného vie, že poškodený musel obžalovanému dávať peniaze a nákupy,

ktoré robil z peňazí, ktoré poškodenému na jeho účet v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou posielala vždy
v pondelok. Svedkyňa od poškodeného vie aj to, že obžalovaný sa mal poškodenému vyhrážať, že ak
poškodený nebude obžalovanému dávať nákupy, tak rodina poškodeného vybuchne v aute a jeho rodina
a deti zhoria v aute a Radka G.ová bude pre obžalovaného „robiť kurvu a šlapať chodník“. Poškodený
svedkyňu pri návštevách opakovane upozorňuje, aby si na obžalovaného dávali pozor. Svedkyňa ďalej

vypovedala, že obžalovaný ju nekontaktoval žiadnym spôsobom ani sám a ani prostredníctvom inej
osoby. Svedkyňa uviedla, že sa na výsluch bála prísť, pretože vyšetrovateľ ju upozornil, že na jej výsluch
má právo prísť aj obžalovaný. (čl. 116-119)

Zo Zápisnice o výsluchu svedkyne G. G.ovej zo dňa 11.10.2019 vyplynulo, že je manželkou

poškodeného a majú spolu dve deti. Svedkyňa obžalovaného nikdy nevidela, ale o jeho osobe vie
od poškodeného, ktorý musel obžalovanému za peniaze, ktoré poškodenému na jeho účet v ÚVTOS
posielala jeho rodina kupovať a odovzdávať nákupy. Obžalovaný k tomu poškodeného nútil pod hrozbou
zabitia rodiny poškodeného a hrozby, že si zo svedkyne urobí prostitútku. Svedkyňa ďalej vypovedala, že
poškodenýjuopakovanevlistochupozorňuje,abysinaobžalovanéhodávalapozor.Svedkyňapotvrdila,

že obžalovaný ju nikdy žiadnym spôsobom nekontaktoval. (čl. 123-126)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka L. P.a zo dňa 09.10.2019 vyplynulo, že v lete 2017 bol umiestnený
na izbe spolu s obžalovaným, T.om V.om a G. W. na oddiele 5B v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
kde bol ku nim na izbu pridelený aj poškodený. Poškodený mal kávu a tabak, čo podľa názoru svedka

obžalovaný využíval, pričom obžalovaný poškodenému povedal, že keď bude poškodený pod ochranou
obžalovaného, bude mať pokoj od ostatných. Obžalovaný chodieval s poškodeným na nákupy pod
zámienkou, že mu zoberie tašku, aby mu ostatní nezobrali veci. Poškodený bol vyľakaný, vo výkone
trestu bol po prvýkrát a obžalovaného sa bál, pričom obžalovaný sám seba prezentoval ako „starého
kriminálnika“. Svedok uviedol, že toto bolo zo strany poškodeného dobrovoľné. Svedok bol následne

svedkom toho, ako obžalovaný na izbe poškodenému povedal, že matka a manželka poškodeného
musia dať dokopy sumu 10.000,- EUR, pretože obžalovaný má výstup z trestu a potrebuje nejaké
peniaze na štart na slobode. Obžalovaný zároveň povedal, že on už veľa ľudí upratal a niečo sa
môže stať rodine poškodeného. Obžalovaný poškodenému hovoril aj niečo v tom zmysle, že matku
poškodeného zamkne do pivnice, od poškodeného vyzvedal rôzne veci a prezeral si listy poškodeného,

z ktorých si zapisoval adresy. Poškodený odvtedy plakával, v jedálnu sedel sám a ani nejedol. Svedok
na to, čo sa stalo v izbe reagoval tak, že obžalovaného upozornil, aby poškodeného nechal na pokoji,
aby poškodeného nezastrašoval a aby poškodenému nebral tovar a dokonca sa s obžalovaným kvôli
tomu asi dvakrát pochytil. Svedok ďalej uviedol, že poškodený mal z obžalovaného očividne strach, bol
z obžalovaného psychicky na dne a bál sa, že keď obžalovaný ukončí výkon trestu, tak sa niečo stane

