Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114210609
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:1114210609.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: R.. V. E., I.. XX.XX.XXXX, Z.

I. Y. XXXX/XX, XXX XX B., proti žalovaným: v 1./ rade Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava a v 2./ rade Slovenská republika,
zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanému v 1./ rade a žalovanému v 2./ rade z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1./ rade a žalovanému v 2./ rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e

p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.11.2014 bola Okresnému súdu Poprad postúpená žaloba z Okresného súdu Bratislava I,
ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom proti pôvodným
žalovaným Ministerstvu spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúre SR. Žiadal, aby súd zaviazal
žalovaných v 1./ a 2./ rade k povinnosti uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne škodu vo výške
16.040,10 eur, úroky v sume 17.903,77 eur za obdobie od 13.06.2002 do 31.03.2014, náklady v sume
1.466,27 eur, úroky v sume 1.422,30 eur od 13.06.2002 do 31.03.2014, sumu 12.500,- eur s 9 %
úrokom od 01.01.1998 do zaplatenia, sumu 72.000,- eur s 9 % úrokom od 01.01.1998 do zaplatenia,

ako aj náhradu trov. V žalobe uviedol, že podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, vrátane zmien, boli žalovaní ako orgány príslušné podľa § 4 ods.
1 písm. f/ cit. zákona požiadaní o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresnej prokuratúry Poprad, Okresného súdu Poprad a súdneho
exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves. Ďalej uviedol, že náhrada
škody sa týka konania vedeného na Okresnom súde Poprad sp. zn. 4T/281/1998, kde právoplatným
výrokom čo do viny a do trestu zo dňa 13.11.2001 boli obžalovaní odsúdení na podmienečné tresty

odňatia slobody v rôznych výmerách. Jedným z výrokov súdu bol aj výrok, ktorým bolo odstúpeným
uložené uhradiť spoločne a nerozdielne žalobcovi ako poškodenému náhradu škody v sume 491.424,-
Sk, teraz 16.312,29 eur. Rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 3To/26/2002 zo dňa 13.06.2002,
právoplatným dňa 13.06.2002, bol výrok o náhrade škody zrušený a obžalovaným bola uložená
povinnosť uhradiť poškodenému spoločne a nerozdielne škodu v sume 483.224,- Sk, teraz 16.040,10
eur. Nakoľko škoda žalobcovi nebola uhradená, žiadal od súdu, aby podmienečné tresty odsúdených
zmenil na nepodmienečné, nakoľko sa neosvedčili v skúšobnej dobe. K ukončeniu skúšobných dôb

u odsúdených malo dôjsť 13.06.2007 a 13.06.2005 s tým, že sa na nich hľadí, akoby sa osvedčili v
zmysle § 60 ods. 3 TZ, to znamená, že išlo o nerešpektovanie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove,
a to Okresnou prokuratúrou Poprad a Okresným súdom Poprad. Mal za to, že ide o potieranie jeho
zákonných práv o náhradu škody, na ktorú boli zaviazaní odsúdení v trestnom konaní a zároveňumožnenie vyhnúť sa následkom trestu. Výsledok, a to neuhradenie škody ako príčinná súvislosť medzi
nečinnosťou Okresného súdu Poprad, Okresnej prokuratúry a súdneho exekútora, je škoda spôsobená
žalobcovi štátom.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil tieto listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu
Popradsp.zn.4T281/98-424zodňa13.11.2001,rozsudokKrajskéhosúduvPrešoveč.k.3To26/02-467
zo dňa 13.06.2002, oznámenie žalobcu zo dňa 23.11.2004 adresované Okresnému súdu Poprad vo
veci 4T/281/1998 o tom, že nedošlo k zaplateniu náhrady škody zo strany odsúdených, opätovné

upozornenie žalobcu zo dňa 12.01.2007, urgenciu zo dňa 17.04.2007, podnet na začatie konania
o premene trestu adresovaný Okresnej prokuratúre Poprad zo dňa 12.06.2007, odpoveď Krajskej
prokuratúry v Prešove zo dňa 18.06.2007, oznámenie adresované Okresnému súdu Poprad vo veci
4T/281/1998 dňa 04.06.2008, stanovisko podpredsedu Okresného súdu Poprad zo dňa 03.07.2007
adresované právnemu zástupcovi žalobcu k podnetu na začatie konania o premene trestu zo dňa
12.06.2007, výzvu na zaplatenie preddavku na trovy exekúcie zo strany JUDr. Borisa Gerberyho

žalobcovi zo dňa 06.09.2004 na sumu 10.000,- Sk, teraz 331,94 eur, príjmový pokladničný doklad o
úhrade preddavku, upovedomenie o začatí exekúcie vo veci EX 46/2004, kúpnopredajnú zmluvu s
výhradou vlastníctva - 601 OZ uzavretú medzi predávajúcim W. O. a kupujúcou V. V.Í. zo dňa 16.03.2004
o predaji auta, vrátane dokladu na sumu 52.200,- Sk, teraz 1.732,72 eur, zmluvu o sprostredkovaní
predaja č. 134 uzavretú dňa 27.09.2004 medzi L. Š. a sprostredkovateľom AUTOBAZÁR, Z. W.,

Poprad a kupujúcim W. Y. o predaji auta, vrátane faktúry, vrátane dokladu na sumu 142.000,- Sk,
teraz 4.713,54 eur, doručenku o prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie L. Š., doručenku o prevzatí
príkazu na začatie exekúcie OR PZ SR dňa 23.09.2004, návrh na vydanie predbežného opatrenia
voči L. Š. vo veci 17C/125/2004, žalobu o neplatnosť zmluvy o sprostredkovaní predaja č. 134 a
o kúpe vozidla podanú voči žalovaným L. Š. a W. Y. vo veci 9C/243/2004, rozsudok vo veci sp.

