Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212609
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1414212609.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: O.. M. Z., N. N. XX,
N., štátny občan SR, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., so sídlom Partizánska
3, Bratislava, proti žalovaným: 1/ MICROWELL, spol. s r.o., so sídlom SNP 2018/42, Šaľa, IČO: 31 414
249, zast. JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, 2/ Generali Poisťovňa,
a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o náhradu škody vo výške 7.875,84
Eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. mája 2016 č.k. 23C
210/2014-190 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému 1/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti 196,92 Eur zastavil, žalovaným 1/ a 2/
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 165,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% od 30.04.2016
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká

v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania si
vyhradil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Podaním doručeným súdu 23.5.2016 vzal žalobca žalobu v časti sumy 196,92 Eur späť. V zostatku
žalobného návrhu zotrval na svojich podaniach a vyjadreniach a žiadal súd, aby vyhlásil medzitýmny
rozsudok, ktorým by uznal dôvodnosť nároku na náhradu škody čo do základu.

3. Súd prvej inštancie na po tomto čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom a za súhlasu žalovaných s
týmto späťvzatím konanie v časti istiny 196,92 Eur podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“) zastavil.

4. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi: žalobou, správou o nehode
zo dňa 26.7.2012, zmluvou o výpožičke zo dňa 26.9.2012, oznámením o ukončení likvidácie poistnej
udalosti č. XXXXXXXXXX, výzvou na náhradu škody adresovanú žalovanými 1/ a 2/, listom žalovaného

2/, doplnením výzvy na náhradu škody, emailovou komunikáciou, listom spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., faktúrou č. XXXXXXXXXX, kalkuláciou opravy č. XXXX/XXXX, emailovou komunikáciou
na č.l. 98, cenníkmi prenájmu vozidiel na č.l. 99-103, spisovým materiálom týkajúcim sa likvidácie
poistnej udalosti spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., výpisom z účtu na sumu 196,92 Eur,oznámením o ukončení poistnej udalosti - zapožičanie náhradného vozidla č. XXXXXXXXXX zo dňa
29.4.2016.

5. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 24.7.2012 došlo k dopravnej nehode na G. X. S.
N. medzi vozidlom Kia Sportage, EČV: N. XXX Y. vedenom žalobcom a vozidlom Ford, EČV: Z. XXX
N. vedenom V. C.H. U., zamestnancom spoločnosti MICROWELL, spol. s r.o. (žalovaným 1/), ktorý
dopravnú nehodu zavinil. V dôsledku dopravnej nehody bola na motorovom vozidle Kia Sportage, EČV:
N. XXX Y. spôsobená škoda v celkovej výške 9.975,41 Eur, pričom na vozidle museli byť vymenené

zadné dvere, zadný nárazník, podlaha kufra, bočnica zadná pravá, výfuk a zadný rám KPL a ďalšie
diely tak, ako sú uvedené v kalkulácii opravy vyhotovenej spoločnosťou Motor-Car Bratislava, s.r.o.
Žalobca mal uzavretú poistnú zmluvu so spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá mu
vyplatila poistné plnenie v sume 9.476,64 Eur a žalobca zaplatil spoluúčasť vo výške 498,77 Eur.
Žalovaný 1/ mal uzavretú poistnú zmluvu na motorové vozidlo Ford, EČV: Z. XXX N. so žalovaným 2/
(spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s.). Spoločnosť Allianz si uplatnila v zmysle § 813 Občianskeho

zákonníka refundáciu za poskytnuté poistné plnenie voči žalovanému 2/, ktorý po vyhodnotení poistnej
udalostiuhradilspoločnostiAllianzsumu9.476,64Euražalobcovivyplatilsumu498,77Eur,ktorúzaplatil
ako spoluúčasť.

6. Vyvodil, že žalobca si v konaní uplatnil sumu 7.875,84 Eur spolu s úrokom z omeškania, z čoho

sumu 7.513,50 Eur uplatňuje titulom znehodnotenia vozidla dopravnou nehodou a 362,34 Eur titulom
nájomnéhozapožičanémotorovévozidloCitroenC3,ktorésipožičalzanáhraduvovýške0,183Eur/km.

7. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b/, § 15,
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla poistenie zodpovednosti, § 420, § 247, § 442 ods. 1, 3, § 443, § 451 ods. 2, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.

8. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal existenciou pasívnej vecnej legitimácie odporcov
žalovaných 1/ a 2/, pričom vychádzal najmä z ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, podľa ktorého náhradu
škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. S ohľadom na citované ustanovenie
dospel k záveru, že žalobca sa mohol svojho nároku domáhať priamo proti žalovanému 2/, ale nič mu
nebránilo v tom, aby si svoj nárok uplatnil aj voči žalovanému 1/ (majiteľovi vozidla, ktoré spôsobilo

škodu).

9. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane škodcu (žalovaného 1/ a žalovaného 2/), a to
porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

a škodou. Tieto skutočnosti neboli ani medzi účastníkmi sporné. Spornou zostala podľa neho len výška
škody. Konštatoval, že pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú

(reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo 23/2008).

10. Vyslovil že pri posudzovaní výšky náhrady škody je potrebné vychádzať z ustanovenia § 443
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia. Východiskom určenia výšky škody na veci je cena, ktorú mala vec v dobe, kedy došlo k
jej poškodeniu. Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený vec nechal
opraviť, či si ju opravil sám alebo či zostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho,
ako poškodený následne s vecou naložil a či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod,
pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990). Pokiaľ je za škodu

považovaná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom medzi
majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výšku
všetkých nevyhnutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného
majetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby z technického hľadiska bolo rovnakoprevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu nie
je možné inak než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola prevedená účelne a smerovala len
k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť na náhradu nákladov na

uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi
(nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 2221/07).

11. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu
motorového vozidla zn. Kia Sportage, pričom z kalkulácie opravy vozidla č. XXXX/XXXX vyhotovenej

spoločnosťouMotor-CarBratislavas.r.o.vyplýva,žecelkováškodanamotorovomvozidlepredstavovala
sumu 9.975,41 Eur. Spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vyplatila žalobcovi poistné plnenie v
sume 9.476,64 Eur a žalobca zaplatil spoluúčasť vo výške 498,77 Eur. Následne si spoločnosť Allianz
si uplatnila v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka refundáciu za poskytnuté poistné plnenie voči
žalovanému 2/, ktorý po vyhodnotení poistnej udalosti uhradil spoločnosti Allianz sumu 9.476,64 Eur a
žalobcovi vyplatil sumu 498,77 Eur, ktorú zaplatil ako spoluúčasť.

12. Mal tiež preukázané, že žalobca využíval motorové vozidlo na súkromné účely a na cestu z a do
zamestnania. Po oprave vozidla došlo k uvedeniu vozidla do pôvodného stavu a žalobca pokračuje
v používaní motorového vozidla na rovnaký účel, ako tomu bolo pred nehodou. Teda vykonanou
opravou bolo vozidlo uvedené do pôvodného stavu, tak aby ho mohol žalobca používať za rovnakých

podmienok, ako pred dopravnou nehodou. Vzhľadom na uvedené ustálil, že naturálnou reštitúciou
(opravou motorového vozidla navrhovateľa) došlo k uhradeniu skutočnej škody, ktorá na vozidle bola
spôsobená. V dôsledku tvrdeného zníženia hodnoty jeho motorového vozidla nebola súdu preukázaná
konkrétna ujma, ktorá by nastala priamo v majetkovej sfére poškodeného, keď tento len hypoteticky
porovnával cenu nepoškodeného motorového vozidla a cenu havarovaného motorového vozidla, pričom

súdu v priebehu konania nebolo ani tvrdené, že uvedené motorové vozidlo mal záujem predať za
konkrétnusumu,ktorábolaneskôrvdôsledkudopravnejnehodyzníženáonímuplatnenúčiastku.Nárok
žalobcu spočívajúci v údajnom znehodnotení vozidla v sume 7.513,50 Eur považoval súd za nedôvodný
a prípadné plnenie zo strany žalovaných v tomto smere by znamenalo bezdôvodné obohatenie na strane
žalobcu, preto jeho žalobu v tejto časti zamietol.

13. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu zo dňa 23.5.2016 ohľadom vydania medzitýmneho rozsudku v časti
uplatneného nároku vo výške 7.513,50 Eur, nakoľko súd žalobu v tejto časti zamietol, uviedol, že nebol
dôvod pre vydanie medzitýmneho rozsudku.

14. Vo vzťahu k nároku uplatneného žalobcom v sume 362,34 Eur titulom nájmu za požičané motorové
vozidlo, tento nárok považoval súd prvej inštancie za dôvodný. Skonštatoval, že v tejto časti bola žaloba
spočiatku podaná predčasne, nakoľko v čase jej podania žalovaný 2/ ešte nemal vybavenú poistnú
udalosť v tejto časti. V priebehu konania bola zo strany žalovaným 2/ uznaná vo výške 196,92 Eur.

15. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca si požičal v období od 2.8.2012 do 20.9.2012
motorové vozidlo Citroen C3 1,1l, EČV: N. - N. z dôvodu nutnosti, a to na prepravu z a do zamestnania
za náhradu vo výške 0,183 Eur/km. V uvedenom období na vozidle najazdil 1980 km a za požičanie
vozidla zaplatil celkovú sumu 362,50 Eur (ako to vyplýva zo zmluvy o výpožičke). Žalobca si v konaní
uplatnil nárok na zaplatenie sumy 362,34 Eur. Vyslovil, že skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či
ide o skutočnú škodu, treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a vznikom škody je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o
náhradu ktorej ide. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie
osobného automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za

skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R
7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, uviedol, že škoda
spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej
premávky, čím došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu. Keby nedošlo k dopravnej nehode,
nájom náhradného motorového vozidla by nebol nutný. Mal za to, že žalobcovi prenájmom náhradného

vozidla vznikla skutočná škoda, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Žalobca mal prenajaté
porovnateľné motorové vozidlo (dokonca aj v nižšej triede, ako bolo jeho vozidlo, ktoré bolo predmetom
opravy)podobuopravypoškodenéhovozidlaod2.8.2012do20.9.2012,tedaspolu49dnízanáhraduvo
výške 0,183 Eur/km. Túto náhradu považoval súd prvej inštancie za primeranú nakoľko táto predstavujena deň sumu 7,39 Eur. Prostredníctvom internetových stránok požičovní áut v Bratislave (EDENCars,
s.r.o., Autopožičovňa TEOCAR Bratislava, ABRIX Autopožičovňa Bratislava) zistil, že v súčasnosti sa
cena prenájmov podobného motorového vozidla na dlhšie obdobie pohybuje od 15 Eur vyššie, takže

sumu cca 8 Eur na deň v roku 2012 nepovažoval za neprimeranú. Zároveň súd považuje za potrebné
uviesť, že v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
632/2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných
cestách s účinnosťou od 1.1.2009 suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné
motorové vozidlá je 0,183 Eur. Vzhľadom na uvedené mal tak žalobu žalobcu v časti zaplatenia sumy

za požičanie náhradného auta v čase vykonávania opravy na poškodenom motorovom vozidle vo výške
362,34 Eur za dôvodnú. Mal preukázané, že žalovaný 2/ v rámci vybavovania poistnej udalosti uznal
časť tohto nároku v sume 196,92 Eur. Preto uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť na zaplatenie sumy
165,58 Eur (rozdiel medzi súdom uznaným dôvodným nárokom vo výške 362,34 Eur a odporcom v 2.
rade priznaným nárokom vo výške 196,92 Eur).

16. Z dôvodu omeškania žalovaných 1/ a 2/ s plnením, uložil im aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania od 30.04.2016 (pričom za počiatok omeškania považoval deň nasledujúci po likvidácii
poistnej udalosti v časti tohto nároku) v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (k uplatnenému
dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0% + 5 percentuálnych
bodov).