jeho rodine a obžalovaný urobí to, čím sa poškodenému vyhrážal, v noci nemohol spávať, budil sa a
rozprával zo sna. Svedok ďalej vypovedal, že keď si poškodený urobil nákup, tak mu ho obžalovaný
zobral a odložil si ho do svojej skrinky a poškodenému povedal, že keď niečo bude chcieť, nech sa
ho opýta. Asi po týždni C. na izbe povedal, že obžalovaný sa poškodenému znova vyhrážal, že keď
mu poškodený nedá peniaze, že sa niečo stane rodine poškodeného. Poškodený mal o vyhrážkach

obžalovaného povedať niečo v zmysle, že manželka poškodeného bude „šlapať na ulici“ a tiež sa mal
nejako vyhrážať deťom poškodeného. Svedok uviedol, že niekto uvedené hlásil pedagógovi, potom
prišiel na izbu príslušník a obžalovanému povedal, aby si zbalil svoje veci, pričom obžalovaný bol až do
jeho výstupu umiestnený na oddiele s bezpečnostným režimom. Obžalovaný vyhrážky poškodenémupopieral, avšak svedok vyhrážky počul ešte predtým, ako sa všetko vyhrotilo vo fajčiarskej miestnosti.
(čl. 140-143)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka T.a V. zo dňa 16.10.2019 vyplynulo, že svedok bol vo výkone trestu
odňatia slobody na izbe s obžalovaným a aj poškodeným. Svedok si pamätal, že poškodený stále chodil
s obžalovaným ako i na to, že mu poškodený povedal, že ho obžalovaný vydiera, avšak poškodený
nepovedal nič konkrétne. Svedok o poškodenom povedal, že poškodený sa opúšťal kvôli žene, avšak
nevedel uviesť, či bol poškodený „hotový“ kvôli žene alebo obžalovanému. Svedok žiadny konflikt s

obžalovaným a ani poškodeným nemal. (čl. 150-151)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka G. W. zo dňa 30.10.2019 vyplynulo, že svedok bol vo výkone trestu
odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde vykonával trest od 14.08.2012 do 14.08.2017,
pričom bol krátky čas na izbe s poškodeným a tiež s obžalovaným. Svedok uviedol, že na poškodenom
videl, že je utiahnutý, bál sa hovoriť a plakal, pričom svedok mal pocit, že poškodený na slovo

poslúchal obžalovaného. Poškodený svedkovi vo fajčiarskej miestnosti povedal, že sa obžalovaný od
neho žiada 10.000,- EUR, v opačnom prípade bude poľovať na jeho matku, že ju uviaže a utýra v
pivnici, že utopí jeho deti a že jeho manželku nechá „šlapať“. Svedok bol osobne prítomný pritom, ako
poškodený volal domov a rodinným príslušníkom hovoril, aby sa schovali alebo aby dali obžalovanému
peniaze, pričom poškodený sa pri telefonáte triasol a plakal. Svedok je presvedčený, že všetko čo

mu povedal poškodený je pravda, lebo tomu nasvedčovalo správanie sa poškodeného. Svedok mal s
obžalovaným konflikt len ohľadne poškodeného, kedy obžalovaného chytil pod krk a pýtal sa ho, komu
chce utopiť deti, na čom sa obžalovaný len smial. Svedok o obžalovanom uviedol, že správanie sa
obžalovaného sa krátko pred výstupom zmenilo, prestal komunikovať, začal rozprávať hlúposti a podľa
svedka sa bál slobody, pretože nemal kam ísť, nič nemal, skončil by na ulici. Svedok ďalej vypovedal,

že poškodený musel obžalovanému odovzdávať kávu a tabak, ktoré si poškodený nakúpil v bufete,
pričom obžalovaný predtým nikdy v bufete nenakupoval. Správanie obžalovaného videli aj referenti, ktorí
obžalovaného niekoľko dní pred jeho výstupom izolovali. Svedok tiež uviedol, že ešte v ÚVTOS písal
v mene poškodeného na prokuratúru trestné oznámenie, pretože sa báli, čo bude keď obžalovaného
prepustia z výkonu trestu. (čl. 160-163)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka Mgr. Z. P.a zo dňa 09.10.2019 vyplynulo, že pracuje vo funkcii pedagóga
v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, avšak o skutku nevie vôbec nič, a to ani sprostredkovane. Svedok
o poškodenom uviedol len toľko, že tomuto vysvetľoval pri nástupe podmienky výkonu trestu odňatia
slobody a poškodený bol nevýrazný typ. Svedok o obžalovanom uviedol, že tento bol recidivista, ktorý