zn. 9C/243/2004 zo dňa 06.10.2008, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá, vrátane potvrdzujúceho
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/190/2008 zo dňa 11.05.2009, výpočet náhrady škody
a úrokov z omeškania zo strany žalobcu, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 31.03.2013 adresovanú žalovanému v 2./ rade, vyrozumenie žalovaného v 2./ rade zo dňa
23.04.2013, vyrozumenie žalovaného v 2./ rade o výsledku predbežného prerokovania nároku na

náhradu škody zo dňa 03.10.2013, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo
dňa 25.03.2013 adresovanú žalovanému v 1./ rade, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody žalovaným v 1./ rade zo dňa 01.10.2013, podania a písomnosti týkajúce sa
uplatneného nároku žalobcu a jeho manželky v trestnom konaní 4T/281/1998 z titulu svedočného a
náhrady trov konania potrebných na účelné uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní,

vrátane príslušných rozhodnutí, sťažností na prieťahy a odpovedí na tieto sťažnosti.

3. Súd rozhodol v merite veci rozsudkom č.k. 21C/151/2014-190 zo dňa 07.06.2017, ktorým I. výrokom
žalobu zamietol a II. výrokom žalovaným v 1./ a 2./ rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. Dôvodom zamietnutia žaloby bol

žalovanými namietaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalovaných subjektov. Podľa § 3 zákona
č. 513/2003 Z.z. vyplýva, že za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zodpovedá štát. Žalobca sa však náhrady škody nedomáhal voči Slovenskej republike, ale voči
Ministerstvu spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúre SR. Riadne označenie štátu ako žalovaného
účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie konania. Štát je ako účastník konania

označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny orgán, ktorý bude za štát konať.
Neoznačenie toho, kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom
povinnosti súdu pokúsiť sa odstrániť túto vadu postupom podľa § 43 OSP . Ak je však ako žalovaný
označený len príslušný orgán, ktorý by mal za štát konať, bez toho, aby bol ako pasívne legitimovaný
subjekt označený štát, neprichádza do úvahy postup podľa § 43 OSP, pretože takto označený orgán má

právnu subjektivitu, teda môže samostatne vystupovať na strane žalovaného, avšak pri žalobe podľa
zák. č. 514/2003 Z.z. nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, čo potom
vedie k zamietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie.

4. Na základe podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 19Co/156/2017-229

zo dňa 11.09.2018 a s právoplatnosťou k 09.10.2018 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že názor prezentovaný v odôvodnení
rozhodnutia súdu prvej inštancie bol prekonaný nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z
12.01.2017.Akboližalobcomvžalobeakožalovaníoznačenélenorgányoprávnenévmeneštátukonať,pričom z iných častí žaloby zjavne vyplývalo, že smeruje proti štátu, bolo podľa názoru odvolacieho súdu
namieste, aby vo veci odvolateľa súd prvej inštancie pristúpil k aplikácii ust. § 43 OSP pre vadu žaloby
spočívajúcu v jej nezrozumiteľnosti z dôvodu neurčitosti.

5. Následne žalobca po poučení súdu podľa §§ 130 a 132 CSP žalobu opravil podaním zo dňa
29.11.2018 tak, že žalovaným v 1./ rade je Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti
SR a žalovaným v 2./ rade Slovenská republika v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR.

6. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.01.2019 žalovaný v 1./ rade navrhol žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že žalobca v žalobe namieta nesprávny úradný postup: a/ Okresného súdu Poprad
v podobe prieťahov, ako aj v dôsledku nepremenenia uložených podmienečných trestov v konaní sp.
zn. 4T/281/98, b/ Okresnej prokuratúry Poprad v podobe nedostatku dozoru a c/ súdneho exekútora
JUDr. Borisa Gerberyho v podobe jeho nečinnosti a nedôslednosti v rámci exekučného konania sp.
zn. EX 46/2004. Žalovaný v 1./ rade je s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. príslušný

na konanie v mene štátu vo veci náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu a súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok: 1.
aby nastala skutočnosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, 2. vznik samotnej škody/
nemajetkovej ujmy a 3/ príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda

a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť úspešný
len ten žalujúci subjekt, ktorý preukáže splnenie troch kumulatívne stanovených podmienok: 1/ že
postup orgánu verejnej moci voči jeho osobe napĺňa znaky nesprávneho úradného postupu (existencia
nesprávneho úradného postupu), 2/ existenciu škody a 3/ že táto škoda by nebola vznikla, keby orgán
verejnej moci postupoval správne, t.j. v súlade so zákonom (príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradnýmpostupomavzniknutouškodou).Preúspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodysavyžaduje
preukázanie kumulatívnej existencie týchto podmienok, pričom existencia týchto podmienok musí byť
v súdnom konaní bezpečne preukázaná a nestačí len pravdepodobnostný záver o splnení niektorej z
nich. Dôkazné bremeno leží na poškodenom (žalobcovi), ktorý si svoj nárok musí uplatniť riadne a včas.
Podľa žalovaného v 1./ rade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok na priznanie nároku, nakoľko

nie je preukázaný nesprávny úradný postup súdu, ani súdneho exekútora, vznik majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ani priama príčinná súvislosť medzi namietanými nesprávnymi úradnými postupmi
a vznikom škody.

Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Poprad spočívajúceho

v zbytočných prieťahoch v konaní sp. zn. 4T/281/1998 žalovaný v 1./ rade poukázal na absenciu
konštatovania porušenia práva zo strany príslušných orgánov podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. Teda absentuje už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to neexistencia
nesprávneho úradného postupu. Nie je možné, aby všeobecný súd v rámci konania o náhrade
škody konštatoval porušenie ústavného práva strany sporu na bezprieťahové konanie. Vo vzťahu

k údajnému nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Poprad v podobe nepremenenia
uložených podmienečných trestov v konaní sp. zn. 4T/281/1998 na tresty nepodmienečné, žalovaný
v 1./ rade uviedol, že z obsahu výroku rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 13.06.2002 nemožno
dospieť k záveru žalobcu, že samotné nesplnenie uloženého obmedzenia odsúdenými je dôvodom na
vydanie rozhodnutia o premene nepodmienečných trestov na tresty podmienečné, nakoľko nesplnenie

uloženého obmedzenia odsúdenými samo o sebe nemôže byť dôvodom na vykonanie rozhodnutia o
tom, že sa odsúdení v skúšobnej dobe neosvedčili.
Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu úradnému postupu súdneho exekútora JUDr. Borisa
Gerberyho, ktorý mal spočívať v jeho údajnej nečinnosti a nedôslednosti, žalovaný v 1./ rade uviedol,
že aj v tomto prípade absentuje existencia nesprávneho úradného postupu, nakoľko žalobca neuniesol

dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto sporovom konaní zaťažuje. Tvrdenie žalobcu, že sa exekútor „dal
podviesť falošnou výpoveďou zamestnávateľa Q. I., že sa s úhradou vysporiada sám povinný Q. I.,
nebolo zo strany žalobcu nijakým spôsobom preukázané.

K uplatnenej náhrade majetkovej škody žalovaný v 1./ rade uviedol, že k tomu, aby bol splnený zákonný

predpoklad pre náhradu škody poškodenému, musí škoda existovať najneskôr v dobe, kedy súd o
uplatnenom nároku rozhoduje (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2601/2010).
Žalobcovi žiadna majetková škoda, za ktorú by v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedal žalovaný
v 1./ rade, nevznikla. Pokiaľ sa týka uplatnenej náhrady škody 483.224,- Sk (16.040,10 eur), rozsudkomv trestnej veci boli odsúdení zaviazaní zaplatiť poškodenému žalobcovi túto náhradu škody, a nakoľko
k dobrovoľnému plneniu z ich strany nedošlo, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie pod sp.
zn. EX 46/2004. V súvislosti s touto exekúciu žalobcovi podľa žaloby vznikli náklady v sume 40.000,-

Sk (1.327,76 eur). Nárok na náhradu škody vzniknutý z právoplatného trestného rozsudku zakladá
záväzkový vzťah medzi poškodeným (žalobcom) a povinnými, t.j. záväzkový vzťah medzi fyzickými
osobami. Podľa žalovaného v 1./ rade je nemysliteľné, aby sa povinní zbavili svojej zodpovednosti zo
záväzkového právneho vzťahu tým, že žalobca by bol uspokojený titulom náhrady škody od štátu, resp.
aby štát niesol zodpovednosť za nemožnosť vymoženia záväzku povinných v exekučnom konaní.

V súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Poprad sp. zn. 9C/243/2004, začatom na návrh
žalobcu, v ktorom bol žalobca neúspešný, si tento uplatňuje v tomto spore náklady v sume 1.000,- Sk
(33,19 eur) za súdny poplatok zo žaloby a náklady v sume 500,- Sk (16,60 eur) za súdny poplatok za
odvolanie. Žalovaný v 1./ rade k týmto nárokom uviedol, že ak bol žalobca účastníkom iného súdneho
konania a v tomto bol neúspešný, je povinný znášať následky svojho neúspechu.
Napokon k žalobou uplatnenej sume 2.673,- Sk (88,73 eur) ako náhradu mzdy za účasť na

pojednávaniach v trestnom konaní sp. zn. 4T/281/1998, žalovaný v 1./ rade uviedol, že žalobca si mohol
a mal tento čiastkový nárok uplatniť v rámci adhézneho konania podľa § 154 zákona č. 141/1961 Zb. v
tom čase platného a účinného Trestného poriadku. Ak si žalobca ako poškodený v adhéznom konaní
svoj nárok na náhradu trov konania neuplatnil, táto skutočnosť je na jeho ťarchu, a preto nie je možné,
aby za vzniknuté náklady niesol zodpovednosť štát.

Vo vzťahu k nároku na náhradu škody za stratu na podnikaní (ušlého zisku) vo výške 72.000,- eur
spolu s prísl. uviedol, že žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vznik nároku na
náhradu ušlého zisku, neuviedol ani spôsob, akým dospel k jeho vyčísleniu a nepredložil ani žiadne
dôkazy, ktoré by ním uvádzaný ušlý zisk preukazovali, t.j. že v označenom období by žalobca skutočne
dosiahol zisk (príjem) v tejto výške, pričom na tento účel nie je postačujúca abstraktná matematická

kalkulácia aplikovaná žalobcom v podanej žalobe. Žiadnu fikciu ani domnienku existencie ušlého zisku
zákon nezakladá, účelom inštitútu náhrady ušlého zisku je nahradiť poškodenému stratu vzniknutú tým,
že v dôsledku škodnej udalosti bol pripravený o príjem, ktorý by inak dosiahol.
K uplatnenému nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 12.500,- eur s prísl. žalovaný
v 1./ rade uviedol, že škoda na zdraví je osobitným nárokom, pre ktorého úspešné uplatnenie sa

vyžaduje postup podľa § 444 OZ v spojení s § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Škoda na zdraví je
teda osobitným nárokom, ktorý sa odškodňuje jednorazovo podľa bodového ohodnotenia na základe
lekárskeho posudku. Nie je možné pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17
zák. č. 514/2003 Z.z. brať ohľad na prípadné poškodenie zdravia. Žalovaný v 1./ rade namietal aj
príčinnú súvislosť medzi zhoršením zdravotného stavu žalobcu a nesprávnym úradným postupom súdu,