17. O trovách konania si súd prvej inštancie vyhradil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti čo do úrokov z
omeškania zmeniť a žalovaným 1/ a 2/ uložiť povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 196,92 Eur od 18.1.2013 do 21.4.2016 a zo sumy 165,42 Eur od 18.1.2013 do
zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
anesprávneprávnevecposúdil.Boltohonázoru,žepredovšetkýmbolopotrebnézodpovedaťnaotázku,
či došlo k poškodeniu vozidla ako tvrdí, a teda či bola vec (motorové vozidlo) uvedená do pôvodného
stavu. Uviedol, že opravou motorového vozidla boli odstránené poškodenia nefunkčnosti spôsobené

dopravnou nehodou, ktorá oprava mohla byť vykonaná jedine takým spôsobom (ak nemal byť vymenený
celý podvozok), že poškodená časť podvozku (zadný nosník) bol odstránený a bola navarená náhradná
časť nosníka. Teda pred opravou bola predmetná súčiastka vyrobená ako jedna a po oprave bola táto
súčiastka zložená, aj keď dúfa, že technologicky správne, z dvoch častí. Vozidlo tak nebolo uvedené
do pôvodného stavu, len do stavu, aby malo všetky technologické funkcie ako pred poškodením. Je

podľa neho zrejmý rozdiel medzi opravou vykonanou tak, že sa súčiastka len vymení za novú, a to
spôsobom ako pri výrobe alebo tomu primeraným spôsobom (napr. výmenou starého stierača za nový) a
opravou vykonanou tak, že sa nepoužije nová súčiastka, ako by použil výrobca, ale sa použije náhrada,
aj keď výrobcom schválenú. Náhrada nie je nikdy rovnocenná s pôvodným dielom, navyše motorové
vozidlá sa montujú na výrobnej linke určitým technologickým postupom, tento je jedinečný a pre kvalitu

vozidla optimálny. Akýkoľvek iný spôsob montovania je len náhradný spôsob, ktorý sa môže, ale nemusí
vyrovnať továrenskému spôsobu montovania. V zásade vždy dôjde k zhoršeniu veci. Tieto skutočnosti
mal za všeobecne známe a práve tieto vplývajú na hodnotu motorového vozidla po havárii. Je rozdiel
medzi hodnotou motorového vozidla po havárii, čo aj opraveného a motorového vozidla bez havárie,
preto aj v inzerátoch sa táto skutočnosť uvádza, tieto skutočnosti sú aj predmetom informovania pri

kúpe jazdeného vozidla a aj sa zisťuje hrúbka laku na vozidlách, podobné indikácie, či kupované vozidlo
je havarované. Bolo by podľa neho vecou znaleckého skúmania, či poškodenie vozidla a následne
tomu primeraná oprava má vplyv na zníženie hodnoty motorového vozidla alebo či vykonaním opravy
uvedeným rozsahom a spôsobom sa nevrátila hodnota vozidla ako pred poškodením žalovaným 1/.
Za správnu nepovažoval konštrukciu súdu prvej inštancie, keď v úvahe o ním nezmenenom používaní

vozidla a škode ako hypotetickej v podstate zmiešal škodu ako zmenšenie majetku a ušlý zisk. Ani
samotnýspôsobužívaniapoškodenejvecivlastníkomvecinemápodľanehonemávplyvnavýškuškody.
Uviedol, že užívanie je len jedným z vlastníckych oprávnení popri práve vec držať, požívať jeho plodya úžitky a nakladať s ňou, pričom vznik ujmy je naviazaný skôr na vlastnícke právo ako právo užívacie,
čomu nepriamo nasvedčuje aj uznesenie NS ČR zo dňa 20.8.2002 sp.zn. 25Cdo 1331/2001.

19. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, v tejto časti žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaným
1/ a 2/ uložiť povinnosť zaplatiť mu úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 196,92 Eur od
18.1.2013 do 21.4.2016 a zo sumy 165,42 Eur od 18.1.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Mal za to, že interný postup žalovaného 2/ nemôže mať vplyv na právo žalobcu, pokiaľ vykonal
likvidáciu poistnej udalosti až po uplynutí vyše štyroch rokov od poistnej udalosti, nemôže byť na jeho

ujmu, pričom žalovaných 1/ a 2/ vyzval na zaplatenie žalovanej sumy. Bol toho názoru, že nevykonaním
navrhnutého dokazovania znaleckým posudkom dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým
zisteniam, a to k zmenšeniu jeho majetku ako poškodeného, pričom zistený skutkový stav bol neúplný,
keďže nebolo zistené nielen zmenšenie jeho majetku, ale nebol v konaní zistený ani rozsah poškodenia
vozidla, t.j. či poškodenie jeho motorového vozidla bolo poškodené žalovaným 1/ v rozsahu, ktorému
zodpovedá výška škody ním požadovaná. Mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď použitá právna norma zakladajúca nárok na
náhradu škody, ako aj úroky z omeškania bola nesprávne interpretovaná.

20. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom jeho právneho zástupcu k odvolaniu
žalobcu, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu

náhradu trov odvolacieho konania na právnom zastúpení.

21. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, správne právne vec posúdil.

22. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“)
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.) a skutkovým stavom súdu prvej inštancie,
ktorý nepotreboval doplniť (§ 383 C.s.p.), keďže nepovažoval za potrebné zopakovať ani doplniť ním
vykonané dokazovanie (§ 385 ods. 1 C.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania postupom

podľa § 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

23. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.).

25. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

26. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia zistil, že skutkové
zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má
podklad v zistení skutkového stavu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie

rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz 220 ods. 2 C.s.p.) a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa
aj odvolací súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.), z ktorého dôvodu sa obmedzil len na skonštatovanie a
zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

27. Súčasná právna prax a právny výklad náhrady škody vzniknutej na motorovom vozidle v dôsledku

dopravnej nehody hovorí, že škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére osoby (v danom prípade
vlastníka poškodeného motorového vozidla. Pri stanovení jej rozsahu je preto potrebné vychádzať z
výškyvšetkýchprostriedkov,ktoréjepoškodenýnútenývynaložiťnaobnoveniepôvodnéhomajetkového
stavu, t.j. k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred
škodovou udalosťou. Pokiaľ bude obnovenie pôvodného majetkového stavu dosiahnuté za použitia

nových drahších náhradných dielov (napr. z autorizovaného servisu), bude takáto oprava považovaná
za vykonanú účelne, pretože bude smerovať len na odstránenie následkov škodovej udalosti. Nemožno
totiž prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie vozidla do pôvodného stavu v ich plnej výške na
poškodeného a znevýhodňovať ho tak na úkor škodcu. Poškodenému by ani diskutabilné „zhodnotenie“vozidla v podstate bolo protiprávnym jednaním osoby, ktorá dopravnú nehodu zavinila, vnútené (keby
k dopravnej nehode nedošlo, nemusel by vozidlo opravovať). V dôsledku škodovej udalosti sa by tak
ocitol v situácii, kedy by musel vynaložiť zo svojich prostriedkov značnú čiastku na to, aby vozidlo mohol

vôbec používať ako pred škodovou udalosťou, aj keď sám žiadne dopravné predpisy neporušil.

28. Žalobca si svojou žalobou voči žalovaným 1/ a 2/ neuplatňoval náhradu škody z titulu zodpovednosti
za škodu spôsobenú mu v dôsledku predmetnej dopravnej nehody na jeho motorovom vozidle za
vykonanú opravu a uvedenie poškodeného motorového vozidla do pôvodného stavu, ktorá škoda mu za

žalovaného 1/ bola uhradená žalovaným 2/ v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/, § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla po
vykonanej oprave, ale náhrady škody v dôsledku znehodnotenia jeho motorového vozidla dopravnou
nehodou a zvyšnej neuhradenej časti z celkovej sumy 362,34 Eur, ktorú uhradil za prenájom motorového
vozidla, ktoré si žalobca prenajal po dobu, po ktorú nemohol svoje poškodené motorové vozidlo užívať.