vedel, ako to vo výkone trestu odňatia slobody chodí, avšak svedok nezaznamenal, že by bol obžalovaný
konfliktný alebo agresívny. Svedok však uviedol, že obžalovaný sa mu zdal ako manipulátor, ktorý
sa snažil dosiahnuť svoje hlavne slovným prejavom. Svedok poprel, že by obžalovaného žiadal, aby
dohliadol na poškodeného, potvrdil však, že mu obžalovaný sám od seba povedal, že sú s poškodeným
krajania a že na poškodeného dohliadne, aby ho nikto neokradol, na čo svedok reagoval tým, že

obžalovanému povedal, že to nie je potrebné, že na to sú tu príslušníci. (čl. 167-169)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka G. V.a zo dňa 09.10.2019 vyplynulo, že tento bol v lete 2017 s
obžalovaným ako aj poškodeným a tiež s W. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na oddiele 5B na
jednej izbe. Svedok vie o skutku len sprostredkovane. Svedka zavolali do fajčiarskej miestnosti, že

tam má plakať poškodený. Svedok išiel do fajčiarskej miestnosti, v ktorej sa nachádzali obžalovaný
ako aj poškodený, ktorí sa spolu normálne rozprávali. Poškodený neplakal, ale mal červené oči. Po
príchode svedka do fajčiarskej miestnosti obžalovaný z tejto hneď odišiel a svedok sa s poškodeným
začal rozprávať, pričom poškodený svedkovi povedal, že sa obžalovaný vyhrážal jemu a aj jeho rodine,
hovoril niečo o peniazoch, nejakom vydieraní, čo sa malo stať keď bol poškodený s obžalovaným vo

fajčiarskej miestnosti sám. Svedok ďalej potvrdil, že v ten deň poškodený začal písať niekoľko papierov,
zrejme to bolo trestné oznámenie. Svedok uviedol, že s obžalovaným nemal žiaden konflikt a potvrdil,
že obžalovaný spolu s poškodeným fajčili a pili kávu, ktoré boli poškodeného, avšak vyzeralo to tak, že
to poškodený obžalovanému poskytuje dobrovoľne. (čl. 176-178)

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov obžalovaného vyplynulo, že odsúdený bol
priestupkovo postihnutý 4x, a to za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. spáchaný dňa 09.08.2018, kde mu bola v blokovom konaní uložená pokuta 33,-. EUR, ďalej za
priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. spáchaný dňa 31.08.2018, kde mubola v blokovom konaní uložená pokuta 20,-. EUR, ďalej za priestupok proti verejnému poriadku podľa §
48 cit. zákona spáchaný dňa 23.02.2019, kde bol napomenutý a napokon za priestupok proti verejnému
poriadku podľa § 48 cit. zákona spáchaný dňa 15.03.2019, kde bol tiež napomenutý. (čl. 527-531)

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ 11x súdne trestaný za rôznu
trestnú činnosť, opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, posledný trest odňatia slobody vykonal
dňa 06.08.2017 a následne bol znova odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn.
0T/102/2019 zo dňa 06.05.2019, právoplatným dňa 06.05.2019. (čl. 524-525)

ZtrestnéhorozkazuOkresnéhosúduBratislavaVsp.zn.0T/102/2019zodňa06.05.2019,právoplatného
dňa 06.05.2019 vyplynulo, že obžalovaný bol týmto trestným rozkazom uznaný vinným zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, ktorý spáchal dňa 05.05.2019 tým, že
v obchodnom dome Kaufland v Bratislave odcudzil potraviny v celkovej hodnote 22,18 EUR a skutok
spáchal potom, ako bol dňa 31.08.2018 potrestaný v blokovom konaní pokutou vo výške 20,- EUR za

spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Obžalovanému bol týmto trestným rozkazom podľa § 212 ods. 1, ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) a
§ 38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu a určením skúšobnej doby 5 (päť) rokov. (čl. 513-514)