či súdneho exekútora, keď sám žalobca v závere žaloby uvádza, že zhoršenie jeho zdravotného stavu
nastalo v roku 1998 z dôvodu krádeže dňa 10.12.1997. Zákon pritom nezakladá prezumpciu vzniku
nemajetkovej ujmy, t.j. že by v prípade nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu
automaticky dochádzalo k vzniku práva osoby, ktorá bola poškodená nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom, na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tento nárok žalobcu z uvedených

dôvodov považuje za nedôvodný. Nárok žalobcu nemôže byť ani primeraný, a to predovšetkým s
ohľadom na prvoradú satisfakčnú funkciu priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Nemajetková ujma
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. v zmysle § 17 ods. 4 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná
osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu. Pri porovnaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy požadovanú žalobcom 12.500,- eur s prísl. a maximálnej náhrady

nemajetkovej ujmy v prípade, ak by bola trestným činom spôsobená smrť (13.450,- eur) je zrejmé, že
táto nemôže byť vzhľadom na okolnosti prípadu primeraná.
Žalovaný v 1./ rade napokon namietal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania od
13.06.2002 do 03.10.2013, pretože v tom čase žiadny dlh žalovaného v 1./ rade voči žalobcovi, ktorý by
bol splatný, neexistoval tak, ako to upravuje ust. § 517 ods. 1 OZ. Začiatok plynutia lehoty omeškania

upravuje ust. § 16 ods. 4, tretia veta zák. č. 514/2003 Z.z., a teda žalovaný v 1./ rade sa nemohol dostať
do omeškania pred dňom 04.10.2013, keďže žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody bolo MS SR doručené dňa 03.04.2013.

7. Žalovaný v 2./ rade vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby súd konanie voči nemu zastavil, prípadne ako

vecne nedôvodnú zamietol. Namietal svoju legitimáciu konať v mene štátu v tomto konaní rešpektujúc
právny názor uvedený v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.09.2018. Žalobca vidí nečinnosť
orgánov verejnej moci v tom, že nedošlo k vydaniu rozhodnutia, ktorým by bolo rozhodnuté o premene
podmienečného trestu odsúdených Q. I. a spol., pričom nesprávny úradný postup na strane prokuratúryvidí v „nedostatku dozoru“. Uviedol, že prokurátor vykonáva dozor v štádiu pred začatím trestného
stíhania a v prípravnom konaní. Po podaní obžaloby na súd sa prokurátor dostáva do postavenia strany
konania, pričom nevykonáva dozor nad činnosťou súdu, a to ani v konaní o premene podmienečného

trestu. Zo strany žalobcu prostredníctvom jeho vtedajšieho právneho zástupcu bolo dňa 12.06.2007
doručené Okresnej prokuratúre Poprad podanie označené ako „Podnet na začatie konania o premene
trestu“, obsahom ktorého bolo poukázanie na nečinnosť Okresného súdu Poprad. Podanie bolo po
posúdení obsahu nadriadenou Krajskou prokuratúrou v Prešove odstúpené predsedovi Okresného súdu
Poprad na postup podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z a zároveň bolo žalobcovi oznámené, že

iné opatrenie zo strany prokuratúry neprichádza do úvahy. Okresná prokuratúra Poprad teda vykonala
všetky opatrenia, ktoré boli v jej pôsobnosti vo vzťahu k zamedzeniu prípadnej nezákonnej nečinnosti
Okresného súdu Poprad. Žalovaný v 2./ rade teda namieta všetky tvrdenia žalobcu smerujúce k tomu,
že zo strany prokuratúry malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Preto navrhol konanie voči
žalovanému v 2./ rade zastaviť. Ak sa súd nestotožní s týmto právnym názorom, navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal zrejmosť priamej príčinnej súvislosti medzi konaním o premene

podmienečného trestu a splnením povinnosti odsúdených nahradiť škodu podľa už skôr priznaného
rozhodnutia súdu. Samotný nástup výkonu trestu odňatia slobody by totiž znamenal naopak sťaženie
možnosti odsúdených nahradiť škodu spôsobenú poškodenému. Pokiaľ odsúdení v priebehu plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia urobili právne úkony s cieľom poškodenia veriteľa (žalobcu),
potom sa jedná o odporovateľné právne úkony, a teda prostriedkom nápravy nemôže byť konanie o

náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.

8. Žalobca sa k podaniam žalovaných v 1./ a 2./ rade vyjadril písomne a uviedol, že nikdy netvrdil, že
škodabybolauhradená,akbydošlokpremenetrestuodsúdenýchzpodmienečnéhonanepodmienečný
trest. Poukazoval len na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní si neplnili svoje povinnosti,

a to napriek upozorneniu zo strany jeho právneho zástupcu o neplnení podmienok podmienečného
odsúdenia, kde jednou bola povinnosť náhrady škody. Prokurátorovi nič nebránilo podať návrh na
premenu trestu z podmienečného na nepodmienečný, resp. upozorniť na túto možnosť odsúdených,
čo by mohol byť dostatočný impulz k náhrade škody zo strany odsúdených. Okresný prokurátor však
ostal nečinný. Uviedol, že na neochotu splniť si svoju povinnosť nahradiť škodu zo strany odsúdených,