29. Majetkovú škodu vzniknutú mu znehodnotením jeho motorového vozidla v dôsledku dopravnej
nehody napriek vykonaním jeho opravy na navrátenie do pôvodného stavu, odôvodňoval tým, že
motorové vozidlo nebolo vykonanou opravou uvedené do pôvodného stavu, ale len do stavu, aby
malo všetky technologické funkcie ako pred poškodením. Považoval za zrejmý rozdiel medzi opravou
vykonanou tak, že sa súčiastka len vymení za novú, a to spôsobom ako pri výrobe alebo tomu

primeraným spôsobom (napr. výmenou starého stierača za nový) a opravou vykonanou tak, že sa
nepoužije nová súčiastka, ako by ju použil výrobca, ale sa použije náhrada, aj keď výrobcom schválenú.
Náhrada nie je nikdy rovnocenná s pôvodným dielom, navyše motorové vozidlá sa montujú na výrobnej
linke určitým technologickým postupom, tento je jedinečný a pre kvalitu vozidla optimálny. Akýkoľvek
iný spôsob montovania je len náhradný spôsob, ktorý sa môže, ale nemusí vyrovnať továrenskému

spôsobu montovania. V zásade vždy dôjde k zhoršeniu veci. Je rozdiel medzi hodnotou motorového
vozidla po havárii, čo aj opraveného a motorového vozidla bez havárie, preto aj v inzerátoch sa táto
skutočnosť uvádza, tieto skutočnosti sú aj predmetom informovania pri kúpe jazdeného vozidla a aj sa
zisťuje hrúbka laku na vozidlách, podobné indikácie, či kupované vozidlo je havarované. Vzniknutú mu
majetkovú škodu by podľa neho sa dalo preukázať znaleckým dokazovaním. S logickým uvažovaním

žalobcu by sa dalo stotožniť, avšak pre vyhovenie jeho nároku na náhradu škody ním takto uvedenej,
žalobca nepreukázal, že mu takáto škoda, teda zmenšenie majetku, aj vznikla.

30. Povinnosť nahradiť škodu je zakotvená v každom právnom systéme. Uvedená povinnosť vzniká
ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý porušil primárnu povinnosť, ktorá mu

vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Pri uplatnení si práva na náhradu škody
je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V zmysle ust. § 420
Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

31. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné

objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy
sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v
peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch
vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo

účelné.

32. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia
právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie
právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody

(damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve
porušením právnej povinnosti. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť
bezpečne preukázaná. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno,
zaťažuje v zásade toho, koho tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného.

33. V prejednávanej veci bolo preukázané porušenie právnej povinnosti vodičom žalovaného 1/, ktorý
spôsobil predmetnú dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu, avšak
žalobca nepreukázal vznik majetkovej škody, ktorá mu mala vzniknúť znehodnotením jeho motorového
vozidla v dôsledku dopravnej nehody napriek vykonanej oprave, ktorú nepovažoval za dostatočnú ani čosa týka navrátenia do pôvodného stavu. Možno prisvedčiť žalobcovi, že na jeho motorovom vozidle ním
uvedeným spôsobom vykonanej opravy, by sa stav jeho motorového vozidla mohol prejaviť v znížení
hodnoty jeho vozidla ako uviedol aj napr. pri jeho predaji, avšak k takejto skutočnosti do podania žaloby,

ani do skončenia konania, nedošlo. Nie je však tiež vylúčené, že aj napriek tomu by sa to pri predaji
jeho motorového vozidla neodrazilo, resp. svoje motorové vozidlo by mohol predať za rovnakú, alebo
dokoncaajzavyššiucenu,akobybolakúpnacenaporovnateľnéhomotorovéhovozidlabezpoškodenia.
Preto pokiaľ k vzniku majetkovej škody u žalobcu zatiaľ nedošlo, nebolo potrebné vykonávať ani ďalšie
dokazovanie, ktorého nevykonanie súdom prvej inštancie žalobca namietal. Žalobca tak nepreukázal

vznik ním uplatňovanej majetkovej škody ako základný predpoklad na uplatnenie jeho nároku voči
žalovaným 1/ a 2/. Preto ani jeho námietka ohľadom nevykonania ďalšieho dokazovania súdom prvej
inštancie nebola dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti
týkajúcej sa úrokov z omeškania a jeho odôvodnením v tejto časti.

34. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255
ods. 1 C.s.p. a žalovanému 1/ ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, a žalovanému 2/, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).