Dňa 11.08.2020 bolo súdu doručené podanie poškodeného spolu s prílohami (čl. 460-477), v ktorom
navrhol doplniť dokazovanie vo vzťahu k preukázaniu toho, že tak pri výsluchu pred vyšetrovateľom
a ani pri oznámení spáchania trestného činu brigadírovi oddielu 5B nečítal svoju výpoveď z vopred
pripraveného papiera a tiež vo vzťahu k preukázaniu toho, že nepochádza z chudobnej rodiny, ako to
uvádzal obžalovaný, pričom v tejto súvislosti poškodený súdu predložil aj príkazy na úhradu jednotlivých

súd, ktoré mu do výkonu trestu posielala jeho rodina. Súd tieto návrhy poškodeného podľa § 272 ods. 3
Trestného poriadku odmietol, pretože skutočnosť, či poškodený svoju výpoveď čítal alebo nie je možné
preukázať jednak zápisnicou o jeho výsluchu pred vyšetrovateľom, z ktorej takáto skutočnosť nevyplýva
ako aj zápisnicou o výsluchu svedka U., ktorý takéto skutočnosti (t.j. že by za ním mal prísť poškodený
a z papiera mu čítať, čo sa malo stať) neuvádzal. Vo vzťahu k preukázaniu majetnosti či nemajetnosti

poškodeného ide o skutočnosť, ktorá pre rozhodnutie súdu nie je podstatná. Z uvedených dôvodov preto
súd návrhy poškodeného na doplnenie dokazovania odmietol. (čl. 533)

Odôvodnenie výroku o vine

V prejednávanom prípade súd posudzoval vierohodnosť výpovede tak obžalovaného ako aj
poškodeného, pretože podľa obžaloby ako i výpovede poškodeného malo dôjsť k spáchaniu skutku
bez prítomnosti ďalších osôb. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od pedagóga ZVJS

dostal pokyn, aby na poškodeného dohliadal, a to vraj z dôvodu, aby poškodeného iní odsúdení
nezneužívali na nákupy. Zákon o výkone trestu odňatia slobody nepozná situáciu, v ktorej by mal
pedagóg ZVJS poverovať odsúdeného tým, aby „dohliadal“ na iného odsúdeného, preto sa toto
vysvetlenie obžalovaného javí byť ako nedôveryhodné a navyše svedok Mgr. P. takéto „poverenie
dohľadom“ nad poškodeným jednoznačne vo svojej výpovedi poprel a dokonca obžalovanému, ktorý

sám svedkovi uviedol, že bude na poškodeného dohliadať povedal, že to nie je potrebné, a že na to
sú vo výkone trestu príslušníci.

Obžalovaný tiež v súvislosti so svedkom Mgr. P.om nevypovedal pravdu, keď tvrdil, že bol s poškodeným
za týmto pedagógom riešiť situáciu potom, ako mu mal poškodený povedať, že na neho tlačia svedkovia

V. a W., pretože svedok Mgr. P. vypovedal, že o skutku nevie vôbec nič, a to ani sprostredkovane, čo
je v súlade s výpoveďou poškodeného, ktorý poprel, že by situáciu riešil s obžalovaným návštevou u
tohto svedka ako pedagóga ÚVTOS. Súd zároveň dopĺňa, že svedok Mgr. P. sa vo svojej výpovedi
nevyjadril ani k tomu, že by za ním mali prísť obžalovaný s poškodeným s informáciou o tom, že
na poškodeného majú „tlačiť“ W. s V.om s cieľom, aby to boli oni a nie obžalovaný, ktorí budú na

poškodenéhodohliadaťažebypritejtopríležitostiW.uaV.ovipotvrdzoval,žedohliadaťnapoškodeného
bude obžalovaný, ale podľa názoru súdu sa takto ani vyjadriť objektívne nemohol, pretože pokiaľ
svedok jasne uviedol, že obžalovaného žiadnym „dohľadom“ nad poškodeným nepoveril, nemohol by
ani neexistujúce „poverenie“ následne meniť a poverovať iných odsúdených, aby na poškodenéhodohliadali. Na tomto mieste súd zároveň dodáva, že tvrdenie obžalovaného o tom, že odsúdený W. mal
záujem „dohliadať“ na poškodeného sa javí byť nelogické už aj preto, lebo odsúdený W. mal výstup
trestu dňa 14.08.2017, a teda týmto spôsobom koristiť z poškodeného by mohol len krátko.