žalobca poukazoval už v roku 2004. Poukázal na odpoveď okresnej prokuratúry na list právneho
zástupcu žalobcu z roku 2004, že žiadosť o premenu trestu je predčasná a Okresná prokuratúra v
Poprade sa ňou bude zaoberať až po uplynutí celej doby podmienečného odsúdenia. Je zrejmé, že
Okresná prokuratúra Poprad si túto povinnosť nesplnila, nevyvinula snahu byť strážcom zákonnosti
a dozerať nad zákonnosťou uloženého trestu. Pokiaľ ide o otázku vzniku škody a jej výšky, táto bola

preukázaná rozsudkom Okresného súdu v Poprade sp. zn. 4T/281/1998 zo dňa 13.11.2001 a jej
výška bola aj týmto rozsudkom ustálená. Bolo povinnosťou štátu v zastúpení Okresnej prokuratúry
Poprad a Okresného súdu Poprad dozerať na podmienky podmienečného odsúdenia a v prípade
nesplnenia povinnosti zo strany odsúdených vyvodiť dôsledky. Je presvedčený, že práve postupom
štátu, ktorý nepristúpil k vymáhaniu vlastného rozhodnutia, umožnil neplniť odsúdeným podmienky

podmienečného odsúdenia a týchto žiadnym spôsobom na neplnenie podmienok podmienečného
odsúdenia a možnosť premeny podmienečného odsúdenia na nepodmienečný trest neupozornil. Ani v
exekučnom konaní nebola dlžná suma vymožená, a súd bol na túto skutočnosť upozornený. V dôsledku
tohto nesprávneho úradného postupu umožnil odsúdeným neplniť si povinnosť uloženú im citovaným
rozsudkom. Vyjadrenia žalovaných považuje za snahu zakryť svoju nedôslednosť pri ochrane jeho

zákonných práv poškodeného, v dôsledku čoho súd neposkytol ochranu jemu ako poškodenému, ale
ochránil páchateľov trestného činu pred spravodlivosťou a jemu znemožnil domôcť sa náhrady škody,
ktorá mu bola spôsobená.

9. Žalovaný v 2./ rade sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že pokiaľ aj bolo odsúdeným

podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona, platného a účinného do 31.12.2005, uložené primerané
obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas plynutia skúšobnej doby vyvinuli maximálne úsilie a uhradili
a splácali spôsobenú škodu, toto nezakladalo a ani nezakladá povinnosť prokuratúry počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia plnenie takto uloženého primeraného obmedzenia sledovať
či vyhodnocovať.

10. Na pojednávaní žalobca trval na podanej žalobe, ako aj na svojom písomnom vyjadrení k
vyjadreniam žalovaných. Poukázal na listinné dôkazy, ktoré do súdneho spisu predložil s tým, že sa
nebude vyjadrovať osobitne ku každej položke a k dôvodom, na základe ktorých si jednotlivé nárokyuplatňuje. Dodal, že Okresný súd Poprad v trestom konaní neskúmal podmienku úhrady škody a
prekvalifikoval trest s uvedením výroku, že sa v skúšobnej dobe osvedčili a prejavili svoju bezúhonnosť
dobrým správaním. Odsúdení nemohli viesť usporiadaný život, keď sa vyhýbali plneniu náhrady škody.

Podľa žalobcu aj exekútora podviedli, pričom jeden odsúdený prehlásil, keď sa exekútor obrátil na jeho
zamestnávateľa, že sa sám so žalobcom vysporiada. Podľa žalobcu je toto konanie vedené so slabšou
stranou, teda voči nemu s tým, že on stojí proti štátu, a teda zástupcovia štátu majú predložiť dôkazy.
Žalobca si nepamätal, či podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Poprad, prípadne okresnému
prokurátorovi na postup v danej veci. Navrhol vykonať dôkaz pripojením si exekútorského spisu EX

46/2004. S uplatneným nárokom na náhradu trov tohto konania protistranou žalobca nesúhlasil, pretože
ide o štátnych zamestnancov, ktorí pracujú v rámci svojej pracovnej doby a nie je ochotný uhrádzať
tieto trovy. Uviedol, že jeho dôchodok je 457,10 eur a rovnako aj jeho manželka, bývalá lekárka, má
dôchodok 480,- eur.

11. Zástupca žalovaného v 1./ rade na pojednávaní súdu trval na svojom písomnom vyjadrení k

žalobe zo dňa 02.01.2019 a žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú. Zároveň si
uplatnil náhradu trov konania voči žalobcovi. Má za to, že žalobca nepreukázal žiadnu z kumulatívne
stanovených podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
teda nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Poprad, ani exekútora a
zároveň nepreukázal ani vznik a výšku škody, existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a konkrétnou škodou. Pokiaľ žalobca uviedol, že v tomto konaní ide o konanie so slabšou
stranou,aztohodôvodusadôkaznébremenoprenášanaštát,uviedol,žeuvedenékonaniejesporovým
konaním riadiacim sa Civilným sporovým poriadkom, a teda dôkazné bremeno leží na žalobcovi, ktorý
sa domáha náhrady škody. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Z opatrnosti zároveň vo vzťahu k
nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Poprad vzniesol námietku premlčania podľa § 19

ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Trojročná subjektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 13.06.2008
(čo je dátum, kedy mal súd možnosť urobiť premenu podmienečného trestu na trest nepodmienečný pri
poslednomodsúdenom)auplynuladňa13.06.2011.Žalobcavšakpodalsvojužalobuaždňa08.04.2014,
teda po uplynutí trojročnej subjektívnej premlčacej doby. Namietal vykonanie dôkazu pripojením si
exekútorského spisu EX 46/2004, nakoľko žalobca nepovedal, za akým iným účelom ako tým, ktorý je

uvedený v žalobe, by chcel pripojiť spis, čo chce preukázať a zároveň žalovaný v 1./ rade poukázal na
zásadu hospodárnosti konania.