Obžalovaný ďalej vypovedal, že skutok objektívne nemohol byť spáchaný v čase o 11.20 hod., pretože
to je čas obeda, avšak ako vyplynulo z odpovede riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na oddiele
5B bol v zmysle ústavného poriadku určený čas na výdaj obeda od 12.30 hod. do 13.30 hod., čo je
orientačný čas, pričom fajčiarska miestnosť mohla byť odsúdenými využívaná v pracovné dni od 05.30

hod. do 21.30 hod. a v mimopracovné dni od 06.00 hod. do 22.00 hod., z čoho je potom zrejmé nielen to,
že obžalovaný ani v tejto časti nevypovedal pravdu, ale aj to, že skutok v čase 11.20 hod. spáchaný byť
objektívne mohol a navyše rozhovor obžalovaného s poškodeným vo fajčiarskej miestnosti potvrdzuje
aj svedok V. vo svojej svedeckej výpovedi.

Rovnako sa nepotvrdila ani tá časť výpovede obžalovaného, kde obžalovaný uvádzal, že poškodený

pri výsluchu pred vyšetrovateľom a tiež aj vtedy, keď skutok oznamoval predsedovi samosprávy vo
výkonetrestučítalzpripravenéhopapieraarobiltakajpotom,akobolvyšetrovateľomnatútoskutočnosť
upozornený, pretože takáto skutočnosť nevyplýva ani zo zápisnice o výsluchu poškodeného pred
vyšetrovateľom a ani zo zápisnice o výsluchu svedka G. U., ktorý bol brigadírom oddielu 5B.

Rovnako sa nepotvrdila výpoveď obžalovaného, ktorý vypovedal, že bol s poškodeným 2-3x na nákupe,
pretože poškodený bol na izbu s obžalovaným umiestnený až od 18.07.2017, pričom referent režimu
npor. T. V. umiestnil obžalovaného samostatne na oddiel 5A dňa 29.07.2017, kde bol obžalovaný až do
výstupu z výkonu trestu do 06.08.2017. Z odpovede vedúcej oddelenia ekonomiky ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou zo dňa 11.08.2020 vyplynulo, že o období od 01.07.2017 do 29.07.2017 poškodený v

ústavnej predajni nakupoval len 1x. Z odpovede riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa
10.08.2020 vyplynulo, že v ústavnej predajni sa mohli nachádzať súčasne aj viacerí odsúdení, ale
len v rámci jedného oddielu, z čoho potom v súhrne nevyhnutne musí vyplývať, že obžalovaný mohol
s poškodeným počas obdobia od 18.07.2017 do 29.07.2017 nakupovať len jedenkrát, čo muselo byť
práve dňa 25.07.2017, kedy poškodený nakúpil za sumu 144,79 EUR, čo je v súlade s výpoveďou

poškodeného, ktorý uvádzal, že nakúpil za sumu cca 150,- EUR ako aj s prehľadom finančnej situácie
poškodeného a jeho nákupov v ústavnej predajni.

Poškodený naproti tomu vypovedal konzistentne, pričom výpoveď poškodeného je v súlade s ďalšími
dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní. Súd predovšetkým poukazuje na zhodu vo výpovedi

poškodeného na hlavnom pojednávaní s obsahom trestného oznámenia poškodeného, ktoré súd na
hlavnom pojednávaní oboznámil pre účely posúdenia vierohodnosti výpovede poškodeného.

K času a miestu spáchania skutku súd poukazuje na odpoveď riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
z obsahu ktorej vyplynulo, že fajčiarska miestnosť na oddiele 5B nebola odsúdeným v čase 11.20 hod.

neprístupná z dôvodu obeda, pretože čas na výdaj obeda bol na oddiele 5B vyhradený od 12.30 hod.
do 13.30 hod., čo korešponduje s výpoveďou poškodeného, ktorý uvádzal, že čas obeda na oddiele
5B odhaduje na 12.15 hod.. Rovnako tak nie je objektívne vylúčené, aby sa poškodený s obžalovaným
ocitli vo fajčiarskej miestnosti len sami dvaja, čo obžalovaný vylučoval, pričom súd opakovane poukazuje
na výpoveď svedka V.a, ktorý stretnutie obžalovaného s poškodeným vo fajčiarskej miestnosti potvrdil

a ktorý vypovedal, že keď prišiel do fajčiarskej miestnosti, v tejto sa nachádzali obžalovaný ako aj
poškodený, ktorí sa spolu normálne rozprávali.

Obžalovaný svoju obhajobu založil na tom, že mal byť pedagógom ÚVTOS poverený dohliadať nad
poškodeným z dôvodu, aby ho chránil pred inými odsúdenými. Ako však vyplynulo z vykonaného

dokazovania, bol to práve obžalovaný, ktorý sa do pozície „ochrancu“ sám pasoval a kto zneužíval
poškodeného, čo vyplýva nielen z výpovede poškodeného, ale aj výpovedí svedkov N.a C.a a L. P.a.
Keď svedkovia V. a W. poškodenému povedali, aby sa nenechal obžalovaným využívať a poškodený to
obžalovanému povedal, obžalovaný pochopil, že mu poškodený nebude viac dávať zo svojich nákupov
nič, hoci to poškodený predtým robil dobrovoľne a nielenže za to poškodenému vulgárne vynadal, ale

sa od poškodeného snažil získať peniaze pod nátlakom vyhrážok jeho rodine.

Vyhrážky obžalovaného rodine poškodeného s cieľom vynútiť si plnenie 10.000,- EUR popisujú
svedkovia N. C., G. U., L. P., T. V., Roman W. a G. V., pričom svedkom o skutku povedal poškodený.Je pravdou, že nikto zo svedkov nebol pri rozhovore obžalovaného s poškodeným vo fajčiarskej
miestnosti a informácie majú len sprostredkované, avšak svedkovia okrem vyhrážok obžalovaného

popisujú aj rozpoloženie poškodeného, ktoré je v súlade s tým, ako poškodený opisoval svoje pocity po
vyhrážkach obžalovaného. Svedok G. U. vypovedal, že keď mu poškodený hovoril o svojich obavách z
vyhrážok obžalovaného, bol poškodený bledý, nevedel čo má robiť a triasol sa, svedok L. P. vypovedal,
že poškodený po vyhrážkach obžalovaného plakával, v jedálni sedel sám, ani nejedol, že mal z
obžalovaného očividne strach, bol z obžalovaného psychicky na dne a bál sa čo sa stane jeho rodine,

keď obžalovaný ukončí výkon trestu a svedok G. W. vypovedal, ako bol pri telefonáte poškodeného
domov, kedy poškodený rodinných príslušníkov žiadal, aby dali obžalovanému peniaze alebo aby sa
schovali, pričom počas rozhovoru plakal a triasol sa.

Matka a manželka poškodeného zhodne vypovedali, že ich síce obžalovaný žiadnym spôsobom
nekontaktoval, avšak poškodený ich opakovane žiada, aby si na obžalovaného dávali pozor.

Vierohodnosť výpovede poškodeného podporuje obsah trestného oznámenia, ktoré je v súlade s jeho
výpoveďou na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní a tiež fakt, že poškodený situáciu
okamžite riešil nielen spísaním trestného oznámenia ešte v deň spáchania skutku ale aj tým, že o skutku
povedal svedkom, pričom práve na základe upozornenia jedného zo svedkov referent režimu oddelenia

T. V. urobil ešte v deň spáchania skutku opatrenie, na základe ktorého bol obžalovaný umiestnený
samostatne na iný oddiel až do jeho výstupu z výkonu trestu odňatia slobody.

Vo výpovedi poškodeného súd nezistil motív vypovedať proti obžalovanému a už vôbec nie zámer
zosnovať proti obžalovanému komplot tým, že svedkom povie o vydieraní, ktoré sa nestalo. Súd v tejto

súvislosti poukazuje na závery znaleckého dokazovania, keď zo znaleckého posudku č. 9/2018 zo dňa
16.03.2018 vyplynulo, že intelektová úroveň poškodeného sa nachádza v pásme mentálnej subnormy,
jeho osobnosť je slabšie diferencovaná, emočne nestabilná, egocentrická, senzitívna, sugestibilná,
nezdržanlivá, nezrelá a psychická vyspelosť je na nižšej úrovni. Súd je preto toho názoru, že poškodený
nielenže nemal motív vypovedať proti obžalovanému o skutku, ktorý sa nestal, ale je aj vysoko

nepravdepodobné, že by si poškodený bol vôbec schopný spáchanie skutku obžalovaným vymyslieť a
vec dotiahnuť tak ďaleko, že o tom bude rozprávať nielen svedkom, ale aj svojej rodine a príslušníkom
ZVJS.