12. Zástupca žalovaného v 2./ rade sa na pojednávaní súdu pridržiaval svojich doterajších vyjadrení.
Zároveň sa pripojil k prednesenému vyjadreniu zástupcu žalovaného v 1./ rade v tom, že zo strany

žalobcu nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by vznikli podmienky zodpovednosti štátu za škodu.
Žalobca nepreukázal nijakým spôsobom nesprávny úradný postup na strane prokuratúry, a preto trval
na tom, že nie je daná pasívna legitimácia žalovaného v 2./ rade v tomto spore s poukazom na ust.
§ 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Vo vzťahu k okolnostiam, ktoré žalobca uvádza, sa čisto teoreticky
môže jednať len o zodpovednosť za nesprávny postup na strane súdu. Rovnako aj žalovaný 2/ namietal

vykonanie dôkazu pripojením si exekútorského spisu, nakoľko nemá žiaden vplyv na právne posúdenie
veci. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

13. Súd vykonal dokazovanie: výsluchom žalobcu a ním predložených listinných dôkazov, na základe
čoho zistil tento skutkový stav:

14. V trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 4T/281/1998 boli obžalovaní
Q. I., L.Z. Š. F. W.. W. O. odsúdení pre trestný čin krádeže v spolupáchateľstve a Q. I. F. W.. W. O.
v jednočinnom súbehu aj pre trestný čin porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve tým, že
dňa 10.12.1997 z domu žalobcu ukradli rôzne hnuteľné veci a hotovosť. Zároveň bolo obžalovaným

uložená povinnosť (v spojení s rozsudkom č.k. 3To 26/2002-467) uhradiť poškodenému žalobcovi
spoločne a nerozdielne náhradu škody v sume 483.224,- Sk, teraz 16.040,10 eur s tým, že so zvyškom
nároku na náhradu škody bol odkázaný na konanie o veciach občianskoprávnych. Súčasne súd uložil
obžalovaným Q. I. F. L. Š. primerané obmedzenie spočívajúce v tom, aby počas plynutia skúšobnej doby
vyvinuli maximálne úsilie a uhradili a splácali spôsobenú škodu. Keďže odsúdení si svoju povinnosť z

exekučného titulu dobrovoľne nesplnili, žalobca podal u súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho,
Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, návrh na vykonanie exekúcie pod EX 46/2004 na vymoženie
sumy 483.224,- Sk, teraz 16.040,10 eur, vrátane trov exekúcie. V upovedomení o začatí exekúcie zo
dňa 22.09.2004 povinným L. Š. F. W. O. exekútor zakázal, aby nakladali so svojím majetkom, zvlášťs tam bližšie uvedenými motorovými vozidlami. Toto upovedomenie L. Š. prevzal dňa 29.09.2004. W.
O. svoje motorové vozidlo predal ešte dňa 16.03.2004 a L. Š. dňa 27.09.2004. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť žalobca podal na tomto súde žalobu voči Róbertovi Š. F. W. Y. (ktorý motorové vozidlo kúpil)

o neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Uvedená žaloba bola súdom právoplatne zamietnutá a
žalobca bol v rámci uvedeného sporu zaviazaný na náhradu trov konania protistrany. V rámci exekúcie
nedošlo k vymoženiu náhrady škody a žalobcovi vznikli v súvislosti s exekučným konaním a súdnymi
spormi trovy konania. Keďže odsúdení škodu neuhradili, žalobca sa podaniami zo dňa 23.11.2004,
12.01.2007 a 17.04.2007 domáhal, aby súd v trestnom konaní premenil odsúdeným podmienečné

tresty odňatia slobody na nepodmienečné. Rovnako sa domáhal premeny trestu aj prostredníctvom
prokuratúry podaním zo dňa 12.06.2007.
ZostanoviskapodpredseduOkresnéhosúduPopradzodňa03.07.2007kpodnetužalobcuz12.06.2007
adresovaného Okresnej prokuratúre Poprad a odstúpeného predsedovi Okresného súdu Poprad na
postup podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že skúšobná doba podmienečného
odsúdenia podľa rozsudku vo veci sp. zn. 4T/281/1998 u ods. Q. I. skončila dňom 30.10.2004 a u W..

W. O. dňom 13.06.2005 s tým, že Registru trestov GP SR bolo oznámené, že sa na nich hľadí, akoby sa
boli osvedčili v zmysle § 60 ods. 3 Trestného zákona; u L. Š. skončila skúšobná doba podmienečného
odsúdenia 13.06.2007. Podpredseda súdu nepovažoval podanie žalobcu z 12.06.2007 ako sťažnosť
postupu súdu, ktorá by spočívala v prieťahoch v trestnom konaní.
Žalobca následne podaním zo dňa 25.03.2013 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody žalovaného v 1./ rade, pričom si uplatnil náhradu škody v sume 30.009,93 eur (istina a úroky z
omeškania a všetky náklady, ktoré vznikli v súvislosti s trestnými činmi odsúdených), 12.500,- eur ako
ďalšiu náhradu škody (z titulu trvalých následkov na zdraví žalobcu) a 72.000,- eur ako stratu v podnikaní
(600,- eur mesačne x 10 rokov). Podaním zo dňa 01.10.2013 bol žalobca oboznámený zo strany
žalovaného v 1./ rade podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o výsledku predbežného prerokovania

jeho žiadosti s tým, že jej nebolo vyhovené, pretože vytýkané postupy označené žalobcom nie je
možné považovať za nesprávny úradný postup na účely zodpovednosti štátu za škodu a nepreukázal
ani vznik škody. Uvedené podanie bolo žalobcovi doručené podľa vyjadrenia žalovaného v 1./ rade
dňa 09.10.2013. Rovnaké nároky si žalobca uplatnil aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
adresovanej žalovanému v 2./ rade podaním zo dňa 31.03.2013. Žalovaný v 2./ rade podaním zo dňa

03.10.2013 nárok na náhradu škody vyhodnotil ako nedôvodný.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
vrátane zmien tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 písm. a) cit. zákona na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný
postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb,

Podľa § 2 písm. b) cit. zákona orgán verejnej moci je

1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) cit. zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda

vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona, účinného do 31.12.2005, pri
podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov; skúšobná doba začína sa
právoplatnosťou rozsudku. Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia alebo
povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu má tiež uložiť, aby podľa svojich síl
nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.