Zhrnúc uvedené súd vyhodnotil výpoveď poškodeného ako vierohodnú, dôkazy posúdil jednotlivo i v

spojení a dospel k záveru, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako sa mu kladie za vinu. Vierohodnosť
poškodeného pritom súd opiera aj o svoje vlastné pozorovanie poškodeného počas jeho výsluchu
na hlavnom pojednávaní, o svedecké výpovede svedkov, pričom záver o vierohodnosti výpovede
poškodeného podporujú aj závery znaleckého posudku č. 9/2018 zo dňa 16.03.2018, podľa ktorého
znalkyňa u poškodeného nezistila fabulačné a ani konfabulačné tendencie a ani motiváciu nehovoriť

pravdu, pričom poškodený má predpoklad vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktorých bol
účastníkomanebolunehozistenýsklonkmanipulatívnemusprávaniuaanitendenciazamlčovaťprežité
udalosti.

Skutok obžalovaného súd v zhode s obžalobou právne posúdil ako zločin vydierania podľa § 189

ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, ktorý obžalovaný spáchal tým, že poškodeného hrozbou
násilia a hrozbou inej ťažkej ujmy jeho rodinným príslušníkom nútil, aby niečo konal - zabezpečil pre
obžalovaného sumu 10.000,- EUR a svojim konaním spôsobil väčšiu škodu, pričom skutočnosť, že
obžalovaný nedosiahol čo sledoval rozhodná nie je, pretože tento trestný čin bol dokonaný už tým, že
obžalovaný hrozbu násilia a hrozbu inej ťažkej ujmy uskutočnil.

Obžalovanývedel,žehrozbyadresovanérodinnýmpríslušníkompoškodenéhosúvrozporesozákonom
a že voči poškodenému nemá právny nárok na zaplatenie sumy 10.000,- EUR. Úmysel obžalovaného
spáchať trestný čin tak súd vyhodnotil ako úmysel priamy podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože
v konaní obžalovaného bola prítomná tak vedomostná ako aj vôľová zložka jeho konania.Odôvodnenie výroku o treste

Páchateľ zločinu vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona sa potrestá odňatím slobody na štyri
roky až desať rokov. Keďže v danom prípade horná hranica trestu odňatia slobody prevyšuje 5 rokov,
súd bol obžalovanému povinný podľa druhej vety § 34 ods. 6 Trestného zákona ukladať trest odňatia
slobody.

Vykonaným dokazovaním nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, pričom z odpisu registra trestov
obžalovaného vyplynula priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný
už bol za trestný čin odsúdený (pozn. 7 a 8 záznam v odpise RT).

Z odpisu registra trestov ako aj z oboznámených rozsudkov vyplynulo, že obžalovaný už v minulosti
spáchal zločin (zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, zločin

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona a zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona), a preto súd podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona zvýšil
dolnú hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu zo štyroch na sedem rokov. (10
- 4 = 6, 6 : 2 = 3, 4 + 3 = 7)

Keďže obžalovaný spáchal skutok pred doručením trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava V
sp.zn. 0T/102/2019 zo dňa 06.05.2019, právoplatného dňa 06.05.2019, súd obžalovanému ukladal
podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody a aplikoval ustanovenie § 41 ods.
2 Trestného zákona (súd obžalovanému ukladal trest za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je

zločinom, spáchaných dvoma skutkami), a preto v súlade s § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil hornú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného (zločin vydierania
podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona) o jednu tretinu z desať rokov na trinásť rokov a štyri mesiace
a obžalovanému ukladal trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe 7 rokov až 13 rokov a 4
mesiace.

Vychádzajúc z ustanovení § 34 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest odňatia
slobody vo výmere 10 (desať) rokov, ktorý trest súd pokladá za trest spôsobilý plniť tak individuálnu
ako aj generálnu prevenciu. Súd pritom prihliadal na osobnosť obžalovaného, ktorý je recidivistom a
u ktorého zjavne ani výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov

neviedol k jeho náprave, keď krátko pred jeho vykonaním opätovne spáchal zločin. Súd tiež prihliadal
na skutočnosť, že obžalovaný sa ani vo výkone trestu nesprával podľa ústavného poriadku, keď bol
celkom 38x disciplinárne potrestaný. Skutočnosť, že na obžalovaného ani dlhoročný nepodmienečný
trest odňatia slobody nemal prevýchovný účinok súd vyvodzuje aj zo skutočnosti, že obžalovaný bol po
jeho výkone opakovane priestupkovo postihnutý.

V neposlednom rade súd prihliadal aj na závery znaleckého dokazovania, z ktorých okrem iného
vyplynulo, že správanie a konanie obžalovaného má znaky disociálnej poruchy osobnosti, pričom
znalec u obžalovaného zistil nezáujem o city druhých, neschopnosť udržiavať trvalé vzťahy, nízku
empatiu, agresivitu, neschopnosť pociťovania viny, konflikty so spoločnosťou a neschopnosť poučiť sa

zo skúsenosti, najmä z trestu. Obžalovaný je emocionálne nestabilnou osobnosťou, jeho správanie
je determinované agresívnymi impulzmi - výbuchmi hnevu, krikom, nadávaním, zosmiešňovaním,
neústupčivosťou a výraznou iritabilitou.

Súd osobitne poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný napriek tomu, že už bol v minulosti právoplatne

odsúdený za spáchanie zločinov opätovne spáchal zločin, a to ešte vo výkone trestu odňatia slobody,
čo je v súlade so závermi znalca, ktorý o obžalovanom konštatoval, že tento nie je schopný sa poučiť
ani zo skúsenosti a ani z trestu.

Významným pre určenie konkrétnej výmery trestu je pre súd aj miesto spáchania prejednávaného skutku

nielen z dôvodu, že sa ho obžalovaný dopustil na pôde ústavu na výkon trestu, ktorý mal zabezpečiť jeho
nápravu, ale aj z dôvodu, že poškodený vedel, že obžalovaný má výstup z trestu dňa 06.08.2017 a on
sám mal pred sebou ďalšie roky výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a teda ostal prakticky
bezmocný pokiaľ ide o možnosť svoju rodinu ochrániť pred všetkým, čím sa mu obžalovaný vyhrážal.Zhrnúc všetky uvedené skutočnosti je súd názoru, že v prípade obžalovaného je trestom primeraným a
spravodlivým trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov, ktorý súd obžalovanému aj uložil.

Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, čo vyplynulo
z vykonaného dokazovania.

Súd napokon podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste, ktorý bol obžalovanému uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 0T/102/2019 zo dňa 06.05.2019, právoplatným
dňa 06.05.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad

Odôvodnenie výroku o náhrade škody

Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku

alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do

súkromného a rodinného života.

Obžalovaný spáchaním zločinu vydierania do uvedeného základného práva poškodeného nepochybne
zasiahol tým, že sa vyhrážal spôsobením ťažkej ujmy rodinným príslušníkom poškodeného, čím
poškodenému spôsobil inú ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Súd je preto toho názoru, že poškodenému konaním obžalovaného bola spôsobená škoda v zmysle §
124 ods. 1 Trestného zákona, pričom tento záver podporuje aj znalecké dokazovanie, kedy znalkyňa
uviedla, že u poškodeného boli aktuálne zistené znaky úzkostne-depresívneho ladenia stredného
stupňa, ktoré pravdepodobne súvisia s vyšetrovaným trestným činom.

Súd však zároveň poukazuje aj na ďalšie závery znaleckého dokazovania vo vzťahu k osobe
poškodeného, z ktorých vyplynulo, že poškodený má sklon k intenzívnejšiemu emočnému prežívaniu
a sugestibilite, čo znamená, že môže mnohé situácie prežívať oveľa silnejšie a tiež ich popisovať
intenzívnejšie, ako v skutočnosti boli a vzhľadom na uvedené nemožno jednoznačne vylúčiť, že ním

reprodukované udalosti môžu byť čiastočne emočne skreslené či zveličené.

Pokiaľ ide o určenie konkrétnej výšky škody, ktorá bola poškodenému konaním obžalovaného
spôsobená by tak podľa názoru súdu bolo potrebné vykonať k osobe poškodeného ďalšie dokazovanie,
súčasťou ktorého by bolo aj posúdenie kvality vzťahov poškodeného k jeho rodine, pričom takého

dokazovanie presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, a preto súd poškodeného s jeho
nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení

tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§
309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.