Podľa § 60 ods. 1 až 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona, účinného do 31.12.2005, ak
podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a vyhovel uloženým podmienkam, súd
vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest vykoná.
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by na tom

mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že podmienečne odsúdený sa osvedčil. Ak sa vyslovilo,
že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa osvedčil (odsek 3), hľadí sa na
páchateľa, ako by nebol odsúdený.

Podľa § 50 ods. 4, veta prvá zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, v znení účinnom od 01.01.2006,

ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené
obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody,
a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, v znení účinnom od 01.01.2006, ak súd do

roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal
na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania
priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú

účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena
advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí

iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota

omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď

bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

16. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje
zodpovednosť štátu za činnosť orgánov verejnej moci, ktorými sú štátny orgán, orgán územnej
samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Medzi tieto orgány teda patrí aj súd, prokuratúra, aj

súdny exekútor, ktorý je rovnako nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Subjektom zodpovednosti je však
štát, ktorý svoju moc vykonáva prostredníctvom určených štátnych orgánov, resp. subjektov, na ktoré
bola prenesená časť verejnej moci. Štát ako subjekt práva do súkromných právnych vzťahov nevstupuje
priamo, ale zaň konajú poverené orgány, resp. subjekty. Zákon č. 514/2003 Z.z. z
toho dôvodu určuje orgány, ktoré sú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch vystupovať.17. V danom prípade sa žalobca domáhal náhrady škody v zmysle opravenej žaloby voči Slovenskej
republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR z nesprávneho úradného postupu: a/ Okresným
súdom Poprad z dôvodu, že nedošlo k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody odsúdeným z dôvodu

neuhradenia náhrady škody počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia
slobody a b/ súdnym exekútorom JUDr. Borisom Gerberym z dôvodu, že nevymohol pohľadávku
žalobcu voči povinným (odsúdeným v trestnom konaní), pretože sa mal nechať oklamať jedným z týchto
povinných v tom zmysle, že sa tento vysporiada so žalobcom sám. Náhrady škody voči Slovenskej
republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR sa žalobca domáhal z nesprávneho úradného

postupu Okresnou prokuratúrou Poprad z toho dôvodu, že mala zanedbať dohľad v trestnom konaní
pri sledovaní, či sa odsúdení v rámci skúšobnej dobe osvedčili. Nároky žalobcu na náhradu škody
boli založené na tom skutkovom základe, že mu zo strany odsúdených nebola nahradená škoda,
ktorá náhrada bola odsúdeným uložená zaplatiť žalobcovi v rámci adhézneho konania. Keďže žalobca
nevymohol náhradu škody ani v exekučnom konaní, ďalej sa v civilnom sporovom konaní domáhal
vyslovenia absolútnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým malo dôjsť de facto k zmenšeniu majetku

jedného z odsúdených L. Š. z titulu predaja jeho auta inej osobe. V tomto spore bol však žalobca
neúspešný a vznikli mu v súvislosti s týmto sporom ďalšie náklady.

18. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je
potrebné, aby boli splnené kumulatívne tri podmienky:

a) existencia nesprávneho úradného postupu, teda musí nastať skutočnosť, ktorá má za následok vznik
škody,
b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a
c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

19. Pokiaľ sa týka náhrady škody uplatnenej voči obom žalovaným, súd uzatvára, že žalobca
nepreukázal splnenie ani jednej z vyššie uvedených podmienok. V prvom rade žalobca nepreukázal
existenciu nesprávneho úradného postupu, ktorého definícia je jasne upravená v ust. § 9 ods. 1 a 2
zákona č. 514/2003 Z.z. K tomu, aby mohol byť určitý postup orgánu verejnej moci definovaný ako
nesprávny úradný postup, je potrebné, aby bol deklarovaný konkrétnym rozhodnutím alebo výsledkom

vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní. Žalobca teda nepreukázal konštatovanie porušenia práva zo
strany príslušných orgánov, konkrétne, že by boli v rámci postupu podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z.z. predsedom (resp. podpredsedom) súdu potvrdené prieťahy v trestnom konaní, nepreukázal ani,
že sa domáhal prešetrenia vybavenia jeho sťažnosti podpredsedom súdu a rovnako nepreukázal ani
vydanie ďalších rozhodnutí, ktoré by mohli byť podkladom k definovaniu postupu súdu, prokuratúry, aj

súdneho exekútora ako nesprávny úradný postup (právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní o tom dopustení sa disciplinárneho previnenia, sudcom, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatné rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Súdu v sporovom
konaní, ktorý koná už o žalobe vo veci náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. neprislúcha
konštatovať prieťahy v trestnom konaní, pretože takýmto orgánom môže byť iba Ústavný súd SR podľa
Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že aj podmienkou sťažnosti na ústavný súd musí byť vyčerpanie všetkých
riadnych prostriedkov nápravy, ktoré sťažovateľovi zákon umožňuje (t.j. skoršie domáhanie sa nápravy

cestou sťažnosti podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z.).

20. Pokiaľ sa týka splnenia druhej a tretej podmienky zodpovednosti za škodu z titulu nesprávneho
úradného postupu, pretože nedošlo k splneniu prvej zákonnej podmienky zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenúvýkonomverejnejmoci,nemohlodôjsťzostranysúduanikpriznaniužiadnehozuplatnených

nárokov žalobcu, a teda nebolo potrebné zo strany súdu bližšie skúmať opodstatnenosť uplatnených
nárokovžalobcu.Súdvšakpreúplnosťuvádzahodnotenieajkuplatnenýmnárokomžalobcunanáhradu
škody a nemajetkovej ujmy.
Pokiaľ sa týka škody 16.040,10 eur, ide o zodpovednostný vzťah, ktorý vnikol medzi poškodeným
žalobcom a povinnými odsúdenými, pričom pokiaľ nedošlo k vymoženiu tejto náhrady škody ani v

exekučnom konaní, s čím mal žalobca spojené ďalšie náklady (1.327,76 eur) nemôže si žalobca
uplatňovať túto škodu voči štátu, keďže štát nenesie zodpovednosť za to, že odsúdení povinní si svoju
povinnosť z exekučného titulu voči žalobcovi nesplnili, a to ani prostredníctvom súdneho exekútora.
Napokon, chýba naplnenie prvej a tretej základnej podmienky, a to existencia nesprávneho úradnéhopostupu a príčinná súvislosť, t.j. že by k tejto škode došlo práve v dôsledku nesprávneho úradného
postupu súdu, prokuratúry alebo súdneho exekútora.
Pokiaľ sa týka ďalších nárokov žalobcu, a to zaplatenia súm 33,19 eur a 16,60 eur z titulu zaplatených

súdnych poplatkov v spore sp. zn. 9C/243/2004 o neplatnosť zmluvy, žalobca bol v uvedenom spore
neúspešný a musí si jemu vzniknuté trovy znášať sám a navyše aj trovy protistrany.
Suma 88,73 eur z titulu náhrady mzdy za účasť na pojednávaniach v trestnom konaní by nemohla byť v
rámci tohto konania nahradená ani v prípade splnenia prvej podmienky, keďže mechanizmus náhrady
týchto nákladov upravovalo v tom čase platné ust. § 154 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb.

Nárok žalobcu na náhradu za stratu na podnikaní vo výške 72.000,- eur žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, neuviedol, ako dospel k sume 600,- eur za mesiac a len samotné konštatovanie straty v
podnikaní bez preukázania riadnymi dôkaznými prostriedkami nie je postačujúce.
Pretože nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo stranu orgánov verejnej moci, žalobcovi
neprináleží ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú si v tomto spore uplatnil, pričom ani tento svoj
nárok žalobca nijako bližšie ani nepreukázal. Aj pri tomto nároku žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno,

ktorébyvšakmalosmerovaťnajmäkpreukázaniupríčinnejsúvislostimedzizhoršenímjehozdravotného
stavu a nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci, ku ktorému však nedošlo.
Súd dodáva, že pokiaľ žalobca odvodzoval svoj nárok na náhradu škody v podstate z nečinnosti súdu,
ktorý nerozhodol o výkone trestu odňatia slobody u odsúdených, pretože sa podľa neho neosvedčili v
skúšobnej dobe tým, že mu škodu neuhradili ani len čiastočne, nijako nebolo z jeho strany preukázané,

že práve týmto spôsobom by sa žalobca domohol náhrady škody priznanej v adhéznom konaní.

21. Žalobcom navrhnutý dôkaz pripojením si exekútorského spisu EX 46/2004 súd nevykonal, pretože
jeho vykonanie považoval za nehospodárne vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal inými dôkazmi
nesprávny úradný postup orgánov verejnej moci.

22. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako neodôvodnenú zamietol,
pretože žalobca v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnu z kumulatívne
stanovených podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
teda existenciu nesprávneho úradného postupu súdu, prokuratúry, ani exekútora a zároveň nepreukázal

ani vznik a výšku škody a napokon ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a konkrétnou škodou. Z uvedeného dôvodu preto žalobcovi nemohol byť priznaný ani nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré navyše neboli v súlade s ust. § 16 ods. 4, posledná veta zák.
č. 514/2003 Z.z.

23. Na margo vznesenej námietky premlčania žalovaným v 1./ rade súd uvádza, že sa ňou bližšie
nezaoberal, keď už z dôvodov vyššie uvedených v tomto rozsudku žalobu zamietol, ale možno súhlasiť
s tvrdením žalovaného v 1./ rade, že pokiaľ si žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od toho,
že OS Poprad po uplynutí skúšobnej doby nepremenil podmienečný trest na trest nepodmienečný (súd
mal túto možnosť urobiť pri poslednom odsúdenom do 13.06.2008), tak od tohto momentu plynie 3-

ročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula 13.06.2011. Žaloba bola podaná 08.04.2014.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol II. výrokom tohto rozsudku tak, že plne úspešným
žalovaným v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania nepriznal, pretože vzhliadol dôvody hodné osobitného

zreteľa na strane žalobcu. Hoci by žalovaní v 1./ a 2./ rade mali mať podľa zásady úspechu vo veci nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, súd prihliadol na osobné pomery žalobcu a okolnosti tohto
prípadu, ako aj na to, že žalovanou stranou je štát zastúpený svojimi orgánmi, pre ktorého predstavuje
platenietrovkonania,anapokonajnepriznanienáhradytrovkonania,oveľamenšiuzáťažakoužalobcu.Žalobca je starobný dôchodca, ktorý trpí rôznymi zdravotnými ťažkosťami, aj vážnym ochorením,
ktoré bližšie popisoval už v žalobe a odôvodnil nimi aj svoj návrh na nepriznanie náhrady trov konania
protistrane na pojednávaní dňa 16.01.2020. Je zrejmé, že trestný čin krádeže, ku ktorému došlo ešte v

roku 1997, zasiahlo hlboko do celého života žalobcu a tento sa neúspešne domáhal zaplatenia náhrady
škody voči odsúdeným. Preto aj keď bol v spore žalobca neúspešný, súd nárok na náhradu trov konania
protistrane nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na tunajšom
súